Mimo kruhu času
II. časť - Čas je kruh
Autor: flamethrower
Preklad: JSark
Banner: Jimmi
Kapitola 9: Dobrý pokus
Varovanie: 18+ (na konci kapitoly, červeným)
Nizar sa zobudí, keď svitanie začne rozjasňovať jeho spálňu. Prevráti sa na bok a niekoľkokrát zažmurká, aby zistil, či sa naozaj zobudil. Zobudil a bolí ho to spôsobom, ktorý pripomína koniec zlej noci pri víne - správne. Potissima Sanguine Purificationis. Má sakramentskú opicu.
Trvá trochu dlhšie, kým si dá veci dokopy: dnes je s najväčšou pravdepodobnosťou sobota, včera bol piatok, a to znamená, že včera bola aj konfrontácia s chodiacou mŕtvolou bez nosa. Porovná si následky Potissima Sanguine Purificationis verzus Voldemort s dierou v tvári, zničeným horcruxom a najmenej tromi mŕtvymi smrťožrútmi a rozhodne sa, že to za to nestojí.
Nizar sa posadí ako obarený, keď si spomenie. Bol tu Salazar - to Salazar sa postaral o to, aby sa dostal z ministerstva. Severus tu bol tiež, čo je mätúce. Nizar si nespomína, prečo by mal byť Severus prítomný.
Vezme si čisté oblečenie a bez zastavenia ide rovno do kúpeľne, chce mať z úst tú príšernú pachuť a dať si kúpeľ, ktorý sa neskladá z ľadovej vody. Kým sa očistí a oblečie, zvyšná bolesť je už takmer preč.
Vyjde do obývačky a nečinne premýšľa, či by nepožiadal škriatka o čaj, keď si uvedomí, že na pohovke leží nejaká osoba a pri svetle jediného nástenného svietnika číta zvitok. Ako prvé ho napadne Salazar, ale Severus je oveľa vyšší a oveľa bledší ako Nizarov brat. "Ahoj?"
"Dobré ráno." Severus sa ľahko posadí, bez náznaku stuhnutosti alebo bolesti, ktorá by svedčila o poškodení spôsobenom mučením Cruciatu. Má na sebe len košeľu a nohavice, sako mu visí cez operadlo jednej zo stoličiek a topánky má pri dverách. "Nemusím sa pýtať, či si sa dobre vyspal."
"To nebol spánok. To bol nedostatok vedomia," povie Nizar. Na konci pohovky je zložená ďalšia deka. "Spal si?" spýta sa, lebo sa mu to zdá slušnejšie ako opýtať sa: Prečo si tu?
"Absolútne netuším."
Nizar prikývne. "Salazar?"
"Povedal, že ti pošle správu... alebo sa jednoducho objaví. Nebol veľmi konkrétny v tom, čo si vyberie." Severus hľadí s prázdnymi očami na okno s rovnakou únavou, v akej sa Nizar cíti uväznený už niekoľko dní.
" Vidím, že nie som jediný, kto to zvláda mimoriadne statočne."
Severus dvakrát zažmurká a potom sa naňho zahľadí. "Nič z toho nie je to, čo som od svojho života očakával."
Aha. "Ty... odchádzaš?" Nizar je prekvapený, že sa pri tej otázke nezadusí.
"Myslím, že nemám veľmi na výber," zamrmle Severus. "Prečo? Myslíš, že by som nemal?"
Nizar otvorí ústa a nevyjdú z nich žiadne slová. Mala by to byť jednoduchá otázka, na ktorú by mal odpovedať, a on nedokáže. Ešte nikdy nedokázal o takýchto veciach hovoriť tak ľahko. Jedna vec je dať druhému slobodu, druhá je žiadať, aby zostal.
"Nizar! Nizar - dýchaj!"
V tom slove je taký rozkazovací tón, že Nizar sa podvedome lapavo nadýchne. Potom sa uškrnie a nakloní sa dopredu, odkašle si cez chvíľu prázdneho zmätku, keď si uvedomí, že ho Severus drží. Má pocit, že už príliš dlho vydržal bez toho, aby sa nadýchol.
Neprehovoril Severus, ale Salazar. "Sal?"
"Je to v poriadku," zašepká Salazarov portrét, uistenie, ktoré zopakujú Galiena, Brice, Rowena, Helga a Elfric - v parseltčine. Všetci sa museli natlačiť do tých troch rámov portrétov v obývačke, ale Nizar netuší, kedy sa to stalo. Dokonca si ani nie je istý, prečo sú so Severusom obaja na zemi.
"Je mi to ľúto," hovorí Severus. "Naozaj som - neklamal som, keď som povedal, že som v tom zlý."
"Zlý v čom?" Nizar sa cíti úplne mizerne; hlas má tlmený od toho, ako si ho Severus tlačí k ramenu.
"Zakladatelia hovorili, že nerád ukazuješ slabosť. Myslím, že by boli presnejší, keby povedali, že radšej pochováš ju, kým ona nepochová teba," povie Severus láskavým, ironickým hlasom. "Ty idiot."
"Ty prvý," odvetil Nizar nezmyselne. "Čo sa to, kurva, práve stalo?"
"Stalo sa to, že..." Severus prechádza prstami po Nizarových vlasoch. "Nizar, za posledný deň sa toho udialo dosť na to, aby som zabudol, čo presne pre nás znamenal posledný týždeň. Neuvedomil som si, že sa rozprávame o dvoch rôznych veciach, kým si sa nerozhodol dostať prekliaty záchvat paniky."
"Aha." Nizar sa zamračí. V duchu si všetko zrekapituluje v hlave a uvedomí si, že prestal dýchať, keď sa snažil vysloviť odpoveď, ktorú nemohol dať. "Aha!" "Kurva, máš pravdu. Je mi to ľúto. Chcel si povedať - nie, obaja sme v tom naozaj zlí, Severus."
"Nie," vyvrátil Severus. "Nebola to úplne tvoja vina, najmä keď si posledný deň a noc strávil nevediac, čo sa stalo. Som zvyknutý počúvať nuansy v rozhovore, Nizar. Často od toho závisel môj život. Uvažoval som nad pozvaním, ktoré som dostal dnes ráno, a nevenoval som mu takú pozornosť, akú by som mal. Za iných okolností by to bola chyba, ktorá by mohla spôsobiť smrť mne alebo inému."
"Ďakujem pekne za túto pripomienku," zamrmle Nizar znechutene. Práve teraz nemá náladu uvažovať o rôznych spôsoboch smrti.
"Na rozdiel od teba som mal čas rozjímať nad včerajším ránom a..." Severus zaváha. "Panika je zlé slovo. Pokúsiť sa prispôsobiť a zlyhať a rozhodnúť sa jednoducho ísť ďalej napriek tomuto zlyhaniu. Momentálne ma znepokojuje to, že si sa tak ľahko nechal presvedčiť, že tak či onak odchádzam. Poznám ťa už dosť dobre na to, aby som pochopil, že to nie je typická reakcia. Neznášaš zbytočné dramatizovanie."
Odchod. Nizar sa nad tým zamyslel. "Každý nakoniec odíde."
"Nie každý." Severus znie jemne, hoci v každom inom prípade by Nizar očakával nespokojnosť alebo podráždenie. "Pokiaľ ma o to nepožiadaš, neurobím to."
Nizar sa pokúsi o úsmev. "Neodviedol som slušnú prácu, aby som dokázal, že to rozhodne nechcem?"
"Zašiel si tak ďaleko, že o tom sotva môžem uvažovať bez toho, aby som mal pocit, že mi niekto vysal vzduch z pľúc," povie Severus úctivým tónom, ktorý v sebe stále skrýva veľkú dávku prekvapenia. "Posaď sa, Nizar. Pozrieš sa na mňa?"
Nizar zdvihne hlavu a pozrie sa na známe bledé črty, tmavé oči a čierne vlasy. "Krásne," zamrmle a sleduje, ako v Severusových očiach a vlasoch tancujú kovové aspekty iných farieb.
Severus si pobavene odfrkne. "Nie som nič také. Nechaj ma pozrieť sa, Nizar."
Ak existuje len jeden dôvod, prečo Nizar bude dôverovať Severusovi a nie Albusovi Dumbledorovi, tak je to ten, že Severus sa pýta, zatiaľ čo Dumbledore sa len pokúsil o zákerné vniknutie. Nizar sa sústredí dosť dlho na to, aby odložil obranné vrstvy vo svojej mysli, ani sa ich tak nezbavil, ako ich zjemnil proti tomuto jednému konkrétnemu vniknutiu.
Severus ani nie je cítiť ako tých pár ďalších, ktorých Nizar vpustil do svojich myšlienok. Tento dotyk je skôr ako upokojujúci šepot bez zvuku, chladivý vánok na rozpálenej alebo spálenej pokožke.
"V skutočnosti tu vôbec nejde o mňa, aj keď k tomu prispievajú niektoré faktory." Severus znie zarmútene. "Toľkokrát, Nizar?"
Nizar prehltne hlúpu hrču v hrdle. "Áno."
"Všetci sme ho tak či onak opustili," hovorí Helga potichu. "Nikto z nás nečakal, že Rowena bude prvá, ale keď sa Helena a Edvard vrátili na Rokfort ako duchovia, niesla to... veľmi ťažko."
"Potom ma do tieňa nasledovala Helga," povie Rowena.
"Aj ja som ho opustil," zašepká Salazar. "Možno si to nepamätá, ale rozlúčil som sa s bratom. Nechali sme jeho aj Godrika samých."
"To sme urobili všetci," povie Galiena. "Otec sa nikdy nesnažil priľnúť - vždy vedel, že by to nebolo správne. Deti predsa dospievajú. Ale Brice a Elfric zomreli. Žila som ďaleko, a keď máte obaja úlohy, ktoré vám zožerú všetok čas, ani premiestňovanie vám veľa nedopraje. Strýkov osud už poznáme, ale donedávna sme o ňom nevedeli."
"Potom je tu toľko skorých strát," dodá Salazar, "a takéto straty zanechávajú strašné jazvy."
"A nie sú to také jazvy, ktoré sa vytrácajú." Severus niekoľkokrát zažmurká, keď v duchu ustúpi. "Svoje vlastné poznám veľmi dobre. Spomínaš si, čo sme si povedali o Potterovom výcviku v oklumencii, ktorý mi Albus chcel vnútiť?"
Nizar počká, kým Severus opustí jeho myšlienky, a až potom nechá svoju obranu vrátiť sa späť, a keď sa dostaví pretrvávajúci pocit dezorientácie, pokrúti hlavou. "Áno. Stále sa na to hnevám, bez ohľadu na to, že sa teraz hnevám na... no, na seba. Nie, za posledný deň sa to nezlepšilo."
"Väčšinu tohto týždňa som nespal a nebolo to o nič ľahšie," odpovie Severus. "Mal si však pravdu. Vzhľadom na to, čo ti pretrváva v myšlienkach - už vtedy by to pre teba bolo mučenie."
"Zasraný Albus Dumbledore," zamrmle Nizar. "Najradšej by som uškrtil toho, kto toho chlapa naučil mágiu mysle."
Severus objíme Nizara okolo pliec. "Myslím, že v tom vôbec nie je problém."
"Keď som po tom stretnutí v Londýne išiel do Šikmej uličky kvôli Rádu, bol tam plagát. Plagát s nezvestným dieťaťom." Nizar sa snaží prísť na to, čo chce povedať. "Mňa. Jeho. Sakra," zamrmle znechutene. Severusov tichý smiech odfúkne Nizarovi vlasy z čela. "Zdá sa, že to dieťa si nevážilo pozornosť. Ale jeho oči - nič som si nevybavil o ňom, ale na okamih sa mi zdá, že som si spomenul na ňu. Nič som však necítil. Bolo to, akoby som videl krátky záblesk neznámeho človeka."
"Je mi to ľúto. Mal by si - vieš o Lily viac vďaka tomu, čo som o nej povedal, však?"
"Aspoň to bolo všetko informatívne." Nizar uvoľní ramená, vydýchne zvyšok napätia, ktoré sa mu nahromadilo v tele počas hlúpeho záchvatu paniky. "Mne to nevadí, vieš. Možno to bude znieť hrozne, ale v mojich spomienkach nezostalo nič, kvôli čomu by som si vôbec chcel niečo z toho vybaviť."
"Nie je to správne, ale chápem to." Severus zaváha, kým začne hovoriť. "Včera ráno na ministerstve - neviem, akú mágiu si vyvolával, ale bol tam moment, keď tvoje oči mali ten istý odtieň smaragdovo zelenej, s ktorým si sa narodil. Vlastne ešte viac, lebo tvoje oči doslova žiarili."
"Hm. Strieborný okraj?" Nizar sa neprekvapene spýta.
Severus prikývne. "Bol by to šok, keby som to videl bez toho, aby som už vedel, čo urobil tvoj brat. Tá zelená a strieborná bola...?"
"Rodinná mágia Deslizarseovcov, áno," odpovie Nizar na nedokončenú otázku. "Práve preto sú farby slizolinskej fakulty strieborná a zelená. Spýtal by som sa Salazara, ale som si takmer istý, že sa to nikdy nezmenilo, pred adopciou ani po nej. V hre bolo nejaké veľmi vzdialené rodinné prepojenie, ale nikdy sme nedokázali zistiť, aké presne."
"Nie je čas iba kruh?" spýta sa Severus suchým hlasom.
"Nie. Aspoň si to nemyslím. On už o tom možno vie viac ako ja." Nizar cíti, ako sa v ňom opäť pokúša rásť panika, a nemilosrdne ju odstrčí nabok; môže sa na to spýtať. Musí. "Dnes - teda včera - si ma chcel vidieť. Ja... čo som... sme..."
Severus ho chytí za tvár a pobozká ho. Je to také nečakané, že Nizar prekvapene rozhodí rukami. Keď pochopí, čo sa deje, chytí Severusa za košeľu.
"Ako som včera povedal tvojmu bratovi, Nizar: vybral si si idiota," povie Severus, keď sa oddelia.
Nizar je príliš zmätený na to, aby naňho pozrel. "Prestaň spochybňovať môj vkus. Nie si idiot. Ani som sa nepýtal..."
"Ale pokúsil si sa o to," preruší ho Severus, akoby ten pokus bol monumentálne dôležitý. "Naozaj si sa o to pokúsil. Nizar, som hlboko chybujúci človek. Verím, že si ťa ani v najmenšom nezaslúžim, ale tie isté chyby znamenajú, že ťa nemám v úmysle nechať odísť. Som príliš sebecký bastard."
Nizar prehltne. "Nie že by som sa sťažoval, ale čo zmenilo tvoj názor?"
"Môj názor sa nezmenil," odvetil Severus, ale potom sa usmial. "Rok 1971 až doteraz, Nizar. Dvadsaťštyri rokov. To som sa rozhodol si pamätať, keď sa na teba pozerám."
____________________________________
"Predpokladám, že sa objavíš na raňajkách, kým študenti o desiatej odídu vlakom domov?" Severus sa ho spýta, zatiaľ čo Nizar si opäť umýva tvár v umývadle v kúpeľni.
"Zdá sa mi to politicky vhodné, už len preto, aby žiadny idiot neodniesol Voldemortovi klebetu, ktorá naznačuje, že mi včera skutočne spôsobil nepríjemnosti."
"Veď ti spôsobil nepríjemnosti," podotkne Severus.
Nizar si osuší tvár čistým uterákom. "Dočasne. Ani zďaleka to nie je to isté." Oblieka si čistý habit a konečne je pripravený aspoň predstierať, že bude čeliť Veľkej sieni aspoň trochu dôstojne. "Čaj. Zúfalo potrebujem viac čaju, aby som prežil zvyšok tohto dňa."
"Závislák," obviní ho Severus.
"Tú závislosť si znovu naštartoval. Je to tvoja vlastná chyba," odpovie Nizar a usmeje sa.
Sú v polovici cesty po schodoch, Nizar si oddýchne na odpočívadle tretieho poschodia, pretože prečo schody, prečo býva na siedmom poschodí, prečo, keď si uvedomí, že Severus potlačuje ďalší úsmev. "Čo je to tentoraz?"
"Prosím, pri prvej príležitosti si chcem pozrieť v mysľomise spomienku na to, ako si udrel Merlina," požiada Severus a zovrie čeľusť tak silno proti objavujúcemu sa veseliu, až sa Nizar obáva, že si ten chlap vyláme zuby.
Nizar sa usmeje. Nie je si istý, že by to vo včerajšej hmle spomenul, ale je to žiadosť, ktorej sa ľahko vyhovie. "Je to rande."
"Tak to máme zvláštne rande."
"Zatiaľ áno, ale páči sa mi, čo sme urobili v porovnaní s tým, čo bolo normálne pred tisíc rokmi. Rande za mojich čias znamenalo veľa pitia a následné prebudenie sa na druhý deň ráno v nádeji, že si ešte budeš pamätať osobu vedľa seba."
Severus zdvihne obočie. "Naozaj si nedokážem predstaviť, že by si to urobil."
"Raz to určite stačilo. Aspoň to bol Peregrine, ktorý sa práve pri tomto konkrétnom zistení tváril zmätene. Bol si taký istý, že sa mu páčia ženy, chudák hlúpy."
"A ostatní to pozorovali inak?" Severus sa spýtal.
"Godrik uzatváral stávky, kedy na to príde. Helga vyhrala, ale vtedy mala sama záľubu v osobách rovnakého pohlavia."
Nizar dá Severusovi celé dve minúty, ktoré si v duchu odpočíta, kým vstúpi do Veľkej siene. "A tu je náš Neohrozený vodca!" George vyhlási vo chvíli, keď uvidí Nizara.
"Cítite sa dnes vražedne, Neohrozený vodca?" Fred sa s úsmevom opýta. Nizar usúdi, že v mlyne na klebety muselo byť od piatkového rána rušno.
"To závisí výlučne od toho, koľko čaju zostane, kým sa dostanem k stolu," povie Nizar s úsmevom, vďaka čomu George múdro odtiahne Freda z cesty.
Slečna Weasleyová je na rade. "Po škole sa povráva, že ste sa včera ráno stretli s Tým-kto-je-hlúpy."
"Povesti sú pravdivé," odpovie Nizar a je rád, že sa okolo neho nehrnú telá, len otázky.
"Ako to teda bolo?" spýta sa slečna Parkinsonová.
"Ten-ktorý-je-beznosý má teraz aj trvalú dieru na boku tváre. Išlo to veľmi dobre." Parkinsonová zdvihne obidve obočia, ale nevyzerá, že by ju tá správa nepotešila. "Aha, a Kanza musela skamenieť niektorých priateľov chodiacej beznosej mŕtvoly. Je so sebou celkom spokojná a drieme v mojich komnatách."
"Takže si v poriadku?" spýta sa Minerva, len čo sa usadí medzi ňou a Aurorou.
"Som."
"V tom prípade by tvoj vzhľad mohol byť precíznejší," podotkne Aurora a usmeje sa na svoj tanier.
"Úprava? Včera som pobodal dvoch ľudí! Ak chcem, môžem vynechať jeden deň holenia," odvetil Nizar.
Nizar v polovici jedla zdvihne zrak a má pocit, že mu uniklo niečo očividné - niečo podobné, ako keď si trikrát prečítal list, kým si uvedomil, že mu oznamuje, že Salazar je stále nažive. Vyhrabe zo svojho rúcha brko a zložený kus papiera, vymazže z jednej strany načmárané zápisky a začne písať, zatiaľ čo jeho pohľad blúdi po Veľkej sieni.
Pre kohokoľvek iného by jeho nesústredený pohľad pravdepodobne vyvolával dojem, že sníva, ale on namiesto toho venuje veľkú pozornosť tomu, čo mu hovorí mágia vo vzduchu. Pätnásť študentov v sále by túto skutočnosť veľmi neocenilo, keby si boli vedomí jeho pozorného sledovania.
Je zvláštne, že predtým nič také nedokázal vycítiť. Pravdepodobne za to môže včerajší nezmysel s krvnou mágiou, vďaka ktorému ten pach ľahšie rozoznal a sledoval. Takmer bez námahy vystopuje krvnú mágiu až k jej rôznym zdrojom, z ktorých všetky sú priamo spojené s Voldemortom. Šestnástym je Severus, ktorý sa Nizarovým zmyslom zdá byť iný. Dokonca ani vôňa nie je celkom rovnaká.
Odmietnutie. Je iná, pretože Severus ju nechce, aj keď sa temného znamenia nedokáže zbaviť sám.
Voldemort rozumel krvnej mágii dosť na to, aby poznal podstatu súhlasu s takýmto zväzujúcim znamením, ale málo na niečo iné. Všetky tieto znamenia sa vytvárajú a udržiavajú presne rovnakým spôsobom.
Hrubé, pomyslel si Nizar s profesionálnou nespokojnosťou. Krvná mágia a nekromancia by sa nemali používať na riešenie každého problému, ktorý človek má, najmä keď je v tom veľmi zlý.
Minerva sa nakloní bližšie, kým Dumbledore práve oficiálne uzatvára prvú polovicu školského polroka. "Prečo tie mená?"
Nizar sa na ňu pozrie bez toho, aby otočil hlavu. "Všetci majú sedemnásť rokov."
Minerva šokovane zasyčí. "Merlin, nie," zašepká, ale inak sa jej výraz nezmení.
"Merlin by nebol ani zďaleka taký hlúpy, aby sa nechal takto pripútať k inej osobe." Nizar si urobí kópiu papiera, zloží ju a podá ju Minerve pod krytím ich zvyšných servítok a pohárov. "Ty a tvoji kolegovia, hlavy fakúlt, sa o tom musíte dozvedieť. Možno je už neskoro presvedčiť niektorých z nich, aby zmenili názor, ale kým sú v škole, nie sú s ním."
"A Albus?"
"Keď musíš," povie Nizar a pôsobí nezaujato. "Ale ty, Pomona, Severus a Filius máte s tými študentmi priamejší kontakt. Poznajú vás. Jeho by sa mohli báť."
Minerva prikývne, že rozumie. "Máš nejaké plány na prázdniny?" pokračuje normálnym hlasom.
"Zatiaľ žiadne, ale možno sa pokúsim stráviť nejaký čas mimo tohto hradu. Ale len na krátke chvíle, od roku 1017 som nebol mimo Rokfort."
Minerva sa naňho usmeje. "Tak takáto dovolenka je už dávno potrebná, myslím si." Nakloní sa bližšie. "Pre Merlina, vezmi ho so sebou!"
Nizar sa na ňu nevinne pozrie. "Netuším, koho myslíš."
Prevráti oči. "Nie som slepá, Nizar, najmä nie po tom tvojom úchvatnom Sane Visio."
"To je dobre, pretože slepota by bola opačným dôsledkom požitia tohto elixíru."
Minerva skryje úsmev za šálku čaju. "Nakoniec sa to dozviem."
"Opakuj si to, Minerva, najdrahšia." Nizar otočí list papiera a odloží naň brko, keď ho zasiahne chvíľa inšpirácie - alebo šialenstva. Za tie roky sa naučil, že jediným rozdielom medzi nimi je často výsledok. Robí si poznámky a zároveň pije čaj, písaným slovom povzbudzuje pamäť, keď sa nechce povzbudiť sama.
"Nie, to nestačí," zamrmle a privolá si zo svojej súkromnej pracovne obe knihy a listuje v nich, pričom sa stále snaží robiť si poznámky. Aspoň že si škriatkovia pamätali a neukradli mu čaj.
"Čo to robíš?"
Nizar v reakcii na Severusovu otázku zdvihne zrak. "Ja..." Potom si uvedomí, aké je v sále ticho. "Kam sa všetci podeli?"
"Odišli. Pred pätnástimi minútami. Nevšimol si si to," odpovie Severus. "Opakujem: čo robíš?"
"Aha." Nizar si oprie prsty o nadočnice a zatlačí, snaží sa zmierniť bolesť hlavy. "Krvná mágia. Obetná krvná mágia. Takýmto spôsobom by nemala fungovať."
"Fungovať akým spôsobom?" Severus sa spýta a posadí sa do Minervinho opusteného kresla.
"Zaklínadlo na súkromie, prosím," požiada Nizar a Severus prikývne a vysloví neverbálne zaklínadlo. Väčšina zvuku ozveny odrážajúcej sa od kameňa mu zo sluchu pomaly vyprchá. "Spomínaš si, že v myslemise mi Dumbledore povedal, že Voldemort použil základnú nekromanciu, aby zrušil časť ochrany krvnej mágie na - ňom. Mne. Komkoľvek."
"Spomínam si. Tiež si spomínam na rozbitie tej mysľomisy."
"Áno, ale Gedelocovi je to asi jedno." Nizar ťuká brkom po papieri. "Ide o to, že obetná krvná mágia by takto fungovať nemala. Krv a kosť by s tou ochrannou mágiou nemala byť schopná urobiť žiadnu čertovskú vec, ak by bola taká, aká bola v deň jej udelenia."
"Ty - to dieťa bolo v tej chvíli už horcruxom." Severus vyzerá nešťastný, len čo vysloví tie slová. "Dalo by to Temnému pánovi schopnosť zmeniť tú ochranu?"
Nizar zatvorí obe knihy. "Nie. Tá ochrana krvi bola obranou proti všetkému, čo malo niečo spoločné s Voldemortom. Mám teóriu a nepáči sa mi.
Dumbledore nemal byť schopný spojiť časť tej obetnej ochrany s fyzickou adresou. Krvavá obeť je o voľbe, a keďže to nebola jeho voľba, mala byť mimo jeho možností. Aj tak to však urobil. Vzhľadom na to, že sa správal, akoby neurobil nič nezvyčajné, potom ma jeho prostriedky znepokojujú, ale pochybujem, že ich bude v dohľadnom čase zverejňovať."
Nizar ťuká prstami po stole a bojuje o objasnenie teórie, ktorá chce zostať hmlistá. "Lokalizačné zariadenie na Dumbledorovom stole neukazovalo na Petúniu a Dudleyho Dursleyovcov, hoci sú to pokrvní príbuzní... moji. Páni, to naozaj bolelo povedať."
"Vypočul si si dosť mojich sťažností na Petúniu," povie Severus.
"Presne o to mi ide. Bez ohľadu na to, ten prístroj mal ukazovať na nich, či už ide o pokrvnú ochranu, alebo nie."
"Myslím, že by to na nich neukazovalo, inak by dieťa našiel každý, kto má prístup k tvojej krvi." Severus sa zachmúri. "Toto nie je o nič menej nepríjemné."
Nizar sa zatiaľ rozhodne nepríjemnosť jednoducho ignorovať. "Zmyslom obety by bolo ukryť ich, áno, ale to muselo fungovať vždy pred obradom Krvi a kosti, inak by bol Dumbledorov hlúpy výtvor nepoužiteľný desať rokov pred Rokfortom a dva mesiace každé leto od roku 1991 do roku 1995. Ibaže by vôbec nefungoval."
Severus pokrútil hlavou. "Videl som ho používať v lete roku 1993."
"Tak teda nie."
Severus sa zamračí, keď sa pokúsi prečítať Nizarove poznámky. "Prosím ťa, drž sa vždy len jedného jazyka. Čo sa stalo s tou ochrannou mágiou, čo myslíš?"
"Myslím, že časť mágie sa zničila, keď Dumbledore jej časť naviazal na fyzickú adresu toho domu v Surrey," povie Nizar pomaly, "čo by ochranu vážne oslabilo. Myslím si, že Voldemortova nekromancia zničila veľkú časť zvyšku, ak nie všetko. Nemyslím, že od dvadsiateho štvrtého júna existovala v nejakom užitočnom stave."
"Počkaj, nechaj ma to objasniť," pokračuje Nizar, keď mu Severus venuje pohľad, ktorý hovorí o tichom, rozvíjajúcom sa hneve. "Tá časť, ktorá bola odtrhnutá a umiestnená na fyzickú adresu, stále existuje. Mohol som povedať, že niečo z nej zostalo, keď som bol v dome minulý utorok večer. Ale nie je to to, čo by to malo byť. Je pokrivená, pokrútená - vôbec by Pottera nechránila, keďže jej presunutím z osoby na bydlisko..."
Severus sa zachmúri spôsobom, ktorý neveští nič dobré pre niečie prežitie. "Mágia by prestala reagovať na dieťa a dostala by sa pod nadvládu ľudí, ktorým dom patril."
"Petunia a Vernon Dursleyovci. Alebo možno len Vernon. Netuším, ako sa v súčasnosti zaobchádza s nemagickým majetkom, ale zmena znamenala, že mágia by venovala pozornosť zmluvnému vlastníctvu, nie určenej osobe."
"Potom to dieťaťu ani raz nepomohlo. Nie tam." Severus znie, akoby škrípal zubami.
"To ty si povedal, že keby krvná ochrana robila svoju prácu správne, vyhodila by rodinu Dursleyovcov von na ulicu. Len som si neuvedomil, ako úplne si mal pravdu." Nizar opäť zdvihne brko. "Mimochodom, musíš odísť skôr, ako ťa spozorujú v mojej spoločnosti," dodá tichým hlasom. "V tejto škole sú siedmaci so znamením. Minerva ti neskôr dá kópiu zoznamu mien."
Severs sa zamračí. "Do čerta. Koľko?"
"Pätnásť, ale je to pomerne rovnomerná zmes čistokrvných zo všetkých fakúlt." Nizar sa usmeje. "Ktosi raz dostal dobrý nápad prilepiť portrét späť na pôvodné miesto nad krbovou rímsou, v snahe povzbudiť študentov v strieborno-zelenom, aby neboli úplne hlúpi."
"Ani za svet si neviem predstaviť, kto by bol natoľko inteligentný, aby to urobil." Severus odíde skôr, ako sa niektorý študent stihne zatúlať a nájsť ich sedieť osamote vo Veľkej sieni. Nemalo by na tom záležať, ale Nizar sa spolieha na svoje inštinkty a tie naňho kričia, aby Voldemortovi neposkytol žiadnu zámienku.
Využije prázdnu sieň a premiestni sa rovno do svojej kancelárie. Hromada ohodnotených esejí je menšia ako tých neoznámkovaných, ale ak ich ohodnotí teraz, kým sa študenti odvezú kočmi na železničnú stanicu v Rokville, má o jednu úlohu menej. Prútikom ich rozdelí podľa fakúlt, jednotlivé zväzky si zastrčí do vreciek habitu a odíde do chrabromilskej veže.
Fellonin portrét sa usmeje na pozdrav. "Ahoj, najdrahší. Môžem ti pomôcť?"
"Potrebujem na chvíľu vpadnúť do chrabromilskej spoločenskej miestnosti, Fellona."
"Samozrejme, Nizar." Fellona otvorí vstupný portál dokorán. Je to také krásne zlepšenie oproti starým dubovým rolovacím dverám, ktoré bolo treba fyzicky odsunúť na jednu stranu.
"Slizolin v našej spoločenskej miestnosti," je prvá, najmenej inteligentná poznámka, ktorú Nizar počuje.
"Dobrá práca, stále ma dokážeš identifikovať," povie Nizar Finniganovi, ktorý sa začervená, keď si uvedomí smiešnosť svojho výroku. Mladík sa v slovnej obrane zlepšuje, ale toľko času trávi rozptyľovaním sa nad Deanom Thomasom, až je zázrak, že vôbec niečo dosiahne. "Známkoval som eseje, ktoré mám vrátiť tým z vás, ktorí boli prekliato dosť rozumní a mali ich hotové do včera."
"Ako ste sa dostali dnu? Sem sa môžu dostať len Chrabromilčania!" Ron Weasley neprská, ale Slizolin v spoločenskej miestnosti musí byť mimoriadne zvláštny priestupok.
"Fellona bola jedna z mojich študentiek," odpovie Nizar. "Bol som jej obľúbenec."
"Fellona?" Weasley zopakuje a pokrčí nos. "Myslíte Tučnú pani?"
Nizar sa zamračí a mávne rukou smerom k Longbottomovi. "Daj mi svoju knihu," zavrčí.
Longbottom vydá prekvapené píp. "Čo? Prečo?" spýta sa a znepokojene sa stiahne.
"Pretože sa ňou chystám ubiť toho ryšavca na smrť za takú nehoráznu hrubosť!"
Weasley má dosť rozumu, aby urobil niekoľko veľkých krokov dozadu a v sebaobrane si založil ruky nad hlavou. "To je jediné meno, ktoré poznáme!" Weasley zakričí skôr, ako Nizar stihne svoju hrozbu uskutočniť. "Nepoznali sme jej meno!"
"Napadlo niekomu niekedy spýtať sa?" Nizar sa obzrie po viacerých chrabromilských ročníkoch. "Nikoho? Nikdy?"
"Väčšina portrétov buď hundre, že sa ich niekto pýta, alebo kričí ich mená zo stien," povie napokon slečna Bellová. "Myslím, že všetci si veľmi rýchlo zvykneme jednoducho sa nepýtať."
"Pretože nedajbože, aby si sa s niektorým musel rozprávať." Nizar hľadí do stropu. "Drahí bohovia, móresy. Prečo ich v tomto storočí nikto nemá?"
Grangerová schádza po schodoch z dievčenského internátu. "Dobrý deň, profesor. Na mojej eseji nebolo nič zlé, však?"
Nizar sa na ňu zadíva. "Viete čo? Na tento stôl dám eseje takmer všetkých, a ak sa pokúsite vziať si nejakú, ktorá vám nepatrí, výsledok sa vám nebude páčiť. Weasley, Longbottom, Bellová a Spinnetová: uistite sa, prosím, že zvyšok vašej fakulty vie, kde ich môže nájsť. Grangerová, Fred, George, Black - vy štyria, poďte so mnou." Grangerová počuteľne zalapá po dychu; Black zbledne. Freda a Georgea to netrápi, ale podobne ako slečnu Lovegoodovú ich zrejme netrápi nič.
Je to úľava dostať sa zo spoločenskej miestnosti a preč od toľkých upretých, zmätených očí. "Fellona, toto sú Fred a George Weasleyovci, Edward Black a Hermiona Grangerová, ktorí budú informovať všetkých tvojich zverencov, aby používali tvoje správne meno."
Fellona si priloží zopäté ruky na hruď. "Ach, ďakujem! Už tak dlho sa nikto nestaral, Nizar!"
"Záleží mi na tom," odpovie Nizar a usmeje sa na ňu. "Ste si istý, že v mojej eseji nebolo nič zlé?" Desí sa Grangerová vo chvíli, keď Fellona za nimi zatvorí portrétny otvor, ktorý blokuje hluk zo spoločenskej miestnosti.
Nizar sa snaží, aby sa nezačal smiať. "Niet divu, že si z vás celý personál zúfa. Slečna Grangerová, na dvadsaťštyri stôp, vaša esej bola dobre napísaná, veľmi podrobná a máte z Obrany najlepšie známky vo svojom ročníku. Gratulujem."
Grangerová sa usmeje, poskočí a potom ho objíme, skôr než vytreští oči a odskočí, akoby bol horúci uhlík. "Ehm, prepáčte, pane!"
"Nie, to bolo... v poriadku," povie Nizar a snaží sa necítiť zmätok. "Ste geniálna a vyrastie z vás desivý človek, slečna Grangerová, aj keď jediné, čo urobíte, je, že utopíte svojich nepriateľov v papieroch."
Grangerová sa rozžiarila, zatiaľ čo Fred a George sa snažia nepopadať od smiechu jeden cez druhého. "A vám teraz nad hlavami visí vydieranie," povie dvojčatám, ktoré sa náhle prestanú chechtať. "Momentálne máte najvyššie známky v siedmom ročníku Obrany, hoci ste na tom rovnako ako slečna Parangyová zo Slizolinu."
"Slizolin? A nie Bystrohlav?" Black sa zvedavo spýta.
"V siedmom ročníku nie. Viete, slečna Parangyová je nezadaná," povie Nizar Georgeovi.
Georgeovi sa komicky rozšíria oči. "Neboli ste to vy, kto nás varoval, aby sme so slečnou Parangyovou nezápasili?"
Nizar prevráti oči. "Ste dospelý. Naučte sa stanoviť nejaké základné pravidlá."
Black má prsty zastrčené v ušiach. "Naučte sa to pri mne nespomínať, bože môj!"
"Pán Black, vy a Astoria Greengrassová máte zhodne najlepšie hodnotenia tejto eseje pre tretí ročník Obrany. Gratulujem," povie Nizar, vďaka čomu chlapec zabudne na nevhodné zápasenie - alebo aspoň na ryšavé zápasenie.
"Ja?" Black neveriacky opakuje. "Ale ja som v tom hrozný!"
"Nie, ešte stále sa učíte praktické aspekty. Vaše akademické chápanie je v poriadku," upokojuje ho Nizar.
"Kto vedie štvrtý ročník?" Grangerová sa spýta, stále poskakujúc na špičkách.
"Slečna Lovegoodová. Keby niekto v jej fakulte pochopil, čoho je naozaj schopná, už by jej nikdy neukradol topánky."
"Ša-och, teda, nič, teda - musím ísť pomôcť Lunke nájsť jej topánky! Skoro som zabudol! Vďaka, pane!" Black zvolá a uháňa preč.
"Mohol by som si doplniť prázdne miesta. Šiesty ročník?" Fred sa nevinne spýta.
"Cho Changová," čo spôsobí, že dvojčatá sa sčervenejú vinou a slečne Grangerovej ochabne potešený výraz. "Z pochopiteľných dôvodov, myslím si."
"Áno. Do prdele," zašepká Fred.
George sa snaží znieť trochu optimistickejšie, keď nikto iný nič nepovie. "Prajem vám pekné prázdniny, profesor. Okrem návštevy Šikmej uličky máme v pláne prevziať Rokfort, kým budú všetci preč."
Nizar ukáže na dvojčatá. "Ak vás chytia a nebudete k dispozícii, keď začne semester, poznáte následky."
"Preto sa nenecháme chytiť," povie Fred tónom zranenej hrdosti. "No tak, Hermiona! Poďme sa povyšovať nad ostatných tvojou akademickou zdatnosťou, zatiaľ čo my budeme predstierať, že sme hlupáci!"
"Vy ste hlupáci," povie Grangerová rozhorčene, ale usmieva sa.
"Páni, prosím, odprevaďte ju späť dovnútra a ubezpečte svojich chrabromilských kolegov, že som vás všetkých unudil k slzám."
"Mohol by som vyprodukovať nejaké slzy," ponúkne sa George.
"Len to nie. Potom budú presvedčení, že niekto zomrel," hovorí Nizar. "Dnu! Choďte si dobaliť."
George a Fred mu zasalutujú. "Áno, pane!"
"Zmiznite," zopakuje Nizar pobavene a čaká, kým sa portrétový otvor opäť zatvorí.
Nizar sa zastaví v bystrohlavovskej veži, aby proces zopakoval a informoval o svojom úspechu slečny Lovegoodovú a Changovú. Potom musí zísť až dole k sudom pri kuchyni, ktoré si stále prezerá v úplnom zdesení. Viking neznamená: "Preplaziť sa cez sud." Zvyčajne to znamenalo, že ich najprv vypije do sucha a potom podpáli. Pôvodný vchod do brlohu, ktorý Helga kedysi nazývala svojím, mal zostupné schody a skutočné skurvené dvere.
Prváčka z Bifľomoru Rose Zellerová a druhák Owen Cauldwell sú šťastní, že si za svoje ročníky odnášajú najvyššie známky. Nizar upozorní Cauldwella, aby si pred písaním ďalšej eseje našiel nové stvorenie, ktorým bude posadnutý, nájde si miesto, kde sa schová, a premiestni sa, aby nemusel znova liezť cez ten prekliaty sud.
"Len ja?" Slečna Parangyová vyzerá sklamaná, keď jej Nizar vráti esej v slizolinskej spoločenskej miestnosti. "Nikto iný okrem mňa nezískal vo svojom ročníku najlepšie známky?"
"Slečna Greengrassová sa delí o najlepšie známky s pánom Blackom z Chrabromilu za tretí ročník, ale ona a jej sestra už odišli z Rokfortu na prázdniny. Inak... nanešťastie, áno, ste to len vy dve. Príliš veľa Slizolinčanov trávi príliš veľa času tým, že si myslia, že znalosť temných umení je to isté ako znalosť obrany proti nim, hoci je to vlastne len prvý krok."
Nizar udržiava hlas dostatočne hlasný, aby sa niesol celou miestnosťou. "Voldemort sa to naučil v piatok ráno, na svoju úplnú škodu. Alebo sa tá fáma akosi nedostala dnu?" spýta sa a počas reči sa pozrie na Warringtona, Puceyho, Crabbea, Bolea, Montaguea, Goyla, Davisovú, Peeblesa a dvojičky Carrowové. Warrington sa začervená a pozerá na podlahu; Davisová odvráti zrak. Ostatní sa tvária, že si Nizarovu pozornosť nevšimli.
Prejde ku krbu v spoločenskej miestnosti a rozvalí sa na pohovke, čím naznačí, že v najbližšom čase nemá v úmysle opustiť miestnosť. Ostatní Slizolinčania sa vrátia k tomu, čo robili, hoci tí, čo sa šťastne prikláňajú k budúcej kariére smrťožrútov, utekajú do internátov alebo mu venujú temné pohľady, ktoré Nizar ignoruje. Po dvadsiatich minútach k nemu prídu Draco Malfoy aj Theo Nott a sadnú si k nemu na pohovku. Vincentovi Crabbeovi je to stále jedno, ale Serafína Dolohovová včera odišla domov.
"Ste v poriadku?" Nizar sa ich tichým hlasom spýta.
Theo prikývne. "Čakal som to, naozaj. Profesor Snape vám dá asi vedieť, pane, ale možno sa v januári oneskorím s návratom."
Nizar prikývne. "Ak áno, potom vedz, že esej, ktorú máš napísať koncom februára, má mať stále šestnásť stôp, ale tému si môžeš vybrať, ak mi dokážeš, že súvisí s magickou obranou. Takisto máš moju úprimnú sústrasť, čo sa týka hlúposti tvojho otca."
"Ďakujem, pane." Theo vstane, potľapká Draca po ramene a odíde na schodisko do internátu.
"Draco?"
"Som v poriadku, pane." Draco sa zadíva na svoje kolená. "No. Nie som šťastný, pane, ale som v poriadku."
Nizar sa rozhodne, že Draco by sa nemal cítiť ako uprostred výsluchu. "Ako prijíma Vincent tú novinu?"
Draco sa zamračí. "Nechápe to," povie tichým hlasom. "Vince si myslí, že by sme mali byť hrdí na to, že našich otcov chytili, že sa chystajú odhaliť ich ako smrťožrútov."
"Čo si mu povedal?" Nizar sa ticho spýta.
"Povedal som mu, že samozrejme nie som hrdý. Môjho otca chytili." Draco sa uškŕňa a potom opäť stíši hlas. "To však nie je jediný dôvod."
"Ale je to veľmi slizolinský dôvod, pán Malfoy."
Draco prikývne. "Áno, pane. Profesor, moja matka - chce sa s vami stretnúť. Teda, formulovala to tak, že pozýva profesora Snapea, nášho rodinného priateľa, ale v pozvánke profesorovi Snapeovi sa pýtala, či by vás nevzal so sebou. Na Vianoce, na večeru. No, menej večeru a viac formálny sviatočný večierok, ktorý každoročne večer organizuje, ale zvyčajne je v tom jedlo."
Nizar sa zaujato pozrel na Draca. "Kedy prišlo toto pozvanie?"
"V piatok pred obedom," prizná Draco.
"Hm. Tvoja matka bola včera ráno prítomná, Draco."
Vysoko na lícach sa mu objavia dve škvrny miešajúcich sa fialových, modrých a ružových farieb. "To som nevedel, pane. Znamená to, že neprídete?" Draco sa spýta bez toho, aby zdvihol zrak.
"Tvoja matka bola veľmi zdvorilá, keď si to okolnosti nevyžadovali. Pokiaľ pošle do školy sovu s riadnym pozvaním pre mňa, nemám v úmysle odmietnuť jej pohostinnosť."
Draco mu venuje úľavný úsmev. "Ďakujem, pane. Uvidíme sa na Vianoce," povie a vstane. "Musím ísť dokončiť balenie."
"Pokiaľ sa tá hlúpa chodiaca mŕtvola bez nosa nepokúsi o nejakú ďalšiu hlúposť, tak áno. A Draco?" Nizar čaká, kým sa Draco otočí. "Odovzdaj moje poďakovanie všetkým zúčastneným stranám v súvislosti so získaním knihy, ktorú mi tá vaša partia dala na slnovrat. Možno som v to ráno nemal dostatok slov, ale bolo to výnimočne pozorné."
"Odovzdám, pane."
____________________________________
Nizar sa vráti do svojich komnát a zistí, že zrazu vlastní kotlík. Nie je nový bronzový, ale staral sa oň niekto, kto určite vedel, čo robí. Vo vnútri nie je ani náznak medenej korózie, a keď do kotlíka ťukne prútikom, vydá hlboký, čistý zvuk ako dokonale naladený gong z východu. "Ach, to je krásne."
Vedľa kotlíka, zabalené vo vrstvách hrubej, patričnej plsti, sú miešacie tyče: jedna zo skla, jedna z mæslingu - mosadze - a jedna z pevného striebra. Sklo je nové, mæsling a striebro nie, ale sú zachované rovnako ako kotlík. Keď Nizar zdvihne bronzový kotlík, aby skontroloval jeho dno, zistí, že spočíval na riadnom liatinovom podstavci, ktorý bol stabilizačným prvkom medzi kotlom a stolom.
"Je to nápoveda?" Nizar sa spýta Severusa, keď zaklope a o niekoľko minút vstúpi.
Severus zdvihne obočie. "Nie, volá sa to Slnovrat."
Nizar prekvapene odloží kotlík. "Slnovrat - správne. To bolo včera, však?"
"Väčšinu z neho si prespal, hoci si viem predstaviť, že za najlepší darček si považoval príležitosť rozkrájať Voldemortovi tvár," povie Severus.
"Nie. Nie, tá chvíľa sa práve dostala až na druhé miesto," zamrmle Nizar, potešený a cítiaci sa rovnako zmätený, ako keď sa jeho študenti rozhodli, že slová jeho syna musia byť k dispozícii každému, kto si ich môže kúpiť v tlačenej podobe. "Ďakujem."
Severus zozadu objíme Nizara okolo pliec a oprie si hlavu o Nizarove vlasy. "Ty máš naozaj problém prijímať dary od iných, však?"
"Som na tom oveľa lepšie, ak je na to dôvod, a ten dnes bol."
"A keď nie je dôvod?" Severus sa spýta.
Nizar sa zamračí, pretože premýšľať nad tým znamená pokúsiť sa odsunúť bokom množstvo pavučín v jeho spomienkach. "Myslím, že Salazar sa naučil jednoducho mi dávať veci za okolností, keď by bolo znakom krajnej nezdvorilosti, keby som odmietol. Všetci to tak robili. Helga a Orellana si všimli, že inak by som nič nenžiadal." Vypustí z úst pobavené chichotanie. "No, veľmi som sa nezmenil, nie?
"Ľudský mozog má niekedy až príliš rád svoje nastavené vzorce," hovorí Severus. "Chceš sa naobedovať, alebo sa nad takýmito vecami rozčuľovať až do večere?"
"Odmietam sa rozčuľovať s prázdnym žalúdkom. Okrem toho si ani nepamätám, čo som jedol na raňajky." Nizar je rád, že Severus má pochopenie pre jeho dráždivé výstrelky aj že je ochotný nechať ich tak.
Do miestnosti vpadne Dobby a krátko ich pozdraví pokývaním hlavy. "Je už byť čas na obed, profesor Slizolin?"
"No, to je účinná skratka," povie Severus. "Áno, Dobby." Škriatok sa na nich usmeje a zmizne.
"Dobby," zopakuje Nizar. Teraz je tu ďalšia spomienka na špičku jazyka, ktorá mu nepríde na um.
"Ukradol si ho Luciusovi."
"Ako sa, kurva, dá ukradnúť domáci škriatok?" Nizar sa neveriacky spýta, ale Dobby sa primiestni späť do miestnosti s Filky, čím zdrží Severusovu odpoveď. Majú podnosy naložené jedlom, ktoré by mohlo poslúžiť polovici zamestnaneckého stola. "Vy dvaja sa snažíte udusiť slona?"
Filky vrhne na Nizara prísny pohľad. "Profesor Slizolin včera predvádzal mocné kúzla a potom sa nenajedol, aby si to vynahradil! Ak bude profesor Slizolin opäť vystupovať ako Ochranca, bude jesť toto!"
Nizar sa na ňu zahľadí. "Dobre, budem, lebo si úplne desivá."
"Dobre," povie Dobby rozhodne, zatiaľ čo Filky si podráždene vydýchne z dlhého utrpenia. "Dobby je šťastný, že vidí, ako profesor Slizolin jedná ako Ochranca, rovnako ako keď profesor Slizolin zachránil Dobbyho pred krutým pánom!"
"Zachránil ťa..." Nizar sa odmlčí v oneskorenom uvedomení." Prekliata mágia domácich škriatkov!"
"Zistil som, že ma vôbec neprekvapuje, že vie, kto si. Nie po tej krádeži domáceho škriatka." Severus sa naňho nechápavo pozrie, keď naňho Nizar zazrie.
Dobby sa na Nizara zamračene pozrie. "Dobby nebude nikomu hovoriť, že z dobrého človeka, ktorý oslobodil Dobbyho od strašného pána, sa nejako stal iný druh dobrého človeka. Všetci domáci škriatkovia vedia, kto bol profesor Slizolin a kto byť, a tak to má byť. Rokfortskí škriatkovia povedať Dobbymu, že budú čakať dlhé roky kým vy prísť a budeš nás chrániť."
Nizarovi sa v reakcii na niečo, čo znie až príliš ako proroctvo, snažia postaviť chlpy na rukách. "Na nič z toho si nepamätám. Som však rád, že... som rád, že som ti pomohol."
Dobby prikývne. "Je to v poriadku, profesor Slizolin. Na činoch záleží, aj keď sa spomienky strácajú. Dobby sa to naučil od vás a Dobby na to nikdy nezabudne." Filky chytí Dobbyho za ruku a obaja sa rozplynú, takže Nizar sa cíti bezmocný.
Nizar dočasne zabudne na rozhovor v prospech jedla. Filky mala pravdu, len chvíľu potrvá, kým sa mu vráti chuť, hlavne preto, že časť tohto obdobia na zotavenie strávi s prekliatou opicou.
Severus čaká, než doje, aby mohol znova prehovoriť. "Chcem ti niečo povedať."
Nizar má pocit, že opäť dokáže fungovať bez zbytočného mávania rukami, a tak prikývne. "O čo ide?"
"O slová, ktoré sa mi včera večer podarilo vysloviť portrétom, hoci mi nikto nedokázal dať uspokojivú odpoveď." Severus odloží čaj a odvráti pohľad. "Okrem portrétu v žalári existuje len jeden dôvod, prečo som po Halloweene v roku 1981 pokračoval v živote, a ten dôvod sa stal diskutabilným. Môj sľub ochrany je v tejto chvíli dosť zbytočný, vzhľadom na to, že sa vyznáš vo väčšine mágie rovnako dobre ako ja a máš aj iné vedomosti, ktoré ja nemám..."
Nizar opustí svoju stranu stola, keď Severus jednoducho zastane na mieste, neschopný pokračovať. Odsunie druhý podnos a vylezie Severusovi na kolená, bozkáva ho, až kým nemá inú možnosť, než dýchať alebo omdlieť.
"V prvom rade to nikdy nebola tvoja vina," pripomenie mu Nizar, keď ich čelá spočinú proti sebe. "Nezáleží mi na tom zasranom proroctve a jeho zasraných hlúpych dôsledkoch, Severus. Ty si ten prútik nezdvihol a ty si tie kliatby nevyslovil."
"Ja viem." Severus sa prudko nadýchne." Ale to bolo podstatou mojej existencie od toho dňa v roku 1981, Nizar. Bez nej neviem, kto, do prdele, som."
"Ale ja áno." Nizar prejde končekmi prstov po Severusovej tvári. "Už veľmi dlho viem, kto si."
"To nie je to isté," uškrnie sa Severus.
"Je. Naozaj je. Bez ohľadu na naše činy sa podstata toho, kým sme, veľmi nemení. Je rozdiel medzi tým, keď nevieme komunikovať s ostatnými, a tým, keď to nikdy nechceme. Keby si chcel to druhé, nemal by si priateľstvo, o ktorom by sa dalo hovoriť. Nepodnecoval by si seba samého, aby si uvaril Felix Felicis za oveľa menej ako šesť mesiacov, ktoré podľa toho idiota Slughorna boli potrebné, a to všetko len preto, že si ho chcel darovať inému. To nikto nerobí zo sebeckosti. Ľudia sa podnecujú preto, lebo im na tom záleží."
"Si príliš zhovievavý," namietne Severus.
"Nie." Nizar nechá svoj výraz stvrdnúť. "Nie, naozaj nie som. Keby si odhalil nebezpečenstvo pre rodinu a potom proti tomu nebezpečenstvu neurobil nič, neviedli by sme túto konverzáciu. Odhliadnuc od očividného by si bol mŕtvy alebo v Azkabane.
Videl som veľa bláznov, ktorí prešli cez slizolinskú spoločenskú miestnosť, a videl som veľa bláznov, ktorí z nej vyšli a už sa nevrátili. Aj keď som v roku 1977 nechcel, aby si odišiel, ani raz mi nenapadlo, že som svedkom odchodu hlupáka. Ak niečo, tak som ťa podozrieval, že si jeden z mála schopných uvedomiť si, že urobiť jedno rozhodnutie neznamená, že nemôžeš urobiť aj ďalšie."
"Považoval som to za najmenej záhadnú radu, akú som kedy dostal, aj keď mi chvíľu trvalo, kým som pochopil, čo máš na mysli," povie Severus.
"Niekedy sa musíš nad radou naozaj zamyslieť, aby dávala zmysel, zatiaľ čo jednoznačné vyhlásenie môžeš ľahko ignorovať." Nizar sa usmeje a osuší Severusovi tvár. "Okrem toho predvádzaš jeden z mojich kiksov a prehliadaš niečo očividné."
"Ty nerobíš kiksy," odvetil Severus.
"Ale áno, robím, a keď to robím? Sú katastrofálne," kontruje Nizar a usmeje sa. "Počúvaj: nebol si konečným nástrojom prežitia toho dieťaťa, to nie, ale začal si proces, ktorý to umožnil. Priniesol si varovanie tým, ktorí ho nechceli počuť z tvojich úst, a bol si dosť tvrdohlavý na to, aby si trval na tom, že budú počúvať. Keby si neurobil ani jedno, nebolo by čo skrývať, nebolo by Fideliovo kúzlo na prekonanie. Prispel si k niečomu, čo vôbec nie je zlyhaním, ale úspechom. To z teba robí presne takého človeka, akým si vždy bol - takého, ktorý chce byť lepší."
Severus si vydýchne a uvoľní sa oproti nemu. "Mal si pravdu, vieš."
"Mám pravdu v mnohých veciach. Ktorú konkrétnu máš na mysli?" Spýta sa Nizar.
"Pre začiatok myslím na to, ako sa ti pomstiť za tvoj hnusný spôsob narábania so slovami." zavrčí Severus. Ak to malo byť na škodu, tak je to úplný prepadák.
"Čo teda?"
"Necítil som k nemu nenávisť. K tomu dieťaťu," prizná Severus. "Čo mi pri spätnom pohľade pripadá dosť bezškrupulózne."
"Bezškrupulózne?" Nizar sa nahlas zasmeje. "Severus, veď mám vyše tisíc rokov! Kto presne tu koho využíva?"
"Využívanie?" Severusove oči získali zvláštny lesk. "Chcel by si?"
"S radosťou," odpovie Nizar. Položil si ruku na Severusov krk, keď skloní hlavu a prisaje sa na Severusovu spodnú peru. Severus chytí Nizara za chrbát habitu a zovrie ruky v päsť. Keď Nizar líže Severusovi hornú peru, Severus otvorí ústa v hladnom zúfalstve. Nizar spokojne dovolí Severusovi, aby určoval ich tempo, a hojdajú sa spolu, pričom Severusova ruka pevne chytá Nizara za bok.
Ak u Nizara niečo zvíťazilo, pokiaľ ide o gombíky a zipsy, určite to súvisí s tým, o koľko rýchlejšie sa dokáže dostať do niečích nohavíc, keď nezápasí so šnúrkami. Nizar uchopí pevnú krivku penisu, ktorý sa mu dvíha v ústrety, a Severus vydá pridusený ston.
"Severus," zašepká Nizar. Hladí Severusa v rytme ostrých, prerývaných dychov, ktoré Severus vdychuje Nizarovi do ucha.
Nizar zdvihne Severusovu voľnú ruku a olíže mu bruško palca, kvôli čomu Severus naširoko otvorí oči. "Nizar..."
"To ty si chcel, aby som ťa využil," zavrčí Nizar a líže Severusovi dolu po palci. Keď si je istý, že má Severusovu plnú pozornosť, zovrie ústa okolo prvého a prostredného prsta Severusovej ruky a silno sa prisaje.
"Panebože," Severus zalapá po dychu a vzpriami sa, pričom sa dostane do vítajúcej krivky Nizarovej ruky. "Bože, Nizar."
Nizar sa pritisne k Severusovej tvári a prvýkrát po niekoľkých dňoch sa cíti úplne uvoľnene. Jeho penis pulzuje, keď sa vo vzduchu miešajú štipľavé pachy čerstvého, čistého potu a sexu. "Tak čo? Cítiš sa už využitý?"
Severus mu venuje šibalský pohľad, vrhne sa dopredu a zahryzne sa Nizarovi do krku spôsobom, ktorý nikdy nesklame a Nizar sa vzdá vyššej funkcie mozgu. "Viac než to," Severus mu zavrčí do krku a vibrácie cestujú Nizarým hrdlom a dolu na hruď.
Keď Severusove dlhé, šikovné prsty obopnú jeho penis, Nizar vydá jeden dlhý výdych vyčerpanej úľavy. Potreboval to ešte pred tým fiaskom so zvitkom, ale je absolútne hrozný v tom o to požiadať...
"Prestaň, dočerta, toľko premýšľať," prikáže mu Severus a zuby sa mu opäť škrabú na Nizarovom hrdle. Nizar zovrie ruky na Severusových pleciach, ich pery sa zomknú, keď ho Severus silným a nemilosrdným zovretím pritiahne k sebe. Pokúša sa potlačiť výkrik, ale Severus podvádza, prechádza mu hranou nechta palca po hlavičke penisu spôsobom, ktorý je len o vlások bolestivý. Nizar zvráti hlavu dozadu, ohromený šok ho prinúti vykríknuť.
"Zákerný," zavrčí Nizar. "Do čerta."
"Som tak rád, že tvoje portréty majú zmysel pre prekliatu diskrétnosť," odpovie Severus. "A domáci škriatkovia."
"A bazilišok." Nizar sa obzrie cez plece a vidí Kanzu, ako sa vyvaľuje v plnej čiare blaženosti, keď nasáva teplo z krbu. "Kúpeľ?"
Severus si položí bradu na Nizarovo plece. "Iba ak sa k tebe pridám."
Nizar sa zvedavo pozrie na vaňu, keď pomáha Severusovi vyzliecť si košeľu. Je si takmer istý, že rokfortská mágia má skryté úmysly, pretože minulý týždeň v tej vani zaspal a takmer sa pri tom utopil aj s knihou - ale stále bola len na šírku jednej osoby. Teraz bola dvojnásobná. Nesťažuje sa, nevadí mu to, ale aj tak je zvláštne zistiť, že čarovný hrad sa sprisahal kvôli Nizarovým romantickým záletom.
Niežeby už tento vzťah mohol s humorom označovať za zálet. Už to ďaleko presiahlo ten bod.
Nizar sa pristihol, že sa usmieva. "Myslel som si, že preferuješ pretrpieť všetky svoje duševné ťažkosti naraz?"
Severus prevráti oči. "Kurva, klamal som," povie a Nizar sa začne smiať.
Nizar sa uistí, že sú usadení tak, že sa opiera o stenu vane a Severusa drží v náručí. Znamená to, že môže využiť ďalší priestor vo vani na to, aby zo Severusa vytiahol pradenie hladením jeho vlasov, čo je vždy fascinujúce.
"My..." Nizar sa snaží nájsť správne slová. "Bude to znieť ako veľmi hlúpa otázka, vzhľadom na naše súčasné okolnosti a výrazný nedostatok oblečenia, ale sme v poriadku? Si v poriadku s... nie, mýlil som sa, naozaj nemám na túto otázku tie správne slová."
Severus sa zdá byť pobavený. "Raz si mi povedal, že deti dospievajú, a včera večer Helga povedala takmer to isté. Niektoré reakcie, ktoré neboli užitočné, bokom... máš rovnaké vlastnosti, to dieťa aj ty. Ľahko si viem predstaviť, že z neho vyrastieš ty, ak by mal správne vedenie - vedenie, ktoré si našťastie dostal. Je to odpoveď na tvoju otázku?"
Nizar nakloní hlavu na jednu stranu a pritom opäť prejde prstami cez Severusove vlasy. "Myslím, že je to jediný druh odpovede, ktorý má v tejto chvíli zmysel, takže áno. Zmena témy?"
"S radosťou." Severus má napoly privreté oči v uvoľnení zmiešaným s potešením. "Akú farbu svojich očí vidíš, keď sa pozrieš do zrkadla?"
"Predpokladám, že to závisí od toho, čo vidíš ty," odpovie Nizar.
"Sivú. Náznaky zelenej."
"Aha." Nizar sa naňho pozrie. "Vôbec nevidím sivú. Veľa odtieňov zelenej a hnedej, pár náznakov žltej, dokonca zlatej - ale nie sivej."
"A čo moje?" Severus sa spýta.
"Čierna je najlepšia v tom, že nie je ničím iným, než čím je, aspoň väčšinu času. Biela rada ukazuje celé spektrum farieb, ako voda odrážajúca sa cez krištáľ. Čierna je rada sama sebou, ale biela aj čierna sú súhrnom všetkých farieb. Je to zmena osvetlenia, ktorá odhalí viac alebo menej."
Severus sa zamračí. "Naozaj si nie som istý, čo si myslím o plnom farebnom spektre v mojich očiach."
"Nie vždy, a aj tak to tak nie je. Je to..." Nizar sa nad tým zamyslí. "Tá čierna kamenná hmota, po ktorej jazdia vozidlá. Čo to je?"
"Asfalt. Zvyčajne zmes štrku a dechtu."
"Správne. V Londýne som videl niekoľko prípadov, keď boli vo vode kovové tlmené repliky farebného spektra," hovorí Nizar.
"Sú to olejové škvrny z automobilov s chybnou údržbou. Rafinovaná ropa."
"To vidím najčastejšie, keď ide o čiernu farbu, alebo to, čo vidím v tvojich očiach a vlasoch," vysvetľuje Nizar. "Čierna často dominuje sama o sebe, ale v tých olejových škvrnách sú aj žiarivé kovové farby."
"Práve si prirovnal moje oči k modernému muklovskému znečisteniu," povie Severus s hlasom suchým ako prach.
"To ty si sa pýtal." Nizar pokrúti hlavou. "Netýkavka, netýkavka. Dúhy nie sú prijateľné, ropné škvrny nie sú prijateľné... čo je prijateľné, Severus?"
Severus mu dlhými, ladnými prstami prejde po tvári. "Ty si."
( JSark ) | 30.08. 2024 | Kapitola 15: V prach | |
( JSark ) | 23.08. 2024 | Kapitola 14: Strieborná | |
( JSark ) | 16.08. 2024 | Kapitola 13: Štyria zakliati záškodníci | |
( JSark ) | 09.08. 2024 | Kapitola 12: Sme takí, akými sa staneme | |
( JSark ) | 02.08. 2024 | Kapitola 11: Bellum dux Magum | |
( JSark ) | 26.07. 2024 | Kapitola 10: Dve stratené duše | |
( JSark ) | 19.07. 2024 | Kapitola 9: Dobrý pokus | |
( JSark ) | 12.07. 2024 | Kapitola 8: Duchovia | |
( JSark ) | 05.07. 2024 | Kapitola 7: Rodinná krv | |
( JSark ) | 28.06. 2024 | Kapitola 6: Čas je kruh | |
( JSark ) | 21.06. 2024 | Kapitola 5: Surrey | |
( JSark ) | 14.06. 2024 | Kapitola 4: Oznámenie | |
( JSark ) | 07.06. 2024 | Kapitola 3: Rád | |
( JSark ) | 31.05. 2024 | Kapitola 2 - Múr | |
( JSark ) | 24.05. 2024 | Kapitola 1: Vyjavené proroctvo | |
( JSark ) | 23.05. 2024 | Úvod | |