OTÁZKY VEDY
preklad: Jimmi
Dokončovací preklad
Kapitola neprešla betovaním
Questions of Science od AnasellaEmm
„Nemôžem tomu uveriť, Draco, naozaj nemôžem,“ zašepkala. „Máš len dvadsať rokov.“
Jeho ruka sa zdala byť taká chladná. „Áno, ja viem. Ako dieťa som sa mal lepšie rozhodovať.“
Hermiona tak rýchlo otočila hlavu, že sa naňho šokovane pozrela. „Myslíš si, že si zaslúžiš byť tu?“
Draco zostal ticho.
„Draco! Si úplne nevinný! Nedovoľ, aby ťa tí hlupáci presvedčili o opaku. Keby ťa len postavili pred súd a keby len počúvali rozum, nebol by si tu. Takže sa neopováž začať obviňovať sám seba a veriť ich hanlivým poznámkam.“
Draco sa dokázal mierne pousmiať. „Môžem byť k tebe úprimný, Hermiona?“
Oprela si hlavu o jeho plece, zatiaľ čo sa jej tep snažil vrátiť do normálu. „Vieš, že môžeš.“
„Bojím sa,“ povedal sotva šeptom.
Hermiona cítila, ako sa jej za riasami zbiehajú slzy. Stisla mu ruku a potiahla nosom. „Ja viem. Ja tiež.“
„Myslíš si, že keď zomriem, je šanca, že existuje miesto ako Jannah, Arkádia alebo raj?“ spýtal sa.
„Jannah? Ako uprostred toho bludiska v tvojej záhrade?“ spýtala sa a spomenula si na ich prvé „rande“, akoby to bolo včera.
„Áno. Myslíš si, že tie miesta v muklovskej teológii existujú?“
„Existujú, ak na ne veríš,“ povedala a pohladila ho po chrbte ruky.
„Aká je šanca, že tam pustia hriešneho chlapíka, ako som ja?“ podpichol ju.
Hermiona sa smutne usmiala napriek tomu, že jej srdce zvierala bolesť. „O tom nedokážem premýšľať, Draco. Je to teraz príliš ťažké.“
Objal ju okolo pliec a ešte viac ju pritiahol k teplu svojho tela. „Je moja mama doma?“ spýtal sa.
„Je u Isabelle. Bola trochu rozrušená a nervózna, keď mi prišla povedať, čo sa stalo. Ale dala som jej nejaké mierne sedatíva, aby sa uvoľnila, a Isabelle je skvelá spoločníčka. Človek by si myslel, že sú to staré priateľky.“
Draco sa usmial a pobozkal Hermionu na vrch hlavy. „Môžem zomrieť šťastný, keď viem, že vy dve ste v poriadku.“
„Prosím, Draco, nehovor také veci,“ prosila.
„Musím, Hermiona, nerozumieš? Ak si na to nezvykneš, zničí to teba aj moju mamu. Viem, že nebolo veľa času, aby si si zvykla, ale taký je život. Na hovno, však?“ povedal trochu prísne.
Musela mu to povedať.
„Draco, ja... ja... ja ti musím niečo povedať, ale naozaj neviem, či ti to mám povedať, alebo ako ti to mám povedať, alebo... Bože, počúvaj ma! Som jedna z najlepších neuropsychiatrických liečiteliek v okolí a ani ja neviem, ako si s týmto poradiť. Pripúšťam, že som nikdy nemala ťažkosti, ktoré by sa podobali tejto, ale aj tak,“ povedala unáhleným, znepokojivým tónom.
„Čo je to? Povedz mi to. Je mi jedno, čo to je, nie je to tak, že by som s tým, čo to je, mohol veľa urobiť, budem mŕ...“
Hermiona ho prerušila so psst a zároveň mu trochu silnejšie stisla ruku.
„Dobre, prepáč,“ ospravedlnil sa. „Len mi to povedz na rovinu. Nemusíš sa vyhýbať téme.“
„Draco, som tehotná,“ povedala, keď cítila, ako jej srdce bije crescendo.
Jej priznanie privítalo ticho a bolo to najhlasnejšie ticho, aké kedy zažila. Zdalo sa, že miestnosť je chladnejšia. Jednoducho to nebol spôsob, akým očakávala, že mu túto novinu prezradí. A to ju deprimovalo.
„Si si istá?“ spýtal sa o niekoľko okamihov neskôr, jeho ruka sa v jej nepohla, jeho hlas bol sotva rozpoznateľný.
Hermiona prikývla do jeho ramena, na ktorom ležala jej hlava. „Isabelle urobila liečiteľský test. Asi mesiac.“
Ďalšia mučivá chvíľa ticha. Až kým Hermiona nepočula zvuk, o ktorom si myslela, že ho od Draca nikdy nebude počuť. Potiahnutie nosom a potom odkašľanie. Keby sa rozplakal a ona by ho videla, stratila by všetky zvyšky zdravého rozumu, ktoré jej zostali.
„Draco,“ zašepkala a cítila, ako sa jej po lícach tlačia známe slzy. „Je mi to ľúto.“
Hruď sa mu zachvela pri tichom vzlyku, ktorý mu unikol.
Nevedela, ako dlho tam sedeli a objímali sa navzájom, oplakávali stratu spoločnej budúcnosti, oplakávali otcovstvo a oplakávali svoju skrátenú lásku.
Prebralo ich klopanie na dvere. Hermiona si už po niekoľkýkrát v ten deň utrela líca a narovnala sa, pričom cítila, že Draco za ňou urobil to isté.
Dnu vošiel Harry a zostal stáť pri dverách. „Čarodozorca šiel okolo a čudoval sa, čo nám tak dlho trvá.“
Hermiona sa pozrela na hodinky a uvedomila si, že je s Dracom v cele už takmer dve hodiny. Čas ubehol tak rýchlo.
„Čo si mu povedal?“ spýtala sa Hermiona a nepustila Dracovu ruku. To bolo niečo, na čo sa netešila.
„Povedal som mu, že ste sa nevideli celú večnosť a že vzhľadom na to, že Malfoyovi hrozí v najbližšej budúcnosti poprava, aby vám dvom dal pokoj. Možno som ho aj vydieral a vážne sa mu vyhrážal, aby ťa tu nechal prenocovať.“
Hermiona zvraštila obočie. „Použil si nezákonné spôsoby, aby mi dovolil zostať tu s Dracom cez noc?“
Harry pokrčil plecami a usmial sa. „Ak to priznám, potom som vinný,“ povedal s mrknutím.
„Ďakujem ti, Harry,“ zašepkala Hermiona.
Harry prikývol. „Je mi to všetko ľúto, Hermiona. Je mi ľúto aj toho, ako sa k tebe správajú, Malfoy. Si nevinný vo všetkom, z čoho sa ťa snažili usvedčiť.“
Draco úsečne prikývol a mlčal.
„Postarám sa o to, aby sa vám čarodozorca vyhýbal a nechodil sem. Zabezpečím vám maximálne súkromie,“ povedal, kým odišiel a zamkol za sebou dvere.
„Je to dobrý priateľ,“ povedal Draco potichu.
Hermiona sa usmiala a nadýchla sa. „Je.“
„Ako dlho budeme spolu?“ spýtal sa.
Hermiona sa pozrela na tie prekliate hodinky, ktoré mu napokon budú odpočítavať život. „Kedy je, ehm, kedy je to naplánované?“
„Zajtra na poludnie,“ povedal tónom, ktorý prezrádzal, že si to musel niekoľkokrát zopakovať.
„Potom máme dvadsaťštyri hodín,“ vypočítala.
Cítila, ako prikývol.
„Ak od teba nežiadam príliš, Draco, chcem sa s tebou pomilovať,“ vyhlásila sebavedomým hlasom, o ktorom si myslela, že ho už nikdy nezíska.
„Ale čo to dieťa?“ jeho obočie sa znepokojene zvraštilo.
Hermiona sa jemne usmiala a pobozkala ho na líce, vychutnávajúc si jeho mužnú nevinnosť a vlhkosť líc. „Je úplne zdravé a je to úplne v bezpečí.“
Kútiky jeho pier sa mierne zdvihli v úsmeve, ktorý jej bude nadovšetko chýbať.
Odhodila všetky zábrany a pritisla svoje pery na jeho. Potreba, útecha a túžba prenikali tým malým množstvom pokožky. Otvorili si navzájom pery a stratili sa v opare čistej žiadostivosti pretkanej silnou silou spoločnej lásky.
Tmavošedé kombinézy, ktoré museli nosiť všetci väzni, sa dali prekvapivo ľahko vyzliecť a ona mala Draca nahého ešte skôr, ako sa od jeho pier oddelila, aby sa rýchlo nadýchla.
Milovanie na lôžku nebolo práve najpohodlnejším zážitkom, ale na pohodlie ani zďaleka nemysleli, keď do nej Draco pomaly vnikal a vychádzal z nej v slastnom tempe.
Ona volala jeho meno v jemnom mrnčaní vášne a on jej šepkal svoje nehynúce city, ktoré robili tento zážitok ešte srdcervúcejším. Dospeli spolu k zem otriasajúcemu vyvrcholeniu.
Keď sa z nej Draco stiahol, Hermiona skutočne pocítila osamelosť a zúfalstvo, ktorým musela čeliť. Jeho telo bolo ešte stále teplé a klzké od potu, keď ho k sebe pritisla, tiesniac sa na lôžku.
Zdvihol jej ruku a pobozkal ju na zápästie, na pulzný bod, a zotrval tam aspoň päť sekúnd. Otravne sa jej opäť začali rinúť slzy a ona sa ich zo všetkých síl snažila zatajiť tým, že si zakrývala tvár rukou, ktorú Draco nebozkával.
Potom sa ešte niekoľkokrát milovali. Ignorovala tikot hodiniek, ktorý sa zdal čoraz hlasnejší.
****
Hermionu prebudilo hlasné škvŕkanie v žalúdku a silná nevoľnosť. Jedlo! Ako mohla zabudnúť? Bolo už ráno a ona nič nejedla.
Vyskočila z lôžka a kľakla si pred jediným záchodom v stiesnených priestoroch. Vyvrátila to málo jedla, čo zjedla pred dvoma nocami. To nemohlo byť pre dieťa zdravé. Vôbec nie.
„Hermiona?“ Dracov mrzutý hlas prerušil zvuky napínania, ktoré vydávala pri vracaní.
Len čo si uvedomil, čo počuje, bol pri nej, hladil ju po chrbte a sťahoval jej vlasy do neforemného drdolu. Tie sponky na vlasy boli zradné.
„Si v poriadku?“ spýtal sa, v hlase zjavné obavy.
Prikývla a palcom si utrela ústa, uvedomila si, že je stále nahá, schmatla z podlahy spodnú bielizeň a pomaly si ju obliekla.
„Musím sa najesť,“ povedala, keď si zapla podprsenku.
Draco si naspäť obliekol sivú kombinézu, prebodával ju pri tom pohľadom. „Prečo si mi nepovedala, aby som ti zohnal jedlo?“
„Nebola to najdôležitejšia vec, na ktorú som myslela,“ povedala úprimne, zapínala si blúzku a džínsy.
Draco si nahnevane vzdychol. „Zavolám čarodozorcu.“
Hermiona si sadla na okraj postele a pretrela si brucho, ktoré sa jej začalo sťahovať od hladu. Sledovala, ako Draco kráča k dverám a stláča tlačidlo, ktoré predtým nevidela. Stál pri dverách, keď sa zvonku otvorilo malé posuvné okienko.
Sotva počula výmenu názorov medzi oboma mužmi, pozrela na hodinky. Bolo ešte len sedem hodín ráno. Ešte päť hodín.“
Draco sa vrátil s podnosom naplneným náhodným sortimentom jedla. Väčšinou chlebom, ovocím a zeleninou. Položil ho na lôžko vedľa nej a išiel si sadnúť na zatvorené záchodové sedadlo.
Hermiona nič neochutnala, keď si plnila žalúdok. „Ty sa nechystáš jesť?“ spýtala sa ho, keď si študoval nechty.
„Nie som hladný,“ povedal potichu.
„Musíš sa najesť,“ navrhla mu.
Pozrel na ňu a usmial sa. „Som si istý, že dnes nebude veľmi záležať na mojom zdraví. Asi to aj tak vyvrátim.“
„Podobne,“ súhlasila Hermiona.
„Koľko je hodín?“ spýtal sa.
„Sedem,“ odpovedala a dojedla jedlo na podnose, nevediac, ako ho dokáže stráviť.
„Takže, ehm, vieš, či je dieťa chlapec alebo dievča?“ spýtal sa a potiahol za neposlušné vlákno na kombinéze.
Ak niekedy existovala otázka, ktorá by vyvolala rannú nevoľnosť, bola to práve táto. Hermiona zalapala po dychu a pokrútila hlavou. „Nie, to sa dozvieme až o tri mesiace. Dieťa je v tejto chvíli ešte embryo, nie plod.“
Usmial sa. „Spomínam si, že som čítal knihu o prenatálnej biológii. Myslel som si, že je to o biológii všeobecne, ale ukázalo sa, že som sa mýlil, a prišiel som na to, až keď som bol v polovici knihy.“
Hermiona mu úsmev opätovala. „Na čo si spomínaš?“
„Že existujú tri štádiá tehotenstva. Zygota, embryo a potom plod. A potom kopu ďalších vecí o blastocystách a embryoblastoch, trofoblastoch, gastrológii, mitóze, meióze.“
„Dobre, dobre, si detský génius, chápem to,“ zasmiala sa Hermiona.
Draco pokrútil hlavou. „Čo sa týka detí, neviem ani ň. Ešte že tu nebudem, aby som to dieťa pokazil.“
Hermiona zalapala po dychu. „Draco, nie. Ako to môžeš povedať? Si úžasný človek a som si na dvesto percent istá, že by si bol skvelý otec.“
„Nájdeš si niekoho, kto ti pomôže starať sa o dieťa?“ spýtal sa, ignorujúc jej výčitky.
„Chceš povedať, či si nájdem nejakého muža, ktorý ťa nahradí?“ Na jeho mlčanie sa naňho zamračila. „Nie, Draco. Myslím, že nebudem chcieť, aby tvoje dieťa vychovával nejaký iný človek. A som si istá, že ani ty by si to nechcel.“
„Urobila by si mi láskavosť?“ spýtal sa s rukami zovretými v lone.
„Čo je to?“ spýtala sa, ľahla si na postieľku a objala si brucho.
„Presťahuješ sa na Manor a zostaneš s mojou mamou, budeš tam vychovávať dieťa?“
Hermiona sa na dlhú chvíľu zamyslela. „A čo ten druhý liečiteľ?“
„No, teraz si tehotná, nemôžeš veľa pracovať, však?“ spýtal sa.
„Ale môžem,“ odpovedala. „Ešte pár mesiacov to ani nebude vidno. Ale neviem, čo bude po dnešnom večeri. Asi budem príliš chorobne deprimovaná, aby som niečo robila.“
„Musíš zostať silná, Hermiona. Viem, ako otravne to znie odo mňa, ale ak to vzdáš, moja mama bude úplne bezmocná. Viem, že si silnejšia, Hermiona. Viem, že si schopná urobiť čokoľvek, a bože, prisahám, že toto by som neprial ani svojim najhorším nepriateľom.“
Hermiona cítila, že už nemá slzy. Prišla už o väčšinu emócií okrem hlbokého utrpenia. „Stále je ťažké tomu uveriť, Draco. Je to také neskutočné.“
„Áno, ja viem,“ odpovedal. „Takže budeš bývať na Manore?“
Hermiona si pretrela oči. „Áno, budem. Myslím, že pre tvoju mamu by bolo dobré, keby bola v blízkosti svojho vnúčaťa. Práve ona mi môže pomôcť pri výchove dieťaťa.“
„To sa jej bude páčiť,“ zamyslel sa Draco.
Skôr než stihli vymeniť ďalšie slová, v miestnosti sa ozvalo hlasné zaklopanie. Bez toho, aby čakal na odpoveď, čarodozorca otvoril dvere s prútikom vystrčeným pred sebou.
„Nastúp si, Malfoy,“ gestom ukázal smerom k dverám.
„Na čo?“ Draco sa spýtal a postavil sa pred Hermionu.
„Je čas,“ odpovedal čarodejník s prísnym pohľadom.
Hermiona sa pozrela na hodinky: pol ôsmej ráno.
„Ale to bude až o štyri a pol hodiny,“ zvolala.
„Nedostali ste správu? Presunuli to na ôsmu ráno,“ odpovedal zamračene. „Je to hrozné, ale elixíry prišli skôr, ako bolo plánované.“
„Elixíry?“ spýtala sa Hermiona. Čarodejníckemu väzenskému systému celkom nerozumela.
Draco ju chytil za ruku. „Dementorov prestali používať po poslednej bitke. Teraz prešli na tri elixíry, ktoré účinne zabíjajú. Podobné ako u muklov, ale my pijeme naše.“
Hermiona pocítila obrovskú závrat a oprela sa o Dracov bok, aby sa neprevrátila. „Nie som pripravená, Draco,“ zašepkala.
„Prepáčte, slečna. Musím ho dostať dnu, inak si to zliznem,“ dodal čarodejnícky dozorca. „Pôjdeš ľahko, Malfoy? Alebo mám zavolať posily?“
Draco pokrútil hlavou. „Pôjdem dobrovoľne.“
Čarodejník prešiel cez malú miestnosť, čarovným prútikom spútal Dracovi ruky za chrbtom a spútal mu členky, aby mohol robiť len krátke kroky.
Hermiona bola za hranicou emócií a citov. Akosi otupela a nebola schopná vnímať nič, čo sa dialo. Sústredila sa na Dracove oči, a keď čarodozorca ustúpil, objala Draca okolo krku a pevne ho zovrela.
Pobozkal ju na temeno hlavy. „Dávaj na seba pozor, Hermiona. Mám ťa veľmi rád a nikdy na to nezabudni.“
„Milujem ťa, Draco. Milujem ťa viac, než si kedy budeš vedieť predstaviť, a toto dieťa bude vyrastať s vedomím, aký úžasný človek bol jeho otec.“
A s tým čarodozorca vyviedol Draca z malej cely a Hermione nezostalo nič iné, len ho nasledovať. Dlhou chodbou prechádzali väčšinou mlčky.
„Priala by som si, aby si to nemusel prežívať sám,“ povedala potichu.
„Nebude sám, slečinka, je to verejná poprava,“ odvetil čarodejník. „Bude v miestnosti so skleneným pozorovacím oknom. Môžete sa pozerať.“
Hermiona zaťala päste tak silno, že cítila, ako sa jej nechty zabodávajú do dlane.
„Nechcem, aby sa pozerala,“ povedal Draco chrapľavým hlasom.
„Ja chcem,“ odvetila Hermiona.
Draco si vzdychol a pokračoval v chôdzi. Nemalo zmysel sa hádať. O niekoľko minút zomrie a nechcel, aby jeho posledný rozhovor s ňou bol hádkou.
„Dobre, slečinka, pozorovateľňa je cez tieto dvere,“ ukázal čarodejník na dvere na jej pravej strane. „Môžete sa s ňou naposledy rozlúčiť.“
Draco sa na čarodejníčku zamračil, až kým Hermiona nezobrala jeho tvár do dlaní. Ruky mal stále čarovne spútané za chrbtom.
„Zbohom, Draco,“ zašepkala mu do úst.
Draco zavrel oči a prikývol, kým ju naposledy pobozkal na sladké pery.
****
7:55
Hermiona sedela na jednej z mnohých stoličiek rozmiestnených v pozorovateľni zariadenej ako maličké divadlo s približne tridsiatimi stoličkami. Bola jediným pozorovateľom.
Videla Draca, ako sedí v kresle podobnom zubárskemu, fyzicky pripútaný a magicky obmedzený. Nevyzeral nervózne ani znepokojene, ale rezignovane.
Slzy jej došli a jediné, čo mohla robiť, bolo sedieť a pozerať sa naňho. Jediná láska jej života, sediacia pri svojej smrti, otec jej nenarodeného dieťaťa, sa ju chystal navždy opustiť a kvôli čomu? Pre žiaden dobrý dôvod, do prdele.
V hlave jej pulzovalo a vrátila sa jej nevoľnosť. Ale ona zostane, kým ju nevyhodia.
Priala si, aby nebola sama. Ale bola, úplne sama v pozorovateľni a pozerala na Draca, ktorý tam sedel a na stole pred ním stáli tri fľaštičky s elixírom.
Vedľa pozorovacieho okienka visela tabuľka s vysvetlením o elixíroch:
Prvá z týchto troch fľaštičiek: Tranquiso (zanecháva väzňa v stave upokojenia a uvoľnenia)
Druhá z týchto troch fľaštičiek: Mortismo (ukončí vnútorné procesy väzňa s výnimkou tlkotu srdca)
Tretia z týchto troch fľaštičiek: Cardicos (ukončí srdcový tep)
Hermiona si už sedemkrát prečítala ten text. Bolo to jednoduchšie, ako sledovať, ako Draca pripútavajú do kresla.
7:58
Do miestnosti, v ktorej bol Draco, vošiel muž v dlhom bielom habite. Naklonil sa k Dracovi a niečo mu pošepkal do ucha. Hermiona si priala vedieť, čo ten muž hovorí.
Videla, ako Draco prikývol a potom jeho tvár trochu zbledla viac ako zvyčajne. Čo bol celkom slušný výkon. Muž v bielom odeve držal v ruke prvú fľaštičku a niekoľkokrát ňou zatočil.
Hermione pomaly stekala po líci slza. Nemohla tomu uveriť. Stále tomu nemohla uveriť. Ešte nikdy sa necítila taká osamelá. Nebolo to tak, že by sa mohol niekto zúčastniť, keď sa tak náhle zmenil čas. Ale bolo by lepšie, keby tam mala Harryho, Rona alebo Isabelle. Kohokoľvek.
8:00
Muž v dlhom bielom habite prestal víriť obsah prvej fľaštičky a skontroloval si hodinky. Kývol na čarodozorcu, ktorý znovu skontroloval popruhy a magické putá, ktoré držali Draca pripevneného k stoličke.
Keby Hermiona nebola tehotná, niekoľkokrát by sa vyzvracala, ale zdalo sa, že embryo jej spotrebovalo všetko, čo zjedlo, takže už nemala čo vyvracať.
Tak sa uspokojila so zadržiavaním dychu, keď muž v bielom habite priložil k Dracovým perám prvý elixír.
Koniec kapitoly