Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka: Táto kapitola je trochu odlišná pokiaľ ide o časové súvislosti. Prvá časť je prítomnosť, ďalšia minulosť, potom znova prítomnosť, potom budúcnosť a na koniec je to asi rok po tretej časti. Je to mätúce. LOL (smeje sa nahlas). Našťastie, vôbec na tom nezáleží.

Prosím, pamätajte na zámer tohto príbehu: Vyslobodiť Draca z jeho osudu v Daroch smrti. Taktiež sa to zvrtlo na príbeh Draco/Hermiona, ale to bola jednoducho len čerešnička na torte.

Kapitola 7 Mysli vážne, čo hovoríš

Hermiona dostala od Draca list na druhý deň po procese a požiadal ju, aby s ním šla na večeru v piatok večer. Čakala celú hodinu, počas ktorej si urobila zoznam dôvodov za a proti, skôr než kladne odpovedala. Jej zoznam skončil nerozhodne, ale jej srdce trvalo na tom, aby prijala Dracove pozvanie.

Keď toto vybavila, Hermiona čakala dva dni, kým sa znova pokúsila porozprávať s Ronom. Našla ho v Šikmej uličke, vo Weasleyovských výmysloch a vynálezoch, ako s Georgeom znova zapĺňa police.

"Čaute, George, Ron," povedala, keď vošla.

Obaja vzhliadli od svojej úlohy. George jej venoval namáhavý úškrn, kým Ron len prikývol.

"Čo ťa privádza?" spýtal sa George, keď opustil police a prešiel k pultu.

"Dúfala som, že zastihnem Rona," riekla.

"Ach, nuž, máš šťastie, je tu," kývol George Ronovým smerom a dal sa do urovnávania tovaru na stene za pultom.

Hermiona prešla tam, kde Ron stále pracoval. "Ahoj," riekla.

"Ahoj," neurčite odpovedal.

"Môžeme sa porozprávať?" spýtala sa, keď si kľakla vedľa neho.

Pokrčil plecami. "Beriem to tak, že ti v tom nezabránim."

"Niekde, kde je viac súkromia, možno?" odvetila.

"Choď," zavolal George. "Mám to tu pod kontrolou."

Ron sa netváril, že je šťastný toto počuť a predviedol riadne dlhé divadlo zo vstávania, odloženia nevyložených produktov nabok a opúšťania obchodu.

Prešli polovicu uličky bez toho, aby jeden druhému povedali slovka. Hermiona nenávidela ten odstup medzi nimi, to bolestivé mlčanie. "Ron, hovor so mnou."

"O čom?" spýtal sa, keď šúchal nohami a kopal do kamienkov.

"O čom inom?" odvetila. "Sú to len tri dni a ja neodkážem vystáť, že práve teraz nie sme priateľmi."

Ron sa k nej otočil, čerstvá dávka bolesti a hnevu v jeho očiach. "Áno? Nuž, o tom si mala premýšľať skôr než si sa rozhodla ísť sa muchlovať s nepriateľom." Kopol do kameňa tak silno, že sa odrazil niekoľko stôp pred nich a trafil zatúlanú mačku na druhej strane.

"Nič také som neurobila, Ron," tvrdila Hermiona. "A on nie je nepriateľ, spomínaš si?"

"Je taký aký je," zamrmlal Ron. Potom, sklamaný, povedal, "nerozumiem ti, Hermiona. Pobozkala si ma len pred troma týždňami a teraz si chceš vyjsť s Malfoyom? Ako sa to vôbec stalo? Nie," dodal rýchlo, keď uhol nabok, aby bol medzi nimi väčší priestor. "Nechaj si to, nemyslím si, že to chcem vedieť."

"Nedokážem to vysvetliť," odpovedala mu aj tak Hermiona. "Myslela som si, že to vždy budeš ty, ale tieto pocity... vybledli. Nezamýšľala som, aby sa to stalo, nechcela som, aby sa to stalo, ale stalo sa a neexistuje nič, čo by som s tým mohla urobiť."

"Ako si ich zaslúžil on?" uškrnul sa Ron. "Čo mohol urobiť, že si vyslúžiť tvoju náklonnosť, Hermiona?"

"Iné než že mi zachránil život?" odsekla. "To nespôsobilo, že som si ho obľúbila, ale určite to zmenilo to, ako som o ňom zmýšľala. Ako by mohlo nezmeniť?"

Ron sa zamračil. "Je to stále taký slizký blb s predsudkami. Bude to chcieť oveľa viac než záchranu tvojho života, aby si ma presvedčila o inom."

Hermiona si netrpezlivo vzdychla. "Fajn, proste - fajn. Ty dokážeš byť občas tvrdohlavý, vieš to?"

"Ja?" spýtal sa neveriacky. "Ach, to je humorné, keď to povieš ty. Ty si príliš tvrdohlavá, aby si videla, že je Malfoy možno niečo iné než úplný svätec!"

"To nie je pravda!" vykríkla. "Viem, že nie je dokonalý, ale nemôžem si pomôcť, aby som necítila to, čo cítim."

Ron cúvol, ako keby mu vrazili. Potom sa posmieval. "Ach, ja stále zabúdam. Ty máš tú krysu rada. To je dobre, Hermiona. Ale nemôžeš mať oboje."

"To malo znamenať čo?" dožadovala sa.

"Ty si sa rozhodla v ten deň, keď si mu dala prednosť predo mnou a Harrym. Nezabudneme, kde stojíme v tvojich očiach, takže k nám nepríď plakať, keď ti Malfoy zlomí srdce a rozdupe všetky jeho kúsky!"

Dostali sa na koniec uličky blízko Deravého kotlíka a zastavili pri plote.

"Nikdy som nedala prednosť jemu pred tebou a Harrym," povedala Hermiona cez zaťaté zuby. "Nikdy."

"Ty si mu dala prednosť predo mnou," povedal nahnevane Ron.

"Určite nie!" protestovala. "Nemôžem sa prinútiť, aby som k tebe niečo cítila, presne tak ako sa nemôžem prinútiť, aby prestali moje city k nemu!"

"Ale nemusíš s ním ísť von!" vykríkol Ron.

Hermiona bola vďačná, že ulica je skoro bez zvyčajných zákazníkov. "Nežiadam ťa, aby si toto prijal, Ron," povedala, už viacej nekričala. "Chcem vedieť... potrebujem vedieť, že to neukončí naše priateľstvo. Viem, že som ti ublížila, a je mi to ľúto, viac ľúto než si dokážeš predstaviť. Nežiadam ťa, aby si mi práve teraz odpustil... Len ťa nemôžem úplne stratiť."

Sledoval ju, nedôvera evidentná v jeho tvári.

"Musím to vedieť, Ron, pretože to rozhodnutie nedokážem urobiť. Bol si môj priateľ celý môj život - v tej časti, ktorá je naozaj dôležitá - a ja nebudem riskovať, že ťa stratím." Zdvihla hlavu a pozrela sa mu do očí. "Takže mi povedz. Ak s ním pôjdem von, bude naše priateľstvo neodvratne zničené?"

Ron zvraštil čelo, ale neodpovedal hneď. Potom sa zamračil a odvrátil sa, znova kopal  do kamienkov. Keď sa znova stretol s jej pohľadom, tváril sa rezignovane."

"Nemám ho rád," povedal. "Som mu nekonečne vďačný, že ti zachránil život, ale neznášam ho. K tomu, čo si povedala..." Ťažko si vzdychol. "Čo by som bol za priateľa, keby som ti bránil byť s ním?"

Hermionine oči sa roztvorili. "Myslíš to vážne?"

Zastal; v jeho očiach nádej, že by zmenila názor. "Áno, myslím. Ale to neznamená, že nie som na teba naštvaný. Nič sa nezmení. Neviem, kedy ťa chcem znova vidieť."

Prikývla, zahryznúc si do pery. "Ale budeme znova priatelia, správne?"

"Samozrejme," zamrmlal.  "Len čo odkopneš tú blonďavú hrôzu, daj mi vedieť."

Kútik jej úst sa v jemnom úsmeve zdvihol nahor. "Vďaka, Ron."

"Áno, niet za čo," riekol, strapatiac si vlasy. "Musím sa vrátiť k Georgeovi. Nerád ho nechávam dlho samého."

"Je v poriadku?" spýtal sa.

"Bude," odpovedal Ron. "Všetci budeme. Raz."

Draco nechcel byť nikde v blízkosti Veľkej siene, kde sa konala väčšina bojov. Kvôli jednému, nikto nevedel, na ktorej strane naozaj bol, a strana Grangerovej by ho bez otázok prekliala, keby ho zbadali.  Stále bol pod Splývacím kúzlom, keď skúmal scénu vo Vstupnej hale.

Potom Temný pán vykríkol nejaký príkaz nasmerovaný na jeho otca. Dracovi sa zježili chĺpky hrôzou. Jeho matka bola tu, niekde, a bojovala. Musel ju nájsť, vypadnúť z tejto mely, dostať ju do bezpečia! Pri tom by mohol skontrolovať Grangerovú, napriek tomu, že asi bola s Weasleym. Draco sa zamračil a vošiel do Veľkej siene.

Bol tam blázinec. Všade lietali kliatby, ľudia pobehovali a kričali, a Draco musel vynaložiť mimoriadnu námahu, aby sa nestal terčom nejakého zatúlaného kúzla.

Keď hľadal matkine charakteristické jasne blond vlasy, Draco začul zvuk, pri ktorom sa striasol: chichot jeho tety. Otočil sa k tomu zvuku a zbadal Grangerovú, Lunu Lovegoodovú a to Weasleyovské dievča, ako s ňou bojujú. Hoci sa zdalo, že ju zadržiavali, bolo to len otázka času, kedy Bellatrix získa navrch. Bola príliš zručná, aby ju zložili tri skúsené, ale neplnoleté čarodejnice.

Zrazu pred Bellatrix pribehla ako fúria tá Weasleyovie matka, jej tvár skrivená zúrivosťou a jej prútik pálil kúzla skoro sám. Celá miestnosť zastala, aby sledovala to zúčtovanie a Draco zistil, že mlčky fandí tej červenovlasej čarodejnici.

Keď zložila Bellatrix, hnev Temného pána explodoval. Potom sa odnikiaľ ukázal Potter a Draco vedel, že je práve svedkom konca. Nikdy vo svojom živote nechcel viacej, aby Potter uspel.

Tá scéna bola naozaj fascinujúca. Ani jeden nezaútočil, len chodili v kruhu ako mrchožrúti nad zomierajúcim stvorením pod nimi. Vymenili si slová, ktoré splynuli dohromady, kým sa Dracova pozornosť sústredila na jeho matku v dave.

Jeho pozornosť bola ale čoskoro pritiahnutá k tej výmene slovami Temného pána:

"Pred troma hodinami som zabil Severusa Snapa a..."

To bolo jediné, čo Draco začul, keď sa jeho srdce zrazu rozbúšilo a do uší sa mu nahrnula krv. Snape bol... mŕtvy? Zabil ho Temný pán? To znamená, že... Draco klesol k zemi. To znamenalo, že jeho jediná nádej, ten jediný, kto vedel o ňom pravdu, sa viacej za neho nemohol zaručiť. Zrazu jeho snaha v poslednom roku neznamenala nič a jediné, čo zostávalo, aby sa o ňom hovorilo, bol jeho neúspešný pokus zabiť Dumbledora.

Nejasne si Draco pomyslel, že začul povedať svoje meno a potom nastalo jasné svetlo. Obaja Potter aj Temný pán vykríkli a potom bol koniec, naozaj a skutočne, konečne koniec.

Potter vyhral.

"Draco!"

Zdvihol hlavu, spoznal hlas svojej matky. Znova zavolala, a on sa postavil, uvedomiac si, že sa Splývacie kúzlo zrušilo, nejako.

"Matka!" zavolal.

"Draco!" Zdalo sa, že sa približuje a úľava bola viditeľná na jej tvári.

Zúrivo prezeral dav, až kým sa čiastočne nerozdelil a neodhalil jeho rodičov, bezpečných a nezranených. Narcissa sa prihnala k nemu a hodila sa mu okolo krku, plačúc úľavou.

Lucius, tiež, objal svoju rodinu, tentoraz sa nezaujímal, že si toho možno všimnú ostatní.

"Ach, môj synu, môj synu," opakovala Narcissa, držiac sa Draca a prehrabávajúc mu rukami vlasy.

"Ja... ja som vás nemohol nájsť," povedal Draco, jeho slová tlmené na krku jeho matky. "Nevidel som vás bojovať."

"Nebojovali sme," odpovedal Lucius. "Hľadali sme ťa."

Draco sa nesmelo usmial na svojho otca ponad matkine plece a potom sa odtiahol, aby sa usmial na ňu. V tej chvíli bol svet dokonalý.

Hermiona v dome svojich rodičov netrpezlivo čakala, kým bude sedem hodín. Draco trval na tom, že ju vyzdvihne v aute, ktoré na tento večer zaobstaral. Desať minút pred tou hodinou si stále nebola istá, čo mu povie. Napriek tomu, že ju Ron uistil, že chodenie s Draco neovplyvní navždy ich priateľstvo, stále ju nechcel vidieť alebo s ňou hovoriť.

Vedela, že potrebuje čas, aby sa cez ňu dostal, ale vedomie, že ona sa zaujímala o niekoho iného, len veci zhoršovalo. Ron nikdy neprijme Draca a ak s ním veci budú pokračovať, Hermiona nevedela, čo bude robiť.

Keď tri minúty pred siedmou zazvonil zvonček na dverách, Hermiona vyskočila, vyplašená. Zasmiala sa sama sebe, a potom otvorila dvere.

Bol tam Draco, oblečený v tmavých čiernych šatách, úsmev na tvári. Na príjazdovej ceste bolo zaparkované auto, ktoré vyzeralo ako tie, ktoré pri dvoch príležitostiach prepravili ju, Harry a Weasleyovcov na stanicu King Cross.

"Ahoj," povedal. "Prejdime tieto formality, dobre? Vyzeráš úžasne. To je auto mojich rodičov, ja neviem šoférovať, ale máme šoféra." Draco ukázal ponad plece.

"Za pol hodiny máme rezerváciu. Naozaj vyzeráš nádherne. Pripravená ísť?"

Hermionine oči sa roztvorili a úsmev zmizol z jej tváre, kým hovoril. "Čau," bolo jediné, čo dokázala povedať.  Naozaj bola pripravená ísť na rande s Dracom Malfoyom?

"Čau," zopakoval. "Takže... si pripravená?"

"Ja... nie som si istá, ak mám byť úprimná..." Zmĺkla, nakopnúc samu seba za to, čo hovorí.

Náznak bolesti sa mihol jeho očami, ale rýchlo to zamaskoval. "Zajačie úmysly? Uvažoval som, či sa to stane. Čo musím urobiť? Porozprávať sa s Potterom a Weasleym?"

"Nie celkom zajačie úmysly," povedala, naozaj dojatá, že bol ochotný hovoriť s jej priateľmi, ak to znamenalo, že s ňou mohol tráviť čas.

"Potom čo?" spýtal sa.

"Nuž... Napadlo ma, že ťa naozaj nepoznám veľmi dobre," riekla.

"Správne... Kvôli tomu sa chodí na rande, ak sa nemýlim."

Usmieval sa, ale mohla povedať, že bol... znepokojený? Nahnevaný? Rozčarovaný? "Nechceš ísť na minútku dnu?" spýtala sa.

Draco si vzdychol. "Iste. Aj tak by som nemal stáť vonku v týchto šatách."

Hermiona ho zaviedla do obývačky, kde sa posadil na miesto, ktoré pred pár dňami okupoval Harry.

"Kde sú tvoji rodičia?" spýtal sa, obzerajúc sa po dome.

"V Austrálii," odpovedala.

"V Austrálii?" Tváril sa neveriacky. "Prečo?"

"To je dlhý príbeh," odpovedala.

"O čom premýšľaš?" spýtal sa Draco.

"Ach, o veľa veciach," odvetila, vyhnúc sa jeho očiam. "Ten najväčší problém si práve teraz ty." Strnulo sa posadila vedľa neho. "A Ron."

Posledná stopa po Dracovom úsmeve zmizla. "Chápem."

"Nie je to tak, ako si myslíš," ponáhľala sa. "Ale je to... komplikované. Kedysi som ho mala rada, veľmi. Viem, že ma tiež mal rád, ale nikdy s tým nič neurobil. Moje city k nemu začali slabnúť počas minulého roka."

Pri tomto Draco zdvihol hlavu.

"Potom som urobila niečo hlúpe," priznala sa, plecia jej poklesli. "Ja... ja som ho pobozkala. Ani to nebolo tak dávno. Asi tri týždne."

"Ja viem," riekol úsečne.

Otočila hlavu k nemu. "Vieš? Ako?"

"Videl som ťa," povedal Draco, čeľusť zaťatá. "Keď sme vás s Goylom a Crabbom sledovali do Núdzovej miestnosti. Boli sme tam keď...  si ho pobozkala."

"Ach," riekla potichu, znova sa pozrela do svojho lona. "Nevedela som to."

Draco vydýchol. "Takže, pobozkala si ho. Práve si povedala, že to bolo hlúpe. Prečo?"

"Pretože," začala, "už som k nemu necítila to, čo kedysi, ale ten bozk... nuž; mohol by si povedať, že som sa pokúsila zistiť, či sa tie city dajú znova obnoviť. Nestalo sa to. V skutočnosti bol ten bozk posledný klinec do rakvy v tejto veci. Ale Ron to vzal ako, že ho mám rada, že som chcela, aby sme boli viac než priatelia."

"Mne to určite takto pripadalo," zamrmlal Draco, trochu sa mračiac.

"Bolo ťažké povedať mu, že nechcem to isté, čo chce on. Naše priateľstvo bolo už napäté a potom som mu povedala o tebe. Nesmierne ma bolelo spôsobiť mu bolesť, hlavne hneď potom, ako mu zomrel brat  a zo všetkých ľudí si to bol práve ty."

"Čo malo toto znamenať?" prerušil ju.

"Len že Ron tebou pohŕda viac než kýmkoľvek iným. Počítaj s tým, bol si k nemu v škole hrozný, robil si si srandu z jeho rodiny, oblečenia, jeho finančnej situácie..."

"Viem," zavrčal Draco. "Nemám problémy so svojou pamäťou."

"Potom dokážeš pochopiť, prečo bolo pre neho obzvlášť ťažké dozvedieť sa, že chcem tráviť svoj čas s tebou," naliehala.

"Chceš, aby som sa ospravedlnil?" spýtal sa Draco, napriek tomu, že sa tváril, že by radšej urobil čokoľvek iné.

"Ja... nuž, to by bolo určite milé. Toto ti hovorím, aby si porozumel."

"Snažím sa," odvetil.

"Včera som hovorila s Ronom  a po malej hádke mi povedal, že mi nebude stáť v ceste, ak chcem byť s tebou." Hermiona zoskočila z gauča a prešla ku kozubu.

"Potom... kde je problém?" spýtal sa Draco, nie neláskavo.

"Stále je na mňa nahnevaný, stále je ublížený. Chápem to. Očakávam to. Ale musím kvôli tomu premýšľať o budúcnosti." Zachichotala sa otočila chrbtom k nemu. "Viem, že je hlúpe premýšľať o takých veciach, ale nemôžem si pomôcť. Vídať sa s tebou je iné ako vídať sa... neviem, s Deanom Thomasom. Nemôžem to ľahko prijať, vyžaduje si veľa premýšľania, viac zvažovania dôsledkov, viac..."

Hermiona ho vôbec nepočula postaviť sa, tým menej prejsť cez izbu. Jeden okamih rozprávala, ten ďalší boli Dracove pery pritlačené na jej. Najprv bola taká prekvapená, že sa ani nepohla. Ale on bol neodbytný, a čoskoro sa rozpustila v jeho náručí, opätovala ten bozk a úplne zabudla na všetko okolo nej. Jediné, na čo sa dokázala sústrediť, bol pocit Dracovho tela na jej a jeho vôňa: cédrové drevo.

Draco spomalil ten bozk skôr, než sa ich dýchanie obmedzilo a keď sa stiahol, jeho oči boli žiarivé a naplnené túžbou. Jeho pohľad bol taký vášnivý, že sa Hermiona musela oprieť o stenu, inak riskovala, že sa jej podlomia kolená.

Zízali niekoľko sekúnd jeden na druhého skôr než Hermiona prerušila to mlčanie. "Prečo si to urobil?"

"Príliš veľa si rozprávala," riekol, "o premýšľaní a dôsledkoch... Nemyslím si, že by to tak malo byť. Neanalyzuj, proste rob to, čo cítiš."

"Áno?" povedala, jej pohľad dopadol na jeho pery.

Draco sa uškrnul. "Áno. Zajtra si môžeš robiť starosti o zajtrajšok. Ale dnes..." Pozrel sa na stenu nad ohniskom. "Máme rezerváciu o desať minút. Čo povieš?"

Hermiona na neho skepticky pozrela. "Čo ak poviem nie?" Keď otvoril ústa, aby protestoval, pokračovala. "Čo ak poviem... že chcem trochu meškať na našu rezerváciu?"

Zamračil sa. "Prečo?"

Tentoraz ho ona umlčala bozkom.

"Hermiona?"

"Hmm?"

Draco zmĺkol, keď si ju pritiahol bližšie. Schúlila si hlavu na jeho hruď tesne pod jeho bradou a usmiala sa, hmkajúc si potichu pre seba.

"Čo si myslela... vtedy v noci?" spýtal sa, keď ju pobozkal na temeno hlavy.

"Ktorú noc? Mali sme toľko spoločných nocí. Myslíš tú noc nášho prvého rande? Alebo tú, keď si jednu vrazil Ronovi za to, že naznačil, že ty a ja spolu spíme, keď bol opitý? Po tom ťa začal rešpektovať. Samozrejme, že sme spali, ale on to nemusí vedieť."

"Nie, ani jednu z týchto nocí." Zachichotal sa. "Chcel som mu vraziť väčšinu svojho života. Bol som vďačný za túto výhovorku."

Hermiona pomaly kreslila svojimi prstami čiary na jeho hrudi. "Bola to tá noc, kedy si mi povedal, že ma miluješ?" spýtala sa potichu. "To bola jedna z mojich obľúbených nocí."

"Nie, láska. Myslel som tú prvú noc. Na Rokforte. Keď som ti zachránil život pred Zabinim."

"Ach," povedala, potom sa zamračila, jej ruka zastala na mieste. "Čo som povedala?"

" 'Dúfam, že sa obaja dostaneme k tomu, aby sme spoznali tú druhú stranu tohto.' Spomínaš si na to?" spýtal sa, dúfajúc, že si spomína.

"Áno," odpovedala. "Nemôžem uveriť, že ty si to pamätáš."

Draco sa pohol, aby k nej mohol byť tvárou. "Premýšľal som o tom celý svoj siedmy ročník. Vždy som sa ťa na to chcel spýtať."

"Prečo si sa nespýtal?" Hermiona sa oprela o lakeť a pritiahla si na seba prikrývky.

"Nie som si celkom istý. Asi som nechcel počuť, že si na to zabudla, alebo že to v skutočnosti nič neznamenalo." Pokrčil plecami.

"Myslela som tým niekoľko vecí," začala. "Dúfala som, že obaja prežijeme túto vojnu. Dúfala som, že sa obaja dožijeme, aby sme videli koniec predsudkov voči tým s ´menej dôležitou´ krvou. Minimálne uvidíme, že muklorodení a magické stvorenia sú plne prijaté v čarodejníckom svete."

"Ty si odviedla obrovskú prácu, aby sa to stalo," riekol Draco, pyšne sa usmievajúc.

"Ešte som neskončila, ako vieš," vyhlásila. "Stále je treba prekonať priepasť medzi čarodejníkmi a škriatkami (cz: skřetmi)."

"Viem, láska," povedal a predklonil sa, aby ju pobozkal na čelo. "Aj tak ich všetkých presvedčíš."

"Tiež som to myslela osobne," pokračovala Hermiona. "Dúfala som, že prekonáš svoj komplex nadradenosti a uvedomíš si, že ľudia ako ja sú presne takí istí ako ty."

"Máš to zatiaľ dva z dvoch," riekol. (PP: two for two, pojem z baseballu) Potom sa uškrnul, chytil ju a pritiahol si ju znova k sebe. "Ale mala by si mi prestať dávať tak zabrať. Je ťažké necítiť sa nadradený, keď..."

"Keď si bystrejší, bohatší a lepšie vyzerajúci než ktokoľvek iný," dokončila, rypnúc hravo do jeho hrude. "Už viem doteraz tvoj malý prejav naspamäť."

"Milujem, keď to hovoríš," zamrmlal do jej vlasov. "Viac sexy."

Hermiona prevrátila oči, ale dopriala mu vášnivý bozk.

"Počkaj," riekol, skôr než veci zašli ďalej než by bolo možné súvisle rozmýšľať. "To bolo všetko?"

"V podstate. Mohol by si dodať, že som dúfala, že sa dočkáme času, kedy by sme mohli byť priateľmi a nemuseli sa báť odplaty za náš vzťah." Usmiala sa. "Alebo možno, len možno, moje srdce už vedelo, čo sa zvyšok mňa naučil neskôr: že si ma mal milovať."

"To ti došlo správne," zatiahol, zajal jej ústa a odovzdal sa nesúvislosti.

Draco,

veľmi ma potešilo zistenie, že ťa prepustili z väzenia. Sledoval som proces najlepšie ako som mohol a viem, že slečna Grangerová zohrala v tvojom prepustení kľúčovú úlohu. Článok o procese bol veľmi dobre napísaný a zodpovedal mi niekoľko mojich otázok.

Moje spomienky našla, ako som dúfal, že nájde, slečna Grangerová. To, že sa našli tie listy, bolo z pekla šťastie. Keby Remus žil, nepochybujem, že by ich dal slečne Grangerovej, ale nemohol som si byť istý, či si ich nechal. Kvôli tomu jedna zo spomienok, ktoré som zanechal, obsahoval napísanie toho listu. Remus mohol dosvedčiť, že naozaj dostal od teba množstvo listov v priebehu asi deviatich mesiacov. Som Andromede vďačný, že ich vyniesla na svetlo.

K mojim ušiam sa donieslo, že sa stretávaš so slečnou Grangerovou. Som rád, že si si vzal moju radu k srdcu a nedovolil, aby okolnosti jej pôvodu zasiahli do tvojej šance na šťastie. Stále si prajem poznať, aké tajomstvo si predo mnou tajil celé tie mesiace, hoci mi niečo vraví, že ho už poznám. Táto hádanka bola v mojej mysli častejšie, než chcem pripustiť.

Ako si pravdepodobne v tejto chvíli už postrehol, nie som, ako svet verí, mŕtvy. Myslím, že si vychutnám pár rokov pokojného dôchodku než oznámim svoju existenciu svetu. Napokon, nikto nemôže žiť v izolácii naveky, nikto nie je ostrovom sám pre seba, Draco. Naozaj by si si to mal dobre zapamätať. Zosnujem niečo veľkolepé pre môj návrat do Anglicka; budem ťa informovať.

Nechaj si toto pre seba, hoci, ak tvoj vzťah so slečnou Grangerovou dosiahne... povedzme, troch mesiacov, nevadilo by mi, keby si jej to povedal. Na dôvažok,  ak čakáš, že podstúpite určitý veľavypovedajúci obrad, pošli mi pozvánku. Budem tam.

Som vďačný za čas, ktorý sme strávili tým, že sme jeden druhého spoznali lepšie, Draco. Som nesmierne pyšný na všetko, čo si vykonal a viem, že je od teba treba očakávať v budúcnosti veľké veci.

Veľa šťastia vo všetkom, a ak uvidíš Minervu, povedz jej, že máj vždy prichádza pred júlom. Pochopí.

S úprimným pozdravom

Severus

KONIEC

Záverečná poznámka: Odváži sa niekto špekulovať o tom, čo povedal Snape McGonagallovej? Je to veľmi, veľmi nejasné, a som asi jediná, ktorá to považuje za dokonca vzdialene zaujímavé. Tiež, jeden citát z "HP a DH" je hrubou kurzívou.

--Luckei1/floorcoaster