Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 17: Strieborná čiara v oblakoch 1/2

Svetlozelená tekutina bola od Dracových pier vzdialená pol centimetra.

Hermione sa z hrdla vydral vzdych, keď sa dvere v popravnej miestnosti rozleteli a stál tam Harry s dvoma aurormi, ktorých poznala, ale nevedela si priradiť mená k tváram.

Zdalo sa, že sa trojica aurorov neponáhľa, len vošli a rozprávali sa s mužom v bielom plášti, podali mu ruku a usmievali sa.

Hermiona si neuvedomila, že vyskočila a pritisla sa k sklu, premýšľajúc, prečo tí traja prerušili popravu. Nie že by sa sťažovala, len si želala, aby počula, čo sa deje.

Na druhej strane skla ju nemohli vidieť, čo bolo dobre, pretože nos mala pritlačený k sklu tak blízko, že vyzerala trochu ako mentálne postihnutá.

Zdalo sa, že Harry žartoval s popravcom, smial sa a potľapkával Draca po pleci, ktorý vyzeral veľmi uvoľnene a vôbec nie prekvapene, že jeho popravu práve zastavili.

Harry držal v ruke zvitok pergamenu, ktorý ukázal popravcovi, a ten prikývol, akoby už vedel, o čo ide.

Hermiona v rýchlom slede pohybov sledovala, ako muž v bielom habite hovorí s čarostrážcom, odovzdáva mu Harryho pergamen, sledovala, ako čarostrážca odpútava Draca od stoličky a pomáha mu vstať, pričom mu, samozrejme, drží ruky spútané za chrbtom, a vyvádza ho z popravčej siene.

Hermiona stála ako prikovaná, keď sa miestnosť vyprázdnila, a potom videla, ako cez dvere, ktoré viedli do pozorovateľne, vchádza Harry s dvoma aurormi a popravcom v závese.

Cítila, ako sa jej trasú kolená a ako jej srdce bije nepravidelným tempom o hrudný kôš, keď sa snažila dať si dokopy, čo sa stalo, a vymyslieť prvú vec, na ktorú by sa Harryho mohla spýtať.

„Čo sa to, preboha, stalo?“

Harry k nej pristúpil a objal ju veľkým medvedím objatím. „Povedal som ti, že je mi to ľúto, však?“

Hermiona pomaly prikývla, keď pomaly uvoľnil svoje zovretie a konečne sa odtiahol, aby sa s ňou mohol poriadne porozprávať.

„No je zrejmé, že poprava Malfoya bola zo strany ministerstva veľká chyba, preto som sa porozprával s tu prítomným Augustom, ktorý mal byť popravcom. Všetko som mu povedal a on mi uveril a povedal, že nevinného človeka nezabije. Nikdy nemal v úmysle nechať Draca vypiť elixíry, čakal, že prídeme a zastavíme to, keby sa na to pozeral nejaký úradník.“

Hermiona oslepene hľadela na staršieho muža v bielom habite. „Ďakujem,“ zašepkala.

„To nie je problém, moja drahá. Nedokázal by som žiť sám so sebou, keby som zabil človeka, ktorý nespáchal žiadny zločin.“

Rozlúčil sa s nimi, tvrdiac, že má veľa práce, a nechal Hermionu s tromi aurormi.

„Tak čo sa bude diať teraz? Nebude sa Čarostolec hnevať, že ho nezabili?“

„Ach, no, boli sme sa porozprávať s ministrom a so zhromaždením Čarostolca. Docielili sme, že Malfoy bude mať súd,“ povedal Harry s malým úsmevom.

„Súd?“ Hermiona neveriacky vydýchla.

„Áno, no, chcel som mu u ministra vybaviť plnú milosť, ale to bolo absolútne vylúčené, takže sa nám s Ronom podarilo presvedčiť ich, aby Dracovi umožnili súdny proces.“

„S Ronom?“ spýtala sa Hermiona, ktorá tomu všetkému veľmi neverila.  

„Vo chvíli, keď som vás s Malfoyom nechal samých v jeho cele, vyhľadal som Rona, povedal som mu, čo sa deje, a vedeli sme, že musíme niečo urobiť, aby sme odčinili to, že sme boli úplní kreténi. Ron práve dokončuje papierovačky.“

Hermione sa rozžiaril úsmev na tvári, keď jej plne došlo, čo Harry hovorí. Tentoraz ho objala najviac, ako dokázala, a pošepkala mu do ucha mnohokrát ďakujem.

V jednom okamihu sa jej zdalo, že príde o všetko, a teraz sa jej z tej eufórie, že to všetko dostane späť, len trochu zatočila hlava: to a to, že je v najnepríjemnejšom štádiu tehotenstva.

„Tak čo teraz?“ spýtala sa.

„No, Ron a Ellie sa s tebou chcú teraz porozprávať a potom ťa môžem opäť vziať k Dracovi,“ odpovedal Harry.

„Prečo chce Ellie hovoriť so mnou?“ spýtala sa Hermiona.

„Je to Dracova obhajkyňa. Nepamätáš si, že pracuje na ministerstve na Oddelení pre presadzovanie magických zákonov so zákonmi a tak? No, hneď ako sa dozvedela, čo sa deje, prihlásila sa na pomoc.“

Hermionin úsmev sa len veľmi ťažko vytrácal. „Je jedna z najlepších na ministerstve. Na to som úplne zabudla.“

„Áno, pridaj to k tomu, že Draco je nevinný, a v okamihu bude na slobode. No, nie hneď, keďže prvé konanie je až o dva týždne,“ odvetil.

„Prečo tak dlho?“ Hermiona sa spýtala, keď vychádzali z pozorovateľne.

„Bolo to jediné voľné miesto, ktoré mali, a povedali, že ho dovtedy budú držať v maximálnej ostrahe. Bolo to to najlepšie, čo sme mohli urobiť, Hermiona.“

„Ďakujem ti veľmi pekne, Harry. Nemáš ani potuchy, koľko to pre mňa znamená, že si urobil tak veľa pre mňa, Draca a naše... ďakujeme,“ Hermiona sa rýchlo opravila, nechcela Harrymu kaziť náladu tým, že by mu povedala, že čaká s Malfoyom dieťa.

Zvyšok cesty kráčali v spokojnom tichu smerom na druhé poschodie, kde boli Elliine a Harryho kancelárie, zvyšných dvoch aurorov Harry prepustil.

Len čo Hermiona vošla dverami, Ellie ju objala. „Ach, Hermiona, je mi tak ľúto, že si si tým musela prejsť. Muselo to byť také hrozné, prisahám, že som celé ráno preplakala. Aj Ron bol celé ráno v hroznom stave, rozprával sa s ministrom a s Harrym o Čarostolci. Ešte nikdy som nebola taká nervózna a nepokojná, ako teraz. Keby som vedela, že popravu presunuli tak skoro, bola by som s tebou, aby som ťa podporila a...“

„Ježiš, El, nadýchni sa,“ ozval sa Ron spoza jej chrbta. „Hermiona ťa pred dvoma minútami prestala počúvať.“

Hermiona sa k nemu otočila, šťastnejšia, ako si vedela predstaviť, keď vedela, že spolu s Harrym bránili Draca a bojovali za jeho spravodlivosť.

„Nie, to len ty nepočúvaš, čo sa ti hovorí,“ podpichla ho Hermiona a objala ho na pozdrav a vďaku.

„Je mi to ľúto, Miona, to všetko predtým. Je mi ľúto, že ti takmer zabili priateľa,“ povedal so zahanbeným úsmevom.

„Pokiaľ je nažive, je ti odpustené,“ zasmiala sa Hermiona. „Teraz sa musím vrátiť k Isabelle a povedať to Narcisse, uistiť sa, že je v poriadku, a potom sa vrátim sem. Porozprávam sa s Dracom o tom, ako ti zaplatíme, Ellie.“

Ellie sa zasmiala. „Ty si riadna srandistka, Hermiona. Toto je rozhodne pro bono. Bez poplatku. Ron a Harry mi nedovolia vziať od teba ani od Draca žiadne peniaze. Ich vina ich konečne dostihla.“

Hermiona si vydýchla a usmiala sa. „Veľmi vám všetkým ďakujem, naozaj neviem, čo mám povedať.“

„Len sa choď uistiť, že sa Narcisse darí dobre, daj jej a Belle aktuálne informácie a potom sa vráť,“ upokojil ju Harry. „Musíme ešte vybaviť pár vecí s úradníkmi ministerstva a potom sa môžete s Ellie a Malfoyom stretnúť na predbežnom stretnutí s advokátom.“

Hermiona prikývla a naposledy ich všetkých objala, než sa vrátila do Isabelinho bytu.

****

„A čo sa stalo potom?“ spýtala sa Isabelle a zistila, že ju Hermionino vysvetlenie úplne pohltilo.

„Vtedy do miestnosti vtrhol Harry a tí dvaja ďalší aurori a zastavili popravu,“ vysvetlila Hermiona. „Ale popravca sa v prvom rade vôbec nechystal na to, aby ju vykonal.“

Isabelle a Narcissa sedeli a pozerali na Hermionu s rozšírenými očami.

„A oni mu umožnia súdny proces?“ spýtala sa pomaly Narcissa, akoby tomu neverila.

Hermiona prikývla. „O dva týždne. Ellie už na tom prípade pracuje.“

Isabelle sa šibalsky usmievala. „A ako vyzeral Harry, keď opäť vtrhol do miestnosti?“

„Ty vážne slintáš nad svojím chlapom, keď sa ešte len spamätávame z tejto šlamastiky?“ spýtala sa Hermiona s miernym úsmevom.

„Hm. Neva,“ odvetila Isabelle. „Viem si to predstaviť...“

Hermiona sa vyčerpane zasmiala a oprela sa na pohovku, kde bola vtesnaná medzi Narcissu a Isabelle. Položila si ruku na brucho a uvedomila si, že okrem Draca o dieťati nikomu nepovedala. Isabelle to vedela len z princípu.

Hermiona sa rozhodla, že počká, kým sa porozpráva s Dracom, a až potom to povie niekomu inému vrátane Narcisy.

„Vrátim sa na ministerstvo,“ povedala Hermiona unavene. „Musím s Ellie a Dracom prebrať nejaké veci. Chceš ho vidieť, Narcissa?“

Narcissa pokrútila hlavou. „Nemyslím si, že by som zvládla stretnutie s ním tam,“ povedala potichu. „Choď a buď tam pre neho. Ja zostanem tu s Isabelle, ak znesie moju spoločnosť.“

„Si ako staršia sestra, ktorú som nikdy nemala, Narcissa,“ povedala Isabelle rozžiarene. „Naučím ťa ohromujúcu francúzsku manikúru, ktorú sa dá zvládnuť len za pomoci prútika.“

Hermiona nechala obe ženy rozprávať sa o manikérskych katastrofách a iných divných veciach, zatiaľ čo ona opustila Isabellin byt a zamierila späť na ministerstvo.

****

Keď kráčala s Harrym po známej chodbe, Hermiona si stále prehrávala ten úžasný pocit, ktorý mala, keď videla, ako prerušili popravu. Bola to spomienka, ktorá jej navždy zostane v pamäti.

Harry prútikom odomkol Dracovu celu a rýchlo Hermionu objal, kým sa vrátil k svojej práci.

Vnútri cely ležal Draco na lôžku s rukami za hlavou a hľadel do prázdna. Keď vošla Hermiona, pomaly sa posadil a široko sa na ňu usmial.

Hermiona sa k nemu dostala jedným, dvoma, troma krokmi a celá ho objala, zhlboka mu dýchala do krku a nadšene ho bozkávala na tvár. Bez slov zachytila jeho pery v bozku takom silnom, že všetky jej pocity sa spojili do jediného pocitu dotyku, ktorý jej hral na perách.

Odtiahla sa a usmiala sa na Draca, vychutnávajúc si, ako sa jeho oči zbavili toho zúfalého smútku, toho strašného žiaľu.

„Ani nevieš, aký je to príjemný pocit držať ťa v náručí,“ zašepkal jej do ucha, keď si ju pritiahol bližšie k svojmu teplému telu.

„Môžeš tomu uveriť?“ Hermiona sa nadýchla.

Draco mlčal, len ju držal v náručí a usmieval sa ako idiot. Hlavou sa mu preháňalo toľko myšlienok a jediné, čo chcel, bolo objať ju. Páni, väzenie z neho spravilo citlivku.

Zasmial sa pri tej myšlienke a ešte raz pobozkal ženu v náručí, než ju odviedol k svojej skromnej postieľke a položil si ju na kolená, kolísajúc ju, akoby sa bál, že mu ju opäť zoberú.

„Ellie si čoskoro príde prejsť tvoj prípad,“ povedala Hermiona ticho, keď si hlavu uložila do záhybu medzi jeho ramenom a krkom.

„Ellie? Weasleyho manželka?“ spýtal sa Draco.

„Áno, je to tvoja obhajkyňa,“ odpovedala Hermiona. „Robí to pro bono a vlastne sa na to veľmi teší, keďže je to istá výhra.“

Draco prikývol. „Môjmu egu by neurobilo dobre, keby som jej nezaplatil.“

„Ona by tie peniaze aj tak neprijala. Dokáže byť rovnako tvrdohlavá ako Ron a...“

„Určite dokážem byť rovnako tvrdohlavá ako on,“ ozvala sa od dverí Ellie so šibalským úsmevom. „Prepáčte, že som vám prerušila stretnutie, ale chcela som sa zbaviť niektorých formálnych vecí.“

Hermiona vstala s Dracom hneď za ňou, keď Ellie zamierila do miestnosti.

Draco si prezrel novú pani Weasleyovú, keď k nemu natiahla ruku a predstavila sa. Bola o niečo vyššia ako Hermiona, mala štíhlu postavu a peknú tvár obklopenú hustými čiernymi vlasmi.

Čarostrážca pre ich diskusiu pripravil stôl s tromi stoličkami okolo neho.

„Dobre, ľudia, takže najprv preberiem všeobecné trestné konanie, ktoré sa zaoberá prípadmi vraždy a pokusu o vraždu,“ začala Ellie, keď si sadli okolo stola. Vytiahla niekoľko zvitkov úradne vyzerajúcich pergamenov a rozložila ich okolo seba. „Takže, tu Draco bol obvinený zo spoluúčasti na vražde Albusa Dumbledora a z protizákonného činu poburovania, pretože bol súčasťou smrťožrútov.“

„Ale...“ začala Hermiona hovoriť, ale Ellie ju zastavila zdvihnutím ruky.

„Ja viem a ty vieš a Rád vie a hŕstka ďalších ľudí vie, že Draco je nevinný. Ale v očiach tejto čarodejníckej vlády je vinný za tie dve veci na základe dôkazov, ktoré majú,“ vysvetlila Ellie. „Teraz prebehnem cez priebeh súdneho procesu.

Zvyčajne tieto súdne procesy o vražde trvajú zhruba jeden súdny termín. Vďaka účinnosti veritasera sa pred Čarostolcom veľa nediskutuje. Takže najprv má advokát zastupujúci ministerstvo možnosť vypočuť si svojich svedkov vrátane Draca, pričom všetci dostanú veritaserum.

Po tom, čo obhajca ministerstva skončí so svojimi svedkami, budem svedkov vypočúvať a ak to bude potrebné, predvolám svojich.“

„Nebolo by jednoduchšie, keby sa obhajca ministerstva len spýtal Draca, či spáchal zločiny, a potom sa súd skončil?“ opýtala sa Hermiona.

Ellie sa usmiala. „Bolo by to veľmi jednoduché, ale zamysli sa, Hermiona, Draco v skutočnosti pomáhal zabiť Dumbledora. A v skutočnosti bol členom smrťožrútov, takže zločiny, z ktorých bol obvinený, sú pravdivé.

Ale môj prístup k tomuto procesu bude dokazovať, že Draco bol prinútený vstúpiť k smrťožrútom, ako vieme, a že mu hrozili smrťou jeho rodiny, aby pomohol pri vražde Dumbledora.“

Draco sa posunul na svojom mieste a prehrabol si rukou vlasy. Hermiona sa naňho pozrela a uvedomila si, ako unavene vyzerá. Tmavé kruhy pod očami a zvraštené obočie celkom jasne ukazovali jeho stres a úzkosť.

„Čo ak sa ti nepodarí presvedčiť Čarostolec o jeho nevine?“ spýtala sa Hermiona.

Elliin úsmev zmizol a ona si vydýchla. „V prípade veľmi malej šance, že nebude zbavený všetkých obvinení, potom Draco dostane rovnaký trest smrti.“

„Aká malá je to šanca?“ spýtal sa Draco, keď po prvý raz prehovoril.

„Je desaťpercentná šanca, že budú hlasovať proti tebe, Draco,“ povedala Ellie vážne.

Hermione klesla čeľusť. „Desať percent? To nie je až tak málo, El.“

„Musíš pochopiť, Hermiona, že títo členovia Čarostolca sú starší vekom a majú veľa predsudkov. Niektorí z nich sú nesmierne tvrdohlaví a dohliadali na mnohé procesy zobrazujúce hrozné zločiny. V podstate majú veľmi málo empatie a zvyčajne nehlasujú v prospech bývalých smrťožrútov, najmä nie niekoho tak notoricky známeho ako Malfoy. Je mi ľúto, zlatko, ale je to pravda.“

Hermiona si položila čelo na dlaň opretú o stôl.

„Ale, využijem všetky schopnosti a schopnosti, ktoré mám, aby som sa uistila, že Draco bude vo všetkom zbavený viny. Je to nevinný človek, Hermiona, a pokiaľ o tom budeš maximálne presvedčená, tak sa to nakoniec podarí.“

Hermiona otupene prikývla a pocítila, ako sa jej začína točiť hlava. „Ďakujem, Ellie. Za všetko.“

„Nemáš za čo, a prisahám, ľudkovia, nedovolím, aby ste o seba opäť prišli. Je mi jedno, čo hovorí Ron, vy dvaja tvoríte ten najkrajší pár, aký som kedy videla.“

Ellie nechala tých dvoch samých a zamierila von z cely.

Hermiona sa otočila k Dracovi a vzala jeho ruku do svojej. „Tak čo?“

Draco pokrčil plecami, vstal od stola a zaujal svoje pôvodné miesto, kde ležal na posteli.

„Keď som ju počúval, uvedomil som si, že moje šance nie sú také veľké, ako hovorila, Hermiona. Moje meno a povesť ma predchádza a v žiadnom prípade ma nenechajú uniknúť bez trestu,“ povedal Draco zamyslene.

Hermiona sa naňho pozrela a oprela si hlavu o ruku. „Verím v druhú šancu, Draco. Osud konečne zistil, aké mizerné karty si dostal, a postaral sa o to, aby si nežil najhorší život na svete. Ak budeš myslieť pesimisticky, naše šance na víťazstvo v tomto prípade sa zmenšia. Takže Draco, prosím ťa, pre lásku nášho nenarodeného dieťaťa, nezačni myslieť na to najhoršie.“

Draco náhle zažmurkal a pozrel na ňu. „Naše nenarodené dieťa. Ak ma oslobodia, potom budem otcom.“

Hermiona sa usmiala a prinútila sa, aby jej prestali slziť oči. „Keď ťa oslobodia, áno, staneš sa otcom. Alebo z teba bude tata. Alebo papa. Alebo baba. Podľa toho, čo dieťa povie skôr.“

Draco sa skutočne zasmial a usmieval sa tak veselo, že Hermiona vstala a znova ho pobozkala, neschopná zabrániť tomu, aby sa ho fyzicky dotýkala a vyhrievala sa v jeho fyzickej prítomnosti.

****