Preklady fanfiction Harryho Pottera

8. Priateľské žarty a zodpovedané otázky

Priateľstvo s Dracom robilo hodiny tanca trochu menej nepríjemné. Po zhruba dva a pol týždni sa Rebecca pohla od tanga k swingu, čo znamenalo trochu menej fyzického kontaktu sexuálnym spôsobom a to bola pre Hermionu dobrá správa. Mala problémy predstierať, že nevidí niečo viac než priateľstvo v Dracových očiach zakaždým, keď ju držal blízko seba. Klamala sama sebe, zúfalo sa snažiac presvedčiť sa, že to bola iba láska pre tanec, nič čo sa týkalo jej.

Povedala Ronovi a Harrymu o svojom novom priateľstve s Dracom a veci nešli tak dobre, najmä s Ronom. Nechápali, že Draco sa zmenil a povedali Hermione, že bude lepšie, ak sa od neho bude držať ďalej. Ona im to s krikom vrátila a pripomenula im, že nie sú v pozícii, aby jej hovorili, čo je v jej najlepšom záujme, pretože boli príliš zaneprázdnení tým, že ju posledný rok ignorovali. Povedala im, aby ju prišli vyhľadať, keď budú schopní akceptovať, že ona a Draco sú priatelia. Neočakávala, že sa jej v dohľadnom čase ozvú.

Jedného neskorého večera sedela Hermiona pri jednom zo stolov v ich spoločenskej miestnosti, dokončujúc si domácu úlohu na štúdia muklov, kým Draco bol natiahnutý na gauči pred teplým kozubom. Miestnosť bola tichá už nejaký čas a Hermiona cítila, že Draco zaspal, tak povedala: „Hej, Draco, žiješ?“ Zvuk, ktorý znel nejasne a podobne ako „ehmn.“ Aj to bola odpoveď. Vstala a zažmúrila na čierňavu gauča, kde bol Draco rozvalený a zaberajúci každučké miesto. Prikradla sa okolo gauča a prikrčila sa tak, aby bola hneď vedľa jeho tváre. Zohla sa a zašepkala: „Dráčik, ocko je na ceste sem a nie je veľmi šťastný. Okrem toho, videl si už moje nohavičky?“ Jeho oči sa bleskovo otvorili a zbesilo sa obzeral po miestnosti.

„Čo... Pansy, ako si sa sem dostala? Prečo si...?“ Pozrel sa dolu a uvidel peknú brunetku triasť sa a váľať sa na podlahe v nekontrolovateľnom smiechu. „HERMIONA!!!“ zajačal.

Hermiona sa pokúsila zdvihnúť z podlahy a pozrieť sa na neho, ale v tú sekundu, keď uvidela jeho tvár, opäť sa so smiechom zviezla na zem. Utierajúc si oči bola konečne schopná kontrolovať svoje chichotanie a priplazila sa ku gauču. „Posuň svoj lenivý zadok,“ povedala.

„Nie, tu je mi dobre, vďaka.“

„Dobre, ak sa neposunieš, potom si sadnem na teba,“ povedala a sadla si na jeho natiahnuté nohy.

„Okej, tak si sadni. A teraz, prečo si to urobila?“ spýtal sa.

„Lebo to bolo zábavné,“ odpovedala.

„Och, hej, a to je skvelý dôvod vydesiť ma až k smrti,“ sarkasticky povedal. Zachichotala sa.

„Prepáč, asi som si nemohla pomôcť,“ povedala. Chvíľu ani jeden nič nepovedal, než sa to ticho prerušil Draco.

„Nuž, Hermiona, ako tvoj priateľ potrebujem vedieť nejaké veci. Rozumieš, pre budúci vzťah,“ povedal Draco vážne.

„Samozrejme,“ povedala Hermiona rovnakým vážnym tónom.

„Takže, ak by si bola taká milá a odpovedala mi na pár otázok...“

„Pýtaj sa,“ povedala a natiahla si svoje nohy cez jeho.

„Okej,“ začal. Zdalo sa, že trápil svoj mozog kvôli dobrej otázke. „Stredné meno?“

„Jane.“

„Narodeniny?“

„26. Mája.“

„Kde si sa naučila tancovať?“

„V muklovskom tanečnom štúdiu blízko domu mojich rodičov.“

„Šteklivá?“

„Áno.“

„Kde?“

„Och, nie pán Malfoy, to je vec, ktorú budeš musieť zistiť sám,“ povedala s koketným úškrnom. „Wau, už to na mňa prenáša,“ pomyslela si.

„Dobre, to je dosť fér. Obľúbené jedlo?“

„Čokoládová pena.“

„Najlepší priateľ?“

Hermiona nad týmto musela naozaj popremýšľať. Roky boli jej najlepšími priateľmi Ron a Harry, ale teraz bola šťastná, ak vôbec dostala šancu pozdraviť ich medzi hodinami. Zdalo sa, že viac už neboli veľkou časťou jej života. Na ich mieste bol teraz niekto iný. Ale mohla naozaj považovať Malfoya za svojho najlepšieho priateľa? Ešte nie, potrebovala o ňom v prvom rade vedieť viac. „Nemám,“ povedala rozhodne.

Pobavene sa na ňu pozrel, ako keby tam bolo niečo, čo umieral spýtať sa, ale držal sa spiatky.

„Si panna?“ spýtal sa so známym úškrnom.

„Draco!!!“ vykríkla a buchla ho do ruky.

„Čo? Iba som o tom premýšľal. Môžeš ma obviňovať? Som sedemnásťročný chalan.“

„To bolo totálne nevhodné,“ povedala Hermiona s nosom vysoko vo vzduchu.

„Och, no tak, vieš, že si si myslela, že to bolo zábavné. A chystáš sa odpovedať alebo nie?“

„Áno,“ jednoducho povedala.

„Áno, odpovieš mi?“

„Prestaň hrať hlúpeho, Draco. Áno, som panna. Dostal si svoju odpoveď, si teraz šťastný? Poďme ďalej, prosím.“

„Okej, okej, nie je nutné byť taká defenzívna, bola to iba otázka. No, myslím, že nateraz som s vypočúvaním skončil.“ Zasmial sa. „Merlin, je taká rozkošná, keď sa hnevá,“ pomyslel si.

„Dobre, teraz ja. Kde si sa naučil tancovať?“ spýtala sa Hermiona s úsmevom. Toto si plánovala užiť.

Draco sa hlboko začervenal. „Uch, moja mama a otec chceli, aby som vedel tancovať, aby ma mohli ukazovať na večierkoch a tak, tak ma prinútili chodiť na hodiny s mojou mladšou sesternicou Lisou. Mne sa to však celkom páčilo, a tak som chodil na hodiny aj potom, čo som sa naučil väčšinu spoločenských tancov.“

Hermiona zadržala zachichotanie. Predstava Draca, ako tancuje valčík v náručí malého dievčatka, jej prišla veľmi vtipná. „Okej, obľúbené jedlo?

„Zmrzlina,“ odpovedal bez zaváhania.

„Myslíš muklovskú zmrzlinu? Ty máš rád muklovské jedlo?“ spýtala sa úplne mimo z jeho odpovede.

„Áno, mám. Zistil som, že cez horúci deň je to veľmi osviežujúce. Vieš, že nie som proti muklom, vedia robiť dobré jedlo,“ povedal rozvážne.

„Dobre, okej. Takže, kedy máš narodeniny?“ spýtala sa.

„13. decembra.“

„Zimné dieťa, to som mohla vedieť,“ povedala.

„Hej! Čo to má znamenať?“

„To znamená, že ty nie si práve najvrelejšia osoba, nie?“

Pokrčil ramenami. „Máš pravdu. Ďalšiu otázku, prosím. Je to zábavné,“ povedal.

„Viem, naozaj je,“ súhlasila Hermiona. „Si panic?“ spýtala sa úškrnom na tvári. Bola si odpoveďou takmer istá, ale chcela sa ho opýtať, iba aby ho provokovala. Jeho výraz sa zmenil na niečo, čo Hermiona nevedela prečítať.

„Bez komentára,“ zamumlal Draco.

„Och, no tak, ja som na tú otázku odpovedala, aj keď som nechcela. Je iba fér...“ žobrala.

„Budeš sa mi smiať.“

„Nie, nebudem,“ uisťovala ho.

„Fajn. Čakám na tú správnu osobu, ak to odpovedá na tvoju otázku,“ povedal jemne.

Hermiona robila, čo mohla, aby bojovala so zachichotaním. „Draco Malfoy, slizolinský sex boh, zlý chlapec, nad ktorým slintajú všetky dievčatá, je panic,“ pomyslela si. „Wau, to som rozhodne nečakala.“ Odvrátila od neho hlavu tak, aby nemohol vidieť široký úškrn, ktorý sa jej zjavil na tvári.

„Vidíš?“ povedal hodiac rukami do vzduchu. „Toto je dôvod, prečo som ti to nechcel povedať. Smeješ sa.“

„Nie, nesmejem sa, ja sa usmievam. Vieš, to je rozdiel a okrem toho, myslím si, že je to rozkošné.“

„Rozkošné? Myslíš si, že je to rozkošné? Naozaj nemôžeš prísť s nejakým lepším prídavným menom než 'rozkošné'?“ vypľuvol.

„Hej, nemusíš byť kvôli tomu odporný,“ povedala so zraneným tónom v hlase.

„Prepáč,“ zamumlal.

„To je okej, teraz k tým vážnym otázkam. Prečo si ku mne zrazu začal byť taký milý? Myslela som si, že ma nenávidíš,“ spýtala sa.

„Nuž, nenávidel. Alebo skôr, povedali mi, aby som ťa nenávidel. Môj otec nebol veľmi rodinne založený človek. Trochu bol ako ten človek od muklov, ako sa volal? Hibbler? Helter...“

„Hitler,“ pomohla mu Hermiona.

„Hej, ten. Ako dieťaťu mi vtĺkal do hlavy, že u muklov narodení sú zlí, takže to je tak nejako všetko, čo som vedel. Plus, môj otec nebol niekto, komu by si sa chcela vzoprieť, keď prišlo k príkazom. Ale aj tak, som Malfoy a Malfoyovci neslúžia nikomu. Priatelil som sa, s kýmkoľvek som si vybral a aspoň raz som urobil dobré rozhodnutie a prestal sa pokúšať robiť tvoj život hrozným,“ dokončil.

Hermiona smutne prikývla. „To pre neho nebolo ľahké,“ pomyslela si. „Okej, ale prečo ja? Prečo si si vždy musel vybrať mňa?“ spýtala sa.

„Si silná osobnosť, vedel som, že si schopná zvládnuť to. A tiež som mal pravdu, ten rozbitý nos v treťom ročníku je dostatočným dôkazom,“ povedal a dotkol sa pri tej spomienke svojho nosa. „A tiež to prekliato bolelo!“ dodal.

Zasmiala sa. „Nuž, prepáč, ale choval si sa ako prasa, zaslúžil si si to.“

„Nerob si starosti, viem to.“

„Hej, Draco? Myslíš, že by sme mohli proste začať odznovu a zabudnúť na minulosť?“ spýtala sa.

„Nie,“ rýchlo povedal.

„Och, hm... okej, no, tak potom zabudni, že som niečo...“ Prerušil ju.

„Nie, pretože keby som zabudol na všetko z minulosti, nemal by som ťa ani spolovice tak rád, ako mám teraz,“ povedal. Hermiona na neho placho pozrela celá červená. To bola pravdepodobne tá najmilšia vec, ktorú jej kedy povedal. „Vlastne,“ pomyslela si, „to je tá najmilšia vec, ktorú mi vôbec niekto povedal.“ Flákať sa s Ronom a Harrym šesť rokov znamenalo, že Hermiona nebola zvyknutá na komplimenty o ničom inom ako jej mozgu a toto bola osviežujúca zmena. Dlhý čas tam iba sedeli, uprene hľadeli jeden na druhého, vpíjajúc sa do seba, ako keby sa pokúšali prečítať jeden druhého iba pohľadom. Hermiona bola prvá, kto prerušil ticho.

„Myslím, že by sme, uch, že by sme mali ísť do postele,“ povedala snažiac sa tak veľmi, ako mohla, odtrhnúť svoje oči od jeho peknej tváre.

„Hej, máš pravdu. Potom sa asi uvidíme na raňajkách?“

„Áno. Nemeškaj,“ múdro povedala.

„Neodvážil by som sa nechať vás čakať, slečna Grangerová,“ povedal úprimne, než sa otočil a kráčal hore do svojej izby.

Jemne sa usmiala. „To už si urobil, Draco...,“ smutne si pomyslela.