Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 13: Cruciatu

Rozbaľovanie truhlice je oveľa poučnejšie ako snaha o interpretáciu činov muža, ktorý prevzal vlastnosti fakulty jeho brata a povýšil ich na umenie. Dve fľaše Smrti vo fľaši - ďakujem za názov, Godrik - putujú do skladu vzadu. Portréty si musia opäť odovzdávať chýry sem a tam; Salazar čaká, aby ho privítal, a venuje fľašiam úplne zúfalý pohľad.

"Mal si si ich dať namaľovať na svoj portrét," podpichne ho Nizar. Salazar mu pred opätovným odchodom nadáva v troch rôznych jazykoch.

Nizar vyberie ostatné fľaše, zoradí ich na stole v rovnakom poradí, v akom boli zabalené, a zistí, že spočívajú na látke. Zvedavo ju nadvihne a nájde dlhý kus nefarbeného hodvábu s prímesou vlny. Pod ním je kožené vrecúško položené na druhej drevenej krabičke, takmer rovnako veľkej ako truhlica, v ktorej spočíva.

Kožené vrecúško je plné galeónov, na ktorých sú vyrazené mená ich mincovníkov s dátumami, ktoré sa pohybujú od roku 1001 do roku 1038. Nizar ich s bolestnou vďačnosťou napočíta sto. Samozrejme, Salazar by ho nenechal bez peňazí. To mu dobre poslúži, kým nebude mať príležitosť zistiť, či jeho pôvodný trezor ešte existuje.

Nizar odloží vrecúško nabok, vytiahne plytkú krabičku a položí ju na stôl. Tým sa truhlica vyprázdni, takže ju zacvakne a položí na podlahu, aby uvoľnil miesto.

Zvyšok dopoludnia a celé popoludnie strávi čítaním správ zo zapečatených fliaš, ktoré sú také suché a vecné, že podozrieva Salazara, že sa dištancoval pomocou mágie mysle, len aby mohol napísať slová. Narodenia, úmrtia, choroby, úspechy - všetko, čo sa stalo s Rokfortom a ich rodinou v rokoch 1017 až 1039.

Nizarovi sa nechce vkladať zvitky späť do fliaš a znova ich zapečatiť, preto ich všetky zviaže do jedného zvitku, od najstaršieho po najnovší, a uloží do truhlice. Druhý zvitok je stále vnútri, jeho vosková pečať je ako obviňujúce zelené oko. Po šiestich hodinách čítania o histórii svojej rodiny nemá náladu pokúšať sa o ďalšie citové rozrušenie.

Možno sa bojí, čo by sa v ňom mohlo písať.

Nizar sa nad tým zamyslí a rozhodne sa, že áno, pravdepodobne sa bojí. Pokiaľ vie, ten zvitok je záznam o Salazarovej smrti, ktorý tu zanechala Galiena alebo jedno z jej detí. Tomu ešte nie je pripravený čeliť, hoci úplne chápe čo sa muselo stať.

Nizar sa vráti do obývačky, aby preskúmal zvyšnú krabičku. Zdvihne veko a objaví v koži viazaný a voskom zapečatený zvitok, ktorý leží vedľa troch známych predmetov: jaseňového prútika, rovných línií a zaoblenej rukoväte severskej dýky a strieborného brka s havraním perom.

"Ach," vydýchne v šoku a má pocit, akoby mu niekto práve vytrhol srdce. "Ach, vy idioti. Také niečo ste nemali robiť."

* * * *

Severus sa odmieta znepokojovať, keď Nizar vynechá obidve jedlá v nedeľu aj v pondelok ráno. Minerva diskutuje o Sana Visio s Filiusom, Aurorou a Albusom, hoci sa na chvíľu odmlčí a venuje Severusovi zvedavý pohľad. Ten v odpovedi pokrúti hlavou; nie, netuší, kde sa nachádza ich bývalý portrét a bláznivý učiteľ obrany.

Obedu sa Nizar zúčastní, hoci je oveľa uzavretejší, než akého ho Severus videl doslova celé roky. Keďže Minerva sedí medzi nimi vo svojej zvyčajnej pozícii, nemôže klásť otázky, ale môže počkať.

"Cítiš sa dobre, Nizar?" Minerva sa spýta ku koncu jedla.

"Je mi dobre. Teda nie je mi zle. Jednoducho mi chýbajú tí, čo odišli, Minerva."

Severus sa pozrie Nizarovým smerom a zachováva neprístupný výraz. Jeho vlastný víkend bol pokojný, až na hlasné nariekanie dvojčiat Carrowovcov o nespravodlivom treste - čo Severus v súkromí považoval za jeden z najgeniálnejších trestov, aké mohli tí malí kreténi zažiť. Potom tu bol Dracov znepokojený výraz, keď s prižmúrenými očami Severusovi zveril zapečatený list určený len pre Narcissu Malfoyovú. To ho prinútilo uvažovať, či sa omylu dopustil Draco, ako Severus očakával, alebo Lucius.

Nizar nebol na žiadnom z ich tradičných večerných stretnutí. Severus uvažuje, čo ešte bolo v tej prekliatej truhlici z jaskynného jazera.

Až v utorok popoludní, keď je väčšina ostatných študentov na vyučovaní, má Severus príležitosť zastihnúť Nizara osamote. Je vo vstupnej hale a stojí pred štyrmi portrétmi zakladateľov z roku 1035.

Nizar má na sebe čiernu hodvábnu vestu bez rukávov po kolená, ktorá vyzerá, akoby bola vyšívaná zlatou niťou. Spojenie s jednou z jeho čiernych plátenných košieľ jej dodáva vzhľad habitu a Nizarovi vzhľad prekliatej kráľovskej rodiny.

Severus sa prekvapene zastaví. Osvetlenie v hale vrhá na Nizarov profil ostré svetlo, a to tak zreteľne, že netuší, čo si má myslieť, najmä preto, že sa to vôbec nezhoduje s tým, čo o Nizarovi vie.

"To ste naozaj nemali robiť," hovorí Nizar, keď sa k nemu blíži.

"Áno, mali sme," povie Godrik Chrabromil bez okolkov. "Bolo to naše rozhodnutie, vieš."

"Tie veci patrili vám, vy idioti," odpovie Nizar a zamračí sa.

"Áno, patrili a slúžili nám dobre." Rowena Bystrohlavová znie, akoby sa usmievala. "Verili sme, že tá pripomienka by teraz mohla dobre poslúžiť tebe, najdrahší."

Nizar zatvorí oči. "Ak tým, že mi dobre poslúžia, myslíte, že sa skladajú z úplného zlomenia srdca, potom áno."

"Rozhodli sme sa dať tie predmety do Salazarovej úschovy, lebo sme vedeli, že ti ich bude môcť poskytnúť tvojimi tajnými prostriedkami," povie Helga. "Si rodina, Nizar. Prečo by sme ti nedarovali veci, ktoré pre nás toľko znamenali?"

Nizar si pritlačí prsty na oči a zhlboka sa nadýchne. "Aspoň že Salazar práve zanechal hrozivé množstvo alkoholu."

Godrik sa zasmeje. "To preto, že je pozorný, Nizar."

Nizar spustí ruky. "Pozorný, sakra. Keby som mal také sklony, bol by to veľmi príjemný spôsob samovraždy!"

To nie je upokojujúce vyhlásenie. "Prosím ťa, nepoužívaj Smrť vo fľaši doslovne."

Nizar sa pohne na mieste, kým sa otočí a pozrie naňho. "Nie, nebudem, ale považoval som to za správnu poznámku. Čo?" spýta sa, keď Severus nič nepovie. "Pozeráš sa na mňa, akoby som urobil niečo mätúce."

Severus pokrúti hlavou. "Na chvíľu, pri tom osvetlení na chodbe... tvoj profil je veľmi podobný Potterovmu."

Nizar sa naňho zvedavo pozrie. "Ktorému?"

"Obaja majú spoločné črty, ale v tomto prípade určite tomu mladšiemu," odpovie Severus.

"Aha." Nizar to zváži. "Možno je z rodiny," zamrmle. "Ak ním môže byť Tom Riddle, prečo nie on?"

"To by Potter a... a Riddle boli vzdialení príbuzní," povie Severus, zneistený tou myšlienkou bez toho, aby tušil prečo.

Nizar pokrčí ramenami. "V tejto chvíli je pravdepodobne celá magická komunita západnej Európy príbuzná, priamo alebo vzdialene." Odvráti sa od portrétov po tom, čo im popraje dobré popoludnie, čo zopakujú všetci okrem Salazara, ktorý odpovedá parselsky. "Severus, kde je tá dedina, Rokville? Naozaj by som potreboval inú scenériu."

"Ak vyjdeš hlavnými dverami za tebou a potom prednou bránou, stačí ísť po ceste," povie Severus. Nizar kývne hlavou na poďakovanie a následne sa premiestni.

Severus chvíľu debatuje sám so sebou, kým sa vráti späť a nájde prázdnu triedu. Ak sa to nepodarí, nechce mať svedkov. Našťastie, keď sa otočí na mieste, premiestni sa.

Nanešťastie takmer pristane na Nizarovi, ktorý je už na ceste za bránou. Nizar ho chytí za ruku, s očami doširoka otvorenými. "Kurva, Severus!"

Severus získava rovnováhu a striasa zo seba náznak závratu. "To bol asi moje najhoršie premiestnenie za posledných dvadsať rokov," zasupí.

Nizar sa zasmeje a pustí Severusovu ruku. "A tebe sa tiež podarilo premiestniť sa na Rokforte skôr, ako uplynul celý mesiac. Dobrá práca. Prenasleduješ ma do Rokvillu?"

"Chýbala mi tvoja spoločnosť," pripustí Severus a potom zatne čeľusť, než zo seba vysype ďalšie nepríjemné pravdy.

Nizar skloní hlavu. "Aj mne chýbala tvoja. Je mi to ľúto. Bol som... zaneprázdnený."

"Má to niečo spoločné s tým, o čom si diskutoval so zakladateľmi?" Spýta sa Severus, keď sa vydajú na cestu do dediny.

"Áno, má." Nizar si dlho povzdychol. "Ukážem ti to neskôr, ak chceš. Len som sa potreboval dostať z hradu. Nepomohlo mi ani to, že som našiel Helenu."

"Helenu? Portrét?"

"Nie." Nizar prehltol. "Rowenina dcéra. Zabudol som, že zomrela, Severus. Netušil som, že je duchom v hrade. Všetci ju volajú Šedá dáma."

Severus sa od prekvapenia takmer zastaví v chôdzi. "Duch z Bystrohlavovskej veže je Helena Bystrohlavová?"

Nizar prikývne. "Áno. Potom som si vypočul jej príbeh a musel som ísť za Edvardom do kobiek. Ten prekliaty hlupák."

"Poznal si ich oboch," uvedomí si Severus. "Sivú dámu aj Krvavého baróna."

"Obaja boli Salazarovi študenti, ale v tých časoch, Severus, som poznal každého. Prežiť všetko a všetkých, ktorých poznáš, je sakramentsky hrozné." Nizar sa zamračí. "Edvard má určite výstižný titul."

"To má," súhlasí Severus a vycíti Nizarovu zúfalú potrebu zmeniť tému. "Ale svoje povinnosti slizolinského ducha berie veľmi vážne."

"Zbavil by som sa ho, keby to nerobil," zamrmle Nizar. "Aha, to je tá dedina?"

"Je." Severus blúdi po hlavnej ulici s Nizarom, ktorý s nefalšovaným záujmom pokukuje sem a tam po domoch a obchodoch. "Komentár?"

"Prosím," povie Nizar a usmeje sa. "Určite to bude absolútne sakrastické."

"Som nadšený, že ma tak dobre poznáš," opáči Severus sucho. Potom strávi rozkošnú polhodinu komentovaním čajovne ("Iba ak si želáš byť pochovaný ružovými volánomi."), obchodu s elixírmi ("Podpriemerná kvalita."), športového obchodu Svištiacej strigy ("Použiteľné na metlobal a máločo iné."), Derviša a Bangeša ("Buď pripravený vyjednávať o cene, ale inak užitoční."), Mandragory a Muchotrávky ("Cenotvorní bastardi; rozumnejšie je nájsť si stráň a nazbierať si vlastné bylinky, alebo poslať do Londýna prekliatu sovu."), potravín ("Kupujem u nich, ak sa potrebujem na leto vrátiť domov. Sú rozumnejšie ako čokoľvek v Cokeworthe.") a Troch metiel ("Študenti tam húfne chodia cez víkendy v Rokville, ale alkohol je tam slušný.").

Nizar ide rovno do obchodu s hudobninami, čo Severusa vyvedie z miery, kým si spomenie, že vnútri nie sú študenti, ktorí by týrali hudobné nástroje, ktoré si to nezaslúžia. Vnútri sa Nizar obzerá po tom, čo je vystavené. "Predpokladám, že nemáte alboku. Albogue," 1) požiada čarodejníka obsluhujúceho pult.

Plešatý čarodejník sa zamračí. "Vlastne... myslím, že mám. Niekto si ju pred niekoľkými rokmi objednal a už sa po ňu nevrátil. Chceli by ste ju vidieť?"

Nizárov výraz sa rozjasní. "Áno!"

Severus sa naňho pozrie, keď čarodejník zmizne vzadu. "Čo je to, dočerta, alboka?"

"Starý štýl lesného rohu. Kedysi som naň vedel dobre hrať, ale je to už veľmi, veľmi dávno," povie Nizar. "Je z Baskicka, hoci aj Egypťania mali pred tisíckami rokov svoj vlastný typ."

"Tu je!" povie čarodejník a prinesie nástroj vytvorený z prírodného rohu, hoci sú v ňom píšťaly z tmavého zakriveného dreva s rukoväťami, ktoré spájajú menší roh s väčším. "Myslím, že má stupnicu D."

Nizar si ho prezrie, poklepe naň prútikom, aby z neho očistil prach, a potom si ho priloží k ústam. To, čo sa z neho vynorí, mu okamžite pripomenie hudbu z arabských oblastí. Má jasnejšie tóny, než si Severus pamätá z niekoľkých sporadických návštev Maroka a podobných miest, ale je to zároveň najsmutnejší zvuk, aký kedy v živote počul.

Keď Nizar spustí alboku, Severus si uvedomí, že sa naňho pozerá, a hľadá, na čo by sa spýtal, čo by nehraničilo so zvedavosťou. "Ako dokážeš takto nepretržite hrať bez toho, aby si prestal dýchať?"

Nizar sa usmeje. "Na hranie používaš vdychy rovnako ako výdychy. Išlo mi to lepšie, ako som si myslel."

"Prosím, prosím, kúpte si ju," prosí predavač. "Vzadu na ňu bude len sadať prach. Za dvadsať galeónov je vaša."

Nizar sa zamračí. "Za dvadsať galeónov prihodíte niečo navyše, ako je tá drevená píšťala," povie a ukáže na drevenú zobcovú flautu z lešteného palisandrového dreva.

Plešatý čarodejník zúži oči. "To by som nemohol. Dvadsaťpäť galeónov."

Nizar odloží alboku. "Tak teda dobrý deň."

"Ach, bohovia, počkajte!" zakričí obchodník skôr, ako Nizar stihne otvoriť dvere a odísť.

Nizar na muža vrhne pohľad plný úplnej nudy. "Áno?"

"Dvadsať je fér," zaškrípe zubami čarodejník. "Predpokladám, že takúto cenu môžete zaplatiť."

Nizar vytiahne z vrecka vesty kožený mešec a podá mu dvadsať galeónov. "Zabalíte to, prosím?"

Severus si je istý, že predavač nadáva pod nosom, keď oba nákupy balí a podáva mu ich. "Prajem vám pekný deň," povie núteným tónom.

"Aj vám," odpovie Nizar so zdvorilým úsmevom.

Keď už sú opäť na ulici, Severus sa k nemu otočí. "To bolo brutálne vyjednávanie."

Nizar pokrčí plecami. "To on sa tak veľmi chcel zbaviť alboky. Popravde, ja som ju len chcel dostať preč od neho."

"Aha?"

Nizar poklepe na balík, kým ho zmenší a vloží si ho do vrecka. "Toto nie je nová alboka. Je prinajmenšom sto rokov stará, ak nie staršia. Je to cítiť na dreve - niekto ho mal veľmi rád. Má hodnotu najmenej štyridsať galeónov, ak som správne pochopil hodnotu meny."

Severus sa usmeje. "Chcel by som ťa vziať do Mandragory a Muchotrávky, len aby som sa mohol pozerať, ako ich slovne vypitvávaš."

"To by bola zábava, ale nie dnes. Viac ako všetko ostatné potrebujem prekliaty kotlík."

Severus prevráti oči. "Uvedomuješ si, že ti s tým môžem pomôcť?"

"Nechcel som robiť domnienky," povie Nizar, ktorého pozornosť upútal kníhkupectvo.

"Obedoval si?" Severus sa spýta skôr, ako bude musieť toho chlapa vystrnadiť z Bichlí & Zvitkov. Vie, že Nizar nebol na poludnie pri stole zamestnancov.

"Aha." Nizar za zatvári kajúcne. "Nie, zabudol som."

"To som si myslel." Severus sa háda sám so sebou ohľadom Troch metiel, kým sa rozhodne, že neznesie predstavu Rosmertiných klebetných spôsobov. "Je to jednoduché jedlo a to miesto nebolo upratané už päťdesiat rokov, ale ak pôjdeme k Prasacej hlave, nikto nás nebude otravovať."

Nizar sa na budovu zaujato pozrie, keď sa blížia. "Určite je ponurá."

"Lepšie už to nebude." Severus otvorí dvere a gestom vyzve Nizara, aby ho predišiel. Vnútri je ako zvyčajne šero a pach prachu; pri stoloch najbližšie k špinavým oknám sú dve rôzne skupinky po troch návštevníkoch.

Severus nečaká, že sa Nizar usmeje, keď zbadá barmana. "Aberforth!"

Aberforth Dumbledore zdvihne zrak od svojho neúčinného čistenia skla handrou, ktorá vyzerá, akoby sa používala na drhnutie okien. "No-no. Nizar Slizolin. Predpokladám, že tie chýry boli predsa len pravdivé."

"Na veľkú ľútosť mnohých. Ako sa máš?" Nizar sa spýta.

Aberforth pokrčí plecami. "Darí sa mi. Na portrét vyzeráš dobre."

Nizar zdvihne obočie. "Ako sa majú tvoje kozy?"

"Ach, dosť bolo tých zasraných kozích vtipov," zavrčí Aberforth. "Profesor Snape. Je zvláštne vidieť vás tu."

"Pokiaľ ma nevyhodíte, je mi to jedno," odvetil Severus a Aberforth sa naňho usmial. Hajzlík.

"No tak. Tu vzadu, tadiaľto," povie Aberforth a vedie ich do zadnej miestnosti za barom. Je oveľa svetlejšia a čistejšia, s viacerými fakľami a ohňom v krbe, ktorý zohrieva malý priestor. "Posaďte sa. Prinesiem vám jedlo, ktoré je lepšie ako to, čo uvidí tá partia vonku. CHARLIE, TY ZOSOBNENIE NEVĎAKU!" Aberforth zakričí, až Nizarom trhne. "Choď sa pozrieť na tých kunčaftov vonku. Postaraj sa, aby si nič neodniesli!"

Aberforth vyjde z miestnosti a vráti sa s dvoma pastierskymi koláčmi a tromi fľašami medoviny. Položí ich na stôl a potom si sadne na tretiu stoličku a otvorí fľašu. "No tak, nie je jedovatá. Ja neviem variť, ani aby som si zachránil život, ale Charlie sa v tom vyzná."

"Nemal som ani potuchy, že si bol v Slizoline," povie Severus, pobavený tým, že sa Nizar snaží zhltnúť jedlo bez toho, aby sa úplne vzdal stolovacích spôsobov.

"Áno, no. Žiť v tieni môjho brata a vôbec, slávny Chrabromilčan. Nemôže predsa dopustiť, aby sa vedelo, že jeho vlastný brat bol jedným z tých strašných Slizolinčanov, čo?" Aberforth pokrútil hlavou. "Je to poriadny kretén, ale keďže je fantastický s prútikom, nikto nič iné nevidí."

"Potom sa čudujem, že si v Ráde, keď máš také pocity ohľadom Albusa."

Aberforth vrhne na Severusa ostrý pohľad. "Viem, čo si ty cítil k Albusovi, ale ani to ťa nezastavilo."

"Nie, ale nerobil som to kvôli nemu," odpovie Severus.

"Smiešne." Aberforth mu venuje pochmúrny úsmev. "Ani ja nie. Keď už hovoríme tak otvorene - máš v úmysle byť súčasťou tohto bordelu, Nizar?

Nizar prekvapene sklopí fľašu s medovinou. "Nikto sa ma nepýtal. Predpokladám, že tvoj brat sa ešte stále snaží zistiť, či sa zo mňa nevykľuje nejaká diabolská pasca."

"Samozrejme," zamrmle Aberforth. "To je celý Albus. Svetlo a žiarivé dobro pre všetkých, ak v tom nie je had."

"Tiež som nečakal, že sa budeš tak otvorene vyjadrovať o skupine, ktorá má byť technicky vzaté tajná," povie Nizar.

Aberforth na znak uznania skloní hlavu. "Áno, ale pamätám si tvoje bystré oči a uši, Nizar."

"Zisťujem, že nie som príliš nadšený tým, ako som bol v roku 1982 dotlačený do pozície vedúceho slizolinskej fakulty, hoci Albus už poznal Slizolinčana s oveľa väčšími skúsenosťami ako som mal ja," povedal Severus a snažil sa nevrčať.

Aberforth sa trpko zasmeje. "Ja, byť hlavou fakulty? Môj bláznivý brat hovorí ľuďom, že neviem ani čítať. Nikdy by ma o niečo také nepožiadal. Nie, v jeho očiach som oveľa užitočnejší ako neznámy bradatý špión, ktorý odpočúva tú partiu pred domom, pričom predstiera, že nemá ani poňatia o čistote."

Nizarov výraz sa zmenil na tvrdý a nemilosrdný. "Veľa som toho počul, keď si bol ešte dieťa. Nepotešilo ma, že si o tebe stále myslí tak málo."

"Teraz ma necháp zle, Nizar." Aberforth dopil fľašu medoviny a položil ju na stôl. "Myslím si, že to, čo urobil môj brat so svojím Fénixovým rádom, keď pracoval proti Vy-viete-ktorému-blbcovi, je dobrý nápad. Má ich veľa, nemýľ sa. Čomu môj brat nerozumie, sú ľudia, hoci si myslí opak. Urobí toľko vecí, ktoré sú absolútne správne, a potom prehliadne to, čo ostatní považujú za samozrejmé."

Je úľavou nájsť niekoho, koho názor na Albusa Dumbledora sa tak veľmi zhoduje so Severusovým vlastným. Úcta zmiernená ostrým svetlom uvedomenia Severusa naučila, že Albus je dobrý spojenec a pomôže iným vždy, keď Albus zistí, že je to naozaj potrebné... Ale zároveň celkom nechápe daň za úlohu, ktorou Severusa zaviazal, a dokonca ani dôvody, prečo.

Severus zdvihne zrak od svojho taniera a zistí, že Nizar naňho hľadí. "Áno?"

"Severus." Nizar sa pozrie na Severusovu ľavú ruku. "Necítiš to?"

"Cítim čo..." Severus bolestivo zasyčí a pustí vidličku, aby sa chytil za ľavú ruku. Predvolanie, prvé od nedele pred Halloweenom. Temné znamenie bolo inak pokojné, hoci od dvadsiateho štvrtého júna v ňom vrela pripomienka návratu Temného pána.

"Ten blbec," povie Aberforth nevýrazne. "Nedovoľ, aby ťa ten bastard zabil. V tej škole je veľa študentov, ktorí ťa potrebujú, Severus Snape."

Severus prikývne na znak uznania a nie je si istý, čo na to má povedať. S Aberforthom nikdy nemali práve priateľské vzťahy. "Nizar, ospravedlňujem sa."

"Nebuď smiešny, ale súhlasím s Aberforthom: nedovoľ, aby ťa ten bastard zabil." Nizar si vzdychol. "Mám prísť neskôr večer?"

Severus sa prinúti pustiť jeho ruku, skôr než sa postaví. "Asi nebudem vhodná spoločnosť."

"Áno, no, som zdeprimovaný, takže si budeme rozumieť," povie Nizar a usmeje sa.

Severusovi nenapadne nič, čo by na to povedal, a tak sa uspokojí s tým, že pred odchodom z hostinca opäť prikývne. Obíde špinavú uličku medzi hostincom a vedľajšou budovou a premiestni sa vo chvíli, keď sa uistí, že ho nikto iný nevidí.

Škótsko sa zahaľuje do chladu blížiacej sa zimy, ale na juhu je teplejšie. Anglická vlhkosť robí dobrú prácu, aby udržala mráz na uzde. Little Hangleton by bol malebný, keby si Severus nebol vedomý osoby, ktorá tam žije, a tých, ktorými je najčastejšie obklopený.

Vedel, že Voldemort bude pre Nizara hrozbou. Bolo to zrejmé vo chvíli, keď portréty vysvetlili, prečo majú zrazu v stenách Rokfortu živú osobu namiesto zaujímavého portrétu. Len z toho nie je nadšený.

V sídle Riddlovcov sa nachádzajú len najbližšie kruhy Temného pána, tie, ktorým najviac dôveruje - alebo nad ktorými chce mať najväčšiu kontrolu. Všetci sa dostavia do piatich minút od prvého zavolania, obávajúc sa, že prídu neskoro... toho, k čomu môže takéto meškanie viesť.

"Lucius," povie Severus polohlasne, napriek smiešnej maske toho muža spozná. Severus bol vždy jedným z mála, ktorí sa neobťažovali. Voldemort sa domnieva, že je to preto, lebo Severus bol dosť odvážny na to, aby svetu odhalil svoju skutočnú vernosť. Severus si jednoducho myslí, že kovové masky sú dokonale smiešnym prejavom úplnej domýšľavosti. "Narcissa."

"Severus," pozdraví ho Lucius s chladným pobavením.

Narcissa je oveľa zdvorilejšia. "Si si vedomý toho, čo sa odohráva, Severus?"

"Možno mám predstavu," odpovie Severus a potom im odmietne čokoľvek naznačiť, keď sa kruh uzavrie okolo zamatového kresla, v ktorom sedí Temný pán. Dokáže byť desivý a zároveň spočíva v kráľovskej póze.

Severus sa zbytočne zamyslí nad tým, ako veľmi tohto muža nenávidí, a potom pochová všetko, čo je preňho dôležité, pod svoj štít, keď si kľakne zároveň s ostatnými. Pozdrav sa ozve z viacerých hrdiel, mužských aj ženských, akoby jedným hlasom.

"Dobré ráno," povie Voldemort, čo nie je ani tak opätovanie toho pozdravu, ako skôr príkaz, aby vstali. "Z Rokfortu sa v poslednom čase šíria zaujímavé chýry."

"Určite nejaký predstierač," povie Avery naraz. "Zo slizolinského rodu nezostal nikto okrem teba, môj pane."

"To som si tiež myslel. Potom som ho stretol, len pár dní po jeho príchode." Voldemortove oči v tlmenom osvetlení žiaria načerveno; Nagini sa zvinie okolo stoličky, aby si oprela hlavu o bosé nohy svojho pána. "Severus? Si tam na Rokforte a strávil si nejaký čas v spoločnosti ich najnovšieho učiteľa obrany. Aký máš na to názor?"

Zišli sme sa, aby sme klebetili, pomyslí si Severus so vzdialeným pobavením. "Portréty zakladateľov všetkým tvrdia, že je skutočný - o päť rokov mladší brat Salazara Slizolina. Salazar je v tejto veci zúrivý až do tej miery, že sa Fudgeovi vyhráža a pripomína ministrovi, že slovo portrétu zakladateľa je v súdnej sieni  ministerstva stále záväzné."

"Zaujímavé," zamyslí sa Voldemort a ignoruje nespokojné mrmlanie, ktoré sa ozve.

"Draco hovorí o Nizarovi Slizolinovi zaujímavé veci," povie Narcissa. "O jeho schopnostiach hovorí s nemalou úctou."

"Si hlavou fakulty jeho brata. Zveril sa ti vôbec?" Voldemort sa spýta Severusa.

Severus predstiera, že nad otázkou chvíľu premýšľa. "Tak trochu. Možno nie až tak, ako by to bolo pre môjho pána užitočné."

"To posúdim ja."

Severus sa pozrie späť na podlahu. "Samozrejme."

"Hovoril o našom stretnutí?" Voldemort sa spýta. Jeho hlas je takmer sykavý, akoby bol na pokraji parselčiny.

"Áno. Zdalo sa, že je podráždený; myslím, že ho rozčúlil vnímaný nedostatok slušného správania zo strany môjho pána." Severus čaká, odmieta sa napnúť, aby zistil, či po takejto úprimnosti nasleduje hnev.

"Draco hovorí, že spolu trávia veľa času," vloží sa Lucius skôr, ako Voldemort stihne zareagovať.

Severus odolá nutkaniu otočiť sa a pozrieť naňho. Nedokáže sa rozhodnúť, čo ho hnevá viac; či to, že Lucius tak lacno predáva informácie, alebo to, že si neuvedomuje, ako veľmi môžu tieto slová ohroziť jeho vlastné dieťa.

"Je to pravda?" Voldemort znie pobavene.

"Ako hovorí môj pán, je to brat zakladateľa mojej fakulty. Bolo by zvláštne, keby som ním pohŕdal," odpovie Severus a premýšľa o tom, že Luciusa Malfoya zabije a jeho telo nechá mrchožrútom.

"Je tým, čo hovorí, však?" Neznie to ako otázka.

Severus sa rozhodne odpovedať. V tejto chvíli nič neriskuje. "Myslím, že áno, môj pane."

"Vieš, prečo si želá moju smrť, Severus?"

Do čerta. "Podľa portrétov zakladateľov Salazar vedel o vzniku môjho pána tisícročie pred jeho časom. Nepáčila sa mu predstava takejto konkurencie a nepáčila sa ani jeho bratovi." Tak; pravda v lži.

"Určite ním nemôže pre môjho pána, bez ohľadu na jeho rodokmeň," povie Dolohov.

"Je prinajmenšom provokujúci," oponuje Voldemort. "Budem musieť premýšľať, ako sa s ním vysporiadať. Severus, budeš ma informovať o všetkých nových informáciách, ktoré dostaneš."

"Urobím, čo budem môcť, ale môj pán si musí uvedomiť, že Slizolin je veľmi zdržanlivý, pokiaľ ide o jeho tajomstvá."

Voldemort sa usmeje na znak uznania tohto vtipu. "Spomínam si, áno. Verím, že si schopný, Severus." Vytiahne svoj prútik. "Nevidím však dôvod, prečo by som ti nemal pripomenúť dôležitosť tejto úlohy."

* * * *

"Ako si to vedel?" Aberforth sa spýta po Severusovom odchode.

Nizar odloží prázdnu fľašu medoviny, ktorá bola dobrá a chutila, akoby boli včely závislé od lesných jahôd. "Temné znamenie? Je založené na krvavej mágii. Vždy to viem."

"Vysporiadavať sa s niečím takýmto neznie ako zábava."

"Nie, nie je, ale nedovolí mi, aby som sa ho zbavil." Nizar sa zamračí. "Netušil som, že jednou z vlastností fakulty môjho brata je 'tvrdohlavý až do nepríčetnosti'."

Aberforth pokrúti hlavou. "Vieš to aj lepšie. Si rovnako zlý ako my ostatní." Zdvihne dva prázdne taniere a strčí ich do rúk niekomu, kto je hneď z dohľadu na druhej strane dverí miestnosti. Keď sa vráti, povie: "Prekvapuje ma, že si na mňa tak rád spomínaš."

"Áno, no... pred Severusom si bol posledný človek, ktorý sa ma opýtal na moje meno. Na také veci nezabúdam," povie Nizar.

Aberforthova prísna maska praskne na polovicu. "Prvý človek za celé prekliate storočie?"

Nizar si povzdychne. "Áno. Ostatní, ktorí sa obťažovali všimnúť si portrét, ma jednoducho volali profesor Slizolin. To je dosť zdvorilé, ale aj tak sa nikdy nepýtali. Aj tak, čo sú portréty na Rokforte?"

"Ľudia," povie Aberforth naraz a znova sa zamračí. "Niežeby si to človek myslel, keď počuje niektoré z tých mizerných prezývok."

"Vždy, keď nájdem neoznačené portréty, vyčarujem tabuľky s ich menami a pridávam ich pomocou kúzla trvalého prilepenia. Ľudia nemusia byť takí prekliato hrubí."

Aberforth nasleduje Nizara von a využije príležitosť, aby vytiahol, napchal a zapálil si dlhú zakrivenú fajku. "Ako sa ti teda pozdáva posledná časť dvadsiateho storočia?"

"Som si istý, že to bude oveľa krajšie, keď bude Voldemort mŕtvy."

"Áno." Aberforth vyfúkne dlhý prúd sladko voňajúceho dymu. "Škoda, že ten chudák chlapec nedokázal Voldemorta zabiť natrvalo."

Nizar prevráti oči. "Dospelí, plne vycvičení mágovia by nikdy nemali čakať na to, že ich zachráni nemluvňa."

"To nie, ale teraz chcú to isté ako od chlapca ako tínedžera." Aberforth ponúkne fajku, ale Nizar odmietne. Jej vôňa nie je zlá, ale vzhľadom na to, ako Severus kedysi opísal skutočnú chuť, Nizar nemá vôbec záujem.

Nizar sa na kopci pomaly otáča dokola a v diaľke si všíma rokfortské veže. "Už som tu bol. Kedysi dávno. Vtedy sa to tu ešte nevolalo Rokville."

"Aha?"

"Vtedy sa to volalo Radharc an Chaisleáin," povie Nizar. "Je to galský názov - veľmi nevšedný názov Castleview."

Aberforth dofajčí. "Mám tu kunčafta, na ktorého musím ísť dohliadať. Rád som ťa videl, Nizar."

"Aj ja teba." Nizar sa rozhodne, že na jeden deň má už dosť scenérie. Myslieť na Castleview, aký kedysi býval, je takmer také zlé ako túlať sa po Rokforte. Hrad je aspoň stavebne podobný, ale v Rokville z pôvodnej dediny nezostalo nič - alebo ak áno, bolo to úplne prestavané, takže to nebolo poznať.

Nizar sa namiesto premiestnenia prejde na hrad pešo. Keď sa vráti, študenti práve začínajú chodiť do Veľkej siene na večeru, čo ho prekvapí; Nizar si nemyslel, že sa v dedine zdrží tak dlho.

Zachytí Minervin pohľad a získa si jej pozornosť len na tak dlho, aby jej povedal, že Severus je dnes večer nedostupný. Nikdy mu nepotvrdila svoje miesto v Dumbledorovom Ráde, ale ako povedal Aberforth: jeho uši a oči fungujú dobre. Raz mu prikývne, povie, že bude informovať Albusa, a vojde do sály.

Nizar odíde hore po tom, čo niekoľkým zvedavým študentom vysvetlí, prečo nebude na večeri, čo u väčšiny z nich vyvolá otázku, či sa po jedle v hostinci U prasacej hlavy chystá zomrieť. Usmeje sa a pripomenie im, že medovina a pivo existujú preto, lebo voda nebola v jeho časoch bezpečná na pitie, a je menej pravdepodobné, že utrpí otravu jedlom, ako niektorá ich krehká konštitúcia.

No, možno nie Fred a George. Nizar si myslí, že akákoľvek choroba pretrvávajúca v jedle alebo vo vode by pred dvojčatami pravdepodobne utiekla v smrteľnej hrôze.

Keď Nizar vchádza do svojej komnaty, zastaví sa vo dverách. Prvé, čo uvidel, nebol jeho vlastný stôl, okno a soví portrét, ale v krbe horiaci oheň.

"Dobre. Môžem to brať ako nápovedu." Jeho študenti budú musieť dnes večer prežiť bez konzultačných hodín. Uistí sa, že dvere triedy sú zatvorené, zabezpečí svoju izbu a potom sa premiestni priamo dole do Severusovej obývačky.

Nikto nie je prítomný, ale Nizar zavolá škriatku a zdvorilo ju požiada, aby rozkúrila oheň. Filky sa absolútne nepozdáva, že nemá večeru, kým jej nevysvetlí, že jedol v dedine, ale ona stále trvá na tom, že potrebuje podnos s čajom. Nizar sa podvolí a súhlasí. Je síce tvrdohlavý, ale oproti rokfortským domácim škriatkom sa aj voly zdajú byť učenlivé.

Dá si čaj a pritom sa pokúša čítať prerozprávanie Homérovej Odysey, ktoré napísal istý Ír James Joyce. Asi po troch stranách knihy sa rozhodne, že nie je až taký masochista. Rozmýšľa, či si ju Severus necháva ako pripomienku, že existujú oveľa horšie veci, ktorými sa treba pokúsiť prelúskať, než je väčšina kníh o magickej teórii, alebo či existuje nejaká metóda na pochopenie Joycea, o ktorej Nizar nevie. Vymení ju za originál Odysey, ktorý doteraz počul recitovať len bardov. To je oveľa ľahšie. Možno musí byť človek naozaj opitý, aby mohol čítať Joycea.

Po siedmej hodine sa plamene v krbe zafarbia na jasne zelenú farbu a Nizar odloží knihu. Očakávanie sa okamžite zmení na poplach, keď Severus urobí jeden krok od krbu a zrúti sa. Nizar sa vrhne dopredu a zachytí ho skôr, ako si Severus stihne udrieť hlavu o kameň. "Čo sa stalo?"

Severus naňho hľadí, čeľusť mu chvíľu pracuje, kým vyriekne: "Z-zásuvka."

Nizar opatrne položí Severusa k ohnisku, potom vstane a obzrie sa. Zásuvka. Písací stôl. Vytrhne hlbokú bočnú zásuvku a vytiahne zväzok plochého pergamenu. Pod ním sa skrýva drevený stojan, v ktorom je tucet rôznych korkových a zaoblených sklenených fliaš, všetky plné. Vyzdvihne tri, kým nájde zvírenú zelenú farbu posilňovača a fialovočervené odtiene silného elixíru proti bolesti. Nechá zásuvku visieť otvorenú a ponáhľa sa späť, klesne na podlahu vedľa Severusa a zdvihne hlavu do Nizarovho lona. "Zobuď sa. Prosím."

Severus otvorí oči, ale Nizara to neukľudní, nie keď Severus ledva zaostrí. Má problémy s dýchaním a zovreté päste biele. "Ty mlčanlivý hajzlík," povie Nizar a snaží sa, aby to znelo normálne. "Nepovedal si mi, že ti to urobil."

To mu vynesie slabý úsmev tesne predtým, ako Severusovi klesne hlava na stranu a znova omdlie skôr, ako sa Nizar stihne obťažovať s elixírom. "Kurva. Kurva, kurva, kurva!" Nizar zdvihne Severusovu ruku a zasekne mu prvé dva prsty do bodu života v zápästí. Sotva sa ozve tlkot srdca.

"Ale nie, ty nie," zavrčí Nizar. Vytiahne nôž z topánky a odopne pošvu tak, že ostré ostrie ožiari svetlo ohňa. "Takto som naozaj neplánoval stráviť večer!"

Nizar chytí Severusovu ruku a na dlani mu urobí rez - dosť hlboký na to, aby krvácal, ale nie dosť hlboký na to, aby pretrhol jemné šľachy alebo kosti. Nadýchne sa a urobí to isté na vlastnej dlani predtým, než zovrie Severusovu krvácajúcu ruku tak, aby sa rany vyrovnali. Netuší, čo Voldemort Severusovi urobil, ale nepotrebuje vedieť ako. Musí to len sakra napraviť.

Keď ho nájde, Nizarove nervy sa rozhoria ako oheň. "Ach," zahučí a potom ďalej ťahá za kliatbu a za škody, ktoré po sebe zanechala. "Zasraný Cruciatu. My dvaja sa budeme dlho rozprávať, keď toho budeš schopný, Severus." Je toho toľko, hodiny - nie, toto presahuje dnešok.

Nizar vytiahne prútik z rukáva a zdvihne ho na dosť dlho, aby si na lakeť vyslal podväzovacie kúzlo. Nechce prehltnúť celú škodu, inak to bude on, kto bude zomierať na tejto prekliatej podlahe. Keď bol hotový, položil prútik na dosah. "Filky?"

Domáca škriatka sa hneď vráti, oboma rukami si zakrýva ústa. "Je profesor Snape v poriadku?"

Nizar prehltne a zovrie čeľusť, pretože to musela byť mimoriadne silná kliatba. Ani nedokáže rozlíšiť dnešnú Cruciatu od všetkého ostatného, všetko sa mu to zmiešalo dohromady.

"Filky, môžeš nájsť... krém na popáleniny? Pastu? Vlastne ani neviem, ako sa to tu volá." Domáca škriatka prikývne, uši sa jej zatrepocú, a potom sa premiestni. O niekoľko minút sa vráti, ale to už má rozmazané videnie. Dokáže rozoznať len to, že drží nádobu okrúhleho tvaru.

Jediné, čoho sa Nizar nedotkne, je Temné znamenie. Záchrana života je jedna vec, ale Severus si na dôvody, prečo si ho ponechal, potrpel.

"Potrebujem láskavosť, Filky." Nizar cíti na jazyku krv a ignoruje príznačnú chuť. Nie je jeho. "Keď skončím, budem potrebovať strčiť ruku do toho zasraného ohňa."

"Profesor Slizolin by to nemal robiť!" Filky vykríkne poplašene.

"Ja by som to naozaj... naozaj radšej nerobil," povie Nizar. "Ale nebudem môcť chodiť. Keď si vytrhnem ruku z ohňa, bol by som vďačný - vďačný, keby si mi aplikovala tú kúru na popáleny."

Filky možno v obavách tancuje na špičkách, ak správne odhaduje jej rozmazaný pohyb. "Filky to bude urobiť. Musí si profesor Slizolin ublížiť?"

Nizar prikývne. "Nemám na výber. Mám rád, keď som nažive, a musím - musím spáliť kliatbu, ktorú od neho preberám."

Filky pristúpi bližšie. "Profesor Slizolin hovorí o starej mágii."

"Áno." Nizar sa usmeje, neprekvapený, že škriatka o nej vie. "Ja osobne radšej používam vodu ako plameň."

Keď mágia temného znamenia je jediná kliatba, ktorú Nizar cíti, že ešte pretrváva v Severusovej krvi, oddelí ich ruky. Nizarove prsty sa snažia prehnúť v odpore k nečistej mágii, ktorú prijal, ale nedá jej šancu, aby sa uchytila. Zatne zuby a strčí celú ruku do ohňa.

Nizarov výkrik by mohol prebudiť mŕtvych. Ľavou rukou schmatne prútik a použije ho na vytlačenie nazbieraných škôd z kliatby cez reznú ranu na dlani tak rýchlo, že sa rana nanovo roztrhne.

Filky ho chytí za ruku a vytrhne mu ju z plameňa. "To stačí!" vyhlási. "Je to preč!"

Nizar sa zošuchne na kameň, ktorý ohraničuje ohnisko. "Výborne," zašepká. "Vďaka." Má pocit, akoby mu na ruku nanášali ľad, ale zaženie to bolesť. Sotva si spomenie, že uvoľní podväzovací bod na lakti skôr, než omdlie.

* * * *

Severus sa prebudí na úplne cudzí pocit, keď mu prsty prechádzajú po vlasoch. Najskôr neotvorí oči, nechá pocit a zvuk, aby mu napovedali, kde je. Neďaleko je teplo a praská oheň; kameň pod ním je Rokfort. Pocit mágie hradu mu začína byť povedomý a Nizar ho ubezpečil, že ho nikto nedokáže napodobniť.

Spomenie si na letax a zelený plameň. Vie, že vstúpil do krbu v Riddlovskom panstve, keď mu Narcissa pomohla prejsť. Musí byť vo svojich vlastných komnatách.

Severus otvorí oči a zistí, že nad hlavou má strop vlastných komnát, čo trochu zmierni znepokojivé napätie v jeho ramenách. Hlavu má položenú na Nizarových kolenách, čo je... nie celkom nežiaduce, ale zvláštne.

Pozrie sa hore a vidí, že Nizar sa opiera o bok ohniska a spí v sede. Sleduje líniu Nizarovej pravej ruky a zistí, že Nizarova obviazaná ruka spočíva na vankúši.

V spánku sa dotýkaš mojich vlasov, myslí Severus na Nizara a je zmätený. Potom sebou trhne a zdvihne ľavú ruku, pričom nájde menšiu bandáž z bieleho obväzu, ktorý obopína jeho dlaň. Inak ho vôbec nič nebolí, čo je mätúce.

"Čo sa to, dočerta, stalo?" zamrmle skôr pre seba ako pre kohokoľvek iného.

"Zlyhávalo ti srdce." Severus opäť zdvihne zrak a vidí, že Nizar neotvoril oči, hoci sa zdá, že sa naozaj prebral. "Je mi ľúto, že som nemal tvoj súhlas, ale bol si príliš zaneprázdnený umieraním, aby si mi ho udelil."

Severus sa zamračil. "Určite nie," povie a rozmýšľa, prečo sa nepokúsil pohnúť alebo naliehať, aby ho Nizar prestal hladiť po vlasoch.

Možno vlastne nechce, aby Nizar prestal.

"Neurobil by som to, keby to nebolo naliehavé." Nizar otočí hlavu, otvorí oči a pozrie sa na svoju obviazanú ruku. "Toto bude neskôr bolieť."

Severus pocíti nepríjemný tlak v hrudi. "Čo si urobil?"

"Povedal som ti, že krvná mágia je predovšetkým liečivý nástroj, ale nemôžeš vytiahnuť nečistú mágiu a potom sa jej nezbaviť." Nizar ohne obviazané prsty a zaškľabí sa. "Na následné očistenie sa od nej je vhodnejšia voda, ale Cruciatu bola taká zlá... že som nemohol vstať."

"Takže si si strčil ruku do toho prekliateho krbu?" Severus sa neveriacky spýta.

Nizar sa naňho usmeje, stále prechádza Severusovi prstami po vlasoch. "Oveľa lepšie ako pokúšať sa tú odpornú mágiu stráviť. Prečo chceš, aby som sa ti prestal dotýkať vlasov?"

Severus sa naňho zahľadí. "Pretože je to..."

"Nie sú mastné a ver mi, že by som najradšej zaklial každého človeka, ktorý ti kedy povedal opak," povie Nizar nahnevane. "Podľa mojich prstov nie je rozdiel medzi tvojimi vlasmi a hodvábom, ktorý mám práve na sebe. Ale ak chceš, aby som prestal, urobím to."

Slová sa mu zadrhávajú na jazyku. Nemôže ho požiadať, aby prestal; nevie, ako ho požiadať, aby pokračovala.

Nizar berie jeho mlčanie ako nepohodlie a odtiahne ruku od Severusových vlasov. "Musíš..." Nakloní hlavu smerom k spálni. "Do postele. Musíš spať."

Severus sa pokúša ignorovať intenzívne sklamanie zmiešané so strašným pocitom trápnosti. Posadí sa a čaká na bolestivé šklbnutie, ktoré ale nepríde. "Ešte nie. Najprv musím odstrániť hodiny špiny z pobytu v tom prekliatom hnijúcom panstve."

"Takže som si tú pleseň nepredstavoval," povie Nizar, keď sa Severus postaví na nohy.

"Nanešťastie nie." Severus sa pozrie dolu a vidí, že Nizar už opäť zavrel oči. "Mal by si aspoň vstať od krbu."

Nizar pokrúti hlavou. "Dnes večer sa nebudem hýbať. Keby som sa o to pokúsil, spadol by som na hubu."

Severus pred rozhodnutím zaváha, aj keď len preto, že stále čaká na bolesť, ktorá sa nechce prejaviť. "Nie, nespadol," vyhlási a zohne sa, aby zdvihol Nizara z podlahy skôr, ako si Nizar stihne uvedomiť jeho zámer. Nizar neprotestuje; vyzerá príliš zmätený, aby dokázal formulovať slová, kým Severus nezvalí toho chlapa na opačnú stranu vlastnej postele. "Tak."

Nizar niekoľkokrát zažmurká. "Dobre?" podarí sa mu.

Severus si pobavene odfrkne, kým sa ide okúpať. Teplo mu pomáha dokončiť relaxáciu, rovnako ako mätový olej, ktorý si pridáva do pariacej sa vody, aby si prečistil dutiny od plesní.

Osuší si vlasy a oblečie sa na spanie. Potom sa zamračene zastaví pred zrkadlom v kúpeľni. Medzi prstami si pretrie rukáv hodvábnej košele a potom to isté urobí s prameňom vlasov.

V poriadku. Dokonca aj on je schopný priznať, že štruktúra nie je nepodobná.

Mal by Albusa informovať o udalostiach večera, ale k odstráneniu bolesti nepatrí odstránenie vyčerpania. Urobí to ráno.

Keď sa Severus vráti do svojej spálne, Nizar leží na boku a jeho obviazaná ruka spočíva v opatrnom, nehybnom pokoji na prikrývke. Severus premýšľa, či sa pokúsi mužom pohnúť, a uvedomí si, že to radšej neurobí. Zo skrine si vezme prikrývku navyše a vlezie do postele s úmyslom nerobiť nič iné, len zaspať. Neobťažuje sa zhasínať nástenné svietniky; nemá rád úplnú tmu po stretnutí s Temným pánom. Najmä nie, keď je Temný pán v skurvene blbej nálade.

Od tohto plánu ho na chvíľu vyruší, keď Nizar povie: "Vonia to, akoby niekto udusil mätu."

Severus sa začne smiať skôr, ako sa stihne zastaviť. Prevráti sa na bok a pozrie na Nizara. "Ty stále voniaš levanduľou."

"Zabraňuje moľom," odpovie Nizar. "Prečo si udusil tú úbohú mätu, Severus?"

"Som alergický na plesne a elixír, ktorý proti nim bojuje, nepomáha," vysvetľuje Severus. "Mäta je účinnejšia."

Nizar sa usmeje. "Potom to musí byť ohromná zábava poflakovať sa s plesnivou mŕtvolou, ktorá nechce ležať a pamätať si, že má byť mŕtva."

"Zábava nie je to slovo, ktoré by som použil."

Nizar po tejto pripomienke vytriezvie. "Nie, viem si predstaviť, že nie. Je na mňa nahnevaný a vybil si to na tebe, aby som si to uvedomil."

Severus otvorí ústa, aby to poprel, a potom si uvedomí, že áno, presne to mal Temný pán v úmysle. "Musel dúfať, že sa nahneváš natoľko, aby si ho vyhľadal."

"Ach, v tom má pravdu. Som naozaj sakramentsky nahnevaný," povie Nizar. "Nie som však ani taký zasraný hlupák."

Severus zdvihne ľavú ruku, na ktorej mu cez dlaň vidno tremdavou vyliečenú čiaru. "Čo si urobil? Teda konkrétne."

Nizar preletí očami k tomu náznaku hojacej sa rany. "Krvná mágia, ktorá má vytiahnuť to, čo tam nepatrí, znamená, že potrebujem prístup k tvojej krvi. No nie zakaždým - záleží na tom, o akú mágiu ide a čo je potrebné na jej nápravu. V tomto prípade to bola krv na krv, a skôr než vyjadríš obavy, ubezpečujem ťa, že nie som chorý."

"O tom som sa nechystal nič povedať." Severus sa zamračil. "A čo potom? Nikdy sa mi nestalo, že by som prežil dlhšie vystavenie kliatbe Cruciatus a nestrávil potom niekoľko dní v agónii."

"To preto, že Cruciatu pretrváva roky, ak sa neodstráni. To, že sa skončí zaklínanie, neznamená, že kliatba zomrie spolu s ním," povie Nizar. "Túto kliatbu som vytiahol a s ňou aj dosť ďalších."

Severus cíti, ako sa bledne, aj keď tú reakciu nenávidí. "Netušil som, že tie kliatby zostali. Myslím, že to nevie nikto z našich čias. Koľko by ich bolo?"

"Každá jedna, ktorej si bol kedy vystavený a ktorá by nebola odstránená pomocou mágie mysle." Nizar si povzdychol. "Tak ďaleko by som nezašiel, ale všetky boli zamotané dokopy. Nemohol som jednoducho zrušiť časť z nich bez toho, aby som ich zobral všetky."

Severus sa naňho zadíva. "Vzal si - odstránil si devätnásť rokov poškodenia kliatbou?"

"A práve preto bolo potrebné strčiť si ruku do tvojho krbu." Nizar sa pozrie na svoju ruku a zaksichtí sa. "Keďže mám do činenia s mlčanlivým Slizolinčanom, netušil som, že je to také zlé."

Nie je si istý, čo by na to mal povedať. Sarkastické vyhlásenie o šialených egoistických bastardoch a mučení, ktoré idú ruka v ruke, sa mu nezdá... správne. "Nechcel som ťa príliš znepokojovať."

Nizar pokrúti hlavou. "Znepokojoval som sa bez ohľadu na to."

"Predpokladám, že teraz po mne pôjdeš ešte viac v súvislosti s odstránením temného znamenia?"

"Nie." Nizar sa naňho zvedavo pozrie. "Uviedol si mi svoje dôvody a tie sú rozumné. Môžem ísť," navrhne.

"Čože? Prečo?" Severus sa spýta a v hrudi pocíti ďalší zvláštne, bolestivé bodnutie.

"Pretože ťa znervózňujem."

Aha. "Nie, to nie je tebou." Severus sa popri všetkom ostatnom odmieta cítiť nepríjemne. "Naposledy som sa s niekým delil o posteľ, bez ohľadu na to, o aký nevinný účel išlo, v roku 1981."

Nizar si zdvihne obviazanú ruku a opatrne si ju preloží. "Ja myslím... v roku 1004."

"Trinásť rokov pred portrétom?" Severus sa prekvapene spýta. Myslel by si - no, z nich dvoch je Severus ten ani trochu príťažlivý.

Nizar sa naňho zahľadí. "Viem, na čo si práve myslel, a udrel by som ťa za to, ale bolelo by to."

"Potom som ti vďačný, že si strčil ruku do ohňa," odpovie Severus suchým hlasom. "Odkiaľ berieš istotu, že vieš, na čo myslím?" Vie, že to nie je Legilimencia; jeho štíty neochabnú počas mučenia, a už vôbec nie preto, že si dal prekliaty kúpeľ.

"Pretože ťa poznám už dlho," pripomenie mu Nizar.

Dáva to zmysel, aj keď je to zmätočne dráždivý pocit. "Ale trinásť rokov, ak nepočítam portrét?"

"To isté by som mohol povedať o tvojich pätnástich rokoch," podotkne Nizar.

"Mohol by si, ale ja absolútne neznášam ľudí, a tak mám platnú výhovorku."

"Samozrejme, že máš." Nizar sa zahľadí na svoju ruku a znova ju položí na prikrývku. "Svrbí," zamrmle. "Nikdy som nebol ženatý, Severus. Sám som vychoval tri deti. Tých pár ľudí, s ktorými som takto trávil čas, boli priatelia. Peregrine bol posledný z tých priateľov, ktorý sa tiež neoženil. Mohol si ho mať rád, alebo si ho chcel uškrtiť. Peregrine bol horší ako Salazar, pretože experimentoval s elixírmi, ale nebol taký opatrný, ako mal byť. Zomrel v roku 1004 - hrozná nehoda, ktorej sa dalo vyhnúť. Preklínal som jeho meno, keď ho spúšťali do zeme."

Severus má skutočne chuť uškrtiť niekoho dávno mŕtveho, už len preto, že akoby udával tón stratám v Nizarovom živote. "Odmietam zomrieť kvôli nehode, ktorej sa dalo vyhnúť." Zaváha, kým sa spýta: "1004?"

"Veľmi zle som sa snažil poukázať na to, že som rovnako nervózny, inak by som teraz vlastne spal," povie Nizar.

Severus prikývne a potom kopne časť prikrývky, aby zakryl Nizarove nohy. "Choď spať."

Nizar sa usmeje. "Ach, múdrosť."

"Seriem na teba, choď spať." Severus sa prevráti a z nočného stolíka si vezme prútik, ktorým uhasí dva zo štyroch svietnikov. Kým prútik znovu odloží a ľahne si späť, Nizar už spí.

Severus ho niekoľko minút pozoruje, pobavený tým, že mu stačili dva tiché signály a jeden hrubý, bojovný príkaz. Bude si to musieť zapamätať.

Samozrejme, potom si uvedomí dôsledky tejto myšlienky a ďalšiu hodinu vôbec nespí. Do čerta.

_______________________________________________________________________________________________________________

1) Baskický drevený dychový nástroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Alboka