Preklady fanfiction Harryho Pottera

Práve začali nové kolo hry Rytierov a dracov, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere.

„Harry?“ zavolal Remus. „Tvoj otec tu bude každú chvíľu. Chceš zavolať Dobbyho, alebo mám  ja?“

Pozreli sa na seba cez bojujúcich rytierov.

„Schovaj dôkazy!“ stupídne zašepkal Draco. Rýchlo praskli bublinu, čím rytieri vybuchli na farebné kvapky, a potom strčili zavreté fľaštičky späť pod sneh. Už o niekoľko sekúnd stáli pri dverách a zo všetkých síl sa snažili tváriť vážne.

„Vyrušil som... niečo?“ Remus sa spýtal so zdvihnutým obočím.

„Všetko bolo úplne dôstojné,“ odvetil Draco, ohrnul nos do vzduchu a Harry vybuchol smiechom.

Škriatkovia zjavne čakali na Harryho. Len čo vstúpil do jedálne, na príborníku sa objavil tanier s kanapkami a štyri poháre vína. Dracovi sa rozšírili oči. Siahol po jednom s červenou olivou balansujúcou na špirálovom vrchole pripomínajúcom ľad a pokusne z neho odhryzol.

„To je presne také ako doma!“

Harry pokrčil plecami. „Predpokladám, že si na to Dobby spomenul.“

„Dobby,“ zopakoval Draco. Zamračil sa na novú pochúťku, ktorú vzal do ruky. „To je ten škriatok, ktorého si ukradol môjmu otcovi?“

„Ja som ho neukradol! Oslobodil som ho!“

Draco mávnutím ruky ukázal na kanapky. „Nezdá sa, že by sa dostal ďaleko.“

„Dumbledore mu dal prácu na Rokforte,“ povedal Harry podráždene. Remus si prečistil hrdlo.

„Harry často nežiada od Dobbyho o láskavosti, Draco.“ Ústami mu zacukalo. „Aj keď sa určite zdalo, že sa teší, keď ho zavolal.“

„V tom prípade je naozaj Harryho,“ namietol Draco, ale potom si vydýchol a uvoľnil sa. „Nie že by na tom záležalo. Zapamätal si to celkom dobre, Harry. Ďakujem.“

„Nemáš za čo,“ povedal Harry rozpačito a rozhodol sa nechať túto záležitosť tak. Zbadal víno. Dva poháre mali o polovicu menší objem ako ostatné, tak si vzal jeden z nich. Tekutina vo vnútri bola takmer číra, s mierne zelenkavým nádychom, a mala ľahkú, suchú chuť, ktorá ho zasiahla do stredu jazyka s ostrou akoby kyslosťou.

„Aké to je?“ spýtal sa Remus s nádychom pobavenia. Siahol po jednom z plnších pohárov.

Harry sa zachmúril. „Myslím, že otec by to klasifikoval ako 'možno nedostatočne prístupné' na môj vkus.“

Draco sa uškrnul. Remus zovrel ústa, prehltol a odkašľal si. „Toto mi nerob!“

„Čo? Len som ti odpovedal na otázku.“

Zvuk za dverami prerušil akúkoľvek Remusovu odpoveď. Harry sa otočil a uvidel svojho otca stáť vo vchode. Oblečenie mal svieže, vlasy čisté a učesané, ale jeho výraz bol zachmúrený a stál nepríjemne rovno.

„Poď ďalej!“ Remus veselo zavolal. „Práve sme začínali s predjedlami. Je tu nejaký chutný šalviový syr a kyslá višňa.“

„Aha, to je to?“ Draco sa spýtal a pozrel na bledý penovo-zelený kopček zakončený červenou polguľou.

„Áno,“ odpovedal Remus s uspokojením. „A musím povedať, že škriatkovia to z opisu zvládli celkom dobre.“

Severus, ktorého podpätky ostro klapali na drevenej podlahe a potom zrazu tlmene prešiel po koberci, sa k nim pridal. Najprv si vzal pohár vína, ochutnal ho a prekvapene pozrel na Harryho pohár.

„Chutí ti to?“

„Nijako zvlášť,“ odpovedal Harry a otcov výraz sa opäť stiahol.

„Napriek tomu si polovicu z neho vypil.“

„Nie, boli tam menšie porcie pre mňa a Draca. Sotva som sa toho dotkol.“

„Aha.“ Severus zdvihol bradu. „Dobre. Nerád by som si myslel, že som mal také mylné vnímanie tvojich chutí.“

Remusovi zacukali ústa.

Keď sa podávali polievky, bujabéza nebola celkom taká, ako Harry očakával. Vedel, že je to rybacia polievka, ale prišla rozdelená, v miske bol len vývar a kúsky rýb, mäkkýšov a zeleniny boli naaranžované na samostatnom tanieri. Draco si na krajec chleba nabral niečo, čo vyzeralo ako korenená majonéza, a potom naň nalial vývar.

„Tu máš,“ povedal Harrymu a ukázal mu misku. „Začni chlebom a roládou, potom pridaj vývar a potom si vyber morské plody.“

Harry sa snažil neškeriť. „Plánoval som si dať hubovú polievku,“ odpovedal zdvorilo. Bohatý krémový mišmaš, ktorý Remus naberal, voňal oveľa chutnejšie ako ryby.

Draco potiahol nosom. „Ako chceš,“ odvetil povýšenecky a vzal si strieborné kliešte. Jemne odtrhol z taniera mušľu a vložil ju do vývaru.

„A čo ty, Severus?“ Remus ho vyzval, keď Harrymu podal naberačku na hubovú polievku a siahol po chlebe. „Bouillabaisse alebo ciorba de ciuperci?“

Severus si odfrkol. „Zjavne neovládaš ani jeden z týchto jazykov, Remus.“

„Ani ty nie.“

„To je pravda, ale ja aspoň viem povedať bujabéza bez toho, aby sa mi zadrhol jazyk, a druhú polievku by som nazval len hubovou.“ Chvíľu študoval svoje možnosti. „Keďže nie som v Malfoy Manor,“ vyhlásil napokon, „a nemám potrebu robiť dojem, myslím, že si dám od oboch po troške. Bippy!“ zavolal.

„Tu, pán profesor!“

„Ďalšiu misku, prosím.“

Domáci škriatok s úklonom zmizol a na Severusovom tanieri sa objavila ďalšia miska.

„Hladný?“ Remus sa bezvýrazne spýtal.

„Keďže som pracoval počas raňajok a študoval tvoje vzorky, tak áno.“

„To som si neuvedomil,“ odvetil Remus. „Je niečo naliehavé?“

„Výsledky budú pre teba tým lepšie prispôsobené, čím skôr to bude hotové.“ Severus sa prudko otočil k Remusovi, až sa mu vlasy hojdali v rovnomernom povlaku. Harrymu sa to páčilo. „Aké rozdiely si spozoroval?“

Remus zaváhal a Severus poslal k nebu podráždený pohľad. „Dovoľ, aby som ti pripomenul, že vyžadujem presnosť, nie komplimenty. Rovnako ako samotné elixíry, aj analýza elixírov je málo užitočná, ak je posypaná cukrom.“

Remus s rozpačitým úsmevom prikývol. „Tak teda. Myslím, že úroveň bolesti bola približne rovnaká...“

Severus sa zamračil. „Nečakané.“

„Avšak,“ pokračoval Remus ostro, „zhustená do kratšieho času. Bol som schopný pomôcť Harrymu s týmto všetkým...“ gestikuloval okolo nich, „celých dvanásť hodín po tom, čo som očakával, že bude môj limit, ale po tomto bode mi bolo príliš zle aj na to, aby som čítal. Včera som mal celé ráno kŕče a návaly, ale teraz sa cítim takmer normálne. Osobne to považujem za podstatné zlepšenie, pretože to zmierni vplyv, ktorý má kliatba na zvyšok môjho života, ale iným sa to môže zdať horšie. Keby som nebol zamestnaný, napríklad....“ Nechal vetu odmlčať. Severus zamyslene prikývol. Harry sa pozrel na Draca a zistil, že sa dosť nervózne pozerá na muža po svojom boku. Zdalo sa, že Remus si to nevšimol, čo podľa Harryho podozrenia nič neznamenalo.

Diskusia sa zvrtla na pokusy s elixírmi vo všeobecnosti a na typy testov, ktoré sa dajú vykonať s telesnou látkou subjektu. Harry nadobudol dojem, že otcove testy sa robili nielen s vlasmi a srsťou, ale aj s krvou, avšak o konkrétnych činidlách sa diskrétne nezmienil. Na tejto úrovni sa Draco dokázal zúčastniť a postupne sa začal uvoľňovať, hoci sa stále pozeral na Harryho zakaždým, keď dorazilo známe obľúbené jedlo. Kým zmizli taniere s večerou a nahradili ich taniere s dezertom a polovičné poháre zlatého vína, všetci sa už prirodzene rozprávali. Harry mal podozrenie, že sú všetci mierne opití, pretože ku každému chodu bolo pribalené vlastné víno, pričom on a Draco mali menšie porcie. Dve z vín mu nechutili natoľko, aby ich viac ako ochutnal, ale aj tak sa pristihol, že sa závratne smeje na veciach, ktoré pravdepodobne neboli až také vtipné. Našťastie sa cítil aj výnimočne bez rozpakov. Dokonca aj jeho otec vyzeral pokojne a skutočne sa mierne usmieval, keď Remus rozprával príbehy o trampotách po východnej Európe. Spokojný Harry sa napil nového vína, ktoré bolo lahodne sladké. Keď ho odložil, uprostred stola sa objavila úžasná poschodová misa s drobnými pochúťkami.

„Nádhera!“ spontánne zvolal Remus.

„A chutné,“ povedal Draco samoľúbo. „Aha, sú tu navyše mandľové! A vynechaj tie príšerné plnené datle!“

Harry si podľa Dracovho príkladu vybral na tanier niekoľko malých koláčikov a Draco občas pridal ďalšie, zatiaľ čo živo rozprával o najlepších vlastnostiach toho či onoho. Skôr než však Harry stihol niektorý z nich ochutnať, niekto zaklopal na dvere.

Všetci zastali, Draco a Remus s koláčikmi na polceste k ústam. Harry si prečistil hrdlo. „Áno?“ zavolal.

Dvere sa otvorili práve tak, aby niekto strčil hlavu dnu. Harry v dievčati spoznal jednu z mladších prefektiek z Bystrohlavu.

„Prepáčte, že ruším,“ povedala. „Profesor Dumbledore ma poslal po Draca Malfoya. Má návštevu v riaditeľni.“

Harry sa pozrel na Draca, ktorému zbelela tvár až na dva ružové ovály vysoko na lícach. Harry sa znepokojene pozrel na otca a vstal. Svet sa nevysvetliteľne prevrátil, ale podarilo sa mu udržať rovnováhu, dúfal, že si to nikto nevšimne. Oneskorene sa postavil aj Draco.

„Pôjdem s tebou,“ povedal Harry a na oplátku sa dočkal skúmavého pohľadu.

„Vy obaja,“ prikázal Severus. „Pozrite sa na mňa.“

Harry to urobil. Zahľadel sa na otcov prútik a potom naňho vyletelo strieborné svetlo kúzla.  

„Au,“ posťažoval sa Draco. Harry zažmurkal. Všetko sa mu zdalo pozoruhodne presné a uvedomil si, že mierna vínová omámenosť zmizla.

„Aha,“ povedal. Neuvedomil si, že ho to tak zasiahlo.

****

Keď Harry a Draco vošli do riaditeľne, Narcissa Malfoyová sa otočila k otvárajúcim sa dverám a na tvári sa jej zračil srdečný úsmev. Keď uvidela Harryho, ten sa na chvíľu vytratil, ale rýchlo ho vrátila na svoje miesto. Natiahla ruky.

„Draco, miláčik!“ zvolala, vzala ho za obe ruky a pobozkala ho na líce. Harry videl, ako z Dracových ramien opúšťa napätie, keď jej opätoval ľahký bozk.

„Mami,“ zašepkal tak potichu, že ho Harry sotva počul.

„Šťastné Vianoce, Draco! Je mi ľúto, že som nemohla prísť skôr. Toto obdobie bolo dosť bláznivé!“

Draco sa opäť napol. Harry mu nevidel do tváre, ale videl, ako sa mu dvihli ramená. Ocenil otcovo kúzlo vytriezvenia. Bez neho by pravdepodobne nadával Dracovej matke, že je povrchná a egocentrická, a bol si takmer istý, že by to nikomu nepomohlo. Prinútil sa zostať ticho.

Narcissa sa obrátila k Harrymu a jej výraz bol oveľa chladnejší. „Teraz môžeš odísť,“ povedala panovačne.

Harry pokrútil hlavou, prešiel k stoličke pri stene, sadol si a prekrížil si ruky na hrudi. „To si nemyslím, pani Malfoyová,“ povedal zdvorilo. „Sľúbil som otcovi, že sa o Draca postarám.“ Mávol rukou. „Len sa porozprávajte. Ak chcete, zakúzlite si súkromie. Len vedzte, že neodídem, kým Draco nepôjde so mnou.“

Narcissa sa obrátila k synovi. „Majú ťa stále pod dozorom, Draco?“ 

„Samozrejme, že nie, matka,“ odvrkol Draco. „Sme priatelia, ako som ťa informoval.“ Vyslal Harrymu znepokojený pohľad. „On na mňa len dáva pozor,“ povedal trochu príliš prudko.

„Aké strašné!“

„Matka, buď rozumná.“

„Rozumná? Ten nevďačný čudák ti nedovolí súkromnú návštevu s vlastnou matkou a ty odo mňa žiadaš, aby som bola rozumná?“

„Veď si sa mi vyhrážala, že ma vydáš Temnému pánovi, ak si spomínaš!“

„Miláčik!“ Narcissa protestovala. „Len aby som ťa varovala.“

Takže otec mal v tomto pravdu, pomyslel si Harry. Kvôli Dracovi predpokladal, že je to dobre.

„Ale nemohla si mi to dať vedieť skôr?“ spýtal sa Draco mrzuto.

„Sľubujem ti, Draco, že toto je absolútne najskôr, ako som to mohla stihnúť.“ Žiarivo sa usmiala. „Náš pán si tento rok vybral Malfoy Manor za hostiteľa svojich slávností, vieš si to predstaviť? Bolo to strašne vzrušujúce!“

„Viem si to predstaviť,“ uškrnul sa Draco. „Dali ste ho dezinfikovať?“

„Draco, no tak!“

„Videl som, ako mučili profesora Snapea, matka.“

Na chvíľu nastalo ticho. Na krásnej Narcisinej tváre sa rysovali čiary napätia. Keď sa Harry pozrel bližšie, zbadal pod jej očami trblietavý lesk. Napadlo ho, či nemá problémy so spánkom.

„Takže chápeš,“ zašepkala, „že odmietnutím by som ho nemohla rozčúliť.“

Draco si vzdychol. Po chvíli sa natiahol a chytil ju za ruku. Harry sa díval, ohromený tým, ako sa Draco zdal byť tým kontaktom zničený. Nemal by ju chcieť podporiť?

„Môj drahý syn,“ povedala a stisla ju. „Prosím, ver, že pre nás robím to najlepšie, čo môžem.“

„A keď prehrá, mami?“

Dala najavo, že na Harryho nezabudla, chvíľu sa naňho významne pozerala a potom sa na Draca takmer zlomyseľne usmiala. „Potom musíš zistiť, čo môžeš pre nás urobiť. Siaha jeho priateľstvo tak ďaleko?“

Harry sa narovnal z chrbta stoličky. „Mohlo by,“ povedal bez okolkov. „Ale netvrďte, že to dokážete rovnako dobre. Možno sa mi podarí získať milosť z našej strany, ak sa aktívne nezapojíte, ale lord Tom nemá zľutovanie.“

Jeho drzosť jej vyrazila dych. Chvíľu naňho hľadela, jednu ruku vystretú pod kľúčnou kosťou. „Tom?“ spýtala sa nedôverčivo.

„Prečo by som mala používať jeho vymyslené meno? Nebudem hrať tieto hry.“

Draco sa s malým pobaveným odfrknutím usadil na stoličku a úhľadne si prekrížil nohy pod habitom. „Nie, ty hráš iné hry.“ Nonšalantne mávol rukou na Harryho. „Mami,“ povedal, „zoznám sa s Harrym Nemilosrdným. Dosť ma prekvapil, keď sme začali vyjednávať.“

Schvaľujúco prikývla. „Takže si vyjednával.“

„Do istej miery,“ odpovedal Draco bezvýrazne. „Na to si sa ma prišla opýtať, mami?“

„Nebuď hlúpy!“ opáčila so zdvorilým smiechom. Harrymu sa zdalo, že to znie krehko ako ľad. „Prišla som zaželať radosti môjho života veselé Vianoce a priniesť mu darčeky.“ Švihnutím prútika privolala z kúta malú vežu zabalených darčekov. „Tu máš, miláčik.“

Bolo tam celkom šesť darčekov, počnúc nefritovým drakom, ktorý sa preháňal hore-dolu po veži z akéhosi červeného kameňa, a končiac dokonale honosnou súpravou habitov v čiernej a zlatej farbe. Harrymu to prišlo dosť ohromujúce, a hoci Draco nad všetkým nadšene výskal, Harrymu sa zdalo, že to má rovnaký falošný nádych ako Narccisino jasanie. Na konci toho všetkého Narcissa vzala Draca za ruku.

„Určite nepôjdeš so mnou domov?“ prehovárala ho. „Ak za ním prídeš sám, možno...“

„Nie, mami.“ Draco o krok ustúpil. Harry sa postavil a oprel zápästie o svoj prútik. „Ak chceš, povedz, že som bol pod dozorom. Nemala si šancu porozprávať sa so mnou osamote.“

Narcissa s povzdychom prikývla. „Asi máš pravdu, miláčik. Ach!“ Siahla do vrecka svojho vrchného habitu. „Takmer som zabudla! Tvoj otec ti napísal, ale očakával, že budeš, samozrejme, na panstve.“ Podala mu obálku. Harry sa už nestaral o výzor, vytiahol prútik a vyslal na ňu dve rýchle detekčné kúzla - jedno na prenášadlá a jedno menej účinné na nechránené kliatby. Ani na jedno z nich nereagovala. Narcissa prevrátila oči.

„Skroť si svojho strážneho psa,“ povedala Dracovi.

„Vlastne,“ odpovedal Draco a vzal si list, „oceňujem jeho ochranu. Teraz si myslím, že by si mala ísť, matka. Nechcela by si, aby si chýbala.“

„Toho sa neboj, miláčik. Všetci sú vonku na nejakej akcii, okrem tvojej tety Lukrécie, ktorá je príliš pod sedatívami, aby si všimla dupot hipogrifov.“

Keď sa Draco s matkou rozlúčili, Harry a Draco si rozdelili darčeky na nosenie a vrátili sa k večeri.

„Si v poriadku?“ Harry sa spýtal, keď sa blížili ku schodisku.

„Úplne v poriadku,“ odvetil Draco krehkým tónom, ktorý prezrádzal, že je všetko inak. „Už mi bolo jasné, že mi nebude môcť pomôcť.“

Harry nevedel, čo má povedať. Pochyboval, že Draco tomu predtým naozaj veril. Zvyšok cesty prešli mlčky a Severus s Remusom sa odmlčali, keď vošli.

„Ahoj,“ povedal Harry rozpačito, keď položil darčeky pri dverách. Posadil sa na svoje miesto.

„Neskorá návšteva Otca Vianoc?“ Remus veselo navrhol.

Draco pohŕdavo mávol rukou nad hromádkou. „Vlastne moja mama.“

Remus sa napol a vrhol na Severusa pohľad. Severus ho ignoroval.

„Aha. Dúfam, že má nejaký dôvod na svoje meškanie?“

Draco s úškrnom znechutenia švihol rukou do okna. „Temný pán si požičiava panstvo na sviatky.“

„Aha. Aké šťastie, že si sa nevrátil domov.“

„Áno,“ odvrkol Draco. „Veď si mi to povedal. Priznávam. Stačí to?“

„Úplne,“ odpovedal Severus bezvýrazne. Vytiahol prútik a natiahol ruku k veži Petits Fours, ktorá sa, ako si teraz Harry všimol, vlnila, akoby bola za vodnou hladinou, a poklepal na krúžok na jej vrchole. Trblietanie zmizlo. „Budeme pokračovať v našej večeri?“

Dali si koláče a ďalšie víno a Severus s Dracom si dali malé šálky kávy. Keď Draco odstrčil prázdnu šálku a vstal, Harry očakával, že mu povie dobrú noc. Namiesto toho sa pohol k darčekom od matky.

„Chcel by si si zahrať Zmenu, Harry? Sám som sa ju práve naučil a je založená na Transfigurácii, takže by sme sa nemali príliš mýliť.“

Harry sa pozrel na otca. „Nevadilo by ti to, otec?“

„Vôbec nie,“ odpovedal Severus s ľahkým úsmevom. „Koniec koncov, cestu domov poznáš.“

Harry sa usmial a dotkol sa tvrdého miesta pod golierom, kde spočíval otcov darček. „Áno,“ povedal.

Draco vybral hru spomedzi ostatných darčekov a Harry ho nasledoval späť do vnútornej miestnosti. Na jeho prekvapenie Draco položil škatuľu na stôl neotvorenú a presunul sa, aby sa postavil k stromčeku, chrbtom k Harrymu.

„Draco?“

„Musím si prečítať ten list,“ povedal Draco. „Nechcel som to robiť pred nimi, ale... zostaneš?“

„Samozrejme,“ povedal Harry. Privolal stoličky a postavil ich na dosah ruky. „Tu. Sadni si.“

Draco sa posadil, kolená mal pevne pritiahnuté k sebe a ramená vtiahnuté do seba, a vytiahol obálku. Harry si sadol na druhú stoličku, kde mohol byť blízko, ale nerušil.

Draco list rozbalil. Rýchlo po ňom prešiel očami a potom ich zavrel. Harry sledoval, ako mu úľavou zmäkla tvár, ramená a celkové držanie tela. Prehltol hrdlo a znova sa pozrel na list.

Prečítal si ho aspoň dvakrát, pomyslel si Harry, a potom jeho časti opakovane. Keď skončil, pozrel na Harryho.

„O tom zaklínadle Vernosti....“

„O čom? Draco, bol som zmätený, spanikáril som...“

„Nie, počúvaj. Bol som nahnevaný kvôli tomu nátlaku...“

„Ja viem!“

„Nechaj ma to dokončiť, dobre?“

Harry si dlho vydýchol. „Prepáč. Pokračuj.“

„Avšak,“ pokračoval Draco, „v tejto chvíli by som bol ochotný prisľúbiť poslušnosť počas celej vojny.“

„Čože?“

„Nebudem tvrdiť, že sa nebudem hádať,“ pokračoval Draco s arogantne zdvihnutou hlavou, „pretože sa budem hádať, a ak si budem myslieť, že robíš niečo zle, určite ti to dám jasne najavo, ale ak príde na to, že vydáš rozkaz, poslúchnem.“

Odmlčal sa. Niekoľko okamihov naňho Harry len hľadel.

„Tak čo?“ Draco sa dožadoval.

„Neviem, čo mám povedať.“

„Súhlasíš?“ dožadoval sa Draco. „Chceš prísahu?“

„Merlin nie! Teda prísahu.“

„Ale no tak! To si predsa chcel, nie?“

Harry na chvíľu zavrel oči a roztrasene vydýchol. Občas ešte cítil náznak účinku - závratného potešenia z toho, že mu Draco leží pri nohách.

„Nie,“ povedal jasne a otvoril ich. „Chcem ťa ako spojenca. Chcem, aby si zmenil názor. Ak sa mi to podarilo, na tvojej vernosti nezáleží. Bol by som radšej, keby si mohol slobodne rozmýšľať sám, pretože si v skutočnosti múdry a vidíš veci, ktoré ja nevidím.“

Dracovu úľavu rýchlo vystriedalo zamračenie. „Stále to myslím vážne,“ povedal tvrdohlavo. „Som s tebou.“

„So mnou je v poriadku.“ Harry si rukou prešiel po vlasoch a cítil, ako mu padajú späť na miesto. „Čo, preboha, napísal tvoj otec?“

Draco si mrzuto sadol, čo Harry považoval za úľavu.

„Vlastne nič dôležité,“ odpovedal Draco. „Poďakoval mi za darček. Dúfa, že to naznačuje návrat úcty k tradíciám môjho rodu - to je mimochodom kód pre 'pripojiť sa k Temnému pánovi a podrobiť si muklov' - a že tvoj vplyv na mňa slabne. Samozrejme, že sa mýli.“

„Ale prečo by ťa to malo nútiť....“

„Pretože máš pravdu,“ odpľul si Draco. „Voldemort mu nikdy nepomôže, dokonca ani preto, aby mal späť cenného sluhu, a nikdy nepomôže mojej matke, nech je akokoľvek očarujúca hostiteľka. Ale ty mi pomôžeš... aj keby to malo znamenať, že urobíš môjho otca šťastným, čo nie je niečo, čo by si zvlášť chcel. Nechcem byť na mieste, kde bol profesor Snape, a nechcem sa pozerať na to, ako moja matka s dokonalou gráciou prijíma svoju vlastnú skazu. Potrebujem, aby si vyhral.“

Harry prikývol a úľavou si vydýchol.

„Tak, a je to! Nepotrebujem teda od teba sľuby, však?“ Zúfalo hľadal rozptýlenie, pozrel na strom. Z tohto uhla videl len trojuholníkový tvar vyčnievajúci zo snehu. V sekunde už stál na zemi a vyťahoval škoricovú hviezdu.

„Na,“ povedal a podal ju späť Dracovi. Draco si ju vzal a na sekundu sa v prenose dotkol jeho prstov. Harry si nebol istý, či je to menej trápne.

Draco si sadol späť, stále držiac hviezdu. „Ohľadom mojej matky....“

„Áno?“

„Myslím, že stále potrebujem rodinu,“ priznal Draco.

„Stále by som ňou chcel byť.“

„Dobre. Šťastné a veselé Vianoce, Harry.“

Harry sa usmial. „Šťastné Vianoce, Draco.“

****

Nasledujúce ráno sa Harry zobudil s pocitom zvláštneho pokoja. Oknom prenikalo rozptýlené svetlo zamračeného zimného dňa, ale jeho posteľ bola teplá. Z kuchyne počul pískanie čajníka a potom cinkanie porcelánu. Otec bol ešte vonku, keď Harry išiel spať, ale teraz bol očividne nablízku. Harry sa pretiahol a vstal z postele, pričom trochu poskakoval po chladnej podlahe. Kým sa obliekol a vyšiel von, otec už bol v obývačke a pil čaj.

„Ahoj,“ povedal Harry a pridal sa k nemu. Čoskoro chcel raňajky, ale teraz chcel rodinu. K dispozícii bola ďalšia šálka a tanierik, tak si nalial čaj a siahol po cukre. „Prišiel si neskoro,“ vyzval ho.

„Hm,“ povedal Severus. Pozrel na oheň, ktorý veselo praskal. „Asi áno. Takže si sa zdržal dlho do noci?“

„Asi áno.“ Harry pokrčil plecami. „Zmeny sú zábavné. Ale do polnoci som už bol v posteli.“ Nepovedal, že Severus dovtedy nebol doma.

„Aha.“ Severus študoval svoju šálku čaju. „Harry... Keby som mal vstúpiť do vzťahu....“

„S mojím druhým najobľúbenejším dospelým na svete?“ Harry navrhol.

„Povedzme, že je tu ešte niekto iný.“

„Aha.“ Harry tušil, že je to len akademické, ale aj tak pocítil záchvev strachu. Možno tam naozaj bol niekto iný - jeho otec vedel byť koniec koncov veľmi tajnostkársky - a odhalil to, až keď Remus začal byť vo svojich návrhoch priamejší. Remus by bol zdrvený. Odstrčil tú myšlienku a snažil sa odpovedať na otázku.

„No, to by záležalo na tom,“ povedal.

„Od toho, či by sa ti ten človek sám páčil?“ Severus sa kyslým hlasom ozval.

„Na tom, ako by som si myslel, že sa k tebe bude správať. Naozaj, otec. Chcem, aby si bol šťastný.“

„A ty si myslíš, že by som vydržal niekoho, kto by sa ku mne správal zle?“

Harry sa takmer zadusil čajom. Odložil ho. „Je to chyták, nie?“ spýtal sa ostro. „Veď by to sotva bolo prvýkrát, však?“

Severus si pretrel hrot nosa. „Trefa, Harry. Rád by som si však myslel, že som dostatočne dospelý na to, aby som sa poučil zo svojich chýb.“

„No dobre, ale chápeš, že by som si na to dal pozor.“

Severus si odfrkol. „Predpokladám, že áno.“

Harry čakal, ale zdalo sa, že žiadne ďalšie informácie neprichádzajú. „Takže,“ spýtal sa, „je tu naozaj niekto iný, alebo si predsa len myslel Remusa?“

Severus hľadel na borovicové konáre, ktoré sa krútili okolo sviečok. „Nie som si istý, čo mám na mysli,“ povedal. „Teda myslím Remusa, ale ešte si nie som istý, čo mám na mysli.“

„Aha. No, a ty si...“

„Nevyzvedaj sa.“

Harry zostal pri tom tóne sedieť ako prikovaný. Po chvíli sa otriasol. Jeho otec sa stále díval na ihličie a zjavne nemyslel svoju ostrosť ako nepriateľstvo.

„Dobre,“ povedal Harry. „Ja ... Len viem, že som v pohode tak či tak.“

Severus sa naňho stále nepozeral a prikývol. „Z tohto konára kvapká miazga.“

Harry sa preskupil a pozrel na naznačený konár, akoby bol rovnako dôležitý ako to, aký vzťah mal jeho otec s jeho predchádzajúcim mentorom. „Mám ju dať dole?“

„Pokiaľ si dobre pamätám, moja matka takéto veci nechávala až do dvanástej noci.“

Harrymu sa pri tom nevýraznom tóne zovrelo srdce. Vedel, že jeho otec na Vianoce nevyzdobuje, ale nepomyslel na to, aké spomienky by tým mohol prebudiť.

„Nemyslel som... Celý týždeň si na ňu myslel?“

Severus si vzdychol. „Z času na čas. To všetko som neurobil...“ Severus gestom ukázal na borovicu a na krb. „Odvtedy.“

„Prepáč. Ja...“

„Harry.“ Severus sa naňho konečne pozrel. „Nie všetky spomienky boli nepríjemné.“

„Ale pre teba to bolo ťažké.“

„Nie neznesiteľne. Už bolo načase, aby som si dovolil spomínať.“ Severus mu venoval ľahký úsmev. „Priznávam, že očakávam, že na budúci rok si to užijem viac.“

„Aha.“ Harry sa uvoľnil do úsmevu. Až pri úľave, ktorá ho zaplavila, si uvedomil, že sa bál, že ho Severus na budúci rok zbalí k Weasleyovcom. „No, dobre.“ Zaváhal. „Rozmýšľal si niekedy o tom, že by si ju... no, našiel?“

Severus stuhol. „Nie,“ povedal. Vypustil dych v krátkom nádychu, ktorý znel takmer pobavene. „Keby som ju uvidel, desím sa, keď si pomyslím, čo by som povedal.“

„Ale predtým - povedal si, že sa nehneváš.“

Severus odvrátil pohľad a sústredil sa na plameň najväčšej červenej sviečky, akoby ju používal na ďaleké videnie. „Chápem jej rozhodnutie,“ povedal pomaly. „Verím, že pre ňu to bola najlepšia možnosť. Keby však stála predo mnou, pochybujem, že by moje myšlienky zostali také cieľavedomé.“

Harry nevedel, čo má povedať, natiahol sa a položil ruku na otcovo rameno. Severus sa naňho chvíľu zmätene pozeral a potom naň na prchavú sekundu opatrne položil voľnú ruku.

„A potom si tu ty,“ povedal tichým hlasom. „Čím dlhšie ťa mám, tým viac ma udivuje, že mu dovolila, aby mi ublížil. Neviem si predstaviť, že by som dovolil...“ Odvrátil hlavu a pozrel do ohňa. Harry prehltol a vycvičil hlas do čo najbežnejšieho tónu, aký dokázal zvládnuť.

„Nuž, my dvaja sa chránime.“

Severus naňho pozrel tak prekvapene, že to bolo takmer smiešne.

„Aj keď to niekedy dávaš najavo zvláštnymi spôsobmi.“

Severus si odfrkol. „Mám dlhodobejší pohľad na to, čo predstavuje účinnú ochranu ako väčšina.“

„Ako napríklad tvoje pasce?“

„Presne tak.“ Severus zdvihol obočie. „A ty si sa zlepšil. S tou poslednou som ťa nedostal.“

Harry sa zasmial. „Asi len kvôli tomu, čo povedal Ron.“

„Čo to bolo?“

„Aha, povedal som, že som išiel po málo používanom schodisku, a on na to: 'Tak to je tvoja chyba!“

Severus si odfrkne. „Takže si to považoval za radu, však?“

„Áno.“ Harry rozpačito pokrčil plecami. „Seamus povedal, že to nie je športové, ale ja som bol jednoducho taký unavený....“

Severus naklonil hlavu. „Mal si sa vzdať málo používaných ciest oveľa skôr. Sú chvíle, keď je vzdanie sa najlepšou stratégiou.“

Harry sa zasmial. „Trvalo ti dosť dlho, kým si to skúsil!“

Severus sa zamračil. „Prepadnutia zo zálohy? Aha - odchod ako stratégia.“ Chvíľu vyzeral, že bude protestovať, ale ústa sa mu zavreli, keď sa pozrel na rímsu. Korálik šťavy, ako Harry videl, sa mierne predĺžil, ako rastúci sopeľ. Visiaca kvapka zachytila zlatistú žiaru plameňov pod sebou, takže sa leskla ako jantár. Severus skúmal ten výjav, akoby to bol zle vyrobený elixír, a Harry uvažoval, či si rozmyslí, že ho nechá visieť.

„Accio hniezdo!“ prikázal Severus.

Dvere do jeho spálne sa otvorili o niekoľko centimetrov a vyletel z nich malý kotúčik vyschnutej trávy. Severus ho jemne chytil, chvíľu ho zvieral v dlani a potom ho obrátil a bez slova ukázal Harrymu jeho spodnú časť, ktorá bola z ohnutej vetvičky - možno z vresu alebo nejakého drevnatého kríka. Tráva bola oveľa jemnejšia a vyzerala takmer nadýchaná. Harry si pomyslel, že hniezdo musí byť od nejakého drobného vtáka. Premýšľal, či je dobré na ingrediencie do elixírov.

Severus vstal a dvoma krokmi bol pri krbe. Ešte niekoľko sekúnd ho skúmal a potom hniezdo položil napravo, zahniezdené v priehlbine, kde sa stretávali dva konáre.

„Tak,“ povedal a vrátil sa k Harrymu na pohovku. „Vždy by tam malo byť hniezdo, keď si domov prinesieš zeleň.“