Preklady fanfiction Harryho Pottera

27. Všetky nesprávne voľby

„Je to v poriadku... Je to v poriadku, Miona,“ šepkala Ginny, zatiaľ čo hladila priateľkin trasúci sa chrbát. Príliš plakala a triasla sa, vyzeralo to, akoby sa mala každú chvíľu zrútiť. Bolo dobre, že pri nej boli Ron s Harry, aby jej pomohli udržať rovnováhu.

Draco bol preč, niekam sa odmiestnil, ale Hermiona nedokázala prestať plakať do takej miery, že už hyperventilovala a bola pripravená každú chvíľu omdlieť.

Mohla by prisahať, že za celý svoj život ešte nikdy tak neplakala.

Ale stáť tam, pred svojou rodinou a priateľmi, keď jej charakter spochybňujú a posudzujú práve tí, ktorých najviac milujete, zatiaľ čo on sa pred vami bozkáva s iným dievčaťom, bolo jednoducho príliš ťažké na to, aby to uniesla.

V jej vnútri začali víriť rôzne myšlienky.

Mala pocit, akoby sa zrazu vrátila o jedenásť rokov späť...

Videla všetko pred sebou, akoby to mala namaľované priamo pred očami.

Ronov šokovaný výraz v momente, keď Draco pobozkal Pansy, ju prinútil spomenúť si na chvíle, keď sa stala tak neistá sama sebou. Ginny ju často upozorňovala, že sa bratovi páči, a ona tomu akosi uverila.

No keď sa v šiestom ročníku radšej bozkával s Levanduľou Brownovou, uvedomila si, že je preňho príliš nudná.

Ani Harryho ustarostené oči jej nepomáhali.

Vďaka nim si spomenula na časy, keď si myslela, že nikdy nebude nikoho dievča.

V istom bode ich priateľstva sa totiž domnievala, že jeho starostlivosť a láska súvisia s tým, že je ako dievča sympatická a tak nejako romantickým spôsobom.

Ale došlo jej, že taká nikdy pre nikoho nebude.

Spomenula si na časy, keď musela predstierať úsmev zakaždým, keď si s Harrym, Ginny, Ronom a Levanduľou vyšli von. Smiala sa s nimi, rozprávala sa s nimi a predstierala, že je všetko v poriadku, ale v skutočnosti mala chuť odtiaľ utiecť.

Bola taká unavená, že odvracala zrak vždy, keď sa Won-Won a Lav-Lav bozkávali, alebo keď Harry hovoril Ginny, aká je krásna.

Bola taká unavená z toho, že je dievča, ktoré nikto nechce.

Ale nemala im o tom ako povedať, pretože nevedela, ako by to mala urobiť.

Práve ten chlapec, ktorého milovala, bol z nej zhnusený a nechcel ju mať ani vo svojej  blízkosti.

Rozhliadla sa okolo seba a opäť videla znepokojené pohľady všetkých.

Ginny sa tvárila ustarane a ľutovala ju.

Tým očiam plným ľútosti, ktoré ju prenasledovali, nikdy nebude koniec.

Bolo to rovnaké, ako keď sa na ňu pozerala pred jedenástimi rokmi, keď si pripadala ako to najnižšie a najškaredšie dievča na svete.

Dokonca aj Fleur sa tvárila ľútostivo.

Akoby vedela, čo cíti.

Akoby sa niekedy ona mohla tak cítiť.

Akoby poznala pocit, aké je to byť nechcený a zbytočný prebytok ženského pohlavia.

Akoby vedela, čo znamená byť škaredá, keď ona bola vždy tým najkrajším dievčaťom, akým Hermiona nikdy nemohla byť.

Celý život sa zo všetkých síl snažila všetko to potlačiť a neplakať.

Tak veľmi sa snažila byť silná.

Ale bola len dievča, že?

Aj keď ho nikto v nej nevidel, neznamenalo to, že ním dokázala prestať byť aj ona.

„Zaslúžiš si to, Grangerová. Prestaň plakať, akoby si tu bola tou obeťou ty,“ povedala zrazu Pansy, zatiaľ čo k nej kráčala. „Ty si taká mrcha! Mrcha klaďaska. Myslíš si, že dokážeš oklamať kohokoľvek, ale...“

„Je mi to ľúto. Trochu som sa tu stratila. Hovoríme o tebe?“ Ginny ju zrazu kruto prerušila.

„Sklapni! Prestaň sa tu snažiť obhajovať svoju kamarátku. Aha, došlo mi to. Ty sa vlastne snažíš obhajovať svoj vlastný koníček... kurvenie sa so slizolinskými chalanmi,“ zasmiala sa Pansy, čím si vyslúžila úškrn z publika, vďaka čomu pani Weasleyová opäť takmer omdlela a Ginny klesla čeľusť tým najnepríjemnejším spôsobom.

„To stačí! Ja ťa zabijem!“ pohoršene vykríkla, keď sa bez hanby vrhla na Pansy a obe skončili na sofistikovanom stole s tortami.

Trvalo asi päť sekúnd, kým sa diváci spamätali z dočasného šoku a rozbehli sa k zápasiacim a kričiacim dievčatám. Najhoršie vyzerala Pansy, ktorá mala tvár úplne pokrytú polevou, zatiaľ čo sa bránila, kričala a zároveň sa snažila nasať čo najviac vzduchu, pretože časť polevy sa jej dostala aj na nos a ústa.

Keby situácia nebola tou najhoršou z najhorších, mohlo to byť na smiech.

Theo musel svoju priateľku doslova zložiť z Pansy na stôl, zatiaľ čo George a Bill Weasley sa snažili pomôcť tej druhej, ktorá potom ešte stále kričala a vzpierala sa, akoby ju niekto práve udusil na smrť.

No niežeby to bolo ďaleko od pravdy, to v každom prípade.

„Nedotýkaj sa ma,“ kričala Pansy, keď jej George pomohol a odniesol ju zo stola. „ Pusť ma! Nemáš na to právo...“ Zrazu vykríkla v momente, keď sa jej zadok brutálne spojil s podlahou. „Prečo si ma pustil? Ty tupec!“

„Povedala si mi, aby som ťa pustil, tak som to urobil.“ George len pokrčil plecami a jednoducho odišiel, zrejme spokojný sám so sebou, aj keď ho jeho žena Angelina za to gesto udrela po hlave. Podľa toho, čo vedel, sa to mohlo páčiť aj jej.

„Ste strašná, neznesiteľná a nechutná spoločnosť! Dobre, že Draco otvoril oči skôr, ako sa na vás naviazal!“ vykríkla Pansy, kým sa premiestnila preč, stále pokrytá zmrzlinou a zabudla na jednu zo svojich lodičiek.

„Páni,“ vyslovil Harry po dlhom mlčaní. Stále objímal Hermionu a prvýkrát nebol schopný niečo urobiť.

„Si v poriadku?“ Theo sa zamračil, zatiaľ čo sa snažil zmiesť časť polevy, ktorá zostala na vlasoch jeho priateľky, kým si spomenul, že by ich mohol v prvom rade jednoducho umyť kúzlom. Všetko bolo príliš veľkým šokom na to, aby teraz vôbec dokázal myslieť jasne.

„To myslíš vážne? Samozrejme, že som v poriadku! Vlastne je mi skvele! Nakopala som tej štetke prdel! Páni! To bol naozaj dobrý pocit. Mal by si to vyskúšať aj na svojom hlúpom najlepšom kamošovi.“ Ginny prevrátila očami a potom sa rozbehla k Hermione a znova ju objala.

„Hermiona... Ja... Vieš, že som sa tu ocitol uprostred. Teda, Draco je môj najlepší priateľ,“ vysvetľoval Theo, zatiaľ čo si problematicky trel krk.

„Ty mi tiež neveríš, však? Draco mi neverí... Ani sa nepokúsil minimálne vypočuť si moje vysvetlenie,“ povedala Hermiona potichu, pričom si pretierala už opuchnuté oči a trochu sa oprela o Harryho, aby ju podoprel, pretože bola stále príliš otrasená na to, aby sa postavila rovno.

„Ale ja si ho vypočujem.“

Hermiona sa zrazu pozrela za Thea a uvidela, ako k nej kráča Narcissa Malfoyová. Každé klapnutie jej podpätku, akoby sa synchronizovalo s tlkotom srdca mladšieho dievčaťa. „Ty?“

„Nemyslím si, že žena s tvojou povahou by to niekedy mohla urobiť. Ak sú tie fotografie skutočné, som si celkom istá, že to má svoju príčinu. Nevidím dôvod, prečo by som ťa nemala vypočuť.“ Narcissa prikývla a jemne sa usmiala, pričom Hermione pohladila tvár, čím ju ešte viac rozplakala.

„Nemyslím si, že to chce počuť. Ak by to aj niekedy počuť chcel, potom už bude neskoro...“

****

„Čo to s tebou, do čerta, je? Prekonaj to už! Už sú to štyri dni a ty si neurobil nič, len si zostal v posteli a trápil si pečeň. Nebudem sa čudovať, ak sa tvoja krv zajtra zmení na čistý alkohol,“ nadávala Pansy, zatiaľ čo nechutne štuchala do Dracovho bezvládneho tela lodičkami. Ten momentálne objímal jednu zo svojich ohnivých whisky, zatiaľ čo ležal na koberci na podlahe. Vzdala pokusy zviesť ho, lebo sa zmenil na otupenú beznádejnú bytosť; dokonca bol akoby mŕtvy.

„Skúsim sa s ním porozprávať, Pansy,“ vzdychol si Theo, keď vošiel do obrovskej miestnosti.

„Ani Narcissa z neho nedokáže dostať rozumné slovo. Tak veľa šťastia.“ Pansy pokrčila plecami a pred odchodom sa tvárila ako otrávená opatrovateľka. Theo sa posmešne uškrnul. Akoby urobila čokoľvek, aby sa o Draca dobre postarala. Jediné, čo robila, bolo, že nepretržite bľabotala a sem-tam kopla do nejakého škriatka. Mrcha.

„Sakra, človeče. Ako dlho budeš takýto?“ Theo sa znepokojene spýtal, zatiaľ čo sedel vedľa svojho opitého a zadumaného priateľa.

Draco len pokrčil plecami a chystal sa znova si chlipnúť ohnivej whisky, keď mu ju Theo brutálne vytrhol. „Čo to, do prdele, je! Vráť mi to!“

„Nie, kým si nevypočuješ moje správy a niečo s tým neurobíš,“ odvetil Theo; hodil priateľovi na tvár mokrý uterák.

„Takže si ma prišiel znova presvedčovať. Akoby som uveril všetkým tým drámam, čo ti narozprávala,“ posmieval sa Draco, zatiaľ čo od seba odhadzoval uterák. Narcissa a Theo sa mu snažili vysvetliť, čo sa naozaj stalo, ale on na nič z toho nereagoval.

„Ty si jednoducho taký tupý, však? Veríš Pansy, zatiaľ čo nedokážeš vypočuť ani dievča, o ktorom tvrdíš, že ho miluješ.“ Theo pokrútil hlavou, zatiaľ čo sa prikrčil, aby sa mu opäť stretol s očami.

„Neverím Pansy. Verím fotkám,“ odvetil Draco pevne predtým, ako vstal, aby priniesol ďalšiu fľašu.

„Hovorím ti, človeče. Zapamätaj si moje slová. Toto všetko skutočne oľutuješ,“ povedal Theo.

„Jasné. To je jedno. Len vypadni,“ vyslovil Draco bezcitne a zároveň nad ním mávol rukou, akoby ho otravoval.

„Fajn. Tvoja strata,“ pokrčil Theo plecami a vydal sa k dverám. „Mimochodom, niekam odchádza. Ginny mi povedala, že sa už nevráti.“

Theo počul, ako sa chvíľu trápi pri otváraní fľaše. Nevidel mu do tváre, lebo bol otočený chrbtom, ale bol si veľmi istý, ako veľmi ho tá veta zasiahla.

Theo sa už chystal chytiť za kľučku, keď konečne počul, ako si Draco odkašľal. Zastavil sa a otočil sa k blondínovi, čakajúc, čo sa chystá povedať.

„Pre-prečo... teda, kam ide?“ spýtal sa Draco, stále sa nepostavil tvárou k svojmu priateľovi.

„Oliver Wood ju požiadal, aby s ním niekam išla. Chystá sa dať šancu nejakej muklovskej liečbe; zistiť, či prežije tú chemoterapiu, či ako to nazvali,“ odpovedal Theo, čím si vyslúžil Dracovo zavrčanie a obranný pohľad.

„A ty si im to zbaštil? Samozrejme, že s ním ide! Pokiaľ viem, táto hlúpa dráma je len jedno z ich alibi, aby mohli odísť a vyhnúť sa previneniam, ktoré spáchali!“ Draco teraz vyzeral rozzúrene, keď sa prechádzal sem a tam, kopol do niektorých prázdnych fliaš na koberci a občas sa kvôli svojmu opojnému stavu potkol.

„Dobre, fajn! Ak tomu nechceš veriť, tak si pokojne trvaj na svojich obvineniach. Tak čo teda teraz? Nič neurobíš? Budeš len zúfalec a zabiješ sa alkoholom?“ vyzval ho Theo.

„Zabijem ho. Zabijem ho, do prdele.“

„Čože?“ Theo sa zamračil. Draco vyzeral viac než nahnevaný. Jeho oči boli smrtiace a vražedné a jeho zúrivý dych mu napovedal, že práve otvoril nebezpečné územie. „Uvoľni sa, človeče. Upokoj sa. Si teraz len trochu zmätený.“

„Ak ju nemôžem mať ja, tak ju nemôže mať nikto...“

****

„Si blázon, Draco! Preber sa z toho. Si len trochu zmätený, kamarát. Vráťme sa späť.“ Theo sa pokúsil na svojho rozzúreného priateľa zahriaknuť, ale dočkal sa len zavrčania.

Teraz boli v byte Olivera Wooda. Zdalo sa, že Draco svoje vyhrážky myslí naozaj vážne a Thea to desilo. Vedel, že jeho priateľ vie byť občas veľmi impulzívny. Mohol by urobiť niečo, čo by oľutoval, a navyše bol teraz pod vplyvom alkoholu. Bolo dobré, že sa miesto zdalo byť opustené.

„Theo? Čo tu obaja robíte?“

Obaja sa narýchlo otočili a uvideli Ginny Weasleyovú, ako na nich zvedavo hľadí.

„Ginny,“ vyslovil Theo a zároveň objal svoju priateľku, pričom sa snažil pre istotu blokovať jej postavu od Draca.

„Neodpovedal si na moju otázku, Theo.“ Ginny prižmúrila oči, pričom si prekrížila ruky.

„Ja... My... ehm... Počkaj, čo tu robíš?“ Theo sa zrazu spýtal.

„No, prišla som po Oliverove veci. Dnes ráno sa mu naozaj priťažilo a potrebovali sme ho čo najrýchlejšie prijať do nemocnice svätého Munga. Mali sme len pár vecí,“ vysvetlila. „Aha, Draco, ak ťa to zaujíma, hovorím pravdu. Ak si chceš myslieť, že tá zaschnutá krv na podlahe je len jedna z našich malých rekvizít pre naše dramatické výstupy, tak si pokojne zober nejakú vzorku pre svoj malý dôkaz,“ dodala Ginny, zatiaľ čo rozvášnene zazerala na zmeraveného blondína. Theo ju musel pre istotu doslova odtiahnuť. „Tak čo, pôjdeš so mnou? Oliver teraz potrebuje nejakú spoločnosť. Pred svojou rodinou to tají a pred chvíľou som požiadala Mionu, aby si trochu oddýchla. Pri všetkom tom strese, ktorý jej spôsobil tvoj kamoš, Merlin vie, že to teraz potrebuje viac než čokoľvek iné,“ pokračovala Ginny, zatiaľ čo privolávala niektoré veci, ktoré potrebovala, a levitovala ich do svojej tašky s nezistiteľným rozširujúcim kúzlom.

Zdalo sa, že Draco sa teraz tvári naozaj utrápene. Akoby zvádzal vnútorný boj.

„Tvoj blúzniaci priateľ môže ísť tiež, ak chce. Len sa uisti, že odíde skôr, ako sa vráti Miona.“ Ginny po dlhom tichu len chladne prehovorila a potom sa premiestnila preč.

****

Draco nevedel, prečo tu vôbec bol.

Nevedel ani, akú logiku má návšteva niekoho, koho ste mali len pred niekoľkými minútami v pláne zabiť.

Už ani nevedel, čo má cítiť, vidieť, ani si myslieť.

Bol príliš zaneprázdnený dýchaním a snahou zastaviť ruky, ktorými si zvieral hruď, aby nevedeli, že je v nej pomaly a bolestivo stláčaný.

Liečitelia všetko potvrdili.

Ginny mu dokonca hodila do tváre nejaké nemocničné záznamy, aj keď ju liečitelia pokarhali za privolanie karty Olivera Wooda.

Do čerta, veď on ani žiadnu z nich nepotreboval. Stačilo vidieť súčasný stav a vzhľad Olivera Wooda a všetko sa potvrdilo.

„Si idiot,“ podotkol Oliver. Bol veľmi slabý, ale Draco videl v jeho očiach nahnevaný pohľad. Keby nebol na nemocničnom lôžku a keby nevyzeral ako zombie, Draco by prisahal, že každý metlobalový protivník by sa pri jedinom jeho pohľade strhol. „Nebudem tvrdiť, že ja nie som, pretože aj ja tu mám vinu. Mal som vedieť, že nemám počúvať a nechať sa chytiť do malej pasce tvojej ex-priateľky. Povedala mi o všetkých veciach, ktoré si Hermione urobil, a ja som sa zľakol, tak som sa ju pokúsil vziať späť. O tých fotografiách som nevedel, kým mi to nepovedali. Hermiona tak veľmi plakala, že mi ani nedokázala vysvetliť, čo sa naozaj stalo. Nevedel som, že Parkinsonová ma bude skutočne sledovať a odfotí to. Vedela, že som veľmi pohltený všetkými svojimi emóciami, takže to všetko musela využiť. Jednoducho som to nečakal. Vedel som len, že Hermiona bude so mnou v bezpečí, ale ona ťa jednoducho miluje viac, než som si kedy pomyslel. Je len príliš smutné, že ju nemiluješ rovnako.“

Draco sa úprimne nezmohol na jediné slovo.

Keby to urobil, tak by sa nakoniec len zadusil.

Hrča v krku bola priveľká, bolelo ho aj prehĺtať.

„Nezaslúžiš si ju.“ Oliver začal znova hovoriť. „Ty si nezaslúžiš nič. Počul som všetko, čo sa stalo. O tom, ako veľmi si jej neveril, aj keď ťa o to prosila. O tom, ako si ju pred všetkými ponížil a ako si jej ukázal, že nič neznamená. Akoby to všetko bola jej vina. Akoby si bol ty ten najčistejší človek na svete.“

„Pre-prestaň,“ koktal Draco; teraz sa už otvorene chytal za pulzujúcu hruď. Cítil, ako mu voda rozmazáva oči. Prečo sa narodil ako blbec?

„Mal si všetko, čo som si ja kedy prial, Malfoy. Urobil si všetky zlé rozhodnutia na svete, ale aj tak si musel mať všetky správne veci. Presne to dievča, ktoré si skutočne mal, si bral ako samozrejmosť, zatiaľ čo ja som si vážil každý kúsok okamihu, ktorý som s ňou prežil, aj keď som mohol byť s ňou len vo svojich snoch. Každý deň si sa zobudil a premárnil všetok čas na tomto svete, zatiaľ čo ja ani neviem, či dokážem na druhý deň ešte otvoriť oči. Plače kvôli tebe a myslí to vážne, zatiaľ čo na mňa sa usmieva zo súcitu. Utrel som slzy, ktoré si jej spôsobil. Povedal som jej, že je krásna, keď ty si jej povedal, že nie je. Tvojej lži uverila viac než tomu najúprimnejšiemu, čo som ja mohol povedať. Dal by som takmer všetko, len aby som si ju udržal, ale ty ju neprijmeš, ani keby ťa prosila. Trikrát som ju požiadal o ruku a ona vždy odmietla, zatiaľ čo ty si ju chcel požiadať o ruku len raz, ale vzdal si sa príliš rýchlo. Milujem ju z celého srdca, ale ona mi to kvôli tebe jednoducho nedokázala opätovať; a tebe to bolo jedno. Bol si príliš veľký kretén na to, aby si to urobil. Ani si ma nechcel vypočuť. Chcel som len jej lásku, ale ona ju namiesto toho dala tebe; a ty si ju jednoducho zahodil ako odpadky. Miluje ťa viac ako svoj život, tak ako ja milujem ju viac ako svoj, ale tebe to nestačilo. Ak si niekto zaslúži zomrieť, osobne si myslím, že si to ty. Ale na druhej strane, ona by skôr plakala na tvojom hrobe ako na mojom. Takže hádam všetko dokáže byť tak trochu spravodlivé. Aj keď všetci hajzli na tomto svete vedia, že to tak nie je.“

Kým Oliver dohovoril, Draco už ani nevládal stáť a otvorene sa rozplakal .

Opäť to spravil.

Sľúbil jej, že to neurobí, ale urobil to... znova.

Hrozný pocit vo vnútri sa zmiešal s alkoholom, ktorý mal chuť vytrhnúť z vlastnej kože.

„Prosím, už mi nikdy neublíž.“

„Draco, prosím! Prosím ťa. Vypočuj ma!

„Hovorím ti, človeče. Zapamätaj si moje slová. Toto všetko skutočne oľutuješ.“

Všetky hlasy v jeho mysli vírili nemožnou rýchlosťou.

Ako by mohol niekedy získať späť jej odpustenie, keď nedokázal odpustiť ani sám sebe?