Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 15: Brloh

Nizara v sobotu ráno zobudí fénix sediaci v nohách jeho postele. "Uf, nie, ešte nie," zamrmle. Fawkes vydá vysoký tón, ktorý akoby sa mu chcel zavŕtať do lebky. "Dobre! Fajn. O čo ide?"

Fawkes hodí zvitok na posteľ a zmizne v záblesku plameňa. Nizar zdvihne zvitok, na ktorom je pečať Rokfortu. Posolstvo vo vnútri je napísané Dumbledorovým písmom a veľmi krátke, keď sa prelúska cez nadbytočný text: Arthur a Molly Weasleyovci by sa s vami dnes radi stretli v súvislosti s lekciou Ginevry Weasleyovej o prízrakoch, ktorá sa konala minulý štvrtok. Dostalo sa mi do uší, že sa necítite dobre, takže budú čakať, kým sa vám to bude hodiť.

Nizar sa vypotáca do kúpeľne, uľaví si a snaží sa utopiť v studenej vode z kohútika umývadla, len aby bol aspoň trochu pri vedomí. Osuší sa a nájde brko, potom vyhľadá kalamár a napíše odpoveď na zvitok: Postarám sa o to. Ďakujem. "Revertere ad Dumbledore."

Keď skončí, Nizar zavolá domáceho škriatka. Odpovie mu Dobby v kovovo strieborných ponožkách a žiarivo zelenej košeli dlhej až po kolená, ktorá by mohla patriť batoľaťu. "Dobré ráno, profesor Slizolin!"

"Tvoja košeľa ti ladí s očami," povie Nizar a teší sa, že aspoň nie je oči ťahajúca limetkovo zelená. "Dobré ráno. Myslím."

"Dobby si je vedomý, že profesor Slizolin si myslí, že rána sú hrozné veci," ubezpečí ho škriatok. "Profesor Slizolin sa cíti lepšie?"

"Po tom, čo ste sa ty, Filky a Tinny rozhodli stráviť deň tým, že ste do mňa pchali elixíry? Áno, ďakujem." Nizar si rukami prehrabne vlasy. "Môžeš priniesť raňajky, alebo som ich úplne premeškal?"

Dobby sa tvári urazene. "Profesor Slizolin by mohol o polnoci požiadať o raňajky a tie by aj dostal."

Škriatok mu prinesie toľko jedla, že by sa ním zadusila koza. Nizar vrhne na Dobbyho krivý pohľad. "Musím byť konkrétnejší, že?"

"Dobby priniesol čaj," povie Dobby ochotne.

"A požehnaná za to buď celá tvoja existencia. Dnes sa musím stretnúť s ľuďmi a pravdepodobne ich presvedčiť, že sa nechystám zjesť ich drahé dieťa." Nizar uchopí šálku s čajom a snaží sa nemračiť.

Dobby sa natiahne a potľapká ho po kolene. "Nie každý nech si myslí, že tí zo Slizolinu sú nepriatelia, profesor Slizolin."

"Nie, ale nemajú často do činenia s doslovnými Slizolinmi." Nizar zistí, že jeho pohľad sa upiera na krb. "Letaxové cestovanie. Viem, že Severusove komnaty sú súčasťou tejto siete. Čo je potrebné na pripojenie iného krbu?"

"Domáci škriatkovia vedia ako, ale domáci škriatkovia to nemôžu byť robiť bez povolenia riaditeľa," povie Dobby, "dokonca ani slobodní domáci škriatkovia ako Dobby. Profesor Slizolin však drží v rukách časť mágie Rokfortu. Ak o to profesor Slizolin požiada, my domáci škriatkovia to urobíme."

"Rokfortskí škriatkovia si myslia, že prevyšujem riaditeľa tejto školy?" Nizar sa spýta, pobavený tou myšlienkou.

Dobby pokrčí plecami. "Profesor Slizolin drží časť rokfortskej mágie ako Ochranca. Riaditeľ Dumbledore o rokfortskej mágii vie, ale nedrží ju v rukách."

"Vieš, čo znamená, že som Ochranca? Lebo ja určite nie," zamrmle Nizar.

"Byť to znamená, že profesor Slizolin nás bráni," povie Dobby. "Dobby povie ostatným škriatkom, že do letaxovej siete pribudne krb profesora Slizolina!"

"Urob mi láskavosť," povie Nizar a chytí škriatka skôr, ako sa stihne zmiznúť. "Nikomu to nehovor."

Dobby prikývne tak rýchlo, až mu zaplieskajú uši. "Samozrejme, že nie, profesor Slizolin! My domáci škriatkovia, to nikomu nepovedať."

Nizar počká, kým škriatok odíde. "Veľmi rád by som sa dozvedel, prečo sa označuješ za slobodného škriatka." Vždy sa zabudne spýtať, keď je hore a je schopný diskutovať o politickej situácii, ale pôvodná dohoda medzi škriatkami a zakladateľmi Rokfortu... znepokojuje ho to rozlišovanie, pretože by nemalo byť potrebné.

Filky si príde vziať podnos s raňajkami a oznámi, že jeho krb je napojený na letaxovú sieť. Nizar prikývne a poďakuje, pričom sa pozerá na krb. "To bolo rýchle. Dá sa to nejako ochrániť?"

Domáci škriatok hneď prikývne. "Profesor Snape je najlepší na spýtanie. Udržuje svoje letaxové spojenie strážené proti všetkým okrem seba."

"Som rád, že som to vedel skôr, než som sa ho pokúsil navštíviť týmto spôsobom. Čo vieš o hlavách klanu Weasleyovcov, Filky?"

"Filky nepozná pána a pani Weasleyovcov, profesor Slizolin," povie. "Filky sem môže dostať Dobbyho slobodného škriatka. Dobby vie!"

"Pán a pani Weasleyovci?" Dobby sa zamyslene potiahne za jedno ucho po tom, čo sa primiestni do obývačky. "Dobby ich raz stretol v Šikmej uličke. Vyzerajú veľmi milo, ale sú aj..." Dobby stíši hlas a skloní hlavu. "Sú tiež veľmi chudobní. Niektorým Weasleyovcom to nevadí, ale Ronovi Weasleymu áno."

"To by vysvetľovalo, prečo si Weasley obzeral niektoré moje oblečenie," skonštatuje Nizar. "Takže umiernene. Keď sa oblečiem, ukáž mi, prosím, ako dočerta používať letax."

Problém s umierneným oblečením je, že doslova nič také nevlastní. "Do čerta, Helga," zamrmle Nizar nežne a napokon sa uspokojí s čiernym habitom so strieborným lemom.

Keď sa vráti do obývačky, Dobby drží v ruke pohár. "Toto je letaxový prášok," vysvetľuje a podáva ho Nizarovi. "Keď profesor Slizolin bude potrebovať použiť letax, štipka pôjde do plameňov. Potom profesor Slizolin oznámi, kam chcieť ísť, a letaxová sieť ho tam zavedie."

"Mám vedieť ešte niečo?" Nizar sa spýta a pochybovačne sa pozrie na pohár. Premiestnenie alebo let, oboje znie oveľa lákavejšie.

Dobby si okolo seba ovinie ruky. "Dobby videl, ako to robia iní čarodejníci v letaxe."

"Jasné." Nizar sa podvolí nevyhnutnému. "Netuším, aká je na to správna etiketa. Môžeš ísť k nim domov a spýtať sa, či im nevadí, že sa len tak... vypotkýnam z ich krbu?"

Dobby prikývne. "Dobby sa ide hneď spýtať!" zvolá a rozplynie sa v rozrušenej hmle.

Nizar položí nádobu na krbovú rímsu nad krbom. "Možno som ich mohol požiadať, aby prišli sem," zamrmle, lenže to by škriatkovia začali konšpirovať, ako ho opäť vtiahnuť do dvadsiateho storočia. Severus by im pravdepodobne pomohol.

Dobby sa o niekoľko minút vráti. "Hovoria, že kedykoľvek je všetko v poriadku, profesor Slizolin," povie. "Letaxový prášok a dom Weasleyovcov sa volá Brloh!"

Nizar sa riadi pokynmi, ubezpečí sa, že má prútik zabezpečený, a sleduje, ako sa plamene zazelenajú. Potom zažije najhoršie dve minúty celého svojho života. Nechutné krútenie, otáčanie a dezorientujúce ohýbanie sa skončí, keď ho weasleyovský krb vypľuje von. Nizar zakopne o uvoľnený krbový kameň a hlavou sa udrie o sedadlo stoličky.

"Do prdele s tým," zastane Nizar a oboma rukami si prekríži boľavé čelo. "Už nikdy viac. V žiadnom prípade."

"Je mi to tak ľúto!"

Nizar zdvihne hlavu a vidí, ako sa k nemu rúti hnedooká ryšavá žena s robustnou postavou. "Vždy hovorím Arthurovi, že necháva to kreslo príliš blízko krbu..."

"To nie je vina kresla," pokúsi sa Nizar povedať, ale ona ho už ťahá za lakeť a prútikom mu odstraňuje sadze z oblečenia. Potom ho vedie do kuchyne a tlačí ho na stoličku. Do rúk mu strčí uterák plný ľadu.

Nizar si uterák oprie o hlavu. "Určite ste matka siedmich detí. Všetko, čo sa týka vašich posledných štyroch, zrazu dáva dokonalý zmysel."

Molly Weasleyová naňho zažiari. "Ďakujem!" Odstrčí dvere a zakričí: "ARTHUR! ODLOŽ TEN MUKLOVSKÝ VÝMYSEL A POĎ PRIVÍTAŤ NÁŠHO HOSŤA!"

Nizar využije príležitosť a rozhliadne sa po stiesnenej kuchyni z teplého dreva zaliatej slnečným svetlom. Zdá sa, že ich hodiny nedbajú na čas. Majú deväť ručičiek s deviatimi menami, ale namiesto číslic sú na nich pozície s nápismi Ministerstvo, Cestovanie (užitočné), Kŕmenie sliepok, Odtrpaslíkovanie záhrady (chudáci trpaslíci), Práca, Smrteľné nebezpečenstvo (veselé), Rokfort, Neplechy (ručičky hodín Freda a Georgea vyzerajú, akoby sa tam zasekli) a Domov. To ho núti dúfať, že niekde inde v dome sú skutočné hodiny.

Arthur je rovnako ryšavý ako jeho žena a deti, hoci má modré oči ako Ron Weasley a obaja majú spoločné črty tváre. Molly vyzerá skôr ako dvojčatá, čo by ich asi vydesilo. "Ahoj!" Arthur vystrčí ruku, a keby Nizar už nebol svedkom zvyku podávania rúk, nevedel by, čo má robiť. "Rád vás spoznávam. Arthur Weasley, vedúci na Oddelenia pre odhaľovanie zneužitých muklovských artefaktov v rámci ministerstva. Toto je moja manželka Molly."

"Rád vás spoznávam. Som Nizar Deslizarse, profesor obrany na Rokforte, a stretol som sa s vaším kreslom." Nizar vysvetlí uterák plný ľadu. "Kreslo za to nemôže. Prvýkrát som cestoval letaxom. Dúfam, že to bude úplne naposledy."

"Prepáčte, prepáčte," povie Arthur, ale zdá sa, že ho kreslo znepokojuje o čosi menej ako jeho ženu. "Letaxové cestovanie nie je pre každého, ale je to pohodlné, keď sú deti príliš malé na premiestňovanie."

"Deslizarse. Nie Slizolin?" Molly sa zdvorilo spýta a pozoruje svojho manžela, akoby bol neprístojný. Nizar netuší ako; Arthur mu pripadá len hlučný.

"Slizolin pre hovoriacich kumbríčtinou a starou angličtinou. Dom de Deslizarse v kastílčine a deSlizarse, keď sme sa zúfalo snažili, aby sa to ľuďom z ostrova ľahšie vyslovovalo," vysvetľuje Nizar. "Vzhľadom na to, že ľudia už tisíc rokov hovoria Slizolin, si myslím, že je neskoro presviedčať ľudí, aby prešli na kastílčinu."

"Fascinujúce," povie Arthur zároveň s Molly: "Čaj?"

"Čaj je fajn, ďakujem."

Molly ho zastihne uprostred opätovného skúmania kuchyne, keď dá variť kanvicu. "Ospravedlňujem sa za ten neporiadok."

"Neporiadok? Toto miesto je sakra čisté!" Nizar sa usmeje. "Práve som rozmýšľal, že sa mi to páči. Pohodlný priestor."

"Som si istá, že ste zvyknutý na lepšie," povie Molly a zaoberá sa podnosom s čajom.

"Žijem na hrade s niekoľkými stovkami študentov. Nie som si istý, v čom je to lepšie," povie Nizar sucho.

Arthur sa usmeje. "Nie je to tu tak napchaté až po okraj, ako by to malo byť. Keď sú všetci naši doma, akoby to tu praskalo vo švíkoch!"

"Vtedy je to však najlepšie, že?"

Arthur sa tvári súcitne. "Ginny spomínala, že... máte deti."

"Tri deti a štyri vnúčatá, hoci po roku 1017 sa rozhodli rozmnožiť už aj vnúčatá," odpovie Nizar. Tým sa všetci traja zapoja do diskusie o Nizarovej rodine, vďaka čomu sa uvoľní napätie v Mollyiných ramenách a Arthurov široký, roztopašný úsmev sa zmení na vážnejší.

Jeden to s materstvom preháňa a druhý je ľstivý, zákerný bastard, pomyslí si Nizar pobavene. Obe vlastnosti sú celkom užitočné. "Viete, všetky vaše deti si v obrane počínajú veľmi dobre," povie a postrčí rozhovor späť k cieľu svojej návštevy.

"Všetky štyri?" Spýta sa Molly, línia napätia sa vracia.

"Áno. No, Ronald sa zlepšuje," spresní Nizar, "vzhľadom na to, že mu trvalo mesiac, kým ma prestal označovať za nepriateľa, ale to je pokrok, a preto sa počíta."

Molly si položí tvár do dlaní. "Ach, Ron."

"Myslel som si, že je to vtipné," povie jej Nizar. "Mimochodom, dvojčatá sú skvelé."

Arthur prikývne, ale Molly sa tvári nedôverčivo. "Sú?"

"Myslím, že to nepočujete ani zďaleka tak často, ako by ste mali. Sú dosť brilantné na to, aby mi pomáhali s mladšími študentmi, a toho zatiaľ na obrane nie je schopný žiadny iný siedmak." Nie že by ich tam bolo veľmi veľa.

"O ničom sa nezmienili," povie Arthur zamysleným tónom.

Nizar sa odmietne pozrieť Mollyiným smerom. Presne vie prečo a vôbec nechápe jej postoj k Georgeovi a Fredovi. "Možno to malo byť prekvapenie a ja som ho pokazil. Ak je to tak, počkajte, kým sa o tom zmienia ako prví."

Arthur sa usmeje a prikývne. "To znie, akoby to bolo najlepšie." Nizar sa mu zahľadí do očí a svoju hypotézu o "zákernom bastardovi" považuje za viac než potvrdenú. Arthur Weasley si je dobre vedomý situácie medzi dvojčatami a jeho manželkou.

"A Ginny?" Molly namiesto toho v obavách zovrie ruky okolo šálky čaju.

"Rozkošne zlomyseľná. Minulotýždňový prízrak bol jej jedinou chvíľkou zaváhania, ale na druhej strane, nie každý sa musí vysporiadať s Tomom Marvolo Riddlom ako so svojím prízrakom," povie Nizar bez okolkov. "Mali by ste sa skôr zamyslieť nad tým, čo neurobila, než nad tým, čo urobila."

"Napríklad?" Arthur sa spýta, zatiaľ čo Molly stisne pery do nešťastnej čiary.

"Keď čelila mužovi, ktorý ju doslova takmer zabil, Ginevra Weasleyová nekričala, nejačala, nemávala rukami ani neustupovala. Stála na svojom mieste, aj keď jeho prítomnosť bola nečakaná. Arthur, Molly, ona sa nebojí. Je rozzúrená a nabudúce, keď bude prízraku čeliť, nezaváha."

Molly sa rozhorčene rozšírili oči. "Keď sa s ním opäť stretne?" Arthur na ňu znepokojene pozrie, ale mlčí.

Nizar si myslí, že začína tušiť koreň ťažkostí dvojčiat s matkou. "Molly, zmyslom cvičenia s prízrakmi je konfrontovať sa so svojimi strachmi, nie nechať sa nimi ovládať. Viem, že teraz je neplnoletá, ale čo ak bude Voldemort stále nažive, keď bude mať Ginny sedemnásť? Bol by som radšej, keby dokázala reagovať, aj keby jej jedinou reakciou bolo utiecť pred vážnou hrozbou - čo je oprávnená obrana. Skončiť mŕtvy, lebo si bol príliš nevzdelaný alebo príliš hlúpy na to, aby si utiekol pred silnejším nepriateľom, je zbytočné a nikomu to nepomôže."

Molly naňho chvíľu hľadí. "Nie ste človek, akého som očakávala, profesor Slizolin."

"Nizar," opraví sa. "A ver mi, že to počúvam takmer každý deň."

"Aký bol teda starý Salazar?" Arthur sa zvedavo spýta.

"No, mal tmavé vlasy a zelenšie oči ako ja, ale inak tam nie je veľký rozdiel." Nizar sa dotkne konca nosa. "No, aj nos mal rovnejší."

Arthur sa na jeho odpovedi zasmeje, ale Molly je v tom neústupnejšia. "Ale jeho... osobnosť."

Nizar nakloní hlavu. "Som jeho brat, Molly. Prečo by si mala veriť mojim slovám o tom, aký bol Salazar človek? Určite by ma považovali za zaujatý zdroj."

Molly sa nedá ovplyvniť. "Skúste to."

"Mal som päť neterí a synovcov a všetci boli rozkošní," povie Nizar. "Moje vlastné tri deti a deti mojej dcéry svojho strýka zbožňovali. Deti nezbožňujú človeka, ktorý je podlý, bez ohľadu na to, ako pekne sa navonok javí. Aj keď to nedokážu vyjadriť, vždy to vedia."

* * * *

 Nizar sa v sobotu večer dostane na večeru bez toho, aby ho Severus musel ťahať do siene. Láskavo prijme želania k uzdraveniu, ktoré dostáva presne od troch ľudí, a potom sa začne mračiť. "Preboha, veď som nezomieral. Môžeme sa, prosím, baviť o niečom inom?"

"Môžeme si pohovoriť o tvojom randení?" Aurora sa opýta a rukou si podoprie bradu.

Severus vráti pohľad k slizolinskému stolu a dáva pozor na darebáctva, ale to neznamená, že prestane počúvať. V hlase Nizara je zjavný zmätok. "Randenie?"

"Ty a Severus," povie Pomona bez akéhokoľvek náznaku jemnosti.

"Aha." Nizar sa odmlčí. "Uvedomuješ si, že Severusa poznám od roku 1971, však?"

"Aha." Pomona znie sklamane a upustí od témy. Minerva pozrie na Severusa, ale ten sa odmietne nechať tak ľahko nalákať. Zaoberá sa tým, že Nizar to nezaprel.

Akékoľvek plány na nedeľu sa úplne zrútia, keď Severusa ráno zobudí bolesť v ľavej ruke. Zavrčí si popod nos, oblečie sa a pošle Albusovi krátku správu po domácom škriatkovi, v ktorej sa uvádza len to, že Severus nebude k dispozícii. Riaditeľ hneď pochopí prečo.

Stretnutie s Temným pánom nie je bolestivé vo fyzickom zmysle. Namiesto toho je dlhé a únavné. Horšie je, že Severus sa nedozvie nič podstatné. Voldemort je rozrušený z toho, že jeho smrťožrúti nedokážu nájsť Pottera. Je rozčúlený z toho, že Nizar nereaguje na jeho mučenie Severusa - našťastie nie je natoľko rozčúlený, aby experiment zopakoval.

Voldemort sa opäť zaujíma aj o to prekliate proroctvo, ale načo by bolo dobré ho získať? Veď celé proroctvo už poznajú. Rád bude musieť byť aj tak varovaný pred zámermi Temného pána týkajúcimi sa ministerstva, už len kvôli nebezpečenstvu pre tých, čo pracujú v tých otravných sálach.

Severus trochu podráždene uvažuje, že Voldemort si od svojho zmŕtvychvstania obľúbil zvuk vlastného hlasu. Počas prvej vojny hovoril často, ale nie v smiešnej miere. Možno si to zle pamätá?

Vrhne rýchly pohľad na tváre ostatných a všimne si, že pod ich pretrvávajúcou hrôzou sa aj Malfoyovci zdajú byť nadmieru znudení. Nie, spomína si správne. Predpokladá, že ak niekto strávil roky uväznený na Quirrellovej hlave, mohol by zúfalo túžiť po rozhovore, ale to sa sotva počíta.

Potom Voldemort prikáže, aby všetci zostali a socializovali sa. Severus zatne čeľusť a ukloní sa spolu s ostatnými, aby dal najavo svoj súhlas s jeho želaním. Môj ty bože, neznáša, keď sa tieto nezmysly vyskytujú cez víkend. Nemá ani zámienku nedeľných trestov, ktorú by mohol použiť ako prostriedok úniku. Musí vydržať na Riddlovom panstve a pritom dýchať pleseň. Bolesť hlavy vyvolaná alergiou narastá s každou ďalšou hodinou, čomu napomáha nezmyselná konverzácia s idiotmi.

Narcissa aspoň nie je idiot. Netuší, aké sú jej skutočné pohnútky, ale buď vyjadruje úprimný záujem, alebo ho dosť dobre predstiera. "Som rada, že ťa po minulom týždni vidím v poriadku," povie mu tichým hlasom.

Severus si zachováva neprístupný výraz. "Doslova som skoro zomrel."

Nakloní hlavu a skúma ho s ostražitou zvedavosťou. "V tom prípade som prekvapená, že si sa vrátil."

Severus jej venuje nedôverčivý pohľad. "A padnúť mŕtvy vo chvíli, keď by Temný pán nadobudol podozrenie, že sa nevrátim? To si nemyslím."

"Samozrejme, že nie," súhlasí Narcissa a v očiach sa jej mihne strach, ktorý zmizne takmer skôr, ako ho Severus stihne rozoznať. "Dúfam, že počas zimných prázdnin navštíviš sídlo, Severus. Už je to príliš dlho, čo sa moja rodina tešila z tvojej spoločnosti."

Severus nakloní hlavu. "Kedykoľvek si moja lady Malfoyová želá, aby som navštívil jej rodinu, stačí, keď pošle správu sovou."

"Tvoje krásne maniere by sa hodili na kráľovský dvor, Severus." Narcissa mu podá ruku. On ju vezme, zasadí jej falošný dvorný bozk a sleduje, ako odchádza hľadať Marguerite Davisovú.

Severus sa napije vína, ktoré Nott priniesol z rodinnej pivnice, a pomyslí si, že ešte pol roka a bude preč. Možno má Nott pocit, že Temný pán nemá chuťové bunky. Je to nebezpečný a hlúpy predpoklad - hadovití majú vynikajúci kombinovaný zmysel pre chuť a čuch.

Akoby ho myšlienky priťahovali, Voldemort sa objaví po Severusovom boku. "Severus. Nezaujíma ťa spoločnosť, v ktorej sa pohybujeme?"

"Skúsení konverzujúci sú na zemi vzácni, môj pane."

Voldemort sa usmeje. "Vždy si bol na takéto veci veľmi náročný. V tomto smere sme si dosť podobní. Povedz mi: náš Slizolin na Rokforte má zručnosti v umení konverzácie?"

Severus prikývne. "Nizar Slizolin dokáže hovoriť pravdu a pritom niekomu nepovie vôbec nič," povie a myslí na sobotňajšiu večeru.

"V to som dúfal. S Nizarom sa čoskoro opäť stretnem, Severus. Teším sa na to."

"Ach?" Severus sa odváži pozrieť na Voldemorta, ale ten opäť zdvorilo odvráti zrak.

"Ospravedlňujem sa, starý priateľ, ale nemôžem sa s tebou podeliť o tie plány. Bývaš v tej istej škole ako náš navrátený Slizolin. Určite to chápeš," povie Voldemort a položí Severusovi ruku na rameno.

Severus sa odmietne napnúť, hoci pálenie Temného znamenia pri Voldemortovom dotyku zosilnie. "Samozrejme, môj pane. Ste múdry ako vždy."

"A tvoj jazyk je rovnako šikovný," odpovie Voldemort a v očiach sa mu zračí chladné pobavenie. "Môžeš mi o tomto mužovi povedať ešte niečo? Nejaké nové informácie, ktoré by sa mohli ukázať ako užitočné?"

Je toho toľko, čo sa nikdy nedozvieš, pomyslí si Severus. "Nedávno som zistil, že prvý čarodejnícky učeň Nizara Slizolina bol najstarším dieťaťom Salazara Slizolina. Nadobudol som dojem, že to bol hrozivý mág."

"Očakával by som, že Slizolinov syn nebude ničím iným," povie Voldemort a potľapká Severusa po ramene. "Vráť sa na Rokfort, Severus. Nesmiem ťa od nich príliš dlho zdržiavať."

Nie je ťažké, aby jeho hlboká úľava znela ako sklamanie. "Dobre, môj pane."

Severus opustí sídlo a kráča, kým nie je mimo Fideliovho kúzla. Hnijúci dom zmizne a zanechá za sebou vzhľad prázdneho poľa a svahu, ktorému sa miestni muklovia vyhýbajú. Pamätajú si, že tu kedysi stálo Riddleovo sídlo, ale často sa hádajú o tom, čo sa s ním stalo.

Keď si je Severus istý, že ho nikto nesledoval a nikto sa nepozerá, premiestni sa priamo do svojich komnát na Rokforte. Je to po prvý raz, čo sa premiestnil do hradu, keď bol za jeho hranicami. V strede má mierny pocit stlačenia, väčší ako pri štandardnom premiestnení, ale dorazil so všetkými končatinami neporušenými.

Úplne prvá vec, ktorú urobí, je, že si vyzlečie šaty a nechá ich v hromade na podlahe kúpeľne. Potom sa takmer celý utopí vo vani, aby si z dutín dostal pleseň a odstránil pretrvávajúci pocit Voldemortovej ruky na svojom prekliatom ramene.

Vo vzduchu sa objaví kus papiera a vznáša sa k nemu. Severus ho zo zvedavosti chytí a nájde na ňom Nizarov rukopis: Kde si bol? Som zvedavý.

Severus sa oblečie, kým nájde brko. Musel som sa vysporiadať so zvláštnym hadom, napíše a všimne si, že sa blíži jedenásta hodina. Celý deň strávil v tej prekliatej jame. "Revertere ad Nizar," povie a papier zmizne.

Snaží sa presvedčiť sám seba, aby pred spaním niečo zjedol, keď sa papier vráti. Ublížil ti tento zvláštny had? Vediem si skóre.

Severus sa pristihne, že sa usmieva. Čoraz viac sa mu páči predstava, že by niekto mohol byť krvilačný a pomstychtivý kvôli nemu. Tento had si vybral na hniezdenie nepríjemné miesto. Prekliata pleseň.

Domáci škriatkovia ho presvedčili, aby do návratu papiera zjedol cesnakový chlieb. Úbohá mäta.

Severus sa krátko, potichu zasmeje, kým ich čudnú korešpondenciu pokrčí a hodí do ohňa. Potom si ľahne do postele a cíti sa pokojnejší, než by mal právo očakávať.

V pondelok ráno si to pokazí zaspaním. Hodí na seba šaty, vyštverá sa zo svojich komnát a takmer mešká na raňajky.

Za stolom už Nizar a Minerva vedú vojnu. V skutočnosti to nie je vojna ako taká, ale od chvíle, keď Nizar zistil, že Minerva McGonagallová vyniká aj v slovných prestrelkách, sa ich rozhovory nesú v znamení ostrých, rozkošných úsmevov mačiek, ktoré sa snažia jedna druhú vypitvať pre zábavu.

"O čo ide dnes ráno?" Severus sa spýta, keď sa posadí vedľa Minervy, ktorá sedí medzi oboma Slizolinčanmi, akoby ich mala moderovať.

Nizar znie podráždene. "Obvinila ma z toho, že som Chrabromilčan!"

"Ja som len povedala, že máš s Chrabromilčanmi isté spoločné črty," opáči Minerva elegantne.

"Nepijem dosť na to, aby som zdieľal chrabromilské črty!" Nizar odvrkne, čo Minervu takmer vyburcovalo k záchvatu polohlasného smiechu.

"Bolo by to také urážlivé?" Severus sa spýta a usmeje sa. "Vždy predsa tvrdíš, že za tvojich čias sa fakulty nerozdeľovali."

"Nie, väčšinou ide o to, že rozhodne nie som Anglosas," odpovie Nizar. "Ten človek mal svoju rodinu - a tým chcem povedať, že mal veľa rodiny. Väčšina mágov na ostrovoch môže svoj rodokmeň vystopovať až ku Godrikovi."

Minerva si za obrúskom pôvabne odkašle. "Aj môj vlastný, ďakujem pekne."

"Tak vidíš; za svoj rodokmeň vďačíš neschopnosti jedného prerasteného ryšavca udržať ho v nohaviciach dlhšie ako jeden deň."

"Nepotreboval som ten mentálny obraz. Nikdy." Severus v sebaobrane zatvoril oči. Nepomáha to.

"Tak dobre. Keby si si mal vybrať fakultu podľa našich moderných štandardov, ktorá by to bola?" Minerva sa opýta a znova sa usmeje.

"Moderných štan... Minerva McGonagallová, mal som osemnásť rokov, keď niekto nešťastnou náhodou priviedol k životu ten moľou prežratý kúsok plsti pomocou zatúlaného kúzla. Trvalo ďalší rok, kým Godrik a Rowena prišli na to, ako prinútiť klobúk, aby sa správal slušne a prestal hrýzť ľudí. Nakoniec ho naučili rozoznávať, kto bude najlepším primárnym učiteľom študentov až do ich učňovstva. Vtedy sme si už uvedomili, že Helga, Rowena, Godrik a Salazar budú potrebovať asistentov, ktorí budú mať rovnaké vlastnosti, takže prvá generácia učiteľov bola zaradená len s dvoma incidentmi."

"Ach, história. Som nadšená." Minerva sa tvári sarkasticky, ale zároveň je celkom vážna. "Aké boli tie dva incidenty, o ktorých je reč?"

"Klobúk neodolal nutkaniu uhryznúť niekoho, kto bol nervózny z rozprávania sa s oblečením," vysvetlí Nizar. "Alva už potom klobúkom nikdy celkom nedôverovala, chudinka. Druhý incident sa stal, keď som sa dobrovoľne ponúkol, že pomôžem zabezpečiť, aby ten hlúpy kúsok opitej plsti mohol robiť svoju prácu. Klobúk mi spadol na hlavu a asi po piatich minútach ticha povedal: "Pomoc, nemám potuchy, čo s tým mám robiť!"

"Ty si bol Klobučník!" Minerva od radosti zatlieska. "Ja som bola posledný. Jednoducho sa nevedel rozhodnúť medzi Chrabromilom a Bystrohlavom, až som mu nakoniec povedala, aby ma jednoducho zaradil do Chrabromilu, už len preto, aby prestal vydávať tie patetické zvuky."

"Klobučník? Nie. Chcem povedať, že klobúk sa nedokázal rozhodnúť," oponuje Nizar. "Som Slizolin z priameho rodinného spojenia, a teda, áno, istého veľmi špecifického správania, ale čo sa týka magického talentu? Klobúk bol bezradný. Práve preto som bol inštruktorom obrany pre všetkých, nielen pre študentov z bratovej fakulty."

"Ako to myslíš?" Pomona sa spýta a nakloní sa cez stôl, aby sa pozrela na Nizara. "My všetci učíme všetky fakulty."

"Áno, ale kedysi to tak nebolo." Nizar sa odmlčí a vzdychne si. "No keďže všetci pri tomto prekliatom stole počúvajú, tak to aspoň nebudem musieť všetko opakovať, nie?"

Keď sa naňho Severus pozrie, Albus zažiari spôsobom, ktorý často znamená dráždivú zlomyseľnosť. "To teda áno."

"Hrubé," zamrmle Nizar a potom sa pustí do vysvetľovania, ktorému všetci venujú zvýšenú pozornosť. "Štyria zakladatelia. Štyri fakulty. Študent tu začínal najčastejšie vo veku osem, nie jedenásť rokov. Za ten čas sa naučia základy v oboch typoch škôl, magickej aj muklovskej. Aha, a mimochodom, muklovské je urážka. Každý v tomto storočí zabudol, čo sú to prekliate móresy."

Severus vie, že mukel je urážlivý výraz. Vyrastal s týmto vedomím a zdá sa, že bol v menšine - väčšina zamestnancov vyzerá byť tou myšlienkou úplne ohromená.

"V jedenástich rokoch bol študent zaradený, to sa nezmenilo. Odvtedy až do štrnástich rokov by ich učili len učitelia, ktorí boli zaradení do rovnakej fakulty. Ak sa v tejto fakulte nachádzal majster ich zvoleného magického zamerania, pokračovali by v učení pod jeho vedením od štrnástich do sedemnástich rokov, aby získali majstrovstvo vo svojom zvolenom predmete." Nizar sa usmeje. "Moja dcéra bola jednou z najlepších Roweniných bystrohlavovských pisárov, hoci nikto neverí, že patrí do Roweninej fakulty, pretože je parselan. Hrubé a bigotné.

Ak študent dosiahol štrnásť rokov a na hrade nebol majster jeho zvoleného remesla, odišiel z Rokfortu, aby si ho našiel. Presne to musel urobiť môj syn Brice po skončení učňovskej praxe u Godrika, aby získal ďalšie z jeho majstrovstiev. Študoval u kúzelníka, ktorý dokonale rozumel krvavej mágii."

"Krvavá mágia?"

Severus včas otočí hlavu, aby videl, ako Nizar prevráti oči na Eustasovo vyjavené zdesenie. "Ako sa proti nej brániť, ak nevieš, ako funguje? Brice by si pod mojím vedením osvojil jej ovládanie, ale to sa považovalo za... počkaj. Moderný termín. Ach, áno; považovalo sa to za konflikt záujmov. Mohlo sa tvrdiť, že som Briceovo vzdelávanie podpísal len preto, že som bol jeho rodič, a nie preto, že naozaj vedel, čo robí."

"Ale ty ovládaš krvnú mágiu?" Minerva sa spýta s rozšírenými očami.

Nizar vyzerá, akoby si chcel búchať hlavou o dosku stola. "Zvyšok tohto školského polroka budem opakovať, že som učiteľ obrany, však? Krvavá mágia dokáže robiť strašné veci, to áno, ale jej primárne použitie je ako nástroj liečenia!"

"Naozaj?" Poppy sa spýta a pozerá na Charity.

"Áno, naozaj," potvrdí Nizar. "Predpokladajme, že niekoho uhryzla zmija v návale hnevu. Pochopenie správnej krvnej mágie znamená, že ten jed môžem vytiahnuť zmyslami a hmatom. Je to oveľa rýchlejšie a účinnejšie ako elixír; následky, ktoré by niekto zvyčajne po vážnom uhryznutí trpel, sú mierne až žiadne."

"Ale krvná mágia sa dá použiť strašným spôsobom. Sám si to priznal," povie Filius.

Nizar súhlasne prikývne. "Prečo si myslíš, že sa tak hnevám na to, že z výučby na tejto škole bola vyradená etika?"

"Vedel by si zostrojiť, povedzme, nádobu na duše?" opýta sa Albus a znie to príliš nonšalantne.

Nizar vycerí zuby. "Viem, ako sa brániť, aby ňou človek nestal, a ako to naučiť ostatných, ale sú veci, ktoré sa ľuďom jednoducho nerobia."

"Chápem." Albus venuje Nizarovi plnú pozornosť, aj keď ju maskuje tým zúrivým žmurkaním. "A keby sa ťa niekto opýtal, ako vytvoriť nádobu na duše?"

"Povedal by som im, aby išli robiť niečo nepríjemné so zmijou, a nepomáhal by som im riešiť následky," odvetil Nizar. "Našťastie ešte nikto nebol taký hlúpy, aby sa ma na to spýtal. Prečo, máš nejaké plány?"

Albus pokrúti hlavou. "Nie, nič také neplánujem. Mám len podozrenie."

"Podozrenie..." Nizar sa zamračí. "Aha. Ak nemáš o piatej veľa práce, možno by sme si mohli dať čaj."

"Čaj znie krásne," súhlasí Albus s veselým úsmevom. Potom sa obráti k Septime a pokračuje v rozhovore o niečom natoľko nezmyselnom, že Severus mu po dvoch vetách prestane venovať pozornosť.

Po raňajkách Severus odtiahne Nizara nabok, pričom použije kúzlo neviditeľnosti a skryje ich za kamenný stĺp, zatiaľ čo sa študenti rozchádzajú rôznymi smermi na prvú hodinu. "Čo je to nádoba na duše?" spýta sa tichým hlasom bez toho, aby odstránil kúzlo.

Nizar sa obzerá okolo seba a všíma si, kde sa nachádzajú ľudia vzhľadom na ich pozíciu. "Vieš, čo je to horcrux?"

Severus cúvne a takmer sa udrie hlavou o stenu za sebou. "Áno. To je - to je ako. To je dôvod, prečo on nezomrie."

"Je to tak, hoci si ich vytvoril viac. Inak by ho smrtiaca kliatba zložila na zem, namiesto toho, aby ním len trhlo." Nizar sa pozrie Albusovým smerom, kde sa rozpráva s Filiusom, zatiaľ čo Filius sa snaží, aby ho stádo detí náhodou nevyvlieklo po schodoch. "Pre mňa je veľmi zaujímavé, že Dumbledore nebol prekvapený skutočnosťou, že živá bytosť sa môže potrebovať naučiť brániť tomu, aby sa z nej stal horcrux."

"Nemalo by byť možné premeniť živú bytosť na horcrux." Severus má pocit, že je niekoľko krokov pozadu za konverzáciou, v ktorej by sa mal dobre orientovať, a tým pocitom pohŕda.

"Ach, je to možné," povie Nizar so zdanlivou ľahostajnosťou, čo je v priamom protiklade s tvrdým, neľútostným svetlom v jeho očiach. "Väčšina z nás bola dosť múdra na to, aby sme túto mágiu neučili. Zdá sa, akoby to všetci v tomto storočí zabudli, ale Dumbledore to akosi vedel. Vie o živej bytosti, ktorá je horcruxom."

Nizar vyhľadá a nájde Severusovu ruku a jemne ju zovrie. "Existuje veľmi zaujímavá spätná väzba, ktorá sa stane, ak sa pokúsiš premeniť živú bytosť na horcrux bez jej súhlasu, hoci Tempero túto potrebu vylučuje. Najnepríjemnejšie následky však budú, ak si na tú kliatbu nespomenieš."

"Aha." Severus pocíti slabý záchvev nevoľnosti a potlačí ho.

Nizar opäť skontroluje ich okolie. "Čo chcel včera ten tvoj zvláštny had?"

"Väčšinou počuť samého seba hovoriť," odpovie Severus. "Ale chce tiež ukradnúť kópiu toho prekliateho proroctva z ministerstva. Netuším, prečo ho chce, všetko vie vďaka mojej hlúposti."

Nizar mu stisne ruku. "Možno si zopakoval slová, ktoré boli vyslovené, ale nie ty si zdvihol prútik, aby podľa nich konal. Uvidíme sa večer pri večeri," povie a zamieri ku schodom.

Severus si uvedomí, že nerobí nič inteligentnejšie, než že za tým mužom vytreštene hľadí, a prinúti sa prestať. Počká, kým Nizar zmizne z dohľadu a nikto sa nebude pozerať, aby odhodil kúzlo neviditeľnosti. Potom kráča do svojej triedy, hlboko zamyslený.

Potter. Voldemort sa pokúsil premeniť Pottera na horcrux, ale nevedel, že je to iné ako kúzlo na neživý predmet.

Nie, Voldemortovi sa podarilo premeniť Harryho Pottera na živý horcrux, inak by Albus nemal dôvod na obavy. Spätný úder, o ktorom hovorí Nizar, je to, čo dočasne zničilo Voldemortovu fyzickú podobu.

Jazva. Tá prekliata jazva.

Severus strávi celé dopoludnie s pocitom nevzdelanosti a hlúposti, že si nikdy predtým nespojil tú jazvu, Voldemortovu porážku, Potterovo prežitie a horcruxy. S informáciami, ktoré má pred sebou, je to teraz nad slnko jasné.