Preklady fanfiction Harryho Pottera

Pretože som klamal 

Prebudiť sa s Dracom Malfoyom vedľa seba bolo takmer surreálne.

Ale zobudiť sa s hlavou zaborenou do jeho hrude, s jeho rukami po celom tele a s nohami vzájomne prepletenými...

... pred očami svojej najlepšej kamarátky a jeho usmievajúceho sa priateľa bolo jednoducho trápne!

„G-Ginny! Theo!“ Hermiona takmer koktala pod prikrývkou, keď ich zbadala, a strčila do spiaceho muža vedľa seba, takže mu tvár padla rovno do trávy.

„Čo-pfffuj!“ mrmlal Draco, vážne rozrušený tým, že teraz jedol akúsi trávu.

„Nie je to tak, ako si myslíte! Veď sa nič nestalo!“ Hermiona teraz hystericky kričala, keď Ginny zdvihla odhodené pôvodné oblečenie. Zabudla, že má na sebe ešte stále šaty, ktoré jej dal Draco.

„Áno, presne tak. Nič sa nestalo,“ usmial sa Theo a zamával jej pred očami opustenou podprsenkou. Včera sa jej s oblečením premočila aj ona, takže ju tiež potrebovala zavesiť.

„Daj mi ju!“ zakričala zúrivo Hermiona, zatiaľ čo ju Theovi vytrhla. „A nemusím to vysvetľovať ani jednému z vás! A prečo ste nás včera nevyzdvihli, čo? Hlavne ty, Ginny!“ Zúrila a zároveň ju trápilo, že jej najlepšia priateľka meškala. Čo ak by sa jej a Dracovi stalo niečo naozaj zlé?

„Včera večer sme ťa naozaj chceli vyzdvihnúť, Miona! Úprimne! Veľmi som sa o teba bála,“ prosila Ginny, kým objímala svoju kamarátku.

Objatie na ňu vždy pôsobilo upokojujúco.

„Tak prečo ste neprišli?“ spýtala sa Hermiona, stále sa tvárila trochu urazene.

„Ja...“ Ginny vyslovila. Až podozrivo veľmi sa červenala.

„Čo sa stalo?“ Hermiona už prižmúrila oči.

„My sme...“

„Niečo sa stalo!“ Ginny prerušila Thea výkrikom a zazretím. „Ja... ja som musela ísť niečo vybaviť kvôli našej práci a Theo, tu, ehm, išiel so mnou. Je mi to veľmi ľúto, Miona.“

„Prečo? Čo sa v práci stalo?“ Hermiona sa tvárila ustarostene, nevšimla si Ginnin uľavený výraz, keď sa zamerala na niečo iné.

„Vyriešilo sa to, Miona. Neboj sa. Bol to len menší problém. Niektorí zamestnanci to len preháňali, to je všetko,“ Ginny sa na ňu upokojujúco usmiala.

„Dobre.“ Hermiona sa netvárila celkom presvedčivo, ale rozhodla sa to nechať tak. Dokonca aj Draco sa na dvoch prišelcov pozrel so zvedavosťou. Bude sa o tom musieť s Theom porozprávať inokedy.

„Takže vy dvaja ste sa tu bavili?“ prehovoril zrazu Theo. Hermiona si všimla, že dnes vyzeral mimoriadne šťastne.

„Au! Sakra, Theo!“ Draco zaklial v momente, keď ho Theo silno plesol po chrbte.

Hermiona sa mykla a nemohla si pomôcť, ale cítila sa previnilo, pretože sa zdalo, že si z neho včera večer urobila vlastný vankúš. Ani nevedela, ako sa to stalo. Dokonca zabudla, o čom sa rozprávali, kým zaspala na jeho pleci.

Bol taký teplý a lákajúci, že si nemohla pomôcť a trochu sa oňho oprela. Nemala ani vôľu zastaviť ho, keď ju objal okolo ramien.

Bolo to príliš príjemné na to, aby sa vôbec sťažovala.

A okrem toho bola naozaj príliš unavená a ospalá.

Nebola to jej vina, že sa zrazu stal jej vankúšom, však?

Alebo že on musel spať na tenkej deke na drsnom povrchu, zatiaľ čo ona spala na jeho teplej, pohodlnej hrudi, však?

No nie?

Správne?

Ach, Merlin.

„Je mi veľmi ľúto tvojho chrbta, Draco,“ zaškľabila sa a teraz sa tvárila veľmi previnilo.

„Nie, to je v poriadku, naozaj. Nie každý deň musíme spať pod stromom, však?“ Draco sa na ňu usmial, čím ju prinútil jemne mu úsmev opätovať.

„Páni, vy dvaja ste už zadobre? Tak to ste sa pri spoločnom spaní naozaj dobre zabavili,“ Theo sa na nich doberajúco pozrel. Nakoniec ho Draco až príliš silno udrel po chrbte.

****

Zostávajúce tri dni ich prázdnin boli čoraz nezvyčajnejšie a zvláštnejšie.

Nezvyčajné preto, lebo sa už nikto nehádal, a zvláštne preto, lebo sa zdalo, že došlo k nevyslovenej výmene spoločníkov.

Ginny a Theo sa  podozrivo zblížili a nechali Hermionu a Draca samých pre seba. Dokonca sa stalo, že boli obaja spolu celý deň sami v dome, pretože ich takzvaní najlepší priatelia ich bez akéhokoľvek upozornenia opustili.

V skutočnosti to nebolo tak, že by sa sťažovali. Bolo to dosť zvláštne, ale teraz si naozaj obľúbili vzájomnú spoločnosť. Niekedy, keď Theo a Ginny neboli nablízku, chodili k bazénu, kde si len tak plávali a rozprávali sa o všetkom možnom pod slnkom. Niekedy si zahrali biliard alebo dokonca karty. Hermiona, samozrejme, vždy vyhrávala, hoci si nebola istá, či sa snaží hrať čo najlepšie, alebo ju chce len naozaj potešiť. Akosi ju to rozčuľovalo, ale nemohla si pomôcť, ale súčasne jej to lichotilo pri všetkej tej pozornosti, ktorú jej venoval.

Cítila sa trochu rozmaznaná, lebo pre ňu mohol urobiť vlastne čokoľvek, no, samozrejme, okrem spevu. Hoci vedela, že aj to už urobil, ale obaja sa zdali byť dostatočne spokojní, aby do tejto témy nekopali.

V neskorých večerných hodinách sa spolu stretávali na krátkej prechádzke vonku. Prvý večer nebol veľmi plánovaný. Hermiona nemohla zaspať, a tak sa rozhodla, že si dole vypije horúcu čokoládu, a našla Draca, ktorý si už nejakú dal. Chvíľu sa rozprávali a pokračovali vo svojej malej debate o skorumpovanom súdnom systéme ministerstva a niektorých ďalších nie až tak dôležitých témach. Vtedy ju Draco pozval na malú prechádzku von.

Mesiac v tú noc nebol taký jasný, takže svetlo sveta prenechal hviezdam. Obloha sa trblietala rôznymi svetielkami, ale Hermionu upútala malá osamelá hviezda hneď vedľa mesiaca.

Už počula o povere, že ak sa osamelá hviezda nachádza zreteľne blízko mesiaca, znamená to, že v tú noc utekajú dvaja zaľúbenci.

Nemohla si pomôcť, ale pri tej myšlienke sa pousmiala. Keď bola mladšia, vždy snívala o tom, že s niekým utečie, a vždy si hovorila, že raz zažije toto malé dobrodružstvo... no, kým sa nestala príliš inteligentnou a nakoniec na to zabudla.

Možno práve táto myšlienka bola dôvodom, prečo sa nesťažovala, keď ju Draco zrazu chytil za ruku.

Možno to bol aj dôvod, prečo sa tešila z bezpečia a pohodlia jeho ruky zakaždým, keď išli v noci von.

Možno to bol aj dôvod, prečo sa každý večer vždy tešila na tú malú tajnú prechádzku, alebo si ho vždy našla namiesto Ginny, ak sa chcela o niečom porozprávať.

Alebo to, že pri všetkých ich jedlách alebo keď sa všetci štyria pozerali na televíziu, vždy sedela vedľa neho.

Teraz, keď sa nad tým zamyslela, vždy sedela s ním, chodila s ním, rozprávala sa s ním a jednoducho bola s ním v každej chvíli, keď mohla; a ani sa na to nesťažovala.

Vlastne sa jej to tak trochu páčilo.

Nemohla si však pomôcť, ale začala mať dojem, že to akosi preháňa.

Ale koho to vlastne zaujímalo?

Dokonca ani sa nezdalo, že by to Ginny vadilo, pretože bola úplne spokojná, keď sedela a túlila sa vedľa Thea, keď si v letnom dome všetci užívali posledný leňošivý filmový večer.

Všetci štyria práve pozerali klasický muklovský film s názvom Sladký november. Bol to veľmi romantický film a Hermiona si nemohla pomôcť, ale bola z neho trochu omámená.

Možno aj to bol dôvod, prečo sa nechala Dracom objímať okolo ramien a palcom ju jemne hladiť po pleci.

Vedela, že si to možno príliš racionalizuje. Už niekoľko dní to robila, preboha, ale jednoducho... ho nemohla zastaviť.

Nedokázala ho zastaviť.

Pretože nechcela, aby prestal.

Vlastne, keby ju znova pobozkal, možno by mu to aj opätovala.

Divoko.

Ach, Merlin.

Teraz zachádzala priďaleko.

Toto nebolo dobré.

Olizla si pery, keď sa pozerala na dvoch milencov v telke, ako sa vášnivo bozkávajú a očividne sú v tom okamihu stratení ...

Zrazu po tom zatúžila.

Ba čo horšie, chcela to s Dracom.

Trochu sa zvrtla, cítila sa teraz veľmi rozpálená a znepokojená.

„Si v poriadku?“ zašepkal Draco .

Vôbec jej nepomáhal! Jeho šepot jej práve teraz pridával na jej prekliato znepokojivých pocitoch.

„Potrebujem na vzduch,“ vydýchla, kým sa ospravedlnila nevšímavej Ginny a Theovi. Draco ju znepokojene nasledoval.

Prečo sa práve teraz musel tváriť tak ustarostene a nežne a jednoducho tak prekliato roztomilo?

„Čo sa stalo? Si v poriadku?“ spýtal sa jej Draco znova. Boli už na malej verande.

„Len ma chvíľu nechaj samu, Draco. Potrebujem len trochu vzduchu. Vráť sa k filmu,“ odpovedala, zatiaľ čo mu mávala a vyzerala pomerne otrávene z toho, že sa takto sladko správa.

„Ale ja sa len chcem uistiť, že...“

„Panenka skákavá!“

Draco nevedel, ako má reagovať, pretože Hermiona sa naňho zrazu vrhla a pobozkala ho tak silno, že sa takmer prevrátili cez zábradlie.

Jeho ruky sa potom automaticky obtočili okolo nej, keď sa navzájom pochovali žiadostivým dusivým bozkom.

Všetky súvislé myšlienky sa mu zrazu vytratili, keď si vychutnával jej ústa.

Bolo to opojné.

Sakriš.

Dobré veci sa naozaj môžu prihodiť tým, ktorí čakajú.

A potom...

... opäť ho odstrčila.

„Dočerta! Čo teraz?“ zakričal na ňu frustrovane.

„Teraz prestaneme!“ Zadychčane naňho zakričala naspäť.

„Prečo, do prdele, musíme prestať?“ skríkol a od rozrušenia si takmer vytrhol vlasy, a to bolo niečo, vzhľadom na to, ako veľmi zbožňoval svoje vlasy.

Úprimne povedané, bol si istý, že naozaj niečo plánuje, aby ho zabila!

„Pre-pretože to bol ten bozk z výzvy!“

„Čože?“

„Bozk, ktorý som ti mala dať pri tej hlúpej hre na fľašu, keďže ty si nakoniec zaspieval, lebo Merlin vie prečo!“ Zakričala naňho, stále sa zúrivo červenajúc za to, čo práve urobila.

„To je blbosť! Len sa snažíš nájsť výhovorku! Dobre som vedel, že ma chceš pobozkať!“

„Nie, nechcem! A prestaň na mňa kričať!“

„Ty si na mňa začala kričať prvá!“

„Nezačala som! A ty to ukonči, keď si taký gavalier!“

„Ukončím to, ak ma ešte raz pobozkáš!“

„Ja to nechcem!“

„Prečo?“

„Pretože ja... ja ti nemusím odpovedať! A ty aj tak nemáš pádnu odpoveď, prečo ma chceš pobozkať!“ Hermione sa triasli ruky, ktoré mala pevne zovreté; až jej zbeleli kĺby, ale zdvihla bradu, aby zdôraznila, že v tomto všetkom má pravdu ona.

„Ja mám sakra odpoveď! Mám ju už celé zasrané roky!“ zakričal zadychčane Draco zakričal a vyzeral, akoby ho to teraz bolelo.

„Ach, skvelé. Zase sa o tom rozprávame? Zase sa budeme venovať tej otázke 'pred rokmi'? Odpúšťam ti, dobre? Ani by som sa s tebou nerozprávala, keby som to neurobila a...“

„NEPOTREBUJEM TVOJE PREKLIATE ODPUSTENIE!“

„Aha, takže teraz sa snažíš byť tým malým nevinným chlapcom, ktorý za nič nemôže? Vieš čo? Myslím, že si to rozmyslím! Beriem späť aj to málo láskavosti a všetko odpustenie, ktoré som ti poskytla, aby ti takto ľahko vybublalo z hlavy! Bez ohľadu na to, čo urobíš, budeš a vždy budeš kretén! Čo som si vôbec myslela, keď som ti odpustila? Prakticky si mi kričal do tváre, aká som škaredá, a teraz, keď si myslíš, že som sa nejako zlepšila, ma chceš zrazu bozkávať?“ kričala na neho Hermiona,, pričom ho pri každom slove, ktoré zdôraznila, pichla prstom do hrude. „No, niečo vám poviem, pane, nikdy vám neodpustím...“

„Pretože ja som pred všetkými tými rokmi klamal, dobre? Klamal som ti! Sakra, ani nevieš, ako som bol kvôli tomu posratému dňu v prdeli! Pretože si musela zaspať na mojom mieste a všetko si zničila! Pretože si bola tak prekliato neopatrná, že som musel zakaždým zachraňovať tvoju tvrdohlavú riť! Ale pretože som si aj tak vždy myslel, že si úžasná, takže mi to bolo jedno, aj keď som sa musel tajne odvrátiť od všetkých presvedčení, ktoré mi vštepil môj bastardský otec! Pretože si ma nútila usmievať sa bez toho, aby si to chcela, a ja som si vždy prial, aby si sa na mňa usmievala, aj keď to bolo len zbožné želanie, pretože ty si to nikdy neurobila! Vždy si sa usmievala na tie bábky, ktoré si nazývala priateľmi, ale nikdy nie na mňa! Vieš si vôbec predstaviť, ako veľmi si mi ublížila? No samozrejme, že si to nevieš predstaviť! Nikdy si nedala najavo, že ti na mne aspoň trochu záleží! Dala si mi ale jasne najavo, že som ten najodpornejší chalan na svete! Akoby si ma nikdy nemohla chcieť, lebo som bol búrkou v kontraste s tvojím šťastným slnečným životom! Bol som beznádejný grázel, ktorý sa nikdy nezmení, pretože som sa narodil ako zloduch! Nekonečne si mnou pohŕdala, a keď som tomu začal veriť, potom si zrazu musela prísť a vykričať, ako si do mňa zrazu kurva zamilovaná! Povedz mi, čo som mal robiť? Samozrejme, že som sa zľakol! Kto by sa v takejto prekliatej situácii nezľakol? Nevedel som, čo mám robiť, tak som ti musel klamať ako vždy! Musel som klamať a povedať ti, že si škaredá, aj keď všetky sračky na tomto svete vedia, aká si, kurva, krásna a AKO VEĽMI ŤA MILUJEM, DOPRDELE!“

Hermiona sa nezmohla na nič, len pred ním stála, keď jej po lícach stekali nekontrolované slzy.

Draco vyzeral, akoby prebehol tisíc míľ. Teraz dýchal ťažko s rukou pevne zovretou na stiahnutej hrudi, akoby bol zranený a snažil sa zastaviť krvácanie vo vnútri.

Nakoniec nedokázala zastaviť vzlyk, ktorý z nej vyšiel, a otvorene sa rozplakala, zatiaľ čo sa chytala zábradlia, aby sa podoprela.

„Neplač... prosím ťa, neplač,“ vyslovil zrazu Draco, keď k sebe pritúlil jej drobnú postavu a prstami jej utieral slzy na lícach a zároveň jej palcom hladil chvejúce sa pery.

Hermiona sa naňho len pozerala, stále otvorene plakala, ale teraz jej ostražitosť klesla a pre istotu sa k nemu pritisla. Úplne stratila kontrolu nad všetkou hrdosťou, ktorú v sebe dokázala vzbudiť.

Chcelo sa jej len plakať.

Chcela len plakať pred ním.

„Vždy som to chcel urobiť... vieš, utrieť ti slzy. Pretože sa mi zdá, že ja som zakaždým dôvodom, prečo plačeš,“ zašepkal Draco a teraz jej bozkával slzy... vlasy, čelo a napokon svetlé pehy na nose.

Potom sa jemne votrel svojimi perami do jej pier.

Nebozkával ju, ale len sa ich perami dotýkal... len sa dotýkal, akoby žiadal o dovolenie.

„Sľúbil som ti, že ti už neukradnem ani jeden bozk,“ zašepkal; jeho dych ju šteklil na perách, že sa jej zahmlili oči skôr, ako si to uvedomila.

„Beriem to späť,“ zašepkala a napokon mu bozk opätovala; takmer sa mu rozplývala v náručí pri každom jemnom pohladení a láskaní ich pier.

Nebolo to tajné, ako vtedy pri rokfortskom jazere, keď boli veľmi mladí.

Nebolo to pomstychtivé ako vtedy, keď ho pobozkala pred jeho priateľmi na plese.

Nebolo to ukradnuté, ako keď ju pobozkal, keď jej kameň konečne trikrát poskočil na tom zapadnutom mieste.

Nebol to ani vyzývavý bozk spôsobený starou hlúpou hrou na otáčanie fľaše.

Toto bol len bozk.

Čistý, pomalý, vášnivý, hrejivý bozk...

Stvorený pre Draca Malfoya a Hermionu Grangerovú.

Po toľkých rokoch konečne zažili svoj prvý skutočný bozk..