Preklady fanfiction Harryho Pottera

Epilóg

Draco si zapol posledný gombík na košeli a povytiahol uzol na čiernej hodvábnej kravate, aby si ju okolo krku napravil. Popadol svoj elegantný čierny habit a obliekol si ho, pričom si z neho oprášil všetky pomyselné špinky.

Otočil hlavu, keď kútikom oka zbadal Hermionu, ktorá vošla do ich spálne v dlhých tmavozelených šatách. Keď kráčala k nemu s úsmevom na tvári, vyčnievalo jej zaoblené bruško.

Ľudia vždy hovorili, že tehotné ženy žiaria, a Draco sa tomu zakaždým vysmial a čudoval sa, ako môže človek vôbec žiariť. Po druhý raz však presne pochopil, čo mali na mysli, keď tvrdili, že ženy v posledných mesiacoch tehotenstva žiaria jemným leskom, ktorý sa nedá porovnať s ničím iným.

„Máš nakrivo uviazanú kravatu,“ povedala Hermiona, keď k nemu pri zrkadle pristúpila  a napravila mu ju.

Chytil ju za tvár a prekvapil ju sladkým bozkom na pery.

„Máš dobrú náladu,“ poznamenala. „Samozrejme, že máš dobrú náladu, keď si uprostred noci nevstal trikrát na záchod.“

Draco sa zasmial a sledoval jej šikovné prsty, ktoré sa hrali s jeho golierom po tom, čo mu upravili kravatu. „Si pripravená ísť?“ spýtal sa.

Pozrela sa naňho vrelým pohľadom. „Áno, som pripravená. A ty?“

„Hm, som pripravený viac, ako som bol minulý rok. Myslím, že každý rok je to ľahšie,“ povedal a na perách sa mu objavil smutný úsmev.

Hermiona prikývla a nadvihla sa na špičky, aby ho jemne pobozkala. „Poď, nechala som Noaha, aby si sám zaviazal topánky.“

„Nechápem, prečo ho nemôžeme jednoducho naučiť kúzlo,“ zavrčal Draco.

„Draco, už sme to prebrali. Má len tri a pol roka a nemali by sme ho učiť kúzliť mimo školy,“ povedala Hermiona, keď vychádzali na tretie poschodie sídla.

„Ja som v jeho veku čaroval a nie je na tom nič zlé. Niežeby si chcel ublížiť,“ namietol Draco.

Hermiona si vzdychla. „Ešte sa o tom porozprávame.“

Draco sa usmial a pobozkal ju na líce, keď došli ku krídlu svojho syna.

„Noah! Kde si?“ zavolala Hermiona a rozhliadla sa po herni, kde boli všetky jeho hračky.

Spoza gauča sa vynoril malý kúsok svetlých kučier a orieškové očká sa na nich na chvíľu zahľadeli, než sa schovali späť za gauč.

Draco a Hermiona sa pouškrnuli, čo si za tie roky dokonale osvojili. „Kam sa podel Noah?“ spýtal sa Draco nahlas. „Prisahám, že som ho videl niekde nablízku. Nevidela si ho, Hermiona?“

„Hmm. Myslím, že som ho videla za gaučom. Ak sa bude naďalej skrývať, tak po ceremónii už nikdy nedostane ten super jahodovo-čokoládový zmrzlinový pohár.“

Hlava s blonďavými kučerami sa opäť vynorila a bacuľatá tvár trojročného Noaha sa na nich usmiala. „Som tu, mami! Som tu, tati! Neschovával som sa. Bol som tu na gauči!“

„Tam je!“ Hermiona si založila ruky v bok.

Noah sa rozbehol k rodičom a radostne zapišťal, keď ho Draco zdvihol zo zeme a podržal vo vzduchu, kým ho vrátil späť, aby si ho objal. „Kde máš topánky, kamarát?“ spýtal sa Draco a pozrel sa na už špinavé ponožky na synových nohách.

„Nemohol som si ich zaviazať!“ oznámil Noah so širokými očami orámovanými tmavými blond riasami. „Hodil som ich do vane.“

„Ty si ich hodil do vane?“ spýtala sa Hermiona a išla k Noahovej skrini, aby vzala ďalšie topánky. Väčšinu času len Hermiona a Draco rozumeli, čo Noah hovorí.

„Áno, ale oni nie sú mokré. Len suché,“ vysvetlil a položil si hlavu na Dracovo plece. „Môžeme teraz dostať ten pohár? A môžeme vidieť tetu Belle? Povedala, že má pre mňa 'kvapenie!“

„Uvidíme sa s tetou Bellou na ceremónii spolu so strýkom Harrym, Ronom a tetou Ellie!“ povedala mu Hermiona, keď si obúvala lodičky, ktoré jej k pasovali k jej trojdielnemu kostýmu. „A potom nás otecko všetkých pozve na zmrzlinu!“

Draco zdvihol obočie. „Vážne?“

Hermiona sa naňho usmiala. „Samozrejme, že vážne. Pretože musí vynahradiť to, že povedal, že mamine bruško je konečne väčšie ako jej zadok.“

Draco skryl úsmev a žmurkol na Hermionu. „Náhodou sa mi tvoj zadok páči.“

„Áno, ako povieš.“ Hermiona prevrátila očami. „A teraz poďme. Nechceme, aby sme meškali.“

****

 „Ešte raz vám všetkým ďakujem, že ste sa k nám pripojili na tejto ceremónii,“ prihovoril sa hlavný lekár, liečiteľ Brandon, poslucháčom, ktorých bolo asi päťdesiat alebo šesťdesiat. „Uplynul rok od úmrtia Narcisy Blackovej, ktorá bola v posledných rokoch svojho života oddanou pacientkou a ktorá darovala tomuto hospicovému krídlu pre pediatriu a psychiatriu viac peňazí ako ktorákoľvek iná osoba v jeho histórii. Dnes sa ku mne pripojil jej syn Draco Malfoy, filantrop, ktorý nasledoval kroky svojej matky a myslel viac na iných ako na seba. Vďaka jeho príspevkom môže táto nemocnica otvárať nové pobočky v častiach čarodejníckeho sveta, kde je bieda a choroby.

Jeho veľkorysosť a neustálu lojalitu jeho rodiny k tejto nemocnici si veľmi cenia čarodejníci a čarodejníčky na celom svete, ktorí majú z pobočiek Svätého Munga prospech.

Prosím, pripojte sa ku mne a privítajte pána Draca Malfoya, jeho manželku, liečiteľku Hermionu Malfoyovú a ich syna na slávnostnom otvorení a odovzdaní tejto novej nemocnice.

Týmto vyhlasujem túto nemocnicu, Inštitút Narcisy Blackovej pre kognitívny pokrok, za nemocnicu pre obete zneužívania a duševných chorôb. V mene Správnej rady a celej čarodejníckej liečiteľskej komunity vám ďakujem za vaše úsilie, ktorým sa snažíte urobiť tento svet lepším miestom na život.“

Draco a Hermiona si s liečiteľom Brandonom potriasli rukou a spoločne zapózovali pre Denného proroka.

Bola to štvrtá akcia, na ktorej boli za posledný rok od Narcissinej smrti. Jej súčasťou bol aj rozhovor s Denným prorokom, ktorému sa Hermiona a Draco snažili čo najviac vyhnúť, ale nakoniec ich presvedčili, aby ho poskytli.

Sprevádzali ich do vestibulu novej nemocnice, v ktorej sa práve nachádzali. Isabelle, Harry, ich malé dievčatko Cissa (ktoré Isabelle pomenovala osobne po tom, ako sa v posledných dvoch rokoch života zblížila s Narcisou), Ron a Ellie sa zamiešali medzi nových pacientov, zatiaľ čo Draco a Hermiona poskytovali rozhovor.

„Ďakujeme, že ste nám dovolili informovať o tomto príbehu, pán a pani Malfoyovci,“ povedal reportér, mladý muž s nedočkavým výrazom.

„Nemáte za čo,“ odpovedali ticho, pretože Noah ležal na kolenách svojho otca a palec mal strčený v ústach.

„Moja prvá otázka na vás znie: prečo ste sa rozhodli dať svoje peniaze práve Svätému Mungovi, a nie nejakej inej spoločnosti alebo zariadeniu?“

Hermiona sa pozrela na Draca, aby odpovedal. „Nuž, keď sa moja matka liečila na schizofréniu a jej telo začalo zlyhávať, povedala mi výslovne, že chce, aby sa vyčlenila značná suma na dar nemocnici, ktorá jej pomáhala počas celej liečby, keď sa dostala z programu domácej starostlivosti. Obaja s mamou sme vedeli, že by sme nechceli, aby naše peniaze boli poslané len tak hocikam. Moja manželka tiež pracovala v tejto nemocnici, než sa rozhodla zostať doma a starať sa o nášho syna a písať knihy o svojej špecializácii.“

„Keď už sme pri tom, pani Malfoyová, mohli by ste našim čitateľom vysvetliť, o čom presne sú vaše knihy?“ spýtal sa reportér.

„Napísala som dve knihy o rozdielnych osobnostných vlastnostiach ľudí, ktorí efektívne používajú pravú časť mozgu, a ľudí, ktorí používajú ľavú časť mozgu. Jedna z týchto kníh bola návodom na úspešné udržanie vzťahu s človekom, ktorý používa odlišnú stranu mozgu. Celý výťažok z týchto dvoch kníh išiel priamo na túto novú nemocnicu spolu s peniazmi, ktoré daroval Draco.“

„A stále pracujete na takomto type kníh?“ spýtal sa reportér.

„Vlastne nie. S novým dieťaťom na ceste a starostlivosťou o Noaha som si nenašla veľa času sadnúť si a písať. Bola som tiež zaneprázdnená cestovaním na všetky tie slávnostné podujatia, na ktoré ma Draco ťahal,“ povedala Hermiona žartovne.

„Verejnosť si práve zamilovala príbeh o vašom neustálom odhodlaní pomáhať vo svete čarodejníkov tým, ktorí nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti a ktorí zúfalo potrebujú lekársku pomoc. Máte krásnu rodinu, pán a pani Malfoyovci, a ja vám ešte raz ďakujem, že ste mi venovali čas, aby som sa so všetkými podelil o váš príbeh.“

****

„Tati?“ Noah sa rozospato spýtal, keď prišli k Floreanovi Fortescueovi.

„Áno?“

„Kedy bude mať mama nové dieťa?“

„Vieš, koľko je mesiac, Noah?“ odpovedal Draco, keď pre všetkých rezervovali box.

„Nie,“ odpovedal a postavil sa na lavičku vedľa otca.

„No, každý piatok chodíš k tete Belle, aby si sa hral s malou Cissou, však?“ Draco povedal.

„Cissa je dieťa!“ zvolal Noah.

Draco sa zasmial nad synovou neschopnosťou sledovať rozhovor a prikývol. „Tvoja mama bude mať dieťa, keď budeš štyrikrát u tety Belle. Rozumieš?“

Noah nadšene prikývol a objal otca okolo krku.

Draco naozaj nemohol byť šťastnejší, ako bol v tejto chvíli. Napriek tomu, že prišiel o matku po tom, čo ju konečne dostihli následky fyzického týrania a účinky viacnásobnej kliatby cruciatus a zhoršili jej stav vnútorných orgánov, stále vedel, že zomrela pokojne a posledné dva roky sa tešila zo svojho prvého vnúčaťa, ktoré rástlo z rozkošného bábätka na predčasne vyspelé batoľa.

Narcissa v skutočnosti dala Noahovi meno, ktoré plánovala dať Dracovi ešte pred jeho narodením. Draco a Hermiona sa chystali dodržať túto tradíciu a pomenovať svoje nové dievčatko: Lia, druhé meno, ktoré Narcissa plánovala dať Dracovi, keby bol dievča.

S krásnym, inteligentným chlapcom, dievčatkom na ceste, tou najkrajšou, najsexi manželkou, akú si muž môže priať, si Draco nevedel spomenúť na žiadnu inú chvíľu vo svojom živote, keď by sa cítil pokojnejší. Pokračoval vo finančnej práci pre Rokfort a vďaka štedrým darom trávil veľa času v správnych radách rôznych nemocníc v okolí.

„Ocko!“ Noah zapišťal, čím Draca vytrhol z myšlienok.

„Áno?“ Draco odpovedal.

„Keď príde môj nový brat, môžem sa s ním stále hrať?“ spýtal sa Noah, jeho orieškové oči boli široké od zvedavosti.

„Nebudeš mať nového brata, Noah, budeš mať malú sestru,“ vysvetľoval Draco po niekoľkýkrát.

Noah vedel byť rovnako tvrdohlavý ako jeho rodičia. „Ale ja som chcel chlapčenského brata. Nechcem dievčenského brata.“

Draco sa usmial a pobozkal syna na líce. „Keby si mal chlapčenského brata, zobral by ti všetky hračky, vždy by si chcel skúšať tvoje oblečenie a vždy by ti jedol zmrzlinu. Dievčenský brat je oveľa lepší.“

Noah ohromene prikývol. „Áno. Už nechcem chlapčenského brata, otecko. Len dievčenského brata.“

Hermiona sa objavila s nadvihnutým obočím. „Myslela som, že som ti povedala, aby si ho opravil, keď nepoužije správne slová.“

„Noah, povedz mame, že je strašný puntičkár na gramatiku a že si len trojročný chlapec, ktorý ešte nemá vyvinuté syntaktické a sémantické chápanie staršieho dieťaťa.“

Noah sa zasmial a okamžite sa posadil medzi novo usadených matku a otca.

„Neznášam, keď mi vmietneš psychológiu do tváre,“ povedala Hermiona po tom, čo na manžela detinsky vyplazila jazyk.

Isabelle si unavene sadla oproti nim a šibalsky sa usmiala. „To máš za to, že si nás celé tie roky psychoanalyzovala, Hermy.“

„Ja som nikdy... v čom je vôbec pointa?“ Hermiona si vzdychla, keď sa Noah neúspešne pokúšal sadnúť si jej na kolená. Prekážalo mu jej brucho, a tak radšej poskakoval po lavičke, kým ho Draco nestiahol dolu a neusadil si ho na vlastné kolená.

Harry si sadol vedľa a uložil spiacu Cissu do detskej sedačky na stole.

„Pššš. Cissa spí,“ zašepkal Noah.

„To je v poriadku, kamarát,“ odpovedal Harry. „Toto dieťa by dokázalo prespať celý metlobalový zápas a ani by sa nezachvelo.“

Isabelle si odfrkla. „Je to dokázané, odkedy ju môj geniálny manžel vzal na zápas. Moje dievčatko to celé prespalo.“

Ellie a Ron prišli ako poslední a priniesli so sebou všetky objednávky sladkých dobrôt. Noah v okamihu skonzumoval zmrzlinu, z ktorej väčšina skončila na jeho oblečení a na kolenách jeho otca.

„Ach, minule som hovoril s Charliem,“ povedal Ron. „Povedal, že sa ospravedlňuje, že dnes zmeškal slávnosť, ale práve dostali dodávku nových divokých drakov a on sa musel vrátiť do Rumunska.“

„Charlieho sme už dlhšie nevideli,“ priznala Hermiona a položila si ruku na brucho, keď Noahovi utierala ústa a tvár od zmrzliny.

„Aha!“ povedala Isabelle náhle. „Hádajte čo?“

„Čo?“ spýtali sa, zvyknutí na Isabellinu krátku pozornosť.

„Hádajte, koho liečiteľ Brandon zvažuje vymenovať za vedúceho pediatrického oddelenia, keď sa vráti z materskej dovolenky?“ spýtala sa so širokým úsmevom.

„Isabelle! To je úžasná správa!“ zvolala Hermiona. „Prečo si nám to nepovedala skôr?“

„No, skoro som zabudla, pretože Cissa má koliku a ja som bola taká unavená z jej plaču, ale práve som si spomenula a musela som vám to povedať.“

„Gratulujem, Isabelle,“ povedal Draco. „Si jediná osoba, ktorej by som zveril svoje deti, napriek tvojej výstrednosti.“

Isabelle sa pri tom komplimente rozžiarila a usadila sa vedľa Harryho, odkiaľ mala dokonalý výhľad na Hermionu, Draca a Noaha, ktorí boli obrazom šťastnej rodiny. Boli takou aj v skutočnosti.

Rodina, ktorá prekonala prekážky a ťažkosti, aké iné rodiny ani zďaleka nezažili. Rodina, ktorá odpovedala na jednu z najdiskutovanejších otázok vedy: že protiklady sa v skutočnosti priťahujú.