Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Ruže pre Malfoyovcov

Kapitola 20. Noc ohňa

Ruže pre Malfoyovcov
Vložené: Jimmi - 14.07. 2024 Téma: Ruže pre Malfoyovcov
Jimmi nám napísal:

Ruže pre Malfoyovcov

preklad:   Jimmi

Розы для Малфоев  od alekto

Zhrnutie: Bez ohľadu na to, aká čistá je naša krv... Bez ohľadu na to, na čej strane bojujeme... Bez ohľadu na to, kto zvíťazil...

Jedno máme všetci spoločné: pochádzame z minulosti. Minulosť je nemenná. Minulosť je našou súčasťou. Minulosť z nás urobila to, čím sme..

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 20. Noc ohňa

Krv delím napoly bez slov,

Sčernejú snehy do jari,

A v šarlátovej stuhe nočných ohňov

Svoju dušu ti dám...

Helavisa „Oheň“

 

Keď sa Harry vrátil domov, pomaly si vyzul topánky, neprítomne hľadiac pred seba a keď vstúpil do dverí obývačky, zastavil sa. Stretli sa s ním súčasne dva páry očí: ostražité oči Ginny a jemne žiariace Hermionine.

„Ahoj!“ pozdravili obaja spoločne, pozreli sa na seba a zachichotali sa. Harry sa oprel o zárubňu dverí a nechal ruky vo vreckách... Nie, nechystal sa jej na nič opýtať: to mal urobiť predtým, v sobotu pred týždňom zásnub. Cítil, že práve v ten deň Hermiona prekročila svoj Rubikon – či to vedela alebo nie – videl jej oči. A opäť oľutoval, že ten rozhovor zanedbal, zbabelo veriac Ginny, ktorá pripisovala Hermionino napätie chorobe – a teraz už tieto rozhovory nič nezmenia, bohužiaľ. A o dnešnom večeri nechcel hovoriť ani s Hermionou, ani s Ginny. Malfoyom si Harry nebol istý; nikdy mu neupieral inteligenciu, ale nepodceňoval jeho pomstychtivosť a zradnosť. No varoval ho, že ďalším krokom, ak to bude potrebné, bude akcia: drastickejšia ako obyčajná rana do brucha.

„Dáš si s nami večeru alebo čaj? Práve sme sa na to chystali,“ navrhla Ginny a chrupľavo sa pretiahla, chrbát mala stuhnutý od dlhého sedenia. Na stole ležali počmárané hárky papiera, farebné kúsky látok a stužky, ktoré dávali Harrymu predstavu o tvorivom procese prebiehajúcom počas jeho neprítomnosti. Hermiona zamyslene prešla brkom po kúsku pergamenu a nakreslila abstraktný vzor pripomínajúci rozkvitnutú ružu.

„Áno... myslím, že si dám čaj,“ súhlasil Harry, „nie som hladný.“

A bolo to fér: dnes toho mal dosť – rozhovorov, spomienok a ďatelinového piva.

Malfoy strávil polovicu noci sedením na parapete: fajčil, pil pohár vody za pohárom a ľahostajne sa hádal s portrétom. Dotieravé obrazy v jeho hlave mu sťažovali spánok.  Grangerová, Potter - akoby sa vrátil do školských čias: len magické figúrky na McGonagallovej šachovnici boli usporiadané inak... úplne inak. Malfoy uvažoval, či Potter povie Hermione o dnešnej návšteve. On sám sa to nechystal urobiť, ale pochyboval o Potterovi. V hĺbke duše ho Draco už dávno nepovažoval za blázna - vôbec nie, ale chrabromilská šľachetnosť podľa Malfoyovho názoru niekedy nadobúdala zvrátenú podobu.

Na druhej strane, - uškrnul sa, - dnes Potter predviedol oveľa väčšiu šírku názorov ako v minulosti.  Áno, všetci už dávno neboli školákmi a čierna a biela sa beznádejne miešali do šedej zmesi: nedalo sa povedať, čo je čo...

„Nie je to mukel!“ Ginny sa na svojho snúbenca zahľadela vzrušene horiacimi očami. „Hermionin priateľ nie je mukel!“

Ani to nie je to dievča, nemo odvetil Harry a zachoval si nepreniknuteľný výraz tváre,  Hermionin priateľ nie je priateľka... Čo by si na to povedala? A nech ma troll roztrhá, neviem, čo je horšie, či Malfoy alebo Cassidy...

Pri tejto myšlienke sa mu znovu objavilo pred očami vysmiate čiernooké dievča a Harry sa odvrátil nabok, akoby Ginny mohla vidieť ten istý obraz.

„Ehm, ak tomu rozumiem, to je dobré?“ spýtal sa opatrne a spýtavo pozrel na Ginny.

„Hmm, nechaj ma o tom popremýšľať. Nemôžem na to odpovedať jednoznačne: vzhľadom na to, že je to bývalý slizolinčan...“ zatiahla Ginny a po chvíli ticha dokončila: „A má honosnú čiernu sovu.“

Harry sa v duchu striasol: Malfoyova sova bola v jeho dome. A Harry s tým nemohol nič urobiť.

„No... Aj slizolinčania sú ľudia,“ dostal zo seba pod Ginniným prísnym pohľadom a potom ešte dôraznejšie dodal: „Je to jej voľba.“

Ginny si vzdychla a skľúčene pokrútila hlavou.

„Áno, samozrejme, že je, kto by to mohol namietať? Ale...  toto všetko nie je dobré, cítim to v srdci...“ a trpko zvolala: „Merlin, nech je už šťastná! Harry, zaslúži si to ako každý iný - prečo všetko vychádza tak... pokrivene, čo?“

Harry k nej urobil impulzívny krok a pevne ju objal, upokojujúco ju hladkal po chrbte zaboriac sa jej do vlasov.

„Pššš, pššš, moja drahá,“ zašepkal a zahľadel sa jej do rozrušenej tváre, „určite bude v poriadku. Len tomu ver...“ a pritisol svoje pery na tie jej, fyzicky cítil, ako starosti dneška opúšťajú dušu a ustupujú všetko pohlcujúcej nežnosti.

Svetlo ticho zhaslo a zavládla noc, prinášajúc so sebou priniesla rozprávku, ktorá poskytovala požadovanú slobodu a pokoj - až do rána.

V nedeľu ráno sa Hermiona zobudila zavčasu: na dnes – posledný voľný deň pred svadbou – bola v Brlohu naplánovaná skúška obradu. Ráno bolo tiché a jasné a ona sa zrazu cítila šťastná: pokojná a vyrovnaná, ako sa jej to už dlho nestalo. Akoby sa vrátila do školy a pred ňou bol zábavný výlet do Rokvillu. Hermiona sa pri spomienkach usmiala, zavolala Kreachera a požiadala o šálku svojej obľúbenej kávy, kým sa umyla a obliekla, pričom si stále potichu pohmkávala. S potešením vypila kávu, vyliezla s nohami na široký parapet: ranné slnko, ktoré ešte nenabralo silu, ju jemne pošteklilo na tvári.

Keď prišla na raňajky, Hermiona príjemne prekvapila priateľov skorým objavením sa a tým, že ochotne súhlasila s raňajkami, čím plne potešila Ginny. Kým tá bola zaneprázdnená pri sporáku, Hermiona odpovedala na Harryho ostražitý pohľad dôstojným prikývnutím a pokojným úsmevom. Zaváhal a placho sa usmial, ale ich tichý dialóg prerušila Ginny, ktorá mávnutím prútika presunula šálky a taniere na stôl.

„Mmm, božské,“ povedala Hermiona a s chuťou prežúvala kúsok škoricovej rolky. „Ron, ako sa darí Pamele?“

Ron sa trochu začervenal, ale pokojne odpovedal: „Dobre, ďakujem. Všetkých pozdravuje,“ a pozrel na hodinky. „Neprídeme neskoro, však?!“

„Máme čas dojesť raňajky,“ povedala Ginny pokojne a Ron zaboril tvár do šálky čaju.

Ginny sa otočila na Hermionu a obe začali štebotať, premýšľali a diskutovali už po stý raz, kto príde na svadbu a čo si oblečie. Harry dojedol raňajky, podišiel k otvorenému oknu a zapálil si cigaretu, nezúčastňoval sa na rozhovore a zamyslene sa pozeral na ulicu, pre ktorú zostal neviditeľný.

Ukázalo sa, že je to zábavné a smutné zároveň. Harry v džínsoch a Ginny v jednoduchých letných šatách vyzerali smiešne a dojímavo. Arthur, pevne držiac dcérine prsty na predpaží, ju pomaly, slávnostne viedol do kvetinového altánku za bolestivo slávnostných zvukov huslí a gájd. Tam ich čakal vysoký, štíhly čarodejník v strohom modrom habite a Harry.

Arthur naňho hľadel uslzenými očami - pravdepodobne od slnka - a spomenul si na chlapca s dôverčivými očami - ako prvýkrát uvidel Harryho Pottera. Ako ho malá Ginny obdivovala a triasla sa pred ním potom, čo sa s ním stretla na stanici: celý rok predtým, ako vstúpila na Rokfort, trápila seba i celú rodinu. Ako dávno to bolo... A len do týždňa neskôr sľúbi Harrymu, že bude s ním, v dobrom aj v zlom, a vypočuje si od neho to isté. Jeho dievčatko vie, ako dosiahnuť svoje, pomyslel si Arthur s láskou, keď Harrymu podával ruku svojej jedinej dcéry.

Ron, ktorý stál vedľa neho a držal prstene, nespúšťal zo sestry oči. Malá Ginny. Samozrejme, vždy bola samostatná, dospela priskoro, bojovala po boku všetkých ostatných, ale predsa len...

Spomenul si na svoje hádky s Harrym o bozkávaní, a hoci bolo zábavné na to spomínať - bolo smutné uvedomiť si skutočnosť, že malá Gin vyrástla.

Molly sa nesnažila bojovať so slzami - prečo by mala? Stála v diaľke s Georgeom, ktorý ju s nehybnou tvárou pevne objímal okolo pliec, a rovnako ako Ron nemohla odtrhnúť oči od Ginny. Jej dievčatko sa vydáva, Merlin vie, že si svoje šťastie zaslúžila. Škoda, že Fred neuvidí svadbu svojej sestričky, ach, aká škoda....

Hermiona, pozorne nasledujúca pohyby Arthura a Ginny a držiaca sa dva kroky za nimi, ich sledovala až k altánku. Nespúšťala oči z kytice v rukách, ktorú jej narýchlo vyčaroval George, a trápili ju rozporuplné pocity. Na jednej strane sa úprimne - až k slzám - tešila za Ginny a Harryho: ich takmer spojenie bolo triumfom spravodlivosti a vzájomnej lásky. Na druhej strane ju bolelo srdce, pretože to chcela zažiť aj ona: nie ako družička, ale ako nevesta...

Harry vzal Ginnyinu ruku do svojej a pocítil vnútorné chvenie. Slávnostná hudba, výrazy tvárí okolo neho, jej žiariace oči.... zdalo sa mu: všetko už bolo skutočné. Nezáležalo na tom, že neboli vo svadobných šatách, že tu neboli hostia ani dary - to najdôležitejšie bolo tu: jej oči a jej teplá ruka.

Narcissa sa stále mračila. Draco neľutoval svoje rozhodnutie, ale matkin stav ho znepokojoval: krátke návaly bezdôvodnej veselosti, po ktorých - náhle - nasledovali slzy alebo obdobia ticha. Opäť trávila väčšinu času v spálni, prezerala si fotografie a prehrabávala sa v listoch. Malfoy robil všetko pre to, aby ju rozptýlil a zamestnal, ale pre fantáziu bolo málo miesta. Jediné, čo jej na chvíľu poskytlo duševnú útechu, bol Oscar. Dokonca sa s ním občas poprechádzala po pozemku a Dracovi sa párkrát podarilo vylákať ju na lúky; rozhodne odmietla ísť za plot sama – a on by to nedovolil. Draco sa zúfalo snažil zmeniť stav vecí a rozhodol sa, že z toho vyťaží aspoň nejaký úžitok a v nedeľu ráno začal zoširoka rozhovor:

„Mami, počula si v poslednej dobe niečo o našich európskych príbuzných?“

Narcissa zdvihla zrak od študovania vzoru na svojej šálke a obrátila svoj neprítomný pohľad na svojho syna.

„Mm? O kom napríklad?“

„No... Neviem, o komkoľvek. Sedíme tu bez komunikácie, nechcem úplne zdivočiť,“ pokúsil sa Draco zažartovať, ale pokus bol márny: na Narcissinej tvári sa nič nepohlo.

„Nie... veľa, mnoho dní - vôbec nič,“ povedala žalostným tónom a Malfoy sa preklínal za nešťastnú tému rozhovoru, chystal sa zavolať škriatka a požiadať o sedatíva, ale Narcissa zrazu dodala: „A ako rada by som navštívila de Chantalay, z nejakého dôvodu mi chýba Blanche...“

Draco zostražitel a stuhol, bál sa nechtiac pretrhnúť krehkú niť jej reči.

„Tak veľmi mi chýbala naša komunikácia po tom, čo sa stala Dominique nehoda - vieš,“ povzdychla si a položila si bradu na prepletené prsty. „Navštívila som ich asi o šesť mesiacov neskôr... počkaj, alebo o niečo skôr,“ Narcissa zvraštila obočie, niečo počítala a Draco sa snažil stráviť to, čo počul: znamená to, že obaja navštívili Chantalovcov - otec aj matka, - a on o ničom nevedel, akoby on, nie Dominique, bol ten bláznivý hysterik a bolo ho treba starostlivo strážiť. Narcissa medzitým pokračovala, nevšímajúc si zmätok na jeho tvári:

„Otec to nevie - neschválil by to... Ale musela som vedieť, ako sa im darí,“ zahmlili sa jej oči, „vždy som bola na to dievča naviazaná, vieš...“

No áno, vedel. O bezvýznamných maličkostiach nemal ani potuchy: ako návštevy rodičov – ako sa ukázalo, tajné aj predtým druhým – v rodine dievčaťa, ktoré sa kvôli nemu pokúsilo o samovraždu, či neoceniteľná úloha hlavy fakulty pri jej záchrane. A už vedel o nežnej náklonnosti svojej matky a veľkolepých plánoch svojho otca, áno.

„Aké je to tam krásne, hmmm...“ Narcissa zasnene zatvorila oči. „Pamätáš sa, Draco?  Ako v lete kvitnú ruže... Vášňou k nim ma nakazila práve Blanche; Hneď pri prvej návšteve som sa do jej ruží zamilovala – vtedy si tu ešte nebol, narodil si sa o rok neskôr. Svoju lásku k ružiam som teda odovzdala aj tebe svojou krvou,“ usmiala sa na syna a sklonila hlavu k ramenu.

Draco sa mechanicky usmial a ukončil teraz zbytočný rozhovor, keď rozjímala o tom, že by sa rada presťahovala do Francúzska. Zostávalo len zasvätiť ju do nových plánov pre oboch, ale pri pomyslení na to mu tupá ihla prebodla srdce a on to znova odložil - až do amnestie, pretože nevidel zmysel, aby Narcissu vopred rozrušil. Svoje mlčanie teda ospravedlňoval rozumom, no jeho duša sa bála niečoho iného: len čo nahlas vysloví svoje úmysly, už nebude cesty späť a to, čo by povedal, sa naplní. A prečo sa ponáhľať? Nakoniec sa môžu vziať až po roku... ale zatiaľ sa obmedzia na jednoduchý výlet: tu je skvelá zámienka - Narcissa je v stave úzkosti... Draco nevedel, ako pre nich dopadne amnestia, ale celou svojou dušou chcel zmeny - akékoľvek. Bol smrteľne unavený zo života so zviazanými rukami.

Obed v Brlohu bol poznačený prekvapením: prišli prví hostia - Bill, Fleur a Gabriele. Dom sa okamžite naplnil hlasným štebotom, radostným kvičaním a zvonivými bozkami. Keď sa veci rozdelili do izieb a opadlo prvé vzrušenie, všetci si konečne sadli za stôl. Hermiona viac počúvala, ako sa zúčastňovala živého rozprávania, a so záujmom si Gabriele prezerala – sotva by sa dala nazvať „dieťaťom“: stala sa kópiou svojej sestry – v momente, keď Fleur dorazila do Rokfortu na Turnaj troch čarodejníkov, očarujúco, neuveriteľne, neskutočne koketná. 

Hermiona sa mimovoľne usmiala, obdivujúc eleganciu manierov mladšej Delacourovej, obrátila svoj pohľad k Ronovi, ktorý sedel vedľa nej, a stuhla: fascinovane hľadel na Gabriele - jednoducho na nej zabudol oči, zatiaľ čo ona - očividne spokojná s tichým obdivom - ho obdarúvala oslnivými úsmevmi. Hermiona zachytila ​​Harryho pohľad, ktorý sedel oproti nemu a vymenili si vedomé úsmevy. Ron sa na nikoho týmito očami už dlho nepozrel. Dnes bol naozaj úžasný deň.

Nevedela, čo na ňu pôsobilo viac - dojemné šťastie päťminútových novomanželov alebo pohľad na rodiace sa krehké puto medzi Ronom a Gabrielou -, ale predvečerný súmrak, ktorý sa zniesol na záhradu, naplnil jej dušu neznesiteľnou túžbou. Presne vedela, kde chce teraz byť, a nevidela dôvod na otáľanie. Po srdečnom rozlúčení so všetkými - vrátane Molly, ktorá akoby pri pohľade na žiariace oči najmladšieho syna úplne rozmrzla - Hermiona niečo pošepkala do ucha Arthurovi, ktorý spokojne prikývol, vstal z prúteného kresla a zmizol s ňou v dome. O päť minút neskôr ho Hermiona s výdatným poďakovaním požiadala o povolenie použiť krb a Arthur sa rozlúčil a vrátil sa k svojim hosťom, nechajúc ju s letaxovým práškom samu.

Bolo to zvláštne: ani ju nenapadlo upozorniť Malfoya na svoju návštevu - a on, akoby to uhádol, už na ňu čakal pod obľúbeným stromom.

„Čakal si na mňa?“

„Vždy na teba čakám,“ ľahko vyskočil na nohy a pristúpil k nej, ticho kráčajúc ako mačka. Z nejakého dôvodu sa začervenala - a to si myslela, že pred Malfoyom už zabudla ako sa červenať. Pritiahol si ju k sebe, zaklonil jej hlavu a pomaly, žiadostivo ju pobozkal. „Mal som tušenie, že sa objavíš,“ šibalsky na ňu žmurkol, „zrejme si vo mne prebudila nejaké pozoruhodné  veštecké schopnosti, čo myslíš?“

„Hmm, myslím, že budem súhlasiť,“ zamračila sa Hermiona predstierajúc hlboké zamyslenie sa. „Myslím, že stojí za to ich rozvíjať a v budúcnosti ťa nebudem varovať, keď sa vychystám na návštevu...“

Zasmial sa a namietal:  „Moje nové schopnosti sú v plienkach - nepremáhaj sa toľko,“ zľahka sa dotkol jej pier a navrhol: „Nechcela by si sa ešte raz prejsť po lese?“ - a dodal bez toho, aby jej dovolil vložiť slová - „Ak sa, samozrejme, nebojíš tmy...“ kývol smerom k zapadajúcemu slnku.

Hermiona si odfrkla a povedala profesorským tónom: „Rozhodne máte schopnosti, mladý muž - nezahrabávajte svoj talent do zeme! Čítali ste mi myšlienky a mám nápad...“ Draco sa pokúsil niečo povedať, ale teraz mu to zakázala a priložila mu prst na pery: „Pšššt. Je to prekvapenie.“

„Si blázon - spomínal som to už?“ zasmial sa Draco o pol hodiny neskôr, keď ho Hermiona prinútila pozbierať suché konáre a šišky - rukami, ale napriek tomu poslúchol. Zdalo sa jej, že je dnes nenápadne iný: akosi mäkký... dokonca bezbranný. Hermiona mala z tejto nepolapiteľnej veci obavy, hoci sa jej to veľmi páčilo. Bol to práve taký Malfoy, akého nepoznala - poddajný a láskavý - a tá nezvyčajnosť ju znepokojovala. Bojujúc so zmätkom sledovala, ako opatrne zbiera a skúma konáre, kým ich naukladá do stredu čistiny, kde - ako povedala - bude oheň.

„Chystáš sa ho bez prútika aj zapáliť?“ spýtal sa po zostavení slušnej kopy. Hermiona mu vysvetlila, ako sa konáre ukladajú, a on to prekvapivo rýchlo pochopil bez toho, aby sa na niečo pýtal.

Zrejme to nebolo len veštenie, usmiala sa sama pre seba, ale nahlas namietla: „Nie, ty sa postaraj o rozpaľovanie - nechám ťa použiť môj prútik.“ Z tašky vytiahla malú škatuľku a vysvetlila: „Ja urobím toto.“

Mávnutím prútika pred zmäteným Dracom odstránila zmenšujúce sa kúzlo: objavil sa pred nimi prenosný CD prehrávač zo zbierky Arthura Weasleyho, ktorý stále fungoval. Hermiona sa úkosom pozrela na Malfoya a potlačila smiech: vyzeral veľmi smiešne a neveriacky hľadel na prehrávač. „Pán Malfoy, zdá sa, že ste zabudli na svoju úlohu,“ pripomenula s predstieranou prísnosťou a Draco si nesúhlasne vzdychol a siahol po prútiku. Hermiona medzitým vytiahla z tašky disk normálnej veľkosti, vložila ho do prehrávača, s tichým cvaknutím zaklopila veko a stlačila „Prehrať“.

„Flauta... mandolína. Írska píšťalka...“ identifikoval Malfoy za jej chrbtom. „A ešte niečo - nedokážem to rozoznať...“

„Elektrická gitara,“ doplnila Hermiona a pomaly sa vydala okolo plápolajúceho ohňa.

„Ele-elektrická... čo? Nie je to vec staršieho Weasleyho?“ Malfoy sa podozrievavo spýtal a kývol na prehrávač.

„Je to jeho vec,“ súhlasila Hermiona, „hudba je moja.“ Pristúpila k nemu bližšie a pritisla sa k nemu bokmi, začala mu rozopínať košeľu.

„Mmmm,“ uznanlivo zdvihol obočie, „páči sa mi to. Predpokladám, že sú to muklovia?“

„Sú,“ Hermiona prikývla, usmiala sa a zašepkala: „Ale tá hudba je celkom magická, nemyslíš?“ Hermiona bola s košeľou takmer hotová a vytiahla ju z nohavíc.

„Myslím,“ vydýchol Malfoy a jeho dlane sa ocitli na jej chrbte, prepaľovali sa cez tenkú látku jej šiat a tlačili Hermionu pevnejšie, než by sa vzhľadom na jeho bezstarostnú tvár dalo očakávať. Kŕčovito sa nadýchla vzduchu a odpovedala na jeho náročné, chtivé pery, hodila hlavou dozadu a prehla sa v chrbte pod jeho netrpezlivými rukami. Hudba a teplo ohňa omámili jej myseľ, rozprúdili jej krv v žilách a zrazu odstrčila Malfoya a ustúpila smerom k ohňu. Zmätene pokrútil hlavou a Hermiona hodila hlavou dozadu, takže jej plamene takmer oblizovali vlasy, zdvihla ruky a natiahla sa ako struna: tenký, zvonivý, takmer prízračný tieň vo svetle ohňa za ňou. Malfoy klesol na zem, nespúšťajúc svoj fascinovaný pohľad z Hermiony: hučiace plamene vrhali odrazy na jeho hruď a tvár, pričom jeho pokožka bola zlatá.

Hermiona akoby upadla do tranzu, keď sa plynulo pohybovala okolo ohňa, červené plamene jej stúpali nad hlavu a rozháňali iskry. Malfoy ju strnulo sledoval pri tanci a mysľou mu prebehli obrazy: Diana? Artemis? Nie... Teraz sa okolo ohňa kĺzala bohyňa a vrhala na rozpálenú zem falošné tiene; volala sa Hermiona.

Španielske melódie s príchuťou flamenca vystriedal nežný, hlboký hlas pretkaný zmyselnou, vzrušujúcou hudbou a Hermiona, ktorá dokončila ďalší kruh, pristúpila k Malfoyovi. Odhrnula si vlasy dozadu, pozrela na neho s veľkými očami – iskry z ohňa v nich tancovali a šľahali – a on ju impulzívne zdvihol do náručia. Hermiona ho ovila rukami okolo krku, pritlačila k nemu svoje horúce pery a on potichu zastonal a pritlačil sa chrbtom k stromu. Odpovedala mu hlučným povzdychom a hodila hlavu dozadu: cítil, ako sa jej vlasy dotýkajú jeho kolena. Bez toho, aby sa zbavil svojho vzácneho bremena, Malfoy šialene pokrýval jej bezbranne odhalený krk a hruď vo výstrihu jej letných šiat bozkami a opatrne klesol do trávy. Zdalo sa, že Hermiona ožila a jej horúce, nepokojné prsty, prechádzajúce po jeho hrudi, sa rýchlo dostali k jeho opasku z hadej kože.

Paint me a picture and hang it on the wall
Color it darkly, the lines will start to crawl
Down... down... down
Spin me around and around...

Aká je pekná, nie, je krásna, jej pleť, vlasy, jej vôňa, Merlin, zbláznim sa, povedz mi, že to nie je pravda, nie je to pravda, všetko je to sen, je to jej magická hudba, jej tanec, tancuj, Merlin, to sa nedá, nemôžem dýchať, len neodchádzaj, neodchádzaj.

Draw me away to the night from the day,
leave not a trace to be found...
Down... down...
Nothing is real but the way that I feel

...Zelený drak sa mu v rytme pohybov nehlučne zvíjal na chrbte, z pier mu vychádzali neartikulované šepoty a výkriky, oči mu napĺňal pot a nad celým svetom vládol oheň, oheň a hudba...

and I feel like going —
Down, down down, down down, down down,
down down, down, down, down
Paint me a picture of eyes that never see
Flashes of lightning that burn for only me...

Nevydržím to, Bože, nevydržím, toto nie je dané smrteľníkom, jeho pery, jeho oči, toto sa nedeje, prečo mne, a za čo to je, bojím sa, Bože, ako sa bojím, neopúšťaj ma, neprestávaj, nikdy nezomriem, kým si so mnou.

Hey, hey, hey — there's only the devil to pay...
I'm ready to go, pull me down from below
Give me a place I can lay
Hey Hey — nothing is real but the way that I feel

Vzduch bol rozpálený od ohňa a nahých tiel v jeho zovretí, hluk krvi v ušiach sa miešal s hudbou, šíril sa žilami ako sladký jed, a len mesiac, iba mesiac zostal chladný vo vesmíre pohltenom plameňmi.

and I feel like going
Down, down down, down down, down down,
down down, down, down, down...
Nothing is real but the way that I feel and I feel like going —
Nothing is real but the way that I feel

Nemôžem, nemôžem, nemôžem... zostať navždy, môj, len môj, môj... Milujem ťa!

Čarodejnica, skutočná čarodejnica, tvoja krv je moja krv, si moja, navždy moja, neverím tomu, nemôžem, nemôžem, no.... Milujem ťa.

and I feel like going
Down, down down, down down, down down,
down down, down, down, down*...

* Blackmore’s Night - «Self Portrait» (1999)

https://www.youtube.com/watch?v=0566dnY8pVY

11173 x 3

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Kapitola 20. Noc ohňa (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 14.07. 2024
|
Ach jo, je to vic horke nez sladke... Hemiona je v tom po usi, Draco hraje na nekolik stran. Nikdy jdem nechapala svatebni zkousku... Je to smesny, proc trenovat? Tolik zemi to zvladne bez zkousky. Ron, snad bude s Gabrielle stastny....
Jimmi, dekuju za preklad
Kapitola 20. Noc ohňa (Hodnotenie: 1)
Od: Jimmi - 26.07. 2024
| |
Myslela som, že to je len v anglosaských krajinách, ale možno sa inšpirovala. Díky

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 14.07. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Radka - 14.07. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 14.07. 2024
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: barca666 - 14.07. 2024
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: alvap - 15.07. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Yuki - 15.07. 2024
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: maria - 15.07. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: marodaro - 15.07. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: ivy - 16.07. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Kapitola 20. Noc ohňa (Hodnotenie: 1)
Od: Lupina - 17.07. 2024
|
Draco si uvědomil, že Hermionu miluje, takže co teď? Jak se rozhodne, co udělá?
Hm, to jsem zvědavá.
A svatba snad už příště?
Díky moc za další kapitolu, Jimmi.

Kapitola 20. Noc ohňa (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 18.07. 2024
|
Harry se tak nějak smířil s vědomím, že Hermiona má pletky s Dracem, Dracovi už nedělá dobře představa, že se ožení s tou, kterou mu vybral Lucius, a Hermiona už je v tom až po uši. Narcisa chce do Francie, to ještě může být zajímavé...
Díky.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: petty002 - 19.07. 2024
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Kapitola 20. Noc ohňa (Hodnotenie: 1)
Od: Jacomo - 05.08. 2024
| |
Ach, to byla krása! A Blackmore's Night k tomu... moje srdcovka...
Díky moc za překlad, Jimmi.
Kapitola 20. Noc ohňa (Hodnotenie: 1)
Od: Jimmi - 05.08. 2024
| |
Jé, na teba som v ďakovačka zabudla, že čítaš. Tak aspoň takto. Díky moc

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: upirikaty - 22.08. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Campana - 08.09. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Prehľad článkov k tejto téme:

alekto: ( Jimmi )05.08. 2024Voľný deň po dokončení poviedky
alekto: ( Jimmi )04.08. 2024Kapitola 24. Epilóg.
alekto: ( Jimmi )30.07. 2024Kapitola 23. Jeho dievčatko
alekto: ( Jimmi )28.07. 2024Kapitola 22. Podmienečne bezpečný
alekto: ( Jimmi )27.07. 2024Kapitola 21. Žiadna druhá šanca
alekto: ( Jimmi )14.07. 2024Kapitola 20. Noc ohňa
alekto: ( Jimmi )07.07. 2024Kapitola 19. Za zrkadlom.
alekto: ( Jimmi )23.06. 2024Kapitola 18. Malfoy a Cassidy. Cassidy a Malfoy...
alekto: ( Jimmi )16.06. 2024Kapitola 17. Môj malý lord
alekto: ( Jimmi )09.06. 2024Kapitola 16. Désiré. Tvoj syn – tvoje pravidlá.
alekto: ( Jimmi )02.06. 2024Kapitola 15. Ako všetci
alekto: ( Jimmi )26.05. 2024Kapitola 14. Prsteň Vytúženého stretnutia
alekto: ( Jimmi )19.05. 2024Kapitola 13. „London Eye”
alekto: ( Jimmi )12.05. 2024Kapitola 12. Štyri fľaštičky alebo keď sa hlúposti nedá vyhnúť.
alekto: ( Jimmi )05.05. 2024Kapitola 11. Noc, dážď a krátke šaty
alekto: ( Jimmi )28.04. 2024Kapitola 10. Chcem teba, Malfoy...
alekto: ( Jimmi )21.04. 2024Kapitola 9. Minulosť a laň
alekto: ( Jimmi )14.04. 2024Kapitola 8. Stupefy a Cesta majstra elixírov. Čakám na teba...
alekto: ( Jimmi )07.04. 2024Kapitola 7. Orchideus
alekto: ( Jimmi )24.03. 2024Kapitola 6. Krištáľový zvonček a elfské šumivé
alekto: ( Jimmi )19.03. 2024Kapitola 5. Ak chceš…
alekto: ( Jimmi )12.03. 2024Kapitola 4. ForeverYoung.
alekto: ( Jimmi )05.03. 2024Kapitola 3: Čierna káva od Blackových
alekto: ( Jimmi )04.03. 2024Kapitola 2: Deň ruží.
( Jimmi )25.02. 2024Kapitola 1: Prvý rok
. Video k poviedke: ( Jimmi )25.02. 2024Odpovedzte, profesor - fan song
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )25.02. 2024Úvod k poviedke