OTÁZKY VEDY
preklad: Jimmi
Dokončovací preklad
Kapitola neprešla betovaním
Questions of Science od AnasellaEmm
Pokračovanie 15. kapitoly
Hermiona sa prebudila do prázdnej postele. Zdvihla hlavu, aby si prezrela izbu, a zistila, že Draco stojí pri okne a hľadí von. Už si natiahol boxerky a biele tričko. Dokázala by sa naňho pozerať celé hodiny, ale obliekla si vlastnú spodnú bielizeň a tričko, ktoré našla rozhádzané na podlahe.
Pristúpila k nemu a objala ho zozadu, prechádzajúc mu dlaňami po hrudi. Nepohol sa zo svojej pozície, len sa stále díval na areál, akoby mu tá nesmierne krásna žena, ktorá mala jeho srdce, nevenovala svoju bezvýhradnú pozornosť.
„Čo sa deje, Draco?“ spýtala sa so znepokojením nad náznakom smútku, ktorý zachytila v jeho očiach, keď sa presunula vedľa neho.
„Hermiona, je mi to veľmi ľúto,“ povedal a jeho tón bol plný emócii. Nedíval sa na ňu, len na zahmlenú zem pod nimi.
„Za čo sa, preboha, ospravedlňuješ?“ spýtala sa so zmäteným úsmevom.
„Milujem ťa, Hermiona. Skutočne milujem,“ povedal pomaly. „Chcem len, aby si bola šťastná. A nehovorím to len tak a viem, že to znie ako klišé, ale naozaj chcem, aby si bola šťastná.“
Hermiona sa usmiala. „A za to ospravedlňuješ?“
„Ukončujem náš vzťah,“ povedal pevne.
Hermionino vyklonené obočie skrývalo prekvapenie. „Čože?“
„Je medzi nami koniec. Nie si šťastná, pretože Potter a Weasley nechcú, aby sme boli spolu. Takže to riešim tým, že ukončím to, čo máme.“
„Páni, ty si idiot,“ povedala Hermiona jasne.
Draco sa k nej nahnevane otočil. „Ja som idiot? Ja aspoň nezakladám svoje šťastie na tom, čo si dvaja zmrdi myslia o mojom milostnom živote. Myslím to vážne, Hermiona. Dlho som o tom premýšľal. Je koniec. Neznesiem, aby som bol dôvodom tvojho trápenia.“
Hermiona neverila vlastným ušiam. „Ale ja sa netrápim kvôli tebe, Draco. Trápim sa kvôli Harrymu s Ronom.
„A prečo sa kvôli nim trápiš? Kvôli mne,“ odvetil. Otočil sa späť k oknu, v hrdle sa mu vytvorila hrča. „Už som sa s liečiteľkou Brandonovou dohodol na novom liečiteľovi pre moju matku.“
„Počkaj, takže ma vyhodíš a zároveň mi dávaš kopačky? Naozaj na úrovni, Draco,“ povedala Hermiona. Jej hnev sa pomaly prelieval do zúrivosti, ktorú zmierňovala len malá nádej, že si robí žarty.
„Stále máš prácu u Svätého Munga,“ povedal Draco a rukami zvieral okennú tabuľu tak silno, až mal kĺby belšie ako zvyšok pokožky. „Len som si nemyslel, že je rozumné, aby si tu zostala.“
Hermiona zamrkala a zahnala slzy. „No škoda, že to nezáleží na tebe. Zdá sa, že tvoja matka si ma obľúbila, a nemyslím si, že by sa jej páčilo, keby si jej vymenil liečiteľa.“
„Smola, že to závisí odo mňa,“ povedal. „Nový liečiteľ tu bude zajtra na poludnie.“
„A čo to, že si Draco Malfoy, že si na úteku pred vládou a všetky tie hovadiny?“ spýtala sa a hlas jej stúpol do výšky.
„Liečiteľka Brandonová umiestnila na toho liečiteľa kúzlo podobné strážcovi tajomstva. Nebude to môcť nikomu povedať,“ povedal Draco a zavrel oči.
„Aha, takže je to on? Bojíš sa, že sa zamiluješ do ďalšej sukne, ktorá sa dostane do tej tvojej prekliatej pavučiny?“ vyšplechla Hermiona.
Draco sa na ňu otočil. Videla, ako za očami zadržiava svoje emócie. „Takže to je ono? Myslíš si, že som sa do teba zamiloval z pohodlnosti? Po tom všetkom, čo som urobil, aby som ti dokázal, že ťa milujem všetkým, čo mám, a že urobím čokoľvek, aby si bola šťastná?“
„Myslíš si, že rozchod so mnou ma urobí šťastnou?“ vykríkla Hermiona.
„Áno, Hermiona! Ak nebudeme spolu, potom sa s tebou budú tvoji idiotskí kamaráti znova rozprávať a budú robiť všetko, kvôli čomu si ich tak veľmi vážiš,“ oponoval Draco.
„Takže to je ono? Všetko, čím sme si prešli? Skončilo? Len preto, že sa považuješ za takého vznešeného, že mi robíš láskavosť tým, že sa so mnou rozchádzaš?“ spýtala sa Hermiona a v jej hnedých očiach ožil oheň.
„Milujem ťa, Hermiona,“ ubezpečil ju; pohľadom sa vrátil k oknám. „Bože, naozaj milujem. Myslíš si, že chcem ukončiť to, čo máme? Ale ja sa nemôžem pozerať na to, ako sa trápiš. Bolí ma to viac, ako si myslíš, a možno som sebecký, keď sa snažím zabrániť vlastnej bolesti, keď ťa vidím takú zranenú, ale rozhodol som sa.“
Hermionin pohľad stuhol. „Dobre, do hodiny odídem.“
Draco sa k nej otočil. „Zostaň dnes v noci,“ prosil ju. Skutočne prosil. To sa mu stávalo zriedkavo.
Hermiona sa ostro zasmiala. „Áno, presne tak.“
„Kvôli mojej matke,“ dodal.
Hermiona pokrútila hlavou. „Do hodiny budem preč, Malfoy.“
Pri použití jeho priezviska sa mu takmer zatajil dych. „Hermiona, prosím ťa, nebuď taká.“
„Ty máš ale drzosť. Takisto si klamár.“ Hermiona odišla od okna a nedokázala zostať stáť vedľa neho.
„Ako to, že som klamár?“ nasledoval ju Draco.
„Hovoríš, že ma miluješ, ale teraz viem, že je to všetko lož. Bola som nahnevaná na Harryho a Rona, nie na teba, ty osol. No teraz na teba nahnevaná som. Ale neverím, že si myslíš, že rozchod je správna vec. Vieš čo? Máš pravdu, oficiálne si sa zbláznil.“
„Chcem len, aby si bola šťastná, Hermiona,“ povedal Draco a na tvári sa mu objavila vráska.
„Som šťastná, keď som s tebou!“ vykríkla. „Nezáleží mi na tom, čo si myslia Harry a Ron.“
Dracova tvár stuhla zamračeným výrazom. „Keby ti na tom nezáležalo, nebola by si nešťastná, netrápila by si sa a nemala by si citové výkyvy bipolárneho pacienta. Tak mi nehovor, že ti je jedno, čo si myslia!“
Hermiona zalapala po dychu a pokrútila hlavou. Mal pravdu a ona tomu nechcela veriť.
„Hermiona, prosím ťa, nemysli si, že ťa nemám rád. Keby som sa neskrýval pred ministerstvom, prisahám, že by som si ťa vzal,“ povedal Draco a Hermionu týmto odhalením zaskočil.
Unikol jej ďalší vzlyk, keď stála pri jeho dverách a počúvala veci, ktoré nechcela počuť. Opäť potriasla hlavou. „Nehovor to, Draco. Ak je medzi nami koniec, tak nehovor také veci.“
„Je na tebe, či je medzi nami koniec. Buď sa môžeš prestať starať o to, čo si o našom vzťahu myslia ostatní, a všetko bude v poriadku, alebo si môžeš priznať, že súhlas Pottera a Weasleyovej pre teba znamená viac ako moja láska.“
„To nie je fér, Draco!“ Hermiona sa rozplakala. Emócie jej začali liezť na nervy. Odkedy sa stala taká ufňukaná a uplakaná?
„Viem, že pre teba veľa znamenajú, ale nechcem byť po nich na druhom mieste,“ povedal Draco a jej slzy mu vypálili dieru do srdca.
Hermiona si utrela líca, otvorila dvere a napoly kráčala, napoly utekala do svojho krídla. Bolelo ju, že za ňou neprišiel, ale nič nebolelo viac ako bolesť, ktorá sa jej usídlila v mysli, že s ňou skončil a že sa musí do hodiny zbaliť a odísť.
****
„Ako to myslíš, že si ju nechal ísť?!“ Narcissa sa hlasno rozohnila a prechádzala sa pred synovým krbom, keď ležal tvárou dolu na pohovke.
„Chcem povedať, že medzi nami je koniec a zajtra dostaneš nového liečiteľa,“ zopakoval Draco, tlmene, lebo mal tvár zaborenú do vankúša na pohovke.
„Nechcem nového liečiteľa,“ zamračila sa Narcissa. „Prečo si sa o tom so mnou neporadil? Hermionu milujem ako vlastné dieťa a nechcem, aby odišla.“
„Príliš neskoro,“ rozjímal Draco. „Je mi to ľúto, mami, ale nedalo sa to nijako vyriešiť.“
„Samozrejme, že sa to dalo vyriešiť,“ začala Narcissa, ale Draco ju prerušil.
„Nepáčilo sa mi s ňou tráviť čas, keď bola nešťastná. A obzvlášť sa mi nepáčilo byť toho príčinou! Zopakujem to, ale chcem, aby bola šťastná, ako si zaslúži, takže ak odstrihneš prostredníka, ktorým som ja, vráti sa k svojej starej šťastnej existencii, ktorú jej kamaráti schvaľovali.“
„Draco Malfoy, rozmýšľaš tak hlúpo! Ona je šťastná, keď je s tebou. Je do teba beznádejne, bláznivo zamilovaná a ty ju len urobíš ešte nešťastnejšou.“
„Príliš jej záleží na tom, čo si tí idioti myslia, takže im nechcem konkurovať,“ odvetil Draco.
„Bože, ty si taký neznesiteľný a každým centimetrom slizolinčan. Keď ide do tuhého, slizolinčan vezme nohy na plecia.“
Draco zdvihol hlavu a tváril sa nahnevane. „Bolo by odo mňa neuveriteľne sebecké udržiavať s ňou vzťah, ktorý ničil jej priateľstvá s dvoma ľuďmi, na ktorých jej očividne záleží. Naposledy, keď som si to overoval, boli slizoličania najsebeckejšími povahovými typmi.“
Narcissa vydala zo seba ťahavý povzdych. „Fajn, ak ti vyhovuje, že sa obaja trápite, tak vám rozhodne nechcem robiť prekážky vo vašich aktivitách. Pôjdem sa s ňou porozprávať, aby vedela, že niekomu stále záleží na tom, ako sa cíti.“
Draco sa zamračil a nevšímal si matku, keď zaboril tvár späť do vankúšov pohovky, napoly sa snažil udusiť a napoly uniknúť pred neznesiteľnou bolesťou.
****
Hermionine tašky ležali zbalené pri dverách, pripravené na zmenšenie, aby ich mohla strčiť do kabelky. Zapla si remienok na sandáloch a z líc si utrela slzy.
Ozvalo sa zaklopanie na dvere a Hermionu zradilo srdce, pretože pevne dúfala, že na druhej strane tých dverí je Draco.
Narovnala sa a odhrnula si všetky zatúlané slzy. „Ďalej,“ zvolala.
Narcissa vošla do izby, rýchlo prešla k Hermione a objala ju. Tento jednoduchý čin Hermionu opäť podnietil k slzám. Položila hlavu na Narcissino plece a ticho vzlykala.
„Nechcem, aby si odišla, Hermiona,“ povedala Narcissa ticho. „Začalo mi na tebe záležať, akoby si bola dcéra, ktorú som nikdy nemala. Priala by som si, aby to bolo inak, a želala by som si, aby si si tu v sídle našla domov, ale niekedy veci nejdú vždy tak, ako si ich naplánujeme.“
Hermiona sa odtiahla, smutne sa usmiala a utrela si tvár. „Budeš mi chýbať, Narcissa. A sľubujem, že ťa budem navštevovať, ako len budem môcť. Urobila si veľký pokrok a viem, že sa ti bude dariť u každého liečiteľa, ktorého dostaneš. Poviem tomu novému, že sa chystáš vysadiť antidepresíva.“ Hermiona objala staršiu ženu okolo ramien a pevne ju objala.
„Hermiona, drahá, aj keď nesúhlasím s konaním svojho syna, prosím, pamätaj, že nikdy nikoho nemiloval viac ako teba. Myslí si, že je to tak najlepšie, a ja naozaj verím, že ťa chce vidieť šťastnú. Aj keď teraz nie je ani zďaleka šťastný.“
Hermione sa pri správe o tom, že Draco je nešťastný, podivne rozbúchal žalúdok. „Tak veľmi ho milujem, Narcissa.“
Narcissa potlačila vlastné slzy. „Ja viem, miláčik. A on ťa miluje rovnako veľmi.“
„Priala by som si, aby mi nezáležalo na tom, čo si myslia moji priatelia, ale nemôžem si pomôcť, Narcissa. Znamenajú pre mňa tak veľa, veď sme toho spolu toľko prežili a sú pre mňa prakticky rodina. Teba a Draca si rovnako vážim.“
Narcissa sa usmiala. „Všetko sa to vyrieši, Hermiona. Ani na sekundu neverím, že toto je koniec tvojho vzťahu s Dracom.“
„Naozaj?“ spýtala sa Hermiona.
„V žiadnom prípade. Vy dvaja patríte k sebe. Chcem povedať, že obaja prežívate toľko trápenia, pretože jemu je tvoje šťastie nadovšetko. Ignorovala si jeho minulé nerozvážnosti, bez ohľadu na to, aké boli hrozné, a milovala si ho takého, aký je. To jednoducho nie je láska na jedno použitie.“
Hermiona otupene prikývla. „Chcem byť silná a držať hlavu hore, ale nechcem, aby sa to skončilo. Cítim sa taká slabá len tým, že si to priznám.“
„Samozrejme, že nechceš, aby sa to skončilo. Máte medzi sebou silné puto, aké sa nepošťastí zažiť mnohým ľuďom. Len sa poddaj Dracovej ilúzii, že sa vďaka tomu budeš cítiť lepšie. Pretože, miláčik, on nechce, aby sa to skončilo. Ani trochu, ale chce, aby si mala súhlas svojich priateľov, ktorý, ako si povedala, pre teba veľa znamená. Hermiona, on je nešťastný.“
„No, je to jeho vlastná prekliata chyba,“ povedala Hermiona s ťažkosťami. Pretože skutočnosť bola taká: nechcela, aby mu ublížila.
Narcissa sa ticho zasmiala. „Čoskoro ťa budem čakať v sídle, Hermiona. Nedovolím, aby sa tu nový liečiteľ príliš udomácnil. Poviem mu otvorene, že sa veľmi rýchlo vrátiš.“
Hermiona sa usmiala a pobozkala Narcissu na líce. „Dúfam, že sa to naozaj stane.“
„To sa stane,“ uistila ju Narcissa. „Povedala by som ti, aby si tu nechala svoje veci, ale to by bolo asi zbytočné.“
Hermiona sa zasmiala a potom si vzdychla. „Mala by som ísť.“
Narcissa prikývla, spojila s Hermionou ruky a kráčala s ňou k dvojitým dverám krídla.
„Vieš čo, Narcissa? Vrátim sa. Milujem toho hlupáka a dám mu čas, aby sa zamyslel nad tým, aký je vlastne hlúpy. Ale vrátim sa, až keď bude prosiť a úpenlivo prosiť. Prospeje mu, keď uvidí, o čo prichádza.“
Narcissa sa zoširoka usmiala. „Tak toto je Hermiona, ktorú poznám a milujem.“
Hermiona sa zasmiala, keď schádzali po schodoch. Zaváhala, keď narazili na dvojité dvere do Dracovho krídla. Ako rozhodnutie na poslednú chvíľu otvorila jeho dvere bez toho, aby sa obťažovala zaklopať, a vošla priamo dnu, Narcissa ju stále držala za ruku a potuteľne sa usmievala.
Draco sa ani nepohol zo svojej žalostnej polohy, keď ležal tvárou dolu na pohovke. Hermiona a Narcissa sa postavili pred neho. Jedna z nich si prečistila hrdlo a Draco pomaly zdvihol hlavu, prezerajúc si votrelcov, a potom vystrelil do sedu, keď uvidel Hermionu.
„Prišla som sa zatiaľ len rozlúčiť,“ povedala Hermiona, jej hlas bol jasný a postoj statný.
Draco pomaly prikývol. „Tak teda zbohom. Ďakujem ti za všetko.“
Určite vedel, ako zahrať apatického hlupáka.
Hermiona sa usmiala a otočila sa na päte, Narcissa v závese sa usmievala.
Vo chvíli, keď boli mimo miestnosti, Hermionin úsmev zmizol a ona sa takmer zviezla k Narcisse, pričom sa jej celkom zatočila hlava.
„Si v poriadku, drahá?“ Narcissa sa spýtala a pevnejšie Hermionu zovrela.
„Áno, len to bolo oveľa ťažšie, ako som si myslela,“ povedala Hermiona so zatvorenými očami a snažila sa zahnať závrat.
„Odprevadím ťa na miesto premiestenia,“ povedala Narcissa a snažila sa ju rozptýliť.