Preklady fanfiction Harryho Pottera

Moja

„Vravela som ti, že to nevzdá,“ vyhlásila Ginny spevavým hlasom, zatiaľ čo si zľahka obtierala pery obrúskom, keď dojedla šalát.

Boli v Indigu, jednej z ich obľúbených reštaurácií. Bola to nóbl, ale tiež trochu uvoľnená neformálna reštaurácia, ktorá ponúkala moderné európske menu. Hermione a Ginny sa to miesto páčilo, pretože vyžarovalo veľmi útulnú atmosféru. Často tam chodievali cez víkendy. Bolo to jedno z ich obľúbených miest, pretože im umožňovalo oddýchnuť si po stresujúcom týždni.

„O čom to hovoríš, Ginny? S Oliverom sme teraz len kamaráti,“ zamračila sa Hermiona a vyzerala dosť pobúrená kamarátkiným úsudkom.

„Neviem,“ pokrčila plecami Ginny a predtým, ako pokračovala vo svojej malej teórii, sa otočila, aby sa presvedčila, že Oliver je stále na toalete. „Zdá sa, že sa na teba pozerá naozaj intenzívne, vieš. Akoby ťa naozaj ešte stále miloval. Viem, že stále miluje, Miona. Len sa snaží byť zdvorilý, keď vie, že už si s Dracom, ale ja mu to jeho kamarátstvo neverím. Ollie je dobrý chlap, necháp ma zle. Je to aj môj priateľ. Ale vieš, aj dobrí chlapci majú svoje malé špinavé tajomstvá,“ zašepkala Ginny a pritom rozhodne prikývla a vyzerala veľmi presvedčená o správnosti svojho tvrdenia.

„Daj Oliemu pokoj, Ginny. Máme spolu dlhodobý vzťah. Trikrát ma požiadal o ruku a ja som to proste zarazila. Čo si čakala? Veď vieš, že som mu dosť ublížila. Veľmi si vážim jeho snahu byť teraz mojím priateľom. Záleží mi na ňom veľmi veľa a jednoducho nechcem zahodiť priateľstvo, ktoré mi ponúka. Nechcem mu znova ublížiť,“ vysvetlila Hermiona. „Chcela by som, aby to priateľstvo fungovalo, vieš.“

„No, je to tvoje rozhodnutie. Len ti pripomínam, že kamarátenie s bývalým priateľom sa v skutočnom živote jednoducho nedeje hladko. Takto to nefunguje. Ver mi,“ odpovedala jej Ginny znalecky.

„Tým myslíš ako so Seamusom?“ Hermiona si nedokázala pomôcť a spýtala sa.

Ginny chvíľu mlčala, napokon smutne prikývla. „Rozprávali sme sa, asi pred tromi dňami. Nebolo to také zlé, ako som očakávala, ale ani zďaleka dobré. Bolo to len... akési dohodnuté uzavretie, vieš. Aj tak vedel, že to príde. Nemali sme nejaký silný partnerský vzťah. Mali sme sa radi, to áno. Ale nebolo to niečo, čo by vydržalo. Myslím, že sme to vedeli od začiatku.“ Ginny sa opustene usmiala, zatiaľ čo sa pozerala von oknom, ale na nič sa zvlášť nepozerala.

„Kedy si sa s Theom...?“

„V tú noc, keď ste s Dracom odišli,“ odpovedala Ginny ticho. Jej hlas bol teraz taký iný, ako keď pred chvíľou hovorila o Seamusovi. Znela šťastnejšie, všimla si Hermiona.

„Strávili sme spolu celý deň. Pozval ma na ryby a ja som si nikdy nemyslela, že to bude až taká zábava, ale myslím, že vždy, keď som s ním, cítim vzrušenie a motýle v bruchu. Keď sa však zvečerilo a ja som si všimla, že ty a Draco ste sa ešte nevrátili, začala som sa naozaj báť. V ten večer som ho stále otravovala, a tak mi povedal o ich malom pláne s Dracom. Snažil sa mi nahovoriť, že Draco sa o teba dobre postará, a tak sme čakali, až kým naozaj nebolo veľmi neskoro a ja som spanikárila. Začala som naňho kričať a zo všetkého som ho obviňovala, keďže na Draca som zatiaľ kričať nemohla. Už sme sa skutočne chystali po teba, ale ja som sa naňho nemohla prestať hnevať, takže som nakoniec kričala, ako si mala od začiatku pravdu a že sme vôbec nemali pristúpiť na tú dovolenku a potom...“ Ginnyine pery sa potom jemne roztiahli do úprimného, plachého úsmevu. „Pobozkal ma... Vlastne ma pobozkal poriadne a ja by som mohla prisahať celému svetu, že to bol ten najlepší bozk, aký som kedy zažila. Nikdy som nič také necítila; ani keď som bola s Harrym, a to je naozaj niečo, vieš. V tú noc, keď sme sa nakoniec milovali, všetko nabralo dosť vážny spád.“

Ginny sa musela zastaviť a pozrieť na Hermioninu reakciu; napriek tomu v nej nenašla nič iné ako empatiu a pochopenie.

„Theo je jednoducho iný, vieš?“ Ginny sa začervenala, keď pokračovala. „Viem, že by som sa mala za seba hanbiť, ale on všetko skrátka robí oveľa jednoduchšie, ako keď niečo chceš, ideš a vezmeš si to. Keď som s ním, je to ako jazda na horskej dráhe. Cítim sa naozaj bezstarostne a slobodne. Necháp ma zle, Seamus je úžasný chlap, ale Theo je jednoducho... výnimočný.“ Ginny sa nadýchla, kým vzala Hermionu za ruky a pevne ich zovrela. „Akosi teraz tuším, čo naozaj cítiš k Oliverovi a Dracovi,“ povedala jej vážne.

Potom sa zamračila, keď zrazu videla, že Hermiona vyzerá prekvapene a rozpačito. Švihla hlavou a uvedomila si, že za ňou stojí Oliver.

Obe nevedeli, čo majú povedať alebo urobiť, takže sa len rozpačito pozerali kamsi inam ako na neho, kým sa neusadil na svoje miesto.

Po krátkom mlčaní si prečistil hrdlo a usmial sa. „Takže dezert?“

Tváril sa, akoby nič nepočul, ale Hermiona si nemohla pomôcť, ale cítila sa ešte previnilejšie, keď si všimla náznak utrpenia v jeho očiach.

****

„Prečo si súhlasila s jeho pozvaním na večeru? Teda, jasné, môžeš sa s ním kamarátiť, ale vieš, večera je niečo, akoby si s ním mala rande. A nehovor mi, že je to len priateľské rande, pretože bývalí nikdy nechodia na priateľské rande. Celá tá myšlienka je jednoducho smiešna,“ bľabotala Ginny, keď vchádzali do ich butiku po Oliverovom odchode, ktorý Hermione narobil ešte väčšie problémy a starosti.

„Cítila som sa tak trochu previnilo, dobre? Teda, po tom našom tajnom rozhovore, ktorý, ako sa ukázalo, už nebol taký tajný, som si nemohla pomôcť, ale cítila som sa vinná za všetko. Jednoducho som nedokázala povedať nie, Ginny.“ Hermiona si unavene vzdychla. „A okrem toho...“

„Draco,“ vyslovila Ginny.

„Áno, ohľadom toho...“

„Nie. Draco. Teda, je tu,“ povedala Ginny, pričom ukázala na salónik, a naozaj tam bol Draco Malfoy... spal na gauči a nevnímal všetky pohľady a omdlievanie dám vo vnútri.

Mal na sebe čierne úzke džínsy a ľahkú luxusnú bielu košeľu s decentným jednoradovým smokingom. Platinové vlasy mal rozstrapatené na vankúšoch na pohovke, pretože spal, akoby bol doma.

Zdalo sa, že sa stal ďalšou atrakciou pre zákazníkov a pre celý podnik. Dokonca aj predavačky a dizajnéri vyzerali veľmi spokojne a mali radosť zo svojej práce, pričom sa naňho neustále pozerali.

„Nemôžem si namiesto tohto kúpiť jeho?“ Jeden zo zákazníkov dokonca zažartoval s predavačkou, zatiaľ čo si ho otvorene prezeral.

Hermiona nevedela, či má žiarliť, alebo sa nadúvať pýchou, že tento krásny vysnívaný chlapík tu skutočne patrí jej.

Hlúpy Slizolinčan.

Dobre, že spal, inak by sa jeho nemožné ego opäť spokojne nakŕmilo.

Jemne sa usmiala, keď na stole hneď vedľa neho uvidela kyticu červených ruží, všimla si, že je väčšia ako Oliverova, presne ako sľúbil.

„Ach, nie je sladký?“ rozplývala sa Ginny, keď vzala kyticu a privoňala si k jej kvetom.

„Draco?“ Hermiona sa usmiala, zatiaľ čo si opatrne sadla vedľa neho a pohladila ho po vlasoch.

On len zachrčal, pohol sa a potom opäť zaspal.

„Ako dlho tu už je?“ spýtala sa Hermiona sekretárky, keď sa k nim priblížila.

„Len pár minút po tom, čo ste dopoludnia odišli, pani Hermiona,“ informovala ju Sapphire.

Hermione klesla sánka.

Bol tu tak dlho?

„Je mi to veľmi ľúto, slečna Hermiona. Nechcel, aby som vám zavolala. Povedal, že vás chce prekvapiť,“ ospravedlnila sa Sapphire pri pohľade na ohromený výraz svojej šéfky.

„Na tom nezáleží. To je v poriadku,“ pokrútila Hermiona roztržito hlavou, pričom na ňu mávla rukou.

„Dobre, takže voči komu sa teraz cítiš previnilejšie? Voči minulému alebo voči súčasnému?“ Ginny na ňu zdvihla obočie, kým odišla, aby pokračovala vo svojej práci.

Hermiona si ťažko vzdychla, zatiaľ čo jemne hladila svojho priateľa po vlasoch. „Draco? Zobuď sa, láska. Prepáč, že som prišla neskoro,“ zašepkala, zatiaľ čo ho jemne bozkávala na pery.

„Čo sa..., Miona?“ Zastonal, keď otvoril oči.

„Dobré ráno, ospalček,“ uškrnula sa láskyplne. „Poď, pôjdeme do mojej kancelárie, kým ma všetky dievčatá na tomto mieste nezabijú.“

„Sakra, moje prekvapenie nevyšlo,“ zamrmlal, zatiaľ čo sa postavil a trochu sa pretiahol.

„Vyšlo! A čo si si myslel, že budeš spať uprostred salónika, čo?“ Hravo ho so smiechom postrčila.

„Nevedel som to, jasné? Okrem toho je to tvoja vina.“ Zasmial sa, zatiaľ čo jej ľavou rukou skĺzol okolo pása a na pravej balansoval s kyticou, pričom ju zároveň bozkával do vlasov, keď kráčali k jej kancelárii.

Hermiona si nemohla pomôcť, ale cítila sa síce trochu nepríjemne, ale aj trochu samoľúbo z toho, že na ju veľa dievčat zo žiarlivosti prebodáva pohľadom.

„Kde si vlastne bola?“ spýtal sa Draco, zatiaľ čo kládol kyticu na jej stôl, kým sa ocitli v jej kancelárii.

„Ja-ehm,“ zamračila sa. Mala by vôbec spomenúť, že bola s Oliverom?

Samozrejme, že by mala!

Na čo vôbec myslela?

Nemohla klamať svojmu priateľovi. Jej vernosť by mala patriť jemu, a nie iným ľuďom.

S Oliverom boli teraz len priatelia. Na tom nebolo absolútne nič zlé.

Však?

„Kamarátenie s bývalým priateľom sa v skutočnom živote jednoducho nedeje hladko. Takto to nefunguje. Ver mi.“ 

„Prečo si súhlasila s jeho pozvaním na večeru? Teda, jasné, môžeš sa s ním kamarátiť, ale vieš, večera je niečo, akoby si s ním mala rande. A nehovor mi, že je to len priateľské rande, pretože bývalí nikdy nechodia na priateľské rande. Celá tá myšlienka je jednoducho smiešna.“ 

„Draco? Môžem ti niečo povedať?“ Hermiona sa znepokojene spýtala, pričom ho objala okolo pása.

Keby mu povedala všetko a o tom, ako sa cíti vinná voči Oliverovi, kvôli čomu sa s ním snaží kamarátiť a prijala jeho pozvanie na večeru, vedela, že to pochopí, však?

Ak by to pred ním zatajila, všetko by len zhoršila.

„Jasné, princezná. O čo ide?“ Odvetil jej, pričom jej stisol plecia a pobozkal ju na čelo.

Zdalo sa, že má teraz dobrú náladu. Dnes bol určite vhodný čas povedať mu o...

„Čo to je?“ Dracova hravá nálada sa automaticky zmenila, keď uvidel ďalšiu kyticu ležať na jej kancelárskom kresle.

Sakra.

Myslela si, že ju už vrátila Oliverovi, nie?

Zrejme si ju vôbec nevzal späť a dokonca ju položil na jej miesto, a nie na stôl, aby ju Sapphire nevidela a aby nemohla položiť ruže do vázy ako zvyčajne.

Vtedy úplne odpútal jej pozornosť a ona nemala čas ich skontrolovať.

Na čo sa to, dočerta, snažil hrať?

„Hovorila som ti, že sa nevzdá.“

Možno mala Ginny pravdu.

Bola v peknej kaši.

„Je to ehm...“

„Je to od toho Olivera Wooda, však?“ Draco sa teraz tváril dosť podráždene, zatiaľ čo z nej spustil ruku a bez okolkov hodil Oliverovu kyticu do odpadkového koša. Náraz bol dosť silný, až sa Hermiona trochu zachvela. Niektoré okvetné lístky dokonca nadskočili a rozsypali sa na podlahu.

„Prišiel sem osobne?“ Rozhodne sa jej spýtal v čase, keď sa na ňu opäť otočil. Draco mal v sebe takú nadradenú auru vždy, keď sa hneval.

Bolo to takmer desivé.

„A?“ Vypytoval sa ďalej, pričom na ňu prižmúril oči.

„A on... my sme mali spolu s Ginny vonku obed,“ odpovedala Hermiona a zo všetkých síl sa snažila zdôrazniť, že Ginny bola s nimi, čo znamenalo, že nebola s Oliverom sama.

Draco pokrútil hlavou a žalostne sa zasmial. „Takže konečne sa kamarátiš s Ginny. Je úžasné, ako sa s ňou dokážeš skamarátiť, keď prišiel Wood, ale mňa by si nepočúvla, keď ťa už krvopotne niekoľko dní žiadam, aby si sa s ňou porozprávala. Aha, počkaj. Zabudol som. Si s ním už roky. Čo môžem čakať? Určite ťa môže požiadať o čokoľvek a ty vždy povieš áno!“ Draco zaťal zuby v očividnom hneve a žiarlivosti, ale v jeho sivých očiach bolo vidieť aj bolesť.

„Tak ku komu sa teraz cítiš previnilejšie? K tomu minulému alebo k tomu súčasnému?“

„Tak to nie je, Draco. Prosím ťa. Pochopil si to zle.“

„Ach, to ma mrzí! Možno som len prehnane reagoval na to, že som tu čakal skurvené hodiny, zatiaľ čo moja priateľka bola v skutočnosti vonku so svojím bývalým na starom dobrom obede a dobiehala spomienky!“

„Draco, prosím...“

„A ja som si vlastne myslel, že robím správnu vec, keď ju prekvapím a...“

„Tak to nie je, len-“

„Urobil som niečo navyše, keď som jej priniesol väčšiu kyticu, ale ukázalo sa, že-“

„Počúvaj ma! Tá kytica sa mi páči, Draco! A...“

„Že už jednu mala od toho starého bezvýznamného frajera...“

„Ja som ju neprijala! Dobre vieš, že k nemu nič necítim; a vypočuješ ma, prosím ťa? Vieš, že ja...“

„Ale veď som tu! Tak veľmi sa snažím prestať byť tak prekliato žiarlivý aj keď som, lebo ja-“

„Milujem ťa!“

„Milujem ťa!“

Obaja prestali kričať a zadychčane na seba hľadeli. Kričali na seba súčasne a ničomu nerozumeli; okrem poslednej časti, pretože ju zakričali presne v tej istej sekunde, takže boli hlasnejší, než mali byť.

„Dobre, toto je teda jasné,“ vydýchol Draco po bolestivých chvíľach vzájomného zízania, pričom sa stále snažil zmierniť mimoriadne zrýchlený tlkot svojho srdca.

Hermiona prikývla a tiež dýchala tak ťažko, že si bola istá, že sa jej každú chvíľu nafúknu pľúca a prasknú.

O niekoľko sekúnd neskôr sa ocitli v situácii, keď si navzájom vyrážali dych vehementným ubozkávanímu sa na smrť.

Draco ich potom niekam premiestnil, nebola si istá kam, ale bolo jej to jedno.

Bola príliš opojená jeho bozkami, takže sa nemohla starať o nič iné, len o neho.

„Sľúb mi, že toho Olivera Wooda už nikdy neuvidíš!“ dožadoval sa Draco medzi bozkami, teraz jej vkĺzol rukami do blúzky a zovrel jej prsia, čím ju prinútil zastonať a prehnúť sa do neho.

Bola príliš vzrušená a srdce jej bilo príliš rýchlo a hlasno, takže počula, ako sa jej v ušiach hlasno a jasne ozýva. Nedokázala urobiť nič iné, len kňučať a prikyvovať.

„Vždy budeš moja, Hermiona. Nebudem tolerovať, aby mi niečo alebo niekto bral, čo je moje. Zabil by som, keby som musel, a nenájdem v tom žiadne výčitky svedomia. 

Nie som dobrý človek, som sebec a je mi to úplne jedno! Je mi jedno, čo si o mne myslí svet. Je mi všetko jedno, pokiaľ si ťa udržím. Všetko z teba. Tvoja krása, tvoje telo a tvoje srdce sú moje. Si len moja! Nikto sa ťa neopováži dotknúť bez toho, aby predtým nezomrel. Nikto okrem mňa sa ťa nikdy nedotkne! Patríš mne!“ Intenzívne vyslovil, kým ju pritlačil na stenu.

Jeho oči boli príliš intenzívne, hučali ako oheň.

Vyzeral strašidelne, ale vyložene krásne, keď mu vlasy viseli nad planúcimi očami.

Magická žiadostivosť a extrémna posadnutosť v nich úplne ochromila každý kúsok jej dominancie.

Cítila sa veľmi bezmocná a podriadená, ale nikdy netušila, že to môže byť tak prekliato dobré.

Myšlienka, že k vám niekto patrí, bola krásna, ale predstava, že niekomu patríte, že ste pripútaná k jeho panovačnej kontrole a že každý stupeň vašej vôle je viazaný len na neho, bola jednoducho veľkolepá.

Imperiálna majetníckosť jeho mužskej povahy ju vťahovala do stavu tranzu; akoby mohla urobiť čokoľvek, vzdať sa čohokoľvek, odovzdať sa čomukoľvek len pre neho.

„Som tvoja, Draco. Celá,“ zašepkala chrapľavo, keď ho znova pobozkala.

Draco jej bozk lačne opätoval a vyzliekol z nej oblečenie príliš narýchlo, až ho takmer roztrhal na kusy.

O niekoľko hodín neskôr ležali a dychčali na podlahe.

Nevedela, ako dlho a koľkokrát mali sex, a bolo jej to jedno, pretože tam ležali nahí, vyčerpaní a bez dychu, pričom pozerali do stropu.

Bola taká vyšťavená a všetko ju bolelo, ale teplo, ktoré sálalo z jej tela, bolo priveľké. Bola veľmi citlivá, takže len malý dotyk alebo kontakt na jej pokožke opäť spôsobil, že sa v nej všetko chvelo, akoby vytváralo malé vlnky elektriny pri samotnom dotyku.

„To bolo...“ Draco sa nadýchol, stále lapal po dychu a hľadel do stropu, potom si uvedomil, že vetu vlastne nemôže dokončiť. Už predtým zažil veľa najodvážnejších a najsmelších zážitkov, ale, dočerta, toto bolo na slová priveľa.

„Ešte sme ani nedošli k posteli,“ uškrnula sa Hermiona, stále trochu zadychčaná. Jej hlas znel inakšie, lebo bol trochu surový od výkrikov. Nemohla uveriť, že práve s ním súložila na stene, a dokonca na podlahe. Pred Dracom mala len jedného milenca a nikdy s ním nemala sex nikde inde ako na oficiálnej, dobre pripravenej posteli. Ale na druhej strane, jej vzťah s Oliverom nebol taký divoký a bláznivý ako tento.

Intenzitou sa mu ani nepribližoval.

„To som nevedel,“ zahundral Draco, zatiaľ čo sa lenivo opäť dotkol jej pŕs, až jej vďaka treniu okamžite stvrdli bradavky.

„Potrebujem malú prestávku, prosím.“ Hermiona zavrela oči, stále veľmi citlivo vnímala jeho dotyky, ale pre prílišné vyčerpanie sa nemohla ani pohnúť. Už si ani nepamätala, koľkokrát sa dnes spolu vyspali. Ale na druhej strane, kto by to počítal?

Mohla by ho mať po miliónkrát, keby jej to len telo dovolilo.

Teraz však bola na pokraji mdlôb.

„Tak ťa teda odnesieme do postele, princezná. Sakra, ja si vlastne tiež potrebujem oddýchnuť.“ Draco sa ochabnuto postavil, tiež dosť ubolený z ich nedávnych aktivít.

„Oddychuj,“ zamrmlala ospalo, keď ju jemne nabral a odniesol do postele.

„Oddýchni si a keď sa zobudíš, budem ťa mať opäť,“ zašepkal Draco, keď ju prikrýval prikrývkou a bozkával na čelo.

„Si neuveriteľný,“ zasmiala sa ticho, hoci bola príliš unavená a ospalá, aby teraz vôbec otvorila oči.

„Musím sa s tebou milovať v tejto posteli,“ zašepkal na ňu nežne.

„Kde to vlastne sme?“ Ticho zašomrala, stále zatvárajúc oči a na pokraji zaspania.

Na chvíľu sa odmlčal.

„V mojej izbe,“ odpovedal napokon a opäť ukázal svoj úprimný úsmev; ona však už spala, aby to počula a videla.

„Na mieste, o ktorom som sníval, že sa s tebou budem milovať, oveľa skôr, ako sme sa pri rokfortskom jazere prvýkrát pobozkali...“