Názov: Vždy budeme mať Paríž
Originálny názov: We'll Always Have Paris
Autorka: Melissa D
Vydané: 07/25/2001
3. kapitola
Boli vo Francúzsku len dva týždne, ale Hermiona už robila s Dracom niečo, čo by ju ani vo sne nenapadlo... smiala sa. Nevedela, či je to preto, že vypila priveľa Dracovho vlastného nápoja Okoreneného tekvicového džúsu [1] (aby nezaspali), pretože už bolo po polnoci, alebo preto, že jeho imitácia Pansy Parkinsonovej bola na jednotku. Hermiona Grangerová sa z nejakého dôvodu ocitla v záchvate smiechu a Draco Malfoy zavýjal po jej boku. Keby v tej chvíli vošiel iný chrabromilčan alebo slizolinčan, domnieval by sa, že ich spolužiakov zrejme postihla kliatba Imperius, pretože žiaden Malfoy sa s humusáčkou nikdy nesmial.
Všetko sa to začalo vo štvrtok podvečer. Blížil sa koniec ich druhého týždňa na Beauxbatonskej akadémii a Draco aj Hermiona sa po večeri odobrali do VIP spoločenskej miestnosti, aby sa pripravili na piatkové vyučovanie. Jedla sa sotva dotkli, pretože mali veľa práce. Museli dokončiť svoje tridsaťpalcové práce z dejepisu o Lacavalierskej zmluve z roku 1490, ktorá zakazovala používanie kúziel vypadnutia [2] na námorníkov, aby ich presvedčili, že ich lode spadnú z konca sveta, ak sa budú plaviť príliš ďaleko. Okrem toho v utorok profesorka Guerinová, učiteľka herbológie, oznámila, že v piatok bude praktická hodina o názvoch, vlastnostiach a použití všetkých kvitnúcich rastlín z prvých piatich kapitol učebnice herbológie. Draco súhlasil, že pomôže Hermione s prácou z dejepisu, a Hermiona sľúbila, že pomôže Dracovi zapamätať si informácie na hodinu herbológie.
Bolo už po deviatej večer a ich pokrok bol pomalší ako preteky červoplazov. Každý z nich už vypil asi galón Dracovho nadopovaného tekvicového džúsu a jeho účinky boli výraznejšie, pretože zjedli veľmi ľahkú večeru. Hermiona nevedela rozlúštiť Dracovo písmo, takže jej v podstate musel poznámky čítať, čo zaberalo drahocenný čas. Navyše musel dokončiť svoje vlastné zvitky, s ktorými sa až do tohto večera neobťažoval začať. Hermiona neustále prerušovala Dracove myšlienky svojimi otázkami a poznámkami nad krutosťou a účelom tej zmluvy.
„Domorodí čarodejníci z novej zeme zasiali do myslí týchto mladých mužov a ich rodín strašné vízie, len aby udržali v tajnosti poznanie svojho ľudu. Koľko námorníkov zahynulo, keď vyskočili z lodí, pretože čarodejníci vycvičili svojich drakov, aby vyleteli nad more?“ Hermionin hlas stúpol vzrušením, keď si predstavila úbohých muklovských námorníkov, ktorých stretla strašná smrť.
Draco uviedol niekoľko silných, logických argumentov. „Pozri sa, čo sa stalo po Lacavalierskej zmluve. Prieskumníci sa vydali do nového sveta a zobrali všetko právoplatným čarodejníkom. Používanie mágie na odplatu proti muklom bolo odvtedy zakázané. Je zázrak, že nezahynulo viac čarodejníkov.“ Draco skúmavo pozrel na Hermionu, keď uvažovala nad jeho výrokmi. Videl, ako sa jej v hlave otáčajú kolieska, ako vymýšľa dobre premyslenú reakciu, aby sa obhájila. Pomaly si oblizla pery rubínovej farby a sústredene zvraštila čelo. Draco napoly očakával, že mu vážne vyplazí jazyk, ale namiesto odpovede zaklonila hlavu, aby si natiahla krk. Hádal, že je to vyčkávacia taktika, aby si zhromaždila myšlienky, ale on sa jej ženskými úskokmi rozptyľovať nenechá. Toto nebola chvíľa na to, aby stratil odhodlanie. V skutočnosti ju v hádke porážal. Mal veľa známych žien, ktoré sa snažili využiť ženskosť, aby ho rozptýlili. Izabela a Pansy patrili do tejto kategórie. V skutočnosti sa obe pokúšali o ten istý trik aj na neho, no bez väčšieho výsledku. Hermiona však bola iná. Zdalo sa, že si ani neuvedomuje, aký to má naňho účinok, čo ju robilo ešte zvodnejšou. Snažila sa zmierniť napätie z toho, že sa tak dlho krčí nad knihami, a začala si hladkými, ladnými rukami trieť dlhý, pružný krk. Zdalo sa, že čas sa spomalil, keď sledoval, ako sa jej ruky pohybujú sem a tam, tam a späť. Prestaň! zakričal mu v hlave tichý hlások. Konečne vyhrávaš. Nepokaz to len preto, že by si bol radšej ten, kto jej to robí na krku, namiesto toho, aby si sa na to len pozeral. Máš s ňou obchodnú dohodu a obchodom to musí zostať.
Čas sa vrátil do normálneho tempa a Hermiona si prestala trieť krk. Vedel, že krátka pauza jej dala čas na sformulovanie dôležitého bodu v ich debate, ale nechcel dovoliť, aby sa pomer síl zmenil. Potreboval si udržať prevahu, a tak sa rozhodol, že je na mieste zmena témy. „Grangerová, keby som ťa lepšie nepoznal, myslel by som si, že sa ti táto naša malá hádka páči,“ nadhodil Draco. „Určite sa v tej fakulte dobroserov musí nájsť aspoň jeden človek, ktorý dokáže poskytnúť kvalitný materiál na debatu. To s tebou nikdy nedebatuje žiaden chrabromilčan?“
Hermiona si to pred Dracom nechcela priznať, ale pravda bola taká, že okrem SOPLOŠa nikto nikdy nespochybnil jej názor, najmä keď išlo o domáce úlohy. Bola Hermiona Grangerová, najlepšia študentka a triedna vševedka, preto predpokladali, že musí byť autoritou v každom akademickom predmete. Vždy sa na ňu obracali so svojimi otázkami, keď išlo o školské úlohy, a mysleli si, že Hermiona prečítala všetky knihy, takže pozná odpovede. Dnešná debata s Dracom bola prvá po dlhom čase, keď niekto spochybnil jej názor na akademickú záležitosť. Bol to dobrý pocit. Prinútil ju trochu sa nadrieť a naozaj musela premýšľať, kým sformulovala svoje argumenty, pretože vedela, že Draco bude pripravený rozobrať ich bod po bode.
Ale to mu nikdy nepovie. „Je to naozaj taká škoda, Malfoy,“ začala, ale jej tón nebol zlomyseľný, „že slizolinská fakulta získala všetky veľké mozgy. Vezmi si napríklad Crabbeho a Goyla. Počula som, že ministerský výskumný tím už uvoľnil dve miesta v očakávaní, že už čoskoro odmaturujú na Rokforte.“ Hermiona postrehla v Malfoyových očiach smiech, keď si predstavil takúto udalosť. Prinútiť Crabbeho a Goyla, aby vytvorili súvislú vetu, bolo náročné aj v dobrý deň. Budúci myslitelia to neboli.
Hoci sa to snažil potlačiť, v kútikoch Dracových úst sa začal tvoriť malý úsmev. Priložil si ruku na ústa, aby sa ho pokúsil zakryť, ale bolo už neskoro. Hermiona si všimla, ako mu zažiarili oči, a stíšila hlas: „Duh, ehm, áno, pán minister, pozrel som sa na ten papier a napadlo mi... Rozmýšľal som... Hm. Zabudol som, čo som chcel povedať.“ Hermiona sa začala chichotať, čo spôsobilo, že sa Draco usmial. Premena v jeho tvári bola úžasná. Hermionu zarazilo, ako srdečne a bezstarostne Draco vyzeral, keď sa smial. Predtým bola svedkom len úškľabkov a zlomyseľných úsmevov, ktoré sa mu tvorili na perách. Nikdy si neuvedomila, ako rýchlo sa môže zmeniť vzhľad človeka. Jeho sivé oči sa leskli, keď mu pokožka zružovela od prvého záchvatu úprimného smiechu po niekoľkých týždňoch. Dobre to na ňom vyzeralo.
Draco vyrušil Hermionine čoraz lichotivejšie pozorovania, keď medzi smiechom povedal: „Ktorý to mal byť? Goyle?“
Hermiona naňho s predstieraným prekvapením pozrela. „Chceš povedať, že je medzi nimi rozdiel?“ To Draca rozosmialo ešte viac.
Keď jeho smiech utíchol, poznamenal k Hermione: „Vieš, čo je zvláštne, Grangerová? Tvoje napodobňovanie ani nebolo také dobré. Neviem, prečo som sa tak veľmi smial.“
„Každý potrebuje raz za čas vypustiť paru, aj takí nafúkanci ako ty, Malfoy,“ odpovedala Hermiona s úsmevom.
Nakoniec sa obaja študenti upokojili a ich záchvaty smiechu sa vytratili. Atmosféra sa výrazne odľahčila, vypili ešte trochu tekvicového džúsu a pustili sa do úlohy z bylinkárstva. Hermiona navrhla, aby na zapamätanie informácií o flóre použili techniku slovných asociácií, čo by možno fungovalo, keby sa neblížila polnoc, keď už boli obaja vyčerpaní a začínali byť pochabí.
Hermiona vysvetlila Dracovi, že keď sa učila ona, tak si občas vybrala nejaký predmet alebo pojem a spojila si ho s osobou alebo vecou, ktorú už poznala. Spájanie niečoho nového s niečím starým spúšťalo rozpoznávanie informácií. Napríklad Sofroe boli chlpaté, na starostlivosť náročné rastliny, ktoré spôsobovali, že ľudia boli podráždení a mrzutí, ak ich zjedli. Tieto Dracovi pripomenuli pudlíka Sašu, ktorý patril jeho prababičke. Ďalší druh rastliny, Aquatarae, mal dlhé modrasté plyšové kvety, ktoré sa vyskytovali v teplých oblastiach a používali sa v upokojujúcich elixíroch. Tieto rastliny Dracovi pripomenuli výlet, ktorý absolvoval v Stredozemnom mori. Ako noc pokračovala, tieto nevinné asociácie ustupovali nezmyselným a hlúpym spojeniam, ktoré sa zvyčajne týkali ľudí, ktorých obaja poznali.
„Čože?“ Draco sa prekvapene spýtal. „Grangerová, nemôžeš tu predsa sedieť a tvrdiť mi, že Longbottom nevyzerá ako Bulbous Bufura. Práve tu sa píše: 'Bufura má tendenciu opakovane sa prevracať, ak nie je pevne priviazaná k opore. Ja ich jednoducho nazývam tak, ako ich vidím, Grangerová.“
Hermiona sa rozosmiala tak hlasno, až si myslela, že zobudí celý hrad, pretože ešte predtým, ako Draco spomenul jej priateľa, jej pred očami vyplával mentálny obraz Nevilla potkýnajúceho sa ma schodoch. „Prestaň si vyberať len nás chrabromilčanov, Malfoy,“ prikázala, ale jej hlas bol priateľský. Presunula sa zo svojho miesta na podlahe a teraz sedela na tom istom gauči ako Draco. „Nie každá rastlina v tejto knihe ti môže pripomínať len mojich spolužiakov.“
Nadvihol jedno obočie. „Naozaj? Ktože to navrhol, že Spit Fire Aurora pripomína Weasleyovcov? Ja nie, nebola to Grangerová? Áno, myslím, že áno.“ Hermiona sa pri Dracovom rozhovore so sebou samým rozosmiala.
„No tak to bolo jasné,“ usúdila. „Je ohnivý, horkokrvný, ľahko sa rozčúli a, ach áno, má ohnivo červené vlasy.“ Usmiala sa, keď sa natiahla na druhú stranu a vzala si od Draca jeho poznámky. Pozrela sa na zoznam rastlín, ktorý si napísal, a na jeho spôsoby, ako si ich zapamätať, a povedala: „Všetky rastliny s negatívnymi vlastnosťami si priradil k chrabromilčanom. To nie je fér. A čo Florander? Nemôžeš predsa od nikoho, kto má aspoň polovicu mozgu, chcieť, aby uveril, že Snape pripomína perleťovo biely kvet, ktorý sa používa na výrobu skrášľujúcich elixírov.“
Draco sa otočil, aby jej videl do tváre, a oprel si pravú ruku o operadlo pohovky. Vysvetľoval: „Florander sa používa aj na elixíry na udržanie pamäti a profesor Snape je jeden z najmúdrejších čarodejníkov, akých som kedy stretol. Okrem toho som si všetkých chrabromilčanov nespojil so zlými rastlinami. Povedal som, že Parvatiová mi pripomína Pink Frangolias. Používajú sa do elixírov šťastia. To nie je 'negatívna' asociácia.“ Skôr než Hermiona priznala, že na to naozaj zabudla, znova otvoril ústa. „Navyše sú z tropického podnebia a to dievča je sexi! Má taký exotický vzhľad.“
Hermiona s roztvorenými ústami v prestieranom rozhorčení hodila hrubú knihu Herbológie cez pohovku a tá s buchnutím pristála Dracovi na kolenách. „To je jasné, že niečo také povieš.“
„Hej, veď si sa pýtala,“ odpovedal s úsmevom. Cítil sa taký uvoľnený. Nemyslel si, že sa niekedy v živote cítil tak príjemne, a už vôbec nie s týmto dievčaťom. Naozaj by som mal ten drink prestať piť.
Hermiona sa sústredene pozrela na Dracov zoznam vo svojich rukách. „Malfoy,“ povedala. „Na tomto zozname si niekoho očividne vynechal. Jedno meno, o ktorom som si bola istá, že ho spomenieš.“ Draco sa na ňu pozrel a premýšľal, aké meno naňho vysype. Vykukla spoza pergamenu a usmiala sa: „Myslím, že Pansy by sa veľmi rozrušila, keby vedela, že na tvojom zozname rastlín nie je vôbec zastúpená.“
Uľavilo sa mu, že Hermiona nespomenula tú druhú osobu, ktorej meno sa začínalo na „P“. Pohodil hlavou dozadu a zvolal: „Pansy! Myslíš to vážne? Väčšinu naozaj odporných rastlín som vyhradil pre chrabromilčanov, a hoci je Pansy na môj vkus otravná a príliš vtieravá, o fakultnej hrdosti je čo povedať. A ja už viem, ktorú kvetinu by odo mňa očakávala.“ Predvídajúc Hermioninu ďalšiu otázku, otvoril jej knihu na kolenách a ukázal jej stránku s veľkými fialovými kvetmi so zamatovo jemnými okvetnými lístkami. „Lufulicas je veľmi vzácny, ale veľmi vyhľadávaný kvet, ktorý sa používal v mnohých nápojoch lásky, kým ho nezakázali. Ich vôňa je taká príjemná a zvodná, že aj keď nie sú zmiešané so žiadnymi inými prísadami, keď sa človek nadýchne príliš silne, môže mať skutočne pocit, že vypil jemný nápoj lásky. Pansy by chcela, aby som si s ňou spojil Lufulicas, ale pri zapamätaní si tejto rastliny som žiadnu pomoc nepotreboval.“ Rýchlo odvrátil pohľad od Hermiony. „Ale predpokladám, že keby som si mal vybrať rastlinu alebo kvetinu, ktorá by mi pripomínala Pansy, bola by to Mundolo.“
„Mundolo? Prečo? Sú veľmi užitočné v mnohých liečivých nápojoch,“ uvažovala Hermiona.
Draco sa usmial: „Ale sú aj veľmi pichľavé, majú zvláštny zápach a sú hlavnou prísadou jedného z najpredávanejších Zonkových odvarov: ukecaného elixíru [3].“ Draco si odkašľal, zdvihol nos dohora a prehovoril vysokým, prenikavým hlasom: „Ach, Draco, no nie je môj nový habit nádherný a tiež aj moje nové topánky?. Matka za ne zaplatila 75 galeónov. Veríš tomu? A čo tieto nové sponky do vlasov? Nie sú vďaka nim moje blond kučery ešte bujnejšie?“ Niekoľko minút pokračoval v napodobňovaní Pansy.
Hermione sa po tvári voľne kotúľali slzy, zatiaľ čo sa Draco menil na Pansy Parkinsonovú. Nielenže dokonale ovládal výšku a tón jej hlasu, ale aj jeho pohyby rúk a gestá boli čistá Pansy. Bolo to neuveriteľné. Draco neveriacky pokrútil hlavou a znova prehovoril normálnym hlasom: „Veď koho zaujíma, že jej kučery poskakujú? Musel som vynechať hodinu, na ktorej nám hovorili, že nové sponky a kučeravé vlasy z teba urobia lepšieho čarodejníka.“
Hermiona ledva dýchala, ale napokon sa jej podarilo zo seba dostať: „Prestaň, Malfoy. Myslím, že mi od takého smiechu praskne žalúdok. Nemusíš ma presviedčať. Pansy určite nie je Lufulica.“
Hermiona, ktorú premohol nekontrolovateľný záchvat chichotu a ktorú už nebavilo tri hodiny v kuse študovať rastliny, sa azda prvýkrát v živote zachovala impulzívne. Vzala Dracovi z rúk učebnicu herbológie a vytrhla z nej stranu s Lufulicou. Roztrhala ju na drobné kúsky, ktoré vyhodila do vzduchu a radostne sa zasmiala. Ako sa množstvo kúskov pomaly znášalo dolu, časť z nich jej pristála vo vlasoch. Vypukla v záchvat chichotu. Draco zaryčal od smiechu, keď videl, ako Hermiona vytrhla stránku a roztrhala ju na kúsky. Keď bolesť v jeho boku ustúpila, pozrel na ňu. Vyzerala tak prirodzene a bezstarostne. Pohľad na ňu mu vyrazil dych. Svetlo z ohňa jej osvetľovalo tvár a vyžarovalo z nej teplo. Draco sa k nej cítil priťahovaný ako moľa k plameňu. Svetlo po nej tancovalo a zlatisté plamene spôsobili, že jej vlasy žiarili ako med.
Keď sa Hermiona začala upokojovať, zdvihla ruky a snažila sa uvoľniť zopár zatúlaných kúskov pergamenu, ktoré sa jej zaborili do dlhých kučeravých vlasov. Mala však problém nájsť ich všetky. Draco sa zdráhal, ale chcel sa za každú cenu napiť jej tepla, pomaly sa načiahol a posunul ruku k jej tvári. Ani jednému z nich teraz nebolo do smiechu. Draco sa na chvíľu zastavil, akoby ju chcel požiadať o dovolenie, aby sa dostal tak blízko. Jej oči sa upreli na jeho a ona sa od neho neodvrátila. Jeho oči sa pomaly posúvali nahor, až spočinuli na šťastnom kúsku pergamenu uviaznutom v jej jemných vlasoch. Ruka nasledovala jeho pohľad, ale keď papier jemne uvoľnil, jeho oči opäť klesli, aby sa stretli s jej, ktoré sa vôbec nepohli, akoby očakávali, že sa opäť stretnú s jeho.
Hermiona sa od chvíle, keď sa Dracove oči stretli s jej, ani nenadýchla. Bol taký jemný, taký nežný. Akýkoľvek nádych alebo zvuk by to pokazil. Keď sa k nej priblížila jeho ruka, pocítila, ako sa jej telo rozohrialo. Vedela, že sedí pri ohni, ale tušila, že teplo má s plameňmi pramálo spoločné. Keď sa Draco dotkol jej vlasov a pohol očami, aby sa opäť stretol s jej pohľadom, cítila, ako jej srdce bije rýchlejšie.
Draco nerozmýšľal nad tým, čo robí. Aspoň raz v živote nekalkuloval s možnými následkami a nezvažoval svoje možnosti. Netušil, prečo to robí, ale bolo mu to jedno. Spustil ruku ešte nižšie, ale namiesto toho, aby ju položil vedľa seba, prešiel jej prstami po tvári. Priložil k nej celú dlaň a palcom jej jemne prešiel po líci. Kdesi hlboko vnútri Draco vedel, že by sa jej nemal dotýkať, ale ako by to mohol neurobiť? Jej vlasy tak sladko voňali. Jej pokožka vyzerala taká jemná a hladká. Musel sa presvedčiť, či je na dotyk taká príjemná, ako vyzerá. Od ich cesty vlakom Draco nedokázal prestať premýšľať, aké to bude, keď bude tak blízko nej, aké to bude, keď sa jej dotkne. Vedel, že by sa mal zastaviť práve tu. Hlava mu hovorila, aby vstal a odišiel, ale vzdialiť sa mu pripadalo nesprávne. Ak niečo, tak sa potreboval priblížiť.
Hermiona, akoby čítala jeho myšlienky, zdvihla ruku a priložila ju na Dracovu. Jej ruka bola rovnako pevná ako jeho, keď sa dotkli, ale obom sa točila hlava. Dracov pohľad sa presunul na jej pery a Hermiona si ich nervózne oblizla. Sedeli na pohovke tak blízko, že si bola istá, že Draco počuje, ako jej srdce bije v hrudi. Vydávalo však skôr ťukanie. Počula ho aj vo vlastných ušiach. Najprv to bolo tiché, ale stále hlasnejšie. Ťuk, ťuk, ťuk. ŤUK, ŤUK, ŤUK. Potom si uvedomila, že ten zvuk nevychádza z jej vnútra, ale zvonku na terase.
S miernym nadskočením odtiahla ruku od Dracovej. Zašepkala: „Počuješ to ťukanie? Znie to, akoby to prichádzalo zvonku.“
Draco si uvedomil, ako blízko sú ich tváre, a rýchlo sa presunul na svoju stranu pohovky. Hlasno si odkašľal a začal si nervózne prechádzať prstami po svetlých vlasoch. Cez pulzujúce impulzy vlastného zrýchleného srdca nič nepočul, ale teraz, keď bol v bezpečnej vzdialenosti, počul to aj on. Iste, vonku určite niečo ťukalo.
Draco s Hermionou vytiahli prútiky, vstali a išli k dverám na terasu. Hermiona ich otvorila a do ich spoločenskej miestnosti rázne vletela veľká, kráľovsky vyzerajúca sova. Draco úplne prekvapený zvolal: „Midas!“ Sova priletela priamo k Dracovi a posadila sa na neďaleký stôl, aby mohol rozviazať zrolovaný list so zelenou stužkou pripevneným na jej nohe. Draco vyzeral trochu rozrušený udalosťami poslednej minúty a narýchlo Hermione vysvetlil: „Midas je naša rodinná sova. Priniesol list od mojich rodičov.“
[1] Peppered Up Pumpkin Juice - Pepperup Potion je český Źivotabudič, slovensky Hrejivý odvar, pepper je čierne korenie, paprika alebo okoreniť.
[2] Drop-off charms – kúzlo, ktoré spôsobí, že považujete zem za dosku a na jej konci z nej spadnete. Používané na muklov, aby ich nenapadla cesta okolo zeme.
[3] Chatterbox potion – česky by to malo krásny názov elixír Žvanilka, čo už.