Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Vždy budeme mať Paríž

2. kapitola

Vždy budeme mať Paríž
Vložené: Jimmi - 27.10. 2023 Téma: Vždy budeme mať Paríž
Jimmi nám napísal:

Názov: Vždy budeme mať Paríž

Originálny názov: We'll Always Have Paris

Autorka: Melissa D

 

 

Vydané: 25.7.2021

Poznámka autorky:

Najprv musím povedať, ako ma ohromili všetky hodnotenia, ktoré prvá kapitola získala. Boli naozaj nápomocné. Po druhé, asi som mala na koniec dať „to be continued“ alebo niečo podobné, pretože toto je viacdielny príbeh. Asi tak 10 kapitol. Takže ak nemáte radi rýchle rozuzlenia, tak dúfam, že vydržíte. Po tretie, pre všetkých, ktorí sa pýtali, áno, naši mladí študenti z Rokfortu sa čoskoro dostanú do Paríža. Na záver sa ospravedlňujem za veľkú medzeru medzi prvou a druhou kapitolou. Posledné dva májové týždne do môjho domu vtrhla rodina z iného mesta a tá jednoducho nechápe moju posadnutosť fanfiction. Ale už rýchlo pracujem na 3. kapitole a plánujem, že nové kapitoly budú pribúdať približne každé dva týždne.

****

2. kapitola

Keď vystúpili z vlaku, profesorka McGonagallová zbadala vysokého, sympatického čarodejníka s lesklými čiernymi vlasmi. „Profesor Lemieux,“ usmiala sa milo. „Je mi veľkým potešením vás opäť vidieť. Už je to veľmi dávno.“

Objali sa ako starí priatelia a potom ho predstavila svojim študentom. „Slečna Grangerová, pán Malfoy, toto je profesor Stefan Lemieux. Je to profesor kúziel na akadémii Beauxbatons a je to vynikajúci pedagóg.“ Profesor Lemieux sa usmial, očividne mu to lichotilo. „Obaja máte veľké šťastie, že uňho budete študovať, aj keď len dva mesiace. Už roky sa ho snažím presvedčiť, aby strávil nejaký čas ako učiteľ na Rokforte, ale vždy zdvorilo odmietne.“

Jeho hlas bol hlboký, ale milý, keď jej opätoval kompliment: „Si príliš láskavá, Menairva. Som len veľmi rád, že sa tento program vzkriesil, takže môžeme opäť učiť na tej istej škole.“ Potriasol si rukou s Hermionou a Dracom a potom sa usmial. „Vedeli ste, študenti, že profesorka McGoneegallová učila aj tu, v Beauxbatons, keď skončila Rokfort?“ Hermionu s Dracom táto správa ohromila. Pre oboch bolo ťažké predstaviť si Minervu McGonagallovú v inej triede ako v jej učebni transfigurácie na Rokforte, a to ešte ako mladú učiteľku!

Cestou do školy profesor Lemieux rozprával Hermione a Dracovi všetko o prvých rokoch učiteľovania profesorky McGonagallovej na Beauxbatons. Zdalo sa, že ona a ich nový učiteľ kúziel sú veľmi starí, veľmi dobrí priatelia. Obaja sa smiali a spomínali, kým ich kočiar viezol do školy.

Hermionu veľmi potešilo, že stretla takého priateľského a šarmantného profesora zo svojej novej školy. Bolo mu veľmi ľahko rozumieť, keď rozprával, pretože mal len stopu francúzskeho prízvuku. Všetky ich mená vyslovoval trochu inak, ale to sa jej zdalo vlastne celkom roztomilé... Menairva, 'ermionee, Drahco. Francúzsky prízvuk vždy považovala za celkom romantický.

Ich magický koč sa šplhal do kopca. Keď dosiahol vrch, profesor Lemieux zamrmlal niekoľko slov a zastavili. Pohľad do údolia pod nimi bol naozaj čarovný. Akadémia Beauxbatons bola impozantným, oslnivým hradom. Keď Draco a Hermiona prvýkrát vkročili dnu, ťažko skrývali údiv. So svojím sviežim, zeleným areálom a množstvom vežičiek vyzeral Beauxbatons ako obrázok vytrhnutý priamo z rozprávkovej knihy. Dokonca hrad obklopovala vodná priekopa s vŕzgajúcim padacím mostom, ktorý ešte umocňoval celkový dojem.

Vysvetlil im, že ich izby sa nachádzajú vo VIP krídle hradu, ktoré bolo zvyčajne vyhradené pre úradníkov francúzskeho ministerstva a významných hostí. Každý z nich mal vlastnú izbu, ale všetky ich dvere viedli do veľkého priestoru na sedenie s pohovkami, kreslami a stolmi na štúdium. Pokynul im, aby ho nasledovali cez zvyšok VIP krídla, aby ich mohol krátko previesť, ale Hermionin pohľad okamžite upútali dvoje veľkých francúzskych dverí po strane spoločenskej miestnosti. Profesor Lemieux už skôr rozprával o nádhernej záhrade, ktorá rástla pri ich terase, a Hermiona bola príliš vzrušená, aby počkala. Pristúpila k nim, otočila veľkými mosadznými kľučkami a vytlačila veľké dvere von. Čakalo ju to najúžasnejšie prekvapenie. Na vrchole jedného z kovaných zábradlí spokojne húkajúc sedela veľká zasnežená sova s lístkom pripevneným na nohe. „Hedviga!“ zvolala Hermiona. „To je ale milé stretnutie!“ Po takej dlhej a napätej ceste vlakom bola nadšená, že vidí niečo, čo jej pripomína priateľov z Rokfortu. Presne ako Harry, ktorý lepšie ako ktokoľvek iný vedel, aké to je byť odlúčený od priateľov a nútený žiť v tesnej blízkosti nepriateľov. Vzrušene sa rozbehla k Hedvige, aby sovu priateľsky poškrabkala za krídlami a vzala si od nej doručený list.

Draco vyšiel na terasu za ňou a prevrátil oči, keď zbadal Harryho sovu, ktorá čakala na Hermionu.

„Ježiši, Grangerová,“ uškrnul sa. „Si preč len pár hodín. Ako to Potter s Weasleym zvládnu celé dva mesiace?“ Ukázal smerom k listu v jej rukách. „Stavím sa, že na pergamene je dokonca niekoľko mokrých škvŕn, kam dopadli slzy tvojho malého miláčika pri písaní ľúbostnej básne, v ktorej ti hovorí, ako bez teba nemôže vydržať.“ Hermiona bola príliš zaneprázdnená čítaním pergamenu, aby venovala pozornosť tomu, že sa za ňou Draco postavil.

Drahá Hermiona,

Dúfam, že cesta vlakom bola v pohode. S Ronom sme sa stavili, ako dlho bude trvať, kým začneš čítať knihu. Ron tipoval päť minút. Stavím sa, že ste sa s Dracom najprv nejako pohádali a McGonagallová to prerušila tým, že Malfoya premenila na pijavicu. Tá posledná časť sa pravdepodobne nestala, ale snívať môžem stále, však? Ten, kto prehrá, musí zjesť celý podnos Hagridových horúčkoviek (cz: horečnaté hrudky). Každopádne som si myslel, že keď prídeš do Beauxbatons, rada uvidíš priateľskú tvár. Keď budeš mať príležitosť, pošli po Hedvige odpoveď.

Harry

Usmiala sa, keď si znovu prečítala jeho list, a zasmiala sa, keď si predstavila Rona, ako sám zje všetok ten fondán. Zrazu vycítila, ako za ňou stojí Draco, jeho hruď sa tlačí na jej chrbát, keď sa jeho hlava nahla, aby sa jej pozrel cez ľavé rameno. Jeho teplý dych ju šteklil na uchu. Skôr než sa stihol natiahnuť a vytrhnúť Hermione list, pritisla si pergamen k hrudi a odvrátila sa od neho. „Čo si myslíš, že robíš, Malfoy?“ skríkla. „Tento list je súkromný. Ako sa opovažuješ...“

„Uvoľni sa, Grangerová, uvoľni sa.“ Vzdychol, znelo to znudene, keď sa zvalil do pohodlného kresla na terase a založil si ruky za hlavu. „Nepaprč sa. Naozaj ma nezaujíma, čo tvoj malý frajer hovorí. Keby som si to prečítal, asi by mi prišlo zle z tej jeho nechutne sladkej láskavosti. To jedlo vo vlaku nebolo také dobré ani na prvýkrát. Naozaj ho nechcem vidieť znova.“

„Prestaň to hovoriť.“

„Čože? Naozaj by som hodil šabľu, keby som musel čítať Potterove nevydarené pokusy o poéziu.“

„Nie. Prestaň Harryho nazývať mojím frajerom. My na tom tak nie sme,“ vysvetlila Hermiona a potom sa odmlčala. „Nikdy sme neboli.“ S pocitom, že prezradila priveľa informácií, rýchlo odvrátila pohľad, keď úhľadne zastrčila list späť do obálky.

Draco to však nenechal len tak. „Ojojóój, chudáčik humusáčka Grangerová nedokáže prinútiť veľkého a mocného Harryho Pottera, aby si ju všimol.“ So stopou pohŕdania dodal: „Aká škoda.“

Krutou iróniou bolo, že Draco mal pravdu. Minulý rok si začala myslieť, že Harry by mohol byť „ten pravý“. A prečo nie? Bolo logické, že by sa k sebe hodili, a Hermiona nebola nič iné než logická. Rešpektoval ju, vážil si jej úsudok a správal sa k nej ako k rovnocennej, ale Hermiona chcela viac. Chcela cítiť ten pocit. Ten, keď vám už len zvuk niečieho hlasu rozbúši srdce tak rýchlo, že sa vám zatočí hlava. Ten, pri ktorom sa vám všetky zlé veci, ktoré sa za deň stali, vymazali z mysle v okamihu, keď ste uvideli ten konkrétny úsmev. Dávalo zmysel, že práve Harry by mal byť tým, kto v nej vyvolal všetky tieto pocity. Už viac ako päť rokov boli najlepšími priateľmi. On poznal jej výstrednosti a ona poznala tie jeho. Videli sa v najlepších aj najhorších chvíľach a obaja sa navzájom nesmierne obdivovali.

Vedela však, že k tomu medzi nimi nikdy nedôjde, pretože vždy, keď Hermiona v piatom ročníku sledovala Harryho, on sledoval Čcho Čchangovú. Vedela, prečo sa Harry viac zaujímal o Čcho, ktorá bola pekná a obľúbená a mala všetky vlastnosti, po ktorých túžili dospievajúci čarodejníci. Dúfala, že letné prázdniny oslabia jej zaľúbenosť doňho, ale v okamihu, keď ho uvidela vo vlaku, pocítila, ako sa jej zrýchlilo srdce. To bol jeden z dôvodov, prečo sa tak veľmi tešila na príchod do Francúzska. Chcela rozptýlenie. Niečo alebo niekoho, čo by ju odpútalo od Harryho.

Pocit Dracovho ľadového pohľadu na jej tvári vytrhol Hermionu zo zamyslenia. „Nevieš, o čom hovoríš, Malfoy. Sme len priatelia. To je všetko. Koniec príbehu.“

„Len priatelia, čo? Videl som to zdĺhavé objatie, ktoré si venovala Potterovi vo vstupnej hale Rokfortu. Priatelia sa takto neobjímajú.“

„Ako to môžeš vedieť, ty hlupák? Veď ty ani žiadnych priateľov nemáš, nieto ešte frajerku, ktorá by s tebou skutočne chcela prísť do blízkeho osobného kontaktu!“ Teraz už kričala. Zdalo sa, že Draco vždy vie, kedy má stlačiť ten správny gombík.

Dvere na terasu sa otvorili a vošiel profesor Lemieux, tesne nasledovaný profesorkou McGonagallovou, ktorá sa zatvárila zdesene. Neostali sami ani päť minút a už sa prebodávali pohľadmi. V rozrušení, ktoré sa z nej valilo vo vlnách, sa obrátila na profesora Lemieuxa. „Veľmi pekne vám ďakujem, pán profesor, že ste nás zaviedli do našich príbytkov. Sú priam nádherné. Ale ak by vám to nevadilo, rada by som bola chvíľu sama so svojimi študentmi, kým sa pripravíme na dnešnú večernú uvítaciu hostinu.“

Profesor Lemieux zdvorilo prikývol. Opäť privítal profesorku McGonagallovú a jej študentov a vyslovil želanie, aby prežili nádherné a poučné chvíle ako študenti z Beauxbatons. Kráčal späť dverami za dverami a opatrne ich za sebou zatváral.

Profesorka McGonagallová za ním zavrela aj tieto, zhlboka sa nadýchla a otočila sa tvárou k Dracovi a Hermione. Pokynula im, aby si sadli, a potom sa pred nimi prechádzala, takmer akoby sa pripravovala na vedenie vojska do boja.

„Dnes je veľmi dôležitý večer,“ začala. „Tón a správenie, ktoré dnes nastavíte, sa bude niesť celé nasledujúce dva mesiace.“ Aby sa uistila, že jej slová padnú na úrodnú pôdu, dôrazne sa každému z nich pozrela do očí a potom pokračovala: „A dôsledkom toho v priebehu večera už nebudú žiadne prejavy otvoreného nepriateľstva, žiadne trucovanie, prevracanie očí, ale veľmi veľa úsmevov. Je to jasné?“

Draco a Hermiona sa na seba neisto pozreli a potom prikývli. „Dobre,“ povedala profesorka McGonagallová. „Potom choďte do svojich izieb a osviežte sa. Presne o štyridsať päť minút sa stretneme v našej spoločenskej miestnosti, aby sme sa vybrali na hostinu, a vy si radšej tie úsmevy pripravte. Je mi jedno, či ich budete nasledujúcich štyridsaťpäť minút cvičiť pred zrkadlom.“

Draco sa pomaly vytiahol zo svojho kresla, aby zamieril do svojej izby, ale Hermiona sa zdržala, aby napísala Harrymu rýchly ďakovný list, ktorý poslala po Hedvige. Napísala mu všetko o ceste vlakom, bez incidentu so „zízaním“, a že vyhral stávku. Požiadala ho, aby odfotil Rona, ako konzumuje fondán, aby videla výraz jeho tváre. Prosila ho, aby od nej Rona pozdravil a všetkých ostatných chrabromilčanov, a požiadala ho, aby jej čoskoro odpísal. Keď sledovala, ako Hedviga odlieta, časť Hermiony si želala, aby odletela aj ona.

****

Nebolo tajomstvom, že Hermiona rada odpovedala na hodinách. Usilovne sa učila a vedela, ako odpovedať. Vedela sa pripraviť. Na hodine bola obklopená všetkými svojimi chrabromilskými spolužiakmi a očí, ktoré na ňu upierali pohľad, bolo pomerne málo. Na beauxbatonskej uvítacej slávnosti to bude iné. Hermiona sa nikdy necítila dobre, keď stála pred davom cudzích ľudí, a tlak situácie jej obavy v ten večer ešte znásobil. Väčšina ľudí v Beauxbatons nikdy predtým nevidela rokfortskú študentku, takže či sa jej to páčilo, alebo nie, Hermiona bola zosobnením „rokfortťáčky“. Ich budúce názory na všetky dievčatá z jej školy sa budú zakladať na jej reprezentácii. Len čo vstúpi do tej miestnosti, všetci si budú myslieť to isté: Je múdra? Je namyslená? Má na sebe pekný habit? Je pekná? Celá akadémia Beauxbatons ju bude sledovať, naťahovať krky, aby sa pozrela na študentov Rokfortu. Všetka tá pozornosť. Všetci tí ľudia. Všetky tie upreté oči, ktoré čakajú, že padne na hubu a urobí zo seba hlupáka.

Hermiona stála pred jedálňou a nervózne sa pohrávala so svojím novým bordovým habitom a snažila sa uhladiť všetky neexistujúce záhyby, aby zamestnala svoju myseľ. Skôr než sa otvorili dvere, vrhla rýchly pohľad na Draca a cítila sa pokojnejšie. Nervózne si prechádzal dlhými prstami po jemných blond vlasoch a snažil sa uistiť, či mu nikde netrčia. Zhlboka sa nadýchol a pomaly vydýchol ústami. Usmiala sa sama pre seba: No, hádam je predsa len čiastočne človek.

Večera prebiehala pomerne príjemne. Hermiona s Dracom museli sedieť vedľa seba a večer prebehol prekvapivo bez incidentov. Hoci sami spoločensky nekonverzovali, sedelo pri nich niekoľko ich nových učiteľov, ktorí udržiavali konverzáciu v chode. Zvládli však aj drobné zdvorilosti: Prosím, podaj soľ, prosím, podaj košík s chlebom a podobne. Malé, ale neočakávané prekvapenie nastalo, keď si pripravovali čaj. Keď Hermiona a Draco siahli súčasne po cukorničke, jeho ruka sa dotkla jej. Tu sa na najkratší okamih zdržala, priťahovaná jej mäkkým teplom. Potom ruku odtrhol a strčil ju pod stôl. Hermiona si do čaju nasypala lyžičku cukru a potom ho položila pred Draca, ktorý, stále zaujatý ich neúmyselným a príliš krátkym dotykom, jej poďakoval. Hermiona odvrátila zrak od svojej šálky a pozrela sa naňho. „Nemáš za čo,“ odvetila a prvýkrát od chvíle, keď Draco vstúpil do kancelárie profesorky McGonagallovej, mala pocit, že nasledujúce dva mesiace možno vydrží.

Po čaji predstavila madam Maxime Hermionu a Draca niektorým študentom z Beauxbatons. Bolo tam niekoľko dievčat, ktoré sa s Hermionou a Dracom priateľsky a veľmi živo rozprávali. Väčšinou však len s Dracom. Hermiona si myslela, že francúzsky jazyk ovláda dobre, keďže vo Francúzsku strávila niekoľko letných prázdnin a dokonca si kúpila nejaké tie muklovské kazety s názvom Naučte sa hovoriť po francúzsky ako domáci hneď, ako sa dozvedela, že ju prijali do výmenného programu. Napriek svojej príprave však zistila, že má problém sledovať rýchle tempo rozhovoru dievčat. Na druhej strane sa zdalo, že Draco sa s Francúzkami, najmä s Izabelou, rozpráva úplne v pohode. Bola vysoká, mala pieskovcové blond vlasy, míľové nohy a krivky na tých správnych miestach. Hermiona nedokázala zastaviť žiarlivú myšlienku: Hmf. Zrejme má v rukáve niekoľko kúziel na vylepšenie tela. Draco sa vyžíval vo všetkej tej pozornosti a s ľahkosťou hovoril Izabelou o tom, aká je akadémia úžasná a ako veľmi sa teší, keď ju uvidí v triede. Aspoň tak to Hermiona usúdila z útržkov rozhovoru, ktorým bola schopná porozumieť. Medzi všetkým tým prehadzovaním vlasov a mihotaním rias sa Hermione trochu dvíhal žalúdok. Potom pocítila jemnú ruku na svojom ramene.

„E'scuz me,“ usmial sa. „Ako sa vám páči Beauxbatons, slečna Grangerová?“ Vďačná za záchranu pred Dracovým bezuzdným flirtovaním sa otočila, aby pozdravila majiteľa upokojujúceho hlasu, a uvidela pred sebou ten najkrajší pohľad. Bol vysoký a štíhly ako Harry, ale nie až taký urastený. Mal tmavohnedé vlasy s jemným kučierkami vzadu. Jeho úsmev sa pýšil dokonalými perleťovo bielymi zubami, na ktoré by boli jej rodičia zubári hrdí. Očami sa presunula nahor a za okuliarmi s drôtenými obrubami zbadala žiarivý pár oceánsky modrých očí. Spýtavo na ňu pozrel. „Slečna Grangerová, ste v poriadku?“

Keď si Hermiona uvedomila, že tam stojí s pootvorenými ústami, pozbierala sa, mierne sa začervenala a odpovedala: „Áno, som v poriadku. Ďakujem.“ Vystrela k nemu ruku a povedala: „Ale prosím ťa, hovor mi Hermiona.“

Vzal jej ruku do svojej a potriasol ňou sebavedomým, no zároveň nežným stiskom. Keď sa jeho tvár rozžiarila ďalším úchvatným úsmevom, Hermiona pocítila, že jej skutočne brnia prsty na nohách. „Je mi potešením ťa spoznať, Hermiona. Som Filip Hasley. Dúfam, že je v poriadku, že s tebou hovorím po anglicky. Keď odídem z Beauxbatons, plánujem navštíviť vašu krajinu, a tak by som sa rád zdokonalil v reči.

Hermiona sa naňho žiarivo usmiala a cítila, ako sa jej začína chvieť žalúdok. Francúzsky prízvuk mu len dodal na pôvabe. S pocitom úľavy odpovedala: „Ale nie, to je v poriadku. Tvoja angličtina je už teraz výborná. Učíš sa už dlho?“ Hermiona a Filip potom začali ten najlepší rozhovor, aký Hermiona zažila od odchodu z Rokfortu. Filip bol úžasný a pozorný poslucháč, vďaka ktorému sa Hermiona v tomto prostredí cítila uvoľnene. Bol priam očarujúci. Čoskoro mala pocit, že zvyšok miestnosti sa rozplynul a zostali len ona a Filip.

Zvuk Hermioninho smiechu náhle odpútal Dracovu pozornosť od Izabely. Pri tom zvuku sa otočil a na tvári sa mu zračilo zdesenie. Tmavé, neupravené vlasy, okuliare, spôsob, akým sa Hermiona naklonila bližšie, aby ho počula. To jednoducho nemohlo byť ono. „Kto je, do čerta, ten hlupák?“ Slová mu vyleteli z úst skôr, ako ich stihol zastaviť.

Izabela sledovala jeho pohľad a perfektnou angličtinou odpovedala: „Ach, to je Filip. Po maturite bude hrať za francúzsky národný tím. Je to najlepší stíhač, akého Beauxbatons za posledných päťdesiat rokov malo. A je to fešák.“ Vševediaco sa uškrnula. „Zdá sa, že si obľúbil tvoju spolužiačku.“ Potom sa s obavami nadurdila: „To dievča nie je tvoja frajerka, že nie?“

S pohľadom plným zdesenia až príliš dôrazne zvolal: „Grangerová? Moja frajerka? Že ti jazyk neodpadne!“ Prinútil sa vrátiť pozornosť späť k svojej novej priateľke. „Izabela, tvoja angličtina je vynikajúca. Kde si sa ju naučila tak dobre hovoriť?“ Bol taký zaneprázdnený sledovaním Hermiony a Harryho náhradníka, že Izabelinu odpoveď ani nepočul.

****

Všetkým vonkajším pozorovateľom sa zdalo, že sa Draco dokonale prispôsobuje novým ľuďom, kultúre a škole, ale v hĺbke duše to tak nebolo. A Hermiona mu túto situáciu nijako neuľahčovala. Bol síce len pondelok, ale každé ráno ju zaplavovali rôzne druhy sov: plavé, sivé, hnedé, a dokonca aj tá malá myška s krídlami, ktorú z nejakého bizarného dôvodu zrejme volala „Kvík“. A, samozrejme, bola tu aj Harryho snežná sova, ktorá sa tu zrejme usídlila natrvalo, len aby Draca ešte viac potrápila. Od ich príchodu dostala Hermiona každý deň niečo od svojich priateľov z Rokfortu a Draco dostal dohromady nulu. Nulu. Nulu. Dokonca ani od svojich rodičov. Sledoval, ako sa Hermionin pohľad mení z triumfu na ľútosť, keď každý deň prileteli poštové sovy a každý deň bol Draco jediný, kto odchádzal od ich stola s prázdnymi rukami. Humusáčka, ktorá ľutuje Malfoya. Bolo to absurdné. Draco však nedokázal skryť svoju trpkosť v to ráno, keď sa Hedviga opäť objavila s lístkom od Harryho a spol. „Grangerová, nemôžeš požiadať svoj fanklub, aby sa miernil so všetkými tými sovami? Stále mi púšťajú perie do raňajok a tá vyšinutá, čo vyzerá ako malá chlpatá guľa, sa mi stále snaží ďobnúť do hlavy. Čo by ti všetci títo ľudia mohli povedať takého dôležitého?“

Hermiona vycítila jeho frustráciu, a tak nechala jeho poznámky odplávať bez toho, aby mu ich opätovala nejakým uštipačným komentárom. Jeho už aj tak nie príliš prívetivá nálada sa po stretnutí s Filipom ešte zhoršila. Z dôvodov, ktoré Hermiona nevedela pochopiť, si ho Draco okamžite znechutil. Keď madam Maxime predstavila oboch mladých mužov na hostine, Draco sa na Filipa len pozeral so zamračením, o ktorom si Hermiona myslela, že si zvyčajne vyhradzuje pre Harryho a Rona. Hermiona netrpezlivo čakala, kedy sa ich prvé stretnutie skončí, pretože Draco v nej vždy prebúdzal to najhoršie a Filip ju veľmi zaujal. Tak veľmi jej pripomínal Harryho, až na to, že Filip mal viac rozvahy a sebavedomia. Vlastne Hermione v tomto smere tak trochu pripomínal Draca. Keď si spomenula na Dracovu tvár v ten večer a vedela, že stále nedostal žiadne sovy, Hermiona mala pocit, že bude najlepšie, keď ho nebude rozrušovať.

Draco sa neobťažoval zakryť kyslý výraz v tvári a bezcieľne si posúval miešané vajíčka po tanieri. V tej chvíli aj Draco myslel na Filipa, ale z úplne iných dôvodov. Kvôli mojej prekliatej smole, sťažoval sa mlčky, konečne som sa oslobodil od Pottera len preto, aby som o niekoľko hodín neskôr stretol jeho dvojníka. A tento je dokonca vysoký. Stavím sa, že je to taký istý zmrd ako Potter. Na tom novom chalanovi bolo jednoducho niečo, čo sa Dracovi nepáčilo. Presahovalo to jeho podobnosť s Harrym. Zahliadol Hermionu, ako sa cez jedáleň na Filipa pozerá. Odfúkol si a hodil vidličku na sotva dotknuté raňajky. „Stratil som chuť do jedla,“ vyhlásil.

Profesorka zvedavo sledovala svojich študentov. Počas celého víkendu sa niekoľkokrát pokúsila zapojiť Hermionu a Draca do rozhovoru, ale bezvýsledne. Teraz bol pondelok ráno a oni sa chystali začať svoj prvý vyučovací deň v Beauxbatons. Verní svojmu slovu Draco a Hermiona prestali s otvorenými prejavmi nepriateľstva, ale tieto dlhé mlčania boli rovnako zlé. Dúfala, že spoločenská atmosféra a vzrušenie z uvítacej hostiny ich trochu uvoľnia, ale nestalo sa tak. Tak skúsila novú taktiku.

„Rozmýšľal niekto z vás o tom, aké historické miesta by ste chceli navštíviť počas našich exkurzií?“ Namiesto rozhovoru však profesorku privítali zmätené tváre. „Čože? Prestaňte na mňa pozerať, akoby mi na hlave práve pristáli svetlonosi. Videla som ťa čítať knihu o francúzskej magickej histórii, Hermiona. Určite máš nejaké návrhy, aby ste sa obaja mohli pustiť do prezentácie.“

Hermionina tvár ostro zbledla a prakticky vyskočila zo sedadla. Draco vyzeral rovnako prekvapený. „Aké exkurzie, profesorka?“ spýtala sa nervózne a pozrela na Draca. „Ani o žiadnej prezentácii nič neviem.“ To bolo hrozné. Nepripravenosť bola jednou z Hermioniných najväčších obáv.

„Úprimne, človek by si pomyslel, že je to pre vás oboch obrovský šok,“ odpovedala profesorka McGonagallová nedôverčivo. „Koľkokrát som s vami preberala plán cesty? Ale na druhej strane si myslím, že je ťažké sústrediť sa na detaily vecí, keď sú vaše mysle príliš zamestnané plánovaním záhuby toho druhého.“ S prísnym a podráždeným pohľadom spresnila: „Dobre. Tak teda ešte raz.

Tento výmenný program bol zastavený krátko po tom, čo Vy-viete-kto pred rokmi začal silnieť. Francúzske ministerstvo sa obávalo o integritu Rokfortu, keďže škola nielenže neidentifikovala záľubu Toma Riddla v čiernej mágii, ale Rokfort ho navyše urobil hlavným prefektom. Správna rada Akadémie Beauxbatons mala pocit, že akékoľvek spojenie s Rokfortom by mohlo ohroziť ich vlastnú krajinu a čarodejníkov. Výmenný program bol teda zastavený.

Keď sa Turnaj troch čarodejníkov skončil za takých nešťastných okolností, francúzske aj britské ministerstvo prisľúbili, že už nebudú opakovať chyby z minulosti. Na podnet madam Maxime aj Dumbledora sa program výmeny študentov medzi našimi dvoma školami obnovil, ale len na skúšku. Toto je jeho prvý ročník. Program sa vyhodnocuje z hľadiska jeho opodstatnenosti a efektívnosti pri vytváraní pevných spojenectiev medzi našimi dvoma komunitami. Tu prichádzate na rad vy.

O šesť týždňov sa v Paríži uskutoční stretnutie vedúcich predstaviteľov oboch ministerstiev. Očakáva sa, že študenti na výmene z oboch škôl prednesú prezentácie o svojich skúsenostiach. Podnikneme exkurzie na dôležité miesta vo francúzskej magickej komunite, aby sme vás zoznámili s niektorými kultúrnymi javmi mimo školy. Tieto výlety budú mať vzdelávací aj rekreačný charakter. Aj študenti na výmennom pobyte na Rokforte si prezrú niektoré anglické pamiatky. Informácie, ktoré poskytnete, sa použijú na vyhodnotenie, či by mal program pokračovať, či by sa nemal predĺžiť na viac ako 8 týždňov, či by sa nemalo zapojiť viac študentov a tak ďalej. Nič z toho sa vám nič nehovorí? Ani vám, slečna Grangerová?“ Obaja študenti nechápavo pokrútili hlavami. Obaja vedeli, že o „itinerároch“ mlela opakovane, ale rečnila vždy hneď po nejakej z vzájomných hádok. Bolo jednoducho ľahšie vypnúť ju, keď to robila.

Draco našiel hlas ako prvý. „Takže chcete povedať, že každý z nás má predniesť prejav pred nejakými úradníkmi ministerstva o tom, ako sa nám páči Beauxbatons?“

„No, nie tak celkom.“ Profesorka McGonagallová sa nepohodlne posunula na stoličke. „Vy dvaja budete v skutočnosti spolupracovať len na jednej prezentácii.“ Teraz sa z Hermioninej tváre úplne vytratila všetka farba. Začínali sa na nich upierať zvedavé pohľady od okolitých stolov. Profesorka McGonagallová sa pokúsila zmierniť ich narastajúce napätie a s núteným úsmevom sa mierne prihovorila: „Skôr než niekto z vás vyletí, uvedomte si, že ste zástupcami Rokfortu vo veľmi kritickom okamihu. Je logickejšie, aby každá škola predniesla len jednu prezentáciu namiesto štyroch samostatných. Ministri si tiež mysleli, že to bude pozitívny spôsob, ako udržať hrdosť školy, keď študenti budú pracovať na spoločnom projekte.“ Hlas sa jej trochu zrýchlil a hovorila viac k sebe ako k nim: „Samozrejme, že netušili, s kým budú mať do činenia, ale napriek tomu budete tento projekt robiť spoločne a na konferencii budete vystupovať jednotne. Je to jasné?“

Hermione sa konečne prestala točiť hlava. „Tieto exkurzie... „ začala. Profesorka McGonagallová sa zdala byť zarazená jej príliš pokojným správaním, a tak Hermiona zopakovala: „Tieto exkurzie, o ktorých ste hovorili. Nebudeme tam len my, že? Niektorí študenti z Beauxbatons môžu ísť s nami, však?“ Rýchlo sa ešte raz pozrela na Filipov stôl.

Draco prevrátil oči: „Dobrý Bože, Grangerová, to je jediné, na čo dokážeš myslieť? Vie tamten Francúz o všetkých tých tvojich milostných listoch od Pottera?“ Snažil sa nevzbudzovať pozornosť a naliehavým šepotom povedal: „Ty si neuvedomuješ, čo sa deje? Musíme spolupracovať. Na jednom projekte. Ty a ja. Sami. Bez toho, aby sme sa navzájom zabili.“ Povznesene sa pozrel na profesorku McGonagallovú: „Vážneho zmrzačenia sa to netýka?“

Hermiona sa spamätala a odvrkla: „Veľmi dobre chápem, čo musíme urobiť. Len som si myslela, že by bolo fajn, keby sme sa mohli porozprávať so slušnou ľudskou bytosťou, a nie len so samoľúbym, na sebe bezdôvodne lipnúcim ničomníkom, akým je Draco Malfoy.“ A potom sa sladko usmiala, keď sa Draco začervenal od zúrivosti.

„Vďakabohu,“ zvolala profesorka McGonagallová, keď zvonenie signalizovalo koniec raňajok a začiatok vyučovania. Keď sa Hermiona a Draco mrzuto sklonili, aby si pozbierali knihy a školské veci, ich profesorka vedela, že táto diskusia sa ešte zďaleka neskončila.

****

Na konci prvého vyučovacieho dňa mala Hermiona pocit, že jej to prerastá cez hlavu. Do konca týždňa to už vedela. Najprv si myslela, že je to len tréma, ale teraz už mala prvý týždeň takmer za sebou a situácia sa nezlepšila. Jediná hodina, na ktorej sa cítila dobre, bola transfigurácia, pretože ju učila profesorka McGonagallová a Hermiona rozumela, čo sa hovorí. Všetky ostatné predmety sa vyučovali vo francúzštine a počas prvej hodiny (Kúzla) ju ako blesk zasiahla krutá realita, že má chodiť na hodiny pre pokročilých čarodejníkov v jazyku, ktorý jej nie je vlastný. Vedomie, že písanej francúzštine rozumie lepšie ako hovorenej, v nej udržiavalo slabý záblesk nádeje, že sa všetko, čo potrebuje vedieť, naučí z kníh. V hĺbke duše však vedela, že jej knihy stačiť nebudú; počúvanie a rozprávanie boli neoddeliteľnou súčasťou programu. Filip by jej pomohol, keby ho o to požiadala, ale jej hrdosť jej v tom bránila. Chcela na Filipa zapôsobiť, nie vyvolať o sebe pochybnosti. Navyše budúcnosť výmenného programu nebola zaručená. Nechcela ju ohroziť len preto, že v prihláške preháňala o svojej plynulej francúzštine. Na druhej strane Draco vyzeral, že sa v novom prostredí cíti úplne uvoľnene. Zatiaľ čo Hermiona sa usilovne sústredila, len aby pochopila, čo učitelia hovoria, a horúčkovito si písala poznámky, ako najlepšie vedela, Draco vyzeral ako zvyčajne chladný, zdržanlivý a nenechal sa ničím vyrušiť. Keď ho pozorovala na hodine dejín mágie, ako s ľahkosťou a pohodou odpovedá na otázky, Hermione sa v hlave náhodne mihla myšlienka, že by ho mala požiadať o pomoc. Musím byť zúfalá, pomyslela si, keď potriasla hlavou a snažila sa tú myšlienku zahnať.

Draco ju každý večer pozoroval, ako sa prehrabáva v knihách, akoby bol záverečný týždeň a nie začiatok semestra. Vedel, že Hermiona je najlepšia študentka v ich triede, všetci to vedeli. Ale netušil, ako veľa sa učí. Profesorka McGonagallová im na každý večer „navrhla“ povinný čas na učenie v ich spoločenskej miestnosti, keď ich nikto nebude rušiť ani vyrušovať. Hermiona každý večer zostávala v spoločenskej miestnosti dlhšie, nos mala vždy zaborený v tej istej veľkej knihe. Draco mal tušenie, že je to jeden z hlúpych pokusov učiteľky, ako ho s Hermionou prinútiť spolupracovať. Prvých pár večerov bol Hermioninou usilovnosťou skôr ohromený. Bola neúnavná vo svojej túžbe po vedomostiach, alebo sa to tak aspoň zdalo. Pozoroval ju, ako si bezmyšlienkovite krúti vlasy okolo prstov, ako si ich hromadí na hlave a potom ich necháva padnúť na plecia, pričom sa jej pery krútili frustráciou. Tak veľmi sa sústredil na jej pozorovanie, že až do štvrtkového podvečera nevenoval pozornosť veľkej knihe, ktorej stránky neustále obracala sem a tam.

Ležal na jednom z gaučov a hľadel do prázdna. Domáce úlohy už mal hotové, ale ešte sa nechystal odísť do spálne. Hermiona sa zhlboka nadýchla a ťažko vydýchla. Vyzerala frustrovane. Nepokojne vykročila k Dracovi. „Hm, Malfoy,“ začala váhavo. „Už si dokončil svoju úlohu z histórie?“ Pri zvuku jej hlasu sa zarazil. Bolo to po prvý raz za celý večer, čo otvorila ústa a prehovorila k nemu.

Nevzrušene na ňu pozrel. „Myslíš tú, ktorá sa má odovzdať až na budúci piatok? Ešte som ju ani nezačal písať.“ Potom nadobudol ten istý prekvapený výraz, aký už toľkokrát videla na Harrym a Ronovi. „Nehovor mi, že práve nad tým si posledných pár nocí otročila. Úloha, ktorá má byť hotová až o vyše týždňa. Ak ti to ešte nikto nepovedal, Grangerová, berieš toto štúdium až príliš vážne.“

Hermiona bola zmätená. „Povedala si NASLEDUJÚCI piatok? Si si istý, že profesor Langer nepovedal TENTO piatok?“

„Som si istý. Napísal som si to do poznámok. Ešte sme ani neprebrali látku, o ktorej by sme mali písať. Ako by sme mohli dokončiť úlohu, ktorú sme ešte ani nestihli naštudovať?“ Prekvapene na ňu pozrel.

„Mohol by si, ehm, nevadilo by ti, keby som si rýchlo prezrela tvoje poznámky?“ spýtala sa zarazene a potom rýchlo dodala, „len aby som sa uistila, že mi nič dôležité neuniklo.“

Draco s posmešným rozhorčením zahučal: „Ale nie je to podvod? Čo by povedali všetci tí vaši malí chrabromilčania, keby sa dozvedeli, že veľká a mocná Hermiona Grangerová kopíruje domáce úlohy od zákerného slizolinčana?“ Rýchlo skĺzol do svojho známeho zaťahovania: „Pravdepodobne by sa s tebou na týždeň prestali rozprávať, pretože by sa neodvážili konverzovať s niekým, kto je spojený so Slizolinom. Hmmm. Ale na druhej strane, možno by všetky tie sovy prestali prichádzať a odchádzať v každú dennú hodinu. Dobre, Grangerová, presvedčila si ma. Kde je moja taška?“

Ale Hermiona sa už otočila chrbtom a dupotala späť k svojmu stolu. Bola viditeľne rozrušená a začala sa triasť od úzkosti. „Zabudni na to, Malfoy. Len na to zabudni, dobre. Aj tak nepotrebujem tvoje hlúpe poznámky. Pravdepodobne sú pokryté kresbami toho dievčaťa Izabely a nikoho okrem teba tu tvoje nechutné fantázie nezaujímajú.“ Zviezla sa na stoličku a nedokázala skryť strach, že sklamala seba, svojich priateľov, školu... všetkých.

Draco bol zaskočený. Ešte nikdy nevidel Hermionu takú bezbrannú, takú zraniteľnú. Zaplavil ho zvláštny nový pocit. Nebola to vina ani ľútosť. Spomenul si, že o tom raz čítal. Bol to súcit? Tvárila sa rozrušene ako nikdy predtým a nezdalo sa mu správne zatínať akékoľvek nože. Podišiel k jej stoličke a mlčky jej podal svoje poznámky. Pozrela sa mu do chladných sivých očí, trochu si posmrkala a chrapľavo zašepkala: „Ďakujem.“ Plecia sa jej trochu uvoľnili a pohodlnejšie sa usadila, pričom jej veľké lesklé oči prechádzali po kúskoch pergamenu. Mierne sa napäla. „Tie poznámky sú vo francúzštine.“

„Áno, ja viem,“ odpovedal. „Len je pre mňa jednoduchšie robiť ich vo francúzštine, ak tak hovoria učitelia. Prečo? Nemyslíš si, že je to veľa práce navyše počúvať vo francúzštine, písať v angličtine a potom to všetko znova prekladať kvôli našim úlohám? Viem, že máš rada domáce úlohy, Grangerová, ale aj to je trochu prehnané.“ Keď sa vrátil k svojej stoličke, všimol si veľkú knihu, v ktorej si všimol listovať Hermionu. Bol to anglicko-francúzsky slovník a vtedy mu to všetko začalo dávať zmysel. Zvrtol sa, neschopný zastaviť posmešky: „Ty nedokážeš rozumieť francúzštine, však? Preto nikdy neodpovedáš na hodinách a preto potrebuješ moje poznámky. Nemala by si byť múdra, alebo čo?“

Vyskočila a zobrala mu slovník. „Ja DOKÁŽEM rozumieť francúzštine Toto mám len pre prípad, že by som ho potrebovala.“ Nonšalantne ho odložila. „V skutočnosti som sa ho sotva dotkla.“ Skľúčene odvrátila pohľad: „Učitelia jednoducho hovoria tak rýchlo, že je pre mňa náročné rozumieť im po celý čas.“

Draco si sadol na miesto oproti Hermione. „Takže v podstate hovoríš, že si klamala, keď si na prihláške zaškrtla malú kolónku „plynulo“.“ Draco s posmešným údivom zdvihol ruku k ústam: „Myslím, že svet sa práve môže obrátiť hore nohami, pretože svätuškárska chrabromilčanka klamala. Čo by si o takomto vymýšľaní pomyslel tvoj drahý Harry?“ Pokrčil obočie a so záujmom si ju prezeral. „Klamstvo a zrada sú zvyčajne slizolinské črty. Odvážim sa spýtať sa, v čom ešte si klamala, Grangerová? Akí ďalší kostlivci sú v tej tvojej nedotknuteľne vyzerajúcej skrini?“

„V skutočnosti som neklamala,“ vysvetlila rozrušená Hermiona. „Len som tak trochu precenila svoje znalosti francúzštiny, to je všetko.“

„Ach, racionalizácia. Ďalšia skvelá slizolinská vlastnosť. Si si istá, že ťa triediaci klobúk zaradil do správnej fakulty?“

Ale potom Hermiona obrátila karty proti Dracovi. „Náhodou viem, že nie som jediná, kto tu má nejaké problémy. Profesorka McGonagallová na všetkých hodinách hovorí po anglicky a ty stále nevieš poriadne premieňať.“ Jej jantárové oči sa naňho zahľadeli so širokou nevinnosťou. „Teda ak si nemal v úmysle, aby tvoja učebnica dejepisu odskákala z miestnosti ako zajačik, ktorým bývala, kým si ju údajne 'transfiguroval'.“ To mu vymazalo úsmev z tváre, pretože Hermiona mala úplnú pravdu. S pocitom, že je vo svojej terajšej pozícii silnejšia, si prezrela jeho poznámky. „A čo je to za čmáranicu tu na tvojich poznámkach z aritmantiky? Zdá sa, že namiesto toho, aby si si prepísal nové vzorce, rozhodol si sa jednoducho napísať 'O čom to, dočerta, ten blázon hovorí?' a to stále dokola, anglicky, podotýkam, na všetky svoje pergameny. Hádam si si uvedomil, že v akomkoľvek jazyku stále stojíš v aritmancii za hovno. Hmm, zdá sa, že ani presťahovanie do inej krajiny nepomôže tvojej už aj tak chatrnej známke.“

„No a čo? Znamená to len to, že McGonagallovej odpor ku mne presahuje hranice Anglicka a že čísla a vzorce nie sú moja šálka kávy,“ povedal vecne. „Aspoň som neklamal o svojich vedomostiach z transfigurácie a aritmancie, aby som sa sem dostal.“

„Prestaneš sa na to už konečne fixovať! Veď o to ani nejde.“ Urobila krátku prestávku, aby si pozbierala myšlienky. „Pozri, Malfoy, ani jeden z nás nechce ohroziť tento program, však?“ Pomaly prikývol. „No potom sa zdá, že každý z nás má niečo, čo chce ten druhý.“

Šibalsky sa usmial a naklonil sa k nej cez stôl. „Jaj, Grangerová, a ja som si myslel, že blondiaci nie sú tvoj typ.“

Hermiona si ho však nevšímala a oprela sa na stoličke, aby sa mu mohla pozrieť priamo do očí. „Ja potrebujem pomoc s francúzštinou a ty potrebuješ pomoc s transfiguráciou a aritmanciou. Pokiaľ sme v Beauxbatons, budeme si navzájom pomáhať, samozrejme, diskrétne, a nikto sa nemusí dozvedieť o žiadnom z našich...“

„Podvodoch? Úskokoch? Klamstvách? Odporných neprístojnostiach?“ ponúkol sa samoľúbo.

„Vlastne som myslela na 'nedostatkov', ale 'odporné' naozaj vystihuje tvoju podstatu,“ usmiala sa.

Draco sa na stoličke oprel. „Prečo si jednoducho nezavoláš frantíka Filipka, aby ti pomohol? Som si istý, že by ťa veľmi ochotne doučoval jemnosti medzinárodného jazyka lásky.“ Zatváril sa, že sa bozkáva a začal vydávať zvuky hladkania, aby sa ju pokúsil vydráždiť, ale ona sa nechcela chytiť návnady.

„Nechcem, aby mi s tým pomáhal. Ak sa to roznesie, mohli by sa ma pokúsiť poslať domov, a to by mohlo ohroziť akúkoľvek budúcu výmenu medzi našimi dvoma školami.“ Keďže vedela, že Malfoy by ju rád videl, ako ju s hanbou posielajú späť do Rokfortu vytiahla eso z rukáva ešte skôr, ako to stihlo Malfoyovi napadnúť. „Ale ty ma neudáš, pretože som počula, ako profesorka McGonagallová povedala profesorovi Lemieuxovi, že situácia môže byť ešte horšia. Náhradníčkou pre program je Pansy Parkinsonová a vzhľadom na vašu spoločnú históriu pochybujem, že tu s ňou chceš byť zavretý celé dva mesiace.“ Pansy a Draco spolu chodili v piatom ročníku a skončilo sa to zle. Ich rozchod neniesla dobre a zaprisahala sa, že ho získa späť za každú cenu. Otočil sa a ona bola hneď pri jeho lakti. Od chvíle, keď vošiel do slizolinskej spoločenskej miestnosti, až do chvíle, keď išiel spať, bola pri ňom. Čakala na neho. Pozorovala ho. Bolo to šialené. Preventívne jej dokonca na sovu pridal kúzlo Confundus, aby ho nenašla, ak by sa mu pokúšala poslať listy do Beauxbatons. Sova bude niekoľko dní len krúžiť po Francúzsku. Ako sa Dracovi v mysli striedali predstavy Pansy, uvedomil si, že Hermiona stále hovorí: „...nikto z tvojich priateľov, aby sa do toho kvôli tebe zamiešal. Žiadni ďalší slizolinčania, ktorí by ju rozptyľovali od jej jediného životného poslania: Získať ťa späť ako svojho frajera. Aj keď netuším prečo. Asi potrebuje nejaké silné kúzlo pre duševné zdravie.“

„Pochopil som. Ale povedz mi toto: povieš o tom Potterovi a Weasleymu, alebo to môžem vyklopiť ja?“

„Nie, ja im to nepoviem a ani ty im to nepovieš.“ Vysvetlila mu to: „Ak niekomu povieš o tom, že si ma doučoval francúzštinu, potom by to znamenalo, že by si sa priznal aj k tomu, že si požiadal o pomoc v dvoch veľmi dôležitých predmetoch. A to od čarodejnice, ktorá sa narodila u muklov!“ Zavrela oči a povedala vyšším hlasom ako zvyčajne: „Och, už si to viem predstaviť: 'Áno, pán Malfoy, naozaj som doučovala vášho čistokrvného syna transfiguráciu. Súhlasím, pán Malfoy, sama som bola prekvapená, keďže ako muklorodená a vôbec, pred Rokfortom som o transfigurácii ani nepočula a Draco ňou bol obklopený celý život. A predsa som v nej akosi lepšia ako on. Je to smiešne, však?“ Prekrížila si nohy a založila si ruky na hrudi, hlas sa jej vrátil do normálu. „Tak čo to bude, Malfoy? Voľba je len na tebe, ale myslím, že budeš súhlasiť, že moja cesta je pre nás oboch rozhodne rozumnejšia.“

Chvíľu nad tým uvažoval: „Nemám veľmi na výber, však?“ Predstavil si otcov sklamaný a zahanbený výraz. „Ale je to lepšie ako alternatívy.“ Vystrčil ruku ponad stôl. Hermiona s pocitom, že práve uzavrela dohodu s diablom, zaváhala, ale potom sa natiahla a vzala jeho ruku do svojej. „Práve sa tu ochladilo?“ spýtal sa úprimne.

Uvažovala o tom, ale žiadnu zmenu si nevšimla. „Nie. Prečo?“

„Pretože si myslím, že práve zamrzlo peklo.“ V očiach mu zaiskrilo.

Hermione unikol úsmev z pier, keď pomaly odtiahla ruku, aby pozbierala všetky poznámky a mohli sa pustiť do práce. Najprv však položila otázku, na ktorú sa už nevedela dočkať: „Malfoy, kde si sa naučil tak výborne hovoriť po francúzsky?“

Pokrčil plecami. „Jedna z mojich opatrovateliek, keď som bol malý, pochádzala z Francúzska. Učila ma, kým som nešiel na Rokfort. Keď som začal chodiť do školy, poprosil som otca, či by sa nemohla na leto vrátiť a naďalej mi pomáhať.“

Hermiona sa zasmiala. „Nuž, kto by si bol pomyslel, že Draco Malfoy sa bude v lete doučovať a navyše dobrovoľne? To by som si nikdy nepomyslela.“

Z jeho hlasu sršal sarkazmus, keď zvolal: „Čože? Ja túžim po vedomostiach, Grangerová. Učenie napĺňa moju dušu. Je to jediný dôvod mojej existencie.“ Potom sa mu na tvári rozhostil chlipný úsmev: „Navyše si nikdy nevidela Brigitu. Mala tie najväčšie...“

„Dobre, dobre. Nepotrebujem počuť všetky nevkusné detaily tvojej predpubertálnej existencie. Len začnime, dobre?“ Hermiona vytiahla nový pergamen a brko, pripravená študovať. Jemne sa usmiala, napätie sa trochu uvoľnilo, a Draco sa mierne zasmial, tiež sa cítil uvoľnenejšie.

A tak sa začalo krehké détente medzi dvoma zarytými nepriateľmi. Zrodilo sa nie z dobrej vôle a túžby po mieri, ale z pýchy a potreby.

Koniec 2. kapitoly

****

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 27.10. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 2. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 27.10. 2023
|
Tak nevím, jestli jsem blázen, ale nepatří tahle kapitola k jiné povídce? té o Paříži? jak se z Grimmaudova náměstí dostali do vlaku, to je nějaký střih v čase? že jsou ted v Krásnohůlkách? Draco se z domácího skřítka stal zase studentem?
když pominu fakt, že tahle kapitola nenavazuje na ty předchozí a soustředím se na dnešní děj, tak jejich hašteření je skoro moc, tolik nenávisti, jako chápu je, ale začíná to být unavující, být Minervou, byla bych důraznější. Minerva v tak těžkých časech upustila na 2 měsíce školu? ok, aspon zůstanou pod dozorem, jinak by to blbě dopadlo. Draco plave v přeměnování a Věštění, snad to dožene, ale madam chytrá a dokonalá ono neexistuje překladatelské kouzlo, aby se líp chytala, týden výkladu a Hermiona je v pytli... to jsem zvědavá, jak se chce naučit tolik předmětů, když nerozumí. skoro bych řekla, že její úprava pravdy v přihlášce je nějak horší, to že Draco neválí v přeměnování muselo být jasné už v Bradavicích.

moc doufám, že tahle kapitola patří k jiné povídce, protože jinak je to na mně příliš divoké.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: barca666 - 27.10. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 2. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: -lily79- - 27.10. 2023
|
Zas neviem koľko to má kapitol, ale je to čím ďalej, tým lepšie. Už sa neviem dočkať pokračovania.

Re: 2. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Yuki - 27.10. 2023
| |
Čekala jsem další Dracovo plánování boje na Grimmauldovo a ono se mi dostalo Paříže...
Asi se popletly kapitoly a povídky, že? :)
Každopádně... Hermiona, která by lhala do přihlášky? Draco plavající v předmětech, které se běžně učí v Bradavicích? Neměli jet jiní studenti?
I tak děkuju, Jimmi :)
Re: 2. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 27.10. 2023
|
Taky bych řekla, že v téhle povídce úřadoval SAturnin, nenápadně se vloupal do adminu a nenápadně přeházel kapitoly. Je to šikula, Miloušovi přeházel čísla stránek v rodokapsu tak, že nic nepoznal a několik knih přečetl aniž pochopil, že čte x knih dohromady:-)

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: misule - 27.10. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Sofia99 - 27.10. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 2. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: marci - 27.10. 2023
|
Chudák Hermiona - nerozumět výkladu pro ní musela být učiněná noční můra, přičemž Draco zřejmě své schopnosti z přeměňování a věštění z čísel znal :)
Ale dobrá - trvalo celou kapitolu špičkování, než ty dva autorka dostala tam, kde je chtěla mít a já se moc těším, jaká místa spolu navštíví :)
Děkuji za překlad Jimmi, těším se na pokračování
(Profesor Lemieux má zjevně potenciál :) )

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: katrin - 28.10. 2023
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 28.10. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 2. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Octavie - 28.10. 2023
|
Povídka začíná pěkně, líbí se mi, že v sobě nenašli zalíbení příliš rychle, i když jisté maličkosti si na sobě povšimli, samozřejmě nejsou slepí:-).
Jsem zvědavá, jak to bude pokračovat a co ve Francii budou poznávat.
Děkuji, Jimmi :-).

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: marodaro - 29.10. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 2. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 29.10. 2023
|
Chudák Minerva, s tímhle materiálem do Francie... Zábavné je, že náhradnicí pro ten pobyt je Pansy, a taky fakt, že Draco na rozdíl od Hermiony zvládá :-)
A teď je situace přinutila spolupracovat, to ještě bude zábava.
Díky.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Hanisko - 29.10. 2023
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Radka - 29.10. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 2. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 01.11. 2023
| |
Ts, ts, ts. Hermiono, takhle si vymýšlet. Těším se, jak bude křehká spolupráce pokračovat.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Hanisko - 30.01. 2024
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Campana - 04.01. 2025
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 08.01. 2025
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )30.12. 2024Záverečné poznámky
Melissa D: ( Jimmi )30.12. 202417. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )28.12. 202417. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )23.12. 202416. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )22.12. 202416. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )21.12. 202415. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )17.12. 202414. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )16.12. 202414. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )15.12. 202413. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )17.11. 202412. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )15.11. 202412. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )05.11. 2024 11. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )03.11. 202411. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )24.10. 202410. kapitola 4/4
Melissa D: ( Jimmi )23.10. 202410. kapitola 3/4
Melissa D: ( Jimmi )22.10. 202410. kapitola 2/4
Melissa D: ( Jimmi )21.10. 202410. kapitola 1/4
Melissa D: ( Jimmi )20.10. 20249. kapitola 5/5
Melissa D: ( Jimmi )17.10. 20249. kapitola 4/5
Melissa D: ( Jimmi )14.10. 20249. kapitola 3/5
Melissa D: ( Jimmi )13.10. 20249. kapitola 2/5
Melissa D: ( Jimmi )25.08. 20249. kapitola 1/5
Melissa D: ( Jimmi )14.05. 20248. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )10.03. 20248. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )03.03. 20247. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )27.02. 2024Kapitola 7 1/2
Melissa D: ( Jimmi )18.02. 20246. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )23.01. 20246. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )14.01. 20245. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )31.12. 20234.kapitola
Melissa D: ( Jimmi )25.11. 20233. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )27.10. 20232. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )21.10. 20231. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.10. 2023Úvod k poviedke