Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Coeur Corrompu

Kapitola 22

Coeur Corrompu
Vložené: Jimmi - 27.11. 2009 Téma: Coeur Corrompu
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

22/24.

Kapitolu venujem Triane, wanilka, wewe, Sele, Leann, Arn Dair, komete, Dessire, cyrus, Leann, Monie a Jenny.  A budúcim čitateľom JSark, beruške1 a ladyF.

Skvelá kapitola, ale náročná. Robila som, čo sa dalo (a stále som jednu kapitolu napred).

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 22

Přeji si být tak mrtvá abych nemohla plakat

Trápení sebe samé mizí

Kameny k shození na mého stvořitele

Masochistu kterého ukájím

Nepotřebuješ se trápit

Nepotřebuji být

Rozplynu se

Ale jednou počkám

a nechám to vykrvácet


Přeji si být tak mrtvá abych se nestarala

protože ve skutečnosti se starám o vše

nikdy jsem neřekla nic proti

a snášela jsem jak mě krmíš sračkama

přeji si mít důvod

mé rány se touhle dobou otevírají

pro tohle, vzdávám své pokusy

jediné dobré teď zasluhuje mou smrt


Nepotřebuješ se trápit

Nepotřebuji být

Rozplynu se

Ale jednou počkám

a nechám to vykrvácet


Přeji si zemřít namísto života

chodící mrtvola skrývá mou tvář

budu zapomenuta

s těmito vzpomínkami

deníky zmizí

spolu s vchodem do hrobky


A nepotřebuješ se trápit

Nepotřebuji být

Rozplynu se

Ale jednou počkám

a nechám to vykrvácet

Bother – Corey Taylor

http://scfp.blog.cz/0808/corey-taylor-bother-text-preklad

Nádych dnu a výdych von -  celé sa to zdá dosť jednoduché, pokiaľ o tom nepremýšľate. Všetko bolo nejakým prípadom dnu a von, opakovanom v nekonečnej slučke. Nekonečnej, to áno, až kým sa nestretnete s koncom vášho života. Možno spomalí a pozvoľna sa stratí, oveľa pravdepodobnejšie proste len skončí. Jednu minútu ste tu, ďalšiu už viacej neexistujete. Zmysel života bol taký prostý ako bol. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, ničia všetko, čo im stojí v ceste, ale skoro nikdy neurobia odtlačok do času samotného. Svet prežije oveľa dlhšie než prežije on.


Draco na chvíľu zatvoril oči, jeho dýchanie spomaľovalo. Keby sa mohol uvoľniť, bolo by to všetko oveľa lepšie. Ale to nebolo možné, pretože človeka ste mohli naťahovať len dovtedy, kým nepraskol. Prasknutie bolo to, čo mu pripadalo, že robí, ale bol to luxus, ktorý si nemohol dovoliť. Len plakať a ukryť sa niekam by bolo príliš ľahké, takže premýšľal o dýchaní.


Uzavretie. Otvorenie. Uzavretie. Otvorenie. Uzavretie.


Bolo ťažké udržať rytmus, keď ste o ňom premýšľali. Život začal spôsoboval závrat a zrazu sa všetko krútilo spolu s tým svinstvom. Zdalo sa, že to vôbec nemá konca, len nekonečné polia ničoty, ktoré sa zbiehali do jedinej rany. Čoskoro si nebude schopný spomenúť na to, ako sa dýcha. Možno to bude koniec všetkého a on tu nebude musieť byť. Všetko to skončí. Fini. Koniec.


Pre Draca to bola príťažlivá predstava. Neexistovali by pre neho žiadne dôsledky. Nikdy nebude vedieť, ako sa to všetko skončí. V skutočnosti by už viacej neexistoval - len ďalšia mŕtvola ležiaca v zemi, aby zhnila. Taká príjemná myšlienka pre zarmútenú dušu, uvažoval, keď znova otvoril svoje oči.


Sedel v kuchyni, pripadal si úboho a ľutoval sa. Zdalo sa to byť dokonalé miesto - všetkým sa plietol pod nohy, čím ich nútil byť neschopnými ignorovať jeho zrejmú beznádej. Trpieť osamote nemalo žiaden zmysel, ak ste nemohli rozdeliť tú beznádej medzi ostatných. Jeho nálada bola ako zlovestná hmla, ktorá dosadala na ľudí a dusila ich. Draco vedel, že by na nich nemal pôsobiť, ale poskytovalo mu to aspoň malé povzbudenie.


"Smutnej rieky prúd..." mrmlala si pani Weasleyová, keď sa túlala po kuchyni, bez hanby ho ignorovala. "Počkaj na mňa, počkaj na mňa..."


Nejako to jej šťastie všetko pre Draca len zhoršovalo. Keď sa točila po tej malej  miestnosti, spievala si pre seba, mohol pozorovať všetko, čo mala. Molly Weasleyová mala pekný domov so štyrmi mocnými stenami, bola obklopená rodinou a mala  neobmedzenú lásku svojich detí. Draco nemal nič, dokonca ani dom, kam by sa schoval. Z celej jeho roztrhanej rodiny mu zostávala len Narcissa, ale jej chladné, nepríjemné správanie nebolo útechou. Hoci sa celý jeho život pokúšala dať mu najavo nejaký stupeň lásky, nikdy sa to nepodarilo a vždy to bolo skôr trápne než láskyplné. Niežeby nemilovala svojho syna, ale nevedela, ako to vyjadriť.


Takže nízko postavená Weasleyová sa mala oveľa lepšie než tá dokonalá Malfoyová. Jeho staré ja sa v duchu uškrnulo, bolo to patetické. Predovšetkým ponižujúce. Ak Weasleyová mohla mať všetku túto lásku a bezpečie, prečo on nemohol? Ach, áno, pomyslel si, som hľadaný muž a je na mňa vydaný zatykač. To ako na truc malo na všetko paralyzujúci účinok, hlavne na vzťahy.


Tých posledných pár dní mu to neschádzalo z mysle, všetko pochádzalo z toho, že bol ignorovaný. Mal pocit, že ho Ginny zradila - možno mala svoje dôvody, ale on bol chorý človek, o ktorého sa bolo treba postarať. Aspoň to mohla pre neho urobiť po všetkej tej pomoci, ktorú jej poskytol on. Jeden muž bol bez života, aby ona mohla žiť! Všetko toto spôsobovalo, že sa cítil detinsky, takže sa choval, ako by sa chovalo hocijaké dieťa. Priveľa požadoval, takže o všetko prišiel.


Ten pohľad na jej tvár, keď ho videla na tej chodbe, ho rozhneval. V jeho preklade to bol výraz ľútosti a zhnusenia. Ale Draco jej to bol ochotný odpustiť, pretože potreboval, aby ho nejako potrebovala. Len jej prítomnosť spôsobovala, že si pripadal viacej ako chlap, ale ona sa už viacej tú hru nechcela hrať. Spomínal si, že povedal niečo o tom, že sa nechce hrať hry, ale to bola lož. Draco by s Ginny mohol hrať myšlienkové hry celú večnosť, len pokiaľ v nich bol podtext dôvery.


Vtedy v jeho dome bol on ten, kto mal všetko pod kontrolou. On bol ten, kto jej nosil jedlo, čistil jej šaty a utešoval ju, keď bola sama. Teraz sa to ale otočilo. Draco trčal v Brlohu, až kým sa nevyzdravie natoľko, aby mohol utiecť. To bol plán, ale boli to nezmysly. Nechcel odtiaľto odísť, teraz, keď sa tu cítil pohodlne.


Najviac zo všetkého chcel ju.


Otvorenie. Uzavretie. Otvorenie. Uzavretie.

Ale myšlienka, že ničím iným sa tak  kompletne nezaoberala jeho myseľ, bola desivá. Skutočne nebolo nič, čo by sa dalo porovnať s Ginny, ale nie v tradičnom zmysle. Existovali atraktívnejšie ženy, bohatšie, a krajšie, s ktorými by mohol byť, ale ona bola jediná, na ktorú dokázal myslieť. Tie myšlienky, ktoré o nej mal, boli to, čo  ho práve teraz určovalo. Nebol muž, ktorý utekal pred zákonom, aby si zachránil svoj život - Draco bol muž, ktorý si myslel, že má veľmi rád Weasleyovú.


V škole bolo všetko tak oveľa ľahšie. Keď sa vám páčilo nejaké dievča, mohli ste proste nájsť nejakého priateľa, aby ste zistili, čo má rada, mierne upravili situáciu a potom ju okúzľovali, až kým by sa nevzdala. Nuž, buď to alebo nerobiť nič a len sa z diaľky dívať. Ale teraz bol starší a všetko bolo oveľa komplikovanejšie. Napríklad, na začiatku jej nepovedal celú pravdu. Ginny si teraz myslela, že ju využil na prenášanie informácii medzi ním a Rádom. Dobre, pomyslel si, takže v tomto mala pravdu. Lenže všetko so všetkým súvisí.


Potom tu bola tá skutočnosť, že vedela, že odchádza. Nemohlo to byť asi také prosté, však? Ignorovala ho, pretože odchádzal?


"Mal by si sa vrátiť do postele. Tu dole je príliš chladno pre človeka v tvojom stave! To, čo potrebuješ, je príjemne si zdriemnuť a horúcu čokoládu. Možno trochu orechového koláča? Alebo by si radšej jablkový?" Pani Weasleyová sa pýtala na nervy idúcim veselým hlasom. "Ginny sa nikdy nevedela rozhodnúť,  nech sa jej darí, ale moji chlapci vždy vedeli, aký chcú."


"Mám pocit, že sa vrátim do tej chabej výhovorky pre izbu, možno zomriem pomalou a veľmi bolestivou smrťou. Taktiež ak ma nakŕmite ešte niečím z vášho... luxusného jedla, budem zvracať," riekol Draco pomalým chladným hlasom. "Prosím zdržte sa rozprávania so mnou."


"Takže to bude jablkový koláč," pretlmočila pani Weasleyová jeho odpoveď. "A ak nechceš, aby sa s tebou rozprávalo, potom by sa mal vrátiť do postele."


"Niekto by si pomyslel, že sa ma snažíte zbaviť," zaklonil sa na stoličke a pozoroval ju. "Milujem pocit, že môj pobyt tu nie je vítaný."


"Všetci vieme, že si zle naladený len preto, že nemôžeš dostať to, čo chceš. Jasne ti ako decku popustili uzdu." Hlas mala úsečný, ale neniesol žiadne známky nepriateľstva. "Moji chlapci sa už v mladom veku naučili, že musia bojovať kvôli tomu poslednému kúsku koláča, inak im ho zje niekto iný."


"Naozaj dúfam, že to nemala byť nejaká narážka na Ginny, pretože ak bola, potom by to bol incest. Taká hanba vidieť kam sa taká vážená rodina rúti," jeho hlas bol lemovaný sarkazmom, jeho chladným správaním. Nemal náladu rozprávať sa o svojich citových ťažkostiach s Molly, tobôž nie narážať na predmet jeho zaľúbenia ako na kúsok koláča, ktorý chcel zjesť.


"Vieš veľmi dobre, čo som myslela, inak si budem musieť myslieť, že nemáš žiadnu inteligenciu rovnako ako nemáš žiadne spôsoby," pustila kohútik a začala umývať riad.


"Chápem, že to možno ušlo vašej pozornosti, ale ani to nie je vaša starosť a ani nechcem - ako ste to tak krásne nazvali - zjesť ten posledný kúsok koláča."

"Je to môj koláč, pán Malfoy. Ani náhodou na to nezabúdajte."


Draco si ťažko vzdychol.  Bol zázrak, že bol stále nažive v dome, ktorý viedla taká bláznivá ženská. Ale to veľa vysvetľovalo - napríklad prečo bola v Ráde a sklony jej dcéry klásť tak strašne veľa otázok.


"Ako dlho budeme hovoriť o... vašej dcére ako o kúsku cukrovinky?" spýtal sa, nechcel byť znova úplne ignorovaný. Niekde, hlboko vo vnútri, potreboval používať svoj jazyk. Bez neho mal pocit, ako keby zomieral.


Na druhej strane možno už zomieral.


"Dovtedy, kým budeš odmietať priznať, že ťa teší jej prítomnosť oveľa viac než by si uznal," potichu povedala Molly, presunula jeden hrniec do odkvapkávača na riady a začala s ďalším. "Alebo je to pod úroveň nejakého Malfoya?"

"Viem, že ma nemáte radi, pani Weasleyová, takže mi to nemusíte opakovane zdôrazňovať. Zdá sa, že ľahko zabúdate, že si uvedomujem vaše predsudky. Do istej miery máte úplnú pravdu. Som zbabelec, ktorý sa skrýva za sekýrovanie, aby dostal to, čo chce. Nachádzam iných ľudí, ešte chabejšieho charakteru, aby boli podo mnou. Považujem bohatstvo za prostriedok k moci, po ktorej šaliem. Zabijem, ale len keď mi to nejakým spôsobom prinesie prospech. Ja, Draco Malfoy, som totálne posadnutý sám sebou, s utkvelou povahovou črtou šliapať každému, komu môžem, po prstoch. Ale vidíte, že viem, že je to pravda. Bez ľudí ako ja by nezostávalo nič, proti čomu by mohli bojovať ľudia ako vy." Draco ju uprene pozoroval, ako sa pohybuje, kým hovoril.


"Mýliš sa. Nemám voči tebe žiadne predsudky. Viem jedine to, čo si mi vravel a zdá sa, že je to poriadne veľa z toho, čo si práve povedal. Celkovo ma nútiš zmýšľať o tebe ako odpornom človeku, ktorému v tele nebije žiadne ozajstné srdce."


Otvorenie. Uzavretie. Otvorenie.

Pani Weasleyová sa otočila tvárou k nemu, neprítomne si utrela ruky o zásteru. "Nerobíš nič, aby si  niečo pridal k tvojim... lepším vlastnostiam."


Draco sa na mieste predklonil a položil si hlavu na stôl. Prečo musel uviaznuť v dome s takým idealistickým dobrodincom? Ona bola ten typ človeka, ktorý chcel spraviť život ľudí lepším bez nejakého zjavného dôvodu. Na druhej strane, keby to bolo na ňom, bol by sa presvedčil, či mu to aspoň neprinesie nejaký osobný prospech. Toto nebrať do úvahy bolo pochabé.


"Vieš, že sa Ginny nikdy nemohla rozhodnúť. Chcela by radšej sladkosti alebo čokoládu? Mala radšej Georgea či Freda? Mala by si dať tmavší odtieň modrej alebo svetlejší? Ktorému by dal prednosť Harry? S ňou je všetko o otázkach a ty si len ďalšia otázka pridaná na jej zoznam," pokračovala, prešla stolu, kde sedel a sama sa posadila.


"Ďakujem vám za ten klenot múdrosti. Postarám sa, aby som ho uzamkol na bezpečné miesto," zatiahol z miesta, kde jeho hlava spočívala na stole. "Som si istý, že to vedci vyliečia, kým sa rozprávame."


"Tvoj problém je, že nepočúvaš vtedy, kedy by si mal."


"Áno, tým som si istý. Teraz si myslím, že by som sa naozaj mal vrátiť ihneď do postele," zdvihol hlavu zo stola a uprel na ňu svoj pohľad. "Z tohto neustáleho hučania ma bolí hlava."


"Vieš, že ťa Ginny miluje?" povedala Molly so slabým zamračením na tvári, ako keby sa musela veľmi ťažko sústrediť na tie slová. "Nemyslím si, že si to zaslúžiš."


"Potom prečo ma ignoruje, ach, pani múdra? Prečo trvá na to, že so mnou nebude hovoriť či ma v skutočnosti vidieť?" vyprskol frustrovane Draco.


"Je z teba vystrašená a ja veľmi dobre viem prečo."


"Nuž, ak je zo mňa vystrašená, potom nezáleží na tom, čo si niektorý z nás myslí o tom druhom, však?" chladne odvetil. "Keby som bol ňou, aby som sa tým myslením nezaoberal."


"Pozri, zase to robíš, nepočúvaš poriadne. Nie je to tak, že by záležalo na tom, čo si jeden o druhom myslíte, ale na tom, čo cítite. Ginny ťa miluje, ale ty ju stále od seba odháňaš, pretože si taký šľachetný.  Myslíš si, že útek všetko vyrieši, ale to sa nestane. Vždy bude existovať človek, ktorého zanecháš za sebou," mávala rukami, keď rozprávala.


"V skutočnosti si nemyslím, že útek niečo vyrieši. Smrť, na druhej strane, nás všetkých vylieči z tej hroznej choroby, ktorou som sa stal. Ja si nebudem musieť robiť starosti s mojimi malérmi, Ginny už viacej nebude vystrašená, Potter bude mať na koho zvaliť tú vinu a moje tajomstvá sa nikdy neprezradia. Myslím, že je to ideálne, nesúhlasíte?" hlas už mal nahnevaný, ale s náznakom bolesti. Každá malá bytosť na tejto zemi, vrátane neho, sa bála bolesti zo smrti, ale bola ochotná to urobiť, ak to znamenalo aj ukončenie bolesti.


Molly na neho vypliešťala oči. Bol to pohľad niekoho, kto bol zdesený tým, čo práve počul, ale zmiešaný s niečím iným. Možno to bolo zmätenie. Draco ale tomu pohľadu rozumel, pretože ho videl mnohokrát predtým. Pravdepodobne nevedela o jazvách na jeho rukách, o tom, čo pociťoval ohľadne toho zaspať a nikdy sa neprebudiť, o tej tupej bolesti jeho srdca, ktoré nútilo samé seba fungovať ďalej.


Uzavretie. Otvorenie.

"Mami? Som doma!" Ginnin veselý hlas sa odrážal v tom tichu. "Musím ti niečo povedať! Kde si... ach."


Nemalo zmysel otočiť sa, aby videl ten výraz na jej tvári. Ginny nečakala, že bude vonku z postele, tobôž že bude posedávať v kuchyni s jej matkou. Pravda, podľa toho, ako sa správali, sa hádali, ale v tomto prípade po tom nezostala žiadna stopa. Posledná vec, čo chcel, bolo vidieť znova jej zhnusenie, dôkaz jej predpokladanej lásky.


Existovala vôbec možnosť, že by ho milovala? Molly bola jej matka, takže iste by mala nejakú predstavu o svojej dcére?


Ale všetko bolo možné. Bolo možné, že sa mýlila a že Ginny k tejto dutej ulite človeka pociťovala len nenávisť. Ak na druhej strane mala pravdu, zmenilo by to niečo? Zostal by a mal by šťastný koniec, ktorý mu pripadal taký beznádejný? Vyzeralo to, že bezprostredne hrozí koniec všetkého.


Miloval ju?


"Ginny!" riekla Molly sviežim, od starostí oslobodeným hlasom. "S Dracom len čakáme, kým sa dopečie koláč. Poď sa k nám posadiť, nachystám ti tanier a môžeš nám povedať, čo si sa chystala povedať."


Keby ju miloval, potom by to vysvetľovalo veľa o tom, čo cítil.


"Nuž, myslím, že by som mala... vieš... ja..." koktala Ginny, jasne sa snažila nájsť spôsob ako odmietnuť tú ponuku, bez toho, aby znela urážlivo.


Nie, nemiloval ju. To bolo niečo, čo bolo dovolené robiť Potterovi. Bola to slabosť pripustiť si niekoho tak blízko. Nemohla sa dostať dosť blízko na to, aby vrazila dýku do jeho spomaľujúceho sa srdca.


"Nezmysel, posaď sa. Zdá sa, že ťa už nevídam kvôli všetkej tej extra práci. Dúfam, že ti Ron aj extra platí za všetku tú prácu, čo robíš. Ak nie, potom si s ním asi pohovorím," hlas Molly bol rozkazovačný. Bol to hlas matky, ktorá čakala, že jej dieťa urobí to, čo povedala.


Zdalo sa, že to veľmi dobre zaberalo, pretože Ginny pomaly prešla k stolu a posadila sa tak ďaleko od Draca ako mohla. Jeho oči ju sledovali celú cestu, všetko otvorene  vnímali. Obaja vedeli, čo od nej chcel, takže nemalo zmysel teraz to skrývať. Sex bolo jediné, pripomínal si, a zvyšok s tým v tejto chvíli nemá nič spoločné. Bolenie srdca môže počkať.


Vlasy mala stiahnuté z tváre do konského chvosta. Červené pramienky sa krútili po stranách jej tváre a vďaka nim vyzerala ešte oblejšie. Nos mala červený od toho studeného vetra vonku, pery sa zdali ešte výraznejšie. Nervózne si hrýzla spodnú peru. Oči mala sklopené, prinútené silou vôle nepozrieť sa na neho. Uvedomovala si, že ju dôkladne pozoruje - skúma jej trhliny. Ale nebolo sa treba báť, pretože už vedel, že je dokonalá.


Jediné, čo chcel v tejto chvíli urobiť, bolo vziať ju nahor. To bol celý ten zložitý rozhovor, ktorý potreboval, aby sa udial, ale to mohlo chvíľočku počkať. Keby sa len jej mohol dotknúť, potom by všetko mohlo byť znova v poriadku. Potreboval, aby ho potrebovala, tak aby mohol pokračovať v žití. Bola posledným okvetným lístkom nádeje skôr než zima toto slnko zabije.


"Takže?" spýtala sa s očakávaním Molly, keď sa zamestnala.


"Dnes som videla Harryho."


Draco si odfrkol a oprel si znova hlavu o stôl. Mohol by byť jeho deň ešte horší? Posledná vec, čo chcel, bolo počúvať o Potterovi, hlavne preto, že ho pred pár dňami mučil. Bez pochyby bude mať ďalšie jazvy z týrania, ktoré utrpel z rúk toho muža. Vedel, že by mal byť na to všetko nahnevaný, ale on jednoducho nedokázal ten hnev nazbierať. Samozrejme, že mu Potter fyzicky ublížil, ale on si robil svoju prácu. Draco to dokázal pochopiť.


Ginny sa práve teraz pohrával s okrajom svojho hábitu. Krútila ho medzi prstami, potom ho uvoľnila a znova to zopakovala. Jej prsty boli dlhé a štíhle, so špinou pod nechtami a škvrnami od atramentu. Bolo udivujúce, že si to prvý raz nevšimol, keď sa na ňu pozeral, keď nemal žiaden pocit, že by ho tlačil čas.


Draco bol na odchode, nech by zvolil akýkoľvek význam. Mala pravdu, keď bola vydesená z toho, že ho milovala.


"Navrhol, aby som si vzala dovolenku a ja som súhlasila," pokračovala Ginny potichu, odmietajúc sa na neho pozrieť.


Čo vôbec na Potterovi videla? Z tradičného hľadiska to vôbec nebol fešák, s tými jeho okrúhlymi okuliarmi a rozlietanými vlasmi. Vtedy v škole nebolo jeho telo mužné. Bol to asi ten otravný komplex hrdinu, čo ju priťahoval. Pravdepodobne tá póza, ktorú mal z toho, že po ňom všetci šliapali. Nemať žiadnu rodinu ale neznamenalo, že mal väčšie problémy než ostatní. Potter by nikdy nepochopil ten ostrý zdvojený okraj lásky a sklamania.


"Ach, to je milé. Myslela som si, že potrebuješ dobrý odpočinok. V poslednom mesiaci si dosť vytrpela a nebolo správne pokúšať sa všetko tak rýchlo napraviť. Po tom všetkom existujú niektoré veci, ktoré sa musia... prebrať," pokračovala jej matka. "Ale bolo od teba statočné, že si sa mu postavila."


Skôr pochabé, v duchu si pomyslel Draco.


"Nie tak celkom. Proste sa zjavil v kancelárii a ja som vedela, že nemôžem dovoliť, aby sa dozvedel, že viem. Takže som..." teraz na neho pozrela. "Zabudla a predstierala, že sa nič nezmenilo."


"Nič sa nezmenilo," povedal potichu Draco. "Je taký istý ako býval vždy."


V izbe nastalo ticho, ktoré vytváralo ovzdušie napätia.  Odkaz bol jasný - Potter býval vždy vražedný zabijak. Verejne zabil Voldemorta, čo všetci oslavovali. Bolo obdivuhodné, čo krv na rukách muža dokázala spôsobiť. Všetci to považovali za ospravedlniteľnú vraždu. Nebol nikto, kto by ho v tejto záležitosti bral na zodpovednosť. Ale čomu nikto nerozumel, bola tá krv. Nikdy sa jej nezbavíš. Vždy budeš ten človek, ktorý zabil inú ľudskú bytosť. Jednu minútu tu je a na ďalšiu ťa oslavujú ako hrdinu doby.


"Znova ma požiadal, aby som s ním šla do Číny," riekla v sebadôvere, ktorá sa zdala byť predstieraná. "Myslela som, že by to vyzeralo podozrivo, keby som povedala nie, takže... som..."


Uzavretie.


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 22 Od: cyrus - 26.11. 2009
jaaaj Jimmi paradna kapitolka... :))) prepac v poslednej dobe sa zo mna stal fakt zly fanda, vobec som nekomentovala - nejak neni cas... fuu uz len 2 kapitoly a konec??? zaujimave, som zvedava velmi na dalsiu kapitolku... tesim sa moc... tak dakujem krasne za vsetky nove kapitoly a len tak dalej - si teraz nasadila vrazedne tempo... :))) drz sa...

Re: Kapitola 22 Od: wanilka - 26.11. 2009
Takze jestli jsem to spravne pochopila : Ginny souhlasila s odchodem do Ciny jen aby nemel Harry podezreni, ze vi o tom, co se delo mezi nim a Dracem a ne protoze by s nim chtela skutecne jit? No, tim padem dobre pro ni, neni takovy blazen, jak jsem si myslela :D Ale Draco by potreboval trochu otevrit oci - jak dlouho si chce namlouvat, ze chce Ginny jen do poslele? Snad mu to Molly pomuze trochu srovnat v hlave! ;) J inak tenhle tyden mam fakt nabity, takze jedina odmena, kterou si po narocnem dni dovolim, je nova kapitola z CC, ale Quill jsem jeste necetla a tim padem ani nekomentovala. Pokusim se zbyvajici prelozene kapitoly dohnat o vikendu. :) Tradicne dekuji za venovani i superrychly preklad, je to uzasna vzpruha, ktera mi vzdycky dokaze zvednout naladu! :)

Re: Kapitola 22 Od: kometa - 26.11. 2009
Jimmi, díky, tohle byla opravdu moc pěkná kapitola :-) Draca je mi líto a jsem zvědavá, co teda Ginny vyvede... Ale Molly byla naprosto skvělá! Naprosto :-) Díky moc za překlad a za věnování a za to, že nás takhle rozmazluješ rychlostí a kvalitou :-) Nemůžu se dočkat, jak to všechno dopadne. Už jen dvě kapitoly, nějak rychle to uteklo, ne? ;-)

Re: Kapitola 22 Od: Triana - 26.11. 2009
. Molly bola podarená s tými prirovnaniami. Ach jaj Draco uvažuje o samovražde...o smrti...to nieje dobré Ešte stále dúfam, že Ginny sa nejako vyvlečie z tej Činy...ach jaj zase otvorený koniec... Dakujem za rýchlikovy preklad a aj venovanie...už iba 2...neviem sa dočkať...

Re: Kapitola 22 Od: Dessire - 26.11. 2009
Dakujem, ze kapitoly tak rychlo pribudaju :) lebo som naozaj zvedava :D nech to pre Draca dopadne dobre..... :/ naozaj pekny preklad a dakujem za venovanie :)

Re: Kapitola 22 Od: Triana - 26.11. 2009
Jeeee kapitola...idem na to :-D

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )27.12. 2009Pdf na stiahnutie
Smashed Sunshine: ( Jimmi )29.11. 2009Kapitola 24
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.11. 2009Kapitola 23
Smashed Sunshine: ( Jimmi )27.11. 2009Kapitola 22
Smashed Sunshine: ( Jimmi )26.11. 2009Kapitola 21
Smashed Sunshine: ( Jimmi )25.11. 2009Kapitola 20
Smashed Sunshine: ( Jimmi )22.11. 2009Kapitola 19
Smashed Sunshine: ( Jimmi )21.11. 2009Kapitola 18
Smashed Sunshine: ( Jimmi )18.11. 2009Kapitola 17
Smashed Sunshine: ( Jimmi )15.11. 2009Kapitola 16
Smashed Sunshine: ( Jimmi )14.11. 2009Kapitola 15
Smashed Sunshine: ( Jimmi )13.11. 2009Kapitola 14
Smashed Sunshine: ( Jimmi )02.11. 2009Kapitola 13
Smashed Sunshine: ( Jimmi )30.10. 2009Kapitola 12
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.10. 2009Kapitola 11
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.10. 2009Kapitola 10
Smashed Sunshine: ( Jimmi )27.10. 2009Kapitola 9
Smashed Sunshine: ( Jimmi )26.10. 2009Kapitola 8
Smashed Sunshine: ( Jimmi )02.10. 2009Kapitola 7
Smashed Sunshine: ( Jimmi )01.10. 2009Kapitola 6
Smashed Sunshine: ( Jimmi )25.09. 2009Kapitola 5
Smashed Sunshine: ( Jimmi )23.09. 2009Kapitola 4
Smashed Sunshine: ( Jimmi )14.06. 2009Kapitola 3
Smashed Sunshine: ( Jimmi )15.03. 2009Kapitola 2
Smashed Sunshine: ( Jimmi )10.11. 2008Kapitola 1
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.11. 2008Úvod