Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 2: To dieťa je šialené

Zdá sa, že roky plynú rýchlejšie, čím sú starší. Severus sa o tom zmieni Nizarovi, ktorý je úplne nezmenený, zatiaľ čo Severus sa stále snaží prísť na to, ako je možné, že odraz v zrkadle je on sám.

"Stáva sa to. Čím viac toho zažiješ, tým viac sa ti mení vnímanie času." Nizar sa zamračí. "Chce to prácu, aby si si udržal nejaký okamih, aby si ho v hlave spomalil. Si dosť mladý na to, aby si sa naučil ten trik. Možno si to budeš chcieť nacvičiť."

Severus si konečne začne získavať priateľov vo vlastnej fakulte. Lily neschvaľuje žiadneho z nich, čo vedie k niekoľkým roztržkám, ale vždy sa udobria. Ona má svojich priateľov a on svojich, ale stále majú jeden druhého. Severus má pocit, že Nizar tiež neschvaľuje Severusových priateľov, ale Nizar ho za to nikdy nekritizuje.

Portrét sa ho snaží naučiť španielčinu, ktorú Nizar vytrvalo nazýva kastílčinou. Je to žalostný neúspech. Potom sa namiesto toho sústredí na latinčinu, ktorú Severus považuje za poučnú a mimoriadne užitočnú. Počas letných mesiacov začne so slovami experimentovať rovnako ako s prísadami do elixírov a vytvára nové zaklínadlá. Väčšina z nich je neškodná alebo dráždivá. Keď po prvý raz vyriekne Sectumsempra, výsledky sú také šokujúce, že Severus sa rozhodne, že ho už nikdy nepoužije, ak nepôjde o obranu iného alebo o záchranu vlastného života. Ľudia sú oveľa zraniteľnejší ako pevná oceľ.

Severus nájde v knižnici na hromade voľných kníh otlčenú Bibliu kráľa Jakuba a zo zvedavosti si ju vezme, aby ju porovnal s rovnako otlčeným Tanachom,1) ktorý má doma. Výsledky sú natoľko zaujímavé, že obe zbalí so sebou do školy a dúfa, že si to jeho matka a jej upadajúca viera nevšimnú. Jeho otcovi to bude jedno; Tobias Snape je vylúčený protestant, ktorého by cirkev pravdepodobne odmietla prijať späť.

Vkradnúť sa do spoločenskej miestnosti hneď prvý večer v škole, keď už všetci spia, sa stalo takým zaužívaným zvykom, že Nizar naňho vždy čaká. Počúva prvý verš so sústredeným potešením, ktoré Severusovi vždy uľahčovalo čítanie nahlas.

"Vždy som chcel počuť hebrejský výklad vlastného textu," hovorí Nizar. "Zdalo sa, že cirkev vždy vynecháva všetko, čo nie je primerane pochmúrne."

"Ty si poznal Židov pred tisíc rokmi?" Severus sa zvedavo spýta. "Mal som dojem, že na tomto ostrove sme neboli."

"Nevedel som, že si Žid."

Severus prevráti oči a poklepká si na špičku nosa. "Nie je to zrejmé?"

Nizar sa naňho nechápavo pozrie. "A čo s tým má spoločné tvoj nos?"

"Je to... stereotyp." Severus sa pri Nizarovom pokračujúcom zmätenom pohľade zamračí, ale stále sa stretáva so staršími dospelými, ktorí nikdy nepočuli toto slovo takto použiť. "Rasizmus."

"Aha, idioti," zamrmle Nizar. "Okrem toho, ak by si chcel vidieť naozaj otrasné príklady nosových zobákov, našiel by si sa ako Viking, ktorému štyrikrát alebo päťkrát zlomili nos."

"Takže pred tisíc rokmi?" Severus rýchlo podotkne. Niekoľkokrát sa stalo, že Nizar sa stal roztržitým alebo... niečo. Nech je to čokoľvek, je to dostatočne prázdne a desivé, aby to Severus nechcel vidieť znova.

"Pred tisíc rokmi bolo kresťanstvo v magických kruhoch ešte stále najvzácnejším náboženstvom. Ale proti Hebrejom sa stále vzbudzovala taká strašná nenávisť, že o svojej viere často nepovedali ani slovo. Bolo to tak bezpečnejšie. Potom Angličania v roku 1200 vyhnali z ostrova celú židovskú populáciu. V Británii dlho žili len židovskí mágovia, ktorí stále mlčali zo strachu, že ich sused udá korune. Myslím, že si kvôli tomu nikto nevytiahol hlavu zo zadku až do... 19. storočia?" Nizar sa odmlčí. "Nie, myslím, že to rozhodnutie bolo skôr. Už si presne nepamätám. To je nepríjemné."

Nizar sa začne smiať skôr, ako Severus stihne dočítať ten istý úryvok textu z Biblie kráľa Jakuba. "Nie je to to, čo si pamätáš, čo?" Severus sa spýta.

"Nie!" Nizar si rukávom utrie oči, čo je zvláštne. Severus si nemyslel, že to portréty robia. Pravdaže, Nizar je jediný portrét, ktorému venuje takú pozornosť. "Drahí bohovia, akoby sa niekto, kto ako dieťa chodieval na omšu, rozhodol napísať, čo si pamätá."

"Moja mama hovorí, že presne to robili," povie Severus a potlačí úsmev. Na matke mu nezáleží oveľa viac ako na otcovi, ale Eileen je aspoň inteligentná. "Muž, ktorý napísal prvý anglický výklad tejto knihy, nevedel po latinsky ani čítať."

"A kráľovi Jakubovi sa pripisuje táto paródia. To je smiešne."

Severus vzhliadne na radostný tón v Nizarovom hlase a všimne si spokojný úsmev na jeho tvári. "Prečo?"

"Jeho matka bola škótskou kráľovnou, keď bol napísaný zákon o čarodejníctve z roku 1563, ale Jakub I. je ten vychudnutý nenávistný..." Nizar sa zarazí. "Presadil ho a jeho nezmysly podnietili Angličanov, aby vytvorili rovnaký druh zákona ešte pred Alžbetinou smrťou. Nie je to môj obľúbený britský panovník, Severus.

"Kto by to bol povedal," odpovie Severus sucho a Nizar sa usmeje.

* * * *

Severus vždy nasadá na druhý vlak do Cokeworthu, pretože jeho rodičia majú na práci lepšie veci, ako ho vyzdvihnúť z Londýna. Knihovníčka v Cokeworthe pravdepodobne kričí od frustrácie, keď opäť nájde Bibliu, strčenú do poštovej priehradky, aby sa jej Severus mohol zbaviť pred odchodom domov. Ako predpokladal, jeho matka si nevšimla, že chýba výtlačok Tanachu od jej starých rodičov.

Rozhodne sa knihu ukryť vo svojej izbe. Jeho starí rodičia boli neužitoční, nenávistní ľudia, ale Severus má z niekoľkých strnulých rozhovorov s matkou dojem, že jeho prastarí rodičia neboli hrozní. Ak je otlčený náboženský text jediné dedičstvo, ktoré môže dostať, tak si ho vezme. Sú horšie veci na dedenie ako knihy.

Jeho otec je už večer inde. Severus opäť dúfa, že zostane nezvestný, ale ten opitý bastard si vždy nejako znovu nájde cestu domov.

V Severusovom piatom ročníku sa stanú dve príhody, ktoré ho takmer zlomia. Prvou je noc, keď takmer zomrie roztrhaný vlkolakom. Nenávidí, že Sirius Black mu ukladal o život, nenávidí, že to znamená, že sa teraz bojí Lupina, ktorý bol medzi tou bandou idiotov aspoň znesiteľný, a nenávidí, že James prekliaty Potter má zásluhu na záchrane Severusovho života.

Absolútne nenávidí Albusa Dumbledora za to, že nevylúčil Siriusa Blacka, ako by sa podľa školského poriadku malo trestať za úmyselný pokus o vraždu iného študenta. Trest, ktorý Black dostal, je v porovnaní so zločinom úbohý. Dokonca aj Severus uzná, že keby ho Potter po odhalení Blackovej hlúposti nevytiahol z toho tunela, bol by mŕtvy.

Bol by zomrel a Sirius Black dostane pardon. Na Severusa sa ich riaditeľ pozerá, akoby celú záležitosť podnietil a spôsobil.

"Nenávidím ho," vyriekne v tú noc na Nizarov portrét a snaží sa dýchať cez príliš stiahnuté hrdlo.

"Koho?" Nizar sa ticho spýta.

"Všetkých!" Severus vykríkne a zaborí si tvár do dlaní. "Ale najmä: Siriusa Blacka a Albusa Dumbledora."

"Blacka preto, že takmer spôsobil tvoju smrť, a Dumbledora preto, že mu je to jedno."

Severus prikývne. "Áno."

"Neobviňujem ťa, že si to myslíš o oboch. Naozaj."

Severus zdvihne zrak a zistí, že Nizar vyzerá unavene, čo vidí len zriedka. "Nizar?"

"Nenávisť prichádza tak ľahko," povie Nizar. "A je taká deštruktívna, ak sa rozpúta nesprávnym smerom. Jediné, o čo ťa žiadam, je, aby si bol opatrný. Sirius Black sa bude chcieť pomstiť."

"Pomstiť - on to spôsobil!" Severus sa len o vlások udrží, aby nevykríkol.

"Áno, spôsobil. Chytili ho a on cíti pálenie a hanbu, že z nevedomosti takmer niekoho zabil. Poznám ten typ. Bude chcieť urobiť niečo, aby ten pocit viny preniesol na iného."

Nizar mal pravdu. Severus len nečakal, že to začne Potter, že sa vráti k starým trikom a bude šikanovať, akoby sa incident s vlkolakom nikdy nestal. Lupin sa Severusovi vyhýba ako nakazenému morom, čo zmierňuje Severusovu novú hrôzu z prekliatych vlkolakov, ale nerieši problém nálady Pottera, Pettigrewa a Blacka.

Severus stratí nervy. Stratí svoju najlepšiu priateľku. Obviňuje tých štyroch prekliatych idiotov, ale ešte viac obviňuje seba.

"Nemal som to povedať. Má pravdu."

"Ospravedlnil si sa?" Nizar sa spýta. Stále vyzerá unavene spôsobom, ktorý Severusa naozaj začína znepokojovať, no netuší, ako sa na to spýtať. Čo vlastne môže unaviť portrét?

"Ospravedlnil. Povedala..." Severus prehltne pálenie žlče. "Povedala, že mi to nikdy neodpustí."

Nizar si vzdychne. "Deti dospievajú, Severus."

Severus pokrúti hlavou. "Nie, ty to nechápeš, ja... Lily neodpúšťa, Nizar. Keď sa rozhodne byť nahnevaná, zostane taká."

* * * *

Severusov otec zomrie v septembri, krátko po tom, čo sa vráti do školy v šiestom ročníku. Na pohreb domov nejde, je mu to jedno. Nenávidel toho človeka a Tobias Snape nenávidel jeho. Na titul Princ polovičnej krvi si predsa nárokoval z nejakého dôvodu, nech to znie akokoľvek smiešne. Je to jeho a je to on; takú identitu si vybral.

Nizar sa nikdy nezmieňuje o smrťožrútoch, napriek čoraz častejšej šuškande o ich vyčíňaní. Možno si portrét nie je vedomý ich existencie, pretože Severus o nich nikdy nehovorí. Za päť rokov v tomto kúte nikdy neprichytil nikoho iného, kto by sa rozprával s opusteným portrétom brata Salazara Slizolina.

Uvedomí si, že urobil rozhodnutie týkajúce sa jeho lojality v ten istý deň, keď si uvedomí, že sa portrétu vyhýbal. Keď sa Severus vráti v ten večer, keď je spoločenská miestnosť prázdna, Nizar sa nezmieni o tom, že Severus k nemu prvého septembra neprišiel, a vôbec sa nezmieni o jeho neprítomnosti. Namiesto toho Nizar naučí Severusa jediné pravé pravidlá života Slizolinčana, tie, ktoré podľa Nizara dodržiaval aj Salazar.

Nemrzač pre potešenie. Neznásilňuj. Nezabúdaj na tých, ktorí ti urobili radosť. Splácaj svoje dlhy. Nezamieňaj si láskavosť s formou splátok a neočakávaj, že dobrovoľne poskytnutá láskavosť bude dlžobou. Pamätaj, že Slizolinčan je ľstivý; Slizolinčan nachádza spôsoby, ako prežiť, keď ostatní zahynú.

Severus si uvedomí, že klamal sám seba. Nizar dokonale pozná Voldemortove aktivity a mená tých, čo mu pomáhajú. "Prekvapuje ma, že mi nepovieš, aby som sa od nich držal ďalej," povie a uvedomuje si trpký tón v hlase.

Tá istá atmosféra únavy stále vykresľuje Nizarove črty, ale keď sa usmeje, nevyzerá to tak zle. "Ešte som nestretol šestnásťročného, ktorý by ocenil, že zaňho rozhoduje niekto iný."

"Ale podľa teba nerobím správne rozhodnutia," obviní ho Severus.

"To nemôžem vedieť, Severus," povie Nizar a pokrúti hlavou. "Ja nie som ty. Jediný človek, ktorý to za takýchto okolností môže vedieť, si ty sám."

Severus cíti, ako mu klesajú ramená. "Myslím, že hej," zašepká. "Neviem si predstaviť, že by som sa rozhodol inak."

Nizar prikývne. "V tom prípade si musíš zapamätať len to, že keď sa rozhodneš dnes, nezabráni ti to, aby si sa zajtra rozhodol inak."

Severus si ide ľahnúť a stále si láme hlavu nad tým, čo sa stalo. Znelo to veľmi dumbledoreovsky, ale bez polovice tých sračiek, ktoré sa doň vtesnali a kvôli ktorým chcel Severus toho starého vyčaptaného bastarda uškrtiť.

V deň, keď Severus dovŕši sedemnásť rokov, nevidí Nizara na svojom portréte. Je to zriedkavá udalosť, ale nie znepokojujúca. Až v tú noc, keď Severus vyjde na poschodie do Spoločenskej miestnosti a uvidí, že rám portrétu je stále prázdny, sa znepokojí.

Severus sa pozrie na ostatných slizolinčanov zhromaždených okolo kamenného krbu. Všetci ho ignorujú. "Nizar?" zašepká.

Nizara nevidí, ale Severus počuje jeho hlas, akoby prichádzal z inej miestnosti. "Odchádzaš. Však?"

Severus pocíti ostré pichnutie a nával viny. "Áno. Je to správna vec."

Nizar sa ho nepokúša odradiť. Povie len: "Nezabúdaj na to, čo si sa naučil."

Ťažko prehltne. Toto je naposledy, čo sa s portrétom rozpráva. "Nezabudnem. Sľubujem."

* * * *

Severus sa pridá k Voldemortovým smrťožrútom. Vyslúži si pochvalu za to, že sa nebojí vysloviť meno Temného pána, zatiaľ čo ostatní sa stále krčia. Úctu si získava tým, že bez milosti a výčitiek vrhá kliatby na nepriateľa, na Dumbledorových skurvených vyvolených šampiónov. Skutočný záujem Voldemorta si získava svojou zručnosťou v oblasti elixírov, schopnosťou variť nové a zaujímavé veci, ktoré pomáhajú Temnému pánovi v jeho úsilí o čistotu krvi čarodejníckej Británie.

Nenachádza v tom žiadnu radosť. Vojna nie je to, čo očakával. Nie je to sláva. Nie je to to, čím by mal byť Slizolinčan. Je to väzenie a teror pod rúškom slobody a Severus si to pripomína zakaždým, keď vidí Temné znamenie na svojej ľavej ruke.

Severus pevnejšie uchopí prútik pred každým súbojom a spomenie si, čo mu povedal brat Salazara Slizolina. Prežije, aj keď by to nemalo byť možné. Odmieta mučiť alebo mať radosť z hrôzy tak, ako to robia Lestrangeovci. Bellatrix je z nich najhoršia a on s ňou nadviaže priateľstvo založené len na túžbe, aby ho nevnímala ako okamžitý, ľahko dostupný cieľ.

Keď sa na Voldemortovom prekliatom prahu objaví Barty Crouch mladší, miláčik Bystrohlavčanov počas celých siedmich školských rokov, Severus má chuť toho idiota prebodnúť. Barty je pripravený pridať sa k nim, plný detinskej radosti človeka, ktorý ani len netuší, čo ho čaká. Severus by naňho najradšej zakričal, aby sa na to vykašľal, aby kurva utiekol... ale Barty by ho nepočúval. Bolo by to mrhanie a Severus sa už rozhodol, že bez ohľadu na to, čo urobil, nedopustí, aby to, čo mu zostáva zo života, bolo bezvýznamné.

Barty je bystrohlavovská výnimka, ale inak väčšina tých, ktorých Severus vidí, sú všetci Slizolinčania, ktorých Nizar sledoval v spoločenskej miestnosti posledných niekoľko desaťročí. Rosierovci. Dolohovci. Burkeovci. Macnairovci. Derrickovci. Rookwoodovci. Talbotovci. Carrowovci. Lestrangovci. Mulciberovci. Blackovci. Selwynovci. Rowlesovci. Rothschildovci. Theodore Nott, ktorý predstavuje jediného schopného muža z celého svojho rodu, pokiaľ so svojou manželkou nepočne dieťa. Abraxus Malfoy a jeho stále otravný syn Lucius. Bulstrodovci. Yaxleyovci. Goylovci. Crabbeovci. Dunbarovci. Averyovci. Regulus Zasraný Black. Na Voldemortovom dvore je toľko prekliatych čistokrvných, že je to rovnako zábavné ako rozčuľujúce.

Severusovi vôbec netrvá dlho, kým si uvedomí, prečo sa nikto z nich nechcel s Nizarom rozprávať, alebo prečo Nizar možno nebol z rozhovoru na oplátku nadšený. Regulus mohol byť výnimkou, ale ak áno, nikdy o tom nehovoril.

Potom Severus nevedomky urobí tú najhoršiu chybu, ktorú už nemôže vziať späť. V čase, keď sa dozvie zmysel proroctva, je už príliš neskoro. Ohrozil Lily a jej dieťa - dokonca aj Pottera, ktorý v šiestom ročníku vynaložil trochu úsilia, aby nebol taký úplný hajzel.

Lily mu nikdy neodpustí, ale to neznamená, že Severus zabudne na dlh, ktorý vytvoril tým, že ju urazil. Neopustí ju ani teraz, nie keď práve zlomil tie prekliate váhy, čo sa týka rovnováhy.

Severus sa stane špiónom. Možno je to márny pokus o zmiernenie škôd, ale zabráni ich úmrtiam. Nestane sa to. Všetci sú skrytí. Sú v bezpečí. Dumbledore mu to sľúbil a Severus nemá inú možnosť, len mu veriť. Zatne zuby a naďalej robí z tieňa, čo môže, a niekedy sa mu zdá, že je to príliš málo.

Práve táto chyba podnieti Severusa, aby v apríli 1980 požiadal o možnosť stráviť na Pesach čas doma. Temný pán je z tejto žiadosti zmätený.

"Neuvedomil som si, že si nábožensky založený."

"Nie som." Nie je to lož. Severus nemal náladu na náboženstvo, ale na modlitby, ktoré cedí cez zuby, keď mladí idioti vbehnú do cesty prútikom nepriateľov. "Moja matka je... neodbytná. Zmeškal som príliš veľa sviatkov a ona to pociťuje ako nedostatok."

"Chceš ju vidieť, Severus?" Voldemortovi sa podarilo znieť zvedavo. Väčšinou hľadá pasce.

"Nie," opáči Severus bez okolkov. "Ak však pôjdem, znamená to, že ma v dohľadnej dobe nechá na pokoji, a tým pádom bude oveľa menej otravná."

Voldemort sa blahosklonne pobavene uchechtne a vyhovie jeho žiadosti. A tak je Severus doma v Cokeworthe na prvý Pesach, ktorý si pamätá, za... za...

Do čerta, veď na Pesach nebol doma od roku 1971.

Samozrejme, čo Voldemortovi nepovedal, je že Eileen Prince Snapeová ho o nič nežiadala. Len potrebuje byť preč od smrťožrútov, Voldemorta, Albusa skurveného Dumbledora a celej tej jeho bandy idiotských stúpencov Fénixa. Len na jeden prekliaty týždeň!

Eileen Snapeová nie je ani trochu prekvapená, keď ho nájde vo dverách ich domu. "Myslela som si, že to tento rok urobíš." Potom si ho pozrie hore-dole. "Tak, tak. Konečne si sa stal mužom."

Severus si na zvláštny moment pomyslí, že ho možno práve obdarila komplimentom. Keďže to bolo zriedkavé, aj keď bol dosť mladý na to, aby po nich túžil, len nakloní hlavu na znak uznania.

"Určite sa na tú úlohu, ktorú hráš, celkom dobre obliekaš." Eileen sa naňho bezvýrazne zahľadí, jej zvyčajná zlomyseľnosť je na prekvapujúco nízkej úrovni. "Ako to ide medzi stúpencami Temného pána?"

Severus sa v odpovedi pokúša neusmiať. "Počítam sa medzi malý počet ľudí, ktorí tvoria jeho vnútorný kruh."

Eileenina prehliadka je tentoraz hlbšia, kým odvráti pohľad, zachmúrene spokojná. "Bol najvyšší čas, aby si si uvedomil, ako by to v našom svete malo byť. Túto lekciu som dostala tvrdým spôsobom. Som rada, že si sa to naučil skôr, ako bolo neskoro."

"Áno," povie Severus, ale súhlasí s ňou z úplne iného dôvodu.

Navštívi hroby Lilyiných rodičov. Pomník, ktorý dala Lily postaviť nad ich spoločným pozemkom, je pôsobivý bez okázalosti, čo by aj Jane Evansová považovala za prijateľné. Ich pomník bol vytvarovaný pomocou mágie, ale nie je to žiadna masívna kamenná doska ani ťažký kus sochy. Je to rozvinuté krídlo, ktoré vykvitlo z kameňa s ich menami, jeho perie je detailne vytesané.

"Som rád, že máte pomník, ktorý si vás náležite uctieva. Obaja ste boli dobrí ľudia a zaslúžili ste si dlhší a lepší život, než tento." Severus zaváha a pomyslí na to, akí musia byť sklamaní, pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré urobil. "Vaša dcéra, manžel a vnuk si zaslúžia to isté."

Regulus zomiera v novembri. Severus celú noc zvracia v kúpeľni po tom, čo túto správu zapišťal smútiaci starodávny domáci škriatok.

Ten zasraný elixír vyrobil on. Navrhol ten elixír tak, aby bol odporným odrazom dúšku, ktorý bol už aj tak nezákonný a mučivý. Temný pán Severusovi povedal, že je to nástroj na pascu, ktorú pre svoju odľahlosť pravdepodobne nikdy nikto nenájde.

Z nejakého dôvodu škriatok povedal Regulusovi o tom, že Voldemort používa tento elixír, a Regulus, vždy zvedavý Regulus Black, sa rozhodol tancovať s Dúškom zúfalstva - nikdy netušil, ako veľmi bol zmenený. Nikdy nevedel, že má byť smrteľný.

Severus dokonca ani nevie, kde Regulus zomrel. Rodina Blackovcov nemá telo, ktoré by mohla pochovať.

Do čerta! Mal by chrániť Lilyinu rodinu, ale okolo neho tí najinteligentnejší smrťožrúti, ktorí ho obklopujú, trvajú na tom, že budú padať ako muchy!

Na Halloween v roku 1981 sa ukáže, že bezpečie, ktoré Albus Dumbledore sľúbil Potterovcom, je falošné. Severus sa takmer rozosmeje od šokovaného smútku, keď sa Sirius Black odhalí ako zradca, ich tajný strážca, ktorý predal Lily a jej dieťa Voldemortovi.

Potterovci sú mŕtvi. Pettigrew je mŕtvy. Dvanásť muklov je mŕtvych. Voldemort sa zdá byť mŕtvy, ale Severus tuší opak.

Harry James Potter, Lilyino dieťa, je stále nažive.

Severus si sotva spomenie, že sľúbil, že sa postará o Lilyino dieťa. Urobí to bez ohľadu na to, akým chlapcom sa dieťa stane o desať rokov. Dlhuje to Lily. Jej smrť je jeho vina, jeho hlúposť. Úprimne povedané, nevie, ako má znášať takýto druh bolesti.

Dumbledore uzná Severusove schopnosti v elixíroch tak, ako to nikdy neurobil Slughorn. Severus získava certifikát, publikuje a začiatkom roka 1982 je oficiálne ustanovený na miesto učiteľa na Rokforte. Na konci semestra Slughorn oznamuje svoj odchod do dôchodku. Severusovi sa uľaví, že sa toho hlupáka zbavil... až kým Dumbledore neurobí otočku a nevymenuje Severusa za vedúceho slizolinskej fakulty.

"Nikoho iného nemáme," povie Dumbledore smutne, zatiaľ čo Severus naňho neveriacky hľadí. Má dvadsaťdva rokov. Ten starec sa už sakramentsky zbláznil. "Všetci Slizolinčania z tvojho ročníka, ako aj z vyšších a z nižších, sa obrátili k Voldemortovi. Buď zostali verní Temnému pánovi počas celej vojny, alebo sú mŕtvi. Zostal si len ty, Severus. Verím, že vieš, ako byť pravým Slizolinčanom."

Severus prikývne; naozaj to vie. Túto lekciu si vryl do duše tým najtvrdším možným spôsobom.

Keď všetci na leto odídu, konečne sa odváži do slizolinskej spoločenskej miestnosti. Hľadí na priestor, ktorý je mu známy a zároveň cudzí. V tejto miestnosti nebol od januára 1977.

Vyžaduje si to smiešnu dávku duševnej odolnosti, aby sa odvážil vstúpiť do tienistého kúta spoločenskej miestnosti. Vonku vidí vymaľovaný dom s náznakom zadnej záhrady osvetlenej slnečným svetlom, izby, ktoré miznú pod okrajmi rámu... ale nie jeho obyvateľa.

Severusova španielčina nikdy nepokročila ďalej ako k základom, napriek jeho znalosti latinčiny. Vie hovoriť len toľko, aby vyhľadal iného. "¿Nizar Hariwalt Slizolin, estás ahí amigo?"

Na svoje prekvapenie počuje, ako sa zabuchli dvere. Potom je tam Nizar, zblízka, a pozerá sa naňho. "Severus?"

Severus nemôže hovoriť. Nečakal, že portrét vôbec zareaguje alebo že bude vyzerať tak utrápene - akoby to boli roky starostí a obáv.

Nizar sa konečne usmeje. "Prežil si."

To spôsobí, že sa z neho začnú sypať slová. "Posral som to. Zabudol som si spomenúť na tých, ktorí mi prinášali radosť... a teraz je preč."

Nizar zatvorí oči, ale neodvráti sa. "Je mi to veľmi ľúto. Stále som vďačný, že si prežil, že si tu, dokonca! Prečo?"

Severus sa skúsi usmiať, ale pravdepodobne to pripomína grimasu. "Som jediný Slizolinčan, ktorý zostal v tom správnom veku a so správnymi skúsenosťami, aby... som novou hlavou našej fakulty, Nizar."

Nizar zažmurká a venuje mu pohľad so rozšírenými očami, kým si rukami prejde cez kučeravé hnedé vlasy. "To... tak hej, to som nečakal. Čo budeš robiť, Severus?"

Je v rozpakoch, keď mu slová uviaznu v hrdle. "Rozmýšľal som, či by som mohol premiestniť tvoj portrét."

Nizar je šokovaný už druhýkrát za necelú minútu. Bolo by to zábavné, keby sa Severus necítil tak mizerne. "Presunúť môj portrét? Kam?"

Severus nakloní hlavu smerom ku krbu v spoločenskej miestnosti. "Nad krbovou rímsou. Slizolinčania, ktorí sa vrátia... mali by vedieť, že existuješ. Mali by poznať brata Salazara Slizolina. Okrem toho si o čosi osobnejší ako on."

"Keď zostarol, bol trochu precitlivený. Pamätám si... pamätám si to." Nizar sa zamračí. "Naozaj? No, dobre. Predpokladám, že na tom nezáleží. Severus, ak sa dá môj portrét premiestniť, tak určite. Rád by som lepšie videl tých, ktorí budú tvojimi."

"Budú, však?" Severus zašepká a snaží sa nedať najavo, ako veľmi sa mu chce nájsť umyváreň a zvracať. "Budú moji."

"Na to sú predsa hlavy fakulty, áno. Nárokujú si to, čo im patrí, a dbajú na to, aby Slizolinčania, ktorých vychovávajú, boli hodní tohto mena," povie Nizar.

Severus si sadne do zeleného kresla, ktoré mu pripadá oveľa menšie, ako keď ho v roku 1971 objavil. "Nemôžem. Nedokážem to urobiť poriadne," povie a vysvetlí, akú úlohu dostal a ako dlho to môže trvať. Severus Nizarovi povie, že musí vyzerať lojálny voči obom stranám... a že tí, čo nasledujú Voldemorta, budú od neho očakávať určité správanie.

Nizar si sadne na stoličku, bradu si položí na ruky a pozoruje Severusa. "Rob, čo musíš," povie. "Dozvedel som sa dosť veľa o človeku, ktorým sa Voldemort stal, od Slizolinčanov, ktorí o ňom šepkali po tvojom odchode. Počul som o vojne viac, ako si možno myslíš. Postav ma nad krbovú rímsu, kde sa môžem porozprávať s tvojimi Slizoilnčanmi, Severus. Pokúsim sa urobiť to, čo ty nemôžeš."

Severus prikývne. "Ďakujem. Neviem, ako sa ti odvďačiť..."

"Sú to aj moji Slizolinčania!" Nizar sa náhle rozohní. "Moja fakulta! Tu nejde o odvďačenie sa, ale o ochranu ich budúcnosti!"

"Nikto iný to tak cítiť nebude."

"Tak nech si trhnú nohou," povie Nizar podráždene. "Môžu ísť žrať prekliate salamandry a srať oheň."

Severus sa zadíva na portrét. "Ešte ani raz som ťa nepočul nadávať."

Nizar si sucho pobavene odfrkne. "Bol si neplnoletý."

Severus kajúcne prikývne. "Nie som si istý, či to zvládnem," prizná.

Nizar akoby si vzdychol, kým natiahne ruku a položí ju na plátno, akoby pritlačil dlaň na sklo. Tým pohybom sa jeho ruka zväčší, takmer v životnej veľkosti, a odhalí jazvy aj línie na dlani. "Pokračuj. Dotkni sa."

Severus zaváha. Jedným z pravidiel, ktoré v Bradaviciach vštepujú študentom, je nedotýkať portrétov, aby mastnota v ľudských rukách nepoškodila maľbu. Nizar trvá na svojom; Severus sa podvolí a priloží ruku k dlani portrétu. Necíti nič magické, pod rukami nemá nič iné ako farbu a plátno... ale cíti sa upokojený. Je to zvláštny, ale vítaný pocit.

"Dokážeš to," povie mu Nizar tichým hlasom. "Si Slizolinčan, posilnený vojnou a zocelený tými najtvrdšími lekciami, akým môže človek čeliť. A teraz posuň tento hlúpy rám ku krbu a nechaj ma kričať na týchto mladých idiotov, keď sa príliš vzdialia od slizolinskej cesty."

"Mám nájsť Salazarov portrét, aby ti pomohol?" Severus sa spýta.

Nizar sa odtiahne a znovu sa posadí, kým zavrtí hlavou. "Nie, ak nenájdeš jeden z jeho portrétov, ktorý nebol zmanipulovaný."

"Zmanipulovaný?" Severus sa zamračí. "Ako to myslíš?"

"Chybný preklad. Sfalšovanie. Možno to bol úprimný omyl, neviem." Nizar si počuteľne vzdychne. "Salazar hlásal ideológiu čistokrvnosti, ale nemal na mysli manželstvo dvoch mágov, aby sa zrodilo viac čarodejníkov. Mal na mysli čistú magickú krv. Chcel, aby v Bradaviciach boli len tí, ktorí majú magickú krv. To nie je otázka rodovej línie, ale schopností."

"Nerozumiem."

"Nie, to si uvedomujem až teraz, a okrem toho príliš neskoro," povie Nizar. "Prvých pár rokov v Bradaviciach boli naši dozorcovia a asistenti nemagickí, Severus. Potom nás jeden z nich strašným spôsobom zradil, a to spôsobilo smrť študenta. Potom Salazar chcel, aby bol hrad bez nemagického vplyvu. Nakoniec sme s ním súhlasili; protimagické nálady v oblasti rástli, pretože po ostrovoch sa šírili chýry o nečistých činoch zlých čarodejníkov. Skrývanie sa zdalo byť múdrejším nápadom, a tak sme hrad ukryli."

"Nemohol si sa o tom zmieniť už pred rokmi?" Severus sa spýta.

Nizar zdvihne ruky, na tvári bezradný výraz. "Severus, myslel som si, že to vieš. Veď si polokrvný! Považoval by som to za samozrejmé. Muklovia a polokrvní majú v Slizoline prevahu nad čistokrvnými, tak ako v každej inej fakulte."

"Triediaci klobúk hovorí, že v slizolinskej fakulte sú vítaní len tí čistokrvní, " zašepká Severus a má pocit, že sa mu svet opäť obrátil naruby.

"A je to správne, však?" podotkne Nizar. "Čistá magická krv. Do čerta, Severus - ja som polokrvný! Salazar tiež!"

Severus naňho hľadí úplne neveriacky. "Čože?"

"Áno, polokrvný." Nizar si znova odhodí vlasy, keď mu padajú dopredu cez oči. "Bohovia, je mi to ľúto. Keby som si uvedomil, že si si to nespojil, že si si neuvedomil pravý dôvod, prečo ťa zaradili do našej fakulty..."

Severus pokrúti hlavou. "Nie, to nie. Je to už za nami, ale je dobré to vedieť. Nizar... tí študenti, ktorí sú muklorodení a polovičnej krvi a vstúpili do našej fakulty. Ak sa ti naskytne príležitosť informovať ich o týchto pravdách, budem ti vďačný, ak im ich povieš."

Nizar sa naňho usmeje a prikývne. "Poviem."

* * * *

Slughorn mu nezanechal žiadne užitočné materiály okrem učebníc, ktoré Severus sám používal na štúdium elixírov. Príprava na prvý rok učenia by v to leto dopadla katastrofálne, keby nemal prístup k portrétu, ktorý bol kedysi tiež učiteľom. Nizar má náročné normy, čo Severus oceňuje, najmä keď sa začnú hodiny elixírov a on musí čeliť idiotom, ktorí si myslia, že výbuchy kotlíkov sú zábavka.

Potom mu väčšinu času zožerie úloha vedúceho fakulty a učenie. Zvyšok zhltne experimentovanie s elixírmi počas leta. Nechce sa mu myslieť na to, čo bolo. Ak je zaneprázdnený sústredením sa na iné úlohy, minulosť má menej príležitostí šliapať mu na päty.

Zistí, že nie je skvelý učiteľ. Nie je si istý, či je to kvôli úlohe, ktorú hrá, a kvôli výzoru nepriateľstva, ktorý si stále musí udržiavať, alebo na to jednoducho nemá trpezlivosť. Mladí hlupáci však majú knihy. Ak ich Severus dokázal čítať a učiť sa, majú rovnakú schopnosť. Nikto z nich nie je analfabet, aj keď sa tak tvária.

Severus si do roku 1984 vyslúži status najnenávidenejšieho učiteľa v škole, čo je nový rekord. Majstrovstvo získava do roku 1985, čo je vzhľadom na jeho rozvrh úžasný úspech, poháňaný najmä zlobou.

Želá si, aby mohol byť na oba úspechy hrdý alebo aby mu na nich záležalo.

* * * *

Zdá sa, že neuplynul vôbec žiadny čas a píše sa rok 1991 a Harry James Potter prichádza prvého septembra na Rokfort.

Severus strávi celý ten deň v panike z Potterovho príchodu. Ani nevie, ako to dieťa vyzerá, a už panikári. Je to absurdné správanie, ktoré ukončí oklumenčnými bariérami, ktoré si mal dopriať už pred niekoľkými týždňami.

Počas toho leta sa tiež rozhodne, že Albus stráca rozum, keď Quirrella núti učiť obranu, keď riaditeľ našiel kompetentnú učiteľku na muklovské štúdiá Charity Burbageovú. Tá by sa mohla ukázať ako kompetentná učiteľka, keby dostala iný predmet, ale nemá ani poňatia o tom, akí sú muklovia v skutočnosti.

Severus počúval rozprávanie tej ženy od polovice augusta a neznášal ju. Albus definitívne prichádza o rozum.

Quirrell stojaci ako nový učiteľ obrany však bude zaujímavý spôsob, ako sa zbaviť otravného idiota použitím tej kliatby. Severus toho koktavého idiota nemôže vystáť, odkedy začal učiť. Avšak Quirrell, ktorý chce miesto učiteľa obrany, keď učí na Rokforte dosť dlho na to, aby vedel o kliatbe, je zvláštny. Medzi Quirrellovým novým nábehom na kariérnu samovraždu a návratom z letných prázdnin s novou záľubou v turbanoch, ktoré páchnu cesnakom, sa Severus rozhodne, že ho bude sledovať.

Nie je to však len cesnak. Je to niečo iné. Niečo, čo si Severus pamätá, ale nikdy nedokáže prísť na to, čo.

Potom sa jeho pozornosť upriami na večerné triedenie a jeho oči sa upierajú na Harryho Jamesa Pottera. Severus pozoruje tenké, neduživé dieťa a vidí, ako na ňom jeho rúcho akoby visí napriek tomu, že je ušité na mieru v Londýne. Všimne si okuliare, ktoré boli viackrát opravované a spočívajú na chlapcovej príliš tenkej, príliš bledej tvári. Niekto musel ísť po tých okuliaroch s kúzlami v snahe opraviť ich, ale bola to nedávna práca, svedčiaca o dobre sčítanom prvákovi alebo študentovi druhého ročníka. Pôvodné zlomové línie na rámoch zostali viditeľné.

Potterove oči sú smaragdovo zelené, ako kedysi Lily. V každom inom ohľade je chlapec odrazom svojho otca, až na to, že James Potter nikdy nevyzeral tak úplne zmätene zo všetkého okolo seba.

Chlapec je takmer prekliaty Klobučník, 2) kým klobúk napokon nezakričí: "Chrabromil!" Severus sa snaží neskřípať zubami; ďalší krok k tomu, aby sa mladý Potter stal podobný svojmu otcovi. Stále je to však lepšie ako Slizolin, kde by Pottera mnohí odsúdili - alebo ešte horšie, premenili by ho na takú kreatúru, akou sa stal Voldemort.

Do čerta, prečo sa klobúk nemohol rozhodnúť dať dieťa do Bystrohalvu? Severusovi by to upokojilo nervy.

Keď Harry Potter príde na svoju prvú hodinu elixírov, Severus Snape urobí to, čo musí a čo by podľa neho mal, vzhľadom na to, koľko ostatných chlapcovi nadbieha. Uistí sa, že záchranca čarodejníckej Británie vie, že Severus nebude robiť žiadne ústupky kvôli sláve.

Po skončení hodiny a odchode študentov Severus nájde na pracovnom stole, kde sedel Potter, opustený zvitok. Harry Potter si práve ako prvý študent za celú Severusovu kariéru robil poznámky k jeho úvodnej reči pre prvákov. Hľadí na ten opustený zvitok, na jeho neúplnosť a oddáva sa absolútnemu odporu k sebe samému.

Potom si vybuduje mentálny obraz, vieru o tom, aký je Harry Potter vo svete zatrpknutého, nenávideného učiteľa elixírov z Rokfortu: kópia jeho otca. Hrubý. Arogantný. Lenivý. Narušiteľ pravidiel. Vychutnáva si svoju slávu. Neporiadny. Hlúpy. Rozhodne bez potenciálu alebo inteligencie.

Severus sa nemôže pokĺznuť. Musí tomu veriť, bez ohľadu na to, koľko klamstiev do tejto mentálnej konštrukcie pridá, aby ju udržal stabilnú vo svojej mysli. Žiadny smrťožrút nemôže nikdy postrehnúť ani náznak domnienky, že Severus im umožní prístup k Harrymu Potterovi. Príliš veľa z nich by Pottera zabilo kvôli svojmu milovanému Temnému pánovi.

Toto je najjednoduchší a najtvrdší spôsob, ako ochrániť Pottera pred Voldemortom. Nie je to spôsob, akým by Severus najradšej ochránil Lilyino dieťa, ale od februára 1980 vie, že nemá na výber.

Severus po večeri v ten večer testuje svoj duševný výtvor, zatiaľ čo chodí sem a tam po riaditeľni a predvádza záchvat hnevu, aký si ako tínedžer doprial, keď išlo o Jamesa prekliateho Pottera. "Ako študent je priemerný, arogantný ako jeho otec, odhodlaný porušovať pravidlá, teší sa, že je slávny, vyhľadáva pozornosť a je drzý..."

"Vidíš to, čo očakávaš, že uvidíš, Severus." Albus sa ani nenamáhal zdvihnúť zrak od svojho výtlačku Transfigurácie dnes. "Ostatní učitelia uvádzajú, že chlapec je skromný, sympatický a primerane nadaný. Osobne ho považujem za pútavé dieťa."

Ešte si sa s ním ani nerozprával, pomyslí si Severus a zamračí sa. To nie je domnienka, to je fakt.

Albus otočí stránku a stále bez toho, aby zdvihol zrak, povie: "Dávaj pozor na Quirrella, dobre?"

Je užitočné vedieť, že Severusova mentálna konštrukcia funguje. Dráždivé, ale užitočné. "Už dávam."

Do dvadsiateho septembra Severus nie je pripravený Pottera uškrtiť. To si vyhradzuje pre Minervu McGonagallovú. Kúpila Harrymu Potterovi zasranú metlu.

Potom zistí prečo, celé prečo, a zmení svoje myšlienky na nie smrteľné metódy otravy. Do svojho tvrdého pohľadu na pána Pottera, rozmaznaného obľúbenca Chrabromilu a prváka, ktorý porušuje pravidlá metlobalu a hrá stíhača, zabuduje ešte viac lží.

S postupom semestra je Severus čoraz úplne presvedčený, že James Potter sa rozhodol odovzdať všetky svoje najhoršie vlastnosti Harrymu Potterovi. Severus si je tiež istý, že Albus bol dosť hlúpy na to, aby dal dieťa do opatery Petúnie Dursleyovej, čo by mohlo vysvetľovať Potterovu neustálu zmätenosť v súvislosti s pravidelnou prítomnosťou jedla.

"Možno," povie Nizar po tom, čo Severus vyjadrí portrétu svoj názor, keď už sú slizolinčania aspoň na večer vo svojich spálňach, ak nie v posteli. "Najhoršie vlastnosti, hoci... myslím, že niečo prehliadaš, Severus."

"Aha?" Severus sa snaží neprevrátiť oči. "Čo by to malo byť?"

"Podľa všetkého, čo si mi povedal, James Potter vždy dôveroval dospelým v tejto škole, že sa oňho postarajú, že mu budú kryť chrbát, možno aj brániť jeho prehrešky."

"Áno..." Severus sa zamračil. "Do čerta. Máš pravdu. Potter je presný opak." Lily by sa zhrozila, keby videla, že jej syn má rovnakú nedôveru k autoritám, akú si Severus vypestoval asi tri sekundy po narodení. Severus je zdesený, že má nejaké spoločné črty s Potterovým potomkom, ale aspoň to nie je jeho vina.

Je špiónom, ktorý predstiera, že je verný Voldemortovi, a napriek tomu mu nie je dovolené zabiť Petúniu Dursleyovú. Žije podľa veľmi hlúpych pravidiel.

Počas prvého zápasu nového chrabromilského stíhača niekto zaklial chlapcovu novú metlu v snahe zhodiť ho z nej. Severus skončí pri vrhaní protikliatby v ohni.

Oheň však kliatbu naruší. Severus sa menej zaoberá spálenými šatami a oveľa viac je zvedavý na tých, ktorí sedeli najbližšie k plameňom. Uvažuje aj o tom, že podpáli Nizarov portrét, keď sa mu ten chlap vysmieva, že ho podpálil prvák.

* * * *

Srať na to. Severus sa chystá zavraždiť Albusa Dumbledora za to, že dal jedenásťročnému chrabromilskému prvákovi ako darček na prázdniny neviditeľný plášť.

* * * *

Dvadsiateho šiesteho júna Severus zachráni Pottera oveľa očividnejším spôsobom, keď z neho strhne spálenú mŕtvolu. To, prečo Quirrell zhorel za to, že sa pokúsil s Potterom manipulovať, nie je ani zďaleka také desivé ako to, čo sa stane po tom, čo Quirrell naposledy vydýchne.

Albus si pripíše zásluhy za Potterovu včasnú záchranu. Severus mu to s radosťou dovolí.

"Prečo to dieťa tak nenávidíš?" Nizar sa Severusa nehorázne pobavene opýta po tom, čo Severus už najmenej dobrú hodinu kypí pred krbom a prechádza sem a tam, ako nahlas reční. Aby bol úprimný, nie je si istý, na čo sa hnevá, len že sa hnevá. Je sakramentsky rozzúrený!

"Pretože je všetkým, čo bolo na jeho otcovi hrozné!"

"Hriechy sa teda prenášajú z generácie na generáciu?" Nizar naňho vrhne krivý pohľad. "Kresťania v mojich časoch tak kázali, ale nemyslím si, že to mysleli práve takto, Severus."

Severus sa zastaví pred krbom. "Musím ho nenávidieť," zamrmle. "Bol to Voldemort, kto obýval Quirrellovo telo. Je nažive, Nizar. Ak dám najavo, že tolerujem Potterovu existenciu, Voldemort sa môže pokúsiť... Možno toho spratka neznesiem, ale svoj sľub neporuším."

"Rozumiem." Nizar počká, kým Severus ešte niekoľkokrát prejde sem a tam. "Mal by si si nájsť niečo, čo ti prinesie radosť. Vo svojom živote žiadnu nemáš."

"Áno, mám," odpovie Severus a potom sa zamračí, aby potlačil zvyšok slov.

"Varenie elixírov, hoci je to príjemná zábava, sa nepočíta."

Severus cíti, ako sa mu pery zvlnia v neochotnom úsmeve. "Prinášaš mi radosť," prizná. "Je mi jedno, že si len obyčajný portrét. Si priateľ. To sa nepočíta ako radosť?"

Nizar dlho mlčí. Severus cíti, ako mu nad tým smiešnym priznaním búši srdce. Napokon sa prinúti pozrieť na obraz.

Nizar má ruku opäť pritlačenú na plátne. "Nemám nikoho," povie a jeho oči sú zvláštne živé. "Moja rodina, moje deti, moji priatelia - všetci sú preč. Áno. Myslím, že sa to počíta ako radosť."

Dvadsiateho deviateho júna Severus opäť uvažuje o najlepších spôsoboch, ako zavraždiť svojho zamestnávateľa. Slizolinská fakulta mala isté víťazstvo vo fakultnom pohári, morálna vzpruha, ktorú jeho študenti každý rok zúfalo potrebujú a na ktorej tvrdo pracujú napriek tomu, že im väčšina profesorského zboru udelila najmenej bodov. Potom Albus odhalí svoj majsterštik, rozdá Chrabromilu body, ktoré mohli byť pokojne udelené už pred niekoľkými dňami, a pohár patrí Chrabromilu.

Minerva je nadšená, ale aspoň v súkromí Severusovi prizná, že ten kúsok na poslednú chvíľu bol trochu neohrabaný. Severus povie, že to bola posraná blbosť, ale koho zaujímajú pocity slizolinského študenta? Minerva našpúli pery a potom prikývne. Hoci preferuje výhru, toto nie je spôsob, ako to urobiť.

Severus a Minerva sú hlavy súperiacich fakúlt, ale Severus ju toleruje viac ako kohokoľvek iného na celom tomto zasranom hrade. Nerozumie tomu, ale tolerancia je vzájomná, takže ju využije, ako sa dá, a inak ju ignoruje.

Severus sa toho leta zdržiava na hrade a varí si vo vlastnej kancelárii. Večer trávi viac času v spoločnosti portrétu, v Nizarovom portréte nachádza pochopenie, keď ho nemôže nájsť nikde inde. Nizar sa nevyhýba ani jeho slovnému ničeniu, ktoré je oveľa zábavnejšie, než by malo byť.

Školský semester začne v septembri vo veľkom štýle, keď Weasley a Potter narazia autom do skurveného stromu. Drezúra týchto dvoch idiotov v prvý školský deň - úplne oprávnené slovné vykuchanie - je potešením. Weasley sa tentoraz viac bojí toho, čo mu urobí Molly Weasleyová, než aby sa bál o Severusa, a dobre mu tak.

Potter sa jednoducho bojí, že ho pošlú domov. Obraz, ktorý Severus zachytí na zamrežovaných oknách, je mrazivý a vysaje z neho všetku radosť. Je vďačný, že sa v tej chvíli objaví Minerva, aby ich vyzdvihla, pretože netuší, čo by na to, do pekla, mohol povedať alebo urobiť.

Keď si Severus usporiada myšlienky, ide za Albusom. Tie mreže boli doslovné aj symbolické. Potter nie je oklumentista, ale veľmi dobre vie pochovať veci, ktoré naozaj nechce, aby ostatní videli.

"Áno, Arthur mi podal správu o zamrežovaných oknách po tom, čo ho Molly informovala, čo deti našli, keď ho... nedovolene získali späť."

"Nedovolene?"

"Weasleyovci boli znepokojení, keď Harry v lete nikomu nepísal, ale bol to nápad Freda a Georgea, ehm, požičať si rodinné auto," povie Albus.

Severus si nepleskne rukou po tvári, hoci je to o chlp. "Samozrejme."

"Vyriešilo to však problém zamrežovaných okien, pretože dvojčatá sa ich rozhodli jednoducho odstrániť." Albus sa naňho zamyslene pozrie. "Požiadal by som ťa, aby si prestal používať legilimenciu proti našim študentom, ale v Harryho prípade je to možno jediný spôsob, ako sa dozvedieť niečo podstatné. Obávam sa, že sme si s Minervou neuvedomili, aká krehká môže byť jeho dôvera k nám. Udalosti z minulého semestra, nedostupnosť v mojom prípade a v prípade Minervy jeho otvorená nedôvera... Obávam sa, že bude trvať dlho, kým sa bude cítiť pohodlne, kým sa nám skutočne zverí, ak vôbec niekedy."

"Konečne si sa z toho poučil, však?" Severus sa s prižmúrenými očami nespokojne spýta.

"Áno, na tento nedostatok som bol strašným spôsobom upozornený." Albus si povzdychne. "A ten incident na King's Cross?"

"Bariéra sa im zapečatila, to je pravda. Čo sa týka krádeže auta..." Severus zaškrípe zubami. Úprimne dúfal, že to bude inak, a teraz si to musí priznať. "To bola výlučne hlúposť Weasleyho vtáčieho mozgu, aj keď Potter konal ako jeho komplic. Teším sa na vrešťadlá, ktoré Molly pošle svojmu tupohlavému potomkovi."

"Hm. Ronald mal dosť nešťastný vplyv vo veci krádeže auta od dvojčiat. Nemusel by byť jediný, kto dostáva takúto korešpondenciu." Albus sa zamračil. "Vo svetle tých mreží verím, že požiadam Minervu, aby počkala s informovaním Petúnie a Vernona Dursleyovcov o vyčíňaní ich synovca. Nechcem podporovať návrat mreží."

Severus znechutene pokrúti hlavou. Tušil, že Albus dal to dieťa k jednému z najhorších ľudí, akí existujú, okrem neho samého, a toto to potvrdzuje. "Ak to urobíte, Petunia bude len sklamaná, že nezomreli pri havárii."

"Som si istý, že obavy o jej synovca..."

"Petunia svoju rodinu tak nenávidela, že ich opustila vo chvíli, keď skončila školu, a jediný ďalší pohľad na nich bol, keď ležali v príslušných rakvách," odsekne Severus a opustí Albusovu kanceláriu. Jedna lekcia odovzdaná, možno; toľko iných však vôbec.

Potom nejaký hlupák otvorí Tajomnú komnatu. Severus sa pripraví na ďalší rok pekla súvisiaci so snahou zabrániť Potterovi, aby sa stal absolútnym Chrabromilčanom.

Keď na Rokfort zavíta Lucius Malfoy s darom v podobe nových metiel pre sliolinský metlobalový tím - bez ohľadu na to, že Draco si túto pozíciu vybojoval vlastnou zásluhou -, trvá na tom, že Severus musí na hodinách druhého ročníka prebrať elixír pre siedmakov. Konkrétne v triede Slizolinu a Chrabromilu. Draco objavil existenciu všehodžúsu a namiesto toho, aby si našiel čas vo svojom voľnom rozvrhu a vzdelával svojho syna sám, Lucius žiada, aby to Severus urobil zaňho.

Severus zaškrípe zubami a urobí, čo musí, pričom upresní, že miesto, kde nájde recept na varenie všehodžús, sa nachádza len v Extra efektívnych elixíroch. Kniha sa nachádza v sekcii s obmedzeným prístupom, a to od nej odradí všetkých spratkov; nechce, aby sa ten hlúpy elixír pokúsil uvariť nejaký idiot z druhého ročníka.

"Ten chlapec je parselan. Prekliaty parselan!" kričí Severus neskoro večer, sedí na pohovke v spoločenskej miestnosti a s krajnou nedôverou hľadí do plameňov. "Prečo mi tieto veci nikto nepovie?"

"Chrabromilský parselan. To musí každého rozvášniť," sucho poznamená Nizar. "Myslia si, že to on otvára tú Tajomnú komnatu, však?"

"Spolu s obvineniami, že Potter je dedič Slizolina," dodá Severus.

Nizar sa úprimne zasmeje. "Všetci sa sakramentsky zbláznili, tak ako minule."

Severus zdvihne zrak. "Minule?"

Nizar prikývne. "Hm. V štyridsiatych rokoch minulého storočia otvoril komnatu istý parselan a jej obsah použil na vraždu študenta. Myslím, že sa volala Myrta. Potom nejaký idiot rozhodol, že to urobil Rubeus Hagrid a jeho prekliaty domáci miláčik akromantula, napriek tomu, že smrť dievčaťa nespôsobil jed akromantuly."

"Myslíš Voldemorta," povie Severus a potom si uvedomí, že si tak silno drží znamenie na ruke, až to bolí. Uvoľní zovretie a pokúsi sa trasením získať späť cit v prstoch.

"V tom čase bol jediným parselanom v škole, takže je to logický záver," povie Nizar. "Príhodné, že práve Tom Marvolo Riddle odhalil 'páchateľa', však?"

"Príhodné. Áno." Severus sa cíti zle. "Si si istý, že to nerobí Potter?"

"Vzhľadom na to, že to dieťa ani nevedelo, že hovorí parselčinou, kým sa všetci nezbláznili z trochy syčania?" Nizar prikývne. "On nie je tvojím vinníkom, Severus, ale to, že je parselan môže byť pre teba prostriedkom, ako zistiť, kto tú komnatu otvára. Okrem mňa je to jediný človek, ktorý rozumie tomu jazyku."

"A ja nemôžem práve nosiť tvoj portrét po škole," povie Severus.

"Nie." Nizar zaváha. "Nos radšej príručné zrkadlo. Používaj ho za rohmi."

Severus sa pozrie na portrét. "Prečo?"

Nizar opäť chová Kanzu v rukách, na čele sa mu črtá slabá vráska. "Podozrenie, ktoré, ako zúfalo dúfam, nie je správne."

Lockhart sa snažil tvrdiť, že je v Severusovej práci lepší ako on. Zavraždiť Albusa, a potom Gilderoya Lockharta, znie ako blahodarná úľava od opätovného stresu školského semestra.

Severus musel toho hlupáka znášať, keď začal učiť. Ten idiot nedokázal zvládnuť ani skúšku v šiestom ročníku, nieto ešte zasraný MLOK z elixírov.

Už teraz nenávidí rok 1992, a to sa semester sotva začal.

Severus nie je hlúpy. Keď sa v ten istý deň, ako Potter hodí delobuch do kotlíka niekoho iného, stratí koža z afrického hada a roh z dvojrožca v prášku, presne vie, koho má obviniť. Severus vie, že to bol Potter, ale legilimencia mu ukáže, že nejde o hlúpy žart, ale o Grangerovej pokus o varenie všehodžúsu.

Potom sa Severus nevie rozhodnúť, či je úplne rozzúrený, alebo chce vystopovať rozpracovaný elixír, aby zistil, ako to ide. Medzitým je delobuch výborným dôvodom na to, aby na Pottera naďalej kričal z akéhokoľvek dôvodu.

Prekliaty. Delobuch. V. Triede. Elixírov. Keby to hlúpe decko bolo len o rok staršie, Severus by Pottera prinútil stráviť zvyšok školského polroka na nočných trestoch.

Potom, keď uplynie čas varenia elixíru, sa Grangerovej podarí premeniť sa na mačku. Po tom, čo Poppy diskrétne informuje Severusa o povahe Grangerovej hospitalizácie, ide to vyšetriť. Videl jedného, dvoch alebo všetkých troch členov tej strašnej trojice vychádzať z kúpeľne Umrnčanej Myrty príliš veľa ráz v tomto semestri, aby si nebol plne vedomý toho, kde sa odohráva ich nedovolené varenie.

Zistí, že deti ešte nenapadlo upratať, hoci Grangerová je zvyčajne na svojom pracovnom mieste dôslednejšia. Zrejme to plánovala urobiť až potom a následne ju rozptýlila mačacia srsť. Zdroj tepla je vyhasnutý, ale bol postavený na záchode. Je to vlastne celkom hygienická voľba, pretože tento záchod nikto nikdy nepoužíva na účel, na ktorý bol postavený, nie s perverzným duchom, ktorý len čaká na príležitosť.

V kotlíku zostala aspoň jedna dávka všehodžúsu, ktorú Severus zachytí do fľaštičky, aby si ju preštudoval. Je to učebnicovo dokonalé, čo ho prinúti vzdychnúť si. Jeden z desiatich najlepších výrobcov elixírov na celej tejto prekliatej škole je druháčka z Chrabromilu. Totálne plytvanie.

Zvyšok školského polroka je ešte horší. Severus uvažuje, či mu samovoľne nevyrastú biele vlasy, lebo inak by si ich mohol od frustrácie úplne vytrhnúť.

Keď všetci študenti odídu na leto domov, Severus ide priamo do slizolinskej spoločenskej miestnosti. "Nenávidím ťa."

Nizar zdvihne zrak od niečoho, čo vyzerá ako nezaujaté rozjímanie nad knihou. "Bazilišek?"

"Áno." Severus sa zamračí na krb. "Mohol si to jednoducho povedať."

"Nebol som si istý. Vieš, ako zúfalo som sa chcel mýliť? Severus, ten bazilišok bol Kanzin brat."

Severus niekoľkokrát zažmurká a pozrie nahor. Kanza nie je nikde v zábere ani na Nizarovej osobe. "Kanza je bazilišek?" spýta sa zdesene.

"A táto reakcia je dôvod, prečo to nikomu nehovorím. Je to ešte horšie ako spomenúť, že si parselan."

"Pozrel som sa tomu hadovi do očí, Nizar." Bazilišek patrí medzi zmijovité. Nizar dal pravdivú odpoveď, ak nie úplnú. "Je to len preto, že je to portrét, že sa nič nepríjemné nedeje?"

"Nie. Baziliškovia majú dve sady očných viečok." Nizarove plecia sa zvalili v unavenom zdesení. "Baziliškovia sú ochrancovia, Severus. Aby sa tento zachoval tak, ako sa zachoval..."

"Temný pán," uvedomí si Severus.

"Áno." Nizar sa naňho zahľadí. "Temný pán. Nie Voldemort?"

"Po minulom semestri musím obnoviť isté... zvyky," odpovie Severus a premýšľa o tom, aké opatrné balansovanie bolo používať aj nepoužívať Voldemortovo meno. "Kanza si pamätá, že mala tohto súrodenca?"

"Je to magický portrét, rovnako ako ja. Samozrejme, že si to pamätá." Nizar zatvoril knihu. "A nebol som si istý, či je to Jalaf, kým niektorí z tvojich Slizolinčanov konečne nezačali v tejto miestnosti hovoriť slovo petrifikácia. Povedal som im, aby ti to oznámili, keďže si bol pochopiteľne zaneprázdnený. Predpokladám, že tak neurobili."

"Zabijem ich," zavrčí Severus.

"Sú to len deti, Severus, a boli vystrašené," pripomenie mu Nizar. "Chápem to tak, že tvoj parselan našiel vinníka?"

"Áno. Študentku, ktorá bola priamo posadnutá Témným pánom."

"Prosím ťa, povedz mi, že niekto z tej posadnutosti urobil bývalú posadnutosť," povie Nizar plochým hlasom.

"Urobil to Potter. S baziliškovým tesákom. Zatiaľ čo zomieral na uhryznutie baziliška," odpovie Severus. "V súčasnosti vďačím za svoju duševnú stabilitu konaniu fénixa."

Nizar sa naňho zadíva. "Severus, to dieťa je šialené a nemá to nič spoločné s tým, že je z Chrabromilu."

"Toho som si vedomý, ďakujem."

_____________________________________________________________________________________________________________

1) Tanach – židovské označenie pre Starý zákon, neutrálnejšie označovaná aj ako Hebrejská Biblia. Viac na: https://cs.wikipedia.org/wiki/Tanach, https://cs.wikipedia.org/wiki/Hebrejsk%C3%A1_bible

2) Hat Stall, Klobúčník – označenie človeka, u ktorého klobúk nevie rozhodnúť, kam s ním. Keby niekoho napadol lepší preklad, sem s ním.