Preklady fanfiction Harryho Pottera

6. kapitola - Epilóg

„Daj to sem Issy!“ skríkol Nicky. 

„Nie, prepáč, ale asi to neurobím,“ povedala ufrflane. 

„Chcem ho späť! Je mojej mamy!“ Natiahol ruku a čakal, kým mu ho vráti. „Škoda. Myslím, že si ho nechám. Je pekný.“ Isabelle si navliekla prsteň na prst a pozrela sa naň. 

„Na mame vyzerá lepšie, teraz mi ho daj!“ Zaťal zuby a zamračil sa. 

„Nie,“ odpovedala vzdorovito. 

Hermiona vpadla na scénu hádky dvoch detí. Molly bola pri nej hneď, ako sa objavila. 

„Čo sa deje?“ opýtala sa jej. 

„Prepáč Hermiona, len som nevedela, čo mám robiť. Nemohla som jej ho vziať, ale ona mi ho jednoducho nechce vrátiť.“ 

„Čo vrátiť?“ 

„Má tvoj snubný prsteň,“ povedala smutne Molly. Hermionina tvár klesla a srdce jej ochablo. Myslela si, že sa niečo také môže stať, a našťastie už predtým s Dracom vymyslela plán.

 Hermiona sa otočila k Molly a podala jej šaty. 

„Toto sú jej šaty, prosím, požiadaj ju, aby si ich obliekla. Možno odmietne, ale keď sa sem Draco dostane...“ 

„Čo tým myslíš, keď sa sem Draco dostane?“ Hermiona vytiahla svoj mobilný telefón, ktorý kúpila sebe a Dracovi na chvíle, ako sú tieto, keď sa nemali vidieť. Vytočila číslo a on po prvom zazvonení rýchlo odpovedal.

 “Haló? Hermiona? Počuješ ma?“ 

„Draco, počujem ťa  dobre.“ Stále bol trochu neistý, čo sa týka telefónov. „Ale máme malý problém. Issy ukradla môj snubný prsteň Nickymu a nechce ho vrátiť.

„Hneď som tam. Zober Ginny a choď do kostola. Ja to zvládnem.“ Zavesili a Hermiona sa na Molly usmiala. „Bez obáv, všetko bude v poriadku, ale musím ísť, kým sa sem dostane. Smola, vieš...“ Vybehla na poschodie a zaklopala na Ginnyine dvere. Ginny vyšla von, šaty v ruke, pripravená na odchod. Práve keď sa chceli premiestniť, počuli Dracov hlas, ktorý sa niesol až hore. S vedomím, že problém bude čoskoro vyriešený, odišli. 

„Issy, prečo sa neprídeš na chvíľu porozprávať so svojím oteckom?“ Zohol sa na úroveň jej očí. Už bol elegantne oblečený v smokingu a vlasy mal úhľadne učesané. Vzal ju za ruku a viedol ju von k jazierku na dvore Weasleyovcov. Našiel peň, sadol si naň a potom si položil Issy do lona. 

„Čo to tam máš miláčik?“ Poklepal jej po chrbte ruky. Pomaly roztiahla prsty, aby odhalila Hermionin zlatý snubný prsteň, ktorý dal Draco Nickymu, aby ho podržal. 

„Prečo máš Hermionin snubný prsteň, Isabelle?“ jemne sa spýtal. Isabelle sa rozplakala a znova zovrela ruku. 

„Teraz sa nemôžeš oženiť. Mám jej prsteň. Teraz nemôže byť mojou mamou,“ vravela uplakane s trochou nenávisti v hlase. Draco si vzdychol. 

„Issy, myslel som, že ti to nevadí. Myslel som, že sa ti Hermiona páči, pretože chceš niečo vedieť?“ 

„Čo?“ 

„Hermiona ťa má veľmi rada a je nadšená, že sa stane súčasťou našej rodiny.“ 

„To áno, ale..“ 

„Čo ale?“ 

„Mám ju rada, ale chýba mi moja skutočná mama, a čo ak sa už nebudeme môcť spolu hrať?“ 

„Miláčik, to sa nikdy nestane a viem, že ti chýba tvoja skutočná mama, ale musíme ísť ďalej. Myslíš si, že tvoja mama by chcela, aby si bola na Hermionu zlá?“ Po chvíli ticha Isabelle odpovedala. 

„Nie.“ 

„Niečo pre teba mám,“ Draco vytiahol tmavomodrú zamatovú škatuľku. Podal jej ju. „Toto je odo mňa pre teba, aby si nikdy nezabudla, že ťa milujem a vždy budeš moje dievčatko.“ Otvorila škatuľku a vo vnútri bol malý prsteň. Mal strieborný pásik s malým ružovým srdiečkom v strede. Srdiečko sa v slnečnom svetle lesklo a Draco ho vybral z krabičky a nasadil jej prsteň na ukazovák. 

„Je pekný,“ riekla a pozorne si ho prezrela. 

„Áno a som rád, že sa ti páči.“ Pobozkal ju na líce. „Myslíš, že by som mohol dostať Hermionin prsteň späť?“ Prikývla a podala mu ho. „To je moje dievča. Odniesol ju späť dovnútra. Vrátil prsteň Nickymu, ktorý mu ho vytrhol a ochranársky si ho vložil do vrecka vesty. Keď ju položil na zem, venoval jej vážny pohľad. „Myslím, že by si sa mala Nickymu ospravedlniť, nemala si také veci hovoriť.“ Povzdychla si. 

„Dobre, ak musím.“ 

„Musíš.“ Trochu ju postrčil jeho smerom. Pozrel na hodinky. 13:15. „Och, Merlin, už musím ísť. Molly, s Arthurom privediete deti, však?“ Overil si to u nej. Prikývla. 

„Vyzeráš švihácky, teraz sa choď pripraviť a nezabudni dýchať!“ dodala, keď odchádzal.

O 13:50 Ginny stála za Hermionou, aby jej upravila závoj a našuchorila šaty. Hermiona pomaly, zhlboka dýchala. 

„Nervózna?“ spýtala sa Ginny. 

„Nie, ani nie, myslím, som na to pripravená,“ odvetila sebavedomo. Prešla minúta. „Dobre, možno len trochu...“ priznala. „Ale nehovor mi, že je to normálne, to už viem.“ Vyštekla akoby mimochodom.

„Nechcela som nič povedať,“ povedala Ginny nevinne. Hermiona sa ešte párkrát zhlboka nadýchla. Pozrela sa na Ginny. Zdvihla ruky. 

„Ako vyzerám?“ spýtala sa so znepokojeným výrazom na tvári. 

„Pamätáš si, ako si vyzerala na Vianočnom plese v siedmom ročníku?“ 

„Áno.“ 

„No, vyzeráš desaťkrát krajšie ako v ten večer,“ pochválila ju Ginny. 

„A pamätáš si potom na Dracovu reakciu?“ 

„Áno.“ 

„No, myslím, že tentoraz budú musieť toho chudáka odniesť, pretože dostane infarkt, keď ťa uvidí.“ Hermiona sa usmiala. 

„Merlin, dúfam, že nie, nerada by som sa stala vdovou skôr, než sa stanem manželkou.“ povedala Hermiona s malým úsmevom. Po chvíli sa prestala usmievať. „Ach, drahý Merlin, snáď si nemyslíš, že naozaj dostane infarkt, však?“ Znela, akoby ju zachvátila panika. 

„Och, bože, Miona, len som žartovala. Tvojmu milovanému Dracovi sa nič nestane, okrem straty slov a že mu stvrdne.“ 

„Gin!“ Hermiona ju udrela svojou kyticou. 

„Ach! Hej!“ Smiala sa. O päť minút pred druhou vošli Nicky a Isabelle spolu s Hermioninými rodičmi. Nicky vyzeral nadšene, ale Isabelle hľadela do zeme a zahanbene. Keď sa konečne pozrela na Hermionu, Hermiona jej venovala vrúcny chápavý úsmev. Isabelle odhodila košík s lupeňmi kvetov a rozbehla sa k Hermione. Chytila ju za nohy a pevne ju objala. Hermiona sa sklonila, aby jej objatie opätovali. Pobozkala ju na temeno hlavy a jemne jej zašepkala. 

„To je v poriadku, môžeme byť kamarátky.“ 

„Prepáč. Nemyslela som to vážne, už to neurobím...“ povedala roztrasene. 

„To je v poriadku, Isabelle, vyriešime to,“ upokojovala ju Hermiona. Začala hrať hudba a jej otec sa k nej priblížil. 

„Je čas Hermiona.“ Isabelle sa odpútala od Hermioniných nôh a Ginny sa ponáhľala, aby ju znova načechrala. Matka ju objala a Hermiona sa sklonila, aby dala Nickymu pusu na líce skôr, ako pohne k oltáru. 

„Uvidíme sa tam,“ povedala Ginny, naposledy ju objala a usmiala sa. Všetci okrem jej otca. Natiahol k nej ruku. „Si pripravená vyraziť im dych?“ spýtal sa. Usmiala sa a vzala ho za ruku. 

„Ako vždy, ocko.“ 

Začal hrať svadobný pochod a Dracovo srdce sa rozbúšilo. Pohrával si s manžetovými gombíkmi a snažil sa udržať pokoj. Ron a Harry stáli vedľa neho ako jeho svedkovia. Konečne akceptovali fakt, že ak sa za neho Hermiona vydá, nemôže byť príliš veľký kretén. Dohodli sa však, že ak Hermione ublíži, majú právo ho ako prví zmlátiť. Videl Isabelle, ako kráča uličkou a hádže lupienky kvetov, pričom Nicky je hneď po jej boku. Ginny bola pár krokov za nimi a pútala na seba pozornosť mladých mužov. Bol by prisahal, že ju videl, ako  na niekoho žmurkla. Keď všetci vstali, vedel, že Hermiona musí čoskoro prísť. Zatajil dych, keď za rohom uvidel biely záblesk.  

Pomaly, pôvabne kráčala uličkou na ramene svojho otca, akoby sa namiesto chôdze vznášala. Nemohol uveriť, aká je krásna. Oči jej žiarili, vlasy jej kaskádovito padali na plecia a tie šaty... tie šaty sa mu páčili, boli nádherné, ale tie šaty sa museli vyzliecť. A odhalia nádherné telo... Zlý Draco! Prestaň! Obrad teraz, sex neskôr! Poď, daj sa dokopy človeče! Kričal na seba. Začal pociťovať mierne závraty a vtedy si spomenul, že nedýcha. Vypustil dych, ktorý zadržiaval, a tentoraz sa pokúsil dýchať ako normálny človek. Od chvíle, keď prvýkrát uvidel Hermionu, nespúšťal z nej oči, ale teraz videl, ako sa obracia k otcovi. Pobozkala ho na líce a potom sa k nemu otočila a siahla mu na ruky. 

„Si tak krásna,“ zašepkal. Jej úsmev sa ešte viac rozžiaril, ak to bolo možné. 

„Ani ty nevyzeráš zle.“ Zašepkala späť. Uškrnul sa jedným zo svojich známych malfoyovských úškrnov. Ach áno, viem, že vyzerám dobre, pomyslel si samoľúbo. 

„Namyslený bastard,“ začul Draco niekoho zamrmlať. Otočil sa a pozrel na Rona, ktorý mu pohľad opätoval. Keď s Draco opäť otočil k Hermione, videl, že zúrivo hľadí na Rona, no tentoraz sa Ron začervenal a povedal Hermione „prepáč“. Kňaz si odkašlal a obrad sa začal... 

„Dámy a páni, zišli sme sa tu v predvečer Vianoc, aby sme oslávili radostné spojenie tejto čarodejnice a tohto čarodejníka prostredníctvom manželského zväzku „

„...Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá a nikomu nezávidí. Láska sa nikdy nevychvaľuje, ani nie je domýšľavá, ani hrubá, nikdy sebecká, neuráža. 

Láska nehodnotí krivdy, nepovyšuje sa nad cudzími hriechmi, ale teší sa z pravdy. Nie je nič, čomu by láska nemohla čeliť; jej viera, jej nádej a vytrvalosť nemajú hraníc...“ 

Draco si od Nickyho zobral prstene. 

„...Draco, berieš si Hermionu za svoju manželku, aby ste spolu žili v manželstve. Sľubuješ, že ju budeš milovať, utešovať, ctiť a ochraňovať v dobrom aj zlom, v bohatstve i chudobe, v chorobe i zdraví  a zanecháš všetko ostatné, budeš verný len jej, pokiaľ budete obaja žiť?“ 

Stisol Hermionine ruky a hlboko sa jej zadíval do očí. 

„Áno.“ Na prstenník jej navliekol zlatý prsteň. 

„Hermiona, berieš si Draca za svojho manžela, aby ste spolu žili v manželstve. Sľubuješ, že ho budeš milovať, utešovať, ctiť a ochraňovať v dobrom aj zlom, v bohatstve i chudobe, v chorobe i zdraví a zanecháš všetko ostatné, budeš verná len jemu, kým budete obaja žiť?“ 

„Áno.“ Na prstenník mu navliekla zlatý prsteň, ako to urobil on jej. 

„S veľkou cťou vás teraz vyhlasujem za manžela a manželku, môžete pobozkať nevestu.“ 

Draco sa naklonil a pritisol svoje pery na Hermionine. Jej ruky ho objali okolo krku, otvorila jeho pery a jemne mu do nich svojim jazykom vkĺzla. Začínal reagovať, keď sa s úsmevom odtiahla. Trochu sklamaný, že bozk sa skončil (hej, boli v kostole a aj tak by nevyzeralo dobre keby sa bozkávali pred rodinou), ale chápal to a vedel, že neskôr dostane viac (narážka), spojil svoje prsty s jej a spolu kráčali uličkou okolo ich jasajúcich priateľov a členov rodiny. 

Na recepcii sa fotilo, gratulovalo, pilo šampanské a ohnivá whisky, jedlo sa, predniesla sa reč a hrala hudba, ale jediná časť, ktorej sa mladý pár nevedel dočkať, bol ich prvý tanec ako manželov. Draco vstal a ponúkol Hermione ruku, ktorú ona bez váhania s radosťou prijala. Keď vstúpili na tanečný parket, ľudia, ktorí ich pred mnohými rokmi videli spolu tancovať na Rokforte na nich volali. Pritiahol si ju k sebe, jednu ruku držal v jej a druhú na jej chrbte, keď začala hrať hudba. 

„One Fine Day“ spievala Natalie Merchant. 

Jedného pekného dňa

Keď sa na mňa pozrieš 

Tak pochopíš 

Že naša láska bola predurčená 

Jedného pekného dňa 

Ma budeš chcieť za svoje dievča 

„Kedy som ti naposledy povedal, ako veľmi ťa milujem?“ zašepkal jej Draco do ucha, keď sa pohybovali v rytme hudby. 

Náruč, po ktorej túžim 

Sa dokorán otvorí 

A ty budeš hrdý

Že stojím pri tvojom boku 

Jedného pekného dňa 

Ma budeš chcieť za svoje dievča 

„Hmm,“ Hermiona predstierala, že premýšľa. „Nepamätám si.“ 

„Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa...“ Zašepkal chrapľavo, aby ho počula iba ona. Hermiona sa usmiala. 

Aj keď viem, že ty si ten typ chlapca 

Kto chce len behať okolo

Ja počkám a raz, drahý, 

Prídeš ku mne 

Keď sa budeš chcieť usadiť, oh 

„Vieš,“ začal. 

„Mmm?“ 

„Že som nikdy nebol šťastnejší, ako keď s tebou tancujem?“ 

Jedného pekného dňa 

Sa znova stretneme

A potom budeš chcieť 

Lásku, ktorú si predtým zahodil 

Jedného pekného dňa 

Ma budeš chcieť za svoje dievča 

„Vedela si,“ odporoval. „Že som nikdy nikoho nemiloval tak, ako milujem teba.“ 

„To znie povedome.“ Premýšľala. 

„Mmm, malo by. To si mi povedala poslednú noc, keď sme boli spolu na Rokforte.“  Oprela si hlavu o jeho rameno. „Vieš, myslela som to vážne. Každé slovo.“ 

„Áno, viem.“ Hudba stíchla a prešla do ďalšej piesne a hostia úctivo tlieskali. Cez jej rameno Draco videl niečo, na čom sa nemohol ubrániť smiechu. 

„Mi, pozri sa za seba,“ povedal jej. Odtiahla sa od neho a otočila sa. Vybuchla do smiechu, keď videla, ako sa Nicky a Isabelle snažia spolu tancovať. Hermiona a Draco sledovali, ako sa Isabelle pokúšala inštruovať Nickyho, ako sa to má robiť správne, čo on nechcel (nie s matkiným temperamentom, ktorý zdedil), a tak mu Isabelle dupla na nohu svojím drobným opätkom. Nicky ju zatlačil späť a potom sa rozbehol a nechal za sebou veľmi nahnevanú Issy. Hermiona sa stále so smiechom otočila späť k Dracovi. 

„Tanečné kurzy pre oboch, čo najskôr,“ povedala cez smiech. 

O štyri mesiace neskôr bola Hermiona opäť tehotná. Tentoraz s dvojičkami. Chlapec a dievčatko. Narodili sa ako Ariel Ginerva Malfoyová a Christopher Zachary Malfoy. Bola to skutočná skúška lásky, ale Hermione a Dracovi sa napokon podarilo dosiahnuť rozprávkový koniec. Nie že by to nemalo svoj podiel ťažkostí, Hermiona a Draco sa hádali takmer rovnako často ako Nicky a Issy, ale v domácnosti bolo toľko lásky, že ich hádky nemohli zostať nevyriešené. Keď Nicky a Issy dostatočne vyrástli, prijali ich do Rokfortu. Nicky išiel do Chrabromilu a Issy do Slizolinu a ich rodičia? No tí by nechceli, aby to bolo inak. 

Koniec (ten skutočný)