Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 7. Orchideus

...Okolo pohára krúži studený popol,

Zbrane vystrelili do dvoch sudov.

Plačeš, keď prechádzaš dverami temnoty.

Chlapče, neopováž sa mi veriť.

Kto to potrebuje?..

Laura Bocharová "Čokoláda."

Dni v týždni ubehli ako jeden. Hermiona si nepripúšťala, že by čakala na sovu s odkazom od Malfoya - každý deň. Počas uplynulého víkendu sa jej život tak preplietol s osudmi obyvateľov Malfoy Manoru, že teraz - bez správ - cítila ťaživú prázdnotu a smútok.

Narcissa sa medzitým rýchlo zotavovala: našla znova chuť do jedla, v očiach sa jej objavila iskra a nakoniec zatúžila ísť von.

V piatok ráno po raňajkách opatrne - s Dracovou pomocou - vyšla po schodoch.

„U Merlina,“ vzdychla si Narcissa, keď vykročila na mladú trávu. Ako dieťa, ktoré robí prvé kroky, sa nedočkavo rozhliadala a opierala sa o synovo rameno. Ten nespúšťal z matky oči: bál sa, že omdlie alebo sa stiahne späť do svojho neznámeho sveta, z ktorého sa s takými ťažkosťami vrátila.

„Draco, je to taký dobrý pocit..." zašepkala Narcissa so slzami v očiach. „Je to ako... Akoby ma prepustili z Azkabanu.“

Dracovi sa rozbúchalo srdce.

„Mami...“ začal opatrne a pevnejšie ju chytil za lakeť, ale ona ho prerušila.

"Draco, miláčik, neboj sa, som pri zmysloch," láskyplne pozrela na svojho znepokojeného syna, "a už nemám v úmysle o ne prísť.“

V Narcissinom hlase bola tvrdosť, ktorá  bola Dracovi známa: tenká a silná ako oceľ. Draco sa obával, že sa zlomila s koncom vojny, ale teraz ju opäť pocítil. A to všetko preto, že sa objavila Hermiona Grangerová a v priebehu dvoch dní mu prevrátila svet naruby, alebo skôr naopak: vrátila mu niečo, čo bolo stratené. Niečo dôležité - zmysel života.

Severus Snape z Hermioninho portrétu nechcel s Dracom komunikovať, len si ho na jeho pokusy o rozhovor zachmúrene premeriaval pohľadom. Draca to rozčúlilo. Chýbal mu jeho priateľ a mentor, jeho radca a kritik... chýbal mu otec. Keď dostal Hermionin starý Snapeov portrét, chytil sa tejto slamky v zúfalej nádeji, že teraz - hoci len v podobe portrétu - je Severus Snape späť. Draco dúfal, že dostane, ak nie radu a podporu, tak aspoň spoločníka. A zúfalo potreboval oboje.

Ale z nejakého dôvodu profesor Snape svojho bývalého zverenca ignoroval a Draco zúril, nadával a otočil portrét smerom k stene - ale chcel ho rozbiť, polámať a rozdrviť na prach. Ale rozum - zatiaľ - prevážil nad pocitmi. A tak po ďalšom bezvýslednom pokuse porozprávať sa s bývalým učiteľom Draco opatrne položil portrét tvárou na krbovú rímsu, vyšiel z panstva a – rozbehol sa. Utekal po lúkach, ktoré hojne obklopovali Malfoy Manor, a bežal, ako najrýchlejšie vedel. A keď sa mu roztriasli nohy a hrozilo, že mu prasknú pľúca, padol priamo do trávy a kričal. Kričal kliatby na otca, na Snapea, na Pottera; nadával na Temného pána, na aurorov, na ministerstvo, nerobil rozdiely. Pretože tam na lúke, ležiac v tráve, ktorá sa mu takmer zatvárala nad hlavou a pre oči mu zostal iba kúsok oblohy, všetkých nenávidel. A Hermionu Grangerovú nenávidel obzvlášť. Za to, že videla jeho slabosť, ale nevyužila šancu ho doraziť - on by to urobil. Aj keby len kvôli budúcej bezpečnosti. Nenávidel ju aj za to, že mu dávala nádej: že svet sa nestal jednofarebným, kde čierni boli outsideri, drvivá väčšina z nich; bieli boli naši a museli sa zachrániť za každú cenu. Povojnový rok strávil budovaním svojho brnenia, snažil sa zmeniť svoju bledú pokožku na dračiu kožu, len aby prežil a nezlomil sa. Nikoho o nič nežiadal a nikomu sa nesťažoval. Len čestne prijal podmienky, ktoré mu nanútili víťazi - uznal ich právo tak urobiť. A potom sa objavila Grangerová - celá kučeravá, červenajúca sa a s kvetmi - a za pár dní prelomila starostlivo vybudovaný múr medzi ním a povojnovým svetom. Popritom vykonala zázrak a vrátila jeho matku späť k životu; povzbudila jeho dušu, cítil sa vďaka nej ako školák. Svojou existenciou potvrdzovala, že svet je stále farebný.

A Draco si vôbec nebol istý, či nezabudol, ako sa vo farebnom svete žije.

Kričal až do zachrípnutia, fňukal a vzlykal, nariekal nad svojím vesmírom,  ktorý upadol do zabudnutia, nad svojím súčasným životom a nad nemožnou budúcnosťou. Pretože teraz viac ako kedykoľvek predtým intenzívne cítil, že jeho prítomnosť sa nemusí stať jeho budúcnosťou.

Hermiona sa v piatok večer vrátila z práce úplne vyčerpaná. Deň bol únavný a náročný: vďaka Merlinovi, žiadne excesy, ale rutina ju vyčerpávala do špiku kostí. Dokonca ani jej obľúbené elixíry ju nezaujali a iba ju nútili chcieť niekoho otráviť. Sotva prekročila prah, začula v obývačke hlasy a zaksichtila sa, keď v tom zmätku rozoznala Ronov hlas.

"Merlin, prečo dnes...?"zastonala v duchu a pozbierala zvyšky rozvahy, ktoré jej ešte zostali, vošla dnu, aby s núteným, prívetivým úsmevom privítala svojich priateľov.

„Ahojte všetci!“

„Ach, konečne!" zvolala Ginny, zoskočila z Harryho kolien, pobozkala Hermionu a strčila jej do rúk fľašu maslového ležiaka. „Naša včelička je konečne späť a môže si oddýchnuť!

Ginnyine oči žiarili pobavením, Harry sa spokojne usmieval a pozdravil Hermionu mávnutím ruky. Ron na ňu z kresla škaredo zazeral.

„Ach, áno, odpočinok bude najlepší," súhlasila unavene Hermiona a klesla na pohovku vedľa Harryho. Položil jej ruku okolo ramien a pobozkal ju na líce.

„Dovoľ, nech ti to otvorím.“  Vzal od nej fľašu a otvoril ju so slabým puknutím pomocou zapaľovača. Po skončení vojny si Harry vypestoval zvláštnu záľubu k muklovským zvykom. Zapaľoval si zapaľovačom a otváral s ním aj fľaše piva, holil sa obyčajným holiacim strojčekom a holiacou penou, čítal muklovské noviny... no, Dumbledore mal poslednú slabosť tiež,  ale Harry sa vôbec nezaujímal o vzory na pletenie, ale napríklad o výsledky futbalových zápasov. Ginny sa čudovala: načo potreboval nejaký futbal, keď tu mali metlobal. Doteraz ju Harryho výstrelky bavili, ale Hermiona mala silné podozrenie, že časom začnú byť otravné a možno spôsobia aj škandál, ale na to teraz nechcela myslieť.

„Oslavujeme niečo?“ Vďačne sa na Harryho usmiala, vzala si od neho pivo a napila sa.

Ginny bola zrazu v rozpakoch a začervenala sa.

„Ach áno, oslavujeme!“ Harry vstal z pohovky, narovnal si tričko a slávnostným hlasom oznámil, keď sa obrátil na Rona a Hermionu: „Priatelia! Nedokážem hovoriť dlho a krásne, takže... Každopádne, Ginny!“ pokračoval akoby mimochodom, upravil si okuliare, rozstrapatil si vlasy na zátylku a nakoniec, keď dokončil tieto rituálne úkony, odhodlane si kľakol na jedno koleno.

V miestnosti nastalo ticho a všetci zatajili dych.

„Láska moja," Harrymu sa zachvel hlas a Ginny naňho pozrela s vytreštenými očami. „Staneš sa mojou ženou?“ Podal jej otvorenú zamatovú škatuľku, v ktorej sa matne leskol strieborný prsteň.

Domom sa ozval prenikavý výkrik: „Áno! Áno!!!!“

A novopečená nevesta sa vrhla omráčenému Harrymu okolo krku a zhodila ho na zem. Hermiona a Ron hlasno zatlieskali a skandovali: "Pusu!", čo spôsobilo, že si zamilovaný pár vymenil krátky, ale šťavnatý bozk, a Harry na radosť všetkých stihol vytiahnuť prútik a s výkrikom "Orchideus!" zhodil ozdobnú kyticu na hlavu smejúcej sa Ginny.

„Eregulo! Egreenulo! Eroulo!“ S každým mávnutím Hermioninho prútika vyletela spŕška červených, zelených a žltých iskier.

Ron nenápadne namieril prútik na kvety v Ginniných rukách a zašepkal: "Engorgio!" V nasledujúcej chvíli sa všetci váľali od smiechu, keď sledovali, ako sa Ginny takmer topí vo svojej nabubrenej kytici.

Zostali hore až do tmy, pili pivo, precvičovali kúzla a preháňali Kratchera po sladkosti.

Hermiona bola v akomsi chorobnom vzrušení: oči sa jej horúčkovito leskli, vtipy prichádzali jeden za druhým, hlas jej brnel. Nevesta a ženích boli takí šťastní jeden z druhého a zo spoločnosti svojich najbližších priateľov, že si nevšimli nezdravé vzrušenie jedného z nich, ani množstvo prázdnych fliaš v blízkosti toho druhého. Hermiona však takmer držala krok s Ronom, akoby si pred večierkom vzala protiliek. Lenže Ron sa na rozdiel od svojej bývalej priateľky s každou vypitou fľašou čoraz viac mračil a nespúšťal z nej oči.

„Ronnie, zostávaš na noc?“ spýtala sa začervenaná Ginny, keď sa vyhla ďalšiemu bozku.

„Samozrejme, kámo, zostaň." Harry fajčil, napoly sedel na pohovke a voľnú ruku držal okolo Ginninho pása. „Žiad... žiadne námietky!“ Jeho tón bol pevný, ale jazyk nie.

„Žiadny problém,“ povedal Ron, „len mi musíš ukázať, kde sa mám zložiť.“

Ginny sa zachichotala, zamrmlala niečo o koberci na chodbe a vykríkla, schovávajúc sa za Harryho plece pred vankúšom, ktorý na ňu letel. Hermiona ich s úsmevom pozorovala. Ako veľmi ich milovala - bláznivých, verných, spoľahlivých... Boli jej rodinou. Ginny pred chvíľou vyhlásila, že Hermiona bude krstnou mamou ich prvorodeného dieťaťa, čo Hermionu dojalo k slzám. Ponáhľala sa ju utešiť, neuvedomujúc si, že to boli slzy radosti... Hermiona ich veľmi milovala. Lenže Ron - Ron jej robil starosti. Najmä dnes. Nevedela, čím to bolo, ale bol to jeho podozrievavý pohľad a ľahkosť, s akou súhlasil, že zostane na noc. Po chrbte jej prebehol neurčitý nepokoj, ale snažila sa ten nepríjemný pocit zahnať. Nechcela, aby jej niečo pokazilo taký nádherný deň. Až na to, že to pravdepodobne prehnala s pivom. Zdalo sa, že má vo zvyku cez víkendy trochu preháňať, pousmiala sa sama pre seba: v nedeľu víno u Malfoya a dnes bol piatok... Malfoy! Hermiona sa cítila ako po zásahu elektrickým prúdom. Ani nevyšla na poschodie do svojej izby - prišla domov, akoby si odskočila na ples. Ale čo ak?

„Ľudkovia, idem spať, som vyčerpaná!“ oznámila svetu. „Milujem vás!“ Pobozkala šťastných milencov, ktorých zmáhala vzájomná únava a ďatelinové pivo, zamávala Ronovi na rozlúčku a vydala sa na cestu, pričom sa prinútila prejsť pokojne aspoň po dvere obývačky. Po schodoch vyštartovala rýchlejšie ako laň.

Keď Hermiona uvidela na parapete okna nesmierne nespokojnú čiernu sovu, nemohla si pomôcť a zviezla sa pri zárubni: nohy sa jej zrazu podlomili, akoby ju vták napadol neverbálnym Brachium Emendo! Ponáhľala sa k oknu, otvorila ho a snažila sa nerobiť hluk. Sova vletela do miestnosti a krídlami zamávala Hermione pred tvárou: ach, bol to pravý vták svojho pána - vedel, ako dať najavo svoju nespokojnosť. Hermiona sa ticho zasmiala, keď rozväzovala pergamen. Sova trpezlivo znášala nemotorné pohyby jej netrpezlivých prstov. Konečne mala v rukách list. V tej istej sekunde  čierna sova vzlietla - tentoraz veľmi opatrne - a zmizla v tme. Hermiona obdivovala schopnosť inak plachého vtáka tak dobre sa vyjadrovať - a kopírovať správanie svojho majiteľa - a rozbalila pergamen.

Ahoj.

Prepáč, že som nenapísal: nechcel som predbiehať. Mama dnes išla von - sama. Dokonca sme sa chvíľu prechádzali a rozprávali, a vieš, teraz som si istý: je späť.

Ak ju chceš vidieť, mala by si prísť.

P.S.: Zabudol som ti povedať: to biele tričko ti pristane.

D.M.

Hermiona vydala nezrozumiteľný zvuk a pritisla si ruku na pery. Do očí sa jej nahrnuli slzy a z hrude sa jej vydral smiech. Je nemožný! Znova sa začervenala a to tu vôbec nebol. Uhladila pokrčený pergamen a znovu si ho prečítala, prstom prechádzala po riadkoch. Tenké, poletujúce písmo, neuchopiteľná vôňa, horká a svieža. Jeho vôňa. Zachytila ju, keď utekali pred dažďom, prikrytí Dracovým kabátom. A keď stál za jej chrbtom v Narcissinej spálni. A keď ju zdvihol na schodoch a držal ju za pás. Zachytila ju - a zapamätala si ju. Priblížila si pergamen k tvári a pomaly sa nadýchla: áno, presne tak. Cez známy, mierne zaprášený pach papiera sa šírila jemná vôňa. Zavrela oči a zrazu ju prekvapilo hlasné buchnutie otvárajúcich sa dverí. Hermiona sa prudko otočila a ocitla sa tvárou v tvár Ronovi Weasleymu.

PP

Tie kúzla mi dali zabrať, ale nie sú z tejto fanfiction, dokonca som našla vysvetlenie s ich anglickou verziou, ktorú som nakoniec použila. Fakt v kánone nič také nebolo alebo nám to chýba v slovníku?

Eregulo (Эрегуло) – kúzlo na privolanie pomoci, vystreľuje červené iskry

Egreenulo (Эгринуло)   - vystreľuje prúd zelených iskier, používa sa najčastejšie pri hľadaní zraneného zvieraťa

Eroulo (Эроуло) - vystreľuje prúd žltých iskier, používa sa na označenie polohy

Ebludolo (Эблудоло)  - vystreľuje prúd modrých iskier, používa sa čisto kvôli svojej kráse ako ohňostroj