Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 4: Halloween 1995

Severus sa do spoločenskej miestnosti vráti až v nedeľu neskoro večer posledný októbrový týždeň. Pokarhá dvoch siedmakov, aby mali nejakú prekliatu diskrétnosť, opäť pošle spať slečnu Greenwoodovú a počká, kým si bude istý, že miestnosť zostane prázdna, a potom si sadne pred krb. "Neznášam toto ročné obdobie."

"Tri dni a bude po všetkom."

Severus zdvihne zrak a potom prekvapene zažmurká. "Nizar, čo to, do čerta, robíš?"

Nizar pokrčí plecami, pričom stále stojí na mieste... ktoré je na jeho vlastnom strope. Jeho zelené rúcho leží v hromade látky na podlahe portrétu. Na sebe má čiernu košeľu, ktorá sa zdá byť príliš dlhá, čierne nohavice akejsi neurčitej dĺžky a tmavohnedé čižmy, ktoré mu siahajú po kolená. Nizarove vlasy visia v dlhých prameňoch, takže aspoň nejako neobrátil gravitáciu svojho portrétu.

"Doslova som ťa ešte nikdy nevidel bez tohto rúcha," povie Severus.

"Ľudia očakávajú dôstojnosť a náležité vystupovanie. Nespím v ňom, to by bolo nepríjemné."

Severus zdvihne obočie. "Ešte stále si nevysvetlil, prečo si hore nohami."

"Chcel som zmeniť perspektívu." Nizar nakloní hlavu, aby sa mohol pozrieť na podlahu vo svojom obraze. "Veľmi to nepomohlo."

"Budem predpokladať, že študenti, ktorí boli v tejto miestnosti, keď si sa rozhodol pre zmenu perspektívy, neboli veľmi pozorní," povie Severus. "Pomôcť s čím?"

"Neviem." Nizar sa zamračí. "Posledných niekoľko dní sa mi jednoducho veci nezdali byť v poriadku."

"Nemám potuchy, čo je primerané pre portrét, Nizar."

"Nemôžem byť konkrétnejší, pretože mi nič iné nenapadlo." Nizar sa zohne dostatočne dlho na to, aby sa odrazil nohami a prevrátil sa vo vzduchu, kým dopadne na podlahu, opäť na pravú stranu.

Severus potlačí pobavený úsmev. "Tiež som ťa ešte nikdy nevidel takého aktívneho."

"Aktívneho? Asi áno." Nizar zdvihne svoj plášť, ale neoblečie si ho. "Táto strana portrétu nie je plochá, Severus. Je trojrozmerná."

Severus to vždy tušil. "Kam vedú tie dvere?"

Nizar mu ukáže napravo. "Tie vedú von. Vzadu je celá záhrada. Ak zájdem príliš ďaleko, hranice obrazu ma automaticky otočia späť." Ukáže doľava. "To je zvyšok domčeka. Je to veľmi krátka prehliadka spálne, kúpeľne, varne..."

"Varňa? Na alkohol alebo elixíry?" Severus sa spýta.

"Elixíry, hoci sa mi podarilo premeniť jednu z byliniek vzadu na alkoholický nápoj. Takto sa dalo ľahšie vyrovnať s koncom 12. storočia. Hlúpa tretia krížová výprava." Nizar sa usmeje. "Mám veľkú záhradu vzadu a všetok čas na svete. Nanešťastie pre všetkých ostatných, veľká časť toho, s čím pracujem, už pravdepodobne vyhynula."

"Vôbec som nevedel, že varíš elixíry. Nikdy si to nepovedal."

Nizar si sadne s habitom zmotaným na kolenách. "Nemyslel som si, že je to také dôležité. Nie je to moja špecializácia, ale zabíja to čas. Ale Salazar... v tom bol veľmi, veľmi dobrý. Dokázal vytvoriť nové veci za jediný deň jednoducho tak, že sa rozhodol pre nejakú potrebu a našiel ingrediencie, ktoré by ju zrealizovali."

Severus bolestne zasyčí a zovrie si ruku nad temným znamením. "Do čerta." Neočakával žiaden druh predvolania, ale toto bolo charakteristické. "Viac mi o tom budeš musieť povedať neskôr."

"Samozrejme." Keď sa postaví, Nizar ho sleduje s pochmúrnym výrazom. "Buď opatrný. Ak sa ti to nepodarí, buď prešibaný."

Severus prikývne. "To som vždy."

* * * *

V noc Halloweenskej slávnosti Severus pri prvej vhodnej príležitosti unikne do svojej kancelárie. Dnešná noc je horšia ako zvyčajne, atmosféra preniká celou školou. Halloween je noc, keď chlapec ktorý prežil, zachránil čarodejnícku Britániu, ale z chlapca ktorý prežil, je teraz chlapec ktorý zmizol.

Severus sa vytrhne z nešťastného rozjímania o roku 1981, keď niekto namiesto klopania začne búchať na dvere jeho kancelárie. Vstane a otvorí ich, aby našiel Draca Malfoya, ktorý stojí na chodbe, lapá po dychu a je biely v tvári.

"Čo?" Severus sa spýta. "Niekto za posledných pätnásť minút zomrel?"

Draco počuteľne lapá po dychu a pokrúti hlavou. "Obraz v spoločenskej miestnosti nad krbom - žiari, pane!"

Žiarenie. Severus cíti, ako sa mu zatají dych.

Oheň.

Severus zabuchne dvere svojej kancelárie a uháňa chodbou, pričom si uvedomuje, že Draco sa s ním snaží držať krok a nedarí sa mu to. Nemôže dovoliť, aby ten obraz zhorel. Je to jeden z mála skutočných zostávajúcich kúskov slizolinskej histórie.

Ten portrét je jeho jediný priateľ.

Severus zatlačí dvere do spoločenskej miestnosti a príde k nim, aby našiel okolo krbu postávať hŕbu študentov piateho a šiesteho ročníka. Všetci sú bledí, s ochabnutými čeľusťami alebo oboje. "Čo sa to tu, dočerta, deje?" dožaduje sa informácie rozhorčene. Ťažký drevený rám portrétu visí v ráme, jeho plátno úplne chýba.

"To nevieme," povie napokon slečna Parkinsonová. Vyzerá, že je na pokraji mdlôb, čo napriek jej dramatickým výrokom nie je jej obvyklá reakcia na nebezpečenstvo.

Nakoniec sa prediera dopredu, znechutený nedostatkom informácií, aby sa prekvapene zastavil, keď sa prederie cez kruh študentov. Na krbových kameňoch leží v bezvedomí dospelý človek v pokrčenej hromade.

Severus sa prinúti k nehybnosti, aj keď mu do mysle preniká poznanie. Toho muža pozná, hoci detaily mu nikdy neboli jasnejšie. Tmavozelený habit strihaný podľa štýlu, ktorý zdobí len portréty z jedenásteho storočia, lemovaný striebornou niťou. Hnedé, kučeravé vlasy dlhé tak, že padajú na plecia, zvýraznené náhodnými náznakmi slnkom vyblednutej svetlej, zakrývajú časť mužovej tváre. Pod pravou rukou mu spočíva prútik z nelakovaného čerešňového dreva so začiernenými glyfmi, prsty sú uvoľnené namiesto toho, aby ho uchopili, čo musel robiť predtým... predtým...

"Všetci. Von." Severus sa rozhliadne po miestnosti, keď nikto neposlúchne. "Von!" zakričí. "HNEĎ! Okamžite do svojich internátov, kým nezistím, čo sa tu stalo!"

"Pane," zašepká Draco, stále s bielou tvárou. "Nikto to neurobil - len to začalo žiariť. Nikto nič nerobil." Potom spolu s Nottom, Andersonom, Zabinim a Goylom uteká do svojho internátu; slečny Parkinsonová, Greenwoodová, Bulstrodeová a Davisová sa vydávajú opačným smerom.

To je nemožné.

Severusov tep sa snaží zrýchliť, ale on to odmieta pripustiť. Dýcha, kým sa rytmus neupokojí na normálny. Je to zrejme možné, inak by sa to nestalo. Je to veľmi nepravdepodobné, vec, ktorá by nemala byť. Plátno nie je známe tým, že by jednoducho ožilo, a plátno je to, čo kedysi bolo; okolo muža zdobiaceho podlahu jeho spoločenskej miestnosti je niekoľko roztrhaných a zničených kúskov maľby. Jeden z nich je dosť veľký na to, aby odhalil to, čo zostalo z tej naznačenej zadnej záhrady v zadnej časti Nizarovho obrazu.

Severus si kľakne a skontroluje, či nie je zranený, aj keď sa snaží magicky zistiť, čo sa deje, bez toho, aby vytiahol prútik. Nenájde žiadnu krv, ale cíti a vidí prvé náznaky vracajúceho sa vedomia. "Nizar?"

Keď muž na kameňoch otvorí oči, ich farba je tá istá známa, orieškovo zelená. Ruka mu hneď uchopí prútik, ale prvé, čo urobí, je, že sa namiesto pohybu rozhliadne okolo seba.

Výborný inštinkt prežiť, pomyslí si Severus s rezervovaným uznaním. "Nizar."

"Čo?" Dokonca aj hlas sa zhoduje. Nizar sklopí zrak na kameň, potom na zapálený oheň v krbe, kým si všimne prútik v jeho ruke. "Prečo ma všetko, kurva, bolí? Ako sa, dočerta, môžem pozerať na ten krb? Bolo to - uhol je zlý -"

"Nizar!" Severus prudko povie a preruší to, čo znie ako skutočná panika.

Nizar sa vyškriabe na ruky a kolená a stretne sa so Severusovými očami. "Ale - čo to, do prdele - ja neviem -"

"Ja tiež nie," odpovie Severus opatrným hlasom. "Ešte stále si v slizolinskej spoločenskej miestnosti."

"Ja viem. Cítim to. Cítim jej mágiu," zašomre Nizar. "Ja ne... Severus?"

Severus zatne ruku v päsť, skôr než sa odvážil natiahnuť ruku a dotknúť sa Nizarovho ramena. Zelená látka pod jeho rukami vyzerá ako vlna, ale je príliš mäkká a jemne tkaná na to, aby to bola len vlna. Je to habit určený na pohodlie rovnako ako na nepredvídateľné škótske počasie a pred tisíc rokmi musel stáť prekliate kráľovské výkupné. Pod tou látkou sa skrýva tvar ľudského ramena spolu s teplom živého tela. "Nizar," zopakuje, nevediac, čo iné povedať.

Nie, on to vie. Musí. Dôkazy sú zrejmé, ale dôkazy sa dajú sfalšovať. "Nizar: čo sa deje v knihe Cez zrkadlo?"

"Nemám potuchy. Nečítal by si ju. Priveľmi ťa urazila tá prvá." Nizar sa natiahne; Severus ho chytí za ruku a pomôže mu vstať. Nizar je oveľa nižší, ako si Severus vždy myslel, možno o 13 čísel nižší ako Severusových stoosemdesiat centimentrov.

Tento pokus sa takmer skončí tým, že Nizar spadne rovno na tvár, kým ho Severus nezachytí a nedonúti ho sadnúť si na pohovku. "Čo sa stalo?" Severus sa spýta a sadne si vedľa portrétu - nie, muža. Bez ohľadu na to, aká čudná mágia práve vstúpila do hry, Nizar bol stále portrétom muža.

"Ja neviem." Nizar sa šokovane širokými očami rozhliadne po miestnosti. "Neviem, čo sa stalo. Chystal som sa na večer odísť, už len preto, aby som mohol predstierať, že nepočúvam, ako isté deti diskutujú o veciach, ktoré nechcem pozorovať. Cítil som niečo... cítil som, že ma to ťahá." Nizar sa zamračil na svoj prútik. "Nedržal som ho v ruke. Alebo áno?" Potom si priloží ruku k hrdlu a dotkne sa známeho trblietavého zeleného prúžku. "Kanza, najdrahšia, prehovor ku mne."

Severus sleduje, ako sa čierny bazilišok pohne, až sa jej nos vynorí z Nizarových vlasov, jazyk sa niekoľkokrát mihne a potom sa ozve asi tridsaťsekundové syčanie.

Nizar s úľavou zatvorí oči. "Si v poriadku. To je... ako to, že s tebou, dočerta, sedím v tejto miestnosti, Severus? Veď som zasraný portrét!"

V hrdle sa mu ozve divoký hysterický smiech, ale zatlačí ho späť. "Si portrét so špinavými ústami," oponuje Severus. "Neviem a neviem sa rozhodnúť, či ťa mám schovať vo svojej kancelárii, alebo ťa vziať rovno k Albusovi Dumbledorovi, aby zistil, čo sa stalo. Toto je nad moje schopnosti, Nizar." Severus sa považoval za sčítaného čarodejníka a doslova nikdy nepočul zmienku o portréte, ktorý by sa rozhodol, že život v plátne je dostatočne nudný na to, aby ho úplne opustil.

"Mám podozrenie, že je to nad schopnosti každého z nás," povie Nizar slabým hlasom. "Opäť sedím v tejto miestnosti. Opäť dýcham skutočný vzduch."

"Čože? Prečo si povedal opäť?" Severus sa spýta, nie je si istý, či to počul správne. Nemohol.

Nizar niekoľkokrát zažmurká. "Ja... ja som už zabudol. Neviem, čo som povedal. Je mi to ľúto. Ja..."

Situáciu nezlepší ani to, keď Nizar omdlie, zatiaľ čo stále sedí vzpriamene na pohovke. Severus stisne pery, kým jemne postrčí Nizara do ramena, aby sa oprel o vankúše a nehrozil mu opätovný pád na podlahu. Potom zistí, že sa drží úplne nehybne, keď sa Kanza vynorí zo svojho obľúbeného úkrytu a skĺzne mu po ruke.

"Ahoj. Neublížim mu," povie jej Severus tichým hlasom. Nizar predsa raz spomenul, že rozumie anglicky, aj keď nie je schopná hovoriť.

Bazilišok zareaguje tak, že očuchá jeho prsty a potom sa otočí a pozrie sa naňho s prvými otvorenými viečkami. Keby to bolo inak, bol by príliš mŕtvy na to, aby uvažoval o tom, že sa bojí. Baziliškove oči sú žiarivé, mnohotvárne smaragdovo zelené, vôbec sa nepodobajú na slabé zelené šmuhy farby zachytené na portréte.

"Viem, že ho budeš strážiť," povie Severus a snaží sa necítiť smiešne, keď sa rozpráva s portrétom malého baziliška. "Potrebujem nájsť pomoc." Na jeho prekvapenie maličká Kanza zdvihne a sklopí hlavu v rozvážnom kývnutí, kým sa opäť skĺzne do úkrytu pod Nizarovými vlasmi.

Riaditeľ stále nespí, aj keď má na sebe župan, ktorý je rovnako krikľavý ako jeho denný habit. Severus má podozrenie, že ten chlap už zostarol natoľko, že spánok sa mu hľadá ťažko.

Severus zisťuje, že prvý problém, ktorý má pri rozhovore s Albusom, nie je predstava živého portrétu - zdá sa, že Albus sa vyžíva vo večných podivnostiach -, ale predstava, že portrét vôbec existuje. "Ako to, že si to nevedel?" Severus sa neveriacky spýta, keď nasleduje Albusa po schodisku.

"Severus, v slizolinskej spoločenskej miestnosti som bol presne raz, a to kvôli tínedžerskej nerozvážnosti, ktorá sa týkala internátu siedmeho ročníka, nie prehliadky."

"Prosím, neposkytuj mi ďalšie podrobnosti," povie Severus. "Hľadal som v kobkách, ale tento hrad má toľko portrétov, Albus. Ani mi nenapadlo, že Nizarov portrét je jediný svojho druhu!"

"Ak tu boli aj iné, stratili sa pred mnohými, mnohými storočiami." Albus ho nasleduje dolu do kobiek, pričom sa drží v zdvorilej vzdialenosti od kamennej steny, aby sa mohol vyhovoriť na neznalosť hesla. Keď sa stena odsunie, Severus počká, kým Albus vykročí, aby spolu vstúpili do miestnosti.

Severus sa zamračí, keď si uvedomí, že Nizar je opäť hore. Zhromaždil tiež malý zástup Slizolinčanov: Malfoy, slečna Parkinsonová, Zabini a slečna Bulstrodová.

Albus sa zdá byť pobavený. "Myslel som, že si ich poslal spať."

Severus vydá sklamaný zvuk. "Poslal."

"Je krásna," hovorí Malfoy Nizarovi a pozerá sa na Nizarine zovreté ruky. Severus vidí záblesk trblietavých šupín a vie, že Kanza ich zaujala.

Nizar sa na krátky okamih pozrie dolu a potom vráti pozornosť Malfoyovi. "Hovorí, že ďakuje."

"Nikdy som nevidel hada, ktorý by vyzeral takto. Čo je to za druh?" Slečna Parkinsonová sa spýta.

"Pravdepodobne vyhynul, je to tisícročný portrét, Pansy," povie Zabini.

"Pozor na to, mám deväťsto sedemdesiatosem. Prestaň ma tlačiť do tisícročia skôr, ako som pripravený!" Nizar odvrkne a potom sa na študentov usmeje tvrdým úsmevom. "Kanza je bazilišok."

Severus prevráti očami, keď všetci štyria Slizolinčania okamžite urobia obrovské kroky dozadu. Nizarov úsmev sa rozšíri. "Čo som vám, idiotom, povedal v roku 1993?"

"Že baziliškovia majú dve sady viečok?" Odváži sa slečna Bulstrodová.

"Presne tak," potvrdí Nizar. "Okrem toho, Kanza sa na vás všetkých štyroch posledných päť minút pozerá a nikto z vás nie je mŕtvy ani skamenený. Určite ste Slizolinčania?"

Albus sa usmeje, keď smiešna slizolinská pýcha privedie všetkých štyroch mladých idiotov späť bližšie. "Prepáčte. To len... Tajomná komnata, krv na stenách. Niektorí z nás sú stále paranoidní," ospravedlní sa Zabini.

"A keby niekto z vás idiotov predo mnou spomenul slovo 'skamenelý' pred, och, májom toho roku..." Nizar dovolí Kanze, aby mu vyliezla na rukáv a rameno, aby sa mu mohla opäť schúliť okolo krku. "Mimochodom, čo ste mali vtedy urobiť?"

Malfoy sa ošíva. "Povedať to niekomu?"

"Ach, áno." Nizar sa na nich štyroch pozerá s ironickou toleranciou. "Tento krok ste preskočili, však? Všetci máte veľké šťastie, že ma má vaša hlava fakulty rada, inak by vás všetkých zabil za to, že ste takí hlúpi."

Severus si prekríži ruky. "Vskutku." Sledovať tínedžerov, ako sa mrvia od pocitu viny, asi nikdy neprestane byť zábavné. "Neoznámil som vám všetkým, aby ste sa na večer odobrali?"

"Áno, pane, ale nestáva sa každý deň, aby zo steny spadlo plátno ako človek." odváži sa slečna Parkinsonová. Severus na nich len hľadí a čaká, kým si Zabini nevzdychne. "Tak poďme."

Severus čaká, kým odídu. "Budeš pokračovať vo svojej záľube v nosení baziliškov mimo hraníc portrétu?"

"Nuž, niektorí ľudia majú zvláštnu záľubu v nosení celých súhvezdí na svojej osobe," odpovie Nizar a venuje Albusovmu županu nechápavý urazený pohľad.

"A had sa vynoril z portrétu, rovnako ako ty a tvoj prútik," zamyslí sa Albus. "Pardon, ja som riaditeľ Albus Dumbledore."

"Poznám tvoje meno asi tak spred deväťdesiatich siedmich rokov," povie Nizar a prižmúri oči, keď Albus pristúpi bližšie. "Mimochodom, to nebolo ľstivé. Na druhý deň ráno ťa takmer chytili."

"A ak som potreboval potvrdenie o tvojom portréte a mieste, kde si sa v danom čase nachádzal, mám ho teraz." Albus sa zahľadí na rozbitý rám z tvrdého dreva. Na podlahe leží kliatbou poškodená menovka, trblieta sa v nej striebro a odráža sa od nej svetlo ohňa. "Predpokladám, že nevieš, ako to vysvetliť."

Nizar sa zamračí. "Vlastne sa to stáva každú noc, keď sa pokúšam ísť spať. Toto je len prvá noc, keď niekto zachytil túto udalosť po tom, čo sa stala."

Albus sa prekvapene otočí. "Na hrubosť nie je dôvod."

"Máš pravdu. Na to vôbec nie je dôvod," odvetil Nizar. "Predveďme ten akt v opačnom garde, strč celé svoje ja do rámu portrétu a uvidíme, ako sa potom budeš cítiť."

"Dobre, možno je na to trochu výzva," pripustí Albus. "Alebo dúfaš, že tým podnietiš nejakú konkrétnu reakciu?"

"Vlastne len dúfam, že ten odev pretransformuješ do niečoho menej oslepujúceho." Nizar sa skutočne odvráti od Albusovho županu. "Vidím viac farieb ako priemerný človek. Prosím, nechcem, aby sa prvý deň mojej existencie začal s migrénou."

"Ach. Ľahko sa to urobí." Albus jediným ťuknutím prútika stlmí svoj župan. Prevládajúcou farbou sa stane priemerná súmračná fialová namiesto niečoho, čo sa blíži k oči trhajúcej purpurovej. "Je to zlepšenie?"

"Už si nechcem vyškriabať očné buľvy z lebky, takže áno."

Albus ustúpi. "Potom by sme možno mali v tomto rozhovore pokračovať inde. Sú tu deti, ktoré ešte stále vykúkajú spoza rohu."

"Polovica z nich aj tak chodí spať až po polnoci." Nizar sa zohne, aby zdvihol prúžok striebra, ktorý niesol jeho meno, a zovrie ho v dlani. Nielenže je stále poškodený od prastarej vybuchujúcej kliatby, ale teraz je aj pokrútený. "Áno. Predpokladám, že by sme mali pokračovať v rozhovore inde," povie a vloží pokrivený strieborný štítok do vrecka.

Severus sleduje, ako sa Nizar postaví, a hneď sa uistí, že ten muž už nespadne. Na nohách stojí oveľa stabilnejšie, bradu má zdvihnutú, oči ostražité a pozorné namiesto spanikárených. Teraz Severusa oveľa viac znepokojuje skutočnosť, že Albus absolútne netuší, čo si má o ich novom hosťovi myslieť. Vždy to dobre zahrá, ale Severus vie, že Albus je bezradný.

Keď vyjdú z kobiek a vrátia sa na prízemie hradu, portréty, ktoré lemujú chodbu, ich sledujú, ukazujú na Nizara a šepkajú si. "Zdá sa, že si obľúbený," poznamená Severus.

"Poznávajú ma, alebo aspoň vedia o mojej existencii." Nizar sa niekoľkokrát pozrie sem a tam, kým to vzdá a pozerá pred seba. "Poznáš to šteklenie na zadnej strane jazyka, akoby si vedel, po akom slove siahneš, ale ono nechce vyjsť?"

"Áno."

Nizar napne ruku na svojom prútiku, až mu zbelejú kĺby, keď začnú stúpať po schodoch na štvrté poschodie. "Všetko je teraz také. Všetko."

"Keď už hovoríme o poznaní... máš výhodu, že poznáš moje meno, ale ešte som nepočul, že by si sa predstavil," povie Albus.

"Nizar Hariwalt, Casa de Deslizarse, učiteľ Obrany na Rokefóþe. Veľmi stará angličtina," vysvetlí Nizar, keď sa naňho Albus a Severus rovnako zvedavo pozrú. "Názov školy znamenal 'stíhať myšlienky'. Usilovať sa o učenie."

"Rokefóþ." Severus zdvihne obočie. "To je oveľa elegantnejšie ako moderný anglický preklad."

Nizar sa usmeje. "Myrddin nebol veľmi dobrý v starej angličtine. Dával prednosť britským jazykom, ale vedel, že vymierajú."

"Zistil som, že sa mi súčasný model páči. Učil si triedu nazývanú len Obrana?" spýta sa Albus.

Nizar sa zdá byť tou otázkou podráždený. "Môžeš niekoho zabiť kúzlom, ktoré nebolo vyhlásené za temné. Predstava, že temné umenia mágie sú jediné, proti ktorým sa treba brániť, je smiešna."

Severus potlačí úsmev. Prečo by tento rok nemohli mať na obranu inštruktora, ktorý by mal rovnaký názor namiesto tej prekliatej ružovej ropuchy?

Chrlič je oveľa informatívnejší. "Nizar!" zvolá a nakloní sa tak ďaleko od svojho stĺpa, že takmer spadne. Nizar natiahne ruku a poškriabe kamenný chrlič za jeho čudne tvarovanými ušami, čo spôsobí, že socha vyvolá povzdych... a dvere na schodisko sa otvoria.

"Nuž!" Albus povie, čo je úplne zbytočná poznámka.

Nizar sa pozrie na chrliča a potom na otvorené dvere. "Teraz sa mi tam nechce ísť. Netuším, prečo som to práve urobil."

"Je to len riaditeľňa," zamrmle Severus.

"Ja viem." Nizar sa raz pozrie dolu, očami prebehne po Severusovej ľavej ruke, a potom opäť zdvihne zrak.

"Musím sa poradiť s našimi predchádzajúcimi riaditeľmi," povie Albus a zastaví sa vo dverách. "Musím zistiť, či niekto dokáže rozoznať spôsob tvojho nezvyčajného príchodu, alebo či niekto vie, ako ťa vrátiť späť."

"Späť. Samozrejme." V Nizarových očiach sa objaví znepokojujúci záblesk. "To by bolo správne, nie?"

Vtedy si Severus uvedomí, že myšlienka premeniť nejako Nizara Slizolina späť na portrét je... nie je to želateľný výsledok. Dokonca sa o takom zmieni Albusovi cestou po schodoch. "Po Británii sa nám promenáduje takmer nemŕtvy bastard, ktorý tvrdí, že pochádza zo rodu Slizolinov, a ak si zabudol, chýba nám čarodejnícky spasiteľ," pripomenie mu Severus. "Toho človeka by sme mohli skutočne potrebovať, portrét alebo nie."

"Pomohol by som ti zabiť Voldemorta už len za to, čo urobil Kanzinmu bratovi," ponúkne Nizar.

"Bratovi." Albus sa zastaví uprostred otvárania jedných z dvojkrídlových dverí. "Salazarov bazilišok v Tajomnej komnate bol súrodencom tvojho vlastného?"

"Jalaf. Áno."

Albus sa zamračí. "Nie som si istý, či sa mi návrat baziliška na Rokfort pozdáva."

Nizar sa dotkne trblietavého zeleno-čierneho pásu omotaného okolo jeho krku. "Baziliškovia sú ochrancovia, pán riaditeľ. Ak tu Salazar nechal Jalafa, potom plnil túto úlohu spolu so zásahmi proti škodcom - alebo ste si nikdy nevšimli, že Rokfort nemá problémy s potkanmi a myšami? Dokonca aj pavúky boli zriedkavými votrelcami. Aby sa Jalaf správal tak, ako sa správal, Riddle mu urobil dve veci."

"Čo sú to za veci?" Albus sa spýtal.

Severus si nemyslí, že by si pomýlil smútok, ktorý prelína Nizarovu odpoveď. "Na začiatok ho dohnal k šialenstvu. Vzhľadom na to, že Jalaf zrejme premenil na kameň všetko, s čím sa stretol, Riddle pravdepodobne odstránil Jalafovi oba páry viečok. Jalaf by bol pomaly umrel hladom, Albus Dumbledore. Bazilišok nemôže jesť skamenenú potravu, nech je akokoľvek veľký."

Albus Nizarovi pomaly prikývne. "Potom bolo zabitie baziliška mladým pánom Potterom milosrdenstvo aj nevyhnutnosť."

"Vzhľadom na to, ako ste si vy mnohí zaškatuľkovali parselanov, sa nezdá, že by ste mali veľkú pomoc pri zisťovaní opaku," odpovie Nizar.

Albus otvorí dvere a vedie do svojej kancelárie. "Toto zmýšľanie nezdieľam."

"To hovoria všetci, kým pred nimi prvýkrát nezasyčíš," zamrmle Nizar, ale nasleduje Albusa, keď Severus gestom naznačí, aby ho Nizar predišiel.

Severus zatvorí dvere, keď Albus pozdraví portréty predchádzajúcich riaditeľov a riaditeliek školy. "Dobrý večer, dámy a páni." Mnohé z portrétov na nižších poschodiach sa v reakcii prebudia a väčšina z nich sa na Nizara pozerá so zdvorilou zvedavosťou, keď sa muž otočí do kruhu, aby si prezrel všetky dostupné tváre.

Phineas Nigellus Black reaguje na pohľad na Nizara ako prvý. "Ako ja, dočerta, sedím na tomto blbom prekliatom portréte! Nizar!"

Nizar sa otočí a pozrie na Phineasa. "Aha! Nevidel som ťa od... roku 1925?"

"V tom roku som sa rozhodol zmiznúť zo sveta," pripustí Phineas s povýšeným odfrknutím.

"Nuž, to bolo hlúpe," odpovie Nizar. Severus sa pristihne, že stláča pery; už dlho nevidel Phineasa tak účinne stratiť reč.

"Nizar?"

Všetci zdvihnú zrak, keď počujú zvuk portrétu, ktorý si razí cestu cez rámy ostatných portrétov, aby sa dostal dolu vežou. Vtom nadrozmerný ryšavec odstrčí Phineasa nabok, aby sa na nich pozrel.

"Nizar! To si ty!" zaburáca Godrik Chrabromil.

Nizar sa usmeje. "Godrik! Vyzeráš živo. Prinútil si umelca, aby namaľoval tvoj portrét bez šedín, aby si sa nemusel potýkať s vlastnou márnivosťou?"

"Márnivosť? Pch," povie Godrik. "Tak rád ťa vidím prebudeného!"

"Prebude - čo?" Nizar sa spýta a hľadí na Godrika. "Ako to myslíš, prebudeného?"

Godrik ignoruje Nizarovu otázku. "Počkaj, počkaj, počkaj - tak poďte! Pohnite sa, vy ostatní!"

Ako ďalšia do rámu portrétu vstúpi Rowena Bystrohlavová a položí ruku na Phineasov klobúk, aby ho odsunula z cesty. "Nizar! Vitaj, najdrahší!"

"Rowena," pozdraví ju Nizar, hoci sa začína mračiť. O chvíľu sa k nim pridá Helga Bifľomorová. Phineas vydáva nedôstojné zvuky a kričí, aby ostatní vypadli z jeho portrétu. "Helga," povie Nizar a potom ukáže na portréty. "Toto je partia z roku 1015. Nie neskoršia sada."

To by vysvetľovalo, prečo sú Zakladatelia mladší, než si Severus pamätá, že kedy videl, oveľa bližšie k nástupu čarodejníckeho stredného veku namiesto na pokraji jeho zmeny na bodrú starobu. Pozrie na Albusa, ktorý prikývne. "Nie sú v spoločných priestoroch hradu, ale pokiaľ ide o to, kde tieto portréty bývajú okrem Godrikovho miesta vo veži, to neviem."

"Godrik mal vtedy päťdesiatdva rokov. Helga mala štyridsaťsedem. Rowena mala... mala..." Nizar zvraštil obočie. "Šesťdesiatjeden?"

"Správne," odpovie Rowena. Vyzerá oveľa mladšie a v čiernych vlasoch nemá ani náznak striebra.

"Uhni, ty nevďačník!" zakričí ďalší portrét. Phineas nahlas nadáva, kým skočí do ďalšieho portrétu. Nakoniec sa o miesto delí s Elizabeth Burkeovou, ktorá vyzerá, akoby ho najradšej strčila hneď naspäť.

Portrét, ktorý sa pripojí k Zakladateľom, má rovnakú bronzovú pleť ako Nizar a orieškové oči, hoci v jeho očiach prevláda skôr zelená ako sivá. Má kučeravé čierne vlasy, ktorých sa len dotýkajú strieborné nitky, a na tvári široký úsmev. "Tu je môj malý brat. Vôbec nestarne."

"Salazar," zašepká Nizar.

Severus sa snaží pochopiť, na čo sa pozerá. Je veľmi ťažké prirovnať tú výraznú tvár k zachmúrenej, vymytej šedi staršieho Salazara Slizolina a jeho večnému zachmúreniu. "Doslova som ešte nikdy nevidel portrét Salazara Slizolina, ktorý by vyzeral tak mlado."

"1015. Mal by štyridsaťpäť," povie Nizar. "Sal, ja som portrét. My kurva nestarneme!"

Salazar prekvapene cúvne a potom sa zahľadí na Rowenu. "Hovorila som ti, že to môže mať vedľajšie účinky, Salazar."

"Ktoré sme sa snažili zmierniť!" Salazar kričí naspäť.

Helga pokrúti hlavou. "Človek môže urobiť len niečo, aby zmiernil cenu doslova stáročí."

"Vlastne takmer tisícročie," dodá Godrik.

Nizar sa zamračí na zakladateľov. "Nájdem vaše jednotlivé portréty a všetky do jedného podpálim, ak mi jeden z vás nezačne vysvetľovať, čo sa to vlastne deje!"

"Rád by som sa pridal k tejto žiadosti, ale bez toho pálenia portrétov," povie Albus pokojným hlasom.

"Choď do prdele," povie Nizar a pozrie na Albusa. "Sú moja rodina a ja si ich budem podpaľovať, ako sa mi zachce!"

Severus málokedy ľutuje, že nevlastní fotoaparát, ale výraz Albusovej tváre v tej chvíli je vzácny a treba si ho vážiť. "Prosím, nenič nenahraditeľné magické artefakty, nech sú akokoľvek otravné," povie, hoci len preto, aby Albusa upokojil.

Nizar na chvíľu upriami svoj pohľad na Severusa. "Dobre." Opäť sa pozrie na zakladateľov. "Prečo som dnes večer vypadol z rámu portrétu?"

"Pretože je rok 1995," povie Salazar. Keby niekto včera Severusovi povedal, že Salazar Slizolin vie znieť nežne, neveril by mu.

Nizar zdvihne obočie. "Čo presne znamená čo? Prestaň byť taký prekliato záhadný!"

Štyria zakladatelia si vymenia pohľady. "Ach, bože. Nečakali sme, že stratíš tak veľa," povie Helga.

Severus netuší, čo cíti. Ak je to nadšenie, tak je mu úplne cudzie. "Vôbec to nie je portrét, však?"

Salazar mu venuje pohľad plný žiarivej hrdosti. "Nie, hlava mojej fakulty. Nizar je naozaj môj brat."

"Ty... ty si ma strčil do portrétu?" Nizar vyzerá šokovane. "Strčil si ma do portrétu na tak dlho, aby som zabudol, že nie som portrét?"

Rowenin hlas je suchý ako kameň. "Zrejme áno."

"Ale nielen to." Nizar zatvorí oči a stisne si hrot nosa. "1017. To je dátum namaľovania portrétu, to si pamätám. Bolo to neskoro, však? Ale to nie je - koľko mám rokov?"

Traja zo štyroch vyzerajú z tejto otázky vrcholne rozladení. Godrik si povzdychne. "Ten portrét bol použitý ako podklad pre kúzlo, a áno, máš pravdu, že bol namaľovaný v roku 1017. Ty si však mal v čase vykonania kúzla štyridsaťdva rokov."

Nizar si zaborí ruky do vlasov a vydá frustrovaný zvuk. "Výborne. Aké kúzlo?"

"Také, ktoré má ochrániť našu budúcnosť." Salazar obráti pozornosť na Albusa. "Pán riaditeľ. Bol som veštec, ktorý vedel neomylne veštiť budúcnosť. Vďaka tomu sme všetci vedeli, že jedného dňa príde na tieto ostrovy veľké nebezpečenstvo, a to nebezpečenstvo bude pochádzať z môjho vlastného rodu. Po roku 1039 som opustil Rokfort a podnikol som vlastné kroky, aby som sa pokúsil byť nápomocný, ale nič iné neviem, môj portrét nebol od toho roku aktualizovaný."

"Vedeli sme o Tomovi Riddlovi v roku 1017?" Nizar si povzdychol. "Tak to si pridám na zoznam vecí, na ktoré si nepamätám."

"My štyria zakladatelia sme boli spätí s mágiou tejto školy," povie Rowena. "Hoci by Salazar bol radšej, keby to bolo inak, nemohla to byť jeho podstata, jeho pravé ja, zamknuté v nevinnom kúsku plátna vďaka mimoriadne komplikovanému ochrannému kúzlu, okrem iných kúskov mágie."

"Nikto nikdy predtým nič také neurobil. Dá sa celkom rozumne predpokladať, že to nikto neurobil ani odvtedy," hovorí im Helga. "Vedeli sme, že to môže mať vedľajšie účinky, ale uľavilo sa mi, že okrem niekoľkých medzier v pamäti Nizar prešiel objavením sa tak, ako mal, s nedotknutou osobnosťou a mágiou."

"Je neporušená?" Salazar sa znepokojene spýta. "Vyskúšal si ju, Nizar?"

"No, takmer sa mi z toho zastavilo srdce. Za to ti veľmi pekne ďakujem!" Nizar vytiahne prútik a namieri ním na prázdnu šálku, ktorá leží na opustenom čajovom podnose. Šálka je premenená na fľašu so sklenenou zátkou, ktorá vyzerá starodávne.

"Ach, prosím ťa, nevracaj to späť na čajovú šálku," povie Albus naraz. "Je to celkom krásne! Môžem si ju nechať?"

Severus sa snaží neprevrátiť oči. Raditeľ je prekliata straka.

Nizar mu venuje zvláštny pohľad. "V prvom rade to bola tvoja šálka." Potom sa pozrie na Salazara a zasyčí naňho. Salazar sa usmeje a odpovie v parseltčine. Severus nevie, či ten muž volal konkrétne na ňu, ale syčanie upúta pozornosť Kanzy, ktorá sa vynorí z Nizarových vlasov a vzpriami sa, aby sa pozrela na portrét.

"Ach, tam je tá drobná kráska." Salazarov výraz zosmutnie. "Som rád, že si stále nažive."

Helga položí Salazarovi ruku na plecia; potom prehovorí Rowena. "Keďže sme vedeli o vážnom nebezpečenstve, ktoré hrozí študentom našej školy, hoci to bolo už pred mnohými rokmi, podnikli sme kroky, aby sme... ak nie úplne skoncovali s ním, tak aspoň poskytli správny druh pomoci. Nizar sa dobrovoľne ponúkol, že prečká storočia, aby mohol túto pomoc poskytnúť, keď príde čas."

Nizar si náhle sadne na zem. "Aha, dobre. Som mimoriadne hlúpa živá bytosť."

"Nie, brat," povie Salazar. "Ani hlúpy ani nerozumný. Dostatočne prefíkaný na to, aby prežil."

Godrik prikývne. "Dostatočne odvážny na to, aby si vydržal dlhé, nekonečné roky."

"Dostatočne múdry, aby vedel, kedy hovoriť a kedy mlčať," povie Rowena.

Helga sa usmeje. "Dostatočne tvrdohlavý na to, aby si prešiel celý a nedotknutý, aj keď sú tvoje spomienky roztrúsené viac, než by si ktokoľvek prial."

Zdá sa, že Nizar je príliš zdrvený na to, aby prehovoril, a tak to namiesto neho urobí Severus. "Od Nizara viem, že okrem vás bol jedným z prvých učiteľov tejto školy. Okrem toho nevieme takmer nič. Myslím, že Nizar by ocenil, keby si vypočul, na čo si spomínate."

"Nizar bol vďaka Salazarovi tiež prvý medzi našimi študentmi," povie Helga a rozžiari sa. "Bol geniálny, profesor Snape. Učil sa rýchlo a dobre a bol doslova prvým z našich študentov, ktorý sa zlepšil, aby učil iného len preto, že videl, že je to potrebné. V čase, keď sme mali oveľa viac študentov než len hŕstku, na ktorú sme boli zvyknutí, bol Nizar v sedemnástich rokoch uznávaným inštruktorom."

"Dvadsaťpäť rokov vyučovania Obrany proti čiernej mágii," zamrmlal Albus.

Nizar sa zamračí. "Len Obrany. Nie Obrany proti jednému konkrétnemu aspektu mágie. Len Obrany!"

"Nevyučoval len Obranu, hoci to bola jeho hlavná špecializácia. Bol v nej veľmi dobrý. Veľmi kreatívny v elixíroch, hoci mi stále neverí." Salazar sa zahľadel na Nizara, ktorý pokrčil plecami. "Vidíš?"

Godrik vyzerá spokojne. "Učil aj našich metamorfmágov."

Severus si takmer prehltne vlastný jazyk. "To sa dá naučiť?" Panebože, nepotrebujú celý ostrov plný metamorfmágov!

"Samozrejme, že sa to dá." Rowena venuje Severusovi úsmev, ktorý hraničí s úškrnom. "Nikdy sa to nemalo vypustiť ako dostupná špecializácia, hoci to a triedy animágov boli vyhradené len pre najpokročilejších študentov transfigurácie."

Nizar zdvihne obe obočia. "Myslím, že si nepamätám, ako sa to robí."

"Vráti sa to," povie Helga. "Ak sa mágia bude správať tak, ako má, začneš si spomínať."

"Už je to dávno, čo si mal skutočnú fyzickú podobu, Nizar. Maj so sebou trpezlivosť," poradí mu Rowena.

"Dobre." Nizar sa pozrie na svoj prútik, kým vráti pozornosť Salazarovi. "Voldemort. Je to moja chyba, alebo tvoja?"

"Je o nevýslovne veľa generácií pod nami. Sotva ide o vinu... ale nie, on nie je tvoja chyba. Je priamo z môjho rodu." Salazar sa tvári nechápavo. "Arogantný malý výrastok. Zašliapol by som ho, keby som mohol."

"Potom predpokladám, že budem asistovať s vytváraním jeho mŕtvoly," rezignovane povie Nizar. "Alebo ho zabijem sám, aby do toho pätnásťročný chlapec nebol dotlačený."

"Nebude to také jednoduché," povie Albus. "Voldemorta priamo zasiahla smrtiaca kliatba, a nemala žiadny účinok."

Severus cíti, ako mu pod okom zašklbe sval, ale nereaguje ani neodpovedá. Doteraz to nevedel, a to ho dráždi.

Nizar sa dotkne baziliška na svojom hrdle. "Imunita voči smrtiacej kliatbe, neznamená, že je imúnny voči všetkému."

Ak sa zabitie Voldemorta naozaj stane jednoduchou úlohou nechať ho pozerať do očí nedospelého baziliška, Severus to bude považovať za spravodlivosť a bude spokojný s výsledkom.