Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 5: Šesť nemožných vecí pred raňajkami

Nizar sa snaží rozhodnúť, či má nenávidieť existenciu, a ak áno, do akej miery. Nebol si istý, čo má od tohto stretnutia očakávať, ale "vlastne nie portrét" sa nikdy nedostalo na zoznam možností. Nepamätá si, kde sa narodil, ani nič zo svojho detstva. Spomína si na kúsky udalostí z Rokfrotu počas rokov učenia, na priateľov a rodinu. Má roztrúsené spomienky z portrétu až po rok 1800, keď sa jeho spomienky stávajú viac-menej lineárnymi.

Tiež si nie je istý, čo si má myslieť o Albusovi Dumbledorovi. Súčasný riaditeľ sa Nizarovi zdá ako šachista, ktorý vie, že musí vyhrať hru, a nemá problém, keď na dosiahnutie tohto cieľa musí obetovať niečo dôležité. Nizar nemusí nutne nesúhlasiť s potrebou obety, ale radšej by sa jej vyhol, najmä ak sú po ruke lepšie alebo zábavnejšie riešenia.

"Predpokladám, že ti budeme musieť nájsť miesto, kde by si mohol bývať v rámci hradu," hovorí Dumbledore. "Samozrejme, toto je najhorší možný čas na takýto zaujímavý prírastok."

Nizar sa pozrie na Severusa. "To je ten nezmysel ministerstva, na ktorý si sa sťažoval minulý mesiac?"

Severus prikývne. "Náš súčasný učiteľ Obrany proti čiernej mágii naozaj... nie je."

Nizar vie, že Severus má na vec oveľa silnejší názor, ale z nejakého dôvodu ho nevyjadruje. Buď je voči Dumbledorovi tiež nedôverčivý, alebo už toľko povedal a necíti potrebu sa opakovať.

"Tento post momentálne zastáva Dolores Umbridgeová," vysvetľuje Dumbledore. "Je to ministerský dozor od súčasného ministra mágie, ktorý odmieta veriť, že sa Voldemort vrátil a že je hrozbou. Dolores hľadá pre ministra Fudgeho zámienky, aby ma mohol obviniť, čo je jediný spôsob, ako môže ministerstvo priamo zasahovať na Rokforte."

"To je ten druh zbabelosti, ktorý spôsobí smrť ľudí." Nizar nie je nadšený logikou ich ministra. "Ak nájdeme Voldemorta, môžeme mu tohto ministra Fudgea jednoducho odovzdať?"

"Nie, Severus," povie Dumbledore, keď si všimne, že Severus sa pri tejto myšlienke usmieva. Nuž; skóre jedna pre Nizara. Už dávno nevidel Severusa, aby sa z niečoho tak tešil.

"Poznáš ju?" Severus sa spýta.

"Dolores? Ach, áno. Mala románik s ružovou farbou, zatiaľ čo všetci ostatní sa snažili mať románik s časťami cudzích tiel. Mala tiež krásny zvyk rozprávať sa len s ľuďmi, o ktorých si myslela, že by mohli pozdvihnúť jej postavenie v živote," odpovie Nizar. "Odhliadnuc od toho, ak sa veci za posledný rok veľmi nezmenili, ministerstvo nemá mať právomoc vymenovať učiteľa do funkcie v tejto škole."

Dumbledore prikývne. "Za normálnych okolností je to pravda, ale tento rok sme nemali nikoho, kto by mohol nastúpiť na tento post. Inak by som sa tomu určite vyhol."

"Aha." Nizar sa na pár sekúnd zamyslí, kým si uvedomí, že áno, bude dosť hlúpy na to, aby sa prihlásil. "Predtým si ho možno nemal, ale teraz ho máš."

"Pred hodinou si bol aj portrét," pripomenie mu Severus sucho.

"Áno, aj to. Ako by sme ťa vysvetlili?" Dumbledore sa spýta.

"Vysvetliť čo? Povedať ľuďom pravdu! Nie je to tak, že by ste nemali štyroch zakladateľov..." Nizar šklbne palcom späť cez plece na portrét, kde stále číhajú Godrik, Salazar, Rowena a Helga. "-ktorí môžu potvrdiť príbeh každému, kto sa opýta."

Dumbledore pozrie na zakladateľov. "Pravda, ktorej sa nedá ľahko uveriť."

"Teraz to znie, akoby si hľadal pohodlné výhovorky," povie Nizar plochým hlasom. "Chceš sa zbaviť ministerského pätolizača, alebo nie? Potrebuješ učiteľa obrany. Momentálne som bez domova a možno aj bez peňazí. Zatiaľ nemám iný spôsob, ako sa presadiť v tomto svete, okrem toho, že som presne taký, aký som." Aj keď si veľkú časť svojho života nepamätám. "A ty si prehliadol výhodu."

"Výhodu?" Dumbledore sa mu pozrie do očí.

Nizar odvráti pohľad. "Za mojich čias bolo to, o čo si sa práve pokúsil, urážkou hodnou súboja. Urob to znova a zistíte, prečo som bol práve ja učiteľom Obrany na Rokforte."

"Aha. Praktikuješ oklumenciu?" Dumbledore sa spýta s niečím, čo vyzerá ako úprimná zvedavosť. Nizara zaujíma, ako často sa niekto tomuto mužovi vyhráža zabitím, vzhľadom na to, že tú hrozbu odmieta brať vážne.

"Teraz sa tieto veci volajú oddelene? My sme ich nazývali jednoducho móresmi," povie Nizar rozladene.

Severus preruší Nizarovu túžbu premeniť niekoho nevychovaného na hromadu popola. "Chceš vydesiť Temného pána."

"Dôkaz, že sa vrátil jeden z jeho predkov, ktorý sa hnevá a chce ho zabiť? Vydesený by bol, dúfajme, jeden z výsledkov," povie Nizar a snaží sa byť zdvorilý. "Druhá možnosť je, že ho táto myšlienka doženie k tomu, aby ma vyhľadal, aby získal potvrdenie, že sa drží Salazarových spôsobov... a chce prijatie rodiny."

"Prečo si myslíš to druhé?" Dumbledore sa už aspoň nepokúša vniknúť do jeho myšlienok. Pokiaľ sa ten incident nezopakuje, škola nebude potrebovať nového riaditeľa.

"To chcel Tom Marvolo Riddle v roku 1938. Možno mi nevenoval viac než jednu hrubú poznámku, ale ja som počúval. Riddleove plány už boli hrozbou pre ostatných, ale vtedajšia hlava slizolinskej fakulty ma ignorovala... vlastne rovnako ako ďalšie dve. Je veľmi ťažké varovať ľudí pred nebezpečenstvom, ak vás zastrčili do kúta, aby sa na vás zabudlo."

"Do prekliateho kúta?" Salazar znie nahnevane a rozrušene. "Tvoj portrét mal ostať nad krbom!"

"To by vysvetľovalo zlyhanie ochranného kúzla ohľadom jeho spomienok," zamyslí sa Helga, keď sa Nizar otočí. "Kedy ho premiestnili?"

Nizar pokrúti hlavou. "Helga, nemám potuchy. Ani si nepamätám, že by sa to stalo."

"Niekto ho musel presunúť naspäť," povie Rowena.

"Ja som to urobil." Severus sa len pozrie na zakladateľov, keď sa naňho zahľadia. "Nevedel som, že to bol pôvodný domov portrétu. Jednoducho som mal pocit, že je to vhodnejšie miesto."

"Si v záznamoch ako učiteľ obrany pre Rokfort, ktorý nikdy oficiálne neodišiel z funkcie, dodávam, a ktorý tiež nie je uvedený ako zosnulý. Priznám sa, že ma tento nedostatok vždy zaujímal." Nizar vrátil pozornosť Dumbledorovi. "Ty by si to naozaj urobil? Verím, že by nám to ušetrilo veľa problémov, pokiaľ ide o prítomnosť Dolores Umbridgeovej, ale teba by to ohrozilo. Ako si povedal, bez ohľadu na to, čo chce Voldemort, určite pritiahneš jeho pozornosť."

"Ak sa to stane, môžem Voldemorta usmrtiť oveľa rýchlejšie." Nizar schová zívnutie do rukáva. "Blíži sa však halloweenská polnoc a verte či nie? Naozaj som mal v pláne dnes v noci spať. Môžeme zajtra vyriešiť detaily môjho znovunastolenia?"

Potrebuje tiež miesto na spanie. Možno... možno ho mal? Má ho?

Do čerta, ani na to si nedokáže spomenúť.

Severus má pravdu aj čo sa týka jeho jazyka. Bol taký už predtým, alebo sa mu slovná zásoba vyvinula ako priama reakcia na to, že už takmer desať storočí žije medzi tínedžermi?

"Aspoň pre dnešný večer je v mojich komnatách voľné miesto a ty si priamo zo slizolinskej fakulty," povie Severus. "Môžeme sa stretnúť znova ráno, Albus. Som si istý, že minister Fudge bude mať radosť, keď privíta Doloresinu náhradu."

Dumbledore prikývne. Oči má stále zúžené, hoci sa mu tiež mihajú spôsobom, ktorý hovorí o nepleche. Nizar sa čuduje, ktorá fakulta stvorila mága, ktorý rozmýšľa tak ako tento.

"To by bola láskavosť," povie Nizar Severusovi. "Taká, ktorú neviem, ako by som mu mohol oplatiť."

"Zabi Temného pána. Budem nás považovať za vyrovnaných," odpovie Severus.

"To je naozaj nevyvážený dlh," zamrmle Nizar a pozrie na Severusa, keď sa mu na tvári objaví náznak samoľúbeho úsmevu.

"Potom sa s vami oboma uvidím opäť ráno," povie Dumbledore. "Odložím ministra na rozumnejšiu dobu stretnutia. Myslím, že o desiatej hodine. Dobrú noc."

"Dobrú noc," povie automaticky Nizar. Stále nevie, čo si má o tom mužovi myslieť.

Severus opäť nechá Nizara ísť vpredu, a tak Nizar čaká na vrchole schodiska, keď Severus zatvorí dvere kancelárie. Jeho oči sa upierajú na kamenné schodisko, ktoré sa spomalilo a teraz sa pohybuje opačným smerom. "Robia to aj ostatné schody?" spýta sa cestou dolu.

"Nie. Toto pravdepodobne urobil riaditeľ, ktorý sa cítil príliš slabý na to, aby sa trápil s krátkym schodiskom, a rozhodol sa, že deti by namiesto toho mali mať radosť zo zdolávania siedmich poschodí hradných schodov."

"Aha, chápem." Nizar sa zamračí, keď zíde zo schodov na štvrtom poschodí, hoci stena sa pohotovo odsunie, aby ho pustila von. "Najlepšie je, keď majú radosť z takejto veci deti s barlami, ortézami alebo palicami."

Severus mu venuje postranný pohľad. "Nepovedal som, že súhlasím. Som len rád, že moji Slizolinčania majú čo najmenej schodov, ale na internáty."

"Ja viem. Videl som, ako si dal jasne najavo, že internáty na vyšších poschodiach sú pre tých, ktorí ich potrebujú, nie pre rozmaznaných siedmakov." Nizar sa odmlčí na dosť dlho, aby opäť poškriabal chrliča. "Správal si sa slušne, Galfridus?"

"Len si robím svoju prácu," odpovie Galfridus so zavretými očami v chrličskej blaženosti.

"To nemusí byť nevyhnutne to isté."

Nizar nasleduje Severusa späť po schodoch na prízemie a potom späť do chodby žalára, vedomý si toho, že ho portréty opäť sledujú. Nepamätá si, kto je niektorý z tých namaľovaných ľudí, ale z nejakého dôvodu sa zdá, že všetci presne vedia, kto je on.

Severusove komnaty sú zabezpečené proti votrelcom spôsobom, ktorý Nizar považuje za príjemný. Paranoja udržiava človeka pri živote, najmä v nebezpečnom prostredí. Vnútro je pohodlné, aj keď zjavne stále ide o podzemný príbytok. Koberec na podlahe je možno biely, ale medzi jeho zrakom a fakľami je to ťažké určiť. Sú tu početné police s knihami, na ktoré Nizar hľadí ako umierajúci na púšti, ktorý padá hlavou do oázy. Jediná pohovka, vankúše pravdepodobne tmavšej červenej - Severus mu nepripadá, že by ho oranžová až tak nadchla. Je tu kamenný krb s kozubom, na ktorom sú len drevené hodiny. Po Nizarovej pravici a ľavici na opačných koncoch miestnosti sú dvere, oboje zatvorené.

"Máš štyridsaťdva rokov," povie Severus po tom, čo zatvorí dvere a znovu aktivuje stráž. "Si starší ako ja."

"Si vyšší ako ja." Nizar mu venuje nevinný pohľad so širokými očami, keď sa Severus zamračí. "Čo? Myslel som si, že si vymieňame nezmyselné výroky."

"Nezmyselné." Severus si povzdychne. "Máš pravdu. Deväťsto sedemdesiatosem."

"V obrazových rokoch možno," povie Nizar a Severus sa pridusí uprostred nádychu a nakoniec potlačí smiech.

"Nizar!"

Nizar sa usmeje. "Prepáč, všetko bolo naozaj zmätené a už som to naozaj nemohol vydržať. Mám tisícdvadsať, Severus, ale o tvojej výške som nežartoval. Si vyšší, ako som čakal."

"To je fér." Severus sa stále snaží neusmievať, keď sa pozrie na Nizara. "Predtým som si predsa len niečo podobné uvedomil. Si oveľa nižší, ako som si myslel."

"A teraz nemôžem nič povedať, lebo všetko, čo ma napadne, je buď strašný eufemizmus, alebo divoko nevhodné," povie Nizar. Áno, je nižší ako Severus, ale od jeho narodenia ho delí aj tisíc rokov. Všetci okrem Godrica boli v tých časoch prekliato nízki, okrem Severanov.

"To ťa ešte nikdy nezastavilo."

"To preto, že som bol vo svojom dome a ty si bol technicky vzaté v časti svojho," odpovie Nizar. "Momentálne som tvojím hosťom, a to by bolo neslušné. Je potrebné dodržiavať istú dávku slušnosti."

"Samozrejme." Severus sa naňho usmeje. "Je však zaujímavé, že 'divoko nevhodné' a 'strašný eufemizmus' sa považujú za samostatné kategórie. A... pozeráš sa na mňa."

Aspoň to sa dá ľahko vysvetliť. "Vyzeráš tu inak." Nizar sa pozrie na svoje ruky. "Aj ja vyzerám inak."

"Nikdy predtým som sa nepýtal. Zdalo sa mi to neslušné. Aké to bolo, pozerať sa z toho portrétu?" Severus sa spýta.

"Akoby som sa pozeral cez sklenenú stenu. Samozrejme, zmení to tvoje vnímanie veľkosti, ale farby, detaily... nikto, koho som videl, nevyzeral tak ako ja, ale ty si trojrozmerný spôsobom, o ktorom som začínal..." Nizar sa zamračí. "Začínal som strácať prehľad o tom, čo to vlastne znamená."

"Myslím, že máš pravdu v tom, že potrebuješ spánok," povie Severus, čo je nehorázna zmena témy, ktorú Nizar ocení, že mu bola poskytnutá. "Tamto je kúpeľňa," povie a ukáže na dvere po Nizarovej pravici, najbližšie k dverám, ktoré vedú von. "Neviem, čo si počať s tvojím oblečením, možno budú mať domáci škriatkovia nápad."

Nizar prikývne. Na jeho portréte bolo v poriadku a hodilo sa k jeho okoliu. V roku 1995 sú viac než archaické. "Ďakujem."

Pohrá sa s modernou kľučkou, kým zistí, ako funguje, a potom zatvorí dvere. Kúpeľňa je súkromný, vykachličkovaný priestor, ale zvuky sa odmietajú ozývať. Vyzuje si topánky a prejde k nádrži s vodou - umývadlu - a pozrie sa do zrkadla, ktoré visí na stene nad ním.

Nizar vyzerá mladší ako na štyridsaťdva rokov, ale Salazar vždy hovoril, že mágovia ich rodu starnú dobre. Jeho oči majú paletu zelenej, hnedej a zlatej, ktorú pozná; Salazarove oči sú rovnaké, hoci jeho držia viac zelenej. Jeho pokožka je bronzová, ako u Maurov a Peržanov vo východných púšťach. Nie; Perzia sa už tak nenazýva, ale on si teraz nevie spomenúť na správny názov tej krajiny. Dokonca si ani nemyslí, že by sa Maurovia takto označovali. Jeho nos nie je príliš úzky ani príliš široký; možno trochu zakrivený. Ústa má veľkorysé; vrásky pri očiach naznačujú skôr humor než malichernosť.

Spoznáva muža, na ktorého hľadí v zrkadle. Sám seba vôbec nepozná. Čo s jeho mysľou urobilo takmer tisíc rokov strávených na portréte?

"Kanza. Hovoríš so mnou?"

Kanza sa mu odlepí od krku a skĺzne mu po rukáve, aby sa mu schúlila do rúk. Je stále taká krásna ako v deň, keď sa zbavila svojej prvej detskej kože a odhalila lesklé čierne šupiny prekryté prachovým leskom kovovej zelenej a zlatej. Jej oči pod prvými viečkami sú žiarivo smaragdové.

"Samozrejme. Rozoznávam ťa lepšie ako svoju vlastnú tvár," povie Nizar.

"To preto, lebo si strávil veľa času pozeraním sa na mňa." Kanza vyplazí jazyk, aby ochutnala jeho pokožku. "Si vystrašený. Prečo?"

"Necítim sa sám sebou." Nizar ju pohladí po hlave a nechtami ju poškriabe za hrbolčekmi, z ktorých sa po storočiach rastu stanú jej rohy. "Som na bezpečnom mieste, ale..."

"Neboj sa," hovorí Kanza. "Som tu. Ochránim ťa."

Nizar sa usmeje. "O tom vôbec nepochybujem. Chceš sa ku mne pridať v kúpeli, alebo počkáš na teplých kameňoch pred ním?"

"Kamene," rozhodne Kanza.

Nizar si vyzlečie habit a premýšľa, či sa materiál, z ktorého je vyrobený, dá prešiť na niečo modernejšie. Látka je príliš jemná na to, aby ju jednoducho vyhodil. Zavesí ho na vešiak na stene, ktorý má tvar ramena vodného človeka a je našťastie keramický, ale nanešťastie to vyvoláva v mysli ďalšie príšerné eufemizmy.

Na vaňu nie je ťažké prísť. V tomto smere sa toho veľa nezmenilo, okrem povahy toho, čo zapcháva odtok, a toho, že teraz má dva kohútiky, ktorými sa dá otáčať pre vodu, pričom oba sú označené. Naozaj si nie je istý, čo si má počať s niektorým z mydiel, a rozhodne sa, že si užije horúcu vodu a na zvyšok príde neskôr. Okrem toho jediná špina, ktorú nazbieral, pochádza z krbových kameňov v slizolinskej spoločenskej miestnosti.

Vaňa sa napustí oveľa rýchlejšie, než je zvyknutý. Ponáhľa sa vyzliecť si ľanovú košeľu, nohavice a vlnené ponožky a nechá ich v úhľadnej hromádke na poličke, ktorá je buď na tento účel určená, alebo je len náhodou vhodne dostupná. Keď vkĺzne do horúcej pariacej sa vody, v mysli sa mu nakrátko mihne spomienka, čosi zlaté, a potom to opäť zmizne. Zvláštne, ale nie prekvapujúce. Rowena predsa hovorila, že by mal mať so sebou trpezlivosť.

"Nizar?"

Nizar sa pri svojom mene a prudkom zaklopaní, ktoré ho sprevádza, trhne. Vyšplechne vodu na kamennú podlahu, čo spôsobí, že Kanza podráždene zasyčí, že ju zmáčal predtým, než na neho pošle novú spŕšku. "Som v poriadku!" vykríkne, pričom sa uškŕňa nad patetickou kvalitou svojho hlasu. "Nečakané zdriemnutie, to je všetko!"

Ospravedlní sa Kanze a nájde uterák, ktorý je celkom úprimne obrovský. Kanza sa k nemu pridá, aby sa osušila v tesnom priestore uteráka. Nizarovo oblečenie bolo vyčistené a visí neďaleko kúpacej oblasti. Na tej istej prázdnej polici naňho čaká súprava moderného pyžama.

"Zákerní domáci škriatkovia," hovorí Nizar, zatiaľ čo Kanza sa mu krúti okolo krku. Pyžamo je čierne a príliš veľké, čo znamená, že pravdepodobne patrí Severusovi. Vždy to bola dobrosrdečná duša, aj keď zúfalo chcel byť iný.

Sú tiež z pravého hodvábu, nie z lesklého umelého saténu, ktorý občas videl prechádzať spoločenskou miestnosťou. Bytostné potešenie; je rozmaznaný a je mu to jedno.

Nizar si síce musí nohavice vyhrnúť, aby nezakopával o ich dĺžku, ale inak mu to slušne padne. Rukávy košele sú manžetové a dostatočne tesné, aby si do nich mohol zasunúť prútik, a on je zvyknutý, že košele sú dlhé. Nizar si pozbiera svoje veci a vyjde z kúpeľne, aby našiel Severusa sedieť na pohovke, v jednej ruke s dlhými prstami drží knihu. Pozerá na Severusa možno dlhšie, než je slušné alebo potrebné, kým sa zmôže na slovo.

"Je mi to ľúto. Nechcel som ti zabrať toľko večera. Najmä tú časť, keď som zaspal v tvojej vani."

"To je úplný nezmysel." Severus odloží knihu a vstane. "Tadiaľto."

Druhé dvere odhaľujú spaciu komnatu - spálňu. "O ostatné záležitosti sa budeme starať neskôr. Pre dnešnú noc budem spať na tej pohovke. Skôr než začneš protestovať, maj na pamäti, že sa mi točí niekoľko mentálnych koliesok a v najbližšom čase nebudem spať. Jeden z nás by si mal oddýchnuť, a práve teraz si to ty."

"Ty sa len snažíš, aby naša dohoda v súvislosti so zabitím Voldemorta bola vyváženejšia." Nizar tie slová oľutuje v okamihu, keď ich vypustí z úst. Snažil sa o niečo odľahčené a tento pokus sa mu veľmi nevydaril.

Severus odvráti pohľad. "Možno hej."

Nizar si odloží oblečenie a topánky na koberec v spálni a potom sa otočí. "Severus?" V okamihu, keď sa Severus opäť postaví tvárou k nemu, Nizar vykročí a objíme ho. Severus stuhne, omráčený takmer do skamenenia.

"Vždy som chcel objať človeka, ktorý povedal, že obyčajný portrét je jeho priateľom," zašepká Nizar. "Ďakujem."

Severus opatrne potľapká Nizara po chrbte a pleci, akoby nevedel, čo iné má robiť. "Nemáš za čo..."

Nizar ho pustí, lebo cíti, že ak to neurobí, Severus by mohol skutočne spanikáriť. Drahí bohovia, ublíži tomu, kto jeho priateľa naučil, že dotyk iného je hrozbou. "Dobrú noc."

Severus raz prikývne. "Dobre sa vyspi."

Nizar zatvorí dvere skôr, ako sfúkne jedinú sviečku. Ľahne si na posteľ s hrubými, mäkkými plachtami a matracom, ktorý sa nezdá byť z husto tkaného ľanu, a rozjíma nad tmavou izbou. Kanza sa mu odvinie od krku, aby sa mu mohla zahniezdiť vo vlasoch, ako je jej zvykom.

"Možno som to nemal robiť." Kvôli nemu, ak nie kvôli Severusovi - teraz, keď sa sústredil na cudzí dotyk, zúfalo ho chce späť. Ochranné kúzlo nebráni osamelosti.

"Bude to v poriadku," povie Kanza. "Má ťa rád."

"Má rád portrét."

Zdá sa, že ju to vyhlásenie pobavilo. "Prečo je v tom nejaký rozdiel?"

Nizar hľadí na čierny strop. "Ja neviem."

Krátko nato odpadne a spí ako zarezaný. Prebudí sa až ráno, keď ho zobudí domáci škriatok, aby mu oznámil, že je osem hodín a raňajky sú pripravené.

Nizar niekoľkokrát zmätene zažmurká, spomenie si na všetko, čo sa stalo včera večer, a sotva sa mu z hrdla vyderú slová, ktorými by škriatkovi poďakoval. Potom sa o jeho pozornosť prihlásia ďalšie detaily. "Počkaj."

"Áno?" spýta sa škriatok.

Nizar dýcha, kým nepocíti aspoň zdanlivý pokoj, čo nikdy netrvá dlho. Duelant, ktorý prežije, sa dokáže rýchlo spamätať. "Moje oblečenie - najmä môj habit. Je nejaká šanca, že by sa dali do desiatej hodiny dopoludnia upraviť na niečo, čo by malo modernejší strih? Materiál je príliš cenný na to, aby sme ho vyhodili, ale je... no. Je zastaraný."

Domáci škriatok sa usmeje. "Sme schopní to urobiť. Ak necháte Filky, aby vás pred raňajkami premerala, môžeme vám zaobstarať aj spodnú bielizeň, ktorá vám sadne, majster Slizolin."

"Vy poznáte moje meno?" Nizar sa spýta a snaží sa necítiť hlúpo. Domáci škriatkovia boli v jeho časoch v Bradaviciach ešte relatívne noví, a to bolo takmer pred tisíc rokmi.

"Všetci domáci škriatkovia na Rokforte poznajú Nizara Ochrancu," povie škriatok a zmizne vo víre prúdiaceho vzduchu.

Keď sa Kanza vráti na svoje zvyčajné miesto, Nizar vyjde na raňajky stále oblečený vo vypožičanom pyžame. Uprostred miestnosti je prestretý stôl a sprevádza ho vôňa jedla. Zastaví sa a pozerá sa na všetko dolu. Zabudol na tie vône, chýbajú mu bez toho, aby si spomenul, že mu vôbec niečo chýba.

Ak Severus spal na pohovke, nevyzerá na to. Muž je vždy bezchybne upravený, hoci Nizar ho po prvý raz za celé roky vidí bez kabáta, respektíve kabáta a habitu. Je v nohaviciach s bielou zastrčenou košeľou, nenosí ju voľne. "Myslím, že to škriatkovia prehnali. Prečo sa na mňa pozeráš?"

Nizar sa snaží nemrviť. "Pretože si skutočný človek, ktorého by som sa mohol skutočne dotknúť, preto. Môže chvíľu trvať, kým sa s tým vyrovnám, pokiaľ ide o kohokoľvek. Teda nie Dumbledora, ak bude pokračovať v tých oslepujúcich rúchach."

Severus prikývol. "Nebude mať sklon obliekať sa inak."

"Potom sa naňho nebudem pozerať," povie Nizar. Potom mu Severus podá čaj, lenže ten sa nepodobá na nič, čo si Nizar pamätá. Je voňavý a sýty, krásny tmavý jantár, pod ktorým sa skrýva sladkosť. Opečený chlieb a mäso sú známe a ľahko identifikovateľné, hoci iné potraviny sú zaujímavejšie, napríklad trstinový cukor v kockách z Ameriky, ktorý leží v nádobe vedľa medu.

Odhliadnuc od kuriozít je Nizar vďačný aj za to, že nezabudol, ako sa má jesť. V jeho portréte bola voda, ktorú mohol čerpať zo studne, ale jedlo nebolo potrebné ani dostupné.

Nizar sa v zúfalej snahe o konverzáciu obzerá okolo seba. "Spal si?" Je zvyknutý, že ostatní sa rozprávajú a odchádzajú, pričom ho nechávajú v pasci a nemôžu ho nasledovať. Teraz je voľný, ale nie je na ten pocit zvyknutý. Takmer nanovo sa cíti ako v pasci.

"Trochu," pripustí Severus. "Mám však obavy z tohto stretnutia. Rozmýšľam, či by som mal byť prítomný."

Stretnutie s ministrom Fudgeom a Dolores Umbridgeovou - to je niečo, čo Nizar zvládne. "Prečo?"

"Myslím, že Umbridgeová by mohla byť jednou z jeho." Nedá sa pomýliť, koho má Severus na mysli. "Ak budem súčasťou procesu, ktorý ju odstráni z Rokfortu, mohlo by to ohroziť moju pozíciu."

"Myslím, že tvoja pozícia špióna by mohla byť ohrozená bez ohľadu na to," podotkne Nizar. "Zase pravý Slizolin na Rokforte? Taký, ktorý ťa podporuje, ale odmieta Voldemorta? To bude okamžitý dôvod na podozrenie."

"To by mohlo byť," súhlasí Severus. "Budem jednoducho musieť robiť, čo budem môcť, tak dlho, ako budem môcť."

Nizar nemôže nič povedať, aj keď by najradšej Severusa prosil, aby prestal špehovať jeho šialeného pra prasynovca. Ak by Voldemort to dieťa našiel ako prvý, Severus musí byť v pozícii, aby s tým mohol niečo urobiť.

Pozrel sa na svoje ruky. Jeho očiam sa zdajú normálne, ale je v nich kvalita života, ktorá na portréte vždy chýbala. Ani si nie je istý, či vie, ako by ten rozdiel niekomu opísal, a tak sa o to ani nepokúša.

Na ľavom prostredníku má strieborný prsteň. Uvažuje, či je to manželský prsteň, kým ho neotočí a neobjaví do kovu vyrytý rodinný erb rodu Deslizarse. Slizolinský erb je podobný, ale chýba mu niekoľko podstatných detailov.

"Volali ma Nizar Ochranca," zamrmle. "Už si nepamätám prečo."

"Obrana je forma ochrany," povie Severus po dlhej chvíli ticha.

"Myslím, že to má byť niečo viac. Je to vyryté runami na mojom prútiku." Nizar si povzdychne. "Samotná moja existencia ťa vystavila vážnemu nebezpečenstvu - väčšiemu, než v akom si kedy bol, odkedy si opustil služby toho bastarda."

"Je to nebezpečenstvo, na ktoré som zvyknutý."

Nizar prikývne. "To je fér. Predpokladám, že budeme musieť ministra len vydesiť, aby mi dovolil vrátiť sa na svoje miesto."

Severus akoby potlačil úsmev. "Možno by som ti teda mal ukázať učebnice tohto predmetu." Postaví sa, aby z jednej z políc pozbieral hromadu siedmich tenkých kníh.

Nizar si ich začne prezerať s treťou šálkou čaju v ruke. Jednoduchá zvedavosť sa rýchlo mení na hnev.

Pozrie sa na Severusa. "To sú úplné hlúposti!"

Severus zdvihne obočie. "To sú návody na použitie, ktoré schválila správna rada školy."

"To sú všetci imbecili?" dožaduje sa Nizar neveriacky.

"Vlastne áno."

"Ja tie sračky učiť nebudem," povie Nizar na rovinu. "Môžu si nechať svoje knihy, ale nie. Rozhodne nie. Odmietam učiť deti, ako sa stať ľahko zabitou ovcou."

Severus si konečne dovolí skutočný úsmev. "Budú ťa zbožňovať," povie sucho.

"Je mi jedno, či budú nenávidieť celú moju existenciu, pokiaľ ma budú počúvať," zamrmle Nizar.

* * * *

Nizar práve doobliekal do oblečenia zo včerajšej noci, keď mu domáci škriatkovia prinesú jeho upravený habit. Hodváb s prímesou vlny bol upravený podľa moderných línií a dĺžok; časť materiálu zachránili, aby mu z neho vyrobili priliehavé rukavice na ruky, ideálne do severského počasia. Oceňuje však prídavné ponožky, ktoré nie sú vlnené, ale z čierno farbenej bavlny so zaujímavou elasticitou. Spodnú bielizeň posiela späť. Moderná spodná bielizeň mu je úplne cudzia a nepotrebuje ďalšie komplikácie; v jeho časoch bola spodná bielizeň dlhá ľanová košeľa a nič iné. Aspoň sa mu rukavice zmestia do jedného z vreciek na habite, má ich teraz päť namiesto dvoch. Piate, ako mu povedali škriatkovia, bolo upravené kúzlom pre nekonečný dostupný priestor. Nie je si istý, či je nekonečno dobrý nápad, ale zachráni ho to pred potrebou nosiť akúkoľvek tašku.

Vsunie si nohy do čižiem a natiahne si ich, potom sa stiahne do kúpeľne na dosť dlhý čas, aby znovu použil zrkadlo. Vyžaduje si veľa vody, česania a nadávok, aby si vlasy zviazal dozadu tak, aby z nich bol hladký chvost bez náznaku kučier, ale rodina mu vždy hovorila, že vďaka tomuto afektu vyzerá hrozivejšie. Má pocit, že by sa mu to dnes mohlo hodiť, zatiaľ čo šarmom podfarbená jedovatosť a podceňovanie sú jeho obvyklé nástroje.

Asi je jednoduchšie robiť to ako metamorfný mág, pomyslí si Nizar kyslo. Musí prísť na to, ako to urobiť znova.

"To je rozdiel," poznamená Severus a čaká pri dverách, ktoré vedú späť do hradu. "Vyzeráš, akoby si bol pripravený niekoho zabiť."

Nizar sa usmeje. "Človek nikdy nevie, či to bude užitočné."

"O tom nič neviem."

"Klamstvá," povie Nizar popod nos. Poteší ho, keď vidí, že v Severusových očiach sa skrýva humor.

Nizar nasleduje Severusa tou istou cestou späť do riaditeľne, ale tentoraz sú okolo študenti. "Dobrý deň, slečna Bulstrodová."

"Dobrý deň, pane," pozdraví ho Millicent Bulstrodeová. "Stále nie obraz, ako vidím."

"Nikdy nebol obrazom," odsekne Severus.

Millicent niekoľkokrát zažmurká. "Ehm... čo?"

"Povedzte všetkým, že im to dnes večer vysvetlím, slečna Bulstrodová. O ôsmej v spoločenskej miestnosti."

Nizar na ňu pokrčí plecami, keď naňho zíza. "Počula si ho. Možno budeš chcieť odovzdať správu ďalej."

"To je... to je Pansyina práca!" prská Millicent.

"A je v tom aj veľmi zlá," povie Nizar. Nemá šancu poškriabať sochu chrliča; Severus už Galfridovi do uší pošepkal heslo. "Ešte sa uvidíme, slečna Bulstrodová."

"Hej- ehm, áno, pane!"

"Práve včas," povie Dumbledore, keď sa zo zelených plameňov v krbe vyrúti muž.

"Čo to, do prdele?" Nizar zašepká. Už teraz nemá rád ministra Corneliusa Fudgea. Ten muž ešte neurobil nič okrem toho, že sa postavil a napravil si svoj škaredý klobúk, ale Nizar ho nemôže vystáť.

"Letax. Chápem, že v tvojich časoch ste nič také nemali," zašomre Severus v odpovedi.

"Nie, mohli by sme sa zasrane presúvať." Nizar sleduje, ako sa Dumbledore zdraví s Fudgeom. "Premiestňovať."

"Niektorí ľudia," Severus sa odmlčí a pozrie na Fudgea, "nie sú dobrí v premiestňovaní."

"Zure eskolaratzea gaitzets dituzte I," povie Nizar.

"Čo to znamená?" Severus sa spýta.

"Ach, to je niečo, čo hovorieval Salazar. Často. Už si však nepamätám prečo. Takisto si asi nespomínam, čo to znamená." 1)

Jednými z dvojkrídlových dverí vojde žena. Je oblečená v ružovom svetri, na tvári má prihlúply úsmev. Dolores.

Nizar má v ruke prútik a mieri na ňu skôr, ako si naplno uvedomí svoje vlastné konanie. Je to inštinkt, kompletne nezmenený uplynulými storočiami. Jeho slová sa vynárajú ako chrapľavý hnev. "Polož to na ten zasraný stôl!"

"Prepáčte!" Umbridgeová sa urazene stiahne. "Ako sa opovažujete!"

Nizar vloží do svojho hlasu silu svojej krvi, výcviku a autority a Rokfort na jeho výzvu odpovie. "Daj. To. Na. Ten. Stôl."

Umbridgeová niekoľkokrát zažmurká a potom vytiahne z tašky brko. Hodí ho na Dumbledorov stôl, ustúpi a potom zmätene pokrúti hlavou. "Ako sa opovažujete!" zopakuje.

"Ako sa opovažuješ priniesť tú zasranú vec do mojej školy!" Nizar sa rozreve. To brko bolo nedávno použité a smrdí zlom poháňaným krvou.

Severus zdvihne brko a potom ho s vytreštenými očami pustí. Dumbledore sa zamračí a z rúcha si vytiahne vreckovku, skôr než zdvihne brko, aby si ho preštudoval. "Krvavé brko? Ach, Dolores. Od ministerstva očakávam oveľa viac."

"Je to naozaj krvavé brko?" Fudge sa spýta. Muž aspoň znie zdesene.

Nizar sotva vidí, čo má pred sebou. Tento... tento výsmech učiteľa ubližoval študentom pod jej dohľadom nečistou mágiou a jazvami, porušovala bezpečnosť múrov, v ktorých sa učil stať sa sám sebou. "POVEDZ IM TO!"

Umbridgeová sa na Nizara zamračí. "Samozrejme, že je," vyhlási povýšenecky. "Človek musí nejakým spôsobom ovládať nezvládnuteľných!"

Nizar pomaly skloní prútik. Ak to neurobí, zabije ju. To mu jeho prácu späť nevráti. Skôr ho zatknú, hoci by sa na hrade nezdržal, aby sa niečo také stalo. Napriek tomu by to nebol oslnivý začiatok jeho novodobej kariéry.

"Cornelius?" Dumbledore sa pozrie na ministra.

"O tom som nič nevedel. Neschválil som toto - toto zneužitie!" Fudge sa rozkričal.

"Klamete." Nizar sa usmeje. "A Rokfort to vie."

Fudge sa začervená a začne sa potiť, čo Nizarovi mienku o tomto mužovi nezlepší. "Priznávam, že som dal Dolores Umbridgeovej plnú moc môjho úradu, aby urobila všetko potrebné na vykorenenie korupcie na Rokforte, ale nie porušovanie čarodejníckych zákonov týkajúcich sa používania temných artefaktov!"

"Lepšie." Nizar sa začne triasť; odmietne to urobiť. Rozhodne nie. Nie pred tou ženou, ktorá je teraz ešte väčším sklamaním, než bola ako tínedžer. Deti môžu vyrásť z toho, že sú strašní kreténi, a ona si vybrala nevyrásť.

Fudge si upraví ten smiešne vyzerajúci klobúk. "A vy, dobrý pane! Kto ste?" Umbridgeová sa pokúsi preraziť si cestu k dverám a zistí, že jej cestu blokuje rozzúrený čiernovlasý Slizolinčan. Severus sa na ňu zahľadí, kým sa nevráti do stredu miestnosti. Nizarov pohľad na ňu ženu presvedčí, že najbezpečnejšie je skrývať sa pri krbe.

"Som Nizar Hariwalt Slizolin, brat Salazara Slizolina, zachovaný v tejto škole a oživený vo chvíli, keď Rokfort potreboval ochrancu." Slová sa vysypali z Nizarových úst, keď hradná mágia pomohla dodať, čo bolo potrebné. "Vzhľadom na to, čo váš agent priniesol do týchto siení, si myslím, že načasovanie Rokfortu je presné. Zostanem a prevezmem späť svoju úlohu učiteľa Obrany pre týchto študentov, pán minister. Bojujte proti tomuto dekrétu a samotný rokfortský hrad povstane proti vám - a vy si nechcete rozhnevať hrad, ktorý bol postavený v roku 828, pán minister. Magické stavby z toho storočia môžu byť trochu násilné. Ešte stále si pamätajú nájazdy."

"Nemôžete byť bratom Salazara Slizolina. To bolo takmer pred tisíc rokmi," povie Fudge naraz.

"Áno, je to môj brat," zasyčí Salazar v hneve. Nizar zdvihne zrak a zistí, že do Phineasovho rámu opäť vtrhol bratov portrét. Phineas sa len tvári zmierene s nevyhnutným. "Som Salazar Slizolin, a hoci som možno portrét, ministerstvo ma právne uznáva ako zakladateľa Bradavíc, zdroj historickej presnosti a moje slovo sa rovná zákonu. Alebo chcete aj v tejto veci bojovať so zakladateľmi?" spýta sa, keď vyjdú Godric, Helga a Rowena a odhalia sa v portrétoch na najnižšej úrovni kancelárie. Všetci štyria sa na Fudgea a Umbridgeovú pozrú s rozhorčeným nesúhlasom.

Zdá sa, že Dumbledore celú scénu berie s pokojom. "Nuž, predpokladám, že tým je vec vyriešená. Dolores bude samozrejme musieť ísť pred súd za použitie takéhoto artefaktu..."

"Súd!" Fudge civie na Dumbledora a potom na krvavé pero, ktoré Dumbledore stále drží v ruke. "Áno... áno, asi máte pravdu."

"A, samozrejme, Nizar bude naším novým učiteľom obrany, takže naša náhrada na toto miesto je konečne na dosah," povie Dumbledore veselo.

Fudge si povzdychne a opäť si napraví klobúk. "Dobre. Dolores! Vrátiš sa so mnou!"

Nizar počká, kým minister aj jeho poskok Umbridgeová zmiznú v letaxe. "Ak tú ženu ešte raz uvidím, zabijem ju."

Dumbledore zabalí krvavé brko do vreckovky, položí ho na stôl a vzdychne si. "Zaujímalo by ma, koľkých mučila, a to priamo pod mojím nosom. Mal som to vedieť."

Nizar upokojil rozladené nervy a namieril prútik na brko. Odpoveď mu príde ako myšlienka, ktorá mu vpláva do mysle. "Dvadsaťosem. Z rôznych fakúlt, ale zo všetkých. A máš pravdu," dodá Nizar a pozrie na Dumbledora. "Mal si to vedieť, ale nemyslím si, že je to tvoja chyba. Kde je učebňa Obrany?"

"Moment, prosím," požiada Dumbledore. "Musím upozorniť školu, že do konca týždňa sa rušia hodiny Obrany."

"Týždňa?" Nizar sa zvedavo spýta.

Dumbledore mu venuje pohľad, ktorý sa konečne zdá byť skutočnou láskavosťou, nie učiteľskou maskou. "Si pokojný a obdivuhodne sa vyrovnávaš s udalosťami posledných dvanástich hodín, ale považoval by som za krutosť, keby som ťa strčil do učiteľskej pozície ešte skôr, ako uplynie celý deň."

"Bolo by dobré, keby si sa znovu zoznámil s existenciou, najdrahší," povie Helga.

"Pamätáš si vôbec, kde sú tvoje priestory?" Godric znie pobavene.

"Nie, ale záleží na tom? Boli by požiadané..." Nizar sa odmlčí. "Aha. Predpokladám, že to závisí od toho, či sa používa pôvodná učebňa Obrany."

"Nie v aktívnom zmysle," povie Rowena.

Nizar sa zamračí. "To nie je užitočné!"

"Mal by si ju hľadať sám," navrhne Salazar. "Kým nezískaš viac spomienok, jej tajomstvá by mali patriť len tebe."

Severus sa zahľadí na Nizarovho brata. "Prosím ťa, povedz mi, že to nie je ďalšia prekliata Tajomná komnata."

"Môj druhý portrét ti to už povedal, hlava mojej fakulty - ja som tej miestnosti nedal takýto názov!" Salazar protestuje. "Dokonca aj moja namyslenosť má svoje hranice."

"Tá učebňa aj tak nebola pod zemou," povie Nizar, pobavený Salazarovou reakciou. Vždy ju nazývali len komnatou. Musel prísť niekto iný, kto pridal ďalší nezmysel.

"Si v poriadku?" Severus sa ho spýta, kým je Dumbledore zamestnaný. "Naozaj som veril, že sa ju chystáš zabiť."

"Uvažoval som o tom." Nizar sa nadýchne a potom si zastrčí prútik do rukáva. "Som v poriadku."

"Aj zastrašujúci." Severus sa naňho nechápavo pozrie. "Si veštec ako Salazar?"

Nizar pokrúti hlavou. "Nie. Pamätáš si, že som ti raz povedal, že na mizivé okamihy niekedy vidím veci jasne?" Počká, kým sa Severus zamračí, a potom prikývne v spomienke. "Mám záblesky jasnozrenia alebo sa pripravujem na veci, ktoré ešte len majú byť, akoby to bola istota, bez toho, aby som si to uvedomoval."

Dumbledore a Severus vedú Nizara do miestnosti na druhom poschodí, kancelárie, v ktorej sú stále Umbridgeovej veci. Nizar čaká, kým Dumbledore zozbiera majetok tej ženskej. Odolá nutkaniu spýtať sa, kto potrebuje toľko ružovej alebo toľko pohyblivých obrázkov mačiek. Takisto nenavrhne hodiť Umbridgeovej veci do stále horiaceho ohňa. Severus ten problém nemá.

Severus otvorí dvere v zadnej časti kancelárie; Nizar nasleduje ostatných po dvoch poschodiach schodov. Dvere im umožňujú vyjsť do prednej časti učebne. "To by bolo ono. Štvrté poschodie, hoci študenti musia na prístup k nej používať verejné schody," povie Dumbledore. "Myslím, že obrana sa v Obrannej veži vyučuje už najmenej dve storočia, hoci mám podozrenie, že dlhšie, keďže si zrejme nikto nepamätá, kedy táto veža získala toto meno."

"Vždy sa tak volala. Pozri sa na okná." Nizar ukázal na úzke okná, ktoré prepúšťali svetlo. "Lukostrelci alebo prútiky. Toto bol ústredný obranný bod, keď na hrad zaútočili."

Dumbledora to zrejme zaujalo. "Stávalo sa to často?"

Nizar sa zamračí. "Dosť často na to, aby som si to skutočne pamätal." Pri skúmaní miestnosti si žmurkaním odstraňuje tmavé škvrny z očí. Vytiahol toho príliš veľa, naraz a príliš skoro, ale nemôže to nechať tak. Nemôže to nechať tak. Rokfort mal riaditeľovi povedať, že sa študentom školy deje krivda. Bolo to vpletené do jeho mágie, mal...

"Čo to, do čerta, je?" Nizar pichne do kúzla, ktoré zafarbuje časť rokfortského tkaniva. Je to sfarbené a choré a rozhodne to sem nepatrí.

"Na obrannej pozícii je kliatba," informuje ho Dumbledore. "Existuje odvtedy, čo som Tomovi Marvolo Riddlovi odmietol miesto učiteľa Obrany."

"Kliatba." Nizar naňho neveriacky hľadí. "To nie je obyčajná kliatba. To je zasahovanie!"

"Ako to myslíš?" Dumbledore sa spýta, ale Nizar si ho nevšíma a položí ruku na kameň, potom si oprie čelom o stenu. Často sa rozpráva s mágiou hradu, je s ňou priamo spätý, tak ako všetci prví učitelia po zakladateľoch. Po roku 994 sa počet študentov rozširoval príliš rýchlo, príliš prudko na to, aby štyria samotní mágovia stíhali všetko, čo bolo treba urobiť.

Z nejakého dôvodu Rokfort nevidí, že mágia narušuje jeho tkanivo. Nizar vedie jeho zrak až k tomu pokrivenému kúsku nesprávnosti a potom so zlomyseľnou radosťou sleduje, ako Rokfort vadu vymazáva. Trieda je odrazu ľahšia, akoby bola normálnou súčasťou hradu.

Keď sa otočí, Dumbledore sa pozerá na strop a počúva, ako sa zmena ohlasuje. Nizar vidí, že Severus si to na istej úrovni uvedomuje; jeho tmavé oči sú rozostrené, ako sa snaží rozoznať, čo sa stalo. "Čo si urobil?"

"Ukázal som Rokfortu, že niekto za sebou niečo zanechal, čo bolo skryté pred jeho zrakom." Nizar sa oprie o stenu. "Stačilo, aby to videl, a sám sa zbavil Riddlovho nezmyslu. Kliatba na inštruktorskej pozícii bola len časťou problému, pán riaditeľ. Prekliata bola táto miestnosť. Kliatba bola navrhnutá tak, aby vytvárala zlé sklony alebo zlyhanie. Len tí najsilnejší z vašich študentov by boli naozaj úspešní. Aha, a ak ma ospravedlníte, teraz odpadnem," povie a vytuhne vo chvíli, keď dohovorí.

_________________________________________________________________________________________________________________

1) baskicky: ​"Nenávidím tvoje vzdelávánie!" Za preklad tejto baskickej zákernosti pripisujem kredit a ďakujem ivy.