Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Vždy budeme mať Paríž

4.kapitola

Vždy budeme mať Paríž
Vložené: Jimmi - 31.12. 2023 Téma: Vždy budeme mať Paríž
Jimmi nám napísal:

Názov: Vždy budeme mať Paríž

Originálny názov: We'll Always Have Paris

Autorka: Melissa D

 


Veselého Silvestra a šťastný nový rok (celý)! 
Vyhrabané zo šuflíka, tak nech to ešte ide v roku, kedy to bolo preložené.


Pozor, je to dlhé.

4. kapitola

Vydané 29.7.2001

Midasov nečakaný príchod akoby prerušil nielen odohrávajúcu sa scénu na pohovke, ale aj rastúce priateľstvo medzi Dracom a Hermionou. Sova bola poslom z vonkajšieho sveta, ktorý im pripomenul ich postavenie v živote toho druhého. Vo chvíli, keď Midas preletel ich dverami, okamžite vytriezveli. Účinky vyčerpania a posilneného tekvicového džúsu vyprchali. Keď Hermiona sledovala, ako Draco uvoľňuje z nohy sovy zrolovaný list, pozrela na pohovku, kde ešte pred chvíľou mala ústa len pár centimetrov od Dracových. Na čo som myslela? Takmer ju pobozkal Draco Malfoy. A čo bolo dôležitejšie, časť jej duše túžila, aby to urobil.

Hermiona sa zamestnala zbieraním papierov a kníh, ktoré boli v ich ľahkovážnom stave rozhádzané po izbe. Oči jej padli na roztrhanú učebnicu herbológie. Zahanbená svojím veľmi nehermionovským počinom do nej jemne ťukla prútikom a potichu zašepkala: „Reparo,“ a kúsky stránky sa obnovili, takže vyzerala ako úplne nová. Už na nej neboli žiadne viditeľné stopy toho, čo sa mohlo stať, keby Midas nezaklopal na dvere terasy. Po ich smiechu a veselosti nezostali žiadne fyzické dôkazy, ale Hermionino líce stále pálilo na mieste, kde sa ho Dracove prsty nežne dotýkali. Tie pocity boli príliš živé na to, aby sa dali zahladiť obyčajným kúzlom.

Keď Draco s obavami rozbaľoval hárky papiera, jeho myšlienky nevyhnutne zablúdili aj k činnostiam na pohovke. Nervózne sa pozrel na Hermionu a potom obrátil pozornosť k pergamenu vo svojich chvejúcich sa rukách. Svoj list si Draco prečítal veľmi rýchlo. Jeho popolavá tvár sa okamžite sfarbila, keď očami prešiel niekoľko pergamenov, ale ako listoval stránkami, vzrástol v nich oheň, ktorý ich premenil na trblietavé striebro. Horela v nich zúrivosť. Zahľadel sa na Hermionu, akoby ho práve silno udrela po tvári. Tá nepohla ani brvou, ale niečo na nej ho muselo iritovať nad jej chápanie. Rovnako rýchlo ako v nich, ten oheň zhasol. Keď sa bez slova pretiahol okolo Hermiony, aby odišiel do svojej izby, videla, že ten oheň je preč, ale uhlíky ešte stále tleli a čakali, kým sa znova rozhoria.

****

Hermiona sa v piatok neskoro ráno zobudila s neznesiteľnou bolesťou hlavy. Dúfala, že vstane skôr, aby sa mohla stretnúť s Dracom, kým pôjde na raňajky. Myslela si, že sa už upokojil, a chcela vedieť, prečo v ňom sova jeho rodičov vyvolala takú výraznú zmenu. No namiesto toho, aby ju zobudilo budíkové kúzlo, ju zobudil zvuk škrabania na okno; vonku bola veľká sova s listom od Hagrida. Pozrela na hodinky a uvedomila si, že jej prvá hodina sa začína už o päť minút. Od tej chvíle sa jej začal rútiť celý deň. Na topánke sa jej pretrhla šnúrka, na habit si vyliala fľaštičku s atramentom a keď vychádzala z dverí, roztrhla sa jej taška s knihami.

Aby toho nebolo málo, Draco sa na ňu sotva pozrel, nieto aby sa s ňou rozprával. Počas vyučovania zvyčajne sedeli blízko seba, kde ho Hermiona mohla postrčiť, ak nechápala, čo ich profesori hovoria. Pod Dracovým vedením sa Hermionino počúvanie francúzštiny výrazne zlepšilo. V skutočnosti sa ukázal ako schopný a trpezlivý učiteľ, ktorý jej ponúkal návrhy a tipy, ako sa lepšie učiť. Keď sa však Izabela a jej kamarátky jedného dňa na hodine posmievali Hermioninmu prízvuku, usilovná chrabromilčanka sa rozhodla, že aj jej rozprávanie potrebuje ďalší rozvoj. Na hodinách jej Draco potichu šepkal slová, ak vycítil, že sa neúspešne snaží prísť na správne slovo alebo slovesný čas; bola to ich príjemná malá dohoda. V ten deň však Draco počas vyučovania sedel blízko Izabely, takže Hermiona bola odkázaná sama na seba.

Jeho oči sa v to dopoludnie upreli na jej iba raz. Počas ich praktickej hodiny herbológie profesor Guerin požiadal Draca, aby vymenoval všetky vlastnosti Lufulicas. V tej chvíli zazrela záblesk chlapca, ktorý včera večer sedel na pohovke, ale potom sa rýchlo odvrátil, zatiaľ čo potriasol hlavou. Pokúsila sa s ním porozprávať medzi hodinami dejepisu a kúziel, ale Draco ju v podstate odbil. Pozbieral si brká, obkolesený Izabelou a jej kamarátkami, keď sa k nemu Hermiona priblížila. „Hm, Malfoy, máš chvíľku? Chcela by som sa ťa na niečo opýtať.“ Zámerne sa vyhýbal pohľadu na ňu, ale ona sa mu aj tak snažila zahľadieť do očí, aby našla nejaké znamenie.

Napokon zdvihol zrak, no zarazili ju žulové závesy, ktoré ju privítali. „O čo ide tentoraz, Grangerová? Ešte stále tá stará zlá učiteľka rozpráva príliš rýchlo pre tvoje špinavé humusácke uši?“

To ju poriadne podráždilo. Správal sa, akoby urobila niečo zlé, ale Hermiona nemala potuchy, čo to bolo. Najprv predpokladala, že sa cíti trápne kvôli ich takmer bozku; akoby ich „prichytili“ pri niečom zlom, keďže ich vyrušila sova jeho rodičov. Teraz si už nebola taká istá. Nechoval sa trápne. Ak niečo, tak sa Draco správal protivne a nepriateľsky. Vrátil sa k svojmu starému ja a Hermiona sa nemienila nechať oklamať. No skôr, ako naňho stihla vyslať štipľavú poznámku, Draco sa jej prudko otočil chrbtom a odišiel z miestnosti spolu s Izabelou, ktorá pri odchode skúmala Hermioninu tvár spýtavým pohľadom.

Hermiona bola pripravená, že si to s ním neskôr vysvetlí, ale on požiadal profesorku McGonagallovú, či by mohol ísť na večeru s Izabelou a jej kamarátmi a či by ho v ten večer neospravedlnili z učenia a nemohol si oddýchnuť na sobotňajší výlet. Profesorka McGonagallová súhlasila, takže Hermiona zostala v piatok večer sama. Filip ju požiadal, aby s ním strávila nejaký čas, ale ona nemala náladu byť spoločenská a nasadila stoický postoj. Dohnala teda svoju korešpondenciu a odpovedala na Hagridov list, a dokonca poslala listy Ginny, Levanduli a Parvati.

Schúlila sa do jedného z veľkých kresiel pri ohni a práve dokončovala list Ronovi, v ktorom kontrolovala Krivonožku (milostivo sa ponúkol, že sa o kocúra postará, kým bude preč), keď sa dovnútra vkradol Draco. Pozrel na ňu, ako sedí medzi tými listami a obálkami, a nesúhlasne si odfúkol. „To sa dalo čakať,“ povedal uštipačne a zabuchol za sebou dvere.

****

Hermiona bola nadšená, keď konečne prišlo sobotné ráno. Bol to deň ich prvého výletu a tešila sa naň už od toho pondelka, keď im profesorka McGonagallová oznámila, že navštívia Rosceaux. Bolo to čarodejnícke múzeum so zbierkami prvých vydaní kníh o kúzlach, habitov slávnych čarodejníc a čarodejníkov, zlata z egyptských hrobiek, a dokonca aj prútika Roweny Ravenclawovej, jednej zo zakladateliek Rokfortu. Hermiona ešte nikdy nebola v čarodejníckom múzeu a celá sa chvela vzrušením. Bola ešte šťastnejšia, keď jej Filip povedal, že on a niektorí jeho spolužiaci zo siedmeho ročníka pôjdu na výlet tiež, aby získali zápočet navyše na hodinu dejepisu.

Filip vyhľadal Hermionu, ktorá tam stála sama, v malom dave zhromaždenom vo vstupnej hale pred ich ranným odchodom. Vďačne sa naňho usmiala, potešená, že niekto v Beauxbatons je rád, že je tam. Filip jej jemne pritlačil ruku na chrbát a vyviedol ju von. Tesne predtým, ako vyšla, Hermiona na sebe pocítila niečí prenikavý pohľad. Otočila sa a hľadala v dave zdroj svojho mravenčenia, ale nemusela hľadať dlho. Dracove búrlivé oči sa na ňu bez mihnutia upierali. Tentoraz sa ani nenamáhal odvrátiť pohľad, keď mu ho opätovala. V nasledujúcom okamihu ju však Filip vyviedol z dverí a spojenie sa prerušilo.

Hermiona s Filipom strávili v múzeu krásne chvíle. Bol tam už predtým, takže jej ukázal, kde sú všetky naozaj skvelé artefakty, a doplnil jej niektoré historické súvislosti. Hermiona mala v úmysle vytesniť z mysle jej a Dracovu aktuálnu roztržku a užívať si nového priateľa, ale Draco to nechcel dopustiť. Zdalo sa, že zakaždým, keď sa otočila, Draco na ňu hľadel prenikavým pohľadom, v tvári mal vpísanú povýšenosť a opovrhnutie. Keďže bola tvrdohlavá, Hermiona sa to snažila ignorovať. Ja sa ho predsa nebudem pýtať, čo sa deje. Pokúšala som sa s ním o tom rozprávať a on ma ignoroval. Zrejme čakal, kým budem s Filipom, aby si zrazu všimol moju existenciu. Ak chce byť hlúpy blbec, je to jeho problém. Dal mi jasne najavo, že som posledný človek, s ktorým sa chce rozprávať.

Hermiona však nemala vo svojom odhade predmetu Dracových pohľadov celkom pravdu. Nesledoval len Hermionu, sledoval aj Filipa, ktorý sa podľa Dracovho názoru zrejme natrvalo prilepil na Hermioninu osobu. Filip sa zakaždým dotýkal jej ramena alebo jej zľahka položil ruku na chrbát, prípadne sa k nej naklonil, aby jej niečo pošepkal do vlasov, alebo sa to aspoň Dracovi zdalo. Nemyslím si, že ju na sekundu pustil zo svojho dosahu, odkedy sme odišli z hradu. Je to beauxbatonská verzia obrovskej chobotnice. Sotva sa pozrie na niektorý z exponátov, a to je celý náš dôvod, prečo vôbec sme v tomto prekliatom múzeu. Stále sa naňho len pozerá.

Kým Draco si všímal, koľko pozornosti Filip venuje Hermione, Izabela si všímala, koľko pozornosti Draco nevenuje jej. Postrehla, že smerujú k exponátom Vzbury škriatkov, a tak sa snažila Draca nasmerovať iným smerom. „Draco,“ zavrčala nesmelo, čím ho donútila odviesť myšlienky od jeho rokfortskej spolužiačky. „Čo keby sme zamierili k expozícii Veštenie? Majú tam veľké modely planét, ktoré sa hýbu, keď sa ich dotkneš prútikom. Navyše je tam miestnosť, ktorou prechádzaš a ktorá vyzerá ako vnútro krištáľovej gule, pričom zvonku sa pohybujú rôzne tvary a zvuky.“ Potiahla ho za ruku, aby ho odlákala preč, ale jeho nohy zostali stáť na mieste.

Odkedy Draco prišiel do Beauxbatons, Izabela sa s ním snažila spriateliť. Rozprávali sa medzi vyučovaním, zopárkrát sa spolu najedli a dokonca sa párkrát prešli po školskom areáli. Trvalo mu niekoľko dní, kým pochopil, čo mu na nej bolo také známe. Jedného dňa pri obede mu to konečne došlo, keď Izabela donekonečna rozprávala o všetkých nových habitoch, ktoré si cez leto kúpila. Ten istý rozhovor počul už nespočetnekrát, keď vyrastal, lenže vtedy to bola jeho matka, ktorá rozprávala o jarnej móde jeho otcovi, ktorý sa o takéto veci zaujímal rovnako málo ako Draco. Teraz už Draco chápal, prečo jeho otec pri večeri vždy vyzeral, akoby sa učil naspamäť Denného proroka.

Ale aj keby sa Izabela s Dracom nespriatelila, vyhľadal by ju sám. Otec ho v lete poveril, aby sa zoznámil s Izabelou Duprisovou, pretože bola najstaršou dcérou francúzskeho ministra mágie. „Slúži našim záujmom, aby si sa spriatelil s dcérou takého mocného a vplyvného čarodejníka, synku,“ vysvetlil mu Lucius.

Izabela bola veľmi pekná a očividne sa oňho zaujímala a Draco vedel, že iní šestnásťroční čarodejníci by sa vzdali svojich pretekárskych metiel len pre jedno rande s ňou. On však nie. Smiala sa na všetkých jeho vtipoch, hovorila mu, aký je múdry, a mihotala naňho mihalnicami tak často, že si Draco najprv myslel, že má triašku. Ale jedna Narcissa Malfoyová mu stačila.

Po tom, čo Potter každému, kto chcel počúvať, povedal, že Lucius Malfoy bol jedným zo smrťožrútov prítomných pri návrate Temného pána, musel sa Dracov otec veľmi snažiť, aby si udržal svoje postavenie a váženú povesť na ministerstve. Sotva mohol uveriť, že sa dokonca našli ľudia, ktorí uverili Potterovi viac ako Dracovmu vlastnému otcovi. Dracov piaty ročník bol pre jeho rodinu veľmi ťažký a matka, tým aká bola, mu skôr prekážala, ako pomáhala. V krízových chvíľach dostávala hysterické záchvaty a Lucius musel riešiť Narcissine malicherné problémy namiesto toho, aby sa venoval vážnejším problémom. Bolo to veľmi otravné a nie to, čo práve teraz potreboval.

Draco cítil, ako ho Izabela ťahá za ruku, a konečne sa na ňu pozrel. „Čo mi môžeš povedať o tom chalanovi?“

Izabela presne vedela, koho má na mysli, ale hrala nechápavú: „ O ktorom chalanovi?“

„O ňom. O tom Hasleym.“ Draco trhol hlavou smerom, kde pred chvíľou stáli Hermiona s Filipom, usmievali sa a smiali, ale tí už boli preč. Zmizli, keď sa otočil, aby sa pozrel na Izabelu.

Izabela si sformovala plné pery do najsexi papuľky, na akú sa zmohla, a zamračila sa: „To myslíš iba na Filipa? Povedal si, že Hermiona nie je tvoja priateľka, ale prečo ti potom tak vadí, keď s ním trávi deň? To len znamená, že budeme môcť tráviť viac času spolu, pretože si nebude vynucovať tvoju pozornosť.“

Draco sa začal brániť a rýchlo odpovedal: „Ani trochu mi nezáleží na tom, či chodí s celou školou, ale pozri sa, ako sa správa. Sme tu už niekoľko hodín a ona sa sotva pozrela na niektorý z exponátov. Všetci si myslia, že Grangerová je taká múdra a učenlivá, a myslia si, že je ideálnou kandidátkou na reprezentáciu Rokfortu vo výmennom programe. Sme tu, aby sme priniesli hrdosť našim rodinám a našej škole, ale ona je spokojná, že strávi našich pár vzácnych týždňov laškovaním s miestnou metlobalovou hviezdou namiesto toho, aby sa sústredila na náš skutočný cieľ.“ Draco sa svojím záchvatom hnevu prepracoval do celkom nepríčetného stavu.

Keďže sa domnievala, že zdrojom jeho zdesenia sú obavy o Hermionu, Izabela sa mu zavesila o pažu a snažila sa upokojiť jeho obavy. „Všetky dievčatá v Beauxbatons Filipa zbožňujú a chcú s ním chodiť. Je to veľmi šťastné dievča. Neobviňujem Hermionu, že sa doňho zaľúbila, pretože Filip je celkom očarujúci a pekný. A zdá sa, že aj on je do nej celkom zaľúbený.“ Izabela si všimla, ako sa Draco zamračil, keď vykreslila tento pomerne lichotivý obraz svojho spolužiaka, a horlivo poznamenala: „Nerob si starosti, Draco. Hermiona sa zdá byť typom dievčaťa, ktoré sa o seba dokáže postarať. Nemáš ho veľmi rád, však? Filipa si spoznal len pred dvoma týždňami. Ako ho môžeš mať tak nerád?“

„Len mi pripomína niekoho z Rokfortu. Niekoho, koho už dlho nenávidím.“

****

Ich skupina sa vrátila z múzea potom, čo sa už zvyšok školy navečeral, takže profesor Lemieux vybavil neskorú večeru pre každého, kto by bol hladný. Phillippe sprevádzal Hermionu a Izabela chcela, aby Draco išiel s ňou, ale Draco mal pocit, že v ten deň sa už dosť vydržal pozerať sa, ako sa Filip na Hermionu vešia, a Izabele sa ospravedlnil. Draco čakal v spoločenskej miestnosti, kým sa ostatní najedli. Hovoril si, že si prečíta nejaké základné informácie o múzeu, aby sa pripravil na ich prezentáciu na ministerstve o niekoľko týždňov, ale hlboko vnútri to vedel. Čakal na Hermionu. To ona stále dookola rozprávala o tom, aké je dôležité, aby sa jej v Beauxbatons darilo a Rokfort bol na ňu hrdý. Ale ju očividne nič z toho nezaujíma. Chce sa len pritúliť k beauxbatonskej verzii Harryho Pottera. Nemá ani poňatia, čo je to hrdosť a česť.

Ale Draco vedel o obnovení hrdosti všetko. Jeho otec sa o to postaral. Keď pomaly vychádzali najavo udalosti okolo noci, keď sa Temný pán znovu objavil, vrátane Cedricovej smrti a úlohy Bartyho Croucha ako smrťožrúta, Draco videl, ako sa jeho otec snaží zachovať integritu mena Malfoy. Draco vždy považoval otcovu fascináciu temným umením skôr za túžbu byť v móde a na špici čarodejníckej komunity než za úprimnú túžbu priviesť Temného pána späť k plnej sile. Súviselo to s imidžom, nič viac. Koniec koncov, Malfoyovci boli čistokrvná čarodejnícka rodina a väčšina mocných čistokrvných rodín sa občas venovala temným umeniam. Ktorý čarodejník so zdravým rozumom by chcel vrátiť späť všetky vraždy a zabíjanie, keď bolo v stávke tak veľa.

Malfoyovci nikdy neschvaľovali muklov a humusákov. To sa nikdy nezmení, ale to nemalo nič spoločné s nasledovaním Temného pána. Po Trojčarodejníckom pohári mal Draco na otca sto otázok o jeho úlohe pri návrate Temného pána a o tom, aký vplyv bude mať jeho opätovný príchod na ich spoločnosť. Špekulácie sa šírili a Draco chcel dostať odpovede. Lucius mu to vysvetlil spôsobom, na ktorý Draco nikdy nezabudne. „Vieš, Draco, muklovia a humusáci sú oproti nám menejcenní. To platilo vždy. Ale nikdy by som ich nechcel vyhladiť. Práve naopak. Za tie roky som sa veľmi zdokonalil v tom, aby som ľudí presvedčil, že uprednostňujem temné umenie. Som hlavou bohatej a mocnej čistokrvnej rodiny. Očakávalo sa, že oň prejavím istý záujem, ale v skutočnosti to bola len úloha, ktorú som hral. Moja úloha spôsobila, že sa ma ľudia báli a rešpektovali ma. Dávala mi nad nimi kontrolu, a odtiaľ pochádza skutočná moc.

Faktom je, že čistokrvní čarodejníci potrebujú, aby sa s nami miešali muklovia a humusáci. Ako môžeme demonštrovať svoju nadradenosť, ak pod nami nie sú žiadni podriadení? Nanešťastie, zo sociálnych a ekonomických dôvodov musíme tolerovať tých, čo sú pod nami. Tým, že ich držíme pri zemi, sa povyšujeme do vyššej triedy, kde na nás nevyhnutne hľadia so závisťou a túžbou. Budú sa snažiť byť ako my, pričom budú vedieť, že to nikdy nebude možné, pretože len čistokrvní sa rodia s takýmito privilégiami. Preto potrebujeme humusákov a muklov. Keby sme ich vyhubili, zostali by len čistokrvní a výhody a práva, ktoré nám boli udelené, by prestali platiť.“

Potom upozornil Draca. „Je však veľmi dôležité, aby sme nikdy neodhalili naše hranie rolí, najmä teraz nie. Budem bojovať za zachovanie vážnosti našej rodiny na ministerstve, ale nemôžeme si rozhnevať skutočných prívržencov Temného pána. Vybrať si jednu stranu priamo pred druhou by v tejto chvíli bola samovražda.“ Lucius potom prinútil Draca sľúbiť, že na Rokforte bude pokračovať rovnako ako v minulosti, a to uštipačnými poznámkami o „spodine“ čarodejníckeho sveta. Otec mu povedal, že to Malfoyovcom pomôže udržať si spoločenské postavenie medzi čistokrvnými. Malfoyovci si stále udržiavali istú úroveň dôstojnosti na ministerstve a stále mali niekoľko vplyvných spojencov, ktorí sa prikláňali k temnej strane. Lucius Draca ubezpečil, že všetko bude v poriadku, pokiaľ bude jeho syn pokračovať na Rokforte rovnakým spôsobom, teda dávať najavo svoju nadradenosť a držať podriadených pri zemi.

Kým Draco premýšľal o otcových radách a pokynoch, začul na chodbe hlasy a kroky. Kroky sa zastavili za dverami, ale hlasy pokračovali. Draco počul Hermionin tichý smiech, preto vstal a zamieril k dverám. Počul, ako Filip hovorí: „Keď nám povedali, že do výmenného programu vybrali dievča, vedel som, že musíš byť veľmi inteligentná, pretože vyberajú len tých najlepších študentov. Ale netušil som, aká budeš krásna.“

Potom Draco začul nervózne chichotanie a zvuk prešľapujúcich nôh. Bez rozmýšľania otvoril dvere a Hermiona odskočila od Filipa, akoby medzi nimi vybuchol ohňostroj. Tvár mala začervenanú od rozpakov a zmätku a Filip nedokázal skryť svoju podráždenosť, že ho vyrušili v takej chvíli.

Na druhej strane Draco na nich hľadel s nevinnosťou širokých očí. „Ach jaj, prepáčte. Vyrušil som vás pri niečom dôležitom?“ Hermionin výraz v tvári bol na nezaplatenie. Draco sa vo svojom vnútri zasmial, lebo vedel, že Hermiona ho zúfalo chce zaškrtiť, ale nechcela, aby jej nový nápadník videl jej banší stránku. Stálo ho všetku silu vôle, aby si zachoval nevinný výraz.

„Áno, Malfoy,“ vyprskla. „V skutočnosti si prerušil niečo veľmi dôležité. Ale to si už vedel, všakže, takže môžeš prestať hrať divadlo. Nikto ti to tu nezožerie.“

Tváril sa, akoby ho jej slová hlboko ranili, a pokračoval: „Úprimne sa ospravedlňujem, Grangerová. Len som počul hlasy a napadlo mi, že by si to mohla byť ty, a chcel som ti niečo povedať.“ V očiach mu krátko zaiskrilo, keď sa oprel do dverí a založil si ruky na hrudi. Mal pohľad typu ja-niečo-viem-čo-ty-nie. „Len ma napadlo, že by si možno chcela vedieť, že tvoj frajer, ten jediný Harry Potter, ti poslal ďalšiu sovu. Keďže každý deň čakáš pri okne na list od svojho malého miláčika, pomyslel som si, že by si to mohla chcieť vedieť hneď, ako tá biela chlpatá guľa dorazí.“

Hermiona počula, ako zvnútra izby zaznelo rozhorčené húkanie, a nahliadla okolo Dracových ramien, aby uvidela Hedvigu sediacu na jednej zo stoličiek. Draco sa obzeral sem a tam medzi Hermionou a Filipom, úplne spokojný sám so sebou. Zdalo sa, že si myslí, že jej pokazil zábavu. „Hasley, predpokladám, že Grangerová ti povedala, že jej priateľ nie je nikto iný ako slávny Harry Potter? Presne tak, Fil,“ poznamenal stroho. „Celý čas si sa obzeral po priateľke Chlapca, ktorý prežil. Je isté, že nikdy nebudem členom fanklubu Harryho Pottera, ale dovolím si tvrdiť, že ak dokázal poraziť Ty-vieš-koho v prvom roku života, tak s takým slizkým Francúzom, ako si ty, nebude mať problém.“

Filip sa postavil Dracovi do cesty. „'Ermiona mi už povedala o svojom priateľstve s Harrym Potterom. Ak hovorí, že sú len priatelia, tak jej verím. Nemá dôvod mi klamať.“ Filip položil Hermione ruku okolo pása a pritiahol si ju k sebe. „Okrem toho, čo je ti do toho, s kým sa 'ermiona stretáva? Podľa toho, čo mi povedala, nie si ani jej kamarát.“

„Vy dvaja sa môžete prechádzať po ružovej záhrade, ale vo svojom voľnom čase.“ Pozrel na Hermionu: „Ale na začiatku tohto týždňa sme sa dohodli, že sa stretneme hneď po návrate z múzea, aby sme si pripravili poznámky, kým to máme ešte v hlavách. Potom si jednoducho odišla a nechala si ma vyše hodiny v štichu.“

Hermiona vypustila hlasné: „Ha,“ a zhlboka sa nadýchla. „No, na to si mal myslieť skôr, ako si sa rozhodol premeniť na toho náladového blbca, čo tu teraz stojí pred nami.“

Draco sa odstrčil od zárubne a otočil sa tak rýchlo, že mu habit švihol o Hermionu. Prebehol cez miestnosť, otvoril dvere do svojej spálne a zabuchol ich. Hermionu jeho malé predstavenie pobúrilo a mala v úmysle mu to povedať. Obrátila sa k Filipovi. „Prepáč, prosím ťa,“ precedila cez zaťaté zuby. „Zrazu mám chuť na niekom praktizovať kliatbu Furnunculus (cz: bolákové zaklínadlo).“ Bola taká nahnevaná, že ju ani nezaujímalo, že Filip jej chcel dať poriadne dobrú noc. Len okolo neho prebehla cez otvorené dvere a zatvorila ich, pričom za nimi nechala stáť bez slova Filipa, ktorému v azúrových očiach plával zmätok a nedôvera.

Hermiona prešla k Dracovým zamknutým dverám, vytiahla prútik a bez váhania vykríkla: „Alohomora!“ Dvere sa s buchnutím otvorili a ona tromi krokmi uzavrela medzeru medzi ňou a Dracom. Bol aspoň o štyri centimetre vyšší ako ona, ale to jej nebránilo v tom, aby sa mu postavila priamo pred tvár. „Čo máš za problém, Malfoy? Dva dni sa mi vyhýbaš a z nejakého nevysvetliteľného dôvodu na mňa pozeráš, akoby som bola školský vyvrheľ. A potom, keď si konečne užívam s niekým, kto sa o mňa skutočne zaujíma pre mňa, a nie len ako o spôsob, ako zvládnuť jeho predmety, snažíš sa to všetko pokaziť klamstvami o mne a Harrym. Navyše si riadne predviedol, keď si na mňa a Phillippa celý deň v múzeu pozeral ako...“

„Ach, ja nie som ten, kto sa predvádzal,“ odvetil sarkasticky. „Ja nie som ten, kto sa celý deň vešal na prihlúpleho, strapatého, štvorokého šaša. Čo to máš vlastne s tými okuliarmi? Neprekážajú ti? Myslel som si, že McGonagallová bude musieť použiť zaklínadlo „Blastara“, aby vás od seba oddelila. Bolo to nechutné.“ Žila uprostred čela mu na pozadí bledej pokožky pulzovala ružovou farbou.

„To trochu preháňaš, nemyslíš? Tak sme sa párkrát držali za ruky. To je toho. Aspoň som sa mu neovinula okolo pása ako tá tvoja malá divoška.“ Cítila, že táto hádka sa v skutočnosti netýka jej a Filipa, ani Draca a Izabely. Draca svrbela chuť pohádať sa s ňou už od tej noci, keď prišla sova, a toto mu len poskytlo príležitosť na hádku.

Hermiona sa otočila chrbtom a vydala sa k dverám, no Draco jej dvoma rýchlymi krokmi odrezal cestu. „Neopováž sa mi otočiť chrbtom,“ prikázal a oči sa mu leskli ako strieborné meče. „Vieš, s kým sa rozprávaš, Grangerová? Myslíš si, že keď máš trochu rozumu a pár vysokopostavených priateľov, môžeš sa obrátiť chrbtom k dedičovi jedného z najvplyvnejších a najmocnejších čarodejníckych rodov? Tak si to ešte raz premysli. Tvoje správanie v posledných dňoch bolo trestuhodné a zneucťuješ ním celý výmenný program.“

Hermiona bola ohromená a úplne zmätená. „O čom to, preboha, hovoríš, Malfoy? Zlez zo svojho vysokého koňa, lebo nemáš právo sa so mnou takto rozprávať a už vôbec nie rozkazovať mi, akoby som bola jeden z tvojich úbohých domácich škriatkov. Tvrdo som pracovala, aby som si zaslúžila právo sem prísť, a neurobila som nič, za čo by som sa mala hanbiť.“ Ani jeden z nich sa o tom pred tým druhým nezmienil, ale teraz Hermiona nedokázala zabrániť tomu, aby zo seba vysypala slová: „Len ťa to štve, lebo keď sme sa minule učili, vieš, že si ma chcel pobozkať, a jediné, čo ťa zastavilo, bola tá prekliata sova.“ Draco na ňu prevrátil oči, ale ona pokračovala, z pier jej kvapkal sarkazmus: „Tvoje čisté, nedotknuté pery boli len kúsok od toho, aby sa dotkli mojich špinavých, humusáckych úst, a tá myšlienka ťa privádza do šialenstva.“

„Na to, že si taká múdra, si naozaj nechápavá, Grangerová.“ V posmešnom zúfalstve pokrútil hlavou. „Naozaj si myslíš, že som ťa chcel pobozkať? To bolo následkom toho džúsu.“ Jeho samoľúbosť dosiahla nové výšky. „Nikdy by som sa k tebe nedostal tak blízko, keby som nevypil toľko okoreneného tekvicového džúsu. Mám predsa povesť, ktorú si musím chrániť. Hovoril som ti, že tá vec ťa môže prinútiť správať sa smiešne.“

„To je úbohá výhovorka a ty to vieš. Bola by to akási náhoda, keby ten konkrétny účinok džúsu, ktorý si mimochodom príhodne zabudol spomenúť, vyprchal presne v tom istom momente, keď sa Midas objavil pred terasou.“ Kriticky si ho premerala pohľadom. „Bol to ten list, ktorý všetko zmenil, a nie nejaký mizerný tekvicový džús. Nepáči sa mi, že si na mne vybíjaš svoju frustráciu, keď som urobila všetko, čo bolo v mojich silách, aby som bola zdvorilá a priateľská a bola pozitívnym reprezentantom Rokfortu.“

„Hovoríš 'pozitívnym reprezentantom'?“ spýtal sa nedôverčivo. „No, stavím sa, že Denný prorok by nepovažoval obchytkávanie miestneho metlobalového talentu na každom možnom kroku za konanie pozitívneho reprezentanta.“

Hermiona bola ohromená. „O čom to hovoríš? Čo s tým má Denný prorok spoločné? Možno si vypil toľko tekvicového džúsu, že ti úplne zalial mozog.“

Draco sa okolo nej hrubo pretiahol a presunul sa k svojej truhlici pri nohách postele. Prudko ju otvoril a vybral obálku, v ktorej Hermiona hneď spoznala list, ktorý Midas doručil pred dvomi nocami. Vybral jeho obsah a kúsky pergamenu jej hrubo vrazil do jemných rúk. „Denný prorok má s tým všetko spoločné. Nehovor mi, že si nevedela o peknom článku v novinách o jedinej študentke, ktorú tento rok vybrali do výmenného programu v Beauxbatons: o geniálnej, talentovanej, najlepšej kamarátke slávneho Zjazvenca... Hermione Grangerovej.“

Hermiona pozrela na pokrčené stránky a čítala:

Najlepšia z Rokfortu ide do Francúzska

Hermiona Grangerová, študentka šiesteho ročníka Rokfortu, bola vybraná ako prvá osoba za posledných 13 rokov, ktorá bude tento rok reprezentovať svoju školu v rámci výmenného programu Beauxbatons-Rokfort. Mnohí študenti túžili po tomto veľmi významnom vymenovaní, ale slečna Grangerová bola vybraná, aby reprezentovala Rokfort ako ich najlepšia a najbystrejšia študentka pre celý čarodejnícky svet...

Hermione zostali ústa otvorené, keď si prečítala článok na titulnej strane a jeho pokračovanie na strane 7. Bola šokovaná, že pri všetkých tých dlhých rečiach tam nebola ani jediná zmienka o Dracovi. Celý článok bol o Hermione a o tom, ako určite prinesie česť svojej škole a rodine. Keďže vedela, ako tvrdo Draco pracoval, teraz pochopila zdroj jeho hnevu. „Malfoy, ja o tom naozaj nič neviem. Nikto ma ani nekontaktoval, že chce napísať článok o programe, a určite to nebol môj nápad.“

„Očakávaš, že tomu budem veriť? To je presne ten druh triku, ktorý by ste ty a tvoji dobroserskí priatelia vytiahli, aby ste pripravili moju rodinu o slávu.“ Vzdorne vystrčil bradu a snažil sa nedať najavo, ako veľmi je jeho hrdosť zranená, ale vedel, že Hermiona to vidí. Odvrátil sa od nej a prešiel k oknu, aby nemusel čeliť jej jemnému, no prenikavému pohľadu. Ťažko dýchal. „Nemáš ani potuchy, koľko to pre mňa znamenalo... a pre môjho otca. Minulý rok som tak tvrdo pracoval, aby som dostal túto príležitosť, pretože som vedel, že to pomôže vrátiť trochu sily do mena mojej rodiny.

Môj otec bol taký hrdý, keď sme dostali list, v ktorom bolo uvedené, že budem v programe reprezentovať Rokfort. Povedal: 'Teraz im ukážeme, že len najlepší potomok z čistokrvnej rodiny môže priniesť slávu a česť tej muklov milujúcej škole. Mohli si vybrať kohokoľvek, synku, ale vybrali si teba. Viem, že na teba budem hrdý.' Úprimne si myslím, že sa z toho tešil viac ako ja.“ Otočil sa a zamračil sa na Hermionu. „Potom si musela ísť a nechať sa vybrať aj ty a všetko pokaziť. Najlepšia priateľka Harryho Pottera a dcéra dvoch muklovských rodičov. Bola si snom publicistov. Navyše si sotva kvalifikovaná na to, aby si tu bola so svojou mizernou francúzštinou a neschopnosťou robiť niečo konštruktívnejšie, než sa rozplývať nad nejakou peknou metlobalovou hviezdou.“

Hermiona trvala na svojom. „Po prvé, do toho nepleťme Filipa, dobre? Po druhé, prečo vôbec záleží na tom, čo sa v tom článku píše? Ľudia, na ktorých záleží, vedia, že si tu so mnou a robíš rovnakú prácu a dosahuješ rovnaké úspechy. Všetci na Rokforte vedia, že si tu, a vedia to aj tvoji rodičia, tak koho zaujíma, či nejaký malý čarodejník zo Západného Ogeyu vie, že Draco Malfoy odišiel do Francúzska?“

„Môjmu otcovi záleží na tom, kto to vie, a dal mi jasne najavo, že sa odo mňa očakáva, že budem dodržiavať tradíciu rodiny Malfoyovcov tým, že ťa zdiskreditujem a nenechám nikoho na pochybách, kto z nás dvoch je na Rokforte najlepší a najbystrejší.“ Pri odovzdávaní tejto časti informácie sa uškrnul. „Spolu s výstrižkom z novín bol poslaný aj list. Prečítaj si ho.“

Draco,

Ako si už iste tušíš, som veľmi sklamaný z tohto článku Denného proroka. Dúfal som, že využiješ svoju dôvtipnosť a prinútiš tú špinavú humusáčku. aby sa s hanbou vrátila do Rokfortu skôr, ako sa o jej prijatí do programu napíšu akékoľvek články. Mal som vedieť, že nezvládneš ani tú najjednoduchšiu úlohu. Teraz je už neskoro. Akékoľvek kroky z tvojej strany, ktorými by si ju odstránil z tejto situácie, by sa zdali byť vypočítané a zinscenované mnou, preto sa musíš zdržať odvetných opatrení voči nej. Tvojou jedinou šancou je teraz presvedčiť ministerstvo o svojej nadradenosti nad ňou na stretnutí v Paríži. Budú tam najvyššie postavení úradníci, takže mi nerob hanbu, chlapče, inak to bude mať následky.

Otec

Hermiona nikdy netušila, že medzi rodičom a dieťaťom môže existovať taká bezcitnosť. S takýmto otcom nečudo, že sa správa ako taký chladnokrvný bastard. Začala váhavo hovoriť: „Cítiš to isté ako on? Urobíš to, čo ti prikázal v tomto liste?“ Netušila, aká bude jeho odpoveď, ale musela vedieť, či to naozaj tak cíti.

Prudko sa otočil, čím Hermionu prekvapil náhlou zmenou. „Ako môžem, alebo si zabudla na našu malú 'obchodnú dohodu'? Keby sa môj otec dozvedel, že nielenže nerobím všetko, čo je v mojich silách, aby som ťa vyštval z Francúzska, ale ti aj pomáham, aby si prešla s vyznamenaním, urobil by zo mňa bubákožravého chumáčika (cz: kluběnka). Nie, Grangerová, rozhodol som sa a teraz sa musím vyrovnať s následkami.“

Prehovorila rozhodne, ale bez zlomyseľnosti: „Nie, Malfoy. My sa vysporiadame s následkami a ďakujem za to Merlinovi.“ Prekvapene na ňu pozrel. „Možno sme uzavreli dohodu, aby sme sa navzájom prinútili mlčať, ale som si istá, že sme na tom obaja lepšie. Nechápeš to? Obaja máme slabiny, ktoré ten druhý môže posilniť. Ja stále potrebujem pomoc s francúzštinou a ty stále zápasíš s transfiguráciou a aritmantikou. Keby tu bol len jeden z nás, zlyhávali by sme na celej čiare. Navzájom sa nútime pracovať tvrdšie a vyťahujeme zo seba to najlepšie. Jediný dôvod, prečo sa mi tu darí, je, že ma na každom kroku tlačíš ty.“

Draco rezignovane pokrútil hlavou: „Ale ja som Malfoy. Nemal by som potrebovať pomoc žiadnej čarodejnice, nieto ešte muklovského pôvodu.“

„Mám pre teba novinku, Malfoy... potrebuješ ma, tak sa s tým zmier.“ Mierne si odfrkol, ale neotočil sa a nepoprel, čo povedala. Prezradil jej o sebe niečo hlboko osobné a ona mu to chcela oplatiť. „A ak to musíš vedieť, aj ja ťa tu potrebujem. Keď som ťa nemala v piatok nablízku, aby si mi počas hodiny pomohol, ma o tom uistilo.“ Zdalo sa jej, že na jeho tvári zbadala prízrak úsmevu, ale nebola si istá.

Pomaly sa k nemu priblížila, nevedela, čo má robiť, cítila nutkanie natiahnuť k nemu ruku. „Uvedomuješ si, že tých posledných šesť týždňov preletíme a vyrazíme tým úradníkom ministerstva v Paríži dych? Ešte aj po rokoch budú s nami porovnávať každého študenta na výmennom pobyte a my budeme žiť v neslávnej povesti ako tí najlepší sakramentskí študenti Rokfortu, ktorí prekročili bránu akadémie Beauxbatons. Tvoj otec nebude mať dôvod ani len pomyslieť na 'následky', pretože bude mať príliš veľa práce s počúvaním chválospevov o tom, aký si bol fantastický od ľudí z ministerstva.“ Zúfalo jej chcel veriť. Keď stál a pozeral sa z okna na rozľahlú záhradu Beauxbatonskej akadémie, Hermiona mu jemne položila ruku na plece. Pri jej dotyku sa mierne mykol, ale neodtiahol sa. „Malfoy,“ povedala potichu. „Draco... bude to v poriadku.“ Obzrel sa cez plece, keď vyslovila jeho meno. Nikdy predtým ju nepočul vysloviť ho; z jej úst znelo jemnejšie ako z úst kohokoľvek iného. Potom znova otočil hlavu dopredu, aby pokračoval v skúmaní záhrady vonku, ale ona cítila, ako sa mu svaly na pleciach mierne uvoľnili.

Pozorovala jeho odraz v okne, jeho dlhé riasy mu zacláňali rozbúrené oči. Potom presunul svoj pohľad, aby spočinul na jej tvári v skle. Pozorne na ňu hľadel, akoby si zapamätával jej výraz; potom prehovoril: „To je prvýkrát, čo som ťa počul vysloviť moje meno.“

Podľa toho, ako sklopila tvár a posunula sa za neho, aby jej odraz zmizol, spoznal, že sa červená. „Áno, nuž, minule som premýšľala o našej prezentácii na ministerstve. Počula som sa, ako hovorím: 'Ďakujem, páni ministri. Teraz sa s vami Malfoy porozpráva o tom a tom...' a jednoducho to neznelo dobre.“ Pri reči sa placho usmiala a Draco sa otočil, chcel nasať jej sladkosť. „Napadlo mi, že ak chceme vystupovať jednotne, mali by sme si zvyknúť tykať si.“

„Asi máš pravdu. Mohli by nadobudnúť dojem, že sme si nerozumeli.“ Dracova tvár sa rozžiarila prvým skutočným úsmevom, ktorý za posledné dni videla, a celé jeho telo sa uvoľnilo. „Tak aké to bolo?“ spýtal sa, keď sa mu z jeho teraz už iskrivých strieborných očí vytratila búrlivosť.

Zvraštila na neho nos a priznala: „Vlastne to bol trochu zvláštny pocit.“ Potom narýchlo dodala: „Ale v dobrom slova zmysle.“

Keď prikývol na znak pochopenia, svetlé vlasy ho pošteklili na čele. „No, potom by som asi mala začať cvičiť aj ja... Hermiona.“

Teraz sa usmievala a začala vyzerať trochu nervózne. Jeho tvár už nebola skrivená v úškľabku, ostro jej pripomenula, ako vyzeral, keď bola jeho tvár tak blízko jej, na jeden dych od bozku. „Počúvaj, zajtra musíme prebrať veľa vecí o múzeu, takže by sme asi mali ísť do postele.“ Usmial sa a vykrútil na ňu obočie, akoby chcel povedať: Ach, naozaj? Tvár jej žiarivo zahorela a ona si podráždene vzdychla: „Vieš, čo som sa ti snažila povedať, Malfoy.“

„Chceš povedať 'Draco'.“

Položila si ruky na boky a prehnane zopakovala: „Vieš, čo som sa snažila povedať, Draco.“ Hermiona sa otočila a vykročila k dverám. Načiahla sa po kľučke, aby ňou otočila, ale Draco sa presunul pred ňu a namiesto toho jej otvoril dvere. Zľahka sa zasmiala a povedala: „Dobrú noc, Draco.“

Keď vychádzala, dobromyseľne odpovedal: „Dobrú noc, Hermiona,“ a jemne za ňou zavrel dvere. Hermiona sa zastavila na druhej strane a snažila sa všetko si uvedomiť. Na tvár sa jej vkradol úsmev bez toho, aby si to uvedomila.

Jej zamyslenie prerušilo cvaknutie hlavných dverí a hlas profesorky McGonagallovej. „Slečna Grangerová, prekvapuje ma, že ste ešte stále hore. Videla som vás s pánom Hasleym pred hodnou chvíľou odchádzať z jedálne. Myslela som si, že už budete v posteli.“ Zvedavo sa pozrela na zvláštny výraz Hermioninej tváre. „Slečna Grangerová, ste v poriadku? Pretože ak áno, rada by som s vami niečo prediskutovala.“ Profesorka McGonagallová nebola slepá k narastajúcemu napätiu medzi jej dvoma študentmi v posledných dňoch. Dúfala, že to prejde, ale keď pozorovala niektoré pohľady, ktoré sa medzi nimi na výlete striedali, obávala sa, že bude musieť zasiahnuť.

Reagujúc na učiteľkin pochmúrny tón, Hermiona odpovedala vážne. „Profesorka, cítim sa dobre. Prečo? Stalo sa niečo?“ Prešla k McGonagallovej a sadla si vedľa nej na pohovku.

„Mám obavy o vás a pána Malfoya. Zdalo sa, že vy dvaja spolu vychádzate, ale neostalo bez povšimnutia, že napätie medzi vami sa v posledných dňoch exponenciálne vystupňovalo.“ Zvraštená čiara na Hermioninom čele sa uvoľnila, len čo si vypočula Minervinu starosť.

Hermiona nonšalantne mávla rukou a zahnala obavy zástupkyne riaditeľky do úzadia. „Ach, to. Práve sme to prediskutovali a všetko je už v poriadku.“ Hermiona vyzerala úprimne a nie tak, že by sa snažila učiteľku zavádzať. „Draco mal nejaké veci na srdci a potrebovali sme si trochu vyčistiť vzduch.“

Nazvala ho práve „Dracom“? McGonagallová prísne pozrela na Hermionu cez obrubu okuliarov: „Nedám sa ľahko oklamať, slečna Grangerová. Ak je to nejaká hra, viete, že sa dozviem pravdu.“

Hermiona ju upokojila. „Hovorím pravdu, profesorka. Vlaste ste práve zmeškali dosť veľkú hádku medzi nami. Ale ja som sa o Dracovi dozvedela niektoré veci a on sa dozvedel niektoré veci o mne a dospeli sme k istému vzájomnému porozumeniu.“ Jej úsmev bol pre profesorku dostatočným znamením, že Hermiona neklame.

TBC

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 31.12. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Sofia99 - 31.12. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 31.12. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: misule - 31.12. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 4.kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 31.12. 2023
|
Komedie plná omylů :-)
Lucius se moc nepředvedl, a Narcisa jako bohatá panička s polovinou mozku - ach jo...
Jsem ráda, že Draco žárlí, i když by správně měl Hermionu nenávidět. Ona nakonec vzala rozum do hrsti a vyřešila to, sice v poslední chvíli, ale chudák Minerva bude moct - aspoň tu noc - klidně spát.
Díky.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Lilly - 31.12. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: barca666 - 31.12. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: scully - 01.01. 2024
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Fanny88 - 01.01. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Yuki - 02.01. 2024
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: ivy - 03.01. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: maria - 03.01. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 4.kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Octavie - 03.01. 2024
|
Ksem rada, ze se to mezi nimi tak rychle, během jedné kapitoly, takhle vyřešilo. Doufám, že toto tedy znamená, že se Malofoyovi mezi největší stoupence Voldika nepridaji. Ale Narcisa mě mrzí. Mám radši, když není jen bohatá panička. Navíc hystericka.
Ale tak proč ne, aspoň Draco věděl už předem, že s Izabelou trávit čas nemá smysl a není to nic, co by chtěl.
Děkuji, Jimmi, za další kapitolu. Přeji klidný a pohodový rok 2024!

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: katrin - 04.01. 2024
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: silrien - 06.01. 2024
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Radka - 07.01. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Monie2 - 08.01. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: lucky - 09.01. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Hanisko - 30.01. 2024
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Campana - 05.01. 2025
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 16.01. 2025
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )30.12. 2024Záverečné poznámky
Melissa D: ( Jimmi )30.12. 202417. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )28.12. 202417. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )23.12. 202416. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )22.12. 202416. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )21.12. 202415. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )17.12. 202414. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )16.12. 202414. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )15.12. 202413. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )17.11. 202412. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )15.11. 202412. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )05.11. 2024 11. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )03.11. 202411. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )24.10. 202410. kapitola 4/4
Melissa D: ( Jimmi )23.10. 202410. kapitola 3/4
Melissa D: ( Jimmi )22.10. 202410. kapitola 2/4
Melissa D: ( Jimmi )21.10. 202410. kapitola 1/4
Melissa D: ( Jimmi )20.10. 20249. kapitola 5/5
Melissa D: ( Jimmi )17.10. 20249. kapitola 4/5
Melissa D: ( Jimmi )14.10. 20249. kapitola 3/5
Melissa D: ( Jimmi )13.10. 20249. kapitola 2/5
Melissa D: ( Jimmi )25.08. 20249. kapitola 1/5
Melissa D: ( Jimmi )14.05. 20248. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )10.03. 20248. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )03.03. 20247. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )27.02. 2024Kapitola 7 1/2
Melissa D: ( Jimmi )18.02. 20246. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )23.01. 20246. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )14.01. 20245. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )31.12. 20234.kapitola
Melissa D: ( Jimmi )25.11. 20233. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )27.10. 20232. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )21.10. 20231. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.10. 2023Úvod k poviedke