Preklady fanfiction Harryho Pottera

Harry ležal na posteli so Salsou schúlenou na bruchu a zväzkom pergamenov, ktoré si držal v ruke, aby si ich mohol prečítať, keď počul, ako sa otvorili a zavreli vchodové dvere.

Len o niekoľko okamihov neskôr vošiel do spálne Draco. „Moja matka vyzerá, že spí. Stalo sa niečo, o čom by som mal vedieť?“

Harry odložil poznámky z obrany. „Ani nie. Spala, keď som sa jej snažil povedať dobrú noc. A otec jej dal začarovaný zvonček, ktorý privoláva Dobbyho.“

„Pre prípad núdze, keďže nemôže používať letax?“

„Myslím, že je skôr na každodenné používanie.“

„Hlúposť. Budem tu, aby som sa postaral o všetko, čo bude potrebovať.“

„Zajtra určite. Ale potom sa musíme vrátiť na vyučovanie...“

Draco prižmúril oči. „Nevrátim sa do triedy, keď je stále taká chorá.“

„Čo môžeš urobiť ty, čo Dobby nemôže? Nie je to tak, že by jej hrozilo nebezpečenstvo. Len potrebuje niekoho, kto jej pomôže s kúzlami.“

„Je Severus ešte hore?“

„Nemám potuchy.“ 

„Hm. O chvíľu sa vrátim.“

S tým Draco vykročil von, chrbát vzpriamený, hlavu vztýčenú. Harry si vzdychol a využil príležitosť, aby pohladil prstom Salsu po chrbte, ale had ešte stále hlboko spal, takže pokus o nadviazanie rozhovoru neprichádzal do úvahy. Vrátil sa teda k obrane.

Draco bol späť za prekvapivo krátky čas. Jediný pohľad na jeho tvár stačil Harrymu na to, aby zistil, že ten druhý chlapec hádku nevyhral. Nebolo to príliš šokujúce.

„Povedal som mu, že som minulý rok vynechal niekoľko mesiacov vyučovania, a napriek tomu som sa všetku látku naučil, dokonca som ju naučil aj teba! A vieš, čo povedal? No, vieš?“ rozčuľoval sa Draco, keď si švihnutím prútika vyzliekol habit a poslal ho odplávať do skrine.

„Vlastne neviem,“ povedal Harry mierne.

„Že s tým sa nedalo nič robiť, ale s týmto áno, a profesori už boli dosť znepokojení naším improvizovaným výletom do Anglicka!“

Harry s tým v podstate súhlasil, takže nič nepovedal.

Zdalo sa, že Draco si jeho mlčanie nevšimol. „A potom mi povedal, že toto je môj ročník MLOKov a skúšky nie sú ďaleko a bolo by nezodpovedné vynechať vyučovanie, keď existuje dokonale prijateľná alternatíva. Dokonale prijateľná alternatíva!“

Harry podišiel k dverám a zavrel ich skôr, než Narcisu stihol vyrušiť všetok ten krik. Neušlo mu, že jeho brat nevrhol nijaký druh ochranného prostriedku, pravdepodobne preto, že dúfal, že ich otec bude počuť každé slovo. „Ukľudni sa, než zobudíš mamu, dobre? A Dobby je prijateľná alternatíva, Draco. V ten deň na Grimmauldovom námestí sa o tvoju matku dobre postaral.“

„Postaral,“ súhlasil Draco neochotne.

„A vieš, že na vstup do výcvikového programu pre aurorov potrebuješ naozaj vysoké skóre v MLOKoch, však?“

„Vzhľadom na to, že niektorí z nás sa tam nedostanú len na základe svojho mena,“ zavrčal Draco a potom náhle zažmurkal. „Počkaj, počkaj. Moje nové meno na to vlastne nie je až také zlé, nie po tom, ako ťa otec odvážne zachránil pred istou smrťou na Samhaine. A potom sa naozaj stal miláčikom médií, nasledovala adopcia, osirelý chlapec konečne našiel domov, novinári to len tak zhltli, že...“

„On to neurobil pre pozornosť!“

„Nie, ja viem, nemyslel som to tak, ale...“ Draco sa zvalil na posteľ a zamračil sa. „Stále budem potrebovať solídne výsledky MLOKov. To viem. Lenže... prečo je v poriadku, že sme vynechali školu na jeho medové týždne, ale nie teraz, keď moja mama bude potrebovať pomoc celý deň?“

Pretože Severus nechcel byť s Narcissou sám, pomyslel si Harry, a úplné vynechanie „medových týždňov“ by sťažilo zistenie, či by odovzdala informácie k portrétu. Ani jeden z týchto dôvodov pravdepodobne Draca neobmäkčí, to Harry vedel.

„Pretože ona vlastne nepotrebuje pomoc celý deň,“ povedal namiesto toho. „Draco, miliardy ľudí žijú celý život v pohode aj bez kúziel.“

„Miliardy,“ povedal Draco a oči sa mu trochu rozšírili. „Profesorka Burbageová mi to, samozrejme, vysvetlila, ale je také ťažké si to predstaviť. Ale to je dosť vedľajšie, Harry. Samozrejme, že tí ľudia sa bez mágie zaobídu, keďže o nej nič nevedia.“

„No tvoja matka predsa nebude bez mágie, však? Preto jej otec zariadil, aby jej pomáhal Dobby.“

„Ty máš odpoveď na všetko, však?“ odvetil Draco, obul si topánky a potom si vyvalil nohy na posteľ a oprel sa o vankúše. „Ale vyzerá to tak, že som odkázaný chodiť na vyučovanie. Severus mi dal jasne najavo, že prázdniny sa skončili a on nebude tolerovať žiadne ulievanie. Čo je vlastne dosť pokrytecké, keď uvážime, koľkokrát si ty vynechal etiku bez jediného následku!“

„Teda okrem toho, že som vyvracal polovicu svojej krvi a bol nútený zúčastňovať sa na rodinných obedoch, keď som ho naozaj nechcel vidieť?“

Draco si vzdychol. „Áno, okrem toho. Ale na tom nezáleží, už je to za nami. Hmm, vidím, že sa túliš k svojmu hadovi. Chápem to tak, že Salsa tu bude opäť spať?“

„Kedykoľvek tu budem spať ja, áno. Ale neboj sa, naozaj nehrozí, že by ťa uhryzla.“

„V súčasnosti už nie som taký vystrašený.“ Draco sa prevrátil na bok a pozrel na spiaceho plaza. „Nechcem ju však mať úplne blízko seba. Asi je to útecha, že veľmi nevyrástla...“

„Ona nevyrástla? To neznie dobre!“

„Nie, určite vyrástla. Chcel som len povedať, že nie je taká veľká, ako som sa obával, že by mohla byť. Minulý rok bola len na šírku... stonky brka? A pozri sa na ňu teraz! Navyše je aspoň o tretinu dlhšia ako predtým.“

Harry jej znova prešiel prstom po chrbte a zamyslel sa nad tým. Teraz bola Salsa široká asi ako jeho ukazovák. To sa mu zdalo ako správny rast. „Tvoja fretka je stále v Slizoline? Pretože keď pôjdem spať tam, budem chcieť mať Salsu pri sebe. A ona sa bojí.“

„Salsa sa bojí všetkého, Harry. Minulý rok si myslela, že ju zje Hedviga.“ Vtedy Draco ožil. „Takže stále plánuješ striedať fakulty?“

Harry len prikývol. Chcel to urobiť, ale nechcel vysvetľovať prečo, keďže si sám nebol istý. Len sa mu zdalo, že by sa k tomu mal vrátiť.

Draco našťastie nevytiahol jeho nevydarený plán popliesť všetkých, aby mohol byť s Lunou. „Každopádne, Loki nie je vždy v Slizoline. Tento rok bol tu so mnou niekoľkokrát. Hlavne vtedy, keď si nebol nablízku.“

„Aha,“ povedal Harry a opatrne si privinul Salsu, keď sa posunul, aby si ľahol na bok a mohol sa pozrieť na Draca. „Naschvál?“

„Nie, to len preto, že si tu dlho nebol. Ale o Lokiho sa neboj, Harry. Všetky slizolinské dievčatá si omotal okolo prsta... ehm, okolo nohy. Celý deň ho rozmaznávajú. Teda okrem Kenty. Tá mu nefandí, lebo si myslí, že jej zje hada.“

Harry si Salsu pritiahol trochu bližšie. „Zje?“

„Samozrejme, že nie! Loki je na to príliš dobre vycvičený. Čo bol fuška, to ti môžem povedať, keďže nehovorím jeho jazykom. Pravdupovediac, neviem, či majú fretky taký jazyk ako hady.“ Draco sa náhle posadil a odhrnul si košeľu. „Myslím, že sa pred spaním osprchujem.“

Harry si pomyslel, že toto musí byť jeho večer, aby premýšľal o tom, čo vytrpeli iní. „Ehm... stále to bolí?“

Dracovi sa stiahlo obočie, ale potom si všimol, kam smeruje Harryho pohľad. „Aha, popálenina od amuletu? Myslel som, že som ti to celé rozprával.“

„Áno, rozprával.“

„No, nie. To všetko už dávno prestalo bolieť.“

To všetko. Harry si pomyslel, že pravdepodobne myslel Pansy.

No bolo dobré, že to prestalo bolieť. Dobre, že mal teraz namiesto nej Hermionu. Tá ho nikdy tak falošne neobalamutí ako Pansy.

Ale Harryho to tiež bolelo a nikdy to neprestane, však? Nie, kým Voldemort nebude mŕtvy a kým nebude bezpečné, aby Harry niekoho mal. A dovtedy... čo ak by Lunu unavilo čakať a našla by si niekoho iného? V tom prípade by Harry nikdy neprestal trpieť. Nikdy, nikdy, nikdy.

„Áno, choď sa osprchovať,“ povedal Harry, hlas mu zhrubol.

„Si v poriadku?“

„Jasné, jasné,“ povedal Harry, schmatol hromadu pergamenov a napoly si za nimi skryl tvár.

Draco mu venoval posledný skúmavý pohľad, potom si pozbieral nočné oblečenie a išiel sa osprchovať.

****

„Myslím, že Hermionine poznámky sú až príliš obsiahle,“ mrmlal si Harry, keď sa Draco vymotal zo sprchy.

Poznámky majú byť poznámkami, nie prekliatymi prepismi, povedal Snape hlboko v jeho mysli. Hm. Pravdepodobne ide o spomienku, ale nebol si istý...

„Žiadne urážanie mojej petite amie,“ povedal Draco a vyrušil Harryho z jeho úvah. „Ver mi, mám toho dosť od svojej matky.“

„Naozaj?“ Harry sa dotkol kameňa, ktorý predtým premenil pre Salsu, a rozhodol sa, že je vhodné ďalšie hrejivé kúzlo. „Bol som si celkom istý, že si ťa nebude chcieť znepriateliť.“

„Ach, je príliš bystrá na to, aby Hermionu priamo ohovárala,“ priznal Draco. „Všimol si si jej pasívne agresívne kecy po tom, čo som ju predstavil, však? 'Je dobré, že ťa neurobili hlavnou prefektkou,' a 'Ach, keď si pomyslím, ako sa na teba Draco rok čo rok sťažoval!“

Áno, nebolo to veľmi pekné, ale Harry si nebol istý, či to má povedať nahlas. „Ehm... vzal si to však celkom dobre.“

Draco sa trochu začervenal. „Hermiona to zvládla lepšie. Bola úžasná.“

„No, ona je zvyknutá ignorovať idiotov, ktorí sa na ňu pozerajú zvrchu...“

Draco znel, akoby sa dusil smiechom, keď si zložil prikrývky a uložil sa na spánok. „Nazývaš moju matku idiotkou?“

Vlastne, Harry mal na mysli Draca z minulých rokov. Ale keďže sa nezdal byť urazený... „Možno?“

Jeho brat sa tentoraz zasmial nahlas. „Čo som ti práve povedal? Bystrá, Harry. Keď som jej išiel oznámiť, že predstavím Hermionu, nepovedala ani slovo o krvi. Ale nie. Celú záležitosť formulovala ako obavu o dedičstvo. Čistokrvnej kultúry. Práve preto by som sa nemal zaplietať s Hermionou, to nevieš? S krvou to nemá nič spoločné!“

„Nemá to nič spoločné s...“ Harry sa tiež musel smiať, bolo to také smiešne.

„No, dal som jej výhodu, keď som porušil tradíciu tým, že som ju varoval, že dnes večer plánujem predstaviť Hermionu,“ vytiahol Draco. „Snažila sa to zahrať do autu, tvrdila, že som už zabudol na správne formy a nechal sa ovplyvniť jej muklovskou kultúrou. Tak som jej povedal, že môj čistokrvný otec bol ten, kto trval na tom, aby som porušil práve túto tradíciu. Výraz v jej tvári bol na nezaplatenie.“

„Nakoniec nie je až taká bystrá,“ zamrmlal Harry.

„Vzhľadom na to, že som ju prekukol, by som povedal, že nie,“ posmieval sa Draco. „Skôr to vyzeralo, akoby sa snažila byť bystrá a už celkom zabudla ako na to.“

„Alebo naozaj nedokáže pochopiť, ako veľmi sa tvoje názory zmenili. Chcem povedať, že jej to všetko musí pripadať veľmi náhle. Stavím sa, že jej chvíľu potrvá, kým pochopí, že je to skutočné.“

„Hmm, možno máš pravdu. Asi by som jej mohol povedať o Rhiannon... ale nie, radšej nie. Myslím, že by skutočne mohla dostať infarkt, keby sa dozvedela, že som sa zaplietol s muklom.“

Harry si s úľavou vydýchol. Nepáčila sa mu vyhliadka, že by mal Dracovi opäť povedať, že jeho matka nemusí byť dôveryhodná, a tak by jej naozaj nemal poskytovať nápady, na koho by sa Voldemort mohol zamerať.

Pohyblivý pocit v blízkosti jeho zápästia prinútil Harryho pozrieť sa dolu a uvidel, ako sa Salsa naťahuje, keď sa zobudila.

„Sssalsa,“ zasyčal Harry ticho, keď ju opäť pohladil prstom po chrbte. Potom sa zastavil. Čo človek povie hadovi, naozaj? „Ako sa máš?“

„Teplo,“ odpovedala Salsa, obtočila sa mu okolo zápästia a potom pokračovala v pohybe, aby mu vyliezla po celej ruke. Keď sa dostala na jeho hruď, poposúvala sa tak, až sa z nej stal kruh voľných závitov, hlavu mala podopretú na jednom z nich, len pár centimetrov od Harryho brady. „Ossspalo, ale nie ssstrašššne ossspalo. Ssskala taká sssuper, Harry. . .“

V poriadku, čo sa týka rozhovorov, tento nebol hviezdny. A on to robil celé hodiny v kuse? Čo povedať, čo povedať? „Ssso... Prepáč, že sssom ťa nechal tak dlho ako kovový závit. A tiež sssom išiel lietať, tak dúfam, že sssi nemala bludnú hlavu.“ Huh. To bol zaujímavý spôsob, ako povedať „závrat“.

„Na lietanie sssi nessspomínam,“ povedala Salsa a jazyk sa jej rozvlnil. Trochu natiahla krk a znova ním šibla, čím pošteklila Harryho bradu. „Harry vie lietať? Ako ten veľký vták-príššššera?“

„Hedviga,“ opravil ju Harry. „A ona nie je príšššera. Ale nie, nie takto.“

Salsa vydal syčivý zvuk, ktorý podľa Harryho znel múdro, alebo možno spokojne. „Harry používa sssvoju majsssterskú reč a šššpeciálnu haluzzz.“

„Žiadnu majsssterskú-reč, ale veľkú haluzzz.“ Hm, v haďom jazyku nie je slovo pre metlu. Pravdepodobne ani žiadne slovo pre upratovanie.

„Sssalsa ossspalá,“ zamrmlal jeho had a znova zavrel oči. „Uvidíme sssa sss Harrym po prebudení.“

„Dobrý sssspánok,“ povedal Harry, nabral ju z hrude a usadil ju na posteľ. Jej krabička bola hore v Chrabromile a on nechcel, aby jej bola zima, preto si po tom, čo si umyl zuby a prezliekol sa do pyžama, urobil z náhradnej deky malé hniezdo a na látku použil mierne hrejivé kúzlo. Potom vkĺzol do postele a hniezdo si rozložil vedľa seba, ale nie na plachtu. Nechcel sa na ňu počas noci náhodou prevrátiť.

„Myslím, že by pomohlo priliehavé kúzlo. Aby sa Salsina postieľka v noci nezošmykla z tej tvojej,“ oznámil Draco, ktorý Harryho pozoroval s čímsi ako pobavením hlboko v očiach. „Mám?“

„Áno,“ zívol Harry a usadil sa. „A odčaruj svetlá, dobre? Ak si pripravený.“

O chvíľu neskôr ich oboch do tmy ponoril švih Dracovho prútika.

****

Nasledujúce ráno po raňajkách so Snapom, Dracom a Narcisou strávil Harry ešte nejaký čas rozhovormi so Salsom, ale opäť to nebolo to, čo by nazval prvotriednou komunikáciou. Stále si lámal hlavu nad tým, o čom by sa mal rozprávať, čo znamenalo, že celý rozhovor viac-menej pripomínal interview. Dozvedel sa však veľa o tom, čo Salsa jedla, ako často sa cítila prechladnutá alebo ospalá a čo si myslí o hrade. Niekedy sa tu zrejme pohybovalo až príliš veľa „obrovských operených zvierat“. Harry sa tiež dozvedel, že Dracova fretka nebola jediná „veľká krysa“, ktorú Salsa videla, ale nebol schopný zistiť, či tým myslela, že na hrade sú skutočné krysy, alebo či tak len nazvala všetko veľké a chlpaté.

V haďom jazyku však existoval výraz pre „myš“ a Salsa nemala nič proti tomu, aby sa potulovali po zákutiach hradu, keďže boli veľmi chutné.

Harry udržiaval rozhovor tak dlho, ako sa len dalo, ale po chvíli ho už nenapadlo nič, na čo by sa mohol opýtať, a tak to akosi utíchlo. Ale to už sa Salsa aj tak chcela ešte trochu vyspať, a tak jej Harry opäť pripravil malé hniezdo a po tom, čo naň použil hrejivé kúzlo, doň vložil kameň.

Potom si sadol za okrúhly stôl v jedálenskom výklenku a pracoval na liste Dudleymu. Naozaj to nebolo také ťažké, ako očakával. Najprv vysvetlil, že nevie, či Dudley dostal list, ktorý poslal predtým, a ak áno a pokúsil sa odpovedať, Harry odpoveď nikdy nedostal, takže musí začať od začiatku a všetko vysvetliť. Potom Harry podrobne opísal, ako skončil s amnéziou a naozaj si veľa nepamätal z čias, keď Dudley prišiel na Rokfort, ale bolo mu povedané, že Dudley bol jediný, kto prišiel na to, prečo Snapeov prvý pokus o zabezpečenie jeho izieb nevyšiel. A ako bol Snape skvelý otec a Harry bol naozaj rád, že ho má, a vlastne bol celkom vďačný, že Dudleyho poznámky v ten deň v podstate odštartovali celú tú adopčnú akciu, ale dúfal, že sa mu vráti celá pamäť, aby si mohol viac pamätať na to, ako s Dudleym vychádza, namiesto toho, aby s ním bol v konflikte.

Chvíľu sa rozplýval nad svojou rodinou, hovoril, ako sa mu páči, že má Draca za brata, a že najnovšie správy hovoria o tom, že Snape sa oženil s Dracovou matkou, takže Harry má teraz nevlastnú matku. Nespomínal však nič o Chradnúcej čarodejnici, ani o Snapeových pocitoch ohľadom jeho manželstva. Potom uviedol pár podrobností o tom, aké druhy mágie sa v siedmom ročníku učí a ako je dobré, že to vyzerá, že si pravdepodobne čoskoro opäť zahrá metlobal. A to, samozrejme, znamenalo, že musel metlobal trochu vysvetliť, pretože Dudley o ňom nebude mať ani potuchy.

Na záver sa ešte trochu rozhovoril o tom, ako je rád, že Dudley je teraz s niekým iným, pretože Harry veľmi chcel, aby ten list určite dostal a aby sa mu aj ozval.

Pri konci zaváhal, pretože mu pripadalo zvláštne písať to na list práve Dudleymu. Ale veril tomu, čo mu Snape a Draco povedali o minulom roku, a tak sa do toho odhodlane pustil a podpísal sa: S láskou, Harry.

Nakoniec zaklopal na dvere Snapeovej kancelárie, aby si otec mohol pozrieť, čo napísal, pre prípad, že by narážal na niečo, čo by Rád nechcel, aby sa ostatní ľudia dozvedeli. Nemyslel si, že je to pravdepodobné; zo všetkých síl sa snažil hovoriť len o veciach, ktoré boli v každom prípade verejne známe. Ale nemyslel si, že by bolo na škodu, keby to otec prekontroloval, a aj tak mal celkom príjemný pocit, že má dospelého, ktorému dôveruje a ktorý mu pomôže, keď o to požiada.

****

 „Uvííííííí! Dobby letí! Dobby lieta!“

Harry sa zahryzol do pery, aby sa nerozosmial, pretože boli asi desať stôp nad zemou a leteli rýchlosťou, ktorá sa dala označiť za ľadovcovú.

„Vyššie?“ spýtal sa.

„Ach, áno, áno, áno, Harry Potter!“

Harry vmanévroval metlu ešte asi pätnásť stôp do vzduchu, čo Dobbyho, sediaceho pred ním, prinútilo radostne poskakovať. Hmm, ruky mal zovreté okolo rúčky metly, ale vôbec nie pevne, čo Harryho prinútilo myslieť si, že by bolo v poriadku spýtať sa: „Chceš riadiť?“

Dobby zvrtol hlavu, uši mu myklo. „Riadiť, Harry Potter?“

Harry sa zasmial. „Myslel som, že budeš ovládať metlu.“

„Ach, áno, áno, áno, áno!“ zvolal Dobby a v záchvate vzrušenia takmer z metly spadol.

Harry si nebol istý, či samotná škriatkovská mágia dokáže udržať metlu vo vzduchu, ale bol si istý, že pokiaľ na nej bude s Dobbym, bude to fungovať. A tak sa aj stalo. Ukázal Dobbymu, ako má ísť rýchlejšie a pomalšie, a potom predviedol zákruty. Napokon mu vysvetlil, ako ovládať výšku.

Dobby si myslel, že je veľká zábava krúžiť okolo celého ihriska v pomaly klesajúcej špirále, ktorá sa smerom dolu tak zužovala, až sa Harrymu trochu zatočila hlava. Potom sa chvíľu motali pomedzi obruče na oboch koncoch ihriska a potom sa vzniesli vysoko do vzduchu a plachtili ponad veže a vežičky Rokfortu Keď sa vznášali okolo Dumbledorovej kancelárie, Harry riaditeľovi jemne zamával, čo sa ukázalo ako chyba, pretože Dobby hneď začal mávať oboma rukami a metla sa začala rútiť k zemi. Harry ich rýchlo napravil a potom nechal Dobbyho, aby si opäť robil, čo sa mu zachce.

„Opäť obruče, obruče, obruče!“ zavolal po chvíli a začal mieriť tým smerom.

Harry sa naklonil dopredu. „Eh, prepáč, Dobby. Práve rozoznávam tím, ktorý začína používať ihrisko. Vyzerá to na 'Bifľákov'.“ Naozaj mali veľké šťastie, že ihrisko bolo v nedeľu vôbec k dispozícii, pretože všetky tímy by si chceli zintenzívniť tréningy. „A ja by som si aj tak mal urobiť nejakú prácu do školy.“

Dobby prikývol. „Ale Dobby ďakuje Harrymu Potterovi za lietanie! Dobby miluje lietanie!“

Harry sa zasmial, keď pristáli pri obrovských dverách do vstupnej siene. Rozmýšľal, či to tak cítia všetci škriatkovia, alebo či je to ďalší spôsob, ktorým je Dobby jedinečný. „Som rád, že sa ti to páčilo. Počul som, že sa chystáš na ďalší zápas v metlobale s Dracom, však? No, možno keď sa zápas skončí, môžeme sa spolu opäť preletieť.“ Ak bol počas dňa nejaký čas, keď bolo ihrisko zaručene prázdne, bolo to predsa len hneď po skončení zápasu.

„Áno a áno a áno! Dobbymu by sa to páčilo!“

„Tak to je super. Uvidíme sa neskôr!“

Dobby sa vrhol dopredu a rýchlo ho objal, potom luskol prstami a zmizol. A tu ho Harry plánoval požiadať, aby odniesol Blesk do jeho spálne vo Veži, pretože ho, samozrejme, nemohol len tak odovzdať Ronovi, ako to urobil deň predtým. No, dobre. Doma sa mu nijako neublíži. Aj keď... určite ho nechcel nechať ležať v Slizoline!

****

Keď sa Harry vrátil domov, odopäl Salsinu krabičku, ktorú priniesol z Chrabromilu, keď si zaobstaral metlu, a položil si ju na posteľ vedľa malého hniezda, ktoré pre ňu urobil. Nikde ju však nenašiel. Možno sa túla a hľadá myši na chrumkanie, pomyslel si Harry. Pri ďalšom rozhovore by sa jej mohol spýtať, či nejaké našla. A či je hniezdo pohodlnejšie ako jej krabička, a ak áno, či by chcela, aby jej Harry urobil miniatúrne hniezdo v krabičke. A... no, predpokladal, že vymyslí ešte niečo.

Keď ho Draco zavolal, Harry za ním zašiel a pripojil sa k jedálenskému stolu, ktorý bol posiaty knihami a pergameny. Videl, že to nie sú len Hermionine poznámky. Množstvo písomností patrilo jeho bratovi. „Toto je pre teba,“ povedal Draco a posunul mu smerom sadu dvoch pergamenov. „Vytiahol som kľúčové myšlienky z Hermioniných poznámok o obrane a kúzlach. Ešte stále pracujem na Transfigurácii.“

„Vďaka,“ povedal Harry a prezeral si pergameny. „Hm, ako si vedel...“

„No, okrem tvojej včerajšej poznámky,“ povedal Draco a mihol sa mu s úsmevom, „nie som slepý k tomu, ako je posadnutá informáciami. Samozrejme, som vďačný za poznámky, ale Hermiona by ich mohla občas zhrnúť.“

Harry začal čítať a prikyvoval, keď si prechádzal pojmy, o ktorých sa v ich neprítomnosti hovorilo. Väčšina všetkého dávala zmysel, ale bolo tam niekoľko zaklínadiel, ktoré by si mal radšej zapamätať. Draco ich ochotne podčiarkol.

„Aké bolo tvoje popoludnie, Harry?“ spýtala sa Narcissa z miesta, kde sa napoly rozvaľovala na pohovke.

Hm, nebol si istý, kedy sa vydala von; sústredil sa na štúdium. „Dobre, chvíľu som lietal. Ako sa cítiš?“

Narcissa elegantne pokrčila plecami. „Musím povedať, že je trochu frustrujúce nemať po ruke svoj prútik.“

„Mám ho v bezpečí, mami,“ povedal Draco tónom, ktorý naznačoval, že si tým už párkrát prešiel.

„Ach, ja viem, Drak,“ povedala Narcissa s jemným povzdychom. „A chápem, že je to tak najlepšie. Ale myslím si, že si celkom neuvedomuješ, aké to je, keď sa musíš v každej veci spoliehať na iných.“

„Samozrejme, že si to uvedomujem. Minulý rok som za trest bol nejaký čas bez prútika.“

„Ach, moje hviezdy. To je priam stredoveké, Draco. Dúfam, že Severusovi netrvalo dlho, kým presvedčil riaditeľa, aby odvolal taký strašný výnos!“

Draco odložil brko a otočil sa na stoličke tak, aby bol tvárou k matke. „To Severus mi vzal prútik, mami. Potom, čo ma vylúčili.“

Ústa sa jej otvorili a potom jej tvár zbledla do skutočne znepokojujúceho odtieňa bielej.

Draco si vzdychol, len trochu. „Netvár sa tak. Mal na to právo, pretože som používal prútik, ktorý som si od neho požičal, a v prvom rade som prijímal... zlé rozhodnutia. Ver mi, zaslúžil som si každý kúsok toho trestu.“

„Ale... čo si urobil?“

„To by som naozaj nerád rozoberal,“ povedal Draco po dlhšej odmlke.

Narcissa vyzerala rozpoltene, ale napokon trochu prikývla a vrátila sa k čítaniu lesklého časopisu. Harry sa snažil netváriť, že sa pozerá, ale áno, vyzeralo to, že je to niečo pre čarodejnice; určite to nebol časopis o elixíroch, čo bol jediný druh periodika, ktorý Snape zrejme pravidelne dostával. Rozmýšľal, od koho si ho Draco požičal.

****

O chvíľu neskôr si Harry natiahol prsty, ktoré mu začali chytať kŕče od snahy vysvetliť zložitosti poslednej triedy kúziel, ktoré sa učili na hodine kúziel. Vzhliadol, keď počul otcov hlboký hlas.

„Odstráňte zo stola svoje školské úlohy, ak môžete. Verím, že už je najvyšší čas, aby sme sa všetci navečerali.“

Draco si s trochu rozšírenými očami položil ruku pred ústa, akoby si zrazu uvedomil, že jeho mama už príliš dlho nič nejedla. Pokiaľ išlo o Harryho, bolo to úplne hlúpe. Neexistoval dôvod, prečo by ho nemohla požiadať, ak bola hladná.

Draco sa v kresle otočil k matke a nechal Harryho, aby všetko upratal, ale to už bol Snape vedľa pohovky a pýtal sa, čo by najradšej jedla. Potom sa vybral k letaxu, aby sa o ňu postaral.

Harry tak trochu očakával, čo sa bude hodiť, ale nakoniec všetci skončili pri pestrom šaláte, ktorý zrejme obsahoval všetky možné druhy zeleniny, spolu s grilovanými kuracími prsiami a tanierom nakrájaného ovocia. Ale bola tam aj roztopená čokoláda, do ktorej si Harry a Draco mohli ovocie namočiť, takže to bolo v poriadku.

Snape strávil väčšinu večere tým, že Harryho a Draca vyspovedal, aby zistil, ako sa im darí osvojovať si látku, ktorú zameškali. Narcissa občas utrúsila poznámku o tom, čo by mohlo byť dôležité, aby si plne osvojili; ukázalo sa, že si celkom dobre pamätá, čo preberali na jej vlastné MLOKoch., hoci povedala, že skúšky sa asi dosť zmenili „od jej čias“. Práve keď sa rozhovor končil, Narcissa povedala niečo, čo Harry neočakával.

„Čo sa stalo s tým hrozným, príšerným portrétom, Severus?“

Snape sa zastavil s vidličkou na polceste k ústam a potom ju prudko položil späť na tanier s ovocím. „To neviem. Prečo sa pýtaš?“

Áno, prečo sa pýta, pomyslel si Harry a snažil sa nevyzerať, že na ňu podozrievavo hľadí. Snažil sa, ale mal pocit, že sa mu to nedarilo.

Vyzerala trochu ukrivdene, ale nepozrela Harryho smerom, takže si nemyslel, že by bol príčinou. „Nerada by som si myslela, že je stále v dome môjho Draka, keďže tam v budúcnosti možno budem tráviť čas.“

„V tomto smere nemusíš mať žiadne obavy. Neviem, kde je portrét, ani ma to nezaujíma, ale z Grimmauldovho námestia ho odstránili.“

Narcissa prudko prikývla. „Veľmi dobre. To...“ Náhle prehltla. „To rada počujem, Severus. Hoci by som sa bála o každého, kto by mal tú smolu, že by sa s ním stretol. Možno by si mohol riaditeľovi navrhnúť, aby obraz dôkladne strážil, aby vôbec neprehovoril.“

Akú hru to teraz hrá, uvažoval Harry, ale skôr než sa stihol dostať príliš ďaleko, v hlave mu zaznel Dumbledorov hlas.

Dôkladne zaistiť obraz... dôkladne zaistiť obraz... dôkladne zaistiť obraz... dôkladne zaistiť obraz... Budeme dôkladne ten obraz strážiť, aby zostal v tom ráme, všetci...

„To už Dumbledore urobil!“ vyprskol a zaplavili ho spomienky, obrazy Draca, Dumbledora, Severusa a dokonca aj Remusa, ako stoja v miestnosti, ktorú nepoznal, a Draco vyzerá, akoby ho celého uštipol had. „Začaroval portrét, aby zostal v ráme!“

„Aha, tak to sa mi uľavilo,“ povedala Narcissa a delikátne zdvihla látkový obrúsok z kolien na stôl. „Nerada by som si myslela, že stále komunikuje s Temným pánom.“

Harry sa snažil otcovi venovať pohľad, pretože to vôbec nebola úľava. Narcissa bola v nevedomosti, ale Snape a Draco by mali vedieť, čo si práve uvedomil. Áno, Dumbledore povedal, že portrét zapečatí, ale buď to skutočne zabudol urobiť, alebo jeho ochrana zlyhala. Pretože Lucius očividne ešte stále dokázal opustiť svoj rám - Hermiona a Draco ho jedného večera videli chýbať na Grimmauldovom námestí. A ak zlyhali kúzla Albusa Dumbledora, znamenalo to, že zlyhali aj Snapeove? Všetky tie kúzla, ktoré mali portrét ohlušiť a oslepiť, zatiaľ čo sa rozprávali o veciach, ktoré Voldemort nemal vedieť?

Harry mal pocit, že by mohol omdlieť, len čo si spomenul na tie možnosti.

Otec mu pohľad opätoval. Pohľad, ktorý mu jasne hovoril, aby sa upokojil, aj keď oznamoval, že Snape si tiež uvedomil dôsledky. Draco medzitým mával prútikom, aby odstránil zvyšky jedla, a pýtal sa matky, či si chce zahrať šach.

Šach, úprimne!

Ale potom Harry zachytil ďalší Snapeov pohľad a zdalo sa mu, že pochopil. Draco to robil, aby odvrátil matkinu pozornosť, a nechal Harryho a Severusa, aby sledovali záležitosti týkajúce sa portrétu.

„Áno, šachový zápas znie ako stvorený,“ žartovala Narcissa, akoby si nevšímala spodné prúdy v miestnosti. Čo si možno aj nevšimla.

„Najskôr ťa uložíme do postele, keby sa ti chcelo zaspať,“ dodal Draco, odviedol matku do jej izby a zavrel dvere.

Snape zdvihol prst k perám a vztýčil stenu ticha, kým krbom zavolal Dumbledorovi, či môže s Harrym prejsť.

Koniec 64.kapitoly