Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 10: Dve stratené duše

Nizar v nedeľu ráno zdvihne hlavu a uvedomí si, že na ochranné kúzla jeho komnát niečo zabzučalo. Vypotáca sa z postele, prejde do obývačky a otvorí okno, v ktorom sa objaví obrovská sova. Vletí do miestnosti a vyzerá nespokojne s tým, čo vidí, kým pristane na operadle jednej z dvoch drevených stoličiek.

"Ďobni ma alebo poškriab a ja ťa zakľajem," povie Nizar sove, ktorej sa podarí vyzerať ešte urazenejšie ako pred chvíľou. Odviaže list pripevnený na sovej nohe. "Von," povie, keď sa sova naňho len pozerá. "Ak budem potrebovať poslať odpoveď, mám vlastnú sovu."

Je vystavený ďalšiemu pohľadu, kým veľká sova vzlietne a odíde cez otvorené okno. Nizar ho zabuchne a zamrmle si o sovách, ktoré prilietajú príliš skoro ráno.

"Je po siedmej," povie mu Severus. Nizar vzhliadne od otvárania listu a zistí, že Severus sa opiera o stenu na chodbe a má na sebe nohavice zo včerajška; bielu košeľu má zapnutú len do polovice.

"To je kurva ešte stále príliš skoro," vyhlási Nizar a konečne sa začíta do obálky. "Ahoj, Narcissa. To bolo pohotové."

"Možno sa chcela uistiť, že dodržiava všetky zdvorilosti," navrhne Severus. "Pozvánku som dostal včera skoro ráno. Práve to ma prebudilo. Táto konkrétna sova veľmi rada znepríjemňuje život každému, kto nie je Narcissa, Lucius alebo Draco."

Nizar si prečíta list, ktorý sa celý dusí vo formálnych formuláciách. "Pošlem im teda Nygella uprostred tej zasranej noci," sľúbi Nizar a zívne.

"Nygella?"

"Musel som kúpiť sovu." Nizar zamáva listom vo vzduchu. "Práve z tohto dôvodu. Politika."

"Aha." Severus si dokončí zapínanie košele, ale golier nechá rozopnutý. "Myslíš si teda, že sa budeš mať využitie pre ďalšiu sovu?"

Nizar spustí list a venuje Severusovi nechápavý pohľad. "Ďalšiu?"

Severus sa začne mračiť tesne predtým, ako sa jeho výraz vyjasní. "Správne. Ty by si si na to nespomenul. Ten obraz na tvojej stene je Hedviga. Bola tvoja."

Nizar sa pozrie na obraz zasneženej sovy. "Hedviga," zopakuje a sova s radosťou poskakuje na vetve. "Dobré kumbrícke meno. Som rád, že ho konečne poznám." S potešením naňho zahúka.

"Aby som odpovedal na tvoju otázku: po ministerstve? Áno, myslím si, že bude potrebná formálna komunikácia. Niektorí smrťožrúti budú vždy príliš hlúpi na to, aby sa prispôsobili novým myšlienkam, ale iní si spomenú, že Voldemort nedokázal poraziť nepriateľa zakaždým, keď uvidia jeho tvár. Predpokladám, že výsledné škody budú pôsobivé."

Severus mu venuje lenivý, spokojný úsmev. "Výnimočne áno. Potom je Narcissa iba prvá, ktorá vidí, aká je situácia."

"Z niečoho, čo si povedal, usudzujem, že to urobila už predtým. Lucius však - on naozaj verí tej úplnej hlúposti o čistote krvi. Aby Lucius zmenil názor, musel by buď skutočne pocítiť Voldemortovu nepriazeň, alebo skutočne uveriť, že Voldemort ohrozuje Draca. Skutočnosť, že si hneď neuvedomil, že Voldemort predstavuje riziko pre jeho vlastného syna, nerobí ani jedno z toho veľmi pravdepodobným."

"Myslím, že by bolo jednoduchšie zmeniť obežnú dráhu tejto planéty okolo Slnka," súhlasí Severus. "Raňajky?"

"V tejto chvíli sa už nevrátim spať, takže predpokladám, že je to múdry nápad."

Škriatkovia im prinesú raňajky vrátane podnosu s čajom, na ktorom sú tri šálky, nie dve. Pod treťou šálkou je lístok papiera. Keď ho Nizar vytiahne, stojí na ňom: Ťuk, ťuk.

Nizar sa usmeje. "Je spoločnosť prijateľná, Severus?"

"Bude ma to zdržiavať od čaju?" Kontruje Severus a naleje šálku, zatiaľ čo Nizar sa rozptyľuje lístkom.

"Nie. Je to Salazar."

Severus takmer preleje šálku, kým sa spamätá a spustí kanvicu. "Aha."

"Čo?" Nizar sa znepokojene spýta. Severus sa drží neuveriteľne pokojne, oči má až príliš rozšírené.

"Viem, čo si hovoril o tom, že sa treba preniesť cez predstavu zakladateľov ako legiend, Nizar, ale stále hovorím, že som vyrastal oboznámený s tebou a tvojou existenciou. Salazar Slizolin je zakladateľom mojej fakulty."

Nizar sa naňho usmeje. "Si nervózny. To je rozkošné."

"Choď. Do. Prdele," odvrkne Severus.

Nizar zvládne sa v reakcii nezasmiať. "Vy dvaja ste si včera nič z toho nevyriešili?"

"Ani nie," odpovie Severus a stále hľadí na Nizara. "Obaja sme mali iné starosti, ktoré sa netočili okolo správneho predstavenia."

"Zásah," pripustí Nizar, pretože všetky tie starosti boli jeho chyba. "Môžem ho požiadať, aby sa vrátil neskôr."

"Nie." Severus si povzdychol. "Je to tvoj brat. Raz si na jeho prítomnosť musím zvyknúť a bol by som radšej, keby to bolo skôr ako neskôr - najmä ak sa chystáš fušovať do politiky."

"Vyučili ma mágovia, ktorí boli všetci vychovaní ako vysokopostavení šľachtici. Ja do toho nefušujem. Dobby!" Nizar zavolá a čaká, kým sa objaví domáci škriatok. "Prosím, povedz Salazarovi, nech už číha kdekoľvek, že môže kedykoľvek prísť."

Domáci škriatok len tak poskakuje od vzrušenia. "Dobby to povie druhému Slizolinovi!" zvolá a odmiestni sa.

Salazar sa o chvíľu objaví tam, odkiaľ škriatok odišiel. Nizar stojí a uprene sa naňho pozrie; Salazar vyzerá unavene a vyčerpane v porovnaní s tým, aký bol včera ráno rozžiarený. "Je tu ten geniálny vynález, Sal. Volá sa spánok."

Salazar sa naňho úkosom pozrie a potom ho objíme. "Som si toho vedomý, ale niektorí z nás mali ťažké noci. Ty však vyzeráš lepšie."

"To robí aj fakt, že som takmer dvadsaťštyri hodín preležal v bezvedomí." Nizar gestom naznačí Severusovi, aby vstal. "Upozornili ma, že vás dvoch ešte oficiálne nepredstavili."

"Spomínal, že sme sa už stretli," povie Severus sucho.

"Podzemka sa nepočíta - nemieril si naňho pištoľou, však?" Nizar sa spýta podozrievavo.

Salazar sa konečne usmeje. "Nie, to urobil niekto iný. Ak to niektorému z vás pomôže, bola to magicky znefunkčnená strelná zbraň."

Severus v súvislosti s touto myšlienkou zamrmle niečo, čo rozhodne nie je slušné.

"Stále sa to nepočíta. Profesor Severus Prince Snape, majster elixírov čarodejníckej Veľkej Británie, toto je môj idiotský brat. Idiotský brat?" Vyzve ho Nizar. "Ak si za deväť storočí zabudol na slušné správanie, ocitneš sa plešatý ako ten portrét vo Vstupnej hale."

Salazar sa natiahne cez stôl a zovrie Severusovi ruku. "Tak teda poriadne: Som Salazar Fernan, markíz z Kastílie a Leónu za vlády Juana Carlosa I., z domu de Deslizarse a Gipuzkoa. Som rád, že sa s tebou stretávam za príjemnejších okolností a nemenej rád, že mám svoju vlastnú tvár."

Severus prižmúri oči. "Nechajte ma hádať: okrem tohto októbra boli aj iné príležitosti."

Salazar sa usmeje. "Áno, boli."

"Kedy?"

"Rôzne obdobia od roku 1977 do roku 1982," odpovie Salazar. "Dával som pozor na mnohých z vás, hoci som nemohol konať."

Severus sa v odpovedi zamračí. "Potom vaša Podzemka existovala aj počas prvej vojny."

"Áno, existovala." Salazar zbadá zvyšnú voľnú šálku, vezme ju a naplní ju z čajníka. "Požehnaj tvoja závislosť, braček, aj keď si stále nie som istý, či ti odpustím, že si vytvoril tú moju."

Nizar celú výmenu sledoval so skríženými rukami. "Ako je možné, že ťa španielska monarchia stále uznáva?"

"Pretože nie som mŕtvy," odpovie Salazar a napije sa čaju, kým si vyčaruje stoličku, na ktorú si sadne. "Ak chcú vymenovať ďalšieho magického markíza alebo markízu pre Kastíliu a León, musím ich schváliť, hoci už nikto nie je z môjho rodu. Dosť nepríjemné pre všetkých zúčastnených, vrátane mňa."

Severus sa pomaly posadí, keď to urobí Nizar. "Ostatní sú si vedomí toho, že nie ste mŕtvy."

"Iba monarchia, a tá by to radšej vôbec nevedela." Salazar nakloní hlavu na Severusa. "Máš pohľad človeka, ktorý má otázky, ktoré by sa veľmi rád opýtal."

"Niekoľko, aj keď stále mám problém zorientovať sa v myšlienke vašej skutočnej, pokračujúcej existencie," odpovie Severus.

Salazar si odfrkne a zasmeje sa. "Severus, mám tisícdvadsaťpäť rokov. Pomerne veľa času trávim pokusmi o to isté."

Severus sa pozrie na Nizara a potom sa opäť pozrie na Salazara. "Ani neviem, kde mám začať."

"Vyber si tie zaujímavejšie hádanky. Tie sú vždy zábavné," povie Salazar.

Severus zdvihne obe obočia. "A tie, ktoré viac odhaľujú osobu, ktorá kladie otázku." Salazar sa uznanlivo usmeje. "Tak dobre. Prečo si adoptovať dieťa, ktoré už bolo členom vašej rodinnej línie? Nevznikol by tým konflikt?"

"Nie. To je vedecko-fantastický nezmysel. Bola tam časová slučka v hre, áno, Nizar je môj brat, pretože som ho poslal, aby sa stal mojím bratom, takže som musel byť tu, aby som ho tam poslal. V skutočnosti sme však príbuzní prostredníctvom vzdialeného bratranca z otcovej línie. Spomínaš si na Eneka Herediu, Nizar?"

Nizar sa zamyslel nad tým menom bez toho, aby sa snažil príliš sústrediť, čo často odháňa spomienky namiesto toho, aby ich priblížilo. "Áno! Bol jedným z prvých študentov - utiekol od svojej rodiny v Ipuzku, keď chceli aby zostal doma a učil sa bežnú rodinnú mágiu namiesto toho, aby sa učil mágiu od jeho bratranca na Rokefóþe."

"To je bod, keď ten veľmi, veľmi vzdialený pokrvný príbuzný vstupuje do hry," hovorí Salazar, "prechádza cez Potterovu líniu. Musel som to spätne vystopovať, dlho po tom, čo sa to stalo, a nebolo to ľahké."

"Pretože ste netušili, ktorý Potter by viedol k narodeniu Harryho Jamesa Pottera." Severus má na tvári zaujatý výraz na tvári." Pretože ani on to nevedel."

Salazar prikývne. "Nevedel, nie. Dobrá vec je, že si držím excelentné záznamy."

Severus sa opäť pozrie na Nizara, takmer akoby sa pýtal povolenie. "Keďže mám podozrenie, že Nizar sa ešte nespýtal: čo sa stalo na tridsiateho prvého júla tohto roku?"

Salazar sa posadí späť na stoličku. "Nizar?"

Nizar pokrčí plecami. "Nemám nič proti tomu, keď o tom budeš hovoriť. Ja sa nepamätám."

"Dobre." Salazar nevyzerá, že by sa mu páčilo o tom hovoriť, ale s odpoveďou neváha. "V tú noc, keď môj brat dovŕšil pätnásť rokov, som sa premiestnil do jeho izby. Mohol som to urobiť, pretože ochranná mágia spojená s domom ma považovala za Nizarovu rodinu a spojenca a že som tam nebol, aby som mu škodil. Môj brat sedí na posteli, nasadí si tie úbohé rozbité okuliare a chce vedieť, prečo sa v jeho izbe práve objavil starý čarodejník." Salazar sa pozrie na Nizara. "Starý. Vážne."

Nizar mu úsmev opätuje. "To ty si práve vyhlásil, že onedlho budeš mať tisíc dvadsaťšesť rokov. Budeš tu sedieť a tváriť sa urazene, lebo som mal pravdu?"

"Drž hubu." Salazar kopne Nizara pod stolom. "Hovorím mu, že som tu preto, aby som ho zachránil pred tým, čo príde, lebo bez toho by pravdepodobne neprežil. Pýtal sa ma, ako to bude možné."

Salazar sa zamračí. "Ani raz nezapochyboval o možnosti smrti. Bohovia, Severus, ale tí bastardi nechali môjho brata v hrozných podmienkach. Veľmi rád by som ich všetkých zabil, ale žiaľ, morálka a etika. Tie prekliate veci sa mi tak často stavajú do cesty."

"Viem presne, ako sa cítiš." Severusov hlas nie je celkom frustrovaným vrčaním, ale je veľmi blízko.

"Povedal som svojmu mladšiemu bratovi, že mu nemôžem presne povedať, ako ho zachránim, ale ak je ochotný veriť, že preňho chcem niečo lepšie, ako mu poskytuje jeho idiotská rodina, stačí, aby si vybral, čo si chce vziať a vykročiť."

"Súhlas." Severus sa zatváril prekvapene. "Nizar s tým súhlasil."

Nizar takmer odpadne, keď ho zasiahne spomienka na to, ako v mesačnom svite otvára soviu klietku a pýta sa jej, či chce ísť s ním... kamkoľvek ide. Hedviga. To je Hedviga, aká bola v živote, nie jej portrét.

Spomienka zosilnie, keď nadobudne jasnosť. Dursleyovci neboli útočiskom. Celé leto bolo peklom, len niekoľko narodeninových pohľadníc a torta - jedna, ktorá ho držala pri živote - ho preniesli cez utrpenie, smútok...

"Nizar!" Salazar ním zatrasie.

Nizar sa spamätá a pozrie na brata. "Prepáč. Prepáč. Ochranné kúzlo sa niekedy snaží robiť svoju prácu, ale je v tom veľmi zlé!" Zdvihne šálku a vyprázdni jej obsah, želá si, aby to bolo niečo silnejšie. "Túto som nepotreboval."

Severus sa natiahne a vezme ho za ruku. "Spomienka mala pripojený emocionálny obsah. Nie ako tie ostatné."

Nizar prehltne. "Áno, mala. Ako som povedal - nepotreboval som ju."

"Mám pre teba teda niečo, čo ťa od toho odvedie, niečo, čo si myslím, že ste obaja už dávno potrebovali." Salazar sa usmeje, keď sa naňho Nizar pozrie. "Mám byt v Londýne, rozšírený pomocou poriadnej mágie, takže je vnútri väčší, ako by sa mohlo zdať zvonka. Druhé poschodie nad krčmou, ale vzadu sú schody z balkóna, po ktorých sa schádza do súkromnej záhrady, ktorá je zabezpečená proti vstupu všetkého okrem divých zvierat, ktoré nikdy nepocítili dotyk mágie. Ochrany sú spojené so sadou kľúčov, ktoré vás potom k ochranám pripútajú, keď s nimi otvoríte dvere."

"V čom je háčik?" Nizar sa spýta, prekvapený náhlou zmenou témy.

"Vôbec žiadny háčik," tvrdí Salazar, ale upiera pohľad na Severusa. "Severus Snape, prosím ťa, dostaň môjho brata do prdele z tohto hradu a viac ho zasväť do prekliateho dvadsiateho storočia. Stále ma desí, že nevie o telke a 'Doctorovi Who'."

Severus zdvihne obočie. "Nariaďuješ mi, aby som vzal tvojho brata na zimné prázdniny do Londýna."

"Nie, doslova ťa o to prosím. Keby som nemal predchádzajúce povinnosti, ťahal by som ho tam sám, ale... možno si tiež myslím, že by ste vy dvaja mohli odísť mimo svojich povinností tu."

Nizar sa pozrie na Severusa. "Povedal som predsa Minerve, že chcem na pár dní vypadnúť z tohto hradu."

"A prvýkrát od roku 1989 nemám na prázdniny žiadnych Slizolinčanov. Vôbec tu nemusím byť." Severus vrhne na Salazara ostražitý pohľad. "Je v tom nejaký háčik?"

"Urobiť môjmu bratovi radosť," odpovie Salazar tichým hlasom. "To je všetko, čo žiadam." Odsunie stoličku a vstane. "Vrátim sa okolo tretej popoludní," povie a na mieste sa odmiestni.

"O čo ide?" Severus sa spýta, zaskočený Salazarovým náhlym zmiznutím.

"Zase ho stratím." Nizar sa snaží necítiť sa zaťažený smútkom, ktorý ešte len má byť. "To je Salazarov neomalený spôsob, ako sa snaží zabezpečiť, aby som nebol sám."

Severus sa naňho znepokojene pozrie. "Stratíš?"

"Salazar sa dohodol s Aspektom, že nezomrie, ale malo to časový limit. Keď zomrie Voldemort... zomrie aj on."

____________________________________

Severus sa snaží dojesť, keď si uvedomí, že Nizar hľadí na stenu, jeho pohľad je nesústredený. "Nizar?"

"Hm? Ach - len si myslím, že bude veľmi zvláštne stráviť dni mimo tohto hradu. Už je to dlho, dokonca aj keď neberieme do úvahy portrét," povie Nizar.

"Nehovoriac o tom, aké zvláštne to bude z iných dôvodov." Severus sa na odchod na prázdniny teší a zároveň sa ho bojí, ale Nizarove včerajšie slová... pomohli. Nevylučuje ani absolútnu radosť zo sexu, ktorý je poháňaný intimitou, skutočnou túžbou.

Nizar odíde z izby a mrmle si čosi o obliekaní šiat, ktoré dva dni po sebe neboli čistené kúzlami. Kým je Nizar preč, Severus si vyhrnie rukáv košele a v tichom zamyslení hľadí na temné znamenie. Technicky vzaté, posledný dôvod, prečo si ho nechal, už nie je dôvodom... ale nemá pocit, že by Nizar chcel Albusovi odhaliť svoju minulosť. Severus aj Aberforth sa zhodnú na tom, že Albus má dobré úmysly, ale Albus nerozumie ľuďom tak, ako si myslí.

Keby si bol zaradený do mojej fakulty, odmietol by ťa Albus? Severus sa zamyslí nad tým, akým dieťaťom bol Nizar. Je frustrujúce uvedomiť si, že nedokáže ani len odhadnúť odpoveď.

Nizar sa vráti v čistej čiernej ľanovej košeli a nohaviciach. "Naozaj nemáš nič iné?" Severus sa spýta, pobavený podobnosťou Nizarovho šatníka - nie že by mal priestor na takéto hádzanie kameňov, keď jeho vlastný šatník je celý zameniteľný.

"Našiel som dve moderné košele v Šikmej uličke, ale šetril som si ich na chvíle, keď nebudem v škole... ako napríklad, aha, na tento nadchádzajúci výlet do Londýna," odpovie Nizar. "Okrem toho, vieš si ma predstaviť v nemagickom odeve? Asi by som vyzeral smiešne."

Severus na to zdvihne obočie. "Tvoj brat nevyzerá smiešne." Ak niečo, tak Salazar pôsobí, akoby jeho muklovské oblečenie bolo predĺžením jeho samotného ja.

"Áno, ale on je na to zvyknutý. J-" Nizar sa zastaví uprostred vety. Keď Severus vzhliadne, Nizarov pohľad sa upiera na temné znamenie.

"Nizar?" Severus cíti, ako sa mu zvierajú vnútornosti. Nizar tvrdil, že mu to nevadí, ale...

Nizar zažmurká a potom sa zapotáca na mieste a krúti hlavou. Severus si trhne rukávom košele, aby zakryl znamenie a skryl ho pred Nizarovými očami. "Čo sa to, dočerta, stalo?"

"Nemám tušenie, ale som v poriadku." Nizar vykročí dopredu a pomôže Severusovi zapnúť manžety košele. "Mágia rozpoznáva mágiu, s najväčšou pravdepodobnosťou. Na chvíľu som ho ešte počul, ako kričí."

Predstava, že temné znamenie rozpozná ukradnutú mágiu, ktorú Nizar drží vo svojom magickom jadre, je mrazivá. "Je to nebezpečné?"

Nizar zvažuje svoju otázku bez toho, aby odmietol Severusove obavy. "To si nemyslím, ale nepamätám si, že by som sa s niečím takým niekedy stretol. Všetci ľudia, ktorým sme v minulosti odstránili úlomky duše – s tými úlomkami duše neboli spojení veľmi dlho, kým sme im pomohli. Páchateľ bol tiež najčastejšie príliš mŕtvy na to, aby sa potom do obete vrátila akákoľvek mágia."

"To je výhodné." Severus vtlačí Nizarovi bozk na čelo, čo z nejakého dôvodu vždy spôsobí, že Nizar si zamrmle pod nosom. Je to zvláštne, ale zároveň... rozkošné. "Musím ísť informovať Albusa, že obaja budeme počas prázdnin mimo tohto hradu, a potom sa zbaliť. Vrátim sa včas na obed."

"Obed. Jasne." Nizar sa zamračí. "Keby to bolo pred tisíc rokmi, presne by som vedel, ako sa zbaliť, bez ohľadu na to, ako dlho by som vedel, že budem mimo domova. Severus, nemám ani poňatia, čo si mám zbaliť v prekliatom roku 1995."

"Dostatok oblečenia, aby si nemal pocit, že sa tvoj šatník stojí na očistných kúzlach," vysvetľuje Severus a potláča úsmev, ktorý by sa dal mylne považovať za odpoveď na otázku, nie za výraz na Nizarovej tvári. "Prácu, ktorú treba dokončiť pred začiatkom semestra v januári. Knihy, ak máš na to chuť; zbrane, ak je človek paranoidný."

Nizar sa usmeje. "Na Vianoce zrejme navštívime Malfoyovské panstvo. Človek je veľmi paranoidný, ďakujem pekne. To znamená, že si treba zbaliť aj niečo určené na túto príležitosť."

Severus sa zamračí, keď si uvedomí, že bude musieť urobiť to isté. "Kurva. Nemám..." Prekvapene sa zastaví. "Nevadí. Mám niečo vhodné. Človek by si myslel, že istý Slizolin o tomto pozvaní vedel vopred."

"Dobré plánovanie je, keď vôbec nemusíš robiť žiadne nepriame intrigy, aby si bol na niečo pripravený." Nizar sa naňho usmial. "Balenie elixírov nechám na teba, keďže som ešte nemal možnosť preskúmať tvoj dar."

"Tak sa čoskoro vrátim." Severus dá Nizarovi rýchly bozk, ktorý mu vynesie šibalský úsmev, a potom sa premiestni do žalárov.

Potenciálne dlhuje božstvu láskavosť za nedostatok Slizolinčanov počas týchto prázdnin. Naozaj nemá dôvod vrátiť sa na Rokfort skôr ako siedmeho januára. To však znamená, že si so sebou musí vziať posledné známkovanie semestra spolu s weasleyovskými samopísacími perami. Pri používaní sú to návykové kúsky mágie, a tí malí darebáci urobili niečo natoľko komplikované, že nemôže prísť na to, ako to kúzlo zopakovať. Žiada viac brkov a zároveň navrhuje, aby ich rozdelili podľa druhov pier. Hoci už má normálny variant, veľmi rád by si nechal vyrobiť samopísací brk z chvosta samca kvesala chocholatého, 1) ktoré si vybral kvôli spojitosti tohto vtáka s Quetzalcoatlom, 2) slobodou a rastom rastlín. Je slizolinským majstrom elixírov a veľmi dobre vie nájsť hodnotu vo všetkých troch vlastnostiach.

Severus si oblečie kabát a rozhodne sa zatiaľ zriecť habitu. Zbalí si však jeden zo svojich ľahkých habitov a plášť, ako aj hodvábny vlnený habit, ktorý mu minulý týždeň daroval Nizar. Netuší, do akej situácie sa s Nizarom dostane po "vianočnej večeri", ale ak sa za posledných dvadsať rokov niečo naučil, tak to, že na prezentácii medzi čistokrvnými sakramentsky záleží.

Premýšľa o tom, kým zavinie darovaný tarotový balíček do látky a zabalí ho tiež. Netuší prečo, žiadnu vešteckú iskru okrem tých kariet nemá, ale dôveruje svojmu inštinktu.

Povedz to, povie si Severus a pozerá sa do zrkadla v kúpeľni po tom, čo si prečeše vlasy a zbalí zvyšné potrebné veci. Nizar ti povedal tieto slová. Prečo ich nemôžeš povedať na oplátku?

Nizar vie o každej hroznej veci, ktorú Severus kedy vyslovil o Jamesovi alebo Harrym Potterovi, a nikdy mu to nemal za zlé - stále to nemá za zlé, dokonca ani po odhalení istých právd. Nikdy od Severusa nežiadal, aby bol iný, ako je, nikdy od neho nežiadal, aby sa správal určitým spôsobom nad rámec jednoduchých pravidiel života v Slizoline.

Severus. Volám sa Severus.

Severus. Spotvorená latinčina: oddeliť. Myslím... myslím, že som kedysi poznal kúzelníka s týmto menom, ale už si toho veľa nepamätám. Pamätám si však, že bol veľmi talentovaný. Možno budeš mať tú vlastnosť aj ty.

Latinčina sa v magických spoločenstvách pred tisíc rokmi bežne používala. Mohla to byť náhoda... a predsa Severus začína uvažovať, či to nebol len výpadok pamäti a Nizar nemal na mysli samotného Severusa. Nie je si istý, či sa na to vôbec chce pýtať.

Severus zdvihne tašku, ktorá nevyzerá o nič väčšia a nie je ťažšia, ako keby bola prázdna, a potom ju zmenší, než si ju vloží do vrecka. Dvakrát skontroluje, či je jeho letaxové spojenie zapečatené a či sú jeho komnaty chránené. Potom sa premiestni do svojej kancelárie, aby zatvoril letax a na toto obdobie zabezpečí dvere. Zopakuje si aj zvyk, na ktorý sa vždy spolieha pri cestovaní: do vrecka saka si vloží výber elixírov pre prípad núdze, hoci tentoraz ich tam má viac ako zvyčajne. Potom sa zamračí a pridá veľkú fľaštičku s liekom proti opici.

"Celé prázdniny?" Albus sa zdá byť prekvapený, keď mu Severus oznámi svoje zámery. "To je prvý raz od... roku 1989, však?"

"Áno," odpovedal.

"A Nizar tiež." Albus vrhne na Severusa vyčkávajúci pohľad.

"Niekto zdvorilo požiadal o uvedenie do dvadsiateho storočia. Ja mu ho poskytnem," vysvetlí Severus plochým hlasom, akoby radšej robil niečo iné. Albus je dosť inteligentný na to, aby možno rozoznal opak, ale to neznamená, že mu to Severus niekedy sakra povie.

Keď sa vráti do Nizarových komnát, Nizar práve vychádza zo svojej spálne a zapína posledné hodvábom potiahnuté gombíky na zlatom vyšívanej dlhej veste, o ktorej Nizar tvrdí, že je pravdepodobne Salazarova. "To netrvalo dlho."

"Ak som na niečo zabudol, môžem sa sem premiestniť späť," povie Severus. "To je okázalejšie, ako som čakal."

"Okázalé - fantázia. Och." Nizar sa pozrie na vestu. "Severus, nevlastním nič, čo by sa nedalo označiť za drasticky prehnané oblečenie. Okrem toho, takto môže Salazar fňukať, či je jeho, a ja mu môžem vyčítať, že mi ukradol moju."

Salazar príde tesne po obede. Severus úprimne uvažuje, či ten človek nenasadil domácich škriatkov, aby ich špehovali, len aby boli jeho vstupy dobre načasované. Spozoruje Nizara a potľapká ho po jeho dlhej veste. "Nie je to moje?"

"Asi áno, ale jej dvojča, ktoré patrí mne, náhodou chýba!" Nizar strelí späť. "Zaujímalo by ma, ako sa to stalo?"

Salazar sa na látku zmätene pozrie. "Zaujímalo by ma, ako je možné, že táto je stále neporušená."

"Za to môžu domáci škriatkovia. Okolo mojich komnát je stále omotaných toľko konzervačných kúziel, že trvá celé dni, kým sa jedlo pokazí. Skontroloval som to; dva týždne, kým splesnivie krajec chleba, zatiaľ čo som sa dva týždne zaoberal škriatkami, ktorí boli urazení, že som im nedovolil zbaviť sa ho."

"Aha. Preto Filky dva týždne mrmlala pod nosom o čudných profesoroch," povie Severus. "Celý ten čas som sa snažil prísť na to, čím som si tú poctu zaslúžil."

Salazar zamyslene potiahne Nizara za vestu. "Ak ti zostalo niečo z toho druhého hodvábu, vytiahni kúsok, o ktorý ti nevadí prísť. Chcem to späť a viem, že mi to nedáš, ak nebudem mať čo vymeniť."

"To máš sakra pravdu, že nedám." Nizar na chvíľu zmizne v spálni a vráti sa do obývačky s hodvábnou tunikou v rukách. Ak Severus správne odhaduje dĺžku, tá sa nedočkala modernej úpravy od škriatkov.

Salazar si prezrie čierny hodváb, ktorý má vyšívané pásy na manžetách a golieri, ale žiadne iné ozdoby. Nizar prechádza aj po dĺžke niečoho, čo vyzerá ako nepoužité striebrom vyšívané lemovanie. "Daj to dolu. Nemôžem to urobiť, ak to máš na sebe," zamrmle Salazar.

"Dobrá poznámka." Nizar rozopne väčšinu gombíkov vesty tak, že po nich všetkých prejde prstom.

"To je podvádzanie," poznamená Severus.

"Áno, ale ja vlastne rád rozopínam tvoje gombíky," odpovie Nizar a usmeje sa.

"Prečo," spýta sa Severus, "prečo si to zmenil na narážku?"

"Nenechaj ho začať." Salazar netrpezlivo čaká, kým si Nizar stiahne vestu. "Desivo flirtuje, ak má náladu. Raz sa naňho niekto na dvore skutočne sťažoval, že Nizara treba oženiť, aby to prestalo."

"A ako to dopadlo?" Severus sa spýta, hoci už vie, že sa Nizar nikdy neoženil.

"Povedal som kráľovi, že v okamihu, keď ošuká ovcu na okraji útesu, sa ožením, ale ani o minútu skôr." Nizar sa usmeje, keď podáva Salazarovi vestu. "Zvláštne, že potom nikto ani slovíčkom nespomenul potrebu môjho manželstva."

"Pretože to by znamenalo, že kráľ by sa mal venovať šukaniu oviec." Salazar položí tuniku aj vestu na koberec. "Stále neviem, ako to, že si za to Nizar nevyslúžil odsúdenie do väzenia."

"Pretože som sakramentsky šarmantný a kráľ Alfonz ma mal rád, zatiaľ čo teba musel naďalej profesionálne nemať rád, pretože si zabil jeho bratranca a menovca."

Salazar sa zamračí. "Zaslúžil si to, kurva!"

"Nepovedal si niečo podobné o Merlinovi?" Spýta sa Severus Nizara, potláčajúc úsmev.

Nizar pokrčí ramenami. "Aby som bol spravodlivý, obaja si to, kurva, zaslúžili, ale Merlina som nepopravil, len som ho udrel."

"Ten pohľad na Godrikovu tvár." Salazar sa usmeje pri milej spomienke. "Rovnako dobre by si bol urobil, keby si Godrikovi vrazil medzi oči."

"Dúfam, že vieš, ako vyzeral originál," povie Nizar, keď Salazar zdvihne prútik. "Lebo ja nie."

"Stále mám kúsok z neho zabalený pod každým konzervačným kúzlom, ktoré som zvládol," povie mu Salazar. "Dokonca aj magicky utkaný hodváb vydrží len tak dlho, pokiaľ ho chránime."

Pocit mágie sa stáva teplou váhou vo vzduchu. Severus má stále chuť zadržať dych proti tomu pocitu, ale musí sa naučiť to nerobiť. Toto je samotný Rokfort, sila hradnej mágie, ktorá sa rúti vpred, keď sa pokúša Salazara Slizolina zabaliť do priateľského objatia.

Čierna tunika stráca svoj tvar, kým sa nezhoduje s vestou; dodatočný materiál je použitý na zhustenie pôvodného hodvábu do rovnakej konzistencie ako vesta. Strieborná výšivka sa rozkladá a pretkáva, až kým sa z nej nestanú lesklé strieborné nite vo vzore, ktorý sa zhoduje so zlatým vzorom druhej výšivky.

"A teraz tá oveľa ťažšia časť. Helga povstane z popola svojej vlastnej pohrebnej hranice a stiahne ma z kože, ak to poseriem. Invocar esmeralda." Salazar natiahne ruku a zachytí surový zelený kameň, ktorý sa objaví vo vzduchu, skôr než stihne spadnúť.

Nizar si prekríži ruky a sleduje, ako Salazar pracuje. "To je niečo, čo by sa ešte stále malo učiť na hodinách MLOKov v transfigurácii."

Salazar drží kameň a pozerá naň so zdvihnutým prútikom. Surový smaragd sa začne odvíjať ako jemná zelená niť, ktorú potom pridá na vestu ako zvýraznenie striebra.

Salazar zdvihne novú čiernu vestu, vyšívanú doslova striebornou a smaragdovou niťou, doplnenú rovnakým radom gombíkov a rozparkami po bokoch na uľahčenie pohybu. "Tak. Teraz je to na obchod?"

Nizar zoberie druhú vestu a hodí ju Salazarovi do tváre. "Áno." Salazar mu to opätuje a Nizar sa pozerá na hodváb, prstami sleduje striebro a smaragd. "Bol by som to spackal. Nepamätal som si dosť detailov."

Salazar podobne sleduje výšivku bez toho, aby si všimol, že Nizar robí to isté. "Zlatá s bronzovými odleskami. Helga a ja sme vždy mali veľkú záľubu v zlate na čiernej."

"Rowena má striebornú, bronzovú a modrú," zašomre Nizar. "Bronzová na modrom hodvábe so striebornými šperkmi."

"A potom tu bol Godrik, ktorý si neobliekol nič iné ako ľanové plátno a kožu, iba ak sme ho násilím ťahali na dvor, aby splnil povinnosť k vlastnému sakramentskému kráľovi."

"Pamätáš si, ako ho Helga zakliala, lebo neprestal fňukať o pančucháčoch?" Nizar sa spýta.

Salazar prikývne a usmeje sa. "Nemyslím si, že by jej to vadilo, ale bol to Æhelred 3) a ten úbohý idiot potreboval, aby jeho grófi aspoň predstierali, že chcú byť prítomní."

"A potom to Æthelred okamžite posral tým, že sa rozhodol, že všetci čarodejníci sú zlí." Nizar si povzdychol, keď si obliekal obnovenú vestu. "A tak vznikla tradícia dánskej dane, 4) a to všetko preto, že sa ten idiot vykašľal na najsilnejších ochrancov svojho kráľovstva."

Salazar si vyzlečie koženú vestu, ktorú má na sebe, a oblečie si zlatom vyšívanú vestu. "Dobre. Chvíľu som bol presvedčený, že mi nesadne. Aha, a bolo tak trochu zábavné sledovať, ako sa anglický kráľ pokúša v mene koruny nárokovať si Crábhadh Mhìle, 5) hlavne preto, že ho nemohli ani za svet nájsť. Godrik zrušil nezmapovateľné kúzlo pre väčšinu z Crábhadh Mhìle až neskôr, keď Sedemai zabezpečila samotný uzol."

"Nechaj ma hádať. Crábhadh Mhìle je teraz známy ako malá dedinka s názvom Godrikova úžľabina," povie Nizar pobavene.

"To nie je ani tak odhad, ako skôr intelektuálne uvedomenie, hermanito."

Severus sa pozrie na oboch bratov. Vesta je štylizovaná bez rukávov a je dlhá takmer po kolená, vyšívaná niťami z drahých kovov. Je to, akoby videl prekliate kráľovské držiaky na knihy, ktoré stoja spolu, a je to sakramentsky pôsobivý pohľad. "Po prvé: tento rozhovor je fascinujúci a teraz som rád, že som sa rozhodol pribaliť si veľmi veľkú fľaštičku s vynikajúcim liekom proti opici, pretože presne viem, ako bude prebiehať časť tejto dovolenky."

"Aha, prežila?" Salazar sa na Nizara usmeje. "Smrť vo fľaši?"

"A je rovnako silná, brat."

"OBOCH," povie nad nimi Severus a snaží sa neusmievať, "myslím, že by som vás mal oboch vziať so sebou ako odpoveď na pozvanie madam Malfoyovej na vianočnú večeru vo Wiltshire."

"To by mohla byť zábava," zamyslí sa Nizar v rovnakom čase ako Salazar, "Ja s radosťou predstieram, že som mŕtvy, ďakujem."

"Ale dlhšie už nie, však," zdvihne Severus obočie. "Povedzte mi, že sa mýlim."

Salazar sa na Severusa pozrie so zjavným potešením. "Braček, ak by som to predtým neschvaľoval, tak teraz už určite áno."

"To nie je tvoje prekliate rozhodnutie!" Nizar odvrkne.

"Som najstarší, takže áno, je." Salazar kývne na Severusa. "Taký je do veľkej miery plán, hoci som nečakal, že sa tak skoro opäť stanem verejnou osobou. Chápem to tak, že v hre je politika?"

"V súvislosti s Narcisou Malfoyovou? Určite, a okrem podozrení netuším, o čo ide. Ak však plánuje zradu..."

"Tri prútiky sú lepšie ako dva a jeden z nás bude musieť odtiaľ sakra dostať Draca," dokončí Nizar a zamračí sa.

"Draco urobil vyhlásenia?" Severus sa zaujato spýta.

"Vyhlásil, že nechce zomrieť za pokrytca. To je jediné vyhlásenie, ktoré si niekto v Dracovom postavení môže dovoliť, a ja mu radšej verím na slovo, než aby som ho nechal s ľuďmi, ktorí by ho nútili k opaku."

Salazar objaví Kanzu, ako leží pred krbom, a syčí na ňu, až kým mu nezalezie do rúk. "Tu je moje milé dievčatko," povie po anglicky a nechtom palca pohladí Kanzu po hlave. "Som veľmi rád, že môj brat je oveľa tvrdohlavejší ako ja a že tvoja mama bola taký zákerný plaz."

"Çinara bola, áno," súhlasí Nizar a natiahne ruku k baziliškovi. Kanza poslednýkrát šibne k Salazarovi jazykom, kým sa vyšplhá Nizarovi na rukáv a usadí sa mu okolo krku. "Stále je na seba veľmi pyšná, že skamenela horcrux. Odchádzame?"

"Ak si pripravený." Salazar natiahne ruku. Počká, kým sa Severus aj Nizar chytia, a potom ich premiestni priamo do Londýna. Prichádzajú v tieni stromu, úplne nepovšimnutí chodcami a autami, ktoré cestujú okolo nich.

"Trochu tu pôsobí kúzlo rozčarovania," vysvetľuje Salazar a vedie ich preč od stromu smerom k krčme. Severus spoznáva, že táto štvrť sa nachádza v tej istej štvrti ako Grimmauldovo námestie - našťastie, mestský dom Blackovcov je vzdialený niekoľko míľ.

"Edwardovo námestie." Salazar ukáže na juhozápad. "King's Cross je hneď za kanálom, tadiaľto."

Krčma má našťastie druhé dvere, ktoré vedú do strmého, úzkeho schodiska. Na druhom poschodí sú štyri dvere do štyroch bytov s rôznymi nápismi; Salazar vloží kľúč do zámku posledných dverí, ale neotvorí ich. Namiesto toho sa otočí a dá Nizarovi a Severusovi kópiu toho istého kľúča. "Každý z vás, kľúč do zámku. Doslova sa kľúčom zapichnete do ochrán, inak z vás nezostane nič, len hromada popola."

"Príjemné," povie Nizar, ale znie to, akoby schvaľoval smrtiace bezpečnostné opatrenia. Tiež sleduje, ako Severus zasúva kľúč, a potom ho napodobní. Keď sa tak stane, Salazar zatlačí dvere a odhalí malý, pohodlný salónik s krbom, ktorý je práve tak veľký, aby sa oň mohli deliť dvaja ľudia bez toho, aby bol preplnený. Vedľa je krátka chodba, v ktorej je veľmi veľká, svetlá kuchyňa, ktorá by podľa práva mala zaberať celú dostupnú plochu bytu. Naproti kuchyni je postavená jedáleň so šiestimi miestami na sedenie, zatiaľ čo ďalej na chodbe sú štyri spálne, každá s vlastnou kúpeľňou.

Zadná časť bytu má posuvné sklenené dvere, ktoré prepúšťajú slnečné svetlo. Otvorenie odhalí balkón spojený s oceľovým schodiskom, ktoré vedie do súkromnej, tehlami obloženej záhrady, o ktorej sa Salazar zmienil v to ráno. "Bylinky," poznamená Severus a pozrie na rovné rady kvetov, byliniek a magických rastlín, ktoré nahrádzajú zbytočné vytvarované rastliny.

"Často ich potrebujem, a tak mám istotu, že mi ich susedia nezoberú." Salazar sa nakloní cez zábradlie balkóna. "Existujú aj zvukové kúzla, ktoré vpúšťajú zvuk, ale nepúšťajú ho von."

"Výhodné," povie Nizar nevinným tónom. Severus sa naňho zahľadí, ale Nizar sa na odpoveď len usmeje.

"Tie kľúče majú v sebe aj trochu efektnej mágie." Salazar sa zahľadí na zamračenú oblohu. "Teraz sú s vami spojené krvou, živým kúskom pokrvného rozpoznania. Ak niekto jeden z nich ukradne a pokúsi sa ho použiť, výsledok sa mu vôbec nebude páčiť."

"Narážaš na to, že aj keď je jeden z nás v byte, mali by sme nechať druhého odomknúť dvere, aby mohol vojsť," povie Nizar a zvraští obočie. "To sa už predsa stalo, nie? Niekto otvoril dvere niekomu inému."

"Áno, stalo sa to." Salazar stiahne kútiky úst. "Je sakramentsky ťažké usporiadať pohreb niekomu, koho už obe strany vyhlásili za mŕtveho - a to vynechávam, aké ťažké bolo vložiť telo toho muža do jeho vlastnej krypty, vzhľadom na to, že už mala svojho obyvateľa."

"Koho?" Severus sa zvedavo spýta.

Salazar pokrúti hlavou. "Nie, Severus. Keď sa táto vojna skončí, dozvieš sa to. Existuje zoznam, ktorý sa dostane do Nizarovho vlastníctva. Chcem, aby tie mená spoznal, ale až keď to bude bezpečné. Ty!" Salazar ukáže na svojho brata. "Choď si vybrať spálňu, na ktorú sa vydržíš pozerať najbližších štrnásť dní." Nizar prevráti oči a vráti sa do bytu.

"A my sa tu zdržiavame, lebo...?"

"Pretože darček, ktorý mám pre Nizara na slnovrat, ten, ktorý som mu plánoval dať... to, čo som sa dozvedel minulý utorok, mohlo tieto plány spáliť na popol." Salazar siahne do vrecka nohavíc a vytiahne malú knižku, ktorú zväčší a odhalí fotoalbum. Severus cíti, ako sa mu pri pohľade na prvú fotografiu za obalom albumu zatají dych: Lily, James a maličký Harry Potter. "Neviem, či by to malo byť opäť jeho tak skoro."

"Ako si to získal?" Severus sa spýta a prelistuje niekoľko strán. Všetky fotografie vnútri sú z roku 1977 a neskôr a sú na nich len James alebo Lily - alebo neskôr rodičia so svojím dieťaťom.

Salazar vezme album späť a zatvorí ho. "Pýtal si sa ma na júl. Toto je jediná vec, o ktorú ma brat požiadal, aby som ju chránil. Nie knihu alebo metlu, list alebo šperk. Len to a nič iné."

"Nechajte ma o tom popremýšľať," povie Severus a nevie, čo iné by navrhol. "Možno po pretrvávajúcom tieni zajtrajšej vianočnej večere."

"Ach, odpísal som Narcisse a pred chvíľou som poslal odpoveď požičaným domácim škriatkom," povie Nizar. Salazar schová zmenšený album späť do vrecka, keď Nizar vyjde späť von. "Pridal som plus jeden, aby som nahradil Salazarovu účasť."

Salazar sa zamračí. "Nepovedal som, že sa zúčastním!"

"Škoda," odpovie Nizar s drzým úsmevom. "Môžeš sa prestať hrať na mŕtveho vo veľkom štýle, a tým veľkým myslím to, že vystrašíš absolútne na sračku množstvo čistokrvných debilov."

Salazarov výraz sa rozjasní. "Tak o koľkej by som sa sem mal zajtra vrátiť?"

"O štvrtej," odpovie Severus pobavene. Nizar skutočne rozumie slizolinskej motivácii, bez ohľadu na to, o ktorého Slizolina ide.

"Tak sa uvidíme zajtra večer," vyhlási Salazar a odmiestni sa z balkóna.

____________________________________

"Vybalil som sa tam v tej spálni," povie Nizar a ukáže na spálňu, ktorá je najbližšie k vonkajšej stene a k potenciálnej únikovej ceste do záhrady na balkóne, ak bude únik nevyhnutný. "Ak nechceš inú izbu."

Severus sa na chvíľu prišpendlí Nizara k stene a s nadšením sleduje, ako taká jednoduchá vec spôsobuje, že Nizar otvorí pery a v reakcii sa mu rozšíria zreničky. Potom ho pobozká, prisaje sa na Nizarovu spodnú peru a vyslúži si tiché zakňučanie. "Keby som chcel spať v inej spálni, zostal by som na Rokforte."

"Správne. Beriem. Budem... niečo," povie Nizar neurčito a cestou po chodbe takmer vojde rovno do zárubne dverí, ktoré sa otvárajú do kuchyne.

Severus sa usmeje a vojde do spálne, pričom vybalí, čo priniesol, do zásuviek, ktoré ešte neboli obsadené. Dajme tomu, že jedna zo zásuviek je plná esejí zviazaných štyrmi rôznymi fakultnými farbami. Severus sa stále nerozhodol, čo je horšie - neustále zadávanie domácich úloh a potreba ich známkovať, alebo možnosť, že bude musieť známkovať všetky naraz.

Zdvihne hlavu, keď počuje hudbu. Nie alboku, ktorá sa zmenila na hromádku popola, ale jedinú drevenú píšťalu dobre naladenej a vyrobenej zobcovej flauty. Očakáva, že melódia bude opakovaním dvoch, ktoré už počul, alebo niečím neznámym, a je veľmi prekvapený, keď to nie je ani jedno, ani druhé.

Severus sa vráti na chodbu, prejde okolo kuchyne a jedálne a nájde Nizara v stiesnenom salóne. Má zavreté oči, keď vyberá noty, prsty sa mu pohybujú po palisandrovom dreve tak, že to vyzerá jednoducho. Takisto, ako si Severus uvedomuje, sa ani raz nezastaví, aby sa nadýchol. Netušil, že na zobcovú flautu sa dá aplikovať kruhové dýchanie.

Nizar vyberie flautu z úst a pozrie naňho. "Aha, čo je teraz za výraz?"

"Kde si počul tú pieseň?" Severusa prekvapí chrapľavosť jeho hlasu.

"Toto?" Nizar pozrie na flautu, akoby v nej bola odpoveď na Severusovu otázku. "Je to len melódia, ktorú som mal v hlave, občas, už... bohovia. Doslova stáročia, Severus."

"Stáročia." Severus sa obzrie a zbadá, že v rohu nie je postavený gramofón, ale poriadny presklený trojrýchlostný prehrávač zo sedemdesiatych rokov na rohovom stojane. Vo vnútri skrine pod ním sú riadne uložené vinylové platne. Vzhľadom na Salazarovo piatkové tričko Severusa neprekvapí, že v malej zbierke nájde Pink Floyd. Vytiahne prvý album a vysunie platňu z papiera, pričom sa pri tom obzerá okolo seba. Gramofón nie je zapojený a nevidí reproduktory, takže o tieto záležitosti sa musí starať mágia.

"Čo to všetko je a čo robíš?" Nizar sa spýta.

"To, čo hráš spred stáročí bolo vydané v roku 1975, Nizar."

"Vážne?" Nizar znie zmätene. "Nemyslíš si, že je to náhoda?"

"Toto nie." Severus ani nemusí hádať, kam umiestniť ihlu. Sú to spomienky, ktoré má v hlave jasné, aj keď len preto, že to, čo prišlo potom, je také skreslené nenávisťou a utrpením. "Toto je nemagická skupina. Pink Floyd. Zdá sa, že tvoj brat je jej fanúšikom."

"To mal včera vytlačené na tričku," zamrmle Nizar a nakloní hlavu, aby počúval, keď sa zvuk vyvalí zo samotných stien. Je v pohode až do tretej slohy, načo zachytí Severusovu ruku v smrtiacom zovretí:

"Ako si len prajem, aby si tu bol,

Sme len dve stratené duše

Plávajúce v akváriu

Roky rokúce

Blúdime rovnakým známym územím

A čo sme našli?

Stále rovnaké obavy

Kiež by si tu bol." 6)

"To nie je správne," zašepká Nizar. "Mala by to byť - žena. Speváčka. Poznám tie slová, ale bola to žena..."

"Nizar." Severus preruší to, čo znie ako menšia panika. "Nizar, to je v poriadku. Tušil som, že to tak môže byť."

Nizar sa naňho zmätene pozrie. "Ako?"

"No - vlastne, Lily tú pieseň nenávidela. Vždy hovorila, že nechápe, prečo sa mi páči." Severus zdvihne ihlu z platne, keď doznejú posledné tóny gitary. "Možno vojna zmenila jej názor."

Nizar ho sleduje, ako odkladá album. "Salazarovi starí rodičia, rodičia, tety, strýkovia - všetci boli mŕtvi do roku 990. Nemám žiadnu spomienku na to, že by som niekoho volal tými titulmi, tými menami. Ja... som rád. Som rád, že si z nej niečo pamätám."

Som rád, že si už nepamätáš, ako si ich počul zomierať, pomyslí si Severus a pochová morbídnu myšlienku skôr, ako sa mu stihne vynoriť v očiach. "Nosíš v sebe spomienku, ktorá zanechala taký trvalý dojem, že ťa ho nezbavilo ani zlyhanie ochranného  kúzla."

"Nie, nezbavilo." Nizarovi sa podarí usmiať. "Pustíš to neskôr znova?"

"Urobím niečo lepšie. Ukážem ti, ako tá prekliata vec funguje." Severus sa pozrie na Nizarovu košeľu a vestu. "Hovoril si, že máš modernú košeľu na gombíky. Choď si ju obliecť. Ideme von."

"Ideme?"

"Salazar ma požiadal, aby som ťa riadne uviedol do dvadsiateho storočia. Nemienim neposlúchnuť zakladateľa svojej fakulty," odpovie Severus. "Pokračuj. Prezleč si košelu. Ak tu Salazar býva, viem si predstaviť, že v jednej z týchto spální je kabát, ktorý si na ňu môžeš obliecť."

Počas čakania Severus prelistuje poznámky k piesni. Posledná časť druhého refrénu má preňho teraz úplne iný význam, ktorý by pred šiestimi mesiacmi považoval za pretkaný trpkosťou:

A vymenil by si

Vedľajšiu rolu vo vojne

Za hlavnú rolu v klietke?

"Raz som to urobil," zašomre Severus. "Ale ja sa chystám z tejto zasranej klietky utiecť."

__________________________________________________________

1) Kvesal chocholatý, krásny zeleno-červeno-biely vták. Je mi jasné, prečo by Severus chcel práve pero z jeho chvosta: https://cs.wikipedia.org/wiki/Kvesal_chocholat%C3%BD

2) Quetzalcoatl - aztécky boh, viď: https://cs.wikipedia.org/wiki/Quetzalcoatl

3) Æthelred II. Nerozhodný (aj Ethelred) bol anglickým kráľom v rokoch 978-1013 a potom 1014 a 1016.  Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Ethelred_II.

4) Danegold, dánska daň, bola daň vyberaná ako tribút alebo za ochranu vikingským nájazdníkom, aby sa krajina zachránila pred spustošením. Bola charakteristická pre kráľovskú politiku v Anglicku aj vo Francii v 9. až 11. storočí. V roku 1012 ju kráľ Ethelred II. zaviedol ako daň, ktorou platil za oddiely škandinávskych žoldnierov, aby pomáhali brániť kráľovstvo. Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Danegeld

5) Len pre pripomienku, Godrikovi v minulosti hovorili Godrik z Crábhadh Mhìle, z toho sa vyvinulo Crabhomile a z toho následne Chrabromil. Crábhadh mhìle znamenalo „Uzol oddanosti“.

6) Pink Floyd, Wish You Were Here: https://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/pink-floyd/wish-you-were-here-4846