Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 8: Eidyn Burh

Nizar sa prebudí s bolesťou v krku a pohľadom na domáceho škriatka, ktorý naňho hľadí. "Ach, bohovia, čo?" zašomre a pokúša sa otriasť, aby sa prebral. Potom si uvedomí, že sa opiera o inú osobu, a náhlivo sa posadí.

"Zaspal som?" Nizar sa spýta Severusa, ktorý si oboma rukami pretiera tvár.

"Áno." Severus si vydýchne. "A ja tiež."

"Je sedem hodín," povie domáci škriatok. "Môžem opäť priniesť raňajky pre dvoch."

"To je v poriadku," odpovie Severus. Počká, kým škriatok odíde. "To budú fámy."

"Nie, ak sa rovno premiestnim do svojich komnát," ponúkne Nizar.

Severus naňho pozrie s ranným opovrhnutím. "Nespomínal si, že by si to mohol urobiť v rámci tohto hradu."

"Áno, no. Niekedy je oveľa zábavnejšie to, čo ľuďom nepovieš."

"Povedal si to mne," povie Severus.

Nizar sa usmeje. "Ničím menším ako ukážkou. Predstav si to. Teraz mi, prosím, povedz, či ma vyhodíš, alebo nie."

Severus prevráti oči. "Už je neskoro. K činu si sa priznal cez domáceho škriatka."

Keď sa Nizar vráti po opláchnutí tváre v umývadle, čaká ho jedlo. Severus počká, kým sa posadí, a až potom ukáže na knihu ležiacu na pohovke. "Aký bol Oscar Wilde?"

"Pripomenul mi, prečo bolo devätnáste storočie zúfalo nudné," povie Nizar. "Takisto je to kniha o mužovi s prekliatym portrétom. Doriana Graya naozaj neplánujem dočítať. Nikdy."

Severus sa usmeje na svoj tanier. "Možno budeš mať pri svojom treťom pokuse o nájdenie beletrie viac šťastia."

Nizar sa napije čaju a potom si doň ťukne jedným prstom na ochladenie, aby sa neoparil. "Úprimne povedané, už teraz som k tomu nápadu trochu nedôverčivý. Dočítal si knihu Cez zrkadlo?"

"Nie." Severus sa zamračí. "Myslím, že som zo sebaobrany zaspal. Alica v krajine zázrakov aspoň dávala istý zmysel! Nie som si istý, ako si sa prelúskal celým pokračovaním."

Nizar pokrčí plecami. "Bolo to niečo nové, čo som asi nikdy nepotreboval zažiť. Hoci nebyť toho hlúpeho prekliateho portrétu, asi by som si prečítal Doriana Graya. Na dobu, v ktorej to vyšlo a kde, tam bolo strašne veľa... ach, ako sa to moderne povie? Bolo tam veľa opisov pekných mužov," povie, a vtedy sa Severus takmer zadusí čajom.

"Stále zabúdam, že si vyrastal v technicky nemagickom prostredí." Nizar sleduje, ako si Severus osušuje tvár. "Nemyslel som si, že ti to vadí."

"Nevadí. Len... to nie je rozhovor, na ktorý som zvyknutý pri raňajkách."

Nizar zdvihne obočie. "Najčastejšie raňajkuješ pred študentmi, keď sedíš za stolom plným učiteľov. Chcem vôbec vedieť, o čom sa rozprávate?"

Severus odloží obrúsok. "Sedím vedľa Minervy. Buď je to metlobal, hazardné hry, vzájomné sťažnosti na Albusove nezmysly, príšerné klebety alebo hádky o tom, ktorý študent si zaslúžil aký trest."

"Aha, takže presne ako Godrik a Salazar – prvá vec hneď ráno. Obaja rozhodne ste stelesnením vlastností týchto konkrétnych zakladateľov." Nizar sa usmeje, keď naňho Severus vrhne nedôverčivý pohľad. "Myslím to vážne, pre tých dvoch to bolo ráno, najmä ak sa v noci predtým pilo. Netušil som, že ste takí dobrí priatelia s Minervou McGonagallovou."

Severus sa zdá byť z toho zmätený. "My... nie sme."

Nizar nakloní hlavu. "Možno by si mal túto myšlienku prehodnotiť. Ale až po raňajkách."

"Prinajmenšom," opáči Severus sucho.

* * * *

Nizar sa vracia do svojich priestorov potom, čo sa Severus ospravedlnení a pripravuje sa na celodenné dozeranie na tresty. Halloweenský týždeň je mocný a mágia vo vzduchu často spôsobuje, že aj inak dobre vychovaní študenti sa správajú ako úplní blázni.

Vykúpe sa, oblečie si čisté oblečenie a potom sa zadíva na to, čo visí v skrini. Nakoniec si vyberie habit, dve košele a dve tuniky, ktoré odloží bokom a ktoré zostanú tak, ako sú. Zvyšok ochotne odovzdá domácim škriatkom na úpravu a potom ich prinúti sľúbiť, že prinesú späť zvyšky látok. Vždy sa hodí, keď ho kopne múza.

Jeho nohavice sú v poriadku také, aké sú, až na naliehanie škriatkov, aby aktualizoval šnúrky na zipsy a gombíky. Nizar sa snaží stáť pevne a úplne zlyháva; jeden pár si nechá bokom a nechá škriatkov uniesť aj tie ostatné. Bavlnené ponožky sú doplnkom, za ktorý je vďačný, ale stále je zmätený myšlienkou, že musí nosiť spodky a nohavice.

"Môžete mi to, prosím, vysvetliť tak, aby to dávalo zmysel?" Nizar sa spýta škriatky Filky, ktorá sa s ním pohádala o nohavice a vyhrala. "Lebo tomu naozaj nerozumiem."

Filky zašklbe v oku, akoby bola na pokraji záchvatu. "Profesor Slizolin, Filky má na sebe uterák."

"Aha, teraz je to profesor, však?" Nizar si sadne na posteľ. "Fajn, vyhrala si. Nohavice. Spodky. Spodná bielizeň. Spodné prádlo. La ropa interior. Les sous-vêtements. Sakramentský interlus! Akokoľvek sa to volá." Jeho deti majú pravdu, angličtina je ťažká. Často sa jej vzdáva ako strateného prípadu len preto, že sa mu zdá, akoby sa vyjadrenia menili každých päť minút. "Len ich, prosím, prefarbi na tmavú farbu. Svetlejšie farby a biela pôsobia rušivo."

"Potrebuje profesor Slizolin kúpacie šortky?" Filky sa spýta.

Nizar sa na ňu zadíva. "Do vane?"

"Nie, do jazera." Filky sa zamračí. "Na plávanie, profesor Slizolin."

"Prečo?" Nizar sa zmätene spýta, a vtedy sa Filky vzdá v škriatkovskom zúfalstve.

Zvyšok dňa strávi potulovaním sa po Rokforte a snaží sa znovu zoznámiť s hradom, ktorý je mu známy a zároveň nespoznateľný. Niekoľko odvážnejších alebo intelektuálnejších študentov, ako napríklad slečna Grangerová, sa s ním rozpráva bez ohľadu na príslušnosť k fakulte. Slizolinčania sa nadúvajú ako pyšní, smiešni pávi, kedykoľvek si uvedomia, že je v miestnosti, až kým toho Nizar konečne má dosť, chytí Malcolma Baddocka za ucho a povie mu, aby sa správal menej ako vykračujúci si páv a viac ako mladý muž s náležitými spôsobmi.

Možno to nemal robiť, ale urobil by to rovnako bez ohľadu na fakultu. Jeho Slizolinčania mávali sakramentský zmysel pre dekórum. Klamali ale ako malí bastardi, keď prisahali jeho portrétu, že mimo slizolinskej spoločenskej miestnosti sa správajú slušne.

Po zotmení sa navečeria vo svojich priestoroch, potom odloží habit, aby sa mu nezachytil o vetvičky, keď pôjde von na prieskum. V údolí je svah, ktorý zaberá robustná drevená chatrč, na ktorú hľadí takmer päť minút. Je si takmer istý, že na tom mieste kedysi stál strom, ale jeho spomienky mu odmietajú poskytnúť ďalšie podrobnosti.

Vstúpi do lesa, ktorý nejakým spôsobom nabral zastrašujúci názov Zakázaný les. Smiešne. Jednorožce a víly nie sú desivé tvory.

Nizar sa zastaví na mieste a zostane úplne nehybne stáť, keď sa cez cestu preženie pavúk veľkosti podvyživeného draka. Mýlil sa; to je veľmi dobrý dôvod na vyhlásenie lesa za zakázaný. Čím to, do čerta, dnes v Škótsku kŕmia pavúky?

Nizar sa pozdraví s jednorožcami, ktorým jeho prítomnosť nevadí, ale voči Kanze sú trochu ostražití. Potom nájde testrálov, ktorí sú voči baziliškovmu pohľadu imúnni a jej prítomnosť im vôbec nevadí, takže strávi peknú chvíľu zoznamovaním sa so stádom.

Putuje ďalej a cíti, ako sa mágia Rokfortu vytráca, keď sa blíži k ďalekej východnej strane lesa. Zvláštne; stará mágia kedysi zahŕňala celý les a chránila kentaurov, nargly, jednorožcov, víly, černožienky, škriatkov a iné čarovné tvory, ktoré v ňom žili, pričom tento zoznam teraz zjavne zahŕňa aj obrovské pavúky.

Nizar stojí za hranicou lesa, keď sa za ním niekto premiestni. Nie domáci škriatok, ktorý by sa hneď ohlásil, ani niekto z Rokfortu, ktorý by urobil to isté... alebo by sa aspoň čudoval, prečo sa ich portrét potuluje na mieste, kde by mohol zmoknúť. To predstavuje pätnásť minút lapania po dychu od prílišného smiechu, ktoré sa mu už nikdy nevrátia, ale výraz v tvári Theodora Notta stál za to.

"Dobrý večer."

Nizar nadvihne obočie pri tom tichom šepote mužského hlasu. Otočí sa na mieste s rukami opretými o rukávy, čím skryje úchop svojho prútika. "Dobrý večer. Môžem nejako pomôcť?" spýta sa novo príchodzieho, ktorý má pokožku nezdravej mŕtvoly. Oči má červené, s plazovitými štrbinami, nos podobný hadiemu, ale výraznejší a náchylnejší na poškodenie. Je bez vlasov, ale inak má ľudský vzhľad a pripomína človeka, ktorý mal nešťastnú príhodu, keď sa pokúšal naučiť stať sa metamorfágom.

"To skôr mňa zaujíma, či môžem byť nápomocný vám?"

Nizar sa zahľadí na mužovo ťažký čierny habit. V ruke bezostyšne drží prútik, ale nemieri ním; nohy má holé. "Vyzeráš, akoby si práve vyliezol z vlastnej hrobky. Nie som si istý, či si schopný niekomu pomáhať."

Muž sa zasmeje spôsobom, ktorý Nizarovi zdvihne chlpy na zátylku. Neznáša ten zvuk a stojí ho všetku silu vôle, aby toho úbohého blázna jednoducho hneď nezabil. "Možno ťa to prekvapí. Som viac, než by sa podľa môjho vzhľadu mohlo zdať."

"Dobre. Fajn. Urob na mňa dojem," vyzve ho Nizar.

"Vystopoval som ťa tu pomocou nástroja, ktorý som sám navrhol. Vo chvíli, keď som počul chýr o tom, že sa na Rokfort vrátil pravý Slizolin, jednoducho som sa musel presvedčiť na vlastné oči."

"Tom Marvolo Riddle." Nizar opäť skúma mužovu tvár. "Musím povedať, že nevidím rodinnú podobnosť." Alebo akúkoľvek podobnosť. Tento mŕtvolný muž nevyzerá ako arogantný hlupák, ktorý v roku 1945 absolvoval Rokfort.

Osteň tvrdo zasiahne, čo je zábavné. "To nie je moje meno," zasyčí Voldemort rozhorčene.

"Bolo to tvoje meno v roku 1938. Prečo už nie je prijateľné, keď ti celkom dobre poslúžilo počas siedmich rokov rokfortského vzdelávania?" Nizar oponuje.

Voldemortove oči sa podozrievavo zúžia. "Odkiaľ vieš také veci?"

"Pozdravil som ťa v septembri 1938. Povedal si mi, aby som... ach, áno. "Išiel do prdele." Nizar pokrútil hlavou. "Také nevhodné vyjadrovanie pre jedenásťročné dieťa."

Voldemort vyzerá sklamaný. "Takže si len portrét. Vôbec nie pravý Slizolin."

Nizar sa usmeje. "Dobre. Ver tomu, ak chceš." Vytiahne prútik a vyriekne smrtiacu kliatbu skôr, ako ten hlupák stihne zareagovať.

Zelený výbuch zasiahne správne. Voldemort sa zapotáca, ruku si pritlačí na hruď, a potom sa na Nizara zahľadí s červenými očami. Dumbledore o Voldemortovej imunite neklamal, ale Nizar sa o tom chcel presvedčiť na vlastné oči. Len si zatiaľ nie je istý, ako to Voldemort prežije. Rád by to zistil; čím skôr ten muž zomrie, tým bude šťastnejší.

"Dobre. To na mňa skutočne robí dojem." Nizar sa usmeje. "Povedz mi: keď ťa rozkrájam na kúsky, zahoja sa všetky tie kúsky v správnom poradí, alebo sa z teba jednoducho stanú malé a otravné kúsky živého mäsa?"

Na to sa Voldemort odmiestni. Nizar otvorí ústa. "Kde je teraz nejaká zábava? Vážne, to je malicherná odpoveď. Ako sa ľudia vôbec môžu báť tvojho úbohého, zbytočného odpadu napoly hnijúcej mŕtvoly?"

Nizar odkráča späť na Rokfort, pravdepodobne na pokraji neslušného úškrnu. Na schodoch pred školou stretne Albusa Dumbledora, ktorý má hlavu naklonenú na jednu stranu.

Nizar si uvedomí, že plní vzduch vulgárnymi výrazmi. Aspoň že to všetko bolo v starej angličtine, ktorá sa pomaly filtruje späť, aj keď sa zdá, že ostatné jazyky sa k nej nechcú pridať. Ďakujem ti, zakliaty mozog.

"Je tu nejaký problém?" Dumbledore sa spýta tónom, ktorý naznačuje, že si plne uvedomuje, čo Nizar hovorí.

Nizar ukáže späť k lesu. "Ten človek sa za päťdesiat rokov nenaučil žiadnemu zasranému správaniu!"

Dumbledorov nevinný výraz zmizne. "Bol tu Voldemort?"

"Na východnej hranici lesa. Prečo mágia školy nepokrýva celý les?" Nizar sa spýta. "Mala by obklopovať les úplne!"

"Neviem," odpovie Dumbledore. "Možno sa les rozrástol za hranice mágie?"

"Vždy mala obklopovať les, či už sa v priebehu rokov zväčšoval, alebo zmenšoval. Príliš veľa bytostí sa spolieha na ochranu tých stromov."

Dumbledore prikývne. "Rozumiem. Čo chcel Voldemort?"

"Stretnúť sa s rodinou. Neurobilo to naňho dojem, nazval ma obyčajným portrétom." Nizar prevráti oči. "Prečo je ten človek imúnny voči smrtiacej kliatbe?"

"Ani na to nikto nepozná odpoveď," povie Dumbledore. "Ty si vrhol neodpustiteľnú?"

"Za mojich čias sa tomu hovorilo prežiť," odvetil Nizar. "Mal by si z toho taký strach, keby to naozaj fungovalo?"

"Prichytenie pri vrhaní troch neodpustiteľných osobami v právomoci ministerstva môže viesť k uväzneniu v Azkabane, najmä pri vražednej kliatbe," povie Dumbledore.

"To však nie je odpoveď na moju otázku." Nizar si povzdychne. "Idem dovnútra. Budúcnosť je sakramentsky hrozná."

"Ešte si sa nestretol ani s automobilmi," zavolá za ním Dumbledore.

"V povzbudzovaní si mizerný!" Nizar sa rozkričí naspäť.

Nizar ide rovno do Severusovej kancelárie a zaklope na dvere. "Kde, dočerta, nájdem nejaký automobil?" spýta sa, keď mu Severus otvorí.

Severus naňho vrhne pátravý pohľad. "Si si istý, že to chceš zistiť?"

"Nie. Aj tak mi ho nájdi."

Severus ich premiestni do Eidyn Burhu, ktorý sa teraz volá Edinburgh. Jeho časti ešte stále vyzerajú ako za Nizarových čias. Zvyšok je úplne cudzí.

Má aj autá, ktorých je veľa a sú všade. Nizar ich pozoruje z chodníka a snaží sa netlačiť chrbtom priamo do steny budovy, pred ktorou stoja. "Automobily: bez koní, plne obrnené štvorkolesové vozíky poháňané stlačeným ohňom."

"To je pomerne presný opis automobilu, áno. Čo myslíš?"

"Lietajú?" Nizar sa spýta.

Severus pokrúti hlavou. "Nie."

"Tak na to kašli. Radšej by som vlastnil metlu."

"Nie si ďalší metlobalový blázon, však?" Severus sa spýta, keď sa vracajú na bezpečné miesto premiestnenia.

"Hral som. V skutočnosti sme nemali vytvorené tímy tak, ako je to teraz na Rokforte. Len sme cez víkendy chodili von a užívali si hru. Alebo si užívali lámanie kostí jeden druhému. Podľa toho, čo bolo skôr." Pristihol Severusa, ako potlačil ďalší úsmev. "Ach, opäť ťa zabávam."

"Trochu."

Nizar sa zastaví, keď zbadá kostolnú vežu. "Je v Edinburghu ešte kostol svätého Cuthberta?"

"Nemám potuchy. Nežijem tu. Ani neviem, či v Edinburghu žijú čarodejníci," povie Severus.

"Kedysi tu bol." Nizar upúta pozornosť ďalšej prechádzajúcej skupiny osôb. "Prepáčte."

"An urrainn dhomh do chuideachadh?" 1) Dve ženy, z ktorých jedna skrýva úsmev rukou. Stále je v habite a pravdepodobne vyzerá ako archaický turista.

Nizar napoly zatvorí oči a prinúti svoj mozog, aby bol užitočný, hoci len zo zlosti. "Càit a bheil an Naomh Cuthbert eaglais?" 2) spýta sa Škótky v stredných rokoch, ktorá sa ozvala.

Tá prvá sa tvári sklamane. "To je na Lothianskej ceste, západné úpätie hradnej skaly."

"Tapadh leat!" 3) odpovie Nizar veselo, aj keď jeho úsmev pôsobí ako čistý jed.

"Hovoríš škótskou gaelčinou." Severus znie pobavene, buď kvôli jazyku, alebo kvôli tomu, že ich teraz vedie Nizar. Nizar nevie, kde je Lothianská cesta, ale vie, že na Hradnej skale stála stará pevnosť, a to sa nedá pomýliť.

"Kedysi to bola len gaelská reč, teraz sa podľa mňa tak označuje írska gaelčina. Tú si stále nepamätám, ale v slizolinskej fakulte bolo v minulých storočiach viac ako pár ľudí hovoriacich škótskou gaelčinou. Ja som sa ju naučil. Aj preto môžem hovoriť po kastílsky a ostatní španielsky hovoriaci mi rozumejú. Nie je tam toľko zmien, ale dosť na to, aby to bolo nepríjemné, keby som sa neprispôsobil."

"Počúvaš všetko a všetkých," povie Severus. "Pravdepodobne si mi dal prvé lekcie špiónstva."

"Aspoň to boli užitočné lekcie." Nizar sa zastaví pri pohľade na kostol, ktorý stojí na úpätí západnej strany pevnosti. Väčšina pôvodnej stavby na kopci je preč, hoci drobné kúsky sa zdajú byť známe. Kostol je tiež takmer úplne zmenený, až na jeden aspekt. "Tam, tá jedna veža na strane, ktorá je k nám najbližšie. Väčšina z nej je ešte z pôvodného kameňa z roku 993, ale novšie dielo vyzerá, že bolo postavené na mieru.

"Za mojich čias bola pôvodná veža z bieleho kameňa, takého svetlého, že odrážal slnečné svetlo na míle ďaleko. Pre mňa však nebol jednoliato biely; boli v ňom odtiene modrej a fialovej, červenej, zelenej, žltej - farby, ktoré som vedel opísať, ale nikto iný okrem Salazara ich nevidel. Chodieval som sem, keď bol Eidyn Burh ešte obyčajnou pevnosťou, len aby som videl, ako tá veža odráža tie farby."

"Muklovia tomu hovoria tetrachrómia," povedal mu Severus. "Znamená to, že namiesto štandardných troch prostriedkov v ľudskom oku na prijímanie farieb máš štvrtý."

"Zaujímalo by ma, či je to na niečo užitočné okrem toho, že ťa celý čas oslepujú rúcha Albusa Dumbledora." Nizara poteší, že Severusa stojí oveľa viac úsilia, aby sa neusmial. "Mimochodom, mukel je urážka. Rovnako ako humusák."

"Som si toho vedomý," odpovie Severus bez toho, aby sa naňho pozrel. "Momentálne nie som v pozícii, aby som sa tohto zvyku zbavil."

"Som si toho vedomý," zopakuje Nizar na Severusovo podráždenie. "Tadiaľto."

"Prečo taký záujem o kostol?"

"O kostol sa nezaujímam. Hľadám krypty mágov v blízkosti jeho pohrebiska, a ak je magické obyvateľstvo preč, budú skryté." Nizar zíde na chodník a prejde cez cestu, keď Severus usúdi, že je to dostatočne bezpečné, aj keď Nizar o tom nie je celkom presvedčený. Tie prekliate autá sú rýchle.

Na jeho úľavu sa objaví kamenná fasáda, keď sa blížia k staršej strane kostola, ktorá má vpredu záhradu vyzerajúcu, akoby mohla byť najstaršou časťou cirkevného pohrebiska. Krypty pre magické obyvateľstvo boli vykopané do svahu šikmo, takže kameň bol vyšší ako pohrebisko za ním.

Fasáda bývala vyššia ako Godric, ale zdá sa, že na ulici sú vrstvy kameňa, ktoré zmenili výšku pôvodnej strany pre krypty. Nizar si musí kľaknúť, aby prečítal rytiny, ktoré boli kedysi vo výške jeho očí.

"Tu si," zašepká a nájde vchod do krypty, na ktorom sú ešte stopy starej šarlátovej farby na kameni.

"Kto je to?" Severus sa spýta a zamračí sa, keď sa k Nizarovi pripojí na zemi. "Staroangličtina v Škótsku?"

"Pôvodne bol z Anglicka," povie Nizar. "Vieš čítať staroanglicky?"

"Trochu áno," odpovie Severus. "Nie je to môj najlepší jazyk, ale niektoré slová sú podobné tým, ktoré sa používajú dnes."

"Už som toho dosť zabudol, ale je to jeden z mála jazykov, na ktoré si začínam spomínať naozaj jasne." Nizar očistí mach a prach z vyrytých písmen, kým odrecituje tie informácie. "Gilbert Brice deSlizarse, na severe nazývaný aj Slizolin. Zomrel na následky zranení, ktoré utrpel v práve prebiehajúcom boji proti strašnému nepriateľovi neďaleko dediny Baile Cholgain. Pochovaný s bojovníckymi poctami štrnásteho novembra tohto roku nášho Pána 1012."

"Slizolin. Kto to pre teba bol?" Severus sa spýtal.

Nizar prehltne. "Môj syn."

Severus vyzerá šokovane. "Nevedel som, že máš dieťa."

"Tri deti z adopcie. Magická adopcia, taká, ktorá sa usadí a zabezpečí, že by mohli byť aj tvojimi biologickými potomkami."

"Som... o niečom takom informovaný," povie Severus. "Vypadlo to však z módy."

"Ja viem. To hlúpe trvanie na čistote krvi ničí perfektný nápad." Nizar opäť prebehne rukami po Briceovom mene. "Galiena bola najstaršia. Elfric bol najmladší. Brice bol vekovo medzi nimi. Keď zomrel, mal dvadsaťdva rokov."

"Šarlátová farba," poznamená Severus. Vzhľadom na výraz jeho tváre Nizar tuší, že muž nevie, čo iné povedať.

"Áno, bol Godrikovým učňom, aspoň kým neprišiel čas, aby sa Brice usiloval o vlastné majstrovstvo. Nenávidel svoje krstné meno. Bol by taký znechutený, že mu ho vytesali na hrob." Nizar sa načiahne a utrie si oči, keď sa mu rozostrí zrak. Tušil, že keď to uvidí znova, môže to v ňom vyvolať spomienky, a bohovia, mal pravdu. "Vtedy som si myslel, že je to tak sakramentsky nespravodlivé, že som prežil jedno zo svojich detí. Teraz som prežil všetky."

Severus opatrne natiahne ruku a položí ju Nizarovi na rameno. "Je mi to ľúto." Po odmlke sa opýta: "Povieš mi o nich?"

"Galiena bola Roweninou učedníčkou. Bola pisárka a umelkyňa, tvorila magické iluminované rukopisy. Jednu z jej kníh ešte stále mám a ďalšie dve zostali v rokfortskej knižnici, hoci jedna je v kumbríčtine a nedá sa čítať. Mala..." Nizar sa musel zastaviť a znova si utrieť tvár. "Ona jediná mala deti. Vydala sa za jedného z Helginých učňov, muža menom Uriel. Ich deti boli Drystan a Paynel - dvojčatá, dvaja chlapci. Potom mali Vanoru a Muriel. Myslím, že Muriel bola v roku 1017 ešte nemluvňa."

Severusovo zovretie na jeho ruke sa napne. "Elfric?"

"Vyučil sa u Salazara. Ľstivý malý hajzlík," povie Nizar a pokúsi sa o úsmev. "V roku 1015 sa vydal na juh do Anglicka a hľadal nevycvičené magické deti, ktoré by mohli byť prehliadnuté. To bolo naposledy, čo ho niekto z nás videl."

"Mŕtvy?" Severus sa jemne spýta.

Nizar prikývne. "Ak veštíš, hľadaním mŕtvych nikdy nezískaš nič okrem sivej hmly, a to je všetko, čo sme mohli vidieť, ak sa ho Salazar pokúšal nájsť. Nevedeli sme ako, kde ani kedy, len to, že sa to stalo. Neviem, kde pochovali jeho telo, ani či s ním vôbec zaobchádzali láskavo. Neviem, kde sú pochovaní Galiena, Uriel alebo niektoré z ich detí. Toto je jediné miesto, ktoré poznám, Severus." Pokrúti hlavou a rýchlo vstane. "Môžeme odísť? Myslím, že by som sa už naozaj mal prestal utápať."

"Nepovažoval by som to za utápanie sa." Severus sa obzerá okolo seba, jeho tmavé oči sú ostré a pozorné. "Nikto nie je nablízku."

"Dobre," povie Nizar a premiestni sa rovno k bráne pred Rokfortom. Severus sa k nemu o chvíľu pridá a mlčky spolu kráčajú späť k škole.

Keď sú už vnútri, Severus sa k nemu otočí. "Už dvakrát si vtrhol do mojich komnát, ale tvoje som ešte nevidel. Zaplať."

Nizar sa usmeje. "Myslím, že sa to dá zariadiť. Poďme."

Severus ho nasleduje až na siedme poschodie a potom dolu na chodbu, kde leží jeho trieda. "Je to tak blízko?"

"Bolo to výhodné, keď boli deti menšie," povie Nizar a zatlačí do dverí, ktoré sa ochotne objavia, keď sa priblíži. Dvere sa zatiaľ správajú slušne, ale nikomu inému sa neukážu.

Severus sa zamračí, keď ho Nizar vedie k dverám naľavo. "Keď sme tu boli naposledy, toto bola tvoja kancelária."

"A ja som povedal, že som túto miestnosť navrhol tak, aby som si v nej mohol robiť, čo chcem," oponuje Nizar. Táto vedľajšia hra ho rozptyľuje od cesty do Eidyn Burhu -Edinburghu - a Nizar je za to vďačný. Poklepe po liatinovom S, ktoré je pripevnené na dverách. "Je v tom istý trik. Keď je to takto, nájdeš tu toto," povie a otvorí dvere, aby odhalil svoju kanceláriu. Znova dvere zavrie a potom otočí S. Keď tentoraz otvorí dvere, sú tam jeho komnaty. "Vidíš?"

Severus si prezerá S na Nisarových dverách. "Je to výmena jedného priestoru za druhý? Alebo jednoducho úplná zmena miestnosti?"

"Predpokladám, že výmena priestoru by bola presnejšia." Nizar vyzve Severusa, aby ho predišiel. "Ale ak si mimo hradu, okná v mojich komnatách sú vždy viditeľné na správnom mieste. Aha, a nie je dobrý nápad vstupovať bez pozvania."

"Budem na to pamätať. Tvoj nábytok je prekvapivo moderný, aj keď ten stôl nie," poznamená Severus.

"To nie je moja zásluha." Nizar gestom ukáže na tri rámy na stene oproti oknu. "Deti! Poďte pozdraviť súčasnú hlavu fakulty vášho strýka!"

 Jeho deti sa v rámoch objavia s obvyklou rýchlosťou. "Ahoj!" Galiena sa ozve. Elfric zamáva; Briceovi sa podarí pozdrav v starej angličtine, ktorý nie je úplne skomolený.

"Galiena, Brice, Elfric," predstaví ich postupne Nizar. "Severus Snape."

"Áno, on. Máme ho radi. Nestráca rozum od hrôzy len preto, že nejaký portrét zasyčí," povie Elfric v parseltčine.

"Vy traja? Prečo ma to neprekvapuje."

Nizar sa naňho pozrie. "Aha?"

"Raz pred rokmi ma počuli spomenúť tvoje meno mimo spoločenskej miestnosti - aspoň Galiena to počula. Odvtedy ma zdvorilo prenasledujú." Severus má na tvári náznak úsmevu. "Galiena je jediná z tých troch, ktorá sa obťažovala s angličtinou."

"Snažíme sa," povie Brice priškrtenou modernou angličtinou. "No. Ja sa snažím."

"Elfric je tvrdohlavý," poznamená Galiena.

"Majú ťa radi," povie Nizar. "A nie, nehovorím to len tak. Ten tvrdohlavý to pred chvíľou priznal v parseltčine." Elfric prevráti oči. "Ak nechceš, aby sa tvoje slová opakovali, tak ich vôbec nevyslovuj, škvŕňa."

"Znova sme preč. Slizolinčania v spoločenskej miestnosti sú fascinovaní parselčinou. Konečne." Galiena zmizne a za ňou Brice a Elfric.

"Som rád, že sa mi podarilo nájsť užitočný Salazarov portrét do spoločenskej miestnosti," povie Nizar.

Severus prikývne. "Verím, že Salazar Slizolin je jediný človek, ktorý by možno zniesol, keby sa ho traja ďalší parselania snažili vytlačiť z jeho vlastného portrétu."

"Bol to starostlivý strýko." Bohovia, ale to bolí povedať. Nizar dúfa, že Salazar v tom prastarom roku 1039 iba odišiel z Rokfortu, ale zostal blízko ich rodín. "A dobrý otec."

"Nejako mi robí problém predstaviť si toho muža s deťmi."

"Zvykli ste si na toho jedného bastarda z portrétu vo Veľkej sieni, ktorý sa rozhodol, že ak bude starý, bude sa správať ako mrzutý zmrd," povie Nizar. "Salazar mal päť detí. Jeho najstaršia, Fortunata, bola jednou z mojich študentiek." Usmeje sa. "Až doteraz som na to zabudol."

Severus sa otočí a zbadá bielu sovu na jej portréte. "A kto je to?"

Nizar sa pozrie na sovu a pokrúti hlavou. "Nemám potuchy, Severus. Nepamätám si, že som vlastnil sovu, hoci predpokladám, že niekedy som ju musel mať. Vtáky boli v tých časoch ešte prijateľným systémom na posielanie správ medzi magickými a nemagickými spoločenstvami. Znamenalo to, že sme nikoho náhodou nevystrašili správami posielanými patrónom."

"Nejaké ďalšie podrobnosti?" Severus sa zvedavo spýta.

"Rowena mala havrana, čo by nemalo byť žiadnym prekvapením," povie Nizar priškrteným hlasom a Severus sa usmeje. "Bol to najinteligentnejší vták tohto druhu, akého som kedy stretol. Rowena často hovorievala, že ho omylom prekliala, keď mu dala meno Bertram. 1) Dožil sa štyridsiatich rokov." Odmlčí sa a nechá spomienky vyplávať na povrch bez toho, aby sa o ne snažil bojovať. "Godrik mal loveckého sokola menom Hardwin, ktorý bol rozmaznaný. Ak ste mu priniesli jedlo, prevrátil sa na chrbát a prosil, aby mu niekto poškriabal brucho."

"Vidím, že považoval sám seba za mačku," povie Severus.

"Mohol. Aspoň že jeho správanie znamenalo, že mohol chodiť bez pútok, 2) dokonca aj okolo dojčiat. Hardwin by nikomu z našich ľudí neublížil ani za svet." Nizar sa nad tým zamyslí. "Salazar nevlastnil žiadneho vtáka. Bol príliš netrpezlivý. Ak sa chcel s niekým porozprávať, zvyčajne sa tam premiestnil a urobil to hneď, namiesto toho, aby čakal."

Nizar luskne prstami. "Helga. Helga mala sovu zo severu, bielu sovu. Volala sa Sierida. V skutočnosti nikdy neprestala byť Vikingom."

"Viking," zamrmle Severus. "Verím, že v tejto škole je celá fakulta, ktorej by dobre padla pripomienka ich koreňov. Toto je teda obraz Sieridy?"

"Stále neviem. Mohlo by to tak byť. Viem len, že som ju našiel uloženú v kufri."

"To je veľmi moderná toaleta," poznamená Severus a nazrie do spomínanej miestnosti.

Nizar prikývne. "Domáci škriatkovia s pribúdajúcimi storočiami stále niečo modernizovali, napríklad túto miestnosť a nábytok. Ani raz nezapochybovali, že sa vrátim, aj keď som na všetko zabudol. Galiena tiež nie. Vyvyšovala sa nad svojich bratov, pretože ona si zachovala vieru a oni nie. Vydrž." Kanza vydá ospalé syčivé mrmlanie, keď si ju Nizar sňal z krku a nechal ju na jej očarovanom samoohrievacom kameni. Znova sa skrúti a vráti sa k spánku.

Na križovatke troch dverí v krátkej chodbe Nizar najprv zatlačí tie, ktoré vedú do jeho súkromnej kancelárie. "Kedysi to bola Briceova a Elfricova izba. Boli si vekovo blízki a pochádzali z tej istej dediny, preto chceli zostať spolu. Teraz je to pracovný priestor alebo miesto, kde sa dá ubytovať hosť."

Severus prikývne a očami sleduje knihy na ich policiach. "To aktualizačné duplikačné kúzlo - fungovalo aj tu?"

"Áno. Keď si zvyknem na triedy, plánujem sa pokúsiť začať spätne prekladať knihy, ktoré sú v starých jazykoch. Zatiaľ sú užitočné kópie v modernej angličtine." Nizar prejde cez chodbu a zatlačí do druhých dverí. "Toto bola Galienina izba. Keď sa odsťahovala, stal sa z nej sklad."

Severus krátko pozrie na truhlicu a stohy starého papiera a pergamenu, hoci jeho pohľad dlhšie zotrvá na štyroch zavesených portrétoch. Tie rámy sú prázdne, pretože ich obyvatelia sa potulujú po hrade a načúvajú rozhovorom bez toho, aby ich niekto spoznal, kým sú. "Zakladatelia?"

"Áno. Väčšinu času trávia na potulkách." Nizar sa dotkne bledého zlatého dreva rámu, v ktorom je Helgin portrét. "Vlastním najmladšie verzie zakladateľov na Rokforte. Objednal som si ich u nášho prvého absolventa, takže to bude... roku 995, myslím. Boli tiež veľmi dobré. Žiadal som umelca o realistické podobizne v čase, keď to vôbec nebolo zvykom."

"Tvoj bol realistický," podotkol Severus.

"Áno, ale to som bol ja," povie Nizar. "To neboli ťahy štetcom. To bolo..." Odmlčí sa.

"Nizar?"

Nizar potrasie hlavou, aby rozptýlil hmlu spomienok, ktoré sa nechcú vrátiť. "Nepamätám sa. Naozaj by si mal záujem byť zviazaný s mágiou tohto hradu, ako by mala byť hlava slizolinskej fakulty?"

Severus zdvorilo ignoruje jeho náhlu zmenu témy. "Vlastne áno. Premiestňovanie v tomto hrade by stačilo na to, aby to stálo za to. Stále sa na teba hnevám za to, že si mi to nepovedal."

Nizar sa usmeje. "Nuž, nikomu inému to nepoviem, a ty vieš, ako udržať tajomstvá."

Severus vydá pobavený zvuk. "Áno."

Nizar zatlačí dvere svojej spálne. "Posledné a potom čaj na pohovke."

Severus sa zdvorilo rozhliadne po spálni, ktorá je svetlá a vzdušná, na hrad. "Gobelín?"

"Ten vyrobila Galiena." Nizar prejde k nemu a prstami prejde po vyšívaných nitiach, ktoré jeho dcéra prišila tak jemne, že každý symbol vyzerá ako živý tvor.

"Grif, had, havran, jazvec." Severus prikývne. "Na tú dobu je to neuveriteľná práca. Videl som aj iné gobelíny z tej doby a štýl je úplne iný."

"Moja dcéra sa naozaj nezaujímala o štýl. Bola umelkyňa; maľovala, písala alebo používala niťovú mágiu, aby vytvorila, čo chcela." Nizar gestom vyvedie Severusa z miestnosti, aby mohol opäť zavrieť dvere.

Keď sa v obývačke zavolá na domáceho škriatka, neodpovie mu Filky, ale jeden s veľmi veľkými zelenými očami. "Ahoj. Kto si?"

"Dobby, profesor Slizolin," odpovie domáci škriatok. "Chce profesor Slizolin čaj pre seba a profesora Snapea?"

"Áno, prosím." Nizar čaká, kým Dobby zmizne, a ani nie o dve minúty sa vráti s podnosom. "Ďakujem."

"Profesor Slizolin je vítaný." Dobby objíme Nizarovu nohu. "Profesor Slizolin je tu opäť! Všetci domáci škriatkovia sú takí šťastní!" Potom sa vytratí.

Nizar vie, že jeho výraz je pokrútený zmätkom. "Tak dobre." Pokrúti hlavou, vyčaruje malý stolík, na ktorý položí podnos, a sadne si. Dá si šálku čaju a pritom sa snaží premyslieť, čo bude musieť urobiť.

"Je to niečo zložité?" Severus sa spýta.

"Áno aj nie. Len sa musím uistiť, že to robím správne. Ak sa niekedy rozhodneš odísť z postu hlavy slizolinskej fakulty, niekto musí byť schopný odstrániť kúzlo bez toho, aby ti ublížil, aby sa potom mohlo viazať na niekoho iného." Nizar odložil šálku čaju a otočil sa na svojom mieste tvárou k Severusovi, ktorý už robil to isté. "Daj mi svoju pravú ruku, prosím."

Nizar nadvihne obočie pri gombíkoch, s ktorými sa musí vysporiadať, kým rozopne Severusovi rukáv kabáta a potom košeľu pod ním. "Ako si poradíš s toľkými prekliatymi gombíkmi?"

"Trpezlivosťou," odpovie Severus. "Neuvedomil som si, že odo mňa potrebuješ holú ruku."

"Mal som to spomenúť, áno." Nizar sa zamračí, nakloní hlavu a potom položí pravú ruku na Severusovo rameno a ľavou rukou uchopí Severusovu ruku. Tak; to je správny pocit. Zdvihne hlavu a sleduje pocit mágie, ktorý ho viaže k hradu.

Severusova ruka sa v jeho zovretí trhne, keď okolo nej obtočí prvý kúsok mágie. "Bolestivé?" Nizar sa spýta. Nemalo by to byť, ale on pracuje najmä na základe inštinktu.

"Nie, len prekvapujúce."

Nizar prikývne a pokračuje, zavrie oči a siahne po ňom s myšlienkou a zámerom. Táto časť rokfortskej mágie nemá s prútikmi nič spoločné.

Zviaže Severusa drobnými nitkami s hradnou mágiou, skontroluje, či je dielo správne, a potom pustí Severusovu ruku, než sa oprie o pohovku. "Tak."

Severus hľadí na svoju ruku, keď Nizar otvorí oči. "To je... iné."

"Nezapojil som ťa do mágie tak, aby si ju dostal celú naraz. To by ťa mohlo skutočne bolieť, alebo ťa od intenzity privádzať do šialenstva. Bude trvať asi mesiac, kým sa to prejaví."

"Postupné uvedomovanie." Severus si opäť začne zapínať rukáv košele. "Predpokladám, že premiestňovanie nie je možné, kým sa tento proces nedokončí."

"Pravdepodobne nie, ale neviem, či som to niekedy skúšal počas fázy prispôsobovania. Čaj?"

"Bože, áno," povie Severus a natiahne sa po kanvicu. "Dnes večer sa stalo viac vecí, než som čakal."

"Nemýliš sa." Nizar čaká, kým mu Severus nepodá plnú šálku. "Dnes večer som stretol Voldemorta."

Severus sa nehýbe. "Stretol."

"Áno. Stále je arogantný, vyzerá ako chodiaca mŕtvola a naozaj nezomrie, ak ho zasiahneš smrtiacou kliatbou." Nizar si zo zvedavosti hodí do čaju jednu z amerických kociek cukru a zamieša ju.

"Ty..." Severus sa začne takmer potichu smiať. "Ty si zasiahol Temného pána smrtiacou kliatbou hneď pri prvom stretnutí?"

"Bol hrubý!" Nizar to vysvetlí a začne sa usmievať. "Ten zbabelý bastard predo mnou utiekol, keď som mu položil jednoduchú otázku."

"Temný pán utiekol." Severus sa naňho zvedavo pozrie. "Čo si povedal?"

"Pýtal som sa, či keď ho rozkrájam na drobné kúsky mäsa, či sa tie kúsky mäsa premenia na jeho mŕtvolné ja, alebo či sa tam bude povaľovať len veľa drobných nemŕtvych častí."

"Podcenil ťa, tak si ho pekelne vystrašil." Severus zdvihne šálku s čajom. "Schvaľujem."

"Myslel som si, že by si mohol." Nizar sa rozhodne, že sa možno naučí mať rád kocky cukru v čaji. Je to zaujímavá zmena chuti. "Nabudúce bude opatrnejší."

"Mohol by som ťa vziať so sebou, keď ma nabudúce zavolá," navrhne Severus. "Sídlo, v ktorom sa ukrýva v Malom Hangletone, je pod Fideliovým kúzlom a nezmapovateľné."

"Nie," povie hneď Nizar a posadí sa, keď ním prebleskne strašná bolesť, bolesť v duši a krik. "To by dopadlo zle. Do toho nepôjdeme."

"Ako to vieš?"

"Jednoducho viem. Záblesky vhľadu, Severus." Nizar prehltol a snažil sa striasť zo seba to, čo cítil a počul. "Okrem toho ešte neviem, čo ho drží pri živote. Kým na to neprídem, nestojí to za to riziko."

________________________________________________________________________________________________________________

1) Škótska gaelčina: Môžem vám pomôcť?

2) Škótska gaelčina: Kde sa nachádza kostol svätého Cuthberta?

3) Škótska gaelčina: Ďakujem!

4) Germánske meno, vytvorené zo slov berht ("bystrý") a hramn ("havran").

5) Pútka sú tenké kožené remienky, ktoré má dravec pripevnené na nohách, aby ho solkolník mohol lepšie ovládať. Viď: https://www.themodernapprentice.com/jesses.htm