Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 63: Hermiona 

„Draco?“ spýtal sa Harry a prisunul si stoličku, aby sa mohol posadiť vedľa brata, ktorý držal matku spiacu na posteli za ruku. Severus bol zatiaľ na druhej strane miestnosti zahĺbený do rozhovoru s madam Pomfreyovou, ktorá potriasala prstom, keď ho zrejme poučovala. Bol s nimi tiež Dumbledore a pri počúvaní si hladil svoju dlhú bradu.

„Bude v poriadku,“ povedal Draco zarazene. „Myslím, že áno. Len reagovala zle na letax. Madam Pomfreyová hovorí, že je to kvôli tomu, ako tehotenstvo interagovalo s kliatbou. Jej mágia sa vyčerpala, aby ochránila dieťa, a to vyčerpalo jej jadro do takého nízkeho stavu, že letax, ktorý zaň ťahal, ho ešte viac poškodil.“

Harry zvraštil obočie. „Ale pred niekoľkými dňami sa bez problémov letaxovala.“

„To ju previedol otec.“ Draco si trasúcou sa rukou odhrnul vlasy. „A bolo to staré spojenie, ktoré použil už veľakrát predtým, napojené na jeho vlastné komnaty, takže letax ťahal väčšinou zo zvyku. Ale dnes ráno?“

„Bolo to úplne nové spojenie,“ uvedomil si Harry.

Draco prikývol. „Myslím, že riaditeľ sa snažil absorbovať to najhoršie pre ňu. Ale aj tak...“ Gestom ukázal na miesto, kde ležala, dýchala plytko, pokožku mala sfarbenú došeda.

„Máme prísny rozkaz nerobiť nič, čo by mohlo klásť nároky na jej magické jadro,“ povedal Severus potichu, keď sa objavil po Dracovom boku a položil mu ruku na plece. „Žiadne premiestňovanie, hoci to v súčasnosti sotva predstavuje problém. A už žiadne letaxovanie, dokonca ani po mojom boku. Vôbec by nemala používať svoj prútik. Môžeme jej však pomáhať kúzlami, pokiaľ tie kúzla očaria nejaký predmet, a nie ju samotnú. Len sa uistite, že všetko, čo budete čarovať, bude používať kúzla z vášho jadra, nie jej.“

Draco zbledol, hoci pri jeho pleti by to sotva malo byť možné. „Aha. Takže keď na ňu madam Pomfreyová používala kúzla a elixíry, keď som ju kŕmil elixírmi 'po celý deň', to všetko bolo pre ňu zlé?“

Harry videl, ako mu Severus mierne stisol ruku. „Vôbec nie, pretože to všetko bolo pred zrušením kliatby. Tie kúry bojovali proti jej účinkom. Trochu odbremenili jej mágiu, ktorá sa rýchlo vyčerpávala, aby sa kliatba nepriblížila k dieťaťu. A teraz musíme urobiť viac menej to isté. Zbaviť ju všetkého magického tlaku, aby sa jej jadro mohlo konečne uzdraviť.“

„A čo jej tehotenské elixíry?“ spýtal sa Harry. „Povedala mi, že užíva nejaké, ktoré jej dala madam Pomfreyová.“

Snape trochu pokrčil plecami. „Máš úplnú pravdu, že väčšina elixírov by predstavovala problém, ale toto sú hlavne vitamíny spolu s niekoľkými zaklínadlami, ktoré čerpajú energiu z jadra zaklínača, nie čarodejnice, ktorá ich užíva. Je to tak, ako som povedal: môžeme čarovať za ňu, ale nie na ňu.“ 

„Viedli sme si celkom dobre v...“ Harry sa zamračil, pretože Fidelius mu zabránil pomenovať miesto. „Počas našej neprítomnosti. Mám na mysli to, ako si za ňu zapaľoval oheň, aby to nemusela robiť sama, a to, ako si premieňal všetko, čo potrebovala. Môžeme v tom jednoducho pokračovať.“

„Ďakujem ti, Harry,“ povedal Draco a trochu si povzdychol.

Harry sa pozrel na Snapea. „Neexistuje spôsob, ako jej jadro rýchlejšie zahojiť? Musí sa zotaviť samo?“

„Presne tak ako u teba minulý rok,“ zamrmlal Snape. „Hoci v tvojom prípade boli veci... komplikovanejšie.“

Pravda, kvôli rozdielu medzi jeho povrchovou mágiou a jeho hlbšími schopnosťami. Harry o tom všetkom počul, hoci keďže teraz už mohol normálne čarovať, predpokladal, že to musí znamenať, že jeho vlastné jadro sa konečne úplne zahojilo. Buď to, alebo mal Draco pravdu a problém bol celý čas v jeho hlave. Keďže Harry si na to nedokázal spomenúť, nemal ani potuchy.

Ale predpokladal, že aj keby to bolo len v jeho hlave, neznamenalo to, že by to bolo menej skutočné.

„Máte nejaké otázky?“ spýtala sa madam Pomfreyová, keď k nim s Dumbledorom podišla.

Draco vyzeral, akoby sa vnútorne obrnil. „Ako dlho by tu mala moja matka zostať? A neublížilo sa dieťaťu? A zistili ste, kedy by mohlo prísť na svet?“

„Môže ísť domov hneď, ako sa prebudí. Čo sa týka dieťaťa, všetko je v poriadku a bola by som veľmi prekvapená, keby sme museli čakať viac ako dva týždne.“

Draco na čaromedičku prikývol a potom sa pozrel na Severusa. „Budem teda pri nej sedieť, kým sa neprebudí. Nie je dôvod, prečo by ste sa tu mal ty alebo Harry zdržiavať.“

„Naopak, je na to dôvod.“ Severus privolal druhú stoličku a sadol si k Dracovi.

„Ach,“ povedal Draco a prehltol. „Ja... ďakujem.“

Severus v odpovedi len naklonil hlavu.

„Ale ty nemusíš zostať, Harry, naozaj,“ pokračoval Draco a švihnutím prútika vyčaril priezračný ciferník hodín. Harry si všimol, že kúzlo nasmeroval preč od Narcissinej postele. „Myslím, že práve teraz by si mal byť na Starostlivosti o magické tvory...“

„Je sobota.“

Draco si strčil prútik späť do vrecka nohavíc. „Vážne? Merlin. Zdá sa, akoby sme boli preč celú večnosť, nielen pár dní. No aj tak nemusíš zostať.“

Harry sa začal odvracať, ale potom si spomenul na to, čo povedal jeho otec o sľube, ktorý dal na svadbe. Harry, samozrejme, žiadny sľub nedával, ale o to vlastne ani nešlo. Boli v tom všetci spolu, či sa mu to páčilo, alebo nie. Inak by predsa neboli skutočnou rodinou, však? Rodinou, ktorej súčasťou bola teraz aj Narcissa.

Harry si teda privolal stoličku a tiež sa posadil, za čo si vyslúžil Dracov zmätený pohľad a Severusov, ako sa mu zdalo, trochu súhlasný. Kvôli dekóru sa snažil tváriť, akoby nepočúval, keď sa Dumbledore ospravedlňoval Dracovi za nedopatrenie s letaxom. Draco sa k nemu správal celkom milo, pravdepodobne preto, že to bola skôr chyba letaxu ako Dumbledorova. Pokiaľ riaditeľ školy nebol odborník na detaily, ako presne funguje prepravná mágia, a Harry si nemyslel, že by bol.

Hm. Vybavil si, ako sa mu kedysi dávno zdalo, že Dumbledore vie o mágii všetko. Ale on to, samozrejme, nevedel. A predpokladal, že ani Snape nemohol vedieť všetko do posledného detailu. Ani Hermiona, hoci tá sa o to určite pokúsi.

Čas si krátili rozhovormi o tom a o inom, Snape sa tváril trochu sardonicky, keď Draco požiadal Harryho, aby mu vysvetlil, čo myslel tým používaním všehodžúsu v druhom ročníku. Harry tú historku poňal čo najvtipnejšie, ale nezdalo sa, že by to potreboval. Draco sa nehneval, že si Harry myslel, že by mohol útočiť na iných študentov, a Snape naňho len úkosom pozrel, keď spomenul vyhodenie Goylovho kotlíka do vzduchu ako odvedenie pozornosti, aby „niekto“ mohol šlohnúť prísady zo Snapeových zásob.

„Obed?“ spýtal sa Harry, keď mu začalo škvŕkať v žalúdku. „Dobby!“ zavolal a dúfal, že škriatok sa už vrátil z balenia na Grimmauldovom námestí.

„Áno, Harry Potter a Severus Snape Otec Harryho Pottera, pane, a Draco Snape?“

Skôr než Harry stihol povedať slovo, škriatok sa po špičkách priblížil k Narcissinej posteli a dlhé strapaté uši mal sklopené.

„Chudák pani Narcissa,“ povedal pomaly a pokrútil hlavou. „Dobbymu je ľúto, že sa cíti tak zle. Mohol by Dobby priniesť kumquaty a endíviu?“

„Možno, keď sa prebudí,“ zašepkal Draco. „Ďakujem, Dobby.“

„Dúfali sme, že obed bude pre nás troch, ak to nebude príliš obťažovať,“ dodal Harry. „Možno len nejaké sendviče?“

„A pomarančový džús pre Harryho Pottera, ale tekvicový pre Draca Snapea. Ale čo by si želal Severus Snape Otec Harryho Pottera, pane?“

„Pivo a aby si mu hovoril Severus Snape bez ďalších titulov.“

„Severus Snape, Dobby bude na to pamätať!“

„A ja sa pokúsim zajtra ťa zobrať na lietanie,“ povedal Harry. „Ale to môže závisieť od toho, ako sa bude dariť Dracovej mame.“

„Dobby má pochopenie, áno, áno!“ S tým škriatok zmizol.

„Lietanie?“ spýtal sa Draco. „Nezvyčajný škriatok.“

Harry sa usmial. „Chce to, tak som povedal, že to urobím.“

„Možno by sa chcel s nami pozrieť na ďalší zápas v metlobale,“ zamyslel sa Draco.

„Ha. 10:1, že sa to odloží, tak ako všetky zápasy, odkedy Slizolin hral s 'Bystrákmi'.“

„Možno, ale práve vyvesili nový rozvrh,“ gestikuloval. „Museli ho vypracovať, kým sme boli preč. Trochu opovážlivé, vynechať slizolinského kapitána, ak sa ma pýtate, ale ak to vráti sezónu do normálu, nebudem sa sťažovať. Hmm... vyzerá to na víkend po budúcom víkende pre 'Bifľákmi a 'Bystrákmi. A o dva týždne potom Slizolin proti Chrabromilu! Myslíš, že Hermiona príde?“

Harry sa rozosmial. „Samozrejme! Vždy sa ukáže, aby povzbudzovala, keď hrá Chrabromil. Myslím, že máš smolu, ak dúfaš, že ti bude fandiť, aby si chytil zlatonku!“

Draco zdvihol bradu. „To som si istý, ale chcel som povedať, či si myslíš, že sa bude chcieť pozerať na zápas Bifľomoru a Bystrohlavu!“

„Ach...“ Harry trochu pokrčil plecami. „No, ona veľa zápasov vynecháva, aby sa mohla učiť, ale ak ju pozveš, možno si nájde čas.“

Draco si poklepal prstom pod bradu. „Myslíš, že by sedela so mnou v Slizoline? Hmm. Možno by sa cítila pohodlnejšie, keby som sa k nej pridal na chrabromilskej tribúne. Hoci naozaj, je taká hrozivá, že nepredpokladám, že by sa o niečo pokúsil aj ten najhorší z mojich spolužiakov.“

Skôr než Harry stihol zvážiť, Dobby sa vrátil s ich jedlom, doplneným obrovským hrnčekom piva pre Snapea. Vyzeral viac než smiešne, pomyslel si Harry, ale Snape venoval Dobbymu uznanlivý pohľad, keď ho oboma rukami uchopil a poriadne si z neho odpil. 

Narcissina farba sa zlepšila, keď sa zobudila. Zdalo sa, že ju trochu zaskočilo, keď ich tam všetkých troch videla, ale nič na to nepovedala. Pýtala sa však po Remusovi, čo Harryho prinútilo uvedomiť si, že odkedy ho nechal na Grimmauldovom námestí, nevenoval mu jedinú myšlienku.

****

„Trochu šok, že ho opäť vidím, povedal by som,“ zamrmlal Draco a potom sa mu trochu zahmlili oči. Oklumencia, predpokladal Harry, keďže to, čo povedal potom, bolo: „Ale keď sa zastavil za Harrym, pomyslel som si, že by vám dvom možno prospelo trochu uzavretia vzťahov po tom, čo ste spolu strávili čas na panstve.“

Narcissa trochu stuhla, keď ležala. „Už nehovor o uzavretí, Draco. A prosím ťa, povedz, že si...“ Zastavila sa, ústa sa jej stiahli.

Draco si vzdychol. „Povedal, áno. Povedal som im to, ak máš na mysli toto.“

Odvrátila hlavu a pozrela sa na vzdialenú stenu.

„Narcissa,“ povedal Severus hlbokým, tichým hlasom. „Draco toho povedal veľmi málo, naozaj. Len toľko, aby nikto netrval na tom, že sa máš ešte niekedy rozprávať s takým človekom, ako je Lucius.“

Nuž, to bolo rozhodne obchádzanie pravdy. Ale technicky presné, predpokladal Harry.

Severus sa naklonil dopredu na stoličke, vsunul Narcise jeden prst pod bradu a jemne jej tvár postrčil späť k svojej. „Nemusíme o tom hovoriť, kým si to nebudeš priať. Ale vedz jednu vec. Nemusíš sa hanbiť za to, čo sa ti stalo v tom dome.“

V očiach sa jej zaleskli slzy, až ich zahnala. „Ale ja som plne kvalifikovaná čarodejnica, vycvičená v obrane na úrovni MLOKov a nemohla som ... . Nemohla som... Nemohla som!“

„A on bol majster manipulátor, Narcissa. Nehovoriac o tom, že bol smrťožrút.“

Zdalo sa, že jej to sotva pomôže v jej duševnom rozpoložení. Jej pohľad sa upriamil priamo na Snapeovo ľavé predlaktie. „Ale ty si...“

„Nie ten istý človek, ktorý bol kedysi poznačený,“ odpovedal Snape pevne a odtiahol ruku z jej tváre.

Uh-oh. Harry pri poslednom slove zatvoril oči a zaťal zuby, keď pocítil, ako ho začína bolieť hlava. Ale aspoň toto už robil a vedel, ako používať svoje nástroje. Nie je to ten istý človek, skandoval si vo vlastnej hlave. Nie ten istý, nie ten istý. Je to gobelín, je viac než to, zachránil ma, zachránil ma... Je silný, bez gobelínu, ktorý ho urobil silným, by nikdy nevedel ako ma zachrániť…

Ach, konečne. Harry si nebol istý, ako dlho to trvalo, ale cítil, že bolesť hlavy konečne ustupuje. Tentoraz aspoň nespadol zo stoličky, pomyslel si, keď otvoril oči a videl, že Narcissa sa trochu povytiahla na posteľ a napoly sedí. „Harry? Si v poriadku?“

„Áno,“ povedal a želal si, aby jeho hlas znel menej chrapľavo. „Trochu ma bolí hlava, to je všetko.“

Snape sa k nemu otočil tak rýchlo, až bol zázrak, že sám seba nepleskol. „Bolí ťa hlava?“

„Teraz už len trochu, prisahám. Použil som tú meditačnú techniku, o ktorej som ti hovoril.“

„Ak si si istý.“

„Áno,“ povedal Harry, a potom, pretože si pomyslel, že by bolo asi dobré posilniť si svoje nástroje, obrátil sa na Narcissu a pevným tónom dodal: „Severus býval smrťožrútom, ale už dávno ním prestal byť. Nemusíš sa obávať, že by robil niečo z toho, čo kedysi Lucius. Niežeby som vedel, čo to bolo. Draco toho naozaj veľa nepovedal.“

Tvárila sa uľavene a zároveň ostražito, hoci to naozaj nemalo byť možné.

Severus mierne zdvihol obočie, ale na Harryho vyhlásenie nič nepovedal, namiesto toho sa opäť naklonil k Narcisse. „Cítiš sa dosť dobre na to, aby si mohla ísť domov?“

Ústa sa jej trochu pootvorili. „Ale, ja asi nemôžem použiť letax... jazdí Rokfortský expres celoročne?“

Harry nechápal, čo má na mysli, a aj Snapeovi dokonca chvíľu trvalo, kým ju pochopil. Potom natiahol ruku a zovrel jej ruku v jednej zo svojich. „To bol Dracov dom. Mal som na mysli moje komnaty, Narcissa. Si predsa... moja žena.“

„Ach,“ povedala drobným, takmer pokorným hláskom. „Tak teda áno. Ďakujem.“

Draco sa postavil a rukami si opieral stehná. „Dám vedieť madam Pomfreyovej, že sme pripravení.“

Len čo odišiel, Narcissa sa mierne pohla a Snape pustil jej ruku.

Čaromedička trvala na tom, že najprv použije niekoľko diagnostických kúziel, a keď Draco namietal, zamračila sa naňho. Harrymu sa to zdalo dosť nespravodlivé. Ako mal vedieť, kým mu nevysvetlila, že diagnostické kúzla používajú len jej vlastnú mágiu, nie pacientovu?

Čarodejnícke liečivé prostriedky fungujú tak, že pôsobia na magické jadro v našom vlastnom tele, zrazu si spomenul na to, čo hovoril jeho otec. Hm. Nepohol sa, Harry sa pokúšal ponoriť do spomienky, zúfalo sa snažil vyhrabať z nej nejaký kontext, ale bolo to zbytočné.

Napriek tomu ho Pomfreyovej postoj ešte viac štval, pretože väčšina čaromedicíny by v tejto chvíli zrejme bola neprístupná.

„Určite sa čoskoro ľahko najedz,“ upozornila ju Pomfreyová. „A poriadne si odpočiň.“

Narcissa sa usmiala. „Áno, naozaj. Ďakujem.“

Medička privolala hranaté čalúnené kreslo. „Na takú dlhú prechádzku je to pomerne skoro, ale v tomto sa ti bude sedieť pohodlne.“

Nemalo žiadne kolieska, ktoré by Harry videl, ale na druhej strane, prečo by malo mať? Len čo sa Narcissa usadila, Severus vyslal levitačné kúzlo a ďalšie, o ktorom Harry podľa zvuku latinčiny tušil, že slúži na zlepšenie rovnováhy. A potom už vyrazili, Draco zobral z nočného stolíka matkin prútik, keď odchádzali z nemocničného krídla.

****

„Som rád, že je po všetkom,“ povedal Harry, keď sa vrátili domov. „Neznášam, keď na mňa ľudia pozerajú.“

„Nepozerali na teba,“ povedal Draco sucho. „Nestáva sa každý deň, aby ľudia videli, ako sa po chodbách vznáša Farthingovo kreslo s mojou matkou. Aj keď predpokladám, že pravý Farthingale by nemal podrúčky, však?“

Harry si odfrkol. „Môžeš byť ešte viac domýšľavý?“

Draco sa na chvíľu zamyslel. „Myslím, že... nie?“

Narcissa si zakryla ústa, keď sa zachichotala.

„Dosť bolo nezmyslov,“ vyhlásil Snape, hoci aj jemu sa pri Dracovej odpovedi trochu skrivili ústa. „Pomôž svojej matke na pohovku, Draco.“ Počkal, kým sa usadí, aby mohol znova prehovoriť. „Pri jedle by si sa mala spoliehať na nás, a nie volať kozubom do kuchyne, Narcissa. Tak čo by si chcela jesť?“

„Miska polievky znie krásne. Možno kuracia?“

Snape ju odišiel objednať a vrátil sa nielen s polievkou, ale aj s vysokým pohárom mlieka a malou miskou naplnenou jahodami.

„Ach, perfektné. Ďakujem, Severus.“

Sadol si na stoličku natočenú šikmo k pohovke a natiahol ruku, aby jej pomohol, keď sa posunula do lepšej polohy na jedenie. „Nemusíš mi ďakovať za každú maličkosť, Narcissa. Je to vlastne otravné.“

„Aha. No...“ Prečistila si hrdlo. „Pokúsim sa teda nezabudnúť.“

„Ani od nás to nemá rád,“ povedal Harry a nepáčilo sa mu, ako jej pohľad blúdi k Severusovi a zase preč, akoby sa bála, že ho práve príliš nahnevala. Nuž, asi bolo dobre, že vedel, čo sa stalo s Luciusom, rozhodol sa. Aspoň teraz jej niekedy bizarné reakcie dávali väčší zmysel.

Snape zdvihol zo stolíka denník o elixíroch a poklepal prútikom po obálke, čím spôsobil, že sa otvoril na konkrétnej strane. Harry hádal, že na tej, ktorú čítal naposledy. Listoval v ňom, kým Narcissa jedla svoje jedlo, zatiaľ čo Draco nepokojne prechádzal sem a tam. „Naozaj, Drak,“ povedala napokon a odsunula svoj podnos. „Príliš si robíš starosti.“

„O teba, ako by som nemohol?“

„Pretože sa nedá nič robiť,“ povedala Narcissa pokojne. „Potrebujem sa dobre najesť a oddýchnuť si a moje magické jadro si potrebuje oddýchnuť. A o to všetko je dokonale postarané, takže sa, prosím, upokoj.“

Draco sa ešte raz prešiel sem a tam, kým sa zrútil do kresla. „Takže som smiešny. Fajn.“

„Nie si smiešny. Len mladý. Ale skús sa uvoľniť. Vezmi si príklad od Seva... teda od svojho otca. Nájdi si niečo na čítanie, možno?“

„Budem ti čítať,“ povedal Draco. „Máš nejaké preferencie?“

„No, myslím, že nie text o elixíroch,“ zamrmlala.

Snapeove pery sa skrivili, čo dokazovalo, že počas čítania sledoval ich rozhovor.

„Pozriem sa, čo by sme mohli mať,“ povedal Draco a vyskočil, aby prehľadal tituly na policiach s knihami, ktoré lemovali jednu stenu.

„No, ja si idem pokecať s priateľmi,“ oznámil Harry. „Vrátim sa neskôr.“

Dracova ruka sa zastavila, keď ňou prechádzal po policiach, a raz sa pozrel na Harryho, akoby chcel niečo povedať. Potom však pokrútil hlavou a vrátil sa ku knihám, keď Harry vyšiel von.

****

„Harry!“ zavolala Hermiona v okamihu, keď vyšiel cez portrétový otvor. „Vrátil si sa!“

„Ahoj,“ povedal Harry a obzrel sa okolo seba. „Kde sú všetci?“

„Tu a tam,“ povedala a mávla rukou. „Ron vzal tím dolu, aby si extra zatrénovali, keďže to vyzerá, že Chrabromil bude čoskoro opäť hrať.“

„Trvalo to dosť dlho,“ zamrmlal Harry.

„Nuž, nestáva sa každý deň, aby hráč dostal takú ranu, že skončí s amnéziou.“

„Ha, Olivera vyradili na celý týždeň hneď počas jeho prvého zápasu a nerozmazávali to v hracej sezóne! Veď sme mali mať zápas už vo februári a...“

Hermiona poklepala po stoličke vedľa seba. „Toto je však prvýkrát, čo ťa počujem kvôli tomu nariekať.“

Harry sa zamračil. „Áno, no... Mal som toho veľa na srdci. Je však najvyšší čas. Draco povedal, že najprv to bude Bifľomor proti Bystrohlavu...“ Ach, počkať. Ak chcel Draco pozvať Hermionu, aby s ním sledovala zápas, Harry by asi nemal nič spomínať. „Asi by som sa mal ísť pridať k tímu.“

„Neopovažuj sa, Harry James Potter! Umieram túžbou dozvedieť sa novinky a bola som dobré dievčatko, ani som sa nedotkla pera na pergamene, aby som sa spýtala! Sadni si, hneď teraz, a povedz mi, ako to išlo!“

No, keď to povedala takto... Harry sa posadil na pohovku a jednu nohu preložil cez opierku tak, aby bol otočený tvárou k nej. „Bolo to dosť drsné. Nedôverujem jej a myslím, že ona to vie. Severus jej nedôveruje a myslím si, že by musela byť idiot, aby to nevedela, ale nedáva to najavo tak veľmi ako ja, myslím si. A Draco sa ocitol uprostred. Párkrát Severusa nahneval tým, že bol trochu dotieravý, veď on chce, aby to fungovalo a bolo to šťastné manželstvo, nie? Prečo by nemal? Ale môj otec je z toho celého len nešťastný, hoci v posledných dňoch sa zdá, že sa viac snaží byť dobrým manželom... čo?“

Hermione zažiarili oči, pery sa jej vykrútili do jemného úsmevu. „Ach, Harry. Som za teba taká šťastná!“

„Si šťastná, že som uviazol s nevlastnou matkou z...“ V skutočnosti nedokázal povedať peklo. Bolo to trochu drsné. „Takmer poslednou nevlastnou matkou, ktorú by som chcel?“

Pretože áno, Bellatrix by bola ešte horšia. Harry si to nedokázal ani len predstaviť.

„Nie, hlupáčik, pretože si Severusa nazval svojím otcom! Svojím otcom!“

Harry začal trhať uvoľnenú niť v čalúnení. „Aha, to. Áno, začal som ho tak volať. Teda trochu.“

„Myslím, že je to úplne úžasné.“ Hermiona sa stále rozžiarila od ucha k uchu.

„Myslel som, že si minulý rok napísala čarodejníckej rodinnej službe 'absolútne otrasný' list, v ktorom si sa sťažovala, aký je otec na hovno,“ povedal Harry a zúžil oči.

„To znie ako hodnotenie profesora Snapea. Alebo Dracovo.“

„Myslím, že ani jeden z nich nebol veľmi nadšený!“

„No, bola to ich vlastná chyba,“ odvetila Hermiona. „Dlhý príbeh, ale urobili to tak, aby to vyzeralo, že ťa neustále bijú, Harry! Čo som mala robiť, nechať ťa chodiť s novými modrinami každý deň a nič nehovoriť?“

„Nie, mala si sa ma opýtať, Hermiona!“ vykríkol Harry.

„Spýtala som sa, a ty si ma kŕmil bludmi, o ktorých som vedela, že nemôžu byť pravdivé! Ukázalo sa, že si mal dobrý dôvod, ale vtedy som si myslela, že máš možno nejaký syndróm.“

„Draco mi to vysvetlil,“ odfrkol si Harry. „Povedal, že si skutočne vyšilovala.“

„Očarujúce.“

Harry pokrčil plecami.

„Ide o to, že sa k tebe správal ako dobrý otec, Harry. Len som to nevedela, kým som sa nedozvedela celý príbeh. A... a... no, vždy som si myslela, že na tom, ako si zrazu začal vychádzať s mužom, ktorý sa k tebe v predchádzajúcich rokoch správal tak strašne, je niečo trochu... ako keby z núdze, a obávala som sa, či tá adopcia nie je možno trochu, no, patologická... ale mýlila som sa, nechápeš? O to ide! Snape je naozaj skvelý otec a ja som taká, taká rada, že ho máš!“

Harry jej položil ruku na plece. „Nemýlila si sa však. Nie úplne.“

„Ja... čo?“

„No, už si to ani poriadne nepamätám. Chápeš to, však? Ale Severus povedal nejaké veci o tom, že si neuvedomil, že som minulý rok nebol úplne sám sebou. Nevedel to, kým sa so mnou tento rok nepokúsil napraviť škodu, a ja som sa vôbec nezdržiaval tým, čo som cítil a čo som si myslel.“ Odmlčal sa a premýšľal, snažil sa dať veci na pravú mieru. „Ale znie to ako... ehm, áno, minulý rok som bol trochu zúfalý. Dosť na to, aby som si nevšímal, ako obaja neustále znevažovali napríklad Chrabromil. Akoby som sa bál, že ich možno stratím, ak urobím chybu.“

Hermiona sa cez slzy usmiala. „Ach, Harry. Každý by bol vydesený. A ty si mal väčší dôvod ako väčšina ostatných, po tom, ako ťa Snape zachránil a potom vyliečil tvoje strašné rany. Stratiť ho by znamenalo viac než stratiť otca, znamenalo by to stratiť jediného človeka, ktorý tu pre teba naozaj bol, keď na tom záležalo!“

„No Snape hovorí, že som nebol až taký úbohý,“ Harry rýchlo cúvol. „Teda, hovorí, že som sa mu občas postavil, napríklad kvôli nejakému idiotskému trestu, ktorý udeľoval Ronovi. Ale hovorí aj to, že tento rok som sa mu a Dracovi postavil oveľa viac, a to sa mu páči, aj keď je to otravné. Pretože to znamená, že sa k nemu správam ako moje skutočné ja.“

„To je dobré,“ súhlasila Hermiona a prikývla. „Vždy som sa pýtala, či je zdravé, aby ťa taká strašná trauma zviazala s profesorom Snapom. Ale teraz si to urobil znova, aj bez toho. Pretože on je naozaj dobrý otec.“

„Je,“ usmial sa Harry. „Ale to nie je dôvod, prečo som s ním opäť skončil, Hermiona. Je to len preto, že... je to naozaj môj otec.“

“Som šťastná, že to celé dopadlo dobre.“ Hermiona si utrela oči. „Dúfala som, že sa to podarí, Harry. Viem, že minulý rok som sa nechala uniesť obavami, a viem, že som sa mýlila, keď som si niekedy myslela, že je pre teba zlý, a preto, keď ťa zasiahla dorážačka, tak veľmi, veľmi som sa snažila, aby si vedel, ako veľmi sme nakoniec všetci boli radi, že Snape je tvoj otec!“

„Áno, pretože Chrabromil nestratí toľko bodov!“ zahundral Harry.

„Nie preto!“

„Nie, robím si žarty,“ povedal Harry vážne. „S Ronom ste boli tento rok skvelí, naozaj skvelí. Obaja. Chcem povedať, že som bol kvôli tej adopcii taký nahnevaný a ktorýkoľvek z vás ma pokojne mohol podnietiť k tomu, aby som Snapea odmietol ešte viac, ako som to urobil. Ale vy ste to neurobili. Bože môj, Ron dokonca odmietol Draca ohovárať, povedal mi jasne ako facka, že tá vec s dorážačkou bola nehoda, keď to mohol využiť práve tam! Ale namiesto toho mi povedal pravdu, že som bol šťastný, že ho mám za brata.“ Harry sa zhlboka nadýchol, aby mu vlastné oči neslzili. „Vy ste tí najlepší priatelia na svete. Naozaj. Lepšie si ani neviem predstaviť.“

Hermiona ho trhla do tesného objatia. „Ach, Harry. Aj my ťa máme radi!“

Harry jej objatie opätoval, rovnako pevne, a prestal len preto, lebo dvere v portrétnom otvore sa s buchnutím zavreli a posmešný hlas, ktorý povedal: „Ojojoj, la la!“

Takmer okamžite sa oddelili a Harry sa obzrel, aby zistil, kto to povedal.

„Charlotte. Druháčka,“ povedala Hermiona a pokrútila hlavou nad zmäteným pohľadom, ktorý jej Harry venoval už pri samotnom mene. „Ja si s ňou pohovorím. Neboj sa.“

„Ja sa nebojím...“

„Nechcela by som, aby Draco získal podivné nápady. Boh vie, že s Ronom som si toho užila dosť.“

„Bolo to ale vtedy také divné?“ zdôraznil Harry. „Ty máš pletky s Dracom.“

„Vtedy som nemala. Vôbec nie, nie vtedy, keď Ron šomral na každú maličkosť.“

„Možno však mohol povedať, že ťa priťahuje. Hlboko vnútri?“

„Nepriťahoval ma, kým ma Draco nepobozkal,“ povedala Hermiona trúfalo. „Aj keď predpokladám, že som už dlhší čas obdivovala jeho húževnatosť a inteligenciu. A je veľmi odvážny, to sa ukázalo v posledných rokoch. A panebože, jeho vzhľad nie je nič, čomu by sa dalo posmievať, však? Napadá ma, že je až vražedne nádherný. Trochu úžasné, naozaj, ako prvák vyzeral len ako malinký ťuťmák...“

„Ach áno, vôbec ťa nepriťahoval, kým si ho nepobozkala,“ zasmial sa Harry. „Ani trochu.“

Namiesto toho, aby to znova zaprela, udrela ho do ramena. Aj keď jemne.

„Som rád, že som späť,“ povedal Harry. „Ale teraz sa ponáhľam na ihrisko, dobre? Accio Blesk!“

Schmatol ho zo vzduchu, keď sa k nemu doplachtil.

„Bav sa!“ zavolala Hermiona. 

****

Pokračovanie nabudúce