Preklady fanfiction Harryho Pottera

Severusa neprekvapí, keď zbadá patróna fénixa čakať na stolíku v byte - toho, ktorý súťaží v pozeraní na Nizara. Je len podráždený, že Albus čakal, kým sa nedá vyhnúť rozhovoru v súkromí.

Len čo sa zatvoria dvere, Patronus otvorí zobák: "Severus, potrebujem sa s tebou stretnúť vo svojej kancelárii v čo najkratšom čase," povie a zmizne. Severus prevráti očami.

"Čo najskôr, do riti," zamrmle Nizar.

"Niežeby som to nečakal," povie Severus. "Pôjdem. Nemalo by to trvať dlho."

"Čína na donášku. Máš nejaké preferencie?" Salazar sa spýta a vezme Severusa za slovo.

"Pokiaľ v nej nebude bravčové mäso alebo mäkkýše, je mi to jedno. Ich prítomnosť na stole je tiež prijateľná. Len ma nenúťte, aby som to jedol." Severus si nájde čas, aby vymenil požičaný plášť do dažďa za svoj vlastný, a potom vyjde z bytu len na tak dlho, aby sa premiestnil priamo na Rokfort. Ak ho Albus chce odvolať od večere, potom ho jednoducho bude musieť podráždiť, že sa niekto premiestňuje v rámci protipremiestňovacích ochranných opatrení na škole.

"Si si istý, že to nešlo inak?" Albus sa ho spýta po dodržaní najzákladnejších zdvorilostných slov. Teraz už Severus vie, že ten muž je rozrušený; Albus sa nepokúšal Severusa mučiť tými prekliatymi citrónovými dropsmi.

Severus zdvihne obe obočia. "Vedel si, že dokáže ovládať ľudí pomocou temného znamenia? Nevedel, až do tej noci. Na cestu za Nizarom si vôbec nepamätám. Nebol som to ja, kto o tom rozhodoval, Albus."

Albus si konečne sadne, v jeho pohľade sa zračí skutočný šok. "Drahý Merlin. Nepoužíval to znamenie len na čítanie myšlienok."

"Nie."

"V Londýne si sa o tom nezmienil," pokarhá ho Albus.

"Ak to pripadá šokujúce tebe, ostatní by spanikárili," odpovie Severus a zamračí sa. "Vzhľadom na to, že väčšina Rádu mi celý tento čas nedôverovala, čo je zámerná fasáda, ktorú sme si obaja udržiavali pre moje špionážne úsilie, ľahko som si vedel predstaviť, že aspoň jeden z nich zareaguje spôsobom, ktorý by priamo ohrozil môj život - alebo presnejšie, ich život. Myslím si, že Nizar by ich za taký pokus mohol obrátiť naruby."

"Má ťa dosť rád," pripustil Albus.

"Pozná ma od roku 1971. Samozrejme, že má," povie Severus. "Albus. Voldemort mi od svojho návratu nepovedal nič o svojich plánoch a od svojho znovuzrodenia v júni minulého roka ešte menej ako nič. Volá ma, vypočúva alebo mučí a opäť ma posiela preč, ale nikdy mi nič nepovedal. Už začínalo byť jasné, že som pre vás ako špión nepoužiteľný, ale bol tu ďalší dôvod, prečo pokračovať v tejto pretvárke."

Albus prikývne a zvraští obočie. "Harry. Severus, sľúbil si..."

"Pomôcť ti ochrániť dieťa Lily a Jamesa Potterovcov, áno," preruší ho Severus. "A tento sľub dodržím, aj keď to nedokážem urobiť z oboch strán plota. Moja práca špióna v prvej vojne priniesla hmatateľné výsledky. Tentoraz nepriniesla nič okrem dosť nepríjemných pocitov pre mňa samého. Jediný spôsob, ako by som mohol získať späť časť Voldemortovej dôvery, je verejne ťa zavraždiť, a to neurobím."

Albus sa usmeje. "Oceňujem, že ma nechceš verejne zavraždiť."

"Ani v súkromí by som to neurobil. Byť nepríjemný zvyčajne nie je trestané vraždou."

"Dobre. Stále musíme pátrať po nezvestnom dieťati, ale... Severus, slobodu si si zaslúžil už veľmi dávno," povie Albus potichu. "Som rád, že si ju získal spôsobom, ktorý si nevyžadoval najprv Voldemortovu smrť, ako sme sa kedysi domnievali. Bránim ti v niečom?"

"Vo večeri," povie Severus, podráždený sentimentálnym tónom v mužovom hlase. "Ak chceš, môžeš hladovať, ale ja to radšej nerobím."

Albus nakloní hlavu. "Niektorí z nás majú mladšie konštitúcie ako iní. Pokračuj, Severus. Uvidím ťa..."

"Šiesteho. Minerva a ja plánujeme počkať si na teba, ako sa postaráš o bezpečnosť ostatných namiesto malicherného hašterenia."

Severus sa dostane na koniec schodov a potom už len stojí na chodbe. "Stalo sa niečo, profesor Snape?" spýta sa chrlič Galfridus. Severus si všimol, že chrlič je oveľa zhovorčivejší, odkedy Nizar znovu zaviedol škrabanie za ušami ako spôsob vstupu, ale Galfridus sa rozpráva len s tými, ktorí používajú práve túto metódu.

"Nie," klame Severus. Niečo je v neporiadku, ale nemieni sa s tým priznať soche, najmä nie na verejnom priestranstve. "Uži si zvyšok prázdnin, Galfridus." Nájde najbližšiu prázdnu, nepoužívanú učebňu pre premiestnenie a čuduje sa, nie po prvý raz, že Rokfort má toľko nepoužívaných učební a priestorov. Ak bol tento hrad navrhnutý Zakladateľmi na to, aby sa využíval, koľko presne chýba?

Severus sa premiestni späť na chodbu pred bytom, v medziach splývacieho zaklínadla, ktoré Nizar našiel zabudované v chodbe okolo dverí bytu. Ak to má zakryť premiestnenie pred susedmi, môže to byť zbytočná námaha - s ostatnými nájomníkmi nad krčmou sa ešte nestretol.

Severus vojde s kľúčom, zavesí si plášť vedľa dverí a vstúpi do kuchyne. "Vybuchla tu čínska reštaurácia?" spýta sa prekvapene.

Nizar sa zahľadí na desiatky bielych škatúľ na donášku jedla, ktoré sú rozložené po celom kuchynskom stole. "Tak trochu áno."

Severus si nie je istý, či to chce vedieť, ale zvedavosť zvíťazí. "Prečo?"

Salazar príde do kuchyne so sotva dotknutou fľašou Smrti vo fľaši. "Nizar nevedel, čo z toho je čo, ja som sa nevedel rozhodnúť a môj brat je chodiaci dôkaz, že dobré konzervačné kúzla existujú."

"Prosím ťa, povedz mi, že okrem toho piješ aj niečo iné," povie Severus.

"No, áno. Vlastne by som si ten večer rád zapamätal a po viac ako štyroch panákoch by to bolo otázne." Salazar nasmeruje Nizara k skrinke, v ktorej je hromada krištáľových pohárov na panáky. "Aká bola tvoja návšteva u Dumbledora?"

"Zvláštne." Severus sa snaží čo najlepšie vyjadriť pocit, ktorý ho sužoval, keď vyšiel z riaditeľovej kancelárie.

"To ma neprekvapuje." Nizar sa zahľadí do škatule, ktorú práve otvoril. "V týchto rezancoch nie je žiadne mäso."

"Brat, hovoril som ti, že jedálny lístok nepíšu pre tých, čo ovládajú jazyk, ale pre anglicky hovoriacich a idiotov," povie Nizarovi Salazar. "Severus, buď si naozaj nedával pozor, alebo si si zámerne odmietal všimnúť, že Dumbledorov Rád sa skladá z veľmi špecifických typov jedincov."

Severus sa zachmúri. "Pravdepodobne to druhé."

"Myslím, že ti to teda nemusím vysvetľovať." Salazar otvorí ďalšiu škatuľu. "Och. Mal by si ochutnať krabie mušle, 1) Nizar."

"Prestaň mrviť ten zasraný jazyk!" Nizar si vezme jednu z plnených mušlí a zvedavo si ju premeriava. "Myslím, že Aberforthova neprítomnosť na týchto stretnutiach svedčí o mnohom, nemyslíš?"

"Chceš povedať, že Albus mu nemá čím hroziť, zatiaľ čo v poslednej vojne mohlo Aberforthovi ešte záležať na istých kozích fámach." Severus z nečinnej zvedavosti otvorí škatuľu a objaví v nej hovädzie mäso s miešanou zeleninou. "To si doslova kúpil celé menu?"

"Áno," potvrdí Salazar. "A tie fámy o obcovaní s kozami sa prekvapivo nevyskytovali až do konca vojny."

"Čo je v tom, do prdele?" Nizar sa spýta na krabie mušle.

"Rozdrvené krabie mäso a smotanový syr v pšeničnom cestíčku."

Nizar sa zamračí. "To nedáva zmysel. To by nemalo byť chutné."

Salazar naleje tri panáky Smrti vo fľaši a usmeje sa. "Myslím, že práve táto zmes tak dobre funguje vďaka kúzlu fritovania, braček."

"Albus mi predsa len niečím môže hroziť. Môže ma vyhodiť." Severus prijíma pohárik panáku. Nekopne ho do seba, nie po tom, čo polovica tohto množstva urobila s jeho zmyslami.

Nizar si odfrkne do nápoja a musí si ísť nájsť uterák, aby si osušil tvár a košeľu. "Chcel by som vidieť, ako to skúša."

Severus prevráti očami. "Nizar, toto nie je tvoj hrad, aj keď hrad si to zrejme myslí."

"Nie, myslím tým - on nemôže. Zviazal som ťa s hradnou mágiou nad Západným sídlom. Albus ťa nemôže vyhodiť bez toho, aby hrad, ehm, neprotestoval." Nizar sa na Severusa usmeje, keď mu spadne čeľusť. "Čože, túto časť som nespomenul?"

"Nie! Nie, nespomenul!" Severus ukáže na Salazara. "A ako môžem zastávať takúto pozíciu, keď aj on ju stále zastáva?"

"Pretože je rozdiel medzi Zakladateľskými rohmi a magickými rohmi, hoci obidva sú magické - vieš, naozaj si nie som istý, či to dokážem správne vysvetliť. Myrddin v tomto neurobil veľmi dobrú prácu."

"Čo Salazar práve povedal, zle, je že hrad bude vždy spojený so Zakladateľmi, pretože tí doslova zapečatili magický uzol do základného kameňa hradu - jeho doslovný zakladajúci kameň," povie Nizar. "Salazar ako Zakladateľ je strážcom hradnej mágie. Ak držíte sídla pre západ, juh, sever a východ, držíte jeden zo štyroch rotujúcich titulov pre tých, ktorí mali vždy prísť po Rowene, Salazarovi, Helge a Godrikovi."

Severus sa zamračí. "Ale kým si ma nezviazal s mágiou, tieto sídla nedržal nikto!"

Salazar buchne prázdnym pohárom o kuchynskú dosku. "ČO?"

Nizar sa uškrnie a pretrie si ucho. "Ohluchol si a rozhodol si sa, že sa k tebe musíme pridať aj my ostatní?"

"Prepáčte. Mohol by som prisahať, že si mi práve povedal, že mágia Rokfortu je odkázaná na zakladateľa!" Salazar odvetil. "To si nepamätáš, prečo je problém, že nikto nie je pripútaný k tým sídlam?"

Nizar sa zahľadí na Salazara. "Pamätám si, že je to problém, aj keď nie prečo, ale snažím sa ho vyriešiť!"

Salazar vyzerá, akoby škrípal zubami. "Bohovia. Ako dlho si myslíš, že to trvá?"

"Bol som na portréte, Salazar," povie Nizar plochým hlasom.

"Prečo si sa nespýtal hradu?"

Nizar sa zatvári. "Skúsil som to. Rozumie mi, ale nedokáže komunikovať v odpovedi."

"Tak to je už dávno. Do prdele." Salazar si položí hlavu do dlaní. "HOVNO!"

"Dá sa to, čo je zlé, opraviť?" Severus sa spýta.

"Áno," Salazar si mrmle cez ruky.

"Oprava, ktorá bude ešte jednoduchšia, keď Minerva bude súhlasiť s tým, že sa pripúta k Južnému sídlu. Myslím, že dnešok ju možno dotlačil k tomu, aby akceptovala túto nevyhnutnosť. Očakávam, že šiesteho bude mať návštevu, ak ma nepožiada o návštevu skôr," povie Nizar.

Salazar spustí ruky. Vyzerá unavene spôsobom, ktorý zvyčajne zakrýva jeho široký úsmev a rozosmiate oči. "Je to začiatok a ona je rozumná. A čo ostatní dvaja?"

"Filius sa do konca semestra vzdá, aj keď len z prenikavej intelektuálnej zvedavosti," odpovie Nizar. "Ale kým to urobí? Pomona sa nechystá ustúpiť. Úprimne povedané, dve fakulty s najzúrivejšou historickou rivalitou spolu vychádzajú lepšie, ako sa Pomona Sproutová vyrovnáva s celou mojou existenciou."

Salazar sa usmeje. "Takže s mojou existenciou sa vyrovná veľmi dobre!"

"Buď sa s tým vyrovná, alebo sa zlomí. V druhom prípade by ma to neurazilo," povie Nizar a zamračí sa. "V skutočnosti sa nezdá, že by ich niečo učila."

"Jediné, čo si vedel, bola starostlivosť o nebezpečné magické rastliny." Salazar sa pozrie na Severusa. "Máš predstavu, koľko bylinkárstva som musel bratovi vtĺcť do hlavy?"

Severus si to rozmyslí a vypije naraz celý panák Smrti vo fľaši. "Keď som bol študentom, neučila. Pomona nastúpila do zamestnania až v roku 1985. Bože, to veľa vysvetľuje, prečo sa moji študenti zrazu stali takí nešikovní v elixíroch. Myslel som si, že som len čoraz cynickejší."

"Nie, na tvojom učení nie je vôbec nič zlé," povie Salazar.

Severus zúži oči. "Pokiaľ si sa neprevšehodžúsoval na študenta na mojich hodinách, tak by si to nevedel."

"Aha, ale ja som tie nedokončené výsledky zažil na vlastnej koži," oponuje Salazar a ukáže na Nizara.

Nizar zdvihne zrak od rýpania sa v nádobe so smaženým a omáčkovaným kuracím mäsom. "Čo?"

"Sana Visio, braček."

"Čo s tým?" Nizar sa spýta a namiesto toho, aby zdvihol kúsok kurčaťa, strčí doň paličku priamo. "Čo to, do prdele, je?"

"Smažené nebo," odpovie mu Salazar. "Ty si to naozaj nepamätáš, však?"

"Nie." Nizar si odhryzne z kurčaťa a potom sa nakloní, aby ho vypľul do odpadkového koša. "Nemusel som jesť kurča marinované v čistom cukre. To som naozaj nepotreboval. Moji bohovia, ako môže niekto v tomto storočí jesť jedlo bez toho, aby zomrel na otravu prekliatym cukrom?"

"Zrejme si na to človek zvykne." Salazar sa zasmeje, keď Nizar odstrčí pochybnú škatuľu nabok. "Takisto by som veľmi rád uškrtil toho, komu sa zdalo také geniálne premiestniť tvoj portrét."

"Len mi vysvetli Sana Visio, Sal. Severus ma už tak nenechá na pokoji, čo sa týka medovky," zamrmle Nizar.

Salazar sa na Nizara zahľadí. "Ďakujem ti veľmi pekne, že si mi pripomenul, že som šesť rokov prehliadal očividné veci."

"Nemáš za čo!" Nizar veselo opáči.

"Sana Visio," pripomenie im Severus pobavene. "Aspoň si to prehliadal len šesť rokov."

Salazar ho pozdraví pohárom. "A Myrddin ju prehliadal ešte oveľa dlhšie ako ktokoľvek z nás. Keď mal Nizar pätnásť, vyzval som ho, aby niečo uvaril naspamäť, aby som zistil úroveň jeho zručností. Mohol som povedať, že ho ten nápad nepotešil, ale v dvanástich rokoch sa naučil naspamäť elixír, ktorý mal napraviť zrak. Taký, ktorý mu nakoniec nefungoval."

Severus sa zamračil. "Oculus je elixír na úrovni MLOKov."

"Niečo, čo vtedy ani jeden z nás nevedel," povie Salazar, zatiaľ čo Nizar naňho hľadí. "Hovoril, že mu ho našiel priateľ a on sa ho naučil. Samozrejme, v 990 chýbala jedna významná prísada."

"Kurkuma." Severus sa zahľadí na Nizara. "Prestaň. Hovoriť. Že. Si. Zlý. V. elixíroch!"

"Ja nie som žiaden prekliaty majster elixírov!" Nizar odsekne späť.

"V pätnástich rokoch si vymyslel zasraný elixír, ktorý majstri elixírov v tomto desaťročí sotva chápu!" Severus sa rozkričal.

Salazar ich len pozoruje, zatiaľ čo si dáva ďalšieho panáka. "Ak ho presvedčíš, bude to skutočný zázrak, Severus. Ani mňa nikdy nepočúval."

Nizar si popod nos zavrčí. "To preto, že som dobrý v tom, ako ľudí nahnevať alebo zabiť, a to nie nevyhnutne v tomto poradí!"

"Aké šťastie, že so správnymi elixírmi dokážeš oboje," odpovie Severus, "a to som ešte neskončil so samoľúbosťou, že si mal pätnásť. Študent so vzdelaním štvrtého ročníka. Kde asi bola táto zručnosť v roku 1994?"

Nizar sa naňho zvláštne pozrie. "Vzhľadom na to, čo si mi povedal, si viem predstaviť, že sme strávili priveľa času rozčuľovaním sa nad tým, že musíme existovať v tej istej miestnosti ako ten druhý v rovnakom čase."

Salazar sa začne smiať. "Drahí bohovia, to by za našich čias viedlo k zaujímavému vzťahu."

Severus sa zamračí. "O štyri dni budem mať tridsaťšesť rokov, Salazar. On by mal pätnásť. To je veľmi nevhodné."

"V našich časoch, ak bol mág vo veku, aby sa stal magickým učňom, považoval sa za plnoletého, bodka," povie Salazar. "Za nevhodné by sa považovalo len to, keby sa učil u teba." "

"Kvôli nerovnováhe moci a možnosti zneužitia."

Salazar prikývne. "Čo je presne ten istý problém, ktorému čelíme dnes, ale namiesto toho, aby sa mladí muži a ženy museli robiť starosti s jedným alebo hŕstkou učiteľov, je to každý pedagóg a väčšina dospelých na tejto planéte. Sú veci, ktoré mi z tých čias naozaj chýbajú, aj keď mi nechýbajú epidémie."

"Odbočím od tejto neželanej témy..." Severus sa pozrel na Nizara. "Je tu niečo okrem Sany Visio?"

"Ani som si nespomínal, že by som vymyslel Sana Visio, Severus," sucho odpovie Nizar.

Salazar odpovie zaňho. "Naša verzia Vlčieho biča, hoci sme ju tak nenazvali."

Nizar sa frustrovane pozrie na brata. "Tak prečo ju nemôžem nájsť?"

"S tým ti nemôžem pomôcť." Salazar nakloní hlavu. "Ibaže si knihu nechal na nesprávnom mieste."

Nizar zastane a položí si hlavu na stôl. "Ako v tej zasranej knižnici. Keďže som si myslel, že by ju ľudia mohli skutočne potrebovať."

"Bez aktualizačného duplikačného kúzla." Salazar prikývne. "To by mohlo byť."

"To by potom vysvetľovalo to tvoje sebatrýznenie, keď si sa snažil naučiť mŕtvy jazyk." Severus si súkromne myslí, že by to mohol byť stratený prípad. Ak sa niekto, kto ten elixír našiel, bál vlkolakov ešte viac ako Severus, možno ho zničil.

"V oddelení s obmedzeným prístupom sú knihy napísané kumbrícky," povie Nizar do stola. "Prekvapuje ma, že na mňa opäť nekričíš ohľadom schopností v elixíroch."

Severus sa usmeje. "To si nechám na chvíľu, keď nájdeš ten druhý záhadný elixír."

"A k tomu..." Salazar naleje tri panáky. "Posledné kolo, inak nikto nebude môcť chodiť, vrátane mňa. Prípitok na dnešný deň."

"Compitalia," povie Nizar. "Godrik miloval Compitaliu, ale zase, miloval každý sviatok, ktorý bol voľne maskovanou zámienkou na pitie."

Salazar prevráti oči. "To nebol jediný dôvod. Napriek tomu, že bol kresťan, ten človek bol stále veľmi rímsky, hoci Britské ostrovy nehostili Rím od piateho storočia. Compitalia je deň križovatiek, keď sa stretnú dve alebo viac ciest. Myslím si, že dnešné stretnutie rádu sa týka všetkých, nemyslíte?"

Severus nechá krištáľový pohár cinknúť o ostatné. "Človek by to takmer mohol považovať za prehnané."

Nizar nenechá Salazara odísť z bytu bez toho, aby z neho nevytiahol sľub, že sa s nimi stretne v piatok večer po večeri v Deravom kotli. "Na hrad sa dostane až dvadsiateho šiesteho, takže z neho dovtedy sakramentsky vyžmýkam ďalšiu návštevu," povie Nizar na vysvetlenie po tom, čo zavrie dvere. "Stále máš taký výraz v tvári, Severus. Týka sa to toho, čo Salazar naznačil o vzťahu medzi študentom a učiteľom?"

"ÁNO." Severus prekríži ruky a pozrie na zatvorené dvere. "Možno vyrastal v časoch, keď to ľudia cítili inak, ale niektorí z nás to tak necítili."

"Upokoj sa, to by sa nestalo. Ty a to dieťa by ste sa najprv zabili navzájom. Tvoje tirády neboli tak dávno, a tie si pamätám."

"Nie som si istý, či sa vďaka tomu cítim lepšie," zamrmlal Severus.

"Nuž, z nás dvoch, to sme si viac než potvrdili, by som za zneužívateľa bol považovaný ja." Nizar sa usmeje, kým jeho výraz zmizne. "Aj keď som si prečítal tvoj výtlačok knihy Pokročilá výroba elixírov."

"Nie je to práve najlepšie napísaná učebnica, aká existuje, Nizar."

"Ach, to nebolo to. Čítal som tvoje poznámky," povie Nizar. "Poznámky a experimenty a potom komentáre k experimentom. Bol si priamo na hrade a mne sa po tebe cnelo."

Severus sa zamračí. "Prečo?"

"Pretože to všetko bolo napísané ešte pred Voldemortom." Nizar vezme Severusa za jednu ruku. "Nemám na mysli nič o tom, že si sa kedysi rozhodol byť Smrťožrútom. Mám na mysli... že zničil časť teba. Keď raz zničíme časti seba samých, už ich nemožno získať späť. Môžeme si vytvoriť nové časti a tie nové časti môžu mať rovnakú funkciu ako tie staré, alebo robiť úplne iné veci, ale nie sú to tie staré časti a nikdy nebudú."

Nizar ho chytí za druhú ruku, zatiaľ čo Severus zápasí s ďalším záchvatom silného zmätku. "A potom si nemohol tie nové časti zostrojiť tak, ako by si chcel. Musel si ich postaviť tak, aby vyhovovali dvom úplne odlišným ľuďom, a pre seba ti nič nezostalo. Za to by som vlastne mohol nenávidieť Voldemorta aj Dumbledora."

Severus zaťal čeľusť. "V tom čase to bolo nevyhnutné."

"Bolo?" Nizar sa naňho pozrie. "Keď bol môj pohľad obmedzený na to, čo som mohol vidieť a počuť z rámu plátna, súhlasil som s tebou. Teraz, keď som videl a počul niečo iné? Nemyslím si, že to bolo potrebné tak, ako to nariadil Dumbledore, aj keď si dal záležať, aby to znelo, že ide len o náznaky a návrhy. Avšak," pokračuje, zatiaľ čo Severus naňho stále neveriacky hľadí, "naozaj sa teším na to, čo postavíš teraz, keď sa už nemusíš starať o to, čo si kto z nich myslí."

____________________________________

Zvyšok týždňa strávia v byte robením bežných, všedných vecí, ktoré Severusovi vôbec nepripadajú všedné - zvyčajne preto, že je tu muž, ktorý dosiahol vek a tituly v jedenástom storočí a radostne vykrikuje nad novými vecami alebo jačí o hlúposti. Zdá sa, že medzi týmito reakciami nie je ani veľa priestoru.

Severus si kedysi myslel, že bude opovrhovať trávením toľkého času s takýmto typom človeka, ale aj on musí priznať, že hoci vníma život ako nespočetné množstvo odtieňov sivej, jeho citové reakcie smerujú len k láske, odporu alebo úplnej ľahostajnosti. Severus sa len menej nadšene delí o svoje názory, pokiaľ to nezahŕňa odpor a zároveň možnosť prinútiť niekoho iného, aby sa s ním podelil o tento pocit.

"Oculus," povie v istom momente Nizar a zdvihne zrak od jednej z posledných esejí, ktoré práve hodnotí. Na Severusa potichu zapôsobí hromada esejí, ktoré Nizar preškrtal ako úplné nepodarky. Nie preto, že by toľko študentov urobilo tak zle, ale preto, že Nizar je ten úžasný bastard, ktorý tých kreténov prinúti prepísať ich. "Prečo by sa mal študent druhého ročníka učiť vyrábať Oculus?"

"Keď bol spomínaný študent druhého ročníka slepý ako záhradný krtko," odpovie Severus.

"Naozaj?"

Severus sklopí knihu a uvedomí si, že nebude mať pokoj, kým to nevysvetlí. "Na začiatku druhého ročníka som prichytil slečnu Grangerovú, ako tomu dieťaťu šepká do ucha niečo, čo som považoval za metódy podvodu, a podľa toho som odobral body. Potom mala tú odvahu prísť za mnou po vyučovaní, bez svojich kamarátov, a povedať mi, že to bolo preto, lebo si nemohol vidieť na tabuľu. Schválne som si písmo dimenzoval tak, aby ho videl každý, kto má slušný zrak, aj keď si to vyžadovalo korekciu okuliarmi. Vzhľadom na to, že to dieťa to stále nevedelo prečítať... áno. Slepý ako záhradný krtko."

Naozaj sa nerád uchyľuje k tomuto dištinktívnemu označeniu, ale Nizar má pravdu. Ak chce Nizar zamlčať svoju bývalú identitu, je to jeho rozhodnutie. Prinajmenšom ani jeden z nich momentálne nechce, aby sa to dozvedel Voldemort. Nie dovtedy, kým nebude príliš neskoro na to, aby s tým Voldemort dokázal niečo urobiť.

Nizar sa tvári zamyslene. "Sluchová pamäť. Práve preto. Nie vizuálna. Načo sa sústreďovať na vizuálnu pamäť, keď, kurva, nevidíš?"

"Pomáha ti to identifikovať tú pesničku, ktorú si vytrvalo púšťaš aspoň raz za pár hodín?" Vďakabohu, že Severusovi tá kapela nevadí. Možno si dokonca vytvára preferencie, s čím sa mu pri hudbe z oboch svetov v šestnástich neobťažoval.

"Nie. Spomínam si len, že to spojenie je nešťastné, čo mi veci veľmi nezužuje." Nizar pokrúti hlavou a skloní sa späť k svojej práci.

Severus ešte chvíľu hľadí na Nizara. Spomienka na Grangerovú, ktorá za ním prišla, je silná, pretože je mimoriadne nevhodné, aby sa k Severusovi po vyučovaní - z akéhokoľvek dôvodu - priblížil študent, ktorý nepatrí do slizolinskej fakulty.

Aj on sa vysmieval jej tvrdeniam o hroznom zraku. To je úbohý pokus vyhnúť sa vine, slečna Grangerová. Keby mal pán Potter naozaj taký slabý zrak, nebol by schopný chytiť strelu, nie?

Grangerová len stála na svojom a prižmúrila oči. To je o pohybe, pane. Harry nepotrebuje vidieť každý detail na strele, aby bol schopný vidieť pohyb na diaľku. Tabuľa - to je jemný detail na diaľku, pane.

Severus sa zamračil, pozrel na ňu a prepustil ju tónom, pre ktorý sa Grangerová hnala k východu. Zväčšil však veľkosť svojho rukopisu, ak nie jeho vzhľad, a čakal na Potterovu reakciu.

Bolo naozaj zábavné sledovať, ako dieťa zíza na tabuľu, sníma si okuliare a zmätene na ne žmurká. Hermiona, urobila si niečo s mojimi okuliarmi? zašepkal.

Grangerová prevrátila oči. Úprimne, Harry. Len sa daj do práce, než nebudeš mať dosť času na dokončenie elixíru!

Oveľa menej zábavné bolo uvedomiť si, že Potter v ten deň ustavične hľadel na tabuľu aj na Snapea, pretože Potter očakával, že zväčšené písmo je pasca. Akého druhu, to Severus netušil, ale po tom, čo sa dozvedel, že dieťa žije s Petuniou Dursleyovou, mu tieto dôsledky pokazili žalúdok na zvyšok popoludnia.

Grangerová sa na neho už neobrátila, ale na konci hodiny Severus objavil na stole zložený papierik. Grangerovým písmom tam boli napísané dve slová: Ďakujem Vám.

Severus sa zadíval na tie dve jednoduché slová a pomyslel si: To je niekto, kto bol správne zaradený. Grangerová mu opäť pripomenula Lily Evansovú, ale toto prirovnanie už nesprevádzala stará zúrivosť.

___________________________________

Keď sa Severus pokúšal usporiadať obsah vlastnej hlavy, nezačal od seba, ale od ostatných členov Rádu a od toho, aký vplyv môže mať Albus Dumbledore na každého z nich.

Albus je zamestnávateľom Minervy, ale ona bola aj Albusovou cenenou študentkou v transfigurácii. Filius a tí ostatní zamestnanci, ktorí sú rezervnými členmi Fénixovho rádu, majú rovnaké potenciálne ťažkosti na základe zamestnania.

Rubeus Hagrid bude Albusovi vždy vďačný za to, že ho "zachránil". Aby sme boli spravodliví, Albus urobil presne to, ale spôsobom, ktorý vyhovoval jeho vlastným cieľom a udržal si potenciálne užitočného spojenca nablízku. Severus sa pokúša rozhodnúť, či nie je v tomto hodnotení príliš cynický, ale nedokáže sa prinútiť, aby uveril v opak.

Mundungus je dosť ľahko pochopiteľný. Albus pravdepodobne udržal toho idiota mimo Azkabanu. Viac ako raz.

Lupin a Black sú tiež ľahko vysvetliteľní. Albus ochránil Lupina pred odhalením, že je vlkolak, a postaral sa o to, aby Lupin dostal vzdelanie, z čoho má Severus stále zmiešané pocity. Toto udržiavanie tajomstva spôsobilo, že ten idiot Severusa takmer zabil, ale čo je horšie - tým, že Albus naďalej skrýval vzdelaného vlkolaka, jeho "láskavé" gesto nakoniec vôbec nič neprinieslo pre práva vlkolakov. Severus premýšľa, do akej miery Albus bojoval proti Lupinovmu rozhodnutiu odísť na konci semestra v rokoch 1993 - 1994... alebo či vôbec bojoval.

Black mal byť predvedený na vypočúvanie Wizengamotom za to, že takmer nechal zmasakrovať iného študenta vlkolakom, a nebol. Teraz ho Albus "skrýva" pred ministerstvom. Kým Fudgeova paranoja nevystrčila svoju škaredú hlavu, bol Albus hlavným čarodejníkom Wizengamotu. Po odhalení Petra Pettigrewa mohol vyzvať, aby Sirius dostal skutočný súd - a neurobil to. Severus Siriusa Blacka nenávidí, a napriek tomu má chuť chytiť Blacka za plecia, zatriasť ním a povedať mu, že ho doslova držia na úmyselne krátkom vodítku, obmedzenie, ktoré vôbec neslúži účelu.

Arthur nie je hlúpy a Molly tiež nie, hoci niekedy dokáže byť zámerne slepá. Severus tuší, že sú v podobnej pozícii ako Nymfadora, Ted, Kingsley a Alastor - úprimne chcú, aby Voldemort zomrel a jeho smrťožrúti boli zastavení, a chápu, že Albus je v súčasnosti najlepším spôsobom, ako tento cieľ dosiahnuť. Severus si myslí, že by mohli zmeniť názor, keby Nizar a Albus išli každý svojou cestou, vzhľadom na to, že jeden z nich je teraz len riaditeľom Rokfortu a druhý je doslova vojnový mág, ale Nizar tvrdí, že takýto druh politického rozkolu im nepomôže. Nizar toto vyhlásenie zmiernil slovami, že je ochotný zmeniť názor, ak to bude nevyhnutné kvôli Albusovi alebo Rádu, a Severus mu verí.

Andromeda Blacková Tonksová dostala priepustku dôvery za ochotu zavrhnúť svoju čistokrvnú rodinu a vydať sa za muklorodeného Bifľomorčana. Má tiež priame spoločenské väzby s čistokrvnými, ktoré Albus nemá. Albus až príliš hrá svoju vlastnú povesť neškodného a klauna; Kingsleyho čistokrvná rodina má nálepku zradcu krvi, podobne ako Weasleyovci a Prewettovci. Andromeda sa tejto nálepke u všetkých okrem poznačených smrťožrútov akosi vyhla, možno preto, že je Blacková a zároveň skúsená zdržanlivá politička.

Potom je tu Nizar, ktorého Albus formálne požiadal, aby vstúpil do Rádu, hoci to musel najprv navrhnúť Severus. "Keď súrodenec Zakladateľa vypadne z obrazu a potom dokáže, že dokáže doslova privolať mágiu Rokfortu, len aby sa niekoho zbavil, máte tendenciu snažiť sa s ním zostať zadobre. Aha, a na rozdiel od toho, čo naznačoval Lucius Malfoy, ma Dumbledore skutočne vydieral," povie mu Nizar.

Severus otočí hlavu, aby sa mohol pozrieť na Nizara. "Čo urobil Albus?"

"Pamätáš sa na ten môj vtip, ako som chcel vrátiť mzdu za deväťsto sedemdesiatosem rokov visenia na stene? Zaplatil to. Lacno, za galeón ročne, ale zaplatil. V časoch a miestach, odkiaľ pochádzam, sa tomu hovorí vydieranie."

"A predsa, keď som žiadal o rizikový príplatok, považovali to za nerozumné," hnevá sa Severus.

"Bol si v situácii, keď ti išlo o život, keď si doslova nemal na výber," podotkne Nizar. "Dumbledore teda mohol povedať nie a dokonca mal rozumne znejúce výhovorky."

Severus si popod nos zavrčí vulgárne nadávky. Boli to rozumne znejúce výhovorky.

"So mnou... no, povedzme, že dovolím Dumbledorovi, aby pokračoval ďalej v predstave, že nemám kam ísť okrem Rokfortu a nemám na výber, len robiť to, čo robím."

Severus sa naňho zvedavo pozrie. "Si predsa naslovovzatý obranca hradu."

"Áno, ale je to titul, ktorý môžem odovzdať. Také sú všetky," odpovie Nizar.

Severus sa pokúša uvažovať nad myšlienkou, že by sa Nizar vzdal svojho učiteľského postu. "Je to tvoja práca a tvoj domov," uspokojí sa so slovami.

"Rokfort je mojím domovom už veľmi dlho, ale Severus? Môžem učiť kdekoľvek. Ak by si sa na konci tohto semestra rozhodol, že máš Rokfortu a učenia totálne plné zuby - na tvojom šťastí mi záleží viac ako na oboch týchto veciach." Nizar sa odmlčí. "Ak ma v tej chvíli budeš ešte tolerovať."

"Odhliadnuc od toho... Nizar..."

"Mal som šancu žiť svoj život tak, ako som chcel. Mal by si mať rovnakú šancu." Nizar potom pokračuje v úplnom ignorovaní témy, zatiaľ čo sa mračí na esej nejakého nešťastného študenta. Severus má pocit, že ten študent by mohol mať nezaslúžený prebytok červeného atramentu na svojom zvitku, keď mu ho vráti.

"Čo povedal Salazar o tvojich narodeninách?" Severus sa nezabudne spýtať v piatok ráno.

"Aha, prvý marcový deň." Nizar odstráni ochranné kúzlo z krabice rezancov na raňajky. "Zrejme to bol vtedy môj prvý deň, takže bolo rozumnejšie presunúť moje narodeniny. V skutočnosti nie som pripútaný ani k jednému dátumu."

"A je to príliš ďaleko," zamrmle si Severus popod nos.

"Čože?"

"Nič. Idem na chvíľu von. Musím si niečo vyhľadať." Severus si pred odchodom z bytu vezme muklovský kabát.

Trvá mu hodiny blúdenia v studenom mrholení, kým nájde niekoho, kto predáva gramofón z druhej ruky, ktorý ešte funguje, nepotrebuje náhradnú ihlu a má k dispozícii všetky tri rýchlosti. Keď sa opýta na reproduktory, Severus klame a povie, že ich má. Keď naňho zatlačia, Severus povie, že ak bude obchodník chcieť, zaplatí plnú cenu, ale reproduktory okamžite poputujú do najbližšieho odpadkového koša. To mu ušetrí dvadsať libier, a to v peniazoch aj v doslovnej váhe pri prenášaní.

"Na chanuku si zašiel do extrémov. Považuj to za extra darček na uplynulý slnovrat, Nový rok, Compitaliu alebo rôzne sviatky, o ktorých nikto nepočul už tisíc rokov," povie Severus, keď Nizarovi odovzdáva gramofón. "Môžem ťa naučiť kúzla, aby fungoval aj bez elektriny." Už takmer prišiel na to, ako Salazar spôsobuje, že zvuk vyžarujú a zosilňujú steny, takže ani to by nemalo byť ťažké. "Teraz môžeš tú prekliatu pesničku prehrávať nepretržite, kým sa ihla neopotrebuje."

"Ochranné kúzlo by tomu nezabránilo?" Nizar sa spýta a skúma gramofón z druhej ruky zvedavými očami a jemnými rukami.

Severus niekoľkokrát zažmurká. "Som idiot. Áno, zabránilo by."

"Nie si idiot. Určite si už veky žiaden taký nevlastnil," povie Nizar bez toho, aby zdvihol zrak.

"Vlastne si myslím, že by mohol byť na podkorví v Pradiarskej uličke. Neviem si spomenúť, že by som sa ho zbavil." Teraz je Severus zvedavý. Do čerta, nechce sa mu vrátiť do tej jamy, kým trochu nerozmrzne, ale bolo príjemné opäť počuť hudbu namiesto neustáleho dunivého ticha v jeho komnatách.

"Fungujú duplikačné kúzla aj na vinyly?" Nizarova otázka vedie k poznaniu, že Severus počas letných prázdnin zbytočne míňal peniaze. Mohol duplikovať všetko, čo si Lily kúpila. Mohla sa ho tiež pokúsiť roztrhať za to, že si rozmnožil album namiesto toho, aby si vypýtal kópiu, ale snažiť sa jej vysvetliť svoje názory na peniaze, keď pochádzala z domácnosti, ktorá nepotrebovala hromadiť šesť pence a šilingy len preto, aby si kúpila jedlo na týždeň... Poznal jednoduchšie spôsoby, ako si privodiť migrénu, z ktorých väčšina zahŕňala jednoduchý odchod domov. Nebolo to tak, že by to Lily nechcela pochopiť alebo sa nesnažila. Lily jednoducho nemala kontext na to, aby si uvedomila, aké odlišné v skutočnosti boli ich životy.

Po vzájomnej dohode sa Severus a Nizar zbalili skôr s úmyslom vrátiť sa na Rokfort ešte v ten večer. Severus sa teší na večeru v Deravom kotli, pretože zvyškov čínskeho jedla už má plné zuby. Zje čokoľvek, aby neumrel od hladu, ale aj on má svoje hranice.

Salazar možno číha niekde v kúte krčmy, zamaskovaný všehodžúsom, ale ak áno, neohlási sa, keď Severus požiada Toma o súkromnú izbu na poschodí, s večerou pre dvoch, ale s nápojmi pre troch. Nizar sa ozve a požiada o medovinu spolu s vodou, čo Toma prinúti, aby sa s úsmevom opýtal, či sa k nim pripojí aj "starý Saul".

"To by mal, inak ho uštvem," odpovie Nizar, pričom sa usmieva, a Tom sa zasmeje.

Pastiersky koláč je vítanou normálnosťou po príliš mnohých kartónoch jedla vyprážaného vo woku. Zároveň vedie k mätúcemu zisteniu. "Práve mi to napadlo. Predtým som myslel na Lily a nebolo to... Som zvyknutý, že na takéto spomienky sa viažu oveľa hrozivejšie emócie." Namiesto toho to bolo normálne. Smútok bol prítomný, to áno, ale nie so svojím strašným bodaním.

"Severus." Nizarov výraz nie je niečo, čo by Severus dokázal ľahko preložiť. Lásku rozpozná dosť ľahko, ale smútok, frustráciu a starý hnev; nechápe, prečo by aj tie mali byť prítomné. "Odstránil som z tvojej ruky viazaciu kliatbu. Krvná mágia slúžila na zotročenie, pamätáš? Takýto druh zla zabezpečí, že sa sústredíš na fádnosť, pochmúrnosť, nešťastie, depresiu, smútok, vinu, hnev - skôr na všetky nepríjemné emócie, ako by ti táto mágia vôbec umožnila cítiť niečo pozitívne. Máš dosť silnú vôľu na to, aby si to psychicky obišiel, vyrovnal sa s tým alebo to ignoroval, ale aj tak ti to robilo problémy."

Severus sa naňho zdesene pozrie. "Čo to teda pre mňa znamená?"

"Jadro toho, kým sme, sa až tak veľmi nemení," pripomenie mu Nizar jemne.

Salazar príde skôr, ako sa Severus stihne zamyslieť. Strhne Nizara do objatia, ale keď príde k Severusovi, obmedzí sa na zovretie ruky. Je rád za zdržanlivosť toho druhého. Tuší, že by sa mu Salazar mohol skutočne páčiť, ale Severus má stále chvíle, keď mu robí problém, aby sa ho Nizar dotýkal, a to s tým mužom spí.

Salazar vrhne na medovinu obviňujúci pohľad. "Brat!"

"Nebudem sa podrobovať sladenému a varenému maslu," zdôrazní Nizar. "Sýtený kravský tuk môžeš piť vo svojom voľnom čase."

"A chmeľová pálenka by tiež nebola na mieste. S tým sa ešte dá pracovať," odpovie Salazar. "Pre mňa to však bude len tá jedna fľaša. Odchádzam v zhone, prihodilo sa mi niečo nečakané. Našťastie pre môj večer nie je potreba zbaviť sa tela."

Nizar obom venuje tolerantný úsmev. "Som si istý, že medzi vami dvoma je potrebný počet skrytých tiel legendárny."

"Zatiaľ čo istý hermanito by ich jednoducho zlikvidoval."

Nizar nakloní fľašu k Salazarovi. "Nevysmievaj sa mojej efektivite vo veciach likvidácie odpadu."

Severus sa Salazara opýta na kúzlo na premenu nástenného reproduktora, čo je inteligentný kúsok kúzla, nad ktorým by Filius slintal. "Kúpil si mu gramofón? Prečo si jednoducho nezduplikoval ten, čo je v byte?" spýta sa Salazar.

"Príliš veľa malých a elektronických pohyblivých častí. Nie je to moja špecialita," odpovie Severus. "Na druhej strane, vinyl..."

"Moja zbierka vinylov bola vydrancovaná. Som si istý, že sa z toho už nikdy nedostane," povie Salazar sucho. "Prosím, povedz mi, že si skopíroval tie dobré."

"Väčšina z toho, čo tam bolo, je dobrá a Jefferson Airplane boli nevyhnutnosťou."

Salazar sa zdá byť tým prekvapený. "Nie že by som nesúhlasil, ale prečo?"

"Zasraný 'Biely králik'," odpovie Nizar a zasmeje sa. "Myslel som si, že sa pri jej počúvaní zbláznim."

Salazar zdvihne obočie. "Chcem to vôbec vedieť?"

"Čítal som mu Alicu v krajine zázrakov, keď bol ešte na portréte," povie Severus. "To bola zábavná chyba."

"Nie, chyba bola v tom, že čítal pokračovanie Cez zrkadlo pár dní po vypadnutí z obrazu," odpovie Nizar. "Ľútosť, tvoje meno je Lewis zasraný Carroll."

Salazar im venuje špekulatívny pohľad, ktorý Severus považuje za rovnako nepochopiteľný ako Nizarov výraz, než vysvetlil podstatu citovej devastácie temného znamenia. "Čítal si môjmu bratovi, keď prebýval v portréte?"

"Požiadal som ho o to," povie Nizar.

"A ja som s tým súhlasil. Na výmenu, pamätáš?" Severus mu to pripomenie.

Ak niečo, tak ten zamyslený pohľad je čoraz intenzívnejší. "Severus Snape, miluješ môjho brata?"

"Sal!" Nizar šokovane vyprskne. "Mohol by si byť ešte neomalnejší?"

Salazar sa usmeje. "Áno, ale snažím sa dodržiavať istý zmysel pre dekórum."

"Áno." Severus sa snaží so sebou netrhnúť, keď sa naňho Nizar aj Salazar pozrú. "Pýtal sa. Áno."

Nizar hľadí na Severusa, v očiach sa mu zračí radosť zmiešaná s niečím, o čom Severus tuší, že je to čistá hrôza. Zvláštne; ani raz ho nenapadlo, že by Nizar mohol mať rovnaký problém počuť takéto vyhlásenie ako Severus. "Áno?" zašepkal Nizar.

Severus prevráti oči. "Práve som to povedal."

Nizar sa uspokojí s tým, že sa na brata zahľadí. "Salazar, ty čurák. Nemusel si naňho tlačiť."

"Niektoré veci by mali byť isté," zamrmle Salazar. "Niektoré veci by sa mali povedať skôr, než bude neskoro ich vôbec povedať."

"Technicky som len odpovedal na otázku," povie Severus.

Salazar prikývne. "Odpovedal si. Odpovedal si na otázku, ktorú on nemôže položiť o slovách, ktoré ty z nejakého dôvodu ešte nemôžeš vysloviť. Niekto by to mohol považovať za podvádzanie, ale ja to považujem za efektívnu komunikáciu."

Severus sa pozrie na Nizara, ktorý sa zdá byť úplne bezradný. "Uvažuješ o úteku za kopčeky?"

Nizar sa naňho pokrivene pozrie. "Podhodnotenie. Mozog si nastavuje veľmi hlúpe návyky."

"Idem," oznámi Salazar. "Vy dvaja môžete byť rozkošne trápni vo svojom voľnom čase."

"Choď do prdele, Sal," odvetil Nizar a usmial sa.

"Nie je pekné povedať niečo človeku, ktorý zaplatí účet v bare." Salazar sa na nich usmeje a otvorí dvere, aby zišiel dolu.

"Uverím tomu, keď to uvidím," zamrmle si Nizar popod nos. "Predpokladám, že je čas odísť."

Severus potrasie hlavou, vstane a vezme Nizarovu čakajúcu ruku. "Áno."

Dole pod schodmi Nizar povie: "Dúfam, že si to nepovedal len z obavy, že by sa Salazar mohol rozhodnúť pre odvetu."

"Odvetu." Severus sa otočí, chytí Nizara za hlavu a potom ho pobozká na verejnosti, pred očami celej prekliatej krčmy. Nizar vydá vyplašený zvuk, kým sa mu ruka zamotá do Severusových vlasov.

"Nie som taký zastrašený zakladateľom svojej fakulty, aby som klamal o svojich citoch k tebe," povie Severus Nizarovi, ktorému sa zábavne rozšírili zreničky. "Snaž sa to mať na pamäti."

"Prepáč, ale jediné, čo mi zostalo v hlave, sú veci úplne nevhodné na verejnú konzumáciu."

Keď sú vonku, Nizar sa naňho pozrie. "Pobozkal si ma. Pred očami všetkých."

Severus zdvihne ruku a položí prsty pozdĺž Nizarovho líca. "Je to problém?" spýta sa a cíti, ako sa mu kútik úst pobavene zvrtne, keď Nizara dotyk okamžite rozptýli.

Nizar niekoľkokrát zažmurká, aby si pozbieral myšlienky. "Voldemort asi nie je nadšený, že už na teba nemá vodítko. Mohlo by ťa to ohroziť."

"Ja sám som mimoriadne nebezpečný," oponuje Severus, "a už nie som uväznený v pozícii, v ktorej nemôžem dať najavo svoje skutočné pocity. Opakujem: je to problém?"

Nizar sa usmeje. "Nie."

"Dobre." Severus má buď odvážnu náladu, alebo je úplne znechutený z obmedzení kladených na jeho život a jeho rozhodnutia dlhšie, než si uvedomoval. Končekmi prstov nakloní Nizarovu bradu, aby ho mohol pobozkať uprostred Šikmej uličky.

Niekto, kto prechádza okolo nich, sa potkne a spadne, keď si všimne to divadlo. "Panebože!" vykríkne čarodejnica v šoku.

Severus sa usmeje na Nizarove pery. "Chceš ísť domov?"

Nizar chytí Severusa za ruku. "Áno."

"Mimo protipremiestňovacích ochrán?" spýta sa Severus, keď dorazia pred bránu hradu.

"Nebol som si istý, či chceš ísť radšej hore alebo dole," odpovie Nizar. Mávne na niekoľko študentov, ktorí zostali na prázdninách a sú vonku, odvážne bojujúc s chladnejším počasím.

"Dole, s najväčšou pravdepodobnosťou," povie Severus tichým hlasom a pobavene sa uchechtne, keď Nizar takmer zakopne o dlažobný kameň. "Dáš sa príliš ľahko rozptýliť."

"Len vo veľmi špecifických prípadoch rozptýlenia, ďakujem!" Nizarov úsmev sa rýchlo zmení na zamračenie, keď im v ústrety priletí fénixov patrón. "Mohol by som ho zabiť len preto, že si to zle načasoval."

"Nezabíjaj svojho súčasného zamestnávateľa," povie Severus a čuduje sa, ako obaja chápu, pre koho je ten Patrón určený. Severusa by Albus mohol zavolať kedykoľvek, ale s Nizarom hrá politickú hru.

"Nizar, teraz, keď si sa vrátil na Rokfort, by ma zaujímalo, či by som s tebou mohol hovoriť ohľadom minulého utorka," ozve sa Albusov hlas. "Samozrejme, v čo najkratšom čase." Fénixov patrón trilkovaním ukončí správu a zmizne.

Nizar prevráti oči. "Pôjdem preč a skončím to. Uvidíme sa dole, keď zistím, aké má obavy ohľadom Salazara."

____________________________________

"Ach; dobrý večer, Nizar," pozdraví ho Dumbledore, keď zaklope, a potom vojde do riaditeľne. "To bola celkom pohotová odpoveď."

"Dobrý večer, Albus," odpovie Nizar. "Nemám nič iné, čo by ma bezprostredne tlačilo. Len ma prekvapuje, že si čakal tak dlho, kým si podľahol svojej zvedavosti ohľadom utorkového stretnutia."

"Prečo si myslíš, že práve o tom chcem diskutovať?" Dumbledore sa spýta a v očiach mu veselo zaiskrí, čo Nizarovi pripomína, keď sa mu zatočí hlava s nočnou oblohou nad hlavou. Nie je to zvedavý pokus o modernú oklumenciu, ale je to veľmi dobrý spôsob, ako udržať podozrenie ostatných na uzde.

"Pretože nie som hlúpy a ty tiež nie." Nizar si sadne, keď Dumbledore gestom ukáže na stoličku. Riaditeľ mu ponúkne cukríky, ktoré Nizar odmietne; potom je na rade čaj, ktorý Nizar považuje za úplne prijateľný. Na jeho pobavenie mu ho prinesie Dobby.

"Ach, áno, náš zamestnaný domáci škriatok." Dumbledore sa na škriatka usmeje, čo vyzerá ako úprimná náklonnosť. "Dobby, predpokladám, že si sa už stretol s profesorom Slizolinom."

"Áno, Dobby sa už niekoľkokrát stretol s profesorom Slizolinom, keď Filky a Tinny boli zaneprázdnení." Dobby sa na Nizara zahľadel. "Profesor Slizolin sa k Dobbymu správa veľmi milo a vôbec sa mu neposmieva, že nosí šaty a má plat!"

"Vôbec nikdy," upokojí ho Nizar. Dobby pokrúti hlavou na Nizara a Dumbledora a potom sa premiestni.

Dumbledore sa usadí za svoj stôl so šálkou a výberom sušienok. "Priznám sa, spočiatku som sa obával, že keď sa Salazar Slizolin objavil, živý... obával som sa, že použil mágiu horcruxu, aby takým zostal."

"Salazar má množstvo dôvodov, aby sa mu takýto spôsob prežitia zdal odporný, Albus." Nizar prežúva kúsok sušienky a skrýva úsmev. Domáci škriatkovia dávali pozor a obsah cukru sa výrazne znížil. Teraz je chutný a dokáže ukázať skôr iné chute ako sladkosť. "V neposlednom rade je príčinou smrti môjho najstaršieho syna."

"Chápem." Dumbledore sa napije čaju. "Po Vianociach som počul zaujímavé klebety o smrti tvojho syna, ale nebolo v nich veľa podstatného okrem prostriedkov použitých na zastrašenie Voldemortových stúpencov."

"Brice sa rozhodol žiť v Eidyn Burhu - Edinburgu - ako dospelý. Vykonával neďaleko učňovskú prax pre svoje majstrovstvo a zamiloval si tento kraj Alby. Jedného dňa sa k nemu doniesla zvesť, že jednu z dedín v okolí kráľovskej pevnosti navštívil zlý čarodejník. Ten zabil polovicu dedinčanov a potom premenil zvyšných sedemdesiatštyri mladých mužov, žien a detí na živé horcruxy."

Dumbledorovi sa rozšírili oči od strachu. "Drahý Merlin. Voldemort sa v porovnaní s ním zdá byť takmer krotký."

"Voldemort má väčšie ambície, čo má často následky, ktoré siahajú ďalej a žnú smrteľnejšie dôsledky," povie Nizar. "Na rozdiel od Voldemorta sa tento čarodejník učil vytvárať horcruxy a dokázal si dušu rozkrájať po malých kúskoch, namiesto toho, aby sa pri každom odrezaní vzdal obrovských častí seba samého. Tým, že tento čarodejník vytvoril všetky svoje horcruxy zo živých bytostí, vytvoril si doslova armádu otrokov. Z ich životov mohol čerpať energiu pre svoju mágiu.

Môj syn využil svoje majstrovstvo v krvnej mágii, aby odrezal toho čarodejníka od možnosti čerpať silu z týchto živých horcruxov. Brice potom s tým bastardom bojoval až do chvíle, keď bol mág úplne vyčerpaný z mágie, ale Brice bol počas tohto boja ťažko zranený. Kúzelník bol stále nažive, ale proti inému zdravému kúzelníkovi by bol bezbranný. Brice vedel, že mu nezostali prostriedky na dokončenie práce, a tak poslednými vlastnými silami zavolal mňa - nás.“

Nizar odložil šálku čaju. "Ja, Salazar, Helga a Godrik sme boli k dispozícii. Nikdy som sa nedokázal rozhodnúť, či ľutujem, že Galiena a Elfric, Briceovi súrodenci, neboli. Mohli mať možnosť rozlúčiť sa, ale... Brice sa vzdal veľkej časti seba, aby privodil porážku toho mága. Nebola to láskavá smrť. Po vysporiadaní sa s tým mágom sme museli priniesť sedemdesiatštyri živých horcruxov späť na Rokfort a pokúsiť sa napraviť škodu, ktorá bola spôsobená každému z nich."

"Všetci ste boli strašnými svedkami toho, aká odporná môže byť takáto mágia," zamrmlal Dumbledore. "Je niečo pravdy na tvrdení, že ste tohto temného čarodejníka zakliali do živej smrti, uväzneného vo vlastnom hrobe?"

Nizar namiesto odpovede povie: "Všetci sme už predtým videli nádoby s dušami umiestnené v živých tvoroch, ale jednotlivo. Nikdy ich nebolo toľko, a nie všetky z tej istej dediny. Každý z tých horcruxov vznikol tak, že obeť bola svedkom vraždy niekoho, koho milovala.

Polovica dedinčanov zomrela spolu s odstránením horcruxu." Nizar sleduje, ako Dumbledorov výraz ešte viac upadá do zamyslenej úzkosti. "Ako som ti už povedal: to, čo zhorelo, nenahradíš, Albus."

"A ostatní?" Dumbledore sa ticho spýta. "Polovica tých, čo prežili, zomrela kvôli tomu, čo sa im nedalo vrátiť späť." Nizar si znovu vezme čaj a zohrieva si prsty o šálku. "Tých devätnásť, čo zostali, sa stalo jednou z našich výnimiek z hradného pravidla o neprijímaní nemagických bytostí. Nemali kam ísť, nezostal im nikto, kto by pochopil tú strašnú vec, čo sa im stala, ak by nezostali v magickom spoločenstve. Po roku alebo dvoch, keď sa duševne a fyzicky zlepšili, sa presťahovali na Castleview a usadili sa tam do konca života. Tej dedine sa teraz hovorí Rokville.

Hoci, taká zaujímavá vec, čo sa týka mágie," dodá Nizar. "Každý jeden nemagický preživší porodil magické potomstvo, z ktorého každý dal vzniknúť magickým rodom. Podľa toho, čo viem o tých, čo prišli na Rokfort, mnohí z ich potomkov dodnes žijú v Rokville."

"Rozmýšľal som, prečo si sa ospravedlnil, keď ostatní prejavili takú zvedavosť o rozšírenú rodinu Salazara Slizolina. Je mi to ľúto, Nizar," povedal Dumbledore. Nizar nad tým pocitom pokrúti hlavou. Jeho smútok je starý a často únavný. "A čo tvoji ďalší potomkovia?"

"Bol si svedkom tých výsledkov, Albus. Potterovské dieťa je príbuzné so slizolinskou líniou, takže tvoj prístroj by ukázal na všetkých, s ktorými som ja alebo Salazar príbuzný. Je to len on, Voldemort a možno teta a bratranec dieťaťa. To je všetko."

"V tom prípade máš opäť moje sympatie. Musím sa priznať, že v mojich obavách o mladého Harryho mi tento nedostatok vôbec neprišiel na um," priznal Dumbledore.

"To je v poriadku. Ani ja som na to spočiatku nemyslel."

"Chápem, aké je to byť na konci vlastného rodu," povie Dumbledore. "Ja a môj brat budeme poslednými Dumbledormi tohto sveta. Nikdy som nebol otcom detí, moje preferencie neboli pre ženské pohlavie, a môj brat... myslím, že jeho preferenciou je nemať žiadnu partnerku."

Nizar sa rozhodne, že sa na to Aberfortha pri prvej poskytnutej príležitosti opýta. Veľmi rád by vedel, či je to pravda, alebo či je to pravda Albusa Dumbledora.

"Tak teda... britský vojnový mág."

Nizar si vyberie ďalšiu sušienku. "Za to viň Myrddina. Ja rozhodne."

"Merlin je v matrikách uvedený ako jeden zo študentov tvojho brata," povie Dumbledore so zvedavým pohľadom.

Nizar prevráti oči. "A ani Salazar, ani ja nevieme, ako sa to stalo, vzhľadom na to, že ten starý cap sa narodil koncom štvrtého storočia a zomrel v roku 1010. Salazar sa narodil až v roku 969 a čarodejnícku prax si odslúžil pod Myrddinom. Je to ako s tým nezmyslom o Salazarovi a čistote krvi alebo s tým, ako klobúk spieva o tom, že Salazar je "zo slatín", hoci je z prekliatej Kastílie. História tejto školy bola zmanipulovaná tak, aby vyhovovala cieľom iných, Albus Dumbledore, a to tak účinne, že môže trvať desaťročia, kým sa škody odstránia."

"Takže to je plán," povie Dumbledore. "Pokúsiť sa zvrátiť roky klamstiev, ktoré sa vydávali za fakty?"

"S najväčšou pravdepodobnosťou. Určite som na tom pracoval, odkedy som vypadol z rámu plátna," odpovie Nizar. "To je tvoj záujem, pán riaditeľ? Obávaš sa, že sa sem vráti Salazar Slizolin a zosadí ťa z tvojho veľmi pohodlného, zdobeného a honosného trónu?

"Obávam?" Dumbledore našpúli pery. "Možno. Zvykol som si na svoj pohodlný, zdobený a honosný trón, Nizar, a je veľa takých, ktorí by sa Slizolina na tomto mieste báli."

"Salazar je správcom západného sídla tohto hradu. Jeho západnej mágie," povedal Nizar, pobavený Dumbledorovou odpoveďou. Dumbledore nie je ani zďaleka dokonalý, ale vo funkcii riaditeľa Rokfortu je lepší ako jeho dvaja predchodcovia. "Godrik častejšie zastával funkciu, z ktorej sa nakoniec stala úloha riaditeľa. Bol najosobitejší zo štvorice, človek, ktorého si dokázal obľúbiť každý. Aj keby sa Salazar zajtra objavil na Rokforte, Albus, tvoje miesto je isté."

"Myslíš, že príde sem na Rokfort? Tvoj brat?"

"Bol by som veľmi prekvapený, keby neprišiel, ale ešte pár týždňov ho neočakávam. Ale keď ten deň príde..." Nizar sa usmeje. "V tejto škole sú ľudia, ktorí dostanú vzdelanie, o ktoré nestáli. Ľudia majú zaryté sklony ohľadom zmeny tvrdohlavých názorov a tvoji zamestnanci nie sú imúnni."

"Nie, nie sú, ale keby som ich považoval za úplne nepružných, neprežili by život pod mojimi večnými výstrelkami." Dumbledore sa naňho na oplátku usmeje. "Musím sa ti priznať k niekoľkým veciam, Nizar."

Nizar mávne rukou na znak súhlasu. "Prosím, poslúž si."

"Teším sa na výzvu, ktorú zakladateľ Rokfortu prinesie tejto škole." Dumbledorov výraz sa zmení na vážny. "Som vďačný, že existujú špióni, ktorých totožnosť Voldemort nepozná, a že tvoj brat je ochotný podeliť sa s Rádom o informácie, ktoré získajú. To sa môže stať jediným prostriedkom, ktorý máme, aby sme boli pripravení na to, čo Voldemort zamýšľa ďalej. Potichu ma nadchýna, že Voldemort sa bude zaoberať nie jedným predkom, ale aj tým, ktorého Tom Marvolo Riddle považuje za najdôležitejšieho zo všetkých."

"Jediný problém s tou poslednou časťou je, že Voldemort neuverí, že je to on."

Nizar zdvihne jeden prst, keď Dumbledore otvorí ústa, aby namietol. "Áno, ja viem. Voldemort prijal pravdu o mne, keď sme sa stretli. Ale ja si pamätám to detské zmýšľanie, Albus. Jediný zázrak je presne to. Druhý zázrak je podvod, ktorého cieľom je nalákať do pasce, pretože takéto veci nie sú možné. Pevne uverí, že sa snažíme využiť jeho neistotu ohľadom mňa. Voldemort uverí, že sme vyhrabali človeka, ktorý má vystupovať ako Salazar Slizolin v nádeji, že zasejeme strach."

Dumbledore sa zamračil. "Dobre vyargumentované a s najväčšou pravdepodobnosťou správne, Nizar. Napriek tomu... britský vojnový mág?"

Nizar si frustrovane vzdychne. "Venuj viac pozornosti tomu, že som titulovaný ochranca Rokfortu, Albus. To je pre mňa v konečnom dôsledku oveľa dôležitejšie než to, aby sa nám chvelo podložie pod nohami."

"Samozrejme, že nie. Ja len dúfam, že takáto informácia rozochveje Voldemorta," povie Dumbledore. "Bojácni ľudia robia chyby."

"Vzhľadom na to, že strach Toma Marvola Riddla spôsobil, že vytvoril horcruxy? Áno, určite áno."

____________________________________

Nizar sa rozhodne ísť na poschodie ako prvý, lepšie si vybaliť zmenšené predmety, ktoré si napchal do vreciek. Zamáva na tých pár študentov, ktorých vidí zo všetkých fakúlt okrem Slizolinu, ktorého študenti všetci odišli domov na zimné prázdniny. Väčšina z tých, čo zostali, vyzerá nadšene, tešia sa na návrat ostatných študentov v nedeľu popoludní.

Keď Nizar vyjde na šieste poschodie, zastaví sa na mieste a s naklonenou hlavou počúva. Niečo cíti, ale ten dojem je slabý. Je to ako hľadať tých, čo nesú temné znamenie z diaľky, ale nie celkom. Zvláštne.

Vyjde po schodoch na siedme poschodie a prejde polovicu chodby, kým sa musí oprieť o stenu, ťažko dýchajúc. Cíti sa, akoby zrazu padol do choroby, premrznutý, aj keď ho oblieva pot.

"Profesor?"

Nizarovi sa podarí otočiť hlavu. "Slečna Grangerová. Neuvedomil som si, že ste zostali cez prázdniny."

"Nechcela som, aby boli Ginny a Ron osamelí. Tento rok sme v Chrabromile zostali len my. George a Fred tu mali byť s nami, ale to, čo robili v Londýne, trvalo dlhšie, ako si mysleli, takže sa vrátili až včera." Grangerová sa naňho zamračil. "Ste v poriadku, pane?"

"Nie, ale nie som si istý prečo. Začalo sa to, až keď som sa dostal na šieste poschodie."

"Môžem vám pomôcť?" spýta sa Grangerová. "Alebo možno privolať madam Pomfreyovú?"

Nizar pokrúti hlavou a prinúti sa pokračovať. "Nie, nie madam Pomfreyovú. Bol by som vám vďačný, keby ste sa len uistili, že nespadnem tvárou na podlahu." Grangerová prikývne a zrýchli, aby s ním udržala krok.

Keď Nizar dorazí ku gobelínu, zistí, že hľadí na dvere, ktoré nepozná. Ich drevo je takmer čierne, takže je ťažké rozoznať železo, ktoré ich obopína.

Nech je za tými dverami čokoľvek, je to zdroj toho, čo ho trápi. "Slečna Grangerová, urobíte mi láskavosť a otvoríte mi to?"

Grangerová sa naňho pochybovačne pozrie, ale urobí to. V okamihu, keď cvakne západka a dvere sa otvoria, pocit sa zintenzívni. V hlave sa mu ozve krik, hnev a zloba...

Nizar padne na zem, keď Grangerová rýchlo zatvorí dvere. Oprie sa o gobelín a snaží sa nelapať po dychu. "Čo to..." V poslednej chvíli sa opraví. "Čo je to?"

"To je..." Grangerovou trhne. "Nie je to len vaša trieda, ktorá je tu. Dvojčatá nám ju ukázali v septembri. Hovorili, že sa to volá Komnata najvyššej potreby."

"Niekto prišiel na to, ako využiť aspekty tejto miestnosti," háda Nizar. "Tak dobre."

"Čo sa deje, profesor?" Grangerová sa spýta so zopnutými rukami. "Vyzeráte priam strašidelne."

Nizar to stále počuje, ten krik. Jeho vlastná mágia mysle drží hnus na uzde, ale nech je v tej konkrétnej miestnosti čokoľvek, prebudilo sa v ňom niečo, čo by tam vôbec nemalo byť. "Slečna Grangerová, dôverujem vašej diskrétnosti."

Grangerová zdvihne bradu, ako sa jej rozšíria oči. "Samozrejme, pane!"

"Počas tej konfrontácie s Voldemortom som mu ukradol časť jeho mágie, keď sa pokúsil ukradnúť všetku moju. Odplata. Zlé rozpoloženie. Nazvite to, ako chcete, aj tak som to urobil," vysvetlí Nizar a vytiahne si z rukáva prútik. "Viete, čo sa zvyčajne stane, ak jeden kúzelník nosí mágiu druhého dlhšie ako niekoľko dní?"

Grangerová zvraští obočie. "Viem, že kúzelníci môžu dočasne udeliť magickú silu inému, ale predpokladá sa, že mu ju vrátite. Ak to neurobíte... väčšia mágia pohltí tú menšiu, až kým nie sú rovnaké. Je to tak?"

"Milujem vaše študijné zvyky. Nikdy nedovoľte, aby vám niekto povedal, že sa mýlite, keď ste tak vzdelaná." Nizar sa znovu sipľavo nadýchne. "To sa nestalo, to pohltenie. Nestalo sa to preto, lebo som idiot. Voldemort si dal telesnú podobu kúzlom, ktoré mu dáva nemenný život. To zahŕňa aj jeho mágiu. Stále je v mojom jadre a stále je jeho."

"Aha." Grangerová si zahryzne do pery. "To neznie dobre."

"To naozaj, naozaj nie je." Nizar nakloní hlavu k dverám. "Niečo tam spustilo a upozornilo ma na jeho ďalšiu existenciu. Ten nezmenený kúsok Voldemortovej mágie rozpoznáva v jednom z aspektov mojej triedy horcurx - horcurx, ktorý patrí Voldemortovi."

"Prečo ste si to nevšimli skôr? Čo je to horcrux? A prečo to všetko hovoríte mne?" spýta sa Grangerová.

"Bol som na to zvyknutý. Bol som tu celý čas. Nerozpoznal by som odlišnosť. Teraz som bol preč takmer dva týždne a môžem... je to jasné. Čo sa týka toho, prečo vám to hovorím?" Nizar nedokáže zdvihnúť prútik; najlepšie, čo môže urobiť, je držať ho v ruke. "Keď sa tie dvere opäť otvoria a ten, kto je vnútri, vyjde von, neviem, v akom budem stave. Možno budete musieť veci vysvetliť ostatným. Espero a un guardián." 2)

Grangerová má ešte stále ústa skrútené obavami, ale keď sa objaví Nizárov baziliščí patrón, oči sa jej rozžiaria. "Môžete použiť kúzlo Patronus v španielčine. Mala som si uvedomiť - to je úžasné..."

"Grangerová," povie Nizar, aby prerušil jej vzrušenie. Potom osloví baziliška v parselčine. Patronus prikývne a prešmykne sa cez stenu. Vzápätí si Nizar stiahne Kanzu z krku. "Prosím, dávajte na ňu za mňa pozor."

Grangerová opatrne prijme baziliška. Nie je fanúšikom hadov, ale Kanzy sa rozhodne odmieta báť. Nizar to považuje od Grangerovej za celkom slušný úspech, ak uvážime, že bola jednou z obetí Jalafovho skamenenia. "Čo mám teraz robiť, pane?" spýta sa Grangerová.

"Pošlite patróna profesorovi Snapeovi. Povedzte mu, že musí prísť sem." Nizar prehltne. "Povedzte mu, že on ukryl nádobu s dušou na Rokforte."

Grangerová si opäť zahryzne do pery. "Pane..."

"Slečna Grangerová." Nizarovi sa podarí usmiať sa na ňu. "Dokážete to."

Posledné, čo vidí, je Grangerovej patrón knézla, ktorý sa formuje na zemi, chvost riadne zastrčený okolo nôh, ako čaká na pokyny.

____________________________________

1) https://en.wikipedia.org/wiki/Crab_Rangoon

2) Španielsky: Čakám na strážcu.