Preklady fanfiction Harryho Pottera

6. kapitola

Len malý dôkaz

Draco Malfoy nemal dobrú náladu.

Nie, škrtnite to. On zúril.

Vlastne viac než len zúril, práve sa chystal niekoho zabiť.

V ten deň, keď Hermiona súhlasila s pozvaním jeho matky, ju skutočne chcel pozvať na rande, ale myslel si, že si zaslúži viac než len náhodné pozvanie. Myslel si, že najlepšie bude, keď ju pozve nasledujúci deň, keď bude pripravený a všetko bude formálne.

Draco Malfoy typicky bol lenivý na to, aby to samozrejme urobil.

Zvyčajne len žmurkol alebo len poslal dievčaťu darčeky, a už bola celá jeho.

Ale toto bolo iné.

Inými slovami, toto bola Hermiona Grangerová.

Hermiona sakramentsky sexy, ale veľmi náročná Grangerová.

Preto sa rozhodol dať jej kvety osobne.

Áno, nielen prostredníctvom svojich podriadených, ale sám.

Osobne.

Vedela vôbec, aké to bolo náročné?

Zrejme nie, keďže len stála, keď otvorila dvere, a civela na neho.

Mal na sebe svoj bohatý značkový smoking, vlasy smiešne lesklé a stiahnuté dozadu. Mal na sebe ten najjemnejší parfum, v ruke kyticu a na tvári milióngaleónový nadpozemský úsmev, akým sa blysne raz za uhorský rok.

A ona naňho len zazerala!

Len zazerala, ľudia!

Keby bola aspoň trochu normálna, mohla omdlieť, alebo naňho len tak zízať s otvorenými ústami.

Ale ona len jednoducho zazerala!

To netušila, aké ťažké je v skutočnosti stáť tam, priamo pred jej domom (ktorý bol mimochodom naozaj malý, ale krásny tým, ako mu pripomínal ju samu), a čakať, kým otvorí dvere?

Keďže bývala v malom, typickom anglickom vidieckom domčeku, cítil sa so svojím elegantným vzhľadom akoby bol mimo. Dokonca tam musel stáť a nechápavo pozerať na niektorých prostých ľudí, ktorí prechádzali okolo a zízali naňho.

Z jeho strany sa takéto dačo dialo veľmi zriedkavo.

Keď sa nad tým zamyslel, vlastne to nikdy neurobil!

Draco Malfoy sa ani raz za celú svoju existenciu takto nenamáhal, a to už bolo niečo!

Jediné, čo mohla urobiť, bolo aspoň na chvíľu ho pustiť k sebe, alebo povedzme by stačilo, keby ho neodkopla hneď po tom, čo sa vôbec začal pýtať?

Naozaj.

Mohla sa s ním aspoň trochu nežne porozprávať, než mu úprimne povedala, že už ide s niekým iným!

Ale nie, to nebol hlavný dôvod, prečo chcel práve teraz zabíjať.

Dnes večer vyzerala dokonale.

Dokonca oslnivo, že mal ústa doslova otvorené Merlin vie odkedy. Mala na sebe úžasné sofistikované dlhé večerné šaty z modrého hodvábu so sexi výstrihom do V na ramienkach, že úprimne nevedel, kam sa pozerať, pretože šaty vlastne dokonale obopínali krivky jej tela.

Navyše fakt, že musela byť s hlbokým véčkovým výstrihom s jej dekoltom dokonale na očiach, ho nemilosrdne dráždil...

Do pekla.

Táto ženská spôsobí jeho smrť.

Ale nie, teraz nehovoríme o jeho smrti, ale o smrti jeho prekliateho najlepšieho priateľa.

Áno, jeho Hermiona Grangerová bola skutočne s Theodorom Nottom.

S jeho prekliatym pokryteckým najlepším priateľom!

A ktorý sa teraz chystal zomrieť...

„Čo to, do prdele! Draco!“ Theo prekvapene vykríkol, keď ho zrazu peniaci blondín vtiahol na verandu, kým šiel pre nejaké nápoje pre seba a Hermionu.

Draco mu len odpovedal brutálnym úderom do brucha, po ktorom sa zviezol k zemi.

„Povedal si mi, že mi dáš túto šancu! Povedal si mi, aby som do toho išiel! Ale ty máš len plnú hubu kecov!“ vyšplechol naňho Draco a triasol sa od veľkého hnevu.

„Do čerta, človeče! Necháš ma chvíľu vydýchnuť a vypočuješ ma?“ Theo sa zamračil, chytil sa za brucho a idiotsky sa prevrátil na mramorovej podlahe.

Draco však nič z toho nechcel, pretože ho naďalej kopal a udieral, príliš rozzúrený, aby dokázal rozumne uvažovať. Momentálne mu chcel len veľmi ublížiť... veľmi.

„Prečo si ju - (kop) - vôbec musel - (kop) - pozývať na tento - (úder) - prekliaty ples!“

„Sakra! Ja som ju nepozval!“

Draco prestal kopať, keď na Thea nedôverčivo hľadel. Ten teraz doslova stonal a váľal sa od bolesti.

„Ty si ju nepozval?“

„NIE! Ona pozvala mňa, a dokonca som gentlemansky navrhol, aby ste vy dvaja išli spolu! Ale potom mi povedala, že nechce a že si bude musieť nájsť niekoho iného! Nemal som na výber a musel som ísť s ňou! Pokiaľ viem, tak som ti vlastne zachraňoval zadok pred prípadnou konkurenciou a ty ma sem dovlečieš a pokúšaš sa ma zavraždiť a hodiť moje krvavé telo do tamtoho tvojho zasraného jazera!“ Theo rozhorčene kričal na svojho priateľa, ktorý si teraz previnilo šúchal krk.

„Prečo si mi to nepovedal hneď na začiatku?“ kričal Draco naspäť, keď pomáhal priateľovi vstať a odmietal vidieť, že je to jeho chyba.

„Ach, bože, Draco. Je mi to ľúto. Zabudol som ťa vlastne požiadať, aby si ma nechal dýchať a vypočul si ma, kým si to prehnal a začal ma zabíjať!“ zakričal na neho Theo, pričom si od bolesti zvieral brucho.

„Fajn, je to moja chyba, jasné? Je mi to ľúto. Ja som len...“

„Žiarlivý, ja viem.“ Theo prevrátil očami, ale stále trochu chrčal kvôli bolesti.

„Čo?“ Draco naňho neveriacky hľadel a vzápätí sa rozhodol zasmiať.

On?

Žiarlivý?

Pchá!

„Theo, Theo, môj kamoš... Som zronený. Zrejme ma vôbec nepoznáš! Ja som Draco Malfoy! Ja dostanem každú babu! Ja dostanem každú, čo chcem! Celé roky sa za mnou všetky plazia! Očividne si ma videl, ako sa s nimi hrám, a teraz ma naozaj obviňuješ, že žiarlim kvôli obyčajnému dievčaťu? To bolo dobré, človeče!“ Draco sa zasmial a pokrútil hlavou, akoby mu predstava žiarlivosti pripadala príliš smiešna na to, aby sa o nej vôbec dalo hovoriť. Dokonca si dramaticky položil ruku na Theovo plece, akoby pre priveľa smiechu nedokázal udržať rovnováhu.

„Tak to máš dobré.“ Obaja zrazu zvrtli hlavy, keď uvideli Hermionu Grangerovú, ako stojí a pozerá na nich.

Do prdele! Do prdele! Do prdele!

„Hermiona! Ako dlho si tam bola? Práve som...“

„Vidím, že ste sa mali chlapský pokec. Prepáčte, že ruším, ale práve som hľadala Thea.“ Hermiona sa naňho zdvorilo usmiala, hoci očividne vyzerala naštvaná.

Sakra! Teraz to pokazil on.

A to poriadne.

„To bol vtip, vieš. Ehm... pre prípad, že by si náhodou počúvala,“ nervózne sa zasmial.

Nikto nikdy nemohol vyzerať patetickejšie, ako vyzeral práve teraz.

„Hermiona, vieš, teraz sa naozaj necítim dobre,“ povedal jej zrazu Theo, keď si všimol Dracov zúfalý výraz. Samozrejme, že neklamal, pretože byť zbitý na kašu človeku na nálade práve nepridá. „Takže si myslím, že by som mal asi ísť nahor a chvíľu si oddýchnuť. Je mi to naozaj ľúto, Miona. Nebude ti vadiť, ak ti bude Draco na chvíľu robiť spoločnosť?“

„Nevyzeráš práve najlepšie, Theo. To je v poriadku, naozaj. Môžem ťa odprevadiť nahor a robiť spoločnosť tebe,“ ponúkla sa Hermiona a zamračila sa na Theov rozháraný stav.

Theo si musel doslova zahryznúť do jazyka, aby jej pozvanie neprijal.

Hermiona Grangerová mu práve ponúkla, že mu bude hore robiť spoločnosť!

Na poschodí.

V spálni.

Sama.

Draco mu už dlhoval svoj prekliaty život.

„Nie, nie. To je v poriadku, naozaj. Okrem toho sa Narcissa veľmi teší, že s ňou budeš diskutovať o svojich návrhoch,“ odvetil Theo a svojho priateľa teraz nenávidel.

„Si si istý?“ znepokojene sa spýtala Hermiona.

Som si sakramentsky istý, ženská! Len ma nechaj ísť, než by som ťa musel vyniesť hore a Draco by mi musel odťať končatiny!

„Som si istý. Budem v poriadku. Neskôr sa vrátim. Potrebujem si len trochu oddýchnuť,“ Theo sa na ňu presvedčivo usmial a pobozkal jej ruku.

Bola taká jemná.

Sakra.

Bol asi ten najláskavejší priateľ pod slnkom!

Alebo mŕtvy priateľ, ak by ho jeho takzvaný bláznivý najlepší priateľ naozaj zavraždil kvôli svojej podivnej posadnutosti Hermionou Grangerovou.

„Dobre,“ Hermiona prikývla, hoci váhavo.

Theo na ňu žmurkol, kým odkríval preč, čo mimochodom vôbec nevyzeralo švihácky.

Čoskoro si bude musieť pripomenúť, aby zo svojho kamoša vymlátil dušu.

„Prečo kríva?“ spýtala sa zrazu Hermiona a vyzerala znepokojene.

„To nič nie je. Občas to niekedy dokáže v telocvični prehnať,“ odpovedal Draco.

Nemohol uveriť tomu, ako žiarli už len pri pohľade na jej ustarostenú tvár na Thea.

„Chceš-chceš si zatancovať?“ Vážne, musel prestať koktať. Zdalo sa, že v poslednom čase je to jeho koníček.

„Nie,“ povedala Hermiona jednoducho. Urobila to tak okato a bez stopy emócií, že to vážne zabolelo.

Toto dievča mu vedelo poriadne zamotať hlavu.

„No tak. Prosím? Len jeden tanec?“

Hermiona naňho takmer zamyslene hľadela.

Nevedel prečo, ale v tom pohľade bolo niečo, čo v sebe skrývalo veľkú silu a tajomstvo.

Draco zvyčajne nikdy nebol trpezlivý človek. Nikdy nebol ani emočne založený. Chcel veci ohmatať a riešiť ich fyzicky. Keď chcel nejaké dievča, ukázal jej to tak, že sa s ňou vyspal. Ak bola dobrá, pravdepodobne by si ju nejaký čas nechal. Vždy v tom boli aj dotyky. Potreboval sa dotýkať ešte predtým, ako mohol povedať, že sa mu niekto páči.

Bol fyzický človek a mal to tak rád.

Neznášal rozprávanie.

Neznášal premýšľanie.

Neznášal, keď sa veci príliš komplikovali.

Práve teraz však chcel úprimne len hľadieť do jej medových očí a premýšľať...

...myslieť na to, kým bývala, aká bola a ako dlho to už bolo.

Volala sa Hermiona Grangerová. Bola to jeho spolužiačka. Vždy bola najlepšia v ich triede. Milovala čítanie. Jej obľúbeným miestom v knižnici bolo to v pravom odľahlom rohu, takže si mohla položiť tašku na neďaleký stôl a všetky knihy, ktoré nazbierala, mohli zabrať všetko miesto na stole. Zvyčajne potrebovala tri stoličky. Jedna patrila jej obrovskej bacuľatej mačke, na druhú si zvyčajne vešala svoj chrabromilský habit. Vždy si myslel, že je to absurdné, ale možno mala vždy tri stoličky pre prípad, že by sa k nej prišli učiť jej kamaráti. Tí dvaja boli hlúpi. Dokonca by sa mohol staviť, že prešli len vďaka nej, najmä ten Lasičiak.

A predsa ich mala do krvi rada. Nedokázal to racionálne pochopiť, ale ona áno.

Tiež nenávidela lietanie, ale on vedel, že lietať bolo jej tajnou túžbou. Raz ju videl, ako sa pozerá na jednu z metiel v žalári madam Hoochovej. Ponúkla sa, že jej s niečím pomôže; vždy to bolo dobrosrdečná prefektka. Toto naozaj nikdy nepochopí.

Do triedy prichádzala ako prvá a odchádzala ako posledná. Bola zvedavé dievča a čas vymedzený na vyučovanie jej nestačil.

Mala aj zlé držanie tela. Zaujímalo ho, ako sa jej ho za tie roky podarilo zbaviť. Absencia kníh v náručí jej chrbtici vážne prospela.

Aj jemu bolo jasné, prečo mala také hrozné držanie tela. V treťom ročníku si skutočne všimol hrbolčeky, ktoré jej cez leto vyrástli na hrudi. Snažila sa ich, samozrejme, skrývať, preto často objímala knihy a často sa hrbila. Ostatné dievčatá boli na svoje novovytvorené hrudníky veľmi hrdé, ale ona bola jednoducho iná.

Bola také veľmi plaché dievča.

Napriek tomu vždy veľmi odhodlaná.

No nie že by si ju cielene všímal alebo niečo podobné.

„Draco! Kde si bol?“

Zdalo sa, že oboch vytrhlo z dočasného rozjímania, keď sa pozreli nabok na osobu s škriekajúcim hlasom.

Hermiona takmer zalapala po dychu, keď zbadala skupinku ľudí, ktorých už toľko rokov nemala možnosť zahliadnuť.

Dafné Greengrassová držala za ruku Blaisa Zabiniho. Spoznala aj Pansy Parkinsonovú, ktorá sa na ňu pozerala očividne rozzúrene.

„Prepáč, mrcha, ale ty si práve teraz s mojím partnerom.“ Pansy sa zahľadela na Hermionu a hodnotiaco si ju prezerala hore-dole.

„Nehovor jej tak, Pansy.“ Draco sa zamračil, keď si stisol koreň nosa a tváril sa, že má problémy. Keby mu Hermiona povedala áno a Pansy by nebola taká podlizovačka jeho matke, potom by nemal tú smolu a nebol by nútený byť jej partnerom.

Predtým si vždy nechával Pansy, pretože, vážne, to dievča preňho dokázalo urobiť takmer čokoľvek.

Bola užitočná na to, aby občas nakŕmila jeho ego, no a tiež jeho ďalšie fyzické potreby.

Napriek tomu vedela byť niekedy až príliš otravná.

Vlastne bola vždy otravná.

Zvyčajne sa s tým dokázal vyrovnať, ale nie teraz. Dokonca vyzerala, akoby sa chystala Hermione roztrhnúť hrdlo.

Hermiona si však nemohla pomôcť a usmiala sa nad Pansyinou reakciou na ňu. Bola si istá, že ju nespoznala, ale najlepšie na tom bola veľká závisť a žiarlivosť v jej očiach.

Zistila, že ju vlastne rada vidí.

Cítila sa vďaka tomu... mocná.

„Aké neslušné. Parkinsonová, ešte stále si sa nezmenila. Moje meno nie je mrcha. Som tvoja dlhoročná priateľka, Hermiona Grangerová. Nepamätáš si ma, zlatko?“ Hermiona sa na ňu milo usmiala.

Dafné Greengrassová sa takmer zadusila, keď sa pokúšala potlačiť zalapanie po dychu a zároveň sa na ňu zadívala.

Blaise Zabini bol v dočasnom tranze, keď si ju prezeral. Úprimne povedané, keby boli len sami, mohla by mu za to, že na ňu takto otvorene a žiadostivo hľadí, odkliať gule.

Pansyina tvár však bola na nezaplatenie...

Dokonca by prisahala, že jej oči každú chvíľu vylezú z jamiek.

Kto by to bol povedal, že to môže byť zábava?

„Ahoj, Hermiona! Pamätáš si na mňa? Ja som Blaise Zabini. Myslím, že sme spolu chodili do školy,“ Blaise sa na ňu zvodne usmial. Mal veľmi nádherný a chrapľavý hlas, to mu uznala.

Nanešťastie, aj on bol taký blbec.

Dafné svojho priateľa hrubo štuchla do brucha, až vykríkol od bolesti a nahlas zaklial.

„Ako sa vôbec opovažuješ rozprávať sa s tou humusáčkou?“ Pansy bola očividne bezmedzne rozhorčená, až sa jej tvár nechutne skrivila, keď na Draca ukázala roztraseným prstom.

„Pansy, prestaň o nej takto hovoriť, ty...“

„Smiem ti pripomenúť, že ťa vlastne môžem zažalovať za použitie tohto slova? Ale na druhej strane, možno to neurobím. Dievčaťu ako ty by to aj tak ľahko prešlo. Jediné, čo naozaj musíš urobiť, je byť svojím zvyčajným... ignorantským a hlúpym ja,“ usmiala sa Hermiona.

Blaise musel skutočne potlačiť smiech. Dafné vyzerala, akoby mala dostať infarkt, zatiaľ čo Draco mal ústa otvorené asi tri sekundy.

„Kurva!“ Pansy sa doslova vrhla na Hermionu, ale Blaise ju našťastie zachytil za pás. Príliš dobre vedel, že by sa neodvážil uvaliť na ňu kliatbu spútania tela, ak by si chcel v čase, keď kúzlo vyprchá, ešte zachovať tvár, takže mu nezostávalo nič iné, len ju znehybniť muklovským spôsobom.

Pansy hystericky kričala, keď sa Blaise snažil zabrániť jej, aby udrela Hermionu, ktorá vtedy len bezstarostne stála a ležérne si prekrížila ruky, akoby sa na ňu nechystal útok.

Draco nakoniec schytal všetky facky, pretože sa musel postaviť pred Hermionu, aby ju chránil. Ani sa nestarala natoľko, aby od Pansy ustúpila.

„Ako sa opovažuješ, Draco! Ja som krucinál tvoja partnerka! Dokonca si sa so mnou len pred týždňom vyspal!“ Pansy naňho divoko kričala a snažila sa dostať od Blaisea preč.

Hermiona si musela zabrániť, aby sa neroztriasla, keď počula, čo Pansy práve povedala.

Čo to s ňou vlastne bolo? Teraz by už mala byť, samozrejme, imúnna voči počúvaniu týchto vecí. Draco Malfoy vždy bol a vždy bude blbec.

„Pansy, prosím! Nerob tu scény. Je to narodeninová oslava mojej matky, doriti!“ žiadal Draco a teraz si vystresovane masíroval spánky.

„Ako sa vôbec opovažuješ brániť takú humusáčku ako ona? Tak preto mi celý týždeň neodpovedáš ani na sovy? Ako si vôbec mohol klesnúť tak hlboko, že sa stretávaš s humusáčkou? Ja som tvoje rande, ty kretén!“ Pansy bola teraz očividne rozčúlená, keď zúrivo hľadela na Hermionu s takým odporom, že si boli istí, že by ju bola schopná zabiť, keby ju Blaise pevne nedržal za pás.

„Draco Malfoy je moje rande, Parkinsonová. Je tu so mnou. Skús si to napchať do tej svojej hlavy bez mozgu.“ Hermiona na ňu zagánila.

Draco si musel pripomenúť, aby opäť zavrel ústa.

Sakra.

Hermiona Grangerová práve o ňom prehlásila, že je s ňou?

To bolo také vzrušujúce.

„Je môj, ty mrcha!“

„Tak sa ho spýtajme, nie?“ Hermiona prehovorila a uprene sa pozrela na Draca.

Vyzerala jednoducho príliš vášnivo. Dokázal na ňu len zízať, kým si vlastne uvedomil, že všetci čakajú na jeho odpoveď.

„Ehm... iste. Teda, áno. Hermiona je tu so mnou. Je to moje rande,“ odpovedal Draco, čím si od Hermiony vyslúžil úsmev.

Merlin, pre ten úsmev by urobil čokoľvek.

„Neverím ti!“ Pansy vykríkla. Niektoré žily z jej krku boli teraz viditeľné, ale jej to bolo jedno. Chcela len zabiť Hermionu Grangerovú.

„Tak to máš smolu. Možno by som ti mala dať malý dôkaz...“

Všetko akoby sa zrazu zastavilo, keď Hermiona nečakane pobozkala Draca rovno na pery.

Povedať, že Draco Malfoy bol šokovaný, bolo slabé slovo.

Vlastne úprimne povedané, nevedel, čo by mal vlastne cítiť v tej chvíli, keď všetky jeho myšlienky a zdravý rozum utiekli do jej dusivých vlhkých pier...

Vôbec to nebol nežný bozk.

V skutočnosti bol taký silný, akoby bol poznačený pomstou a hnevom.

Oplatil jej rovnako prudkým, takmer lačným bozkom, keď roztvorila ústa a vkĺzla jazykom do jeho.

Zastonal, keď si ju pritisol bližšie k sebe a využil to, že mu dovolila takto sa jej dotýkať a bozkávať ju.

Odkedy ju prvýkrát uvidel v bare, fantazíroval o tejto chvíli...

Vedel, že to bude naozaj dobré, ale nikto ho v skutočnosti nevaroval, že to môže byť tak sakramentsky slastné, že mu to takmer vyrazí dych.

Pocit ich pier bol jednoducho... dokonalý.

Akoby na to boli stvorení od samého začiatku.

Toto bola azda tá najzmyselnejšia vec, akú kedy v živote zažil.

Ani sa mu nechcelo veriť, že by sa skutočne vzdal sexu s inými babami len preto, aby ho Hermiona Grangerová takto bozkávala.

Bolo to oficiálne.

Zjavne sa zbláznil.

Na to však v tejto chvíli nepotreboval myslieť, pretože rukami putoval po jej zmyselnom tele a vnímal všetko; vnímal jej sladkú kvetinovú vôňu, jej dokonale tvarované krivky a pocit jej jemných rúk, ktoré ho hladili po zátylku a rozstrapatili mu svetlé vlasy.

Takmer sa rozplakal, keď sa zrazu odtrhla.

Ako malé dieťa, ktorému vytrhli cukrík, chcel kňučať a prosiť ju, aby ho znova pobozkala.

Chcel viac...

Pokúsil sa ju objať a pobozkať ešte raz, ale ona ho len odstrčila a odstúpila.

Obaja boli zadychčaní, keď na seba uprene hľadeli.

Nedošlo k žiadnemu dotyku.

Teraz by to nedovolila.

Napriek tomu sa zdalo, že práve vytvorili spojenie; ťažko dýchali, keď na seba zúrivo hľadeli. Hermiona mala opuchnuté pery mierne roztvorené, zatiaľ čo lapala po dychu. Draco vyzeral takmer v bolesti a extáze zároveň, pretože jeho kedysi bledá tvár bola teraz veľmi začervenaná.

Bol to surový, nevysvetliteľný a vzrušujúci zážitok.

Zrazu sa milovali očami...

Kto by to bol povedal, že je to možné?

Zjavne nevedeli, ako sa to stalo a kedy vôbec prerušili očný kontakt, ale zrazu si uvedomili, že sú teraz sami.

Vlastne boli sami už dlho.

Ako dlho však?

To nevedeli, pretože čas akoby sa zrazu zastavil.

Pansy musela odísť, kým sa bozkávali, a jej priatelia ju museli nasledovať.

Nemohli uveriť, že si ich odchod nevšimli. Do čerta, dokonca zabudli, že v prvom rade neboli sami!

„Takže... ehm... jeden tanec?“ prehovoril zrazu Draco po dlhšom tichu.

Hermiona opäť pristúpila bližšie, no tentoraz sa ho nedotkla, ale potiahla mu kravatu, takže sa nad ňou skláňal.

Jej oči boli plné ohnivého hnevu, keď sa naňho zahľadela a takmer ho spálila na uhlík a popol.

„Vyfakuj. Sa,“ zašepkala zastretým hlasom, kým ho drsne odstrčila a odišla, akoby sa nič nestalo.

Dracovi Malfoyovi došli slová a zostal neuveriteľne vzrušený.