Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Vykúpenie Draca Malfoya

Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov

Vykúpenie Draca Malfoya
Vložené: Jimmi - 09.12. 2009 Téma: Vykúpenie Draca Malfoya
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Redemption of Draco Malfoy: luckei1.

"Dokáže sa Draco zachrániť pred osudom Darov smrti tým, že bude ufňukaný zbabelec?."

1/7

Kapitolu venujem: kometa, Monie, 32jennifer2, eli, wanilka, gama, Rapidez, HOPE, koralinka a cyrus.

Dobre, do konca roka 20 dní a zostáva mi 16 kapitol (AUNP plus toto). Plán je.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Vykúpenie Draca Malfoya

Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov

V dňoch po skončení vojny bol Rokfort centrom aktivity. Vo Veľkej sieni sa robili prípravy na smútočný obrad; priatelia a rodiny sa opätovne spojili a s ohromnou horlivosťou sa preberali plány do budúcnosti. Žaláre hradu boli opäť raz používané pre ich pôvodný účel; všetci zostávajúci smrťožrúti a tí, ktorí boli zajatí z Temnej strany, tam boli nahnaní a uzamknutí až dovtedy, kým sa nemohlo uskutočniť ich zatknutie a väzni neboli poslaní do Azbakanu.

Hermiona urobila svoj podiel v tých dôsledkoch a bola vyčerpaná, duševne aj fyzicky. Ani ona, Ron či Harry od tej veľkej bitky veľa nenaspali, keďže spávali v krátkych zmenách, aby mohli ostatným stále pomáhať v tej práci, ktorú všetci robili.

Tú noc, po večeri a keď väčšina ľudí šla do postele, Hermiona hľadala trochu tichej samoty. Pomaly sa štverala po schodoch do Astronomickej veži, premýšľajúc o všetkom, čo sa stalo. Ron bol väčšinou priamočiary, pokiaľ šlo o budúce plány, od tohto okamihu už mal svoj život namapovaný. On, Harry a Hermiona sa zapíšu do aurorského výcviku. Harry sa ožení s Ginny a hoci sa to nepovedalo, predpokladala, že si myslel, že oni dvaja sa tiež zoberú. Oba páry budú mať veľké rodiny, budú bývať vedľa seba a žiť šťastne až naveky.

Hermiona začínala ľutovať ten bozk, čo mu dala. Bol urobený v okamihu zhonu, bola taká nadšená, že Ron konečne, konečne, pochopil, odkiaľ ona pochádza*. Nemyslela si, že plne prijal jej nadšenie pre práva všetkých magických bytostí, ale prinajmenšom o tom premýšľal. Jednako, bolo to impulzívne a zrodené z rokov, kedy sa jej páčil.  (* PP. to je tá scéna, keď ho Hermiona pobozká, pretože si spomenul na škriatkov v kuchyni a chcel, aby opustili hrad miesto toho, aby bojovali – ja som si to musela vyhľadať…)

Jej city k nemu začali blednúť po tom, čo ju s Harrym v tých lesoch opustil, hoci jej trvalo, kým spoznala, čo sa deje. Keď ho najväčšmi potrebovala, odišiel bez záujmu a vrátil sa kvôli Harrymu, len kvôli Harrymu. Naozaj ho nemala pobozkať. Hoci možno to bolo lepšie. Mohla teraz bez pochybností povedať, že tie pocity, ktoré kedysi cítila k Ronovi, boli preč.

Hermiona sa načiahla k dverám na veži a zatlačila, aby ich otvorila. Keď sa vyštverala nahor, obzrela sa a zistila, že nenašla miesto samoty; bol tam niekto iný.

"Malfoy!" riekla, keď pustila tie dvere a cúvala od neho.

Stál na opačnej strane veže, opieral sa o cimburie. Jeho čierny hábit sa za ním vo vetre vlnil a jeho bledá, vystrašená tvár bola nerozhodná, keď ju sledoval.

S veľkým povzdychom sa otočil chrbtom. "Grangerová."

Inštinktívne vyletela Hermionina ruka k jazve na hrudi, ktorú jej vyliečil. Tak veľa sa stalo od tej noci, keď si o ňom myslela, že je naozaj neschopný ublížiť. Pravda bola na prehltnutie horká pilulka.

"Čo-čo tu robíš?" spýtala sa, druhá ruka ju svrbela po prútiku.

"Čo tu robíš ty?" napodobňoval, jeho hlas úplne fádny a zbavený všetkých emócii.

"Ja... to nie je tvoja vec," odpovedala povýšene.

Pokrútil hlavou. "Nie. Myslel som tým, že nech ťa sem priviedlo čokoľvek, asi to sem priviedlo aj mňa."

"Potrebujem miesto k premýšľaniu," odpovedala automaticky.

"Vidíš?" riekol duto.

Hermiona zízala na Dracov chrbát a mračila sa. Vyzeral taký... stratený, rezignovaný, opustený. Taký odlišný od mladého muža, ktorý len pred rokom riskoval všetko, aby ju zachránil. Prešla vežou, aby sa postavila pár stôp od neho. Napriek všetkému, čo o ňom počula, napriek jednému razu, čo ho videla od tej osudovej noci na tejto istej veži, nebála sa ho.

Bolo medzi nimi tak veľa, čo nebolo vypovedané; nevedela, kde začať. "O čom premýšľaš?" spýtala sa.

"O konci môjho života," okamžite odpovedal.

Hermionine oči sa roztvorili, keď zvážila, kde sú - miesto, kde zabili Dumbledora - ako vysoko od zeme sú a to ako Malfoy nakúkal cez okraj. Bez ďalšieho premýšľania sa prihnala k nemu a položila mu ruku na plece. "Nie, neskáč, Malfoy."

Zízal na jej ruku, takú bledú na jeho tmavom plášti a potom sa pozrel do jej vystrašených očí. "Prečo nie?" spýtal sa. "Kvôli čomu mám žiť?"

"Je toho veľa," odvetila bez premýšľania.

"Vážne?" skepticky nadvihol obočie.

Tentoraz sa zamyslela nad jeho otázkou. Samozrejme, mal Temné znamenie, bol zodpovedný za Dumbledorovu smrť, použil neodpustiteľné kliatby minimálne na dvoch ľudí a ona nemala tušenie, čo ešte urobil, odkedy so Snapom opustil školu. Jeho budúcnosť sa zdala byť určená; pôjde do Azbakanu.

"Jednako si nemyslím, že by si mal ukončiť svoj život," protestovala, keď odtiahla svoju ruku.

Vzdychol si. "Nechystám sa skočiť z tejto veže, Grangerová. Som príliš veľký zbabelec na takéto divadlo. Ale..." Naozaj sa s ňou chcel o tomto všetkom zhovárať? "Za pár týždňov mám osemnásť. Osemnásť a môj život skončil."

"To nevieš," povedala Hermiona, nie celkom istá o tom, o čom sa ho snaží presvedčiť. "Poviem im, čo si pre mňa urobil. Možno budú zhovievaví."

Draco pokrútil hlavou. "Nechcem znížený trest. Ja nechcem akýkoľvek trest. Okrem toho, to, čo som urobil pre teba, nie je nič v porovnaní s tým, čo iného som urobil, za čo som zodpovedný."

"To nie je pravda," pokračovala. "Bezo mňa by mal Harry všetko oveľa ťažšie. Nikdy nespoznáme dôsledky tvojho rozhodnutia tej noci."

"Na tom nezáleží. Kedysi, som si myslel, že možno, ale teraz... jediný človek, ktorý mi mohol pomôcť, je mŕtvy."

Hermiona sa zamračila. "Kto?"

"To je jedno," odpovedal Draco. "Nikto by mu aj tak neveril."

"To nevieš," riekla Hermiona. "Snape... bol všetko možné, ale bol na našej strane. Harry to práve zistil, možno..."

Draco na ňu uprene pozeral, snažiac sa rozoznať, či hovorí pravdu. Potom povedal, nahnevane, "nádhera. Ak je to vôbec pravda, neexistuje žiaden dôkaz. Jediné, čo mám, je moje slovo, a nemyslím si, že pre tú tvoju bandu stojí za niečo. Proste na to zabudni."

"Povedz to mne," riekla.

"Povedal som, zabudni na to!" zavrčal, na chvíľu sa zablysol v jeho očiach hnev. Potom zmizol a jeho oči nadobudli neživý, prenasledovaný výraz, mdlý a šedivý. Jeho hlas sa zhodoval s jeho mŕtvymi očami, keď sa potichu spýtal, "bolí to, niekedy?"

Hermiona vedela, že hovorí o tej prekliatej bodnej rane na jej hrudi. "Občas. Keď som unavená alebo som vynaložila priveľa mágie." Napadlo ju, že tu práve stojí a vedie rozhovor s Dracom Malfoyom. Mala tak veľa otázok, čo mu chcela položiť a nad ktorými premýšľala počas posledného roku, ale nevedela, kde začať. Ani nevedela, či chce tie odpovede poznať. Malfoy viac než ktorákoľvek iná živá bytosť dokázal, aby sa jej emócie roztočili v špirále.

"Ďakujem ti," povedal takmer šeptom. "Za to, že si nič nepovedala."

"Povedala som ti, že nepoviem," odvetila.

"Viem. Neveril som ti naozaj." Draco jej venoval ospravedlňujúci sa úsmev.

"Nerozumiem ti," povedala Hermiona, pokrútila hlavou a odvrátila sa od neho.

"Prečo by si mala chcieť?" spýtal sa.

Tá otázka ju zasiahla ako vedro studenej vody do tváre. V tom roku odkedy ju vyliečil, zachránil jej život, sa ho snažila pochopiť. Potom, čo sa dozvedela o okolnostiach, ktoré obklopovali jeho úlohu zabiť Dumbledora, dúfala, že sa obráti na Rád, že možno v tej veži zažil zmenu srdca, ktorá by sa preniesla do zvyšku jeho života.

Keď mesiace plynuli a nič sa nedialo, snažila sa pochopiť prečo. Ani jedna z jej teórii sa nezhodovala s tým, čo sa o ňom dozvedela; nikdy neurobil nič, čo od neho čakala, že urobí. Tešila sa zo svojho malého tajomstva, nad rozlúštením ktorého strávila mnoho osamelých nocí, ale teraz to nebolo také zábavné. Naozaj ho pošlú do Azbakanu a bolo pravdepodobné, že tam zostane po zvyšok svojho života. Hermiona nedospela k nijakým záverom a asi sa nikdy nedozvie odpovede na svoje otázky. Toto je možno jej jediná šanca, a predsa sa nedokázala prinútiť, aby na neho zatlačila.

"Neviem," zašepkala.

Keď prešlo niekoľko minút v podivne utešujúcom mlčaní, Draco si vzdychol a postavil sa. "Nemala by oslavovať alebo niečo také?"

"Na tento večer som už mala dosť oslavovania," zachichotala sa.

"Odchádzam. Moja matka sa bude čudovať, kde som. Chytá záchvat, keď som preč príliš dlho." Prevrátil oči, ale Hermiona mala podozrenie, že mu to až tak nevadí.

"V poriadku."

"Pozri, existuje krém, o ktorom viem, že by si ho mohla použiť na to zranenie. Volá sa ´Delphine´ a je na rany a jazvy z prekliatia. Návod sa dá nájsť v knihách na liečenie temnej mágie."

Hermiona prikývla. "Ďakujem ti." Otočila sa tvárou k nemu bez toho, aby vedela čo, či vôbec niečo, čo by mala povedať. Toto je asi posledný krát, čo ho vidí. "Ja... rada by som mala nejaké odpovede," povedala, snažiac sa byť sebavedomá, ale nepodarilo sa jej to vzhľadom na ten skúmajúci výraz v jeho očiach.

"Nie my všetci?" Draco zdvihol ruku a váhavo jej zastrčil zablúdený prameň vlasov za ucho. Keď odťahoval ruku, jeho oči plné zmätku a bolesti, zľahka obkreslil líniu jej čeľuste a zastal pri brade skôr než spustil ruku.

Hermiona prestala dýchať pri tom náhlom nežnom prejave. Malfoy  v nej zase vyvolal ďalšiu emóciu, keď dúfala, krátko, že ju pobozká. Tá túžba ju prekvapila, ako skôr než mohla zažmurkať, pohol sa k dverám.

"Malfoy," zavolala bez premýšľania. Zastal tesne pred otvorením závory a s očakávaním sa na ňu pozrel. Chcela povedať veľa vecí, ale nič sa neudržalo na jej perách. Aj tak by na tom nezáležalo. Ustálila sa na, "veľa šťastia."

Draco prikývol. "Dávaj na seba pozor, Grangerová."

Potom sa stratil v hrade a zanechal Hermionu samotnú s jej nepokojnými myšlienkami.


Draco bežal.

Bežal tak rýchlo, ako mohol, rýchlejšie než kedy predtým utekal. Nepotreboval povzbudzovanie od svojho profesora, aby v tom pokračoval, ani zvuky kúziel, ktoré boli za ním vystreľované.

Len sa dostať cez bránu!

Keď ňou prešiel, Draco sa v bolesti prehol, pichalo ho v boku. Nikto s ním nebol. Ten veľký svetlovlasý smrťožrút zastavil, aby pomohol Snapovi. Draco mal pár okamihov, aby premýšľal a jediné, čo vedel, bolo, že chce stále utekať, až kým sa nebude môcť pohnúť alebo až kým nebude niekde inde, kdekoľvek inde.

Dokríval za veľký strom, aby pochytil dych a začul Snape vykrikovať na Pottera. Na premýšľanie mu bolo pridelených len pár sekúnd, a on sa nedokázal rozhodnúť, presne tak ako nemohol zabiť toho starého muža.

Čoskoro okolo prebehli ostatní: tí blondiaci, brat a sestra, Greyback a nakoniec Snape. Draco začul štyri hlasné puknutia odmiestnenia a čakal, zadržujúc dych, na piate.

"Draco?" zavolal Snape ostrým šeptom. "Kde si? Neodídem bez teba a viem, že sa nevieš odmiestniť."

V tej chvíli Dracovi pred očami zažiarila jeho budúcnosť. Kľačanie pred Temným pánom, prijatie trestu za nesplnenie úlohy a ak by prežil, potvrdzovanie jeho sľubu celoživotnej podpory. Sotva ho myslel vážne, keď ho skladal, jeho myšlienky sa sústreďovali na pomstu Potterovi a jeho priateľom za to, že dostali jeho otca do väzenia. Teraz... pomyslenie na prežitie svojho života v tej hrozne službe bola nepredstaviteľné.

"Expelliarmus!" vykríkol, vyskočil spoza stromu, jeho prútik namierený priamo na Snapovu hruď.

Snape na to nebol pripravený a kúzlo ho silno zasiahlo, odletel dozadu do kríka a jeho prútik vletel Dracovi do ruky. Snape sa nepohol, takže sa Draco k nemu priblížil, prútik namierený na tmavý priestor, kde zmizol, ruka sa mu triasla tak strašne, že by nikdy nezasiahol svoj cieľ.

"Vstávaj," zašepkal zúfalo Draco. Nemohol toho muža zabiť, nie obyčajným odzbrojujúcim kúzlom! "Vstaň!"

Snape sa pomaly zdvihol, hlboké zamračenie na jeho tvári. "Ty blázon! Čo robíš? Budú tu každú chvíľu!"

"Ja - ja s tebou nejdem. Nemôžem ísť s tebou, nemôžem..." Dracov hlas sa vytratil, umlčaný naprostou panikou.

Snape sa zhlboka nadýchol a urobil opatrný krok smerom k Dracovi, držiac svoje ruky tak, aby ich bolo vidieť. "Musíš, Draco. Nemáš na výber."

"Nehovor to!" Draco ledva dýchal, taký bol vystrašený. "Ja - ja mám na výber!"

"Bojím sa, že ty si si už vybral," povedal Snape vážne a prikročil bližšie.

Draco zdvihol svoj prútik varovne dohora.

"Mysli na svoju matku," pokračoval Snape. "Iste by ju zabili za tvoju dezerciu. Kam by ste šli, aby ste sa ukryli pred Temným pánom? Teraz utiecť by bolo zbytočné. Jediná možnosť, ako ochrániť tvoju matku, je okamžite ísť so mnou."

Dracova ruka sa viditeľne triasla. "Ja toto nechcem urobiť," zastenal. "Nemôžem to urobiť! Videl si ma, ja-ja sa k nemu nehodím."

"Draco, jediná voľba, ktorú máš, je teraz ísť so mnou a rýchlo. Uisťujem ťa, urobím všetko, čo je v mojej moci, aby som ťa ochránil, aj teraz aj v budúcnosti." Snape sa načiahol a vzal prútik z chlapcovej ruky.

Draco nechal ruku ochablo klesnúť k svojmu boku, premožený hanbou a strachom.

"Poď," prikázal Snape. "Musíme ihneď ísť."

Snape ho schmatol za ruku a potiahol, ale Draco sa vzoprel. Profesor na neho vyštekol.

"Nevyjasnil som to dosť jasne?" prskla. "Čím dlhšie meškáme, tým horšie bude tvoje potrestanie. Nemáš na výber. Pomôžem ti, ale musíš mi veriť."

Draco cítil, že hrozí, že sa mu podlomia kolená a prikývol s pocitom naprostej porážky. Dokonca aj keď nezabil, stále ho budú nútiť do otroctva, ktoré nechcel, kým jeho rodičia, ktorých sa snažil zachrániť, stále dreli pre svojho pána.

ooo

Oslava už bola v plnom prúde, keď Snape s Dracom prišli do úkrytu Temného pána. Nepochybne tí zvyšní smrťožrúti dychtili po tom  byť tými, ktorí mu oznámia tie novinky. Snape zastal tesne pred dverami a otočil Draca tvárou k sebe.

"Pozorne ma počúvaj. Buď úprimný - spozná, keby si nebol. Priznaj svoj strach, svoje zaváhanie. Keď bude chcieť vidieť tvoje myšlienky, nesmieš bojovať. Dovoľ mi zniesť celú ťarchu jeho hnevu, pretože som to bol ja, kto ťa nakoniec toho rozhodnutia zbavil. Rozumieš?"

Draco zamračene prikývol, celé telo mal ochromené. Už nebude žiadna sloboda, žiadne ďalšie slnko, žiadne ďalšie prosté dni leňošenia s jeho priateľmi. Od tohto okamihu bude len ďalší bezvýznamný vojak v tej najtemnejšej armáde, ktorá sa kedy vytvorila.

Snape zatlačil do dverí a Draco ho nasledoval, skoro utekal, aby s ním udržal krok. Miestnosť stíchla, keď Snape nakráčal impozantne, nebojácne do miestnosti a k miestu, kde Temný pán sedel ako kráľ. Kľakol si na jedno koleno, a Draco nasledoval jeho čin pár krokov za ním. Nagini zasyčala a potom bolo počuť zvuky hadej reči, keď Temný pán upokojoval svojho miláčika.

"No tak, no tak, Nagini," nakoniec povedal, keď poťapkal hada po hlave. "Prečo by si mal vítať tohto hrdinu s takým... opovrhnutím?" Jeho hlas bol nebezpečne úlisný, a Draco mohol cítiť ako tie žiarivé divoké červené oči prepaľujú temeno jeho hlavy; neopovážil sa vzhliadnuť.

"Takže," povedal Voldemort, zdvihnúc sa z kresla, aby sa prechádzal po tom krátkom stupienku, na ktorom sedel. "Takže, skutok je dokonaný, ale nie tak ako bolo plánované."

Draco vycítil, že zastal pred ním, hoci sa neodvážil pohnúť hlavou, aby sa o tom presvedčil. Potom bola napadnutá jeho myseľ, a Draco sa prikrčil pri tej neznámej bolesti, ktorá sprevádzala vynútenú legilimenciu. Bolo to ako keby niečo trhalo jeho myšlienky a spomienky. Čoskoro Temný pán došiel na tú vežu a sledoval vývoj scény spolu s Dracom. Keď Voldemort videl dosť, vytiahol sa z Dracovej mysle, čím vyslal náraz ostrej bolesti skrz jeho hlavu.

"Neschopné šteňa," vyprskol Temný pán, potom sa pohol ďalej.

Jedine vtedy sa Draco odvážil pozrieť nahor a zbadal, ako si Temný pán prezerá ten zástup. "Narcissa!" zakričal.

"Môj pane," povedala Dracova matka, úctivo sa uklonila pred svojím pánom. Dracovo srdce poskočilo pri pohľade na svoju matku živú a zdravú, ale potom spanikárilo, mlčky prosilo toho maniaka, aby jej neublížil.

"Dozri, aby bol poriadne potrestaný za jeho zlyhanie."

"Áno, môj pane." Narcissa sa znova uklonila.

"Bellatrix," zavrčal Temný pán. "Pomôž svojej sestre."

Radostne sa zachichotala a prikývla, dychtivá vykonať príkazy svojho pána. Dracovi poklesol žalúdok.

Potom sa na Voldemortovej tvári zjavil zlovestný úškrn a zasmial sa, zvráteným, pochybným zdaním radosti. "Ten skutok je vykonaný!" vykríkol do miestnosti. Nálada vyletela nahor. "A Severus," riekol, posunul sa, aby sa postavil pred profesora, ktorý sebou vôbec netrhol. "Drahý, oddaný, Severus. Možno by si mohol vysvetliť, prečo si nedal tomuto chlapcovi možnosť splniť svoju povinnosť."

"Môj pane, jednoducho nebol čas. V hrade bol Rád a veľa študentov, rovnako učiteľov bojovalo s ním. Velila potreba ponáhľať sa, ak sme mali mať úspech a vyviaznuť nezranení."

"Chápem," zatiahol Temný pán, jeho oči sa presúvali od Snapa k Dracovi a späť. Potom sa znova uškrnul. "Som príliš rozradostený, aby som ťa chcel potrestať, Severus. Jednako si ma neposlúchol a obávam sa, že to sa, napriek tým najlepším okolnostiam, nedá len tak prehliadnuť."

Draco si všimol, ako sa Snape napäl, aby sa pripravil na prekliatie, o ktorom vedel, že každú sekundu príde. Potom sa Snape zvíjal na zemi, jeho tvár skrútená v agónii. Zakričal len niekoľko krát a potom ho Temný pán prepustil.

"Toto je noc osláv!" vykríkol a dav znova zavolal na slávu. "Narcissa! Na oplátku za plán tvojho syna, ktorý viedol k vpádu do školy a potom ku... predčasnému skonu jej riaditeľa, prepustím tvojho manžela."

Narcissa zalapala po dychu a Bellatrix vycerila zuby. Dracove oči sa rozšírili, nebol si istý, či je to dobrá alebo zlá správa.

"A odteraz bude moje sídlo umiestnené vo vašom prívetivom, rozsiahlom dome, Narcissa."

Draco si všimol, ako jeho matka ťažko prehltla, jej výraz prešiel od ľahostajnej k vďačnej.

"Môj pane," riekla. "To bude česť."

Voldemort sa zachichotal a zaškúlil na Bellatrix, ktorá stála pri svojej sestre a jej manželovi. "Vskutku. Je mojím prianím, aby celá vaša rodina zostala v tom dome."

"Bude ako si prajete," odpovedala s úklonom Narcissa.

"Výborne. Začneme dnes večer." Temný pán nečakal na odpoveď a odkráčal z miestnosti, Bellatrix rýchla v jeho pätách spolu s jej manželom a švagrom.

Dav sa vyprázdňoval, až zostali len Draco, Snape a Narcissa. Snape sa ešte neprebral z bezvedomia.

"Ach, Draco!" plakala Narcissa, prihnala sa k nemu a hodila sa mu okolo krku. Vzlykala na jeho pleci, zvierala jeho hábit, ako keby v okamihu, keď ho pustí, bude preč.

"Matka," povedal, jeho hlas sa lámal. Opätoval to objatie, omráčený svojím šťastím. Ten skutok bol vykonaný, a nie ním, jeho matka bola dokonale v poriadku, a nebol dokonca potrestaný za svoje zlyhanie. "Snape," dostal zo seba.

"Áno," riekla Narcissa, konečne pustila svojho syna.  "Postarám sa o neho."

"Mala by si ísť, on... on nebude chcieť čakať."

Narcissa zaváhala, jasne neochotná pustiť Draca z očí teraz, keď ho mala v bezpečí späť a nezraneného.

"Choď, matka," naliehal Draco. "Ešte nepominula šanca, že na nás obráti svoj hnev."

Prikývla, jej nádherná tvár zvraštená bolesťou a odmiestnila sa.

Draco si kľakol vedľa bezvedomého tela svojho profesora, konečne schopný zhlboka dýchať. Prežil ďalší deň. "Profesor," povedal a jemne ním zatriasol. "Pane."

Po pár okamihoch sa Snape pohol. Opilo otvoril oči, strhol sa pri tom tlmenom svetle. Keď sa jeho zrak zameral na Draca, prikývol. "Dobre. Si v poriadku." Pomaly sa pohol do sedacej polohy, potom vytiahol prútik a vyslal na seba posilňujúce kúzlo.

"Ste v poriadku?" spýtal sa Draco.

"Bude mi fajn," odpovedal Snape. "Čo sa stalo?"

"On-on povedal mojej mame, že prepustí môjho otca a že odteraz bude používať môj dom za svoje hlavné sídlo. Už sú preč, odišli oslavovať."

"Ah." Snape sa postavil, zastal na chvíľu, aby sa uistil, či ho udržia jeho nohy. "Dostal si nejaký trest rukami Temného pána?"

"Nie," odpovedal Draco. "Má to urobiť moja matka." Na to Snape nadvihol obočie a Draco dodal. "S mojou tetou."

"Ach. Nemali by sme meškať."

"Pane," povedal Draco, hlas mal prekvapivo rozkazovačný. Čakal, kým mu Snape venuje plnú pozornosť. "Povedali ste, že mi pomôžete."

Snape si netrpezlivo vzdychol. "A pomôžem. Ale čím menej vieš, tým lepšie pre teba. Budem ťa kontaktovať, keď sa budem mať podeliť o niečo dôležité."

Draco prikývol, otupenie sa vkradlo do jeho mysle. Neexistoval žiaden plán. "Čo mám dovtedy robiť? Pane?"

"Drž hlavu sklonenú, ústa zavreté a uši otvorené - doširoka otvorené, Draco. Myslím tým pri všetkom. Na akýkoľvek rozhovor narazíš, zapamätaj si ho. Zapíš si, čo si sa dozvedel, ak musíš a drž to v tajnosti. Je to jasné?"

"Áno," odpovedal Draco, cítiac sa trochu lepšie. Teraz mal niečo, čo robiť. "Mal by som tieto rozhovory vyhľadávať?"

"Jedine, ak to môžeš urobiť bez toho, aby si vyvolal nejaké podozrenie." Snape si ho kriticky prehliadol. "Myslím, že si povedieš veľmi dobre. Poďme, musíme ísť."

Draco zízal na svojho profesora - teraz bývalého profesora - ktorý sa zvrtol na päte a vypochodoval z miestnosti, jeho hábit vial za ním v jeho púti.

"Poďme," vyprskol Snape.

Draco ho konečne nasledoval, nie istý, čo cíti. Jeho svet dospieval ku svojmu koncu a potom nejako, neuveriteľne, sa znova napravil s jeho rodinou nedotknutou a bez toho, aby sa ublížili jemu - zatiaľ. Vedel, že si nezaslúži také šťastie, ale z nejakého dôvodu mu ho osud doprial.

Nerozmýšľal priveľmi o Hermione až doteraz, keď konečne vliezol do svojej teplej postele, po tom, čo objal matku na dobrú noc.

Tá oslava trvala skoro celú noc a slnko malo vyjsť za menej než hodinu. Napriek tomu, že bol úplne vyčerpaný, Dracova myseľ nespomalila, aby mu umožnila zaspať, a jeho myšlienky sa obrátili k nej. Nevysloviteľne mu zovrelo hruď a uvedomil si, že sa cíti, ako keby ju sklamal. Nevedela nič o jeho úlohe, ale dúfala - to posledné, čo mu v tú noc povedala, to potvrdzovalo - že sa nakoniec obráti k dobru.

Prial si, aby jej mohol povedať, že svete nie je taký čierny a biely, že existuje niečo medzi tými, čo nosia Znamenie a tými, čo ho nemajú. Dokonca viac, nie všetci, čo boli označkovaní, chceli, aby to tak zostalo. On bol toho žijúci dôkaz. Bola mu daná šanca  skúsiť ten život, život, o ktorom počúval, keď dospieval, život, ktorý bol vynášaný do nebies a nariekalo sa nad tým, že chýba. Jemu jednoducho nesedel; existovalo niečo, čo ho odlišovalo od väčšiny jeho rodiny a on iba dúfal, že Snape bude schopný pomôcť mu, aby sa dal do poriadku.

Keď Draco vyzeral zo svojho okna, na tú oblohu, ktorá sa pomaly menila na svetlejšie odtiene modrej, uvažoval, čo práve teraz robí Hermiona. Asi spí, pomyslel si. Preklínala ho? Nenávidela ho po tom, čo sa dozvedela, čo urobil... čo skoro urobil? Ľutovala, dokonca na chvíľu, že ho vpustila do svojho života, ako to urobila v tú noc, čo ju zachránil? On to ani na okamih neľutoval a bol by to rád urobil znova. Od tej noci sa na neho párkrát pozrela s úctou, v jej očiach skoro obdiv a to spôsobilo, že sa mu hruď zväčšila pýchou.

Draco spomenul na posledný krát, kedy sa to stalo, len pred pár dňami, na Elixíroch. Bolo to rýchle, a jemu to skoro ušlo, keď sa vracal zo skladu prísad. Weasleymu niečo spadlo, vydalo hlasný zvuk  a on sa otočil ich smerom s posmešnou poznámkou na jazyku. Na chvíľu sa jeho oči stretli s jej, a tie slová okamžite zamreli v jeho ústach.

Draco zívol a cítil, ako jeho viečka bojujú, aby sa zavreli. Unášalo ho do spánku a v hlave sa mu prehrávali tie posledné slová, ktoré mu povedala, zašepkané z jej pier.

"Dúfam, že sa obaja dostaneme k tomu, aby sme spoznali tú druhú stranu tohto."

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: beruska1 - 11.12. 2009
krásné, opravdu. Jsem zvědavá co bude dál. Děkuju Jimmy, že si vybíráš takové krásné povídky

Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: JSark - 11.12. 2009
Á, presne toto som potrebovala. Perfektne to zapadá do deja, aj ten štýl pripomína knihy. Paráda. Toto bol jeden z dôvodov, prečo sa mi páčilo Vanity (SS+HG), že skvele dopĺňala medery v knihe. :) Teším sa, toto rozhodne budem čítať priebežne.

Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: Maenea - 10.12. 2009
Nevím, co dodat. Jsou to opravdu ty chybějící scény, u kterých jsem si ale při čtení HP7 neuvědomovala, že chybí. Nepochybuju, že to bude mít stejnou kvalitu jako WLS, protože, přiznávám se, mě WLS spolu s Brkem velmi rozmazlilo. Navíc teď nestíhám číst nové kapitoly, ale na tyto dvě povídky (Brko a Vykoupení) si udělám čas vždycky. Díky za skvělý výběr povídek a za super překlad.

Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: Denisa - 10.12. 2009
úžasnéé, moc pěkné, těším se na další pokračování

Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: Monie - 10.12. 2009
Moc pěkné, tahle povídka se mi vážně bude líbit. Doufám. že Hermiona nějak originalně objeví způsob, jak odhalit, že Draco to takto nikdy nechtěl. Děkuji za věnování, vždy potěší.

Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: HOPE - 10.12. 2009
Krásná kapitolka, moc nádherná. Nemám slov. Chudák Draco. Díky za věnování a hlavně za překlad P.S: tahle povídka by mohla nahradit poslední díl Harryho

Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: wanilka - 10.12. 2009
Paráda - kapitola i překlad!:)Taky si myslím, že Rowlingová věnovala Dracovi k knížkách trestuhodně málo prostoru, na to, jaký potenciál jeho postava má. Celá knižní série u mě trochu klesla, zvlášť když vidím, kolik věcí by se dalo napsat líp - i když, to je asi věc názoru:) Zvlášť šestka a epilog sedmičky mě trochu mrzí. Ale na druhou stranu, primárně je to psané jako knížka pro děti, takže chtít nějaké psychologicko-romantické zápletky by asi bylo moc;)No, abych se dostala k tomu, co jsem chtěla říct, povídky téhle autorky mají všechno, co mi v knížkách chybělo a ještě něco navíc:)Takže díky za jejich objevení i překlad,jsou to vážně malé poklady:))
Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: Jimmi - 10.12. 2009
Dúfam, že budeš taká nadšená aj keď to skončí. Toto je poviedka, čo označujem to "pravé orechové" - Rokfort, Snape a oni dvaja. WLS bolo úplne iné, vzdialenejšie od klasickej Rowly, ale tomuto chýba len "kúštik" a... kľudne to tak mohlo byť. Ach jaj, nemôžem sa dočkať konca a zistiť, čo na to poviete.

Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: 32jennifer2 - 10.12. 2009
TAK TOTO SOM POTREBOVALA VEDIEŤ. PRESNE TOTO!!! díky, Jimmi =)...myslím, že na toto Rowla zabudla...akoby preskočila tieto scénky, ktoré myslím, že sú dôležité...nikdy nepopisuje, čo sa s Dracom stalo a toto je fakt perfektné...túto autorku si mala Rowla najať ako pomocnú silu pri písaní...WLS a teraz toto...tak toto by bola tá pravá sedmička...=D a to, ako ho Hermiona chytila, aby neskákal...a ako na ňu nakoniec myslel...uuuu...=D ááách, rýchlo ďalšiu kapitolku =) dík za venovanie a úúúžasný preklad =)
Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: Jimmi - 10.12. 2009
Tak nejako takto som reagovala aj ja - počkaj ešte pri ďalších kapitolách... všetko sedí, až na ten blbý epilóg. A aj JSark si so Snapom príde na svoje :D Díky moc.

Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: kometa - 10.12. 2009
Jimmi, nádhera, děkuju! Jsem ti neskonale vděčná, že to chceš stihnout do konce roku, protože jinak by čekání bylo na mě příliš. Zní to fakt úžasně, překlad je jako vždy super. Četla jsem jedním dechem a druhým dechem říkám: šupito presto další kapitolu! Prosím :-D
Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: Jimmi - 10.12. 2009
To je len plán, ale samu ma táto poviedka tak láka... to vieš, v originále nie všetko pochopím, tie drobnosti sa občas objavia až pri preklade... Aurorka má ale v obľube Alenku v ríši divov, čo ja moc nemusím, takže dúfam, že sa nezastavím na citátoch. Díky.

Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: anonym - 09.12. 2009
úžasné

Re: Kapitola 1 - Nič okrem obrázkov Od: Neprihlásený-Vendy - 09.12. 2009
Opravdu moc hezký překlad (jako ostatně vždy), vypadá to zajímavě, tak jsem zvědavá, co se z toho vyvine