Preklady fanfiction Harryho Pottera

7. Zábavné, nikdy som si ťa nepredstavoval ako človeka, čo obľubuje fialovú

„Medová kvapka!“ vykríkla Hermiona heslo na prefektský internát a ponáhľala sa dnu. Išla do kúpeľne odhadzujúc po ceste svoje oblečenie a ani sa nepozastavila, aby premýšľala, či je vôbec sama. Skopla topánky a pretiahla si tričko bez rukávov cez hlavu, keď vstupovala do kúpeľne a načiahla sa, aby dosiahla v sprche na kohútik so studenou vodou.

„Č... Grangerová?!“ povedal prekvapený hlas pár krokov pred ňou. Hermionina hlava vystrelila dohora, zalapala po dychu a dočasne zamrzla v šoku. Draco stál v boxerkách ani nie tri kroky pred ňou, jasne sa práve pripravoval do sprchy tak ako Hermiona. Pozrúc sa dole Hermiona zbadala, že bola iba v ružovej krajkovanej podprsenke a sukni, ktorú používala na tanec. Zúfalo schmatla niečo, čím by sa zakryla. Chňapla po najbližšom kúsku oblečenia, ktoré mohla nájsť a natiahla ho na seba, potom sa mu konečne pozrela do tváre.

„Práve som sa chcela... uf, osprchovať, ale ty... ty, hm... môžem ísť pot...“ koktala.

„N-nie, myslím, bolo by to nespravodlivé, myslím, že by si nemala obísť nakrátko. Ja použijem prefektskú kúpeľňu.“ Draco sčervenal a začal zbierať svoje oblečenie. „Hej, nevidela si moje tričko... och.“ Pozrúc sa podrobnejšie na oblečenie, ktoré predtým schmatla, aby sa zakryla, si uvedomila, že tričko, ktoré si obliekla, bolo jeho.

„Prepáč, iba mi... iba mi daj niečo iné, aby...“ začala hľadať uterák, aby mu mohla vrátiť tričko.

„Nie, môžeš si ho nechať. Na tebe vyzerá aj tak lepšie.“ Dracove oči sa rozšírili a rukou si zakryl ústa, očividne nemajúc v úmysle povedať to nahlas. Bez ďalšieho slova sa otočil a odišiel, zatvoriac za sebou dvere. Hermiona stála a zízala na miesto, kde iba pred minútou stál, než sa otočila späť ku sprche. „Ľadová voda, rozhodne ľadová voda...,“ mumlala si zľahka.

~*~*~ na druhej strane dvier….*~*~*~*

Oprel sa o dvere, jeho srdce sa pokúšalo vybiť si cestu von z jeho hrude. „Ty hlupák! Prečo si to povedal nahlas?“ pomyslel si nahnevane. „Teraz si bude myslieť, že sa mi páči, lebo som jej dal svoje tričko. Dopekla... mne sa predsa nepáči. Páči? Nie. Nemožné. To si nemyslím.“ Obliekol si habit, zamieril von zo spoločenskej miestnosti a dole chodbou k slizolinskej prefektskej kúpeľni. Našťastie, tentoraz ho tam nikto neprekvapil. Vykúpal sa a šiel späť do svojej izby.

„Medová kvapka,“ povedal. Portrét sa otvoril a jeho uši naplnila príjemná hudba. Napínal uši, pokúšajúc sa lepšie počuť. Nasledoval zvuk a dostal sa pred pootvorené Hermionine dvere. Nechal nad sebou vyhrať svoju zvedavosť, nakukol dnu a uvidel Hermionu v bábätkovsky modrých šortkách a jeho tričku. Na nohách mala baletné piškóty a bojovala, aby udržala balans. Chystal sa jej ísť pomôcť udržať rovnováhu, keď ju začul prehovoriť.

„No tak, Hermiona, nie je to ťažké. Dokážeš to. Potrebuješ byť najlepšia...,“ hovorila si. Nechajúc ruky klesnúť po stranách, padla na posteľ, pre tentoraz sa vzdajúc. Stále si nevšimla Draca, ktorý stál medzi dverami. Zaboriac tvár do najbližšieho vankúša zajačala: „Nenávidím balet!“ Ale znelo to tlmene.

„Zábavné,“ povedal Draco prezerajúc si v miestnosti levanduľové steny a hodiacu sa k nim pokrývku na posteli. „Nikdy som si ťa nepredstavoval ako človeka, čo obľubuje fialovú.“ Hermiona nadskočila, keď prehovoril.

„Draco...“

„Dvere boli otvorené.“ Prikývla, že rozumie. „Vieš, vždy som o tebe premýšľal v súvislosti s červenou alebo žltou,“ povedal jej. Znovu prikývla.

„Farby chrabromilu,“ povedala tenkým hlasom. „Fialovú mám rada.“

„Áno, to vidím.“ Jeho ruky boli zastrčené do vreciek a uprene sa díval na nohy. Vzhliadol na Hermionu cez vlasy, ktoré mu zvoľna padali do tváre. Nervózne si prešiel rukou cez vlasy, a potom povedal: „Hej, Gra-Hermiona, môžem sa ťa na niečo opýtať?“ spýtal sa jemne. Zhlboka sa nadýchla, než mu prikývla.

„Dúfam, že to neoľutujem...“ pomyslela si, keď poklepala po mieste vedľa seba na posteli. Zaváhal, ale prešiel k posteli a sadol si vedľa nej, ale nie príliš blízko.

„Rozmýšľal som, prečo si myslíš, že potrebuješ byť najlepšia vo všetkom.“

Znova si vzdychla a zamumlala niečo tak potichu, že Draco to vôbec nepočul.

„Čo?“ spýtal sa.

„Ty. Povedala som, ty. Sú to ľudia ako ty a tvoja rodina, ktorí si myslia, že som špinavá a nezaslúžim si žiť, alebo že som iba odpad s magickým talentom. Chcem im dokázať, že sa mýlia, ukázať vám, že som lepšia, než kedy vy budete. Chcem rešpekt. Chcem, aby ma ľudia obdivovali, aby boli na mňa hrdí. Chcem byť akceptované pre niečo iné než iba ako humusácka knihomoľka.“ Keď skončila, jej oči sa leskli slzami, ktorým tvrdohlavo odmietala dovoliť preliať sa.

„Ja nie som môj otec, Hermiona. Nie som. Nemôžem sa ti dostatočne ospravedlniť za tie minulé roky ubližovania, ale ty nie si špinavá a nie si odpad. Ak ti to pomôže, vo všetkom si ma porazila od prvého ročníku a najskôr aj vždy porazíš. Si bystrejšia a lepšia tanečníčka,“ priznal sa. „A moje tričko naozaj vyzerá lepšie na tebe,“ dodal. Nemohla si pomôcť, aby sa nezasmiala. Sklopila pohľad na tričko, ktoré mala oblečené a usmiala sa, ale sčervenala, keď si spomenula, ako sa k nemu v prvom mieste dostala.

„Draco, čo sme?“ spýtala sa Hermiona pozerajúc do jeho modrých očí, ktoré z nejakých príčin viac neboli chladné. Umierala vedieť to. Sú priatelia? Spolužiaci? Nepriatelia?

„Hádam, že sme priatelia... myslím, ak potrebujeme pracovať spolu ako hlavný prefekt a prefektka a sme taneční partneri, bolo by ľahšie, ak by sme vychádzali,“ pomaly odpovedal.

„Súhlasím.“ Prikývla. „Takže... sme asi priatelia.“