Preklady fanfiction Harryho Pottera

25. kapitola

Takmer dokonalé

Hermiona si vzrušene zahryzla do pery, keď vkĺzla do sofistikovaných čiernych šiat so štýlovými odvážnymi líniami a elegantným rozparkom. Od Draca dostala sovu, v ktorej ju žiadal, aby sa vrátila domov, a tak to urobila v domnení, že je to naliehavé. Prekvapilo ju, keď uvidela  na ich posteli položené úžasné šaty; vedľa nich bol lístok a prenášadlo.

Vzápätí si lístok prečítala a omámene sa riadila všetkými jeho pokynmi. Možno sa len snažil opäť prejaviť svoju romantickú stránku. Všimla si, ako sa jej pýtal na jej ideálne miesta na romantické rande a podobne, takže predpokladala, že sa len snaží byť dobrým priateľom. Hoci sa vlastne ani nemusel namáhať, pretože bol dokonalý taký, aký bol.

Ale dievča si, samozrejme, vždy a kdekoľvek môže dopriať akékoľvek rozmaznávanie.

Rozžiarila sa, zatiaľ čo sa na seba naposledy pozrela v zrkadle. Akosi mala pocit, že na tejto večeri musí vyzerať mimoriadne dobre, hoci nevedela prečo.

Už sa chystala zovrieť prenášadlo, keď sa zrazu ozval zvonček. Bola príliš vzrušená a chcela ho ignorovať, ale nakoniec si vzdychla a rozhodla sa, že je to od nej príliš neslušné.

Bože, neskutočne Draca milovala, ale to neznamenalo, že musí robiť veci, ktoré bežne robil on, ako napríklad ignorovanie niektorých ich návštevníkov zo sebeckých dôvodov. Bez ohľadu na to, aké lákavé tie dôvody boli.

„Moment!“ zavolala, skôr než otvorila dvere.

Radšej nech je to dôležité, ak má skutočne meškať na svoju malú milú večeru.

„Ahoj, Ollie,“ usmiala sa, keď otvorila dvere. Všimla si, že vyzerá oveľa horšie, ako keď ho videla naposledy.

„Môžem vojsť?“ potichu sa jej spýtal.

„Samozrejme. Si v poriadku?“ Nemohla si pomôcť, aby sa nespýtala. V jeho rysoch bolo práve teraz vidieť rozporuplné emócie a to nebolo normálne. Boli spolu celé roky a on bol vždy pri všetkom veľmi vyrovnaný a pokojný. Rozmýšľala, čo ho tak veľmi trápi, že sa teraz tvári takto.

„Vlastne nie som, Hermiona,“ odpovedal mrazivo, keď vošiel dnu.

„Čo sa teda deje?“ Zamračila sa. Toto nebola odpoveď, ktorú očakávala. Oliver by normálne povedal, že je v poriadku, aj keby nebol.

Niečo s ním teraz vážne nebolo v poriadku.

„Všetko! To je to, čo sa deje!“ odrazu vyštekol, čo ju prinútilo trochu sa zľaknúť.

„Oli-Oliver?“ Hermiona bola príliš šokovaná na to, aby čokoľvek povedala, keď ho sledovala, ako kráča po miestnosti, akoby bol nútený niesť najťažší problém na svete.

„Prečo si mi to nepovedala?“ opýtal sa jej ustarostene, pričom jej zrazu oblapil tvár. Bol príliš blízko, takže musela ustúpiť o kúsok ďalej.

„O čom to hovoríš? Oliver, prosím ťa, len...“

„Ty to jednoducho nechápeš, však? Ty jednoducho naozaj nechápeš, ako veľmi ťa milujem! Celé tie roky, Hermiona, som chcel len to, aby si bola šťastná. Nazvi ma masochistom alebo len bláznom, ale ja som skutočne ochotný vzdať sa ťa, len aby som ťa videl šťastnú; ale nie takto, Hermiona! Nie tamtomu človeku,“ naliehal Oliver, pričom ju chytil za ruky a pevne si ich pritisol k hrudi. Hermiona sa pokúsila ustúpiť, ale bol príliš silný. „Nemôžem takto odísť. Nemôžem ťa len tak nechať napospas jemu. Nezaslúži si ťa, Hermiona. Prosím, vypočuj ma...“

„Oliver, prosím... Jednoducho neviem, čo sa deje, ale ak ide o Draca, musíš vedieť, že ho milujem. Viem, že v minulosti urobil veľa chýb, ak sa teda snažíš poukázať práve na to, ale viem, že teraz sa zmenil. Neviem, kto ti vnukol túto myšlienku, ale ver mi, prosím, že ho milujem bez ohľadu na všetko. Neboj sa o mňa, dobre? Budem v poriadku. Sľubujem ti to,“ vysvetľovala mu jemne, zatiaľ čo mu stískala ruky a snažila sa ho upokojiť. Vedela, že Oliver sa o ňu len veľmi bojí. Nevedela, čo sa stalo alebo kto sa ho pokúsil presvedčiť o tom, čomu teraz verí, ale podstatné bolo, že mu na nej naozaj záležalo.

„Ale ja už ťa nemôžem dlhšie chrániť, Herms. Už sa nebudem môcť uistiť, že si v poriadku...“ Oliver beznádejne zašepkal, keď pustil jej ruky a pritisol si ju bližšie k sebe.

Hermiona sa pokúsila odtrhnúť, ale zrazu ju zaskočilo, keď uvidela skľúčené slzy z jeho ubolených očí. „Ollie,“ zašepkala zrazu a zamračila sa, keď mu jemne utierala horké slzy na bledej tvári. „Prosím, povedz mi, čo sa naozaj deje, Ollie...“

„Nenávidím sa, Herms. Nenávidím sa, pretože som chorý a táto choroba mi bráni chrániť ťa tak, ako som sľúbil. Nenávidím sa za to, že som príliš slabý a príliš sebecký na to, aby mi na mojich pocitoch záležalo viac ako na tvojich. Nenávidím sa za to, že som odišiel bez toho, aby som sa viac snažil, aby si ma milovala. Nenávidím sa za to, že som sa vzdal, keď si tretíkrát povedala nie. Keby som bol lepším človekom, nemal som sa vzdať a odísť. Aj keby mi nebola diagnostikovaná choroba a keby mi liečiteľ nedal možnosti, nemal som sa vrátiť. Nemal som si uvedomiť, aké chyby som urobil a ako ma to bude stáť teba. Nemal som ťa nechať opäť zraniteľnou. Je mi to veľmi ľúto, Herms. Tak veľmi ma mrzí, že som sa nesnažil viac. Teraz zomieram a už ťa nemôžem chrániť. Je mi to tak ľúto. Je mi tak ľúto, že som takto chorý,“ potriasol hlavou, keď sa rozplakal, a zaboril si tvár do záhybu jej krku.

„O-Oliver,“ Hermiona nedokázala vysloviť iné slovo ako jeho meno.

Nie.

Tá diagnóza musela byť chybná.

Oliver bol jedným z jej najlepších priateľov.

Vždy tu pre ňu bol.

To sa nemohlo diať.

„Ja ti neverím,“ dusila sa priškrteným hlasom.

„Zistil som to pred niekoľkými mesiacmi. Povedali mi  o liečebných možnostiach, muklovských aj magických, ale uvedomil som si, že by som len strácal čas. Je to rýchlo sa rozvíjajúca choroba a je smrteľná. Nechcel som trpieť a zároveň bojovať o svoj život. Nechcel som len prežívať. Chcel som žiť. To je hlavný dôvod, prečo som sa vrátil a vyhľadal ťa. Ty si tom jediné, čo ma skutočne drží pri živote. Milujem ťa, Herms. Tak veľmi ťa milujem,“ zvolal a zrazu ju hlboko pobozkal.

Hermiona bola príliš šokovaná a zaskočená tým, čo sa práve stalo, takže jej trvalo niekoľko sekúnd, kým si uvedomila, čo sa deje, a odstrčila ho.

„Oliver! Čo to robíš?“ Bránila sa jeho pevnému zovretiu, pričom ho od seba odstrčila príliš prudko, takže skončil na zemi.

Tá scéna bola tak zraňujúca, že vybuchla v plač a vrhla sa k nemu, aby sa uistila, že je v poriadku.

„Milujem ťa. Jednoducho ťa naozaj milujem. Je to zlé? Som naozaj taký márny?“ Rozplakal sa, keď sa Hermiona spustila na zem, aby ho znova objala.

„Nie! Prosím, Ollie. Prosím, nepremýšľaj o tom takto. Ja za to jednoducho nestojím. Prosím... Zaslúžiš si niečo lepšie.“

„Ty ho naozaj miluješ, však?“ zrazu zašepkal. V jeho očiach bolo vidieť bolesť, ale ona vedela, že jednoducho nemôže oklamať svoje vlastné pocity.

„Áno, Ollie. Milujem ho. Tak veľmi Draca milujem...“

****

„Daj sa dokopy, chlape. Prestaň hyperventilovať,“ vyslovil Theo, zatiaľ čo dramaticky poklepával po chrbte svojho najlepšieho priateľa až tak, že ten sa rozkašľal.

„Do prdele! Theo, daj tie svoje prekliate paprče preč z môjho smokingu! Mohol by si ho poškodiť,“ zavrčal Draco, zatiaľ čo si zmietol akúsi neviditeľnú špinku na svojom dokonalom, drahom značkovom smokingu.

Túto chvíľu už nikto nikdy nemôže pokaziť.

Mal veľmi náročný týždeň, keď sa na to všetko pripravoval, najmä preto, že musel byť stále s Hermionou, aby si nič nevšimla. Bolo dobré, že ho matka podporovala, dokonca mu schválila, aby si vzal týždeň voľna z práce, kým všetko pripraví na tento veľký deň. A tak mu jeho priateľka každý deň musela upravovať kravatu a bozkávať ho pre šťastie, aby sa mu v ten deň v práci darilo, hoci v skutočnosti robil niečo iné... napríklad sa snažil byť k Potterovi a Weasleymu čo najslušnejší.

Chcel, aby bol tento večer pre Hermionu výnimočný, a vedel, akí výnimoční sú pre ňu tí blbci. Nemala teraz žiadnu rodinu okrem svojich priateľov a Weasleyovcov. Mala niekoľko vzdialených muklovských príbuzných, ale po smrti rodičov s nimi nebola v kontakte.

Bolo dobré, že aj Ginny bola ochotná pomôcť, pretože to bola ona, kto zorganizoval malú večeru so všetkými v Brlohu.

Toto bola asi tá najhrdinskejšia vec, akú kedy v živote urobil. Sedel tam a rozpačito jedol, pretože takmer všetky oči boli nailepené na ňom. Dokonca aj na skoro neprijateľný vzťah Thea a Ginny dočasne zabudli len kvôli samotnému faktu, že tam s nimi sedel a jedol on, Draco Malfoy a mimoriadny chrapúň čistej krvi.

Bolo dobre, že sa im Hermiona už predtým zmienila o ich vzťahu, hoci pochyboval, či to znížilo napätie, keďže Ron a Harry naňho stále úkosom zazerali, akoby hľadali chybičku a medzierku, ktorá by potvrdila ich teóriu, že zosnoval niečo zlé.

Úprimne povedané, títo hlupáci by sa mali pohnúť ďalej.

Ale na druhej strane, aj Hermionu to stálo priveľa námahy a bolesti, citovej aj fyzickej, aby sa pohla ďalej a prijala ho.

Podčiarknuté a zrátané: predtým bol taký neuveriteľný hajzel.

Bolo dobré, že pani Weasleyová bola k nemu milá a dokonca ho obsluhovala, pričom sa neustále pýtala, či mu chutí jedlo a jej špeciality. Jediné, čo na nej neznášal, bol jej otravný zvyk hovoriť o 'drahom Olliem'. Bolo dobré, že ho Ginny vopred varovala, ako pani Weasleyová toho chlapíka zbožňuje, a ako stále dúfala, že sa k nemu Hermiona vráti, rovnako ako dúfala, že sa ona vráti k Harrymu.

Ako miloval, keď takmer odpadla, keď im konečne prezradil dôvod svojej návštevy.

Fleur Delacourová Weasleyová sa tvárila ohromene, asi prekvapene alebo žiarlivo, že sa Hermiona vydá za Malfoya a nebude trčať s chudákmi Weasleyovcami ako ona.

George Weasley sa tváril pobavene, zatiaľ čo jeho manželka Angelina Johnsonová Weasleyová hádzala po Dracovi nahnevaný pohľad; pravdepodobne ešte stále prechovávala obrovskú metlobalovú zášť voči každému slizolinčanovi, ktorý jej prišiel do cesty. Dúfal, že tým zamračeným pohľadom nenakazí svoje nenarodené dieťa.

Pani Weasleyová sa zmienila, že niektoré z jej detí to nestihnú. Dracovi to bolo, úprimne povedané, jedno, ale len jej zdvorilo povedal, že aj tak je to v poriadku.

Dočerta, veď ani nevedel, koľko Weasleyovcov v skutočnosti je.

Percy Weasley mal zo všetkých najľahostajnejší výraz. Hádal, že ešte stále bol namyslený a arogantný ako vždy. Draco sa čudoval, ako sa mu podarilo získať takú priateľskú a prívetivú manželku s dvoma veselými deťmi.

Ale na druhej strane, možno sa ľudia budú čudovať, ako aj on jedného dňa získa dokonalú a šťastnú manželku, akou bola Hermiona.

Nemohol si pomôcť, ale usmial sa pri pomyslení, že budú mať spolu aj deti.

Táto myšlienka bola to jediné, čo mu bránilo odísť a bránilo mu smiať sa na Harryho a Ronových nezaplatiteľných výrazoch.

Harry vyzeral, akoby sa chystal rozpútať ďalšiu vojnu, zatiaľ čo Ron sa tváril, akoby práve prehltol slimáky a malo mu byť zle.

Úprimne, vyvolalo to v ňom príjemné spomienky.

Ach. Život môže byť niekedy taký odmeňujúci.

„Draco, všetko je také úžasné. Som na teba veľmi hrdá,“ rozžiarila sa Narcissa, keď čo ladne kráčala k synovi. Mala na sebe dlhé čierne šaty a niesla sa s nadhľadom, ktorý ponúkal jedinečnú kombináciu aristokracie, sofistikovanosti, rafinovanosti a krásy.

Čisté stelesnenie malfoyovskej ženy.

Draco si nemohol pomôcť a usmial sa nad skutočnosťou, že aj z Hermiony sa stane taká žena.

„Samozrejme, mami. Túto chvíľu nemôže nič pokaziť,“ povýšenecky sa usmial a usrkol si šampanského, zatiaľ čo sa pokojne rozhliadal po noblesnej akcii.

Boli v jednej z ich honosných víl. Veľmi si dal záležať na mieste, detailoch a vzhľade, a dokonca aj na jedle, ktoré sa bude podávať. Posledný týždeň sa Hermiony neustále vypytoval na všetky veci, ktoré uprednostňovala.

Nechcel, aby to malo nejakú chybu.

Bude žiadať o ruku len raz v živote a chcel, aby bolo všetko dokonalé.

Rozhliadol sa po nádherne vyzdobenom mieste a veľkom závese, ktorý oddeľoval pokojnú romantickú verandu od veľkej sály. Zariadil prenášadlo, aby Hermionu priamo preniesol na verandu vily, ktorá bola romanticky zariadená pre dvoch ľudí.

Stôl pre dvoch bol umiestnený vedľa bazéna, ktorý zdobili lupienky ruží. Všade boli sviečky, ktoré vytvárali veľmi romantickú atmosféru.

Chcel ju požiadať o ruku len vo dvojici, preto chcel, aby na prvé chvíle oddelili všetkých návštevníkov od oboch. Keď by povedala áno, závesy by sa potom magicky roztiahli a odhalili by ďalšie jeho prekvapenie... celá ich rodina a priatelia by im tlieskali a prijímali ich ako pár.

Theo mu povedal, že to so všetkým prehnal a zdramatizoval, ale on vedel, že je to správne, že to má poskytnúť takému dokonalému dievčaťu, ako bola jeho budúca nevesta.

Musel priznať, že si nemôže pripísať všetky zásluhy na tom všetkom, keďže mu výdatne pomáhala jeho matka a najal si tých najschopnejších plánovačov v čarodejníckom svete.

Ale pre tento večer vynaložil všetko úsilie, ktoré schopný vynaložiť bol. Vzdanie sa svojej pýchy a jedenie s Weasleyovcami boli toho dokonalým príkladom.

„Páni, to je fakt paráda.“

Draco sa otočil a uvidel Pansy Parkinsonovú, ako teatrálne tlieska rukami, zatiaľ čo si razí cestu k nemu; strhávala na seba všetku pozornosť návštevníkov.

Videl, ako naňho Harry a Ron hádžu neviditeľné dýky a obviňujúco sa naňho pozerajú. Akoby čakali, že sa stane niečo zlé, keďže vedeli, že Pansy bola z jeho bandy,  nehovoriac že jeho bývalou frajerkou.

„Čo tu robíš?“ naliehavo zašepkal cez zaťaté zuby, zatiaľ čo ju ťahal za ruku do kúta a opatrne si prezeral návštevníkov, ktorí na nich teraz zvedavo hľadeli.

„Snažím sa ti tu zachrániť zadok, takže ma pusť!“ Pansy zlomyseľne zasyčala naspäť, zatiaľ čo si vyšklbla ruku z jeho zovretia.

„Len odíď, Pansy. Už sme o tom hovorili. Nekaz mi to,“ nadýchol sa, podvedome si stisol koreň nosa. Nechcel, aby prišla nejaká hádka alebo zbytočná dráma, a Pansy Parkinsonová bola ich dokonalým zosobnením.

„Neodídem. Nie, kým ma nevypočuješ!“  

„Fajn! Ale pamätaj, že nech mi povieš čokoľvek, nič to nezmení. Práve teraz žiadam Hermionu o ruku a nič z toho, čo povieš alebo urobíš, tomu nezabráni,“ povedal jej sebavedomo, zatiaľ čo si prekrížil ruky, aby si vypočul akúkoľvek kravinu, ktorú sa chystala povedať.

Nič to nezmení.

Teraz to už nič nemohlo zastaviť.

„Možno máš pravdu, že nič, čo poviem alebo urobím, nemôže zmeniť tvoje hlúpe rozhodnutie, ale myslím, že na tieto nemôžeš povedať nie,“ vyslovila nemilosrdne, zatiaľ čo pred neho strčila hŕbu fotografií.

Pri prvom pohľade mu zrazu s bolestivým rachotom vypadlo šampanské.