Preklady fanfiction Harryho Pottera

10.kapitola

Náš prvý bozk

Hovorilo sa, že spomienky sa často vracajú, aby človek znovu pocítil blažené chvíle svojho života.

Draco Malfoy to však nikdy nepochopí.

Aj tak mal len niekoľko dobrých spomienok. Ani na tie si nechcel spomínať z toho dôvodu, že vyvolávali väčšie hrôzostrašnejšie časti.

To bol dôvod, prečo sa nerád obzeral späť.

Cítil sa pri tom menší, než aký už bol.

Nútilo ho to nenávidieť veci, ktoré urobil, slová, ktoré nikdy nestihol povedať, a slová, ktoré si želal, aby nikdy nevyslovil.

Nebol dokonalý.

Vedel to.

Neočakával, že taký bude, to len ľudia predpokladali. Od chvíle, keď sa narodil, sa od neho očakávalo, že bude najlepší. Vôbec si nespomínal na chvíľu, keď sa k nemu správali ako k dieťaťu. Od neho sa očakávalo, že bude ako dospelí okolo neho. Očakávalo sa od neho, že bude taký výnimočný ako jeho otec.

Tak veľmi sa snažil, aby ním bol. Naozaj sa o to snažil.

Dokonca bolo obdobie, keď bol ochotný vzdať sa všetkého len pre jedinú pochvalu od svojho otca.

Škoda len, že ho nikto v skutočnosti nevaroval, že ju nikdy nedostane, dokonca aj keby sa vzdal vlastného života.

Bol zruinovaným chlapcom.

Ale bol hrdý na to, že nikto iný ho za to nemohol spochybniť, pretože nikto iný skutočne nezažil to, čo sa naňho valilo.

Úprimne povedané, bolo mu to úplne jedno.

Takto to bolo jednoduchšie.

Odmietal sa starať.

Až doteraz...

Trochu ustúpil, snažil sa upokojiť búšenie srdca a zároveň počúval dievča, ktorému ublížil len preto, že sa rozhodol nestarať sa.

„Keď sa zmeníš, ale zabudneš a neuvedomíš si v skutočnosti svoje chyby, nestaneš sa lepším človekom, ako si bol predtým. Vyzeráš skôr ako zbabelec než ako zmenený človek. Kedysi som poznala dievča, ktoré vždy všetkým odpúšťalo. Bola tak vychovaná, vieš. Neskôr si uvedomila, že nie na všetko sa dá ľahko zabudnúť. Nebola na to hrdá, ale aspoň sa to naučila. Byť zamilovaný a vydesený súčasne je ťažké, ale najhoršie je vedieť, že si mal pravdu, keď si sa v prvom rade bál. Naučila sa to tvrdým spôsobom,“ povedala.

A on to nevedel, skutočne.

Tušil, že je to celé jeho vina a že jej ublížil, ale úprimne povedané, neuvedomoval si, do akej miery.

Samozrejme, ani teraz nebol úplne dokonalý; ale Boh vie, že sa tak veľmi snažil zmeniť.

Nevedel, že ona to bude brať inak.

Veci, ktoré vtedy povedal a urobil, nemyslel vážne.

Len sa bál, a preto robil to jediné, v čom bol dobrý: bol bezcitným grázlom...

Ten výhľad bol nádherný.

Zdalo sa, že nikto o ňom nevie, ale áno, Draco Malfoy si ho všimol.

Ako malý chlapec, ktorý vyrastal v takom obrovskom, ale tichom priestore, sa Draco naučil oceniť krásu prírody.

Upokojovala ho spôsobom, ktorý nikdy nedokázal vysvetliť.

Pripomínalo mu to, že za všetkou nespravodlivosťou na tomto svete je niečo, čo je správne.

Chcel sa ísť posadiť a oddýchnuť si na svoje obľúbené miesto pod dubom neďaleko rokfortského jazera, keď si zrazu všimol, že je tam už niekto iný.

Zamračil sa, keď spoznal jej pozoruhodne strapaté hnedé vlasy.

Skvelé.

Nechajte to na Grangerovú, aby mu pokazila deň.

Vlastne za posledných šesť rokov sa jej vždy podarilo pokaziť mu deň.

Chystal sa ju konfrontovať a povedať jej, aby odišla z jeho miesta, kým si neuvedomil, že v skutočnosti spí.

Zabránil si priblížiť sa k nej, pretože vedel, že by to s jeho čudnou a šialenou fascináciou týmto nevhodným dievčaťom nespravilo dobrotu.

Áno.

Draco Malfoy vôbec netušil, kedy a ako presne sa to stalo; ale toto obyčajné, takmer neexistujúce dievča ho skutočne príliš zaujalo.

Nenávidel Grangerovú.

Vedel, že ju naozaj nenávidí.

Ale veľmi zvráteným a iracionálnym spôsobom ju jednoducho vždy chcel vidieť a uistiť sa, že je v poriadku.

Vždy, keď sa diali nejaké problémy, jeho oči vyhľadali jej husté kučery a uistili sa, že sa tu neukrýva a opäť nepripravuje komplikácie. Naozaj bolo dobré, že mala ten zmätok, ktorému hovorila vlasy. Zjednodušilo mu to jej malé hľadanie.

To dievča jednoducho milovalo problémy, čo ho privádzalo do šialenstva.

Bola taká otravná.

Práve ona bola dôvodom, prečo tak hlasno hovoril o Tajomnej komnate, keď boli v druhom ročníku. Stále jej ubližoval tým, že jej hovoril, že je humusáčka pre jej vlastnú prekliatu bezpečnosť. Chcel ju vystrašiť, aby prestala byť v tomto smere príliš zvedavá, ale ona s tým jednoducho nechcela prestať! Bola skrátka príliš tvrdohlavá, čo bol dôvod, prečo skončila skamenená.

Keby jej nedal to zrkadlo, mohla aj zomrieť.

Dozvedel sa, že ak sa obeť bude pozerať baziliškovi do očí nepriamo, napríklad cez odraz alebo cez nejaký predmet, môže to prežiť a len skamenie.

Videl ju, ako sa opäť prechádza po chodbe a ide do knižnice. Vedel, že pre jej tvrdohlavosť nemôže urobiť nič, aby ju zastavil, a tak sa rozhodol ukradnúť zrkadlo z Pansyinej tašky, pričom si v duchu poznamenal, že musí pamätať na to, aby tej mrche kúpil nové, aby to nezistila.

Potom konfrontoval Grangerovú a zrkadlo jej narýchlo strčil do tašky, pričom jej nenávistne povedal, že ho potrebuje na úpravu svojich škaredých vlasov.

Vedel, že ho dokáže využiť, keďže vedela, že už možno pozná niektoré fakty o baziliškovi. Bolo to predsa len múdre dievča.

Bolo dobre, že bolo, inak by mohla zomrieť pre nemožné množstvo tvrdohlavosti a hrdinstva v jej organizme.

Úprimne povedané, naozaj nedokázal pochopiť zdravý rozum toho dievčaťa.

Čo sa vlastne, do prdele, snažila dokázať?

Bola to len humusáčka. Mala by vedieť lepšie, ako sa angažovať na veciach, ktoré jej zjavne nesedeli.

Dokonca musel strácať čas, aby Pottera varoval pred vyčíňaním smrťožrútov na majstrovstvách sveta v metlobale, len aby sa uistil, že bude v poriadku.

Na to, že bola taká múdra, vedela byť trochu hlúpa, keď išlo o jej blaho.

Tak ako napríklad teraz.

Zdalo sa, že pri čítaní zaspala, keďže knihu mala položenú otvorenú na bruchu. Pokojne ležala na deke a tašku mala nedbalo otvorenú hneď vedľa seba.

Podráždene pokrútil hlavou.

Niekedy bola až príliš dôverčivá.

Mohol ju tu nájsť ktokoľvek a využiť jej situáciu.

Bola jednoducho príliš otravná.

Prečo nemohla byť aspoň na chvíľu v prekliatom bezpečí?

Mračil sa, pričom jej nahnevane zatváral tašku a mrmlal, aká je hlúpa a neopatrná a že opäť mrhá jeho časom, keď jeho oči zrazu spočinuli na jej spiacej postave.

Jej rozstrapatené vlasy boli rozhádzané po celej prikrývke a nezakrývali jej tvár, čo mu poskytovalo slobodu poriadne si ju prezrieť.

Keď ju prvýkrát videl v ich prvom ročníku, nebolo to vlastne nič výnimočné. Tvár jej vždy zakrývali huňaté vlasy, vždy sa tvárila samoľúbo a jej habit bol vždy priveľký. No čím viac sa na ňu díval, tým viac si uvedomoval, že má v sebe ten výraz, ktorý patril len jej.

Nemala ten bežný vzhľad „pekného dievčaťa“, ale mala vzácnu klasickú krásu. Človeku by to mohlo ujsť, ale určite nie vtedy, keď mal to zvláštne nutkanie stále sa na ňu pozerať.

Dracove oči boli plné zvedavosti a intenzívneho sústredenia, keď sa naklonil bližšie a hľadel na ňu. Vyzerala pokojne a mierumilovne. Nemohol si tiež nevšimnúť jej pomalé a rytmické dýchanie, pri ktorom sa jej hrudník dvíhal a klesal. Aj napriek habitu si mohol všimnúť, že má pod ním krásne telo. Jej habit už nedokázal zakryť krivky, ktoré sa jej za tie roky vyvinuli.

Vyzerala taká jemná a teplá.

Nemohol si pomôcť, ale trochu ju ohmatal a cítil, ako jeho ruka pomaly pristáva na jej líci. Vzácny úsmev sa mu podvedome vyčaril na tvári, zatiaľ čo palcom začal hladiť jemnosť jej tváre.

Naozaj si nemohol pomôcť.

Zrazu sa pristihol, že sa dotýka ľahkých malých pieh na jej nose a sleduje krásny tvar jej obočia.

Bolo preňho veľkou záhadou, akou môže byť toto dievča také obyčajné, ale zároveň preňho veľmi príťažlivé.

Nebolo na nej nič zvláštne, ale on si jednoducho nemohol pomôcť, aby ho nepriťahovala ako magnet. Pripadala mu ako hádanka, ktorú nedokázal vyriešiť. Chcel prestať, ale nemohol to urobiť, inak by ho to ešte viac frustrovalo.

Jeho tvár bola plná fascinácie a zvedavosti, že vyzeral ako v tranze, zatiaľ čo jeho prsty pomaly sledovali jej pery.

Boli také červené a jemné, ale zároveň také prirodzené, že boli takmer stvorené na to, aby ho pokúšali...

Nevedel, ako sa to stalo, ale zrazu sa pristihol, že sa skláňa bližšie, až jeho pery zostúpili k jej.

Mala veľmi jemné pery a jeho oči sa na chvíľu zatrepotali, kým si uvedomil, čo robí.

Zrazu sa postavil príliš náhlivo, že sa pre zúfalú snahu dostať sa od nej preč takmer zvalil na zem. Oči mal vypúlené od šoku, keď si uvedomil, čo urobil.

Práve pobozkal humusáčku!

Cítil zo seba taký odpor, že mu bolo takmer zle.

Bola veľmi špinavá.

Všetko to bolo veľmi zlé.

Ale sakra, bol to príliš príjemný pocit.

Tá humusáčka ho opäť poplietla, ako to robila za posledné roky vždy .

Utekal od tej príšernej ohavnosti tak rýchlo, ako len mohol; snažil sa zachrániť si zvyšky zdravého rozumu, ktoré mu ešte zostali. Takmer sa potkol a zranil sa, keď vrazil do niekoľkých ľudí, kým sa konečne dostal do svojej izby.

Celé hodiny ležal na posteli a usilovne premýšľal. Hľadel do stropu a v duchu si opakoval dôvody, prečo sa mu tá humusáčka hnusí.

Čím viac však premýšľal o jej nedokonalostiach, tým viac ho to vzrušovalo, až sa zrazu opäť cítil vzrušený.

Bolestivo zavrel oči a potriasol hlavou, pričom sa náhlivo postavil.

Nemohol predsa o nej znova fantazírovať!

Už za smrteľný hriech považoval tie nechutné fantázie.

Potreboval však rozptýlenie, a tak zišiel do spoločenskej miestnosti, aby našiel Pansy.

Vedel, že ona je teraz jednoduchou odpoveďou na jeho šialené zúfalstvo.

Stalo sa to vlastne príliš rýchlo a príliš jednoducho.

Ani nemuseli byť úplne nahí, aby to dokončili.

Ona bola taká jednoduchá.

Bola vlastne až príliš jednoduchá, že ho nechala premýšľať o tom, čo vlastne chce.

On chcel komplikovanú, tvrdohlavú a dievčinu so špinavou krvou.

Bolo mu zle až do špiku kostí.

Všetko v jeho živote bolo zlé, ale táto iracionálna žiadostivosť a posadnutosť bola priveľká.

Bolo to príliš nechutné.

Najhoršie bolo, že ju musel nájsť pred spoločenskou miestnosťou, kde naňho čakala.

Bol zaskočený, ale musel sa spoľahnúť na svoju masku, aby všetko zakryl.

Túžba po humusáčke bola jedna vec, ale dať jej o tom vedieť bolo príliš ponižujúce.

Keď si už myslel, že nič nemôže byť horšie, tá humusáčka mu to zrazu musela ešte viac skomplikovať tým, že naňho vykričala, že ho miluje.

Bol nadovšetko šokovaný.

Vydesilo ho to a nevedel, čo má robiť, a tak jej to vrátil s tým, aká je škaredá, a pobozkal Pansy, aby zmiernil šok a nevysvetliteľné pocity, ktoré zažíval.

Vôbec sa mu nezdala škaredá, ale to bolo jediné, čo mu ležalo na srdci.

Bolo to nervydrásajúce.

Bozkával Pansy tak prudko, že na ústach dokonca cítil krv; napriek tomu jednoducho nemohol prestať.

Potreboval dať všetkému voľný priechod.

Potreboval zo seba dostať všetky frustrácie a dementné pocity.

Pansy ho dokonca musela odstrčiť, aby ho prinútila prestať.

„Čo je to s tebou vážne? To, že si nechal tú humusáčku pochopiť, o čo ti ide, je jedna vec, ale toto si robiť nemusel!“ hnevala sa naňho Pansy, pričom si rukami zakrývala boľavé pery. Zrazu vykríkla, keď na nich zbadala krv. Daphne a Tracey sa ju snažili upokojiť, zatiaľ čo Draco sa rozhliadol a videl, že Grangerová a Weasleyová sú už preč. Zdalo sa, že odišli, kým bozkával Pansy.

Draco cítil, ako sa mimovoľne zachvel, keď si spomenul, prečo to vôbec urobil.

Nebolo to len preto, že sa dozvedel, že k nemu tá humusáčka prechováva city.

Bolo to aj preto, že možno, len možno, cítil to isté...

Na druhý deň ráno zistil, že mu krvácajú päste, a nepamätal si, ako sa to stalo, pretože mal najhoršiu kocovinu v živote...

„Čo sa jej stalo?“ Theo sa spýtal Hermiony.

„Zlomila si srdce...“

Draco bolestne zatvoril oči, kým si potichu zašiel po ohnivú whisky, aby ju priniesol do svojej izby.

Po dlhých jedenástich rokoch ho zajtra možno čaká najhoršia kocovina v živote.