Preklady fanfiction Harryho Pottera

37. Koniec školy

Kapitola pôvodne vyšla 28. decembra 2010. Ide o opätovné vydanie starého prekladu, nie o nový preklad. 

Je to tu - posledná časť! Som tak neskutočne rada, že to mám konečne za sebou!!! Čím dlhšie dom tú poviedku prekladala, tým menej záživná a nudnejšia sa mi zdala. To mám za to, že som si ju neprečítala celú, iba začiatok. Nabudúce budem múdrejšia. 

Každopádne, nekončí sa to tak, ako by ste čakali (teda, ak očakávate to, čo si myslím, že očakávate), ale autorka napísala aj pokračovanie (6 kapitol). Zvažujem, že ho preložím, ale to závisí aj na vás. 

Úprimne, veľmi som sa nehrnula do dokončenia tejto kapitoly, lebo ma trochu sklamal počet komentárov k vianočnej jednorázovke, ale čo sa dá robiť. Za dobrotu na žobrotu. To je, mimochodom, aj dôvod, prečo som ešte nezačala s písaním ďalšej časti Secret Affairs. Jednoducho nemám chuť na to vynakladať čas, nervy a fantáziu, keď si to nevážite a neviem, kedy tú chuť dostanem. Môže sa stať, že prejdú sviatky a žiadna kapitola sa tu neobjaví... čo ma bude mrzieť najmä kvôli tým, ktorí poctivo komentujú, píšu svoje názory a aspoň napíšu jedno poondené ďakujem. Je to naozaj tak veľa? Keď mi na blogu vypíše, že to čítalo 50 ľudí a komentárov je 6, tak to trochu naštve.

Táto malá výčitka sa, samozrejme, netýka mojich komentujúcich stálic, ktoré mu robia neskutočnú radosť a majú moju doživotnú priazeň. =D Myslím, že ich netreba menovať, oni vedia, kto sú a im aj venujem túto kapitolu. 

P.S. - dúfam, že tam nie je veľa chýb, snažila som sa to poopravovať, ale, viete, že nie som dokonalá...

Leann 2010

****

„Dámy a páni, je veľká česť, že vám môžem predstaviť študentku absolventského ročníku 1998 Rokfortskej školy čarov a kúziel - slečnu Hermionu Grangerovú,“ oznámil Dumbledore. Odstúpil z pódia, usmial sa na Hermionu a nepatrne jej pokývol, kým čakal, aby predniesla svoju reč.

Hermiona sedela zamrznutá na svojom mieste a snažila sa spomaliť čas tým, že sa vôbec nepohla. Bolo to tu. Nakoniec povedie všetkých svojich spolužiakov do skutočného sveta... aj keď v nej bola jedna časť, ktorá sa chcela rozplakať a utiecť na svoj internát. Jediný problém bol ten, že jej internát sa uzamkol ani nie pred hodinou. Všetky tašky mala zbalené a čakali na presunutie na vlakovú stanicu. Bola sobota, deň konca školy, a všetci študenti sa pripravovali na odchod vlakom. Študenti, ktorí končili školu sa k nim pridajú až po ceremónii.

„Slečna Grangerová?“ popohnala ju McGonagallová.

Hermiona prikývla, pomaly vstala a kráčala k pódiu. Schmatla okraje stolčeka tak silno, že sa jej kĺby na rukách sfarbili na bielo. Na chvíľu iba zízala na more študentov pred ňou. Všetci sedeli v dokonalých radoch, mali na sebe čierne róby a smiešne čarodejnícke klobúky, ktoré im boli odporučené nosiť od prvého dňa na škole. Niektorí vyzerali nervózne, niektorí vzrušene a iní znudene. Videla tváre, ktoré poznala, tváre, ktoré nepoznala a tváre, ktoré si priala, aby na ne zabudla. Zhlboka sa nadýchla a pomaly vydýchla. Začala svoju reč.

„Priatelia, rodina a moji drahí spolužiaci. Dnes robíme prvý krok do skutočného života. Opúšťame Rokfort, ktorý nás zmenil. Už viac nie sme tie isté deti, ktoré sem vkročili cez veľké dvere pred siedmimi rokmi. Sme dospelí, pripravení chopiť sa čohokoľvek, čo nám ponúknu vyzbrojení vedomosťami, ktoré sme po rokoch tu nadobudli. Dobre sa okolo seba poobzerajte.“

Zastala a pozorovala spolužiakov, ako sa ich hlavy otáčajú okolo seba. „Už to tu viac nevyzerá tak desivo, však?“ Pár hláv prikývlo. „Slzy a krv boli preliate, priateľstvá boli vystavané.“ Harry a Ron sa na ňu usmiali. „Eseje napísané, knihy prečítané, domáce úlohy odignorované, hry vyhraté, tresty odpykané, srdcia zahojené, ale aj zlomené.“ Na krátko sa jej oči spojili s Dracovými. „A to všetko tu v tomto hrade. Pre väčšinu z nás to bol náš druhý domov, ale pre niektorých bol prvý.“ Harry k nej vyslal povzbudzujúci úsmev. „Na ľudí, vedľa ktorých sme sedávali na hodinách a na internátoch nikdy, nikdy nezabudneme, pretože sú to ľudia, s ktorými sme sa delili o naše detstvo, sú to tí, ktorí nám pomáhali tvarovať nás, aby sme sa stali tými, kými sme dnes. Naši profesori, ktorí sedia za mnou, láskavo strávili roky ich životov dúfajúc, že to, čo nás naučili, dostatočne oceníme. Predali nám svoje vedomosti a teraz je na nás, aby sme ich dobre využili.“ Znova sa zastavila, ale potom pokračovala tým najsilnejším hlasom, na ktorý sa zmohla.

„Dokázali sme sebe a všetkým, že my, ročník 1998, sme prežili. Prežili sme druhý vzostup a pád Voldemorta, za čo vo veľkej miere vďačíme istému pánovi Harrymu Potterovi, a ja skutočne verím, že ak sme zvíťazili nad takým zlom, potom dokážeme čokoľvek. Tento ročník, ľudia, na ktorých sa práve pozerám, sú silní. Nevzdávajú sa a vedia robiť veľké veci. Niektorí z vás sa pridajú k Ministerstvu mágie. Niektorí ako ja sama budú pokračovať v štúdiu na školách mimoriadne pokročilých kúziel a mágie, kým ostatní, ktorí našli na Rokforte svoju lásku, sa usadia a vybudujú si vlastnú rodinu. Možno sem jedného dňa prídu vaše deti. Akúkoľvek cestu si zvolíme, akoukoľvek cestou prejdeme, všade si vezmeme spomienky na Rokfort a to je niečo, čo nám nikto nemôže vziať. Gratulujem ročníku 1998. Zvládli sme to!“

Hermiona sledovala, ako sa na tvárach pred ňou objavili úsmevy. Dostalo sa jej obrovského aplauzu a Ron s Harrym dokonca vstali. Vidiac, ako hlúpo sa správali,

im Hermiona venovala prvý úprimný úsmev toho dňa. V časti pre rodinu a priateľov boli najhlučnejší Weasleyovci, keď stáli žiariac hrdosťou nad ich mladými absolventmi. Vedľa nich boli Grangerovci, nadšene mávali svojej dcére a ukazovali jej vystrčené palce. Keď sa Hermiona pozrela späť na študentov, zistila, že všetci stoja.

„Sme pripravení, Hermiona!“ zakričal jej Ron. Ona sa dotkla svojho klobúka a usmiala sa. Dala si ho dolu, a potom ho vyhodila tak vysoko, ako vládala. Ostatní nasledovali jej príklad a priestor sa naplnil krikom vzrušených študentov, keď na nich padali tucty malých čiernych klobúkov. Hermiona sa otočila, aby sa pozrela na profesorov za ňou a bola prekvapená, keď sa stretla so žiarivými úsmevmi. Nuž, samozrejme, okrem Snapea.

„Slečna Grangerová, počínali ste si skvele,“ zalichotil jej Dumbledore.

„Ďakujem, pán profesor.“

„Och, prosím, volajte ma Albus. Viete, že už nie som váš profesor,“ povedal s malým úsmevom. Potriasla si s ním rukou, on potom odstúpil bokom, aby mohla prehodiť slovíčko s profesorkou McGonagallovou. Hermiona zašmátrala vo svojom vrecku, a potom vytiahla časovrat.

„Myslím, že je na čase, aby som vám ho vrátila.“ Podala ho Minerve do ruky. „Nedokážem ani vypovedať, ako som vám vďačná za všetko, čo ste pre mňa urobili,“ pôvabne povedala Hermiona.

„Bolo mi potešením, Hermiona. Nie je zvyčajné, že sa k nám dostane študent tak oddaný štúdiu ako vy a keď sa to už stane, rada urobím, čo môžem. Prajem vám všetko šťastie.“ Krátko sa objali a Hermiona si išla potriasť rukou s ostatnými profesormi. Vrátane Snapea. Keď zišla dolu z pódia, ihneď bola vtiahnutá do skupinky k Harrymu a Ronovi.

„Dokázali sme to, Herms! Je koniec! Áno! Som voľný! Som voľný!!!!“ prehlásil Ron a váľal sa po zemi.

„Bola si skvelá, Hermiona, tvoja reč bola úžasná,“ povedal Harry.

„Vďaka, Harry.“ Hermiona ho objala, než odbehla, aby sa pozdravila s rodičmi.

„Ocko!“

„Tekvička!“ Hermiona sa hodila svojmu otcovi okolo krku. „Och, Tekvička, sme na teba takí pyšní. Rozlúčková reč? Prečo si nám to nepovedala?“ spýtal sa.

„Chcela som, aby to bolo prekvapenie.“

„Nuž, rozhodne sme boli prekvapení, však, zlato?“ povedala jej mama.

„Ahoj, mami.“ Hermiona ju objala.

„Ahoj, zlatíčko. Prečo nejdeš oslavovať s priateľmi? Sme na dnes večer pozvaní do Brlohu na skorú večeru a ja som sa chcela ešte porozprávať s Molly o dezerte.“

„Dobre, uvidíme sa teda neskôr!“ zakričala Hermiona cez rameno, keď utekala, aby dohonila priateľov, ktorí kráčali na vlakovú stanicu. Kým bežala, uvidela Draca pomáhať mame do vozňa. Pri pohľade na neho sa cítila, ako keby sa jej znovu lámalo srdce (nie, že by sa stihlo uzdraviť). Bola tak zamestnaná sledovaním ho, že sa nepozerala, kam beží a zakopla o kameň. Prekvapene vykríkla a padla tvárou na zem.

Draco sa otočil pri tom výkriku a uvidel Hermionu ležať na zemi. Okamžite sa začal odťahovať od mamy, aby jej šiel pomôcť, ale ona ho stiahla späť a potriasla hlavou. Draco sledoval, ako sa okolo nej zhŕkli priatelia, pomáhajú jej vstať a pýtajú sa jej, či je v poriadku. Odvrátil sa, pobozkal mamu na líce, povedal jej zbohom, a potom zamieril k vlaku.

****

Hermiona sedela v kupé a sledovala scenériu z Rokfortského expressu, ktorý uháňal do Londýna. Premýšľala, či sa správne rozhodla, keď sa posledný týždeň Dracovi vyhýbala. V tú noc po tanci obaja súhlasili, že ak by zostali spolu ten posledný týždeň Rokfortu, rozísť sa by bolo pre oboch iba bolestivejšie. Takže sa Hermiona úplne ponorila do práce a štúdia. A keď už nebol žiaden test, na ktorý by sa mohla učiť, učila sa na hodiny na Cairo. Keď nemala nos zaborený v hrubých knihách, písala svoju záverečnú reč. V noci prechádzala prázdnymi chodbami, niekedy sa zastavila, aby sa porozprávala s niektorými portrétmi, aby tak strávila čo najviac hodín so zámkom, ktorý tak veľmi milovala.

„Veríte, že toto je poslednýkrát, čo sa vezieme týmto vlakom?“ spýtal sa Harry prerušiac jej myšlienky.

„Hej, nie je to skvelé?“ povedal Ron a naťahoval si ruky nad hlavou.

„Nie všetci chcú tak hrozne odísť ako ty, Ronald,“ zdôraznila Hermiona.

„Jasné a nie všetci sú takí posadnutí školou ako ty,“ odsekol on.

„Och, prosím, Ron Weasley. Prečo musíš byť stále taký...“ Hermiona a Ron začali jednu zo svojich nezmyselných hádok a Harry ich pozoroval s pobaveným výrazom na tvári.

„Niektoré veci sa nikdy nezmenia,“ povedal sám sebe.

****

O hodinu neskôr vlak dorazil na stanicu a študenti sa vyvalili zo svojich kupé, ťahali so sebou batožinu a hľadali priateľov, aby si povedali posledné zbohom. Trio vystúpilo z vlaku a ťahali svoje ťažké kufre po nádraží.

„Táto časť mi rozhodne nebude chýbať,“ povedal Harry, keď zastali, aby si odpočinuli.

„Hej, ani mne nie,“ priznala Hermiona. Pozreli sa na Rona, ktorý sedel na svojom kufri a masíroval si brucho.

„Kedy je olovrant?“ spýtal sa.

„Ronald, práve sme mali obrovské raňajky. Ako môžeš byť hladný?“ spýtala sa Hermiona.

„To boli raňajky, preto. Teraz je čas olovrantu a ja som hladný,“ povedal.

„Kamarát, som si istý, že keď prídeme do Brlohu, tvoja mama nám niečo urobí,“ podotkol Harry.

„Kým vy dvaja budete hovoriť o olovrante, ja sa idem rozlúčiť s priateľmi. Viete, s ľuďmi, ktorých možno neuvidíme roky,“ povedala Hermiona predtým, čo sa vybrala k svojim starým spolubývajúcim.

„Lavender!“ zakričala Hermiona.

„Áááá! Hermiona!“ Lavender si pritiahla Hermionu do pevného objatia. „Tak veľmi mi budeš chýýýýýýbať!“ zajačala. Och, jasné, že budem, pomyslela si Hermiona.

„Nuž, chcela som sa len rozlúčiť a zaželať ti veľa šťastia,“ povedala Hermiona milo.

„Och, to je také milé - PARVATI! Dievča, vieš, že neodídeš, kým ma najprv neobjímeš!“ Lavender sa odtiahla, išla objať Parvati a nechala Hermionu tak. Tá nad tým pokrčila ramenami a išla hľadať ďalších ľudí, aby sa s nimi rozlúčila, ale stanica sa vyprázdnila rýchlejšie, než očakávala. Hádam, že je... koniec, smutne si pomyslela. Vrátila sa k Ronovi a Harrymu, vzala svoj kufor a naposledy kráčala k bariére na nástupišti deväť a trištvrte. Ron a Harry už stáli na druhej strane a čakali ju. Pristúpila k nim so slabým úsmevom na perách.

„Poďme domov,“ povedal Ron. Harry a Hermiona naraz prikývli a mrknutím oka sa spolu premiestnili do Brlohu.

+++

„Mami! Sú doma!“ Ginny Weasleyová bežala od okna do kuchyne, kde jej mama dokončovala písanie „Gratulujeme H/H/R“ na koláč. „Mami, premiestnili sa do záhrady,“ zopakovala.

„Och, pre pána, kde sú tvoji bratia?“ Jej otázka bola zodpovedaná hlasným, uši trhajúcim „BANG“, keď sa dve identické tváre objavili v kuchyni, obaja pokrytí popolom.

„Volala“

„si?“

Dvojičky na mamu vycerili zuby. „Áno, volala, deti sú doma. A umyte si tváre, vyzeráte smiešne. Nevyrástli ste v stodole.“ Obaja zasalutovali a vykročili po schodoch.

„Ginerva, prosím, choď povedať Grangerovcom, že už sú doma,“ požiadala ju. Ginny odhopsala z kuchyne do obývačky, kde sedeli Grangerovci pri čaji a rozprávali sa s Billom a Charliem o ich mnohých dobrodružstvách s drakmi a škriatkami.

„Prepáčte, ale Harry, Hermiona a Ron sú doma. Myslím, že mama chce, aby sme ich prekvapili v kuchyni alebo také niečo,“ oznámila Ginny. Všetci štyria vstali a nasledovali Ginny do kuchyne, kde Molly ozdobila celú miestnosť do červenej a zlatej. Obrovský koláč bol v strede stola obklopený množstvom chutného jedla a Grangerovci priniesli pár muklovských ozdôb nazvaných “balóny“, ktoré nejako poletovali vo vzduchu bez mágie. Rodiny stáli potichu v kuchyni a počúvali, keď sa trio priblížilo k predným dverám.

„Kde sú všetci?“ spýtala sa Hermiona.

„Pravdepodobne niekde na zadnom dvore. Idem si dať niečo na jedenie. Ak chcete, pridajte sa,“ povedal Ron, ktorý mieril do kuchyne.

„Iste. Môžem si dať niečo pod zub,“ súhlasil Harry a nasledoval Hermionu a Rona. Rona otvoril dvere a...

„GRATULUJEME!!!“ všetci vykríkli. Hermiona odskočila a dala si ruku na srdce, ale usmiala sa, keď videla všetkých tých ľudí, ktorých milovala, stáť pred ňou s hrdými úsmevmi na tvárach. Nuž, okrem jedného.

****

Draco sedel naproti svojej mame u Troch metiel. Vzala ho von, aby oslavovali.

„Takže, povedz mi, aké to je mať školu za sebou?“ spýtala sa jeho mama a pokúšala sa o slušný rozhovor s Dracom, ktorý bol celý večer ticho.

Draco nonšalantne pokrčil plecami a napil sa maslového ležiaka. Snažil sa predstaviť si, ako by tento večer vyzeral, keby oslavoval s Hermionou. Narcissa ľahko prečítala rozrušený výraz na tvári svojho syna. Položila trochu zvráskavenú ruku na jeho.

„Zlato, musíš ju nechať ísť. Celým srdcom ťa miluje, to ti môžem povedať, ale zabilo by ju, keby mala celý život stráviť premýšľaním, aký by bol jej život, keby to neodmietla. Musíš to nechať tak. Nenechaj sa zraniť viac, než je nutné,“ jemne povedala. „Nepáči sa mi vidieť ťa takého smutného.“ Draco dopil maslový ležiak, položil pohár a odtiahol svoju ruku od ruky jeho mamy.

„Môžeme odísť?“ spýtal sa s kamennou tvárou. Narcissa si vzdychla a na sekundu sa pozrela na stôl. Pozrúc sa späť na Draca prikývla.

„Áno, poďme.“

****

Harry, Hermiona a Ron sedeli v obývačke v Brlohu pred praskajúcim ohňom. Bola veľmi neskorá noc a ostatní išli už dávno domov alebo do postele. Hermiona popíjala čaj, kým Harry čistil svoj Firebolt a Ron dojedal šiesty kúsok koláča. Harry položil svoju metlu a pozrel sa na priateľov.

„Takže, čo teraz?“ spýtal sa ich. Ron prestal jesť a Hermiona položila šálku s čajom.

„No, ja zajtra odchádzam na Cairo,“ povedala.

„Čože? Prečo tak skoro, Hermiona? Myslel som si, že strávime leto spolu,“ pýtal sa jej prekvapený Ron. Hermiona potriasla hlavou.

„Je toho tak veľa, čo musím urobiť ešte pred začiatkom jesene. Potrebujem si nájsť prácu, potrebujem si nájsť byt, stretnúť sa s učiteľmi a zistiť, aké hodiny si chcem vziať...“ Hermiona bola prerušená Harryho smiechom.

„Vieš, že sa budeš snažiť vziať všetky, Miona. Nepamätáš si tretí ročník? Bolo prekliato skvelé sledovať, ako každé ráno zaspávaš nad ovsenou kašou,“ povedal.

Hermiona pokračovala ignorujúc jeho komentár. „A rada by som trochu spoznala okolie, možno sa s niekým spriatelila.“

„A čo sme my, prestupná stanica?“ dožadoval sa Ron, jeho uši zružoveli.

„Nie, vy ste dvaja moji najlepší priatelia na svete, ale potrebujem spoznať aj ľudí tam,“ vysvetlila.

„Takže, kedy odchádzaš?“ spýtal sa Harry.

„Môj príchod očakávajú na obed.“

„Ale to je iba o,“ Ron sa pozrel na obrovské hodiny nad gaučom, „desať hodín.“ Hermiona sklonila hlavu.

„Viem. Rodičia už dnes poslali všetky moje veci. Všetko je pripravené, jediné, čo chýba... som ja,“ jemne povedala.

Harry a Ron vstali zo svojich miest a pritiahli si Hermionu do spoločného objatia. Chvíľu tam tak zostali, kým nepočuli posmrkávanie prichádzajúce od schodov. Pozreli sa tam a uvideli Ginny sedieť na schodoch a plakať.

„Gin...“ začala Hermiona. Ginny vstala zo svojho miesta na schodoch, pribehla k Hermione a silno ju objala.

„Nemôžem uveriť, že nás opúšťaš. Nie tak skoro. Nemôžeš zostať ešte týždeň?“ spýtala sa takmer prosiac. „Prosím. Si moja sestra, Hermiona, tak dlho sa neuvidíme...“

„Musím, Ginny, a stále si môžeme posielať poštu, kým budeš na Rokforte. A urobím všetko pre to, aby som prišla na Vianoce domov,“ snažila sa ju upokojiť.

„Viem, že to musíš urobiť, ale, nuž, nikdy som nebola dobrá v lúčení.“ Ginny znovu zasmrkala a utrela si slzy. Ron nadšene prikývol v súhlase.

„Mala si ju vidieť cez leto, keď randila s Deanom a on odišiel s rodinou na týždeň preč.“

„Och, sklapni, Ronald,“ odsekla Ginny a buchla ho do ramena. Hermiona s Harrym sa zasmiali, keď videli dvoch ryšavcov bojovať. Ako mi budú chýbať, pomyslela si Hermiona.

****

O 11:55 stála Hermiona pred weasleyovským krbom a naposledy sa s nimi lúčila. Pani Weasleyová a pani Grangerová už slzili a Ron s Harrym vyzerali obaja trochu strnulo, ako sa snažili neukazovať príliš veľa emócií. Ginny, ktorá včera vyplakala všetky slzy, sa vypytovala Hermiony, aby sa uistila, že na nič nezabudla.

„Už by som mala ísť,“ povedala skupinke ľudí pred sebou. „Ahoj, ocko.“ Otec ju pevne objal, než sa presunula k mame. „Mami, prosím, prestaň plakať. Budem v pohode.“

„Och, Molly, nerozumiem, ako to robíš. Ako môžeš nechať svoje deti odísť?“ plakala, kým objímala Hermionu trochu silnejšie, než sa jej páčilo.

„Mami,“ vytisla zo seba, „nemôžem dýchať.“

„Och, prepáč, zlato. Dávaj si pozor a ak sa ti to tam nebude páčiť, okamžite sa vráť domov, rozumieš? A nedovoľ im, aby k tebe boli hrubí a...“

„Mami, všetko bude v poriadku,“ uisťovala ju trochu podráždená z toho, že sa musí opakovať. Odstúpila od mamy, objala Molly a Arthura a nakoniec sa obrátila k Harrymu a Ronovi.

„Takže...,“ povedal Ron.

„Odchádzaš,“ prehlásil Harry. Hermiona prikývla a zízala na podlahu. Zrazu zacítila, ako sa s ňou zrazili dve telá, keď ju chlapci pritiahli k sebe.

„Máme ťa radi, Hermiona,“ povedal Harry.

„Hej a ak ti bude niekto robiť problémy, iba nám povedz a my im nakopeme...“

„Ronald...“ povedala Molly varujúcim hlasom.

Hermiona sa zachichotala. „Tiež vás mám rada, chlapci, a nerobte si starosti, sľubujem, že zostaneme v kontakte. A Ginny...“ Ukázala prstom na svoju priateľku. „Dohliadni na tých dvoch, kým budem preč. Ak sa dostanú do problémov, chcem o tom vedieť.“ Ginny sa zasmial a sľúbila jej to. Hermiona hodila za hrsť hop-šup prášku do plameňov a vstúpila dnu. Teraz sa neotáčaj, pomyslela si. Naposledy zakývala uslzeným tváram pred sebou.

„Cairolská škola mimoriadne pokročilých kúziel a mágie pre intelektuálne nadaných, Egypt!“ jasne povedala.

A Hermiona bola bleskovo preč.

Koniec