Otázky Vedy
preklad: Jimmi
Dokončovací preklad
Kapitola neprešla betovaním
Questions of Science od AnasellaEmm
Pôvodná stránka prekladu: už neexistuje
Pôvodný stránka originálu: už neexistuje
Kapitola 12: Pravá láska nič netají
Tupé búšenie v Hermioninej hlave sa pomaly stupňovalo do ostrej bodavej bolesti. Bola neznesiteľná a neprestajná.
Z úst jej uniklo veľmi bolestivé zastonanie, keď sa prevrátila na druhý bok. Okamžite na jej rohovky cez zatvorené viečka zaútočilo jasné, oslepujúce svetlo. Ďalšie zastonanie.
Hermiona zaborila hlavu pod vankúš, na ktorom práve ležala. Nevoňal však ako jej zvyčajný šampón. Mal inú vôňu. Pižmovú, zemitú vôňu. Známu, pižmovú, zemitú vôňu.
Otvoriť oči ju stálo veľa síl. Každý drobný pohyb, ktorý urobila, ju bolel viac ako ten predchádzajúci. Pretrela si oči od spánku a rozhliadla sa po okolí.
Toto nebol jej byt, ani Isabellin byt, ani jej krídlo v kaštieli.
„Kde to som?“ spýtala sa sama seba.
Bola sama v obrovskej posteli. V tej chvíli ju napadli spomienky na predchádzajúcu noc. Svadba, Isabellin byt, krčma, ale to bolo všetko.
Posledné, čo si pamätala, bolo popíjanie s Isabell v Pichľavej krčme. Čo ju, preboha, posadlo, aby pila? Bola príležitostným konzumentom alkoholu: pila víno na honosných večeroch a iných formálnych udalostiach. Ale inak ho Hermiona nemala veľmi rada.
Pochopila by vypitie jedného panáka, ale nie do takej miery, aby bola úplne opitá. Ani si nepamätala, čo sa dialo po odchode z krčmy. Sotva si vybavovala, ako z krčmy odchádzala.
Hlava jej pulzovala od bolesti. Počula hluk vychádzajúci zo zatvorených dverí po jej pravici. Skôr než sa stihla zamyslieť, čo ten hluk spôsobuje, Draco otvoril dvere a vyšiel von. Bol oblečený na dnešný deň: námornícka polokošeľa a khaki nohavice.
„Dobré ráno,“ usmial sa na ňu.
Hermiona zažmurkala. „Čo tu robíš?“
„Toto je moja izba,“ odpovedal nesúc pohár vody.
„Tvoja izba?“ spýtala sa pomaly. „Prečo som v tvojej izbe?“
Neodpovedal jej, ale namiesto toho jej podal pohár s vodou. Posadil sa na kraj postele vedľa nej.
„Čo je v tom?“
„Len voda, nemám žiadne elixíry proti opici,“ povedal a jeho úsmev sa zväčšoval.
„Uf. Tak ma to mrzí. Nechcela som sa tu objaviť opitá. Musíš mať o mne takú zlú mienku. Zvyčajne nikdy nepijem. Len som sa nechala uniesť s Belle a ani neviem, ako som sa tu ocitla a...“
„To je v poriadku. Nemusíš sa ospravedlňovať, „zasmial sa.
Venovala mu polovičný úsmev a napila sa vody.
„Pamätáš si niečo zo včerajšej noci?“ spýtal sa Draco, vzal od nej prázdny pohár a položil ho na nočný stolík.
Hermiona si pretrela boľavé spánky. „Nie, ani si nepamätám, že by som odišla z krčmy.“
Draco sa zasmial. „To je zaujímavé.“
„Nesmej sa tak nahlas, tá migréna to zosilňuje,“ zastonala. „Koľko je hodín?“
„Skoro jedna.“
„Popoludní?“ spýtala sa s rozšírenými očami.
„Áno, „odpovedal. Ešte stále mala na sebe šaty, ktoré mala na svadbe, a vlasy jej trčali na všetky strany.
„Vyzerám ako poriadny strašiak,“ dumala a sledovala, ako po nej prechádza pohľadom.
„Nie. Rozkošný strašiak,“ usmial sa.
„Rozkošný? To si nemyslím,“ odpovedala.
„No, máš opicu, takže na tvojom názore nezáleží,“ povedal. „Idem na obed s mamou. Nevie, že si tu, takže sa môžeš zotaviť vo svojom krídle, ak chceš, aby netrvala na tom, že sa k nám pripojíš na obed.“
Pri slove „obed“ sa Hermione urobilo veľmi nevoľno.
„Uf,“ stihla povedať, než vyskočila z postele a vbehla do miestnosti, z ktorej vyšiel Draco, čo sa našťastie ukázalo ako jeho kúpeľňa.
Záchod našla práve včas a vyprázdnila obsah žalúdka od nahromadeného množstva tvrdého alkoholu. Sotva si všimla, že jej silné ruky odhrnuli vlasy z tváre.
Snažila sa ho mávnutím ruky odradiť od nepekného pohľadu na svoje zvracanie, ale on stál neoblomne a držal jej vlasy.
Hermiona dokončila svoju činnosť a utrela si ústa, neodvážila sa pozrieť na Draca, ktorý konečne pustil jej vlasy, oprel sa o stenu a pozoroval ju.
„To bolo trochu ponižujúce,“ povedala Hermiona, vratko vstala a pokúsila sa narovnať si šaty.
A v okamihu urobila niečo, čo sa jej veľmi nepodobalo. Priložila si ruky k tvári a rozplakala sa.
Draco k nej došiel ani nie na dva kroky, odhrnul jej rozstrapatené vlasy z tváre a utrel jej slzy z líc.
„Prečo plačeš?“
Hermiona len pokrútila hlavou, keď sa jej plecia zachveli potláčanými vzlykmi.
„Ale no tak, zvracanie nie je také trápne. Urobila si horšie veci,“ upokojoval ju Draco.
„Čože?“ spýtala sa a utrela si oči.
Draco si uvedomil svoju chybu. Mal by jej povedať o jej veľkom faux pas, alebo to pred ňou zatajiť? Potrebovala to vedieť.
Nadýchol sa a dal ruky preč z jej tváre, namiesto toho si ich vložil do vreciek.
„Ako to myslíš, že som urobila horšie veci?“ spýtala sa.
„Včera v noci.“
„Oh nie, prosím, nehovor mi, že som urobila niečo ako spievala alebo tancovala, alebo... oh môj bože, urobili sme to?“ spýtala sa, keď sa zamyslela na tým, prečo sa zobudila v jeho izbe. „Tak preto som sa zobudila v tvojej posteli?“
„Nie. No vieš, bola si naozaj veľmi, veľmi opitá, takže viem, že sa tak normálne nechováš.“
„V prvom rade by som sa normálne neopila, ale neviem, čo to do mňa vošlo.“
„To je v poriadku. Nesúdim ťa, ver mi. Každopádne, naozaj to chceš počuť?“
Hermiona sa chvíľu tvárila omráčene, ale pomaly prikývla hlavou. „Áno, prosím, povedz mi to.“
„Pokúsila si sa ma vyfajčiť, keď som spal,“ povedal a pozrel sa jej priamo do očí, sledujúc, ako zvraštila obočie a zaťala čeľusť.
„Čože?“ spýtala sa po chvíľke ticha.
„Prišla si do mojej izby a pokúsila si sa mi ho vyfajčiť,“ povedal Draco.
Hermionine líca nabrali šarlátový odtieň. „Skutočne?“
„Áno, ale počúvaj, bola si opitá a nemala si kontrolu nad svojím konaním.“
„Musím ísť,“ povedala a pretlačila sa okolo neho.
„Počkaj, Hermiona.“
„ČO?! Čo chceš?!“ vykríkla naňho, až mu spadla čeľusť. „Nejaké ďalšie morbídne veci, ktoré som urobila a na ktorých sa môžeš dobre zasmiať?“
„Tak to nie je. Nikdy som sa na tebe nesmial. Neodchádzaj a porozprávaj sa so mnou.“
Hermiona sa otočila a pohľad do jej očí ho prinútil zastaviť sa v jej prenasledovaní.
„Teraz sa chceš rozprávať? Po týždni vyhýbania sa mi? Nechcem, aby si si zvykol na predstavu, že si ma môžeš privolať na každé zavolanie. Kedykoľvek má Draco Malfoy chuť sa rozprávať, mala by som všetko zahodiť a prísť si ho vypočuť s otvorenými ušami. Radšej teraz nebudem v tvojej blízkosti, takže ak to tvojmu veličenstvu nevadí, teraz odídem a nečakaj ma, kým sa nevrátim na službu.“
Draco sledoval, ako zabuchla dvere do jeho krídla a odišla. Niekoľkokrát zažmurkal a vydal sa za ňou. Nepáčilo sa mu, keď mu niekto vynadal a on sa potom nemohol dostať k slovu.
Otvoril dvere, ale nenašiel ju na chodbe, ani hore v krídle, ani nikde v dome, keď na to príde. Spýtal sa Čuríka a Hovníka, či ju nevideli, a oni smutne pokrútili hlavami.
Domový škriatok, ktorý mal na starosti údržbu vestibulu, oznámil Dracovi, že liečiteľka vybehla z dverí a na premiestňovacom bode sa odmiestnila.
Draco si frustrovane povzdychol a vošiel do jedálne, kde ho čakala matka.
„Draco, drahý, prečo tá smutná tvár?“ spýtala sa, keď sa napila vody.
Pomaly pokrútil hlavou. „Pamätáš si, ako som ti pred niekoľkými týždňami povedal, že k Hermione tak trochu niečo cítim?“
„Áno, ale skutočne si mi to nemusel hovoriť, keďže bolo tak očividné, že vy dvaja k sebe niečo cítite,“ povedala nenútene.
„No, sme do seba zamilovaní. Alebo ja som do nej zamilovaný a dúfam, že ona je stále zamilovaná do mňa.“
„Stále zamilovaná? Vy dvaja ste sa pohádali?“
„Ja, nuž, ja neviem. Chápeš?“
Povedal jej všetko o sne, ktorý sa mu sníval s Luciusom, a o strašnom pocite pochybností, ktorý v sebe nosil celý ten týždeň. Porozprával jej o tom, ako Hermione povedal, že potrebuje čas, aby si všetko premyslel, a ako rešpektovala jeho želanie a nechala ho na pokoji.
Nepovedal jej o predchádzajúcej noci, keď bola Hermiona opitá. Nemusela vedieť všetko.
„No prečo si sa s ňou o svojich pochybnostiach neporozprával?“ spýtala sa ho Narcissa.
„Ehm, ja, ja neviem. Myslel som si, že by si o mne možno, možno myslela menej. Tak trochu som si myslel, že som sa zbláznil,“ povedal potichu.
„Ach Draco, láska, ty sa nezblázniš,“ povedala Narcissa s výrazom empatie. „Len sa bojíš toho náhleho návalu citov, ktoré k Hermione cítiš. Súhlasím s tebou, že je to trochu rýchle, ale vy dvaja sa veľmi dobre poznáte. Vieš o jej detstve, o jej obavách a víťazstvách a ona vie to isté o tebe.“
„Ale ja som jej nepovedal všetko. Mám na mysli, v mojej minulosti sú niektoré veci, za ktoré nechcem, aby ma súdila.“
„Počúvaj sa, Draco. Máš veľké problémy s dôverou najmä kvôli tomu, že si v detstve nemal žiaden podporný systém. Tvoj otec nebol dôveryhodný človek, a keď si sa pridal k tej odpornej skupine, stratil si akýkoľvek pocit dôvery voči komukoľvek. Tí smrťožrúti ťa odsúdili a v okamihu by ťa zradili.
Nie každý je taký, drahý. Obaja vieme, že Hermiona nie je typ človeka, ktorý by súdil. Zamilovala sa do teba napriek tomu, že si ju a jej priateľov ako dieťa neľútostne mučil. Zamilovala sa do teba napriek tomu, čo si musel urobiť, aby si uspokojil svojho otca.“
Draco sedel s očami upretými na drevený stôl. „Mám toho plné zuby, mami.“
„To my všetci, láska. Všetci sme niečo pokazili a všetci sa to snažíme odčiniť. Porozprávaj sa s ňou. Len choď a porozprávaj sa s ňou. Nemusíš jej povedať všetko, ale povedz jej to, čo si povedal mne. Viem, že sú veci, ktorými si si prešiel a o ktorých by si nechcel, aby niekto vedel, ale myslím, že je načase, aby si začal dôverovať niekomu, kto ťa miluje rovnako ako ty jeho.“
Draco prikývol. „Dobre. Chcel som sa s ňou porozprávať a povedať jej, že na tie pochybnosti nebudem brať ohľad, ale zostáva cez víkend s Isabelle.“
„No víkend sa už prakticky skončil. Dnes je nedeľa a do večera by tu mala byť.“
Draco opäť prikývol, toto bude dlhá noc.
****
„Hermiona? Čo tu robíš, zlato?“ spýtala sa Isabelle, ktorá vyzerala na dnešný deň sviežo a čulo, zatiaľ čo Hermiona bola stále v oblečení zo svadby a mala oči plné sĺz.
„Ach, Isabelle, urobila som niečo hrozné. Bože, urobila som niečo také, také hrozné,“ povedala Hermiona, keď vošla do Isabellinho bytu.
„Po poriadku, Herms. Donesiem ti elixír proti opici. Choď do mojej izby, prezleč sa do lepšieho oblečenia a ja ti ho prinesiem.“
Hermiona otupelo prikývla a urobila, čo jej povedala. Stretla sa s Isabelle v obývačke, prijala odvar proti opici, prehltla ho na jeden dúšok a sadla si na pohovku.
„Teraz začni od začiatku.“
Hermiona sa nadýchla a vysypala zo seba všetko, čo sa stalo.
Povedať, že Isabelle bola šokovaná, by bolo hrubé podcenenie. „Myslela som, že si sa včera večer vrátila do svojho bytu.“
„No, zrejme nie. Vyfajčiť Draca, kým spal, sa mi v mojom opitom stave zdalo ako oveľa lepšia možnosť,“ odvetila Hermiona chladne.
Isabelle si vzdychla. „Urobila si chybu.“
„Čože?“
„Nemala si dnes ráno len tak utiecť. Zachovala si sa presne tak, ako sa včera zachoval Harry. Nedala si Dracovi šancu, aby ti to vysvetlil, a predpokladala si, že v tom, čo sa stalo, našiel pobavenie.“
Hermiona sa pozrela na svoje ruky. „Nemôžem uveriť, že sa to stalo. Ak mal predtým pochybnosti o našej láske, toto ho určite posunulo na negatívnu stranu.“
Isabelle si opäť vzdychla. „Choď sa s ním porozprávať. A nebudem to opakovať, ale on ťa miluje. Naozaj ťa úprimne miluje a tie pochybnosti boli len jeho strach a vieš, akú minulosť má za sebou... jeho otec bol najlepším kamošom s tou najhoršou bytosťou, aká kedy poctila túto zem. V živote má problémy so záväzkami, láskou, dôverou a ani neviem, prečo ti to hovorím, keďže ty tu si ten neuropsychiatrický liečiteľ. Prosím, Hermiona, jednoducho odíď. Dôveruj mi.“
Bola to Hermionina chvíľa, aby si vzdychla. „Dobre, pôjdem sa s ním porozprávať. Ale myslím, že by som sa mala ísť trochu umyť a neukazovať sa ako opitá troska.“
Isabelle sa usmiala. „Môžeš použiť moju sprchu a myslím, že tu mám celú tašku oblečenia, ktoré si tu za tie roky nechala, takže by to malo dopadnúť dobre.“
****
Hermiona sa vrátila do Isabellinej obývačky v džínsoch a ružovej blúzke.
„Vždy dokážeš vyzerať dobre, Herms,“ povedala Isabelle a zdvihla zrak od pergamenu lekárskeho časopisu.
„Spomenula som, že Draco mi povedal, že má radšej moje staré vlasy?“
Isabelle sa usmiala. „Draco Malfoy má radšej zauzlené, kučeravé, s vlhkosťou sa nekamarátiace sa vlasy Hermiony Grangerovej?“
Hermiona sa zasmiala. „Áno, a ja tiež.“
„Dobre, odstránim vyrovnávacie kúzlo, ale musíš mi sľúbiť, že odteraz budeš používať kondicionér,“ povedala Isabelle.
„Fajn, fajn,“ súhlasila Hermiona.
O chvíľu neskôr Hermionu zdobili na hlave jej staré kučery. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa Isabelle snažila, maličký kúsok krepovatosti sa im podarilo udržať a vlastne nevyzerali až tak zle.
„Ty ho omráčiš. A teraz sa vráť. Hovorila si, že ťa čaká až na sklonku noci? No, toto bude veľmi príjemné prekvapenie, „povedala Isabelle.
„Ďakujem ti, Isabelle. Za všetko,“ povedala Hermiona.
„To nie je problém. Keď budeš mať príležitosť, vyrozprávaš mi každý jeden vzrušujúci detail.“
Hermiona prikývla a objala svoju priateľku na rozlúčku, potom sa otočila k dverám a odišla späť do sídla.
****
Pokračovanie nabudúce (len pre registrovaných)