Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 8  Letný dom

„Ach, Merlin!“ vykríkla Ginny so zatajeným dychom, keď hodila tašku na zem, príliš vzrušená na to, aby robila čokoľvek iné, len sa pozerala.

Práve dorazili do letného sídla Malfoyovcov.

Bol to krásny moderný dom s drevenou konštrukciou, ktorý vyzeral veľmi moderne, ale zároveň bol veľmi blízky prírode. Hermiona nemohla uveriť, že práve toto je jeden z letných domov Malfoyovcov. Zrazu bola zvedavá, ako vyzerajú ostatné.

Obývacia izba vyzerala tak útulne a uprostred nej stál obrovský drevený krb. Koberec bol rovnako plný vankúšov ako veľké nóbl sedacie súpravy.

Nachádzali sa tu aj pingpongový a biliardový stôl a hneď vedľa nich malý bar. Bar bol plný rôznych druhov vín, piva, ohnivej whisky a dokonca aj soju koktailov. Bola tu aj obrovská hracia skrinka a diskotéková guľa. Hermiona si nemohla pomôcť, ale napadlo jej, že táto časť domu vychádzala zo záujmov Draca Malfoya.

Nebolo pochýb o tom, ako veľmi Narcissa svojho syna milovala. Kedykoľvek o ňom hovorila, vždy sa jej rozžiarili oči. Svojho chlapčeka mala veľmi rada, ale na druhej strane, taká by bola každá matka, aj keby jej dieťa bolo najväčším gaunerom a najväčším násilníkom, aký sa kedy dotkol tejto planéty.

Dom zo stĺpov a trámov mal najmenej sedem spální. Všetky spálne mali obrovské sklenené okná, ktoré sa tiahli až na ich podlahu, takže bolo dokonale vidieť na krásny horizont. Každá spálňa mala aj vlastnú kúpeľňu a tri z hlavných spální mali vlastné balkóny.

Jeho obrovská, plne vybavená kuchyňa viedla do slnečnej jedálne s tienenou verandou a šikmým oknom zabudovaným do strešnej konštrukcie, ktoré slúžilo na denné osvetlenie a v noci na pokojné pozorovanie hviezd.

Hneď za letným domom sa nachádzal nádherný bazén a vonkajšia vírivka. K dispozícii boli aj kajaky a veslice, viacúrovňová terasa a domček s rybárskym náradím.

Hermiona, úprimne povedané, nevedela, kde začať túto dovolenku. Všetko bolo až príliš dokonalé.

„Ach bože! Keby Draco Malfoy nebol taký nafúkaný blbec, tak by som sa zaňho sakra šťastne vydala a zostala by som v tomto letnom sídle navždy!“ vykríkla Ginny, keď sa rozbehla ku krásnemu pokojnému jazeru.

„Naozaj?“ spýtala sa Hermiona váhavo, keď nasledovala svoju najlepšiu kamarátku. Vedela, že vôbec nie je v pozícii, aby mohla čo i len premýšľať o vzťahoch Draca Malfoya, ale trochu ju mrzelo, keď skutočne vedela, že sa jedného dňa nakoniec usadí s inou ženou.

„Miona! Žartovala som!“ Ginny neveriacky hľadela na Hermionu. Zdalo sa, akoby sa zrazu stratila vo veľmi hlbokom zamyslení.

„Samozrejme. Ja viem,“ Hermiona sa nervózne zasmiala, pričom si mädlila ruky.

Ginny sa na ňu zadívala a chvíľu študovala jej výraz.

„Aha...“ Zrazu zalapala po dychu, keď si rukami zakryla ústa a vyzerala, akoby práve na niečo prišla.

„Čo?“ Hermiona sa zamračila.

„Ty stále nie si...? Teda, stále si... ehm... vieš,“ vyslovila Ginny, zatiaľ čo rukami niečo gestikulovala.

„Čo? Nie! Ginny, ako si na to mohla vôbec pomyslieť?“ odpovedala Hermiona, keď si prekrížila ruky a snažila sa dostať od kamarátky preč.

„Takže vieš, o čom som hovorila,“ zachichotala sa Ginny, keď ju nasledovala a hravo štuchla do kamarátky.

„Prestaň! To bolo pred rokmi, Ginny! Bola som veľmi hlúpa. Už sa to nestane. Poučila som sa,“ odpovedala Hermiona. V jej tóne už nebolo nič hravé.

„Dobre, dobre. Je mi to ľúto, dobre? Len som sa snažila odľahčiť náladu,“ vysvetľovala Ginny, lebo vedela, že jej kamarátka sa už o tom nechce rozprávať.

„Prestaňme o ňom hovoriť,“ zamrmlala Hermiona a zadívala sa na vodu jazera. Bola taká čistá, akoby sa jazera nikdy nedotkla. Akosi ju to upokojovalo.

Dlhú chvíľu sa obe dievčatá len pozerali na krásnu vodu; až kým si Ginny zrazu nevyzliekla šaty, nerozbehla sa a zbrklo sa nevrhla rovno do jazera.

„Čo to, do čerta, bolo? Ginny! Mohla si si ublížiť!“ Hermiona znepokojene pribehla a hľadela na svoju kamarátku, ktorá sa už vtedy smiala a hravo sa čľapkala vo vode. Ginny bola vždy jej mladšia sestra. Niekedy vedela byť trochu hyperaktívnejšia, čo Hermione robilo veľké starosti, ale mala ju rada ako sestru, ktorú nikdy nemala.

„Ach, prestaň kaziť náladu, vyzleč si tie prekliate šaty a dokáž mi, že nie si štyridsaťročná puritánka!“ Ginny sa zasmiala, keď kamarátku postriekala vodou.

Hermiona sa len rozosmiala a pokrútila hlavou, pričom si prekrížila ruky.

„Kazič zábavy!“ zaujúkala Ginny a teraz si vo vode vyzliekala spodnú bielizeň. „Čo sa týka mňa, ja si tieto prázdniny užijem do krajnosti a nedovolím, aby mi ich moja štyridsaťročná matka pokazila!“ Zasmiala sa, keď hodila Hermione podprsenku a nohavičky a zostala nahá vo vode.

„Si blázon!“ zasmiala sa Hermiona; snažila sa dostať preč od všetkej vody, ktorou ju Ginny špliechala.

„A ty si stará puritánka! Nikto okrem nás tu nebude! Toto je náš letný dom na celý týždeň, Miona! Uvoľníš sa trochu a prestaneš sa správať ako stará panna v menopauze? Chováš sa, akoby ti nebolo dvadsať, preboha!“

„Ako sa opovažuješ!“ Hermiona zalapala po dychu, keď si položila obe ruky v bok, hoci sa tiež smiala.

„Prepáč! Len som hovorila pravdu!“ Ginny sa rozosmiala. Potom vykríkla, keď si Hermiona zrazu vyzliekla šaty a prudko ich po nej hodila.

„To je všetko, čo máš?“ Ginny sa podpichovala, stále sa neprestajne chichotala a sliedila po vode.

„Ešte som neskončila, dievčatko!“ zastrájala sa Hermiona, zatiaľ čo si siahala na chrbát, aby si rozopla podprsenku.

****

Draco sa uškrnul, keď sa rozhliadol po obývačke letného domu a všimol si tašky, ktoré boli bezstarostne pohodené na koberci pri krbe.

Bol si istý, že obe dievčatá boli príliš nadšené zo zákutí na tomto mieste, než aby skutočne zostali vnútri. Všetky malfoyovské letné domy sa nachádzali na najkrajších miestach a lokalitách, takže im to nemohol mať za zlé.

S úsmevom vzal jednu z tašiek a začal ju otvárať.

On tu už aj tak bol. Mohol by sa rovno odmeniť trochou zábavy.

Usmieval sa ako malý nadšený chlapec, zatiaľ čo sa prehrabával v jednej z tašiek a snažil sa hľadať chutnučké veci, keď sa zrazu zastavil a zamračil sa na mužské boxerky.

Najskôr ho napadlo, že ich možno Hermiona alebo jej malá kamarátka rada nosí kvôli pohodliu, ale tá veľkosť bola naozaj mužská.

Oči sa mu zúžili, keď šmátral po veciach vo vnútri. Nemohol uveriť, aký bol nahnevaný, keď si potvrdil, že táto taška skutočne patrí mužovi.

„Ako sa opovažujú!“ doslova zavrčal, pričom zúrivo škrípal zubami.

Nemohol uveriť, že tie dievčatá tu boli s iným mužom!

Jeho matka si dávala záležať na tom, aby pozvala výlučne len ich. Ako sa tie dievčatá vôbec opovážili priviesť do tohto domu iného muža?

Bolo mu jedno, aj keby tým mužom bol Seamus Finnigan, ktorý bol priatelíčkom Ginny Weasleyovej.

Už len to, že tu spolu s jeho Hermionou býva ďalší muž, mu spôsobilo, že sa v ňom začala variť krv.

Nie!

Toto bol jeho letný dom.

Toho druhého muža vyhodí, aj keby ho mal odtiahnuť za prekliatu hlavu!

„Spálne sú vynikajúce, kamarát! Naozaj musíš uznať, že ťa tvoja matka až príliš rozmaznáva.“

Draco otvoril ústa na nemožnú dĺžku, keď zrazu uvidel svojho najlepšieho priateľa, ako ležérne schádza po schodoch.

„Čo tu, kurva, robíš?“

Theo sa ako odpoveď len usmial.

Draco ho chcel prekliať a rozrezať mu tie jeho hlúpe pery za to, že sa usmieva.

Usmieval sa, akoby niečo skrýval.

Akoby tu bol preto, lebo ho Hermiona pozvala!

Akoby tu bol preto, lebo Hermiona chcela, aby prišiel!

„Prečo si, kurva, tu?“ Draco sa teraz tváril rozzúrene, opäť vyzeral vražedne.

„Páni! Kámo! Mohol by si sa, prosím ťa, na chvíľu upokojiť? Nemám chuť byť zavraždený na tomto krásnom mieste.“ Theo zdvihol ruky odovzdane hore.

„Tak hovor!“

„Dobre! Sakra. Prisahám, že nebudeš žiť dlhšie ako desať rokov, ak budeš naďalej takto nedôverčivý,“ pokrútil Theo hlavou a bezstarostne sa rozvalil na pohovke.

Draco len zastonal a urobil to isté, pričom sústredene čakal na jeho vysvetlenie.

„No, aby si sa cítil lepšie, odpoveď znie nie. Hermiona ma neprosila, aby som sem prišiel, ani nič podobné. Dokonca ani nevie, že som tu, takže sme takmer na jednej lodi,“ vysvetlil Theo.

„Pokračuj,“ prikývol Draco. Bolo zvláštne, ako mu toto vyhlásenie okamžite vytrhlo obrovský osteň, ktorý sa mu nechcene vytvoril v oblasti hrude.

Theo sa nad kamarátovým výrazom len pousmial, ale jednoducho ho ignoroval a pokračoval vo vysvetľovaní.

„Len dnes ráno som vošiel do tvojho domu. Tvoja mama mi radostne oznámila, že si odišiel do Viedne za Hermionou Grangerovou. Tak som sa rozhodol, že prídem a budem svedkom tej zábavy,“ Theo sa uškrnul a zdôraznil slová, ktoré chcel, aby počul.

„Len predpokladala, ako sa veci majú. Neprišiel som sem za Hermionou Grangerovou. Prišiel som sem len preto, lebo - no, som unavený a trochu vyhorený. Len náhodou sú tu aj oni,“ zamrmlal Draco a tváril sa nahnevane.

A ešte sa k tomu červenal?

„Ako myslíš, kamarát.“ Theo pokrčil plecami, ale stále sa usmieval, keď vstal a začal vychádzať von.

„Sklapni,“ zamrmlal Draco, pričom zovrel pery a tiež vstal, aby nasledoval svojho priateľa.

„Kam vlastne tie krásne dámy šli?“ Theo prižmúril oči, pokým sa obaja rozhliadli po okolí, keď už boli vonku.

Náhle sa otočili smerom k jazeru, keď počuli hlasný výkrik. Znepokojene sa na seba pozreli a rozbehli sa smerom k hluku.

Kým tam však dorazili, zomreli.

Samozrejme, dočasne a obrazne.

Kto by nezomrel, keby uvidel Hermionu Grangerovú bez šiat a dráždivo poťahujúcu za ramienka podprsenky?

„Ešte som neskončila, dievčatko!“ Hermiona sa roztopašne chichotala, zatiaľ čo sa hrala s ramienkami.

Draco si nemohol pomôcť, ale len zízal. Nedokázal ani udrieť svojho priateľa za to, že tiež zízal. Do čerta, veď ani nevedel, či ešte dýcha alebo nie! Nedokázal urobiť nič iné, len sa pozerať na Hermioninu postavu, z ktorej mu slintali ústa.

Mohol by dokonca prisahať, že mu každú chvíľu vypadnú oči; napriek tomu mu teraz na jeho tvári a črtách nezáležalo.

Za normálnych okolností Draco Malfoy vždy uprednostňoval svoj vzhľad pred všetkým ostatným.

Dokonca by si radšej vybral vykrvácať a zomrieť, ako mať na svojej bezchybnej, posvätnej tvári čo i len jazvičku.

Veď kto by tak neurobil, keby mal tvár Draca Malfoya?

Bol si istý, že je najkrajším chlapíkom na tejto planéte.

Niektorí ľudia nikdy nepochopia takýto druh sebavedomia, aký mal on.

Ale človek musí byť Dracom Malfoyom, aby to pochopil.

Škaredí ľudia by aj tak nikdy nepochopili márnivosť.

A predsa mu práve teraz bolo popravde jedno, že jeho tvár je šokujúco skrivená tým najnepríťažlivejším spôsobom. Dokonca si bol istý, že žiadne z prijateľných slov v slovníku, tak muklovskom, ako aj čarodejníckom, by teraz nedokázalo opísať jeho výraz.

Cítil, ako mu trikrát rýchlejšie búši srdce, zatiaľ čo sa snažil kompenzovať vzrušenie, ktoré v ňom vyvolávalo jej telo. Dokonca si bol istý, že všetka krv v jeho cievach náhle vyprchala a zaplavila mu slabiny v čase, keď Hermiona bez ostychu odhodila podprsenku do jazera.

Nevidel ju spredu, keďže bola otočená tvárou k jazeru, ale dokázal si predstaviť tvar jej bezchybného tela. Tak veľmi chcel vniknúť rukami do priehlbinky medzi jej stehnom a zadkom. Vyzerala taká zvodná a jemná. Ani jej chichotanie veľmi nepomáhalo a hrozilo, že to prestane mať pod kontrolou. Dokonca musel zmobilizovať všetku svoju silu vôle a dobrotu (aj keď jej mal len dosť málo), aby sa zastavil a neuniesol ju hneď na mieste.

Draco Malfoy sa ešte nikdy tajne neprikradol k nahému dievčaťu. Úprimne si myslel, že je to podlé a zvrátené. V skutočnosti to aj tak nikdy nepotreboval. Po ňom sa večne obzeralo veľa dievčat a on si s nimi mohol robiť čokoľvek.

Ale, dočerta!

Ak bolo očumovanie Hermiony Grangerovej takto dobré, potom by to s radosťou urobil miliónkrát.

Teraz si položila ruky na pásik nohavičiek a pripravovala sa stiahnuť si ich.

Zdalo sa, že medzi Theom a Dracom sa všetko zastavilo.

Svet by sa mohol zrútiť priamo pred nimi, ale ich oči by boli stále prilepené na toto krásne stvorenie.

To očakávanie ich ubíjalo.

Pomaly...

Pomaličky...

A potom...

Ginny Weasleyová vykríkla.

Hermiona sa obzrela smerom, ktorým ukazovala Ginny, a uvidela, ako na ňu Theo a Draco zízajú.

Pohoršene vykríkla a zároveň sa zakryla. Potom sa čo najrýchlejšie ponorila do vody, aby bola pri Ginny.

„AKO SA OPOVAŽUJETE!“ zvrieskla a zakryla sa šatami, ktoré pred chvíľou hodila do jazera. Aj Ginny bola hysterická, pretože naďalej kričala a jačala.

„Mrzí ma to! Ja... my sme to nechceli!“ prosil Draco a nevedel, čo má robiť, keď pristúpil bližšie, aby sa ospravedlnil.

„Neopováž sa urobiť ani krok! Neopováž sa priblížiť!“ Hermiona naňho zúrivo ukazovala trasúcim sa prstom a zároveň sa zo všetkých síl snažila zakryť.

„Čo to robíš? Prečo nám berieš naše prútiky?“ vykríkla nervózne Ginny, keď videla, ako Theo berie ich prútiky, ktoré vtedy práve ležali na zemi vedľa jazera.

„Čo to robíš, Theo?“ štekol Draco na svojho priateľa, keď si všimol Hermionin bezmocný a vystrašený výraz. Nevedel prečo, ale mal pocit, že ju musí chrániť. V týchto dňoch pociťoval veľmi zvláštne nutkania.

„Drž hubu, Draco!“ šplechol na neho Theo, keď na dievčatá namieril svoj vlastný prútik.

Obe vystrašene vykríkli, keď Theo vyslovil zaklínadlo, ale zrazu prestali, keď si uvedomili, že nerobí nič iné, len ich magicky oblieka.

„Dámy, prosím vás! Čo ste si úprimne mysleli, že s vami urobím?“ Theo pokrútil hlavou a zároveň schoval všetky prútiky do vrecka.

„No, po prvé, ukradol si nám prútiky!“ zakričala na neho nahnevane Hermiona, keď s Ginny vychádzali z vody.

Theo len pokrčil plecami a rýchlo na ne zamrmlal sušiace zaklínadlo.

„Vráť nám naše prútiky, Theo!“ dožadovala sa.

„Ako si môžeme byť istí, že nám neodkľajete gule, ak by som to urobil?“ namietal skepticky Theo.

„Zaslúžite si, aby sme vás prekliali!“ skríkla na neho Ginny s rozhorčeným výrazom.

„Presne tak. Práve preto som vám v prvom rade prútiky ukradol.“ Theo pokojne prikývol.

„Vráť nám ich hneď a neprekľajeme ťa! V skutočnosti nás už nikdy neuvidíte. Celé toto miesto je vaše,“ zakričala Hermiona a vyzerala oveľa viac ako naštvaná.

„Ďalší dôvod prečo ti ho nedáme,“ ozval sa zrazu Draco.

„Čože?“ Hermiona sa zamračila a takmer sa rozosmiala nad tým, aké je to absurdné.

„Túto výsadu ti udelila moja matka. Nemôžeme vám dovoliť len tak odísť,“ vysvetlil Draco.

„No, ja...“

„Pretože nás o to požiadala Narcissa,“ doplnil Theo a prerušil Draca.

„Prečo?“ Hermiona sa zamračila a vyzerala strašne zmätene.

„Vieš, je to naozaj vtipné, Hermiona, ale Narcissa ťa má skutočne rada. Chce, aby si bola s jej synom,“ klamal Theo. Takmer sa zasmial na komických prekvapených tvárach Draca aj Hermiony.

Ach, toto bolo jednoducho epické.

Musel sa v duchu pochváliť a potľapkať sa.

„Čože?“ Hermiona úprimne nevedela, čo má povedať.

„Vravel som ti, že to bolo celkom vtipné, však? Ale no tak, Hermiona. Ak sa Narcissa dozvie, že si odišla, tak jej úbohé srdce bude zdrvené. Bola naozaj šťastná a nadšená z tejto dovolenky, vieš?“ Theo sa na ňu vážne pozrel a dokonca sa dramaticky zastavil, aby si položil ruku na srdce.

Draco musel dať tomu mužovi za pravdu.

Sakra.

Bol dokonca lepší herec ako on.

„Ja... ja tomu nemôžem uveriť. Prečo by na to vôbec pomyslela?“ Hermiona sa tvárila rozrušene a nepríjemne.

Theo sa usmial.

Padla priamo do pasce.

„Niečo ti poviem. Čo keby sme uzavreli malé prímerie? Očividne tohto chudáka tu nemáš rada,“ rozžiaril sa Theo, pričom si vyslúžil Dracovo zazretie, „a viem, že Narcissa sa s tým raz vyrovná, ale vážne by ju bolelo, keby zistila, že si jej synovi nedala ani šancu, vieš. Najlepšie, čo môžeš urobiť, je zostať tu s nami a všetko si užiť. Koniec koncov, Narcissa tento týždeň darovala v prvom rade tebe,“ vysvetľoval Theo.

„No... Má tak trochu pravdu, Miona,“ povedala Ginny svojej kamarátke a Hermiona na chvíľu naklonila hlavu v snahe urobiť rozumné rozhodnutie.

„Sme úplne neškodní. Sľubujem ti to. Bez vášho dovolenia sa žiadnej z vás ani nedotkneme,“ dodal Theo.

„Prečo si myslíš, že vám vôbec dovolíme, aby ste sa nás dotýkali?“ Hermiona prižmúrila oči.

„Bože, ženská. Bola to len možnosť. Nepovedal som, že sa to stane alebo niečo podobné.“

„Fajn!“ vybuchla Hermiona, stále s prekríženými rukami a teraz podráždene poklepávala pravou nohou.

„Ako to myslíš, fajn?“ spýtal sa Theo; usmial sa, pretože odpoveď už poznal.

„Fajn, súhlasím,“ vzdychla si Hermiona. Čo iné asi tak mohla robiť? Náhodou sa jej Narcissa naozaj páčila a už jej toho dlhovali priveľa.

„Takže všetko je v poriadku,“ usmial sa Theo.

Draco sa zrazu cítil taký šťastný, že Theo prišiel.

Áno, slizončania vždy našli cestičky, aby dosiahli svoje.