Preklad: Jimmi
Autorka: Aspen
Originál: https://archiveofourown.org/works/11291094/chapters/88898161
Banner: solace
“Nie,” rýchlo povedal Harry. “Vôbec nie. Neville jej v skutočnosti chcel veľmi pomôcť; myslí si, že každý by mal mať základné povedomie ohľadne starostlivosti o rastliny. Ale ona sa stále na niečo vyhovárala, prečo sa s ním nemôže stretnúť.”
“Chápem,” zamyslel sa Snape. “Dobre, dobre. Slečna Leightonová sa zdá byť zjavne celkom neoblomná v jej odpore k disciplíne. Skúsil si ju nejako podnietiť k štúdiu? Možno si sa jej mal spýtať, čo za úplatok by jej stačil, aby ju presvedčil.”
Harry sa nad tým chvíľu zamyslel, potom slabo prehltol. “Uhm… oh, Bože. Bojím sa toho, čo by mohla žiadať.”
“Ach, ale no tak.” Snape mávol rukou, pohyb dajako elegantný a zamietavý súčasne. “Nemôžeš snáď považovať malú prváčku za nejakú hrozbu.”
„Ehm, no...“ Harry sa rýchlo vzdal snahy, aby svoje obavy zaobalil do príjemného tónu. „Ide o to, že všetky jej kamarátky si myslia, že je do mňa zaľúbená, a neustále si ju kvôli tomu doberajú. A ona tvrdí, že vôbec nie je, ale zdá sa, že sa jej naozaj páči, keď jej venujem pozornosť, takže... Zaujímalo by ma, či, vieš... či je naozaj trochu zaľúbená?“ Keď počul, ako to znie, chcelo sa mu skrčiť. „Len sa mi zdá zvláštne, ako to stále popiera! Veď prečo to vôbec vyťahuje, keď to vlastne nie je pravda?“
„Aha, máš podozrenie, že dáma príliš protestuje.“
„Áno, a čo ak sa jej spýtam, čo chce výmenou za štúdium, a ona povie niečo ako... rande v Rokville alebo také niečo?“
Snape sa v reakcii na to široko usmial. „Tomu sa dá ľahko zamedziť. Povedz jej, že ťa tam prichytili pri pití a tvoj otec ti dedinu absolútne zakázal.“
„Ha, ha, veľmi vtipné.“
„Áno, a dosť pravdepodobne aj zbytočné. Obávam sa, že takáto historka by ťa mohla urobiť ešte lákavejším.“ Snape sa odmlčal. „Možno by bolo vhodnejšie, keby si jej povedal krutú pravdu o svojom milostnom živote.“
„Nemôžem ľuďom povedať, že milujem Lunu!“ zvolal Harry. „To by ju len ohrozilo!“
„Mal som na mysli tamtú pravdu,“ opravil ho Snape. „Nemôžeš si dopriať nič, čo by sa mohlo považovať za rande, aby sa to nedonieslo k Voldemortovým ušiam.“
Aha.
„Áno, to by mohlo fungovať.“ Harry prikývol. „A bolo by to pre ňu ľahšie odmietnutie. Na rozdiel od toho, čo robíš ty.“
„Áno, no môj problém je trochu iný, keďže som učiteľ, chápeš.“
Dosť pravdivé. „Dobre teda, porozprávam sa s Mandy a uvidíme, čo by ju podľa jej slov presvedčilo, aby sa trochu viac učila.“
„Ale neformuluj to takto.“ Snapeov úsmev bol tentoraz trochu pochmúrny. „Príliš vágne; dovolím si tvrdiť, že to využije. Trvaj na tom, aby sa učila dosť na to, aby na ďalšom teste získala aspoň Nad očakávanie. Potom dodržíš svoju časť dohody. To, samozrejme, predpokladá, že od teba bude žiadať niečo rozumné.“
„Myslím, že to znie dobre.“ Hoci Harry stále premýšľal, čo by mohla Mandy chcieť, ak nie niečo romantické. S prváčkou, fuj. Nečudo, že sa chcel striasť.
„A teraz môžeme povedať tvojmu bratovi, že sme sa bavili o stratégii, pokiaľ ide o zaobchádzanie s tvojou prváčkou,“ vyslovil Snape.
„Lepšie, ako mu povedať, že sme sa rozprávali o jeho mame,“ zamrmlal Harry.
„Chcel by si ešte o niečom diskutovať?“
Severusov tón naznačoval, že mu je úplne jedno, či Harry zostane rozprávať alebo nie, ale napätie v jeho pleciach hovorilo niečo iné. Harry sa rozhodol načúvať tomu namiesto tomu prvému.
„Eh, nič svetoborné, ale ani sa mi veľmi nechce ponáhľať,“ povedal ľahko a usadil sa na stoličke, keď sa jeho otec mierne usmial a začal rozprávať o svojom týždni.
****
Mandyine malé kamarátky sa búrlivo chichotali, keď sa o pár dní neskôr zastavil v ich blízkosti v spoločenskej miestnosti a požiadal ju o rozhovor.
„Zase ďalšie knihy?“ spýtala sa a venovala jeho školskej taške pochybovačný pohľad, keď sa usadila na stoličku v ich zvyčajnom výklenku.
„Myslíš ďalšie knihy, ktoré odmietneš čítať?“
Aspoň mala tú slušnosť, že sa trochu začervenala.
„Prepáč,“ zamrmlala a pozrela sa na svoje nohy.
Harry si bol celkom istý, že jej to nie je ľúto natoľko, aby skutočne čítala nejakú prekliatu knihu z herbológie, ale nechal to tak.
„Vlastne som mal úplne iný nápad, ako ti pomôcť. No, v skutočnosti to bol Severusov nápad, ale myslím, že je dobrý.“
To ju prinútilo narýchlo zdvihnúť zrak a ústa sa jej otvorili. „Ty si ma nahlásil nášmu vedúcemu domu?“
„Povedal som otcovi, že ma to frustruje,“ opravil ju Harry. „Nemáš problémy s profesorom Snapom. Ešte nie,“ dodal a pomyslel si, že vzhľadom na to, ako napoly vykríkla, by mohla pomôcť malá hrozba. „Ale dúfam, že k tomu nedôjde.“
Len sedela a pozerala naňho, očividne čakala, kedy spadne druhá topánka.
Nuž, tak nič sa nedalo robiť. Harry sa pripravil. „Každopádne mi navrhol, aby som sa ťa spýtal, čo by si chcela ako odmenu za to, že sa ti bude dariť lepšie v herbológii.“
Mandy zažmurkala. „Čo prosím?“
„Odmenu,“ zopakoval Harry. „Čo by si chcela?“
To ju len prinútilo znovu zažmurkať. „ Ten jeden jedinečný Harry Potter ma chce podplatiť, naozaj? A môžem si vypýtať čokoľvek?“
Harry prehltol, zaplavil ho ten zlý pocit. Jej formulácie mu rozhodne nepomohli. „Nenazývaj ma takýmito smiešnymi slovami. Som len Harry,“ odsekol.
„Ale ty si jediný, kto sa na tejto škole volá Harry Potter,“ odsekla, akoby to bola tá najzrejmejšia vec na svete. „Vsadím sa, že jediný v Británii. Vidíš, čítala som každý článok o tebe a myslím, že už by sa zmienili, keby existoval ďalší Harry Potter, aspoň medzi čarodejníkmi.“
Ešte jedna dobrá správa. Sledovala správy o ňom.
„To nie je to, čo si mala na mysli,“ povedal a zúžil oči. „Nepredstieraj, že to tak bolo.“
Zdvihla ruku, aby si zakryla ústa, keď sa zasmiala.
Harry zazrel.
„Keby si bol len Harry, myslíš, že by mi všetky kamarátky závideli, že ťa mám za prefekta? Nikto sa predsa neháda o Gretchen, Ulisesa alebo Draca, vieš.“
„Nechcem byť slávny...“
„Možno by si teda nemal robiť také veci, ako je víťazstvo v Trojčarodejníckom turnaji v štrnástich rokoch?“
„Musel som súťažiť!“
„Áno, ale nemusel si vyhrať, však?“ Mandy sa znova zasmiala.
„Turnaj bola úplná nočná mora,“ povedal Harry zachmúrene. „A viedol priamo ku katastrofe, v ktorej všetci žijeme. Páči sa ti, že je Voldemort vonku a netušíš, čo urobí nabudúce?“
„Nie,“ priznala, hlas mala tichý, keď sa pozrela do diaľky.
Harry sa usilovne snažil zmierniť hlas. „Vráťme sa k bylinkárstvu. Musíš sa zlepšiť, dobre? Takže ma môžeš o niečo požiadať, to áno, ale nebudem súhlasiť s ničím, čo považujem za zlý nápad.“
Trochu sa zhrbila, očividne sa mračila. „No, nechcela som ťa požiadať, aby si si zlomil prútik.“
„To by mi ani nenapadlo,“ povedal Harry. „Pozri, nič také som nemyslel, jasné?“
Neodpovedala.
Harry sa snažil nevzdychať nahlas a rozhodol sa, že sa do toho jednoducho pustí. „Takže mám na mysli toto. Štúdium je fajn, ale chcem sa uistiť aj o tom, že povedie k solídnemu výsledku. Takže to znamená, že v teste z herbológie potrebujem vidieť známku Prekonáva očakávanie alebo Vynikajúci. Nie v nejakom rýchloteste. V plnohodnotnej skúške.“
No aspoň sa zdalo, že ju jeho rázny tón dostal z nálady; vyplazila naňho jazyk.
„Výmenou za čokoľvek, na čom sa dohodneme,“ dodal Harry. „Tak čo?“
„Môžem mať pretekársku metlu presne takú, akú má Draco?“
„Mandy.“
„Len si robím srandu,“ povedala. „Nie, naozaj. Len som chcela vedieť, čo na to povieš.“
„Krabicu To najlepšie z Medových labiek,“ navrhol Harry.
„Myslím, že máme na viac ako na sladkosti...“
Harry si tak silno vydýchol, až mu vyletela ofina. „Čo teda?“
„Nemám predstavu.“ Mandy sa naňho bezočivo usmiala. „Nemôžeš čakať, že sa rozhodnem na mieste, Harry! Musím zvážiť, čo by bolo úplne najlepšie, aby som o to požiadala!“
Áno, práve toho sa Harry obával. „Začni sa zatiaľ učiť,“ povedal prísne.
Tentoraz jej úsmev vyzeral takmer šibalsky, čo Harrymu sotva pomohlo cítiť sa lepšie.
„Och, začnem,“ odpovedala a vyzeralo to, akoby už bola stratená v myšlienkach. „Začnem.“
****
„Bojíš sa, Potter?“ spýtal sa Draco s jedným zdvihnutým obočím, keď sa vznášal na metle vysoko nad ihriskom.
„Môžeš si želať,“ odvetil Harry a usmial sa. Nemohol si pomôcť. Stáť proti Dracovi a vedieť, že metlobalový zápas bude mať smrteľne vážny priebeh, ale že po ňom budú mať stále dobré vzťahy? Bol to skvelý pocit.
Možno rovnako dobrý, aký sa v poslednom čase snažil sprostredkovať Severusovi. Dôveru, že to, čo spolu ako rodina vytvorili, vydrží. Aj keby tu ich otec nebol, aby sa na zápas pozrel osobne. V to ráno mu oznámil, že si myslí, že bude najlepšie, ak zostane po Narcissinom boku.
Osobne si Harry myslel, že to možno nesúvisí ani tak s miernymi bolesťami, na ktoré sa tá žena sťažovala, ako skôr s tým, že to znamená, že nebude musieť byť pri tom, keď jeden z jeho synov zápas vyhrá a druhý prehrá. Ale aspoň zdanlivý pôrod, ako to vyslovila madam Pomfreyová, znamenal, že Draca nemrzelo, že jeho mama vynechala jeho zápas.
Vlastne sa ich otca opýtal, či by nemal zostať aj on s mamou a že by ho nahradil rezervný stíhač. Snape pokrútil hlavou, dlhé vlasy sa mu pohupovali, a trval na tom, že on musí dodržať sľub, že si ju bude ctiť a vážiť v zdraví aj v chorobe. Ale Narcissa chcela, povedal Dracovi, aby jej syn viedol slizolinský tím k triumfu.
Potom venoval Harrymu trochu ospravedlňujúci pohľad, pravdepodobne preto, že aj on chcel, aby Slizolin triumfoval. Alebo možno preto, že sa obával, že Harry, ak nie Draco, mu bude zazlievať, že vynechal zápas.
Harry mu to však nezazlieval, bez ohľadu na to, že sa ostro vyjadril o tom, že Narcissa urobila to isté. Toto bolo iné, pretože chápal, ako vážne to jeho otec myslí s tými sľubmi, ktoré zložil. Rovnako ako sľub, že Harryho adopciu nikdy nezruší, to bola ďalšia vec, ktorú bol Severus odhodlaný dodržať. Taký bol, taký sa vynoril z vlákien tvoriacich gobelín jeho života.
„Na pozície!“ zavolala madam Hoochová z diaľky na tráve pod nimi.
Dracovo podpichujúce správanie sa úplne vytratilo, keď sa priblížil vedľa brata a naklonil sa dopredu, až sa ich čela takmer dotýkali. „Tentoraz si daj pozor na dorážačky, Harry. Myslím to vážne. V Slizoline začínaš byť dosť obľúbený - dobre, že tam tráviš toľko času -, ale Hamish a Griffin sa tým nenechajú odradiť. Obávam sa, že počas hry ťa budú považovať iba za chrabromilčana.“
„Vďaka, Draco.“ Harry položil druhému chlapcovi ruku na ruku a stisol ju, len mierne. „Ale teraz by si sa mal radšej pohnúť, kapitán. Ron čaká.“
Veru, práve vtedy sa ozval prenikavý zvuk píšťalky.
Draco mu venoval posledný vážny pohľad a potom sa otočil na metle a vzniesol sa do stredu ihriska. Sotva si s Ronom potriasol rukou, madam Hoochová znova zapískala a vypustila príval lôpt.
Harry zbadal, ako sa zlatonka vrhol do strany a potom nahor, ale v ďalšom okamihu už preletela za Dennisa a Harry ju stratil z dohľadu. Prižmúril oči a začal letieť po diagonále cez ihrisko, križujúc ho v rôznych výškach, zatiaľ čo skúmal oblohu, trávu a tribúny a hľadal akýkoľvek náznak rozoznateľnej zlatistej škvrny.
Bratovo varovanie bolo na mieste, pomyslel si Harry, keď prudko uhol doprava, aby sa vyhol dorážačke, ktorá sa naňho rútila. O necelých desať sekúnd neskôr to musel urobiť znova, a to tak prudko, že musel upraviť úchop, aby sa metla nevymkla spod kontroly.
Rozčúlený trhol metlou do strmého letu, zamieril rovno k najbližšiemu slizolinskému odrážačovi a takmer sa s ním zrazil. Ukázalo sa, že je to Griffin. Harry sa zlomyseľne usmial, keď ho vytlačil z cesty.
Za svoju námahu si vyslúžil len ďalšiu dorážačku, ktorá akoby prišla z ničoho nič. Harry zatiahol nahor, šľachy v rukách sa mu napínali, keď zo všetkých síl trhol za rúčku metly. Sotva to stačilo, a keď mu dorážačka preletela popri hlave, prešla tak blízko, že cítil, ako mu nadvihuje vlasy z cesty.
Na okamih, ktorý akoby visel v čase, mal Harry pocit, že padá, padá, padá, hoci stále stúpal k nebu. No popri tomto pocite sa objavil aj ďalší, ktorý bol ešte dezorientujúcejší.
Cítil sa nahnevaný. Zúrivý, naozaj, takmer ho to spaľovalo, pery sa mu odťahovali od zubov, nechty sa mu zarývali do metly, ako zatínal ruky. Zdalo sa, že hnev mu skrútil srdce do pevného uzla a vyrazil mu hore hrdlom, aby sa vynoril v prenikavom výkriku, ale ani to ho zrejme neuvoľnilo a vybuchol mu v hlave v hviezdnej erupcii bolesti, ktorá bola taká šokujúca, že jednoducho musela konkurovať zásahu dorážačky.
Nejakým spôsobom, pravdepodobne len inštinktom, sa mu podarilo udržať sa na metle vo vertikálnej polohe, hoci jediné, čo chcel urobiť, bolo zvaliť sa na zem a kňučať, keď sa mu v lebke odrážali vlny agónie, ktoré narážali mozgom do kostí, znova a znova a znova. Veľmi skoro sa mu urobilo zle a len ponižujúca myšlienka, že by mohol vyvrhnúť zvratky na divákov stovky metrov pod ním, mu pomohla prehltnúť ich späť.
A potom bolesť ustúpila, len o niečo málo, aby pochopil, že stále stúpa k nebu a ihrisko je už pravdepodobne tisíce metrov pod ním. Harry znova prehltol, hrdlo sa mu zachvelo, a prispôsobil úchop, opatrne vyrovnával let a spomaľoval rýchlosť, až sa napokon len vznášal vo vzduchu a lapal po dychu, ako sa snažil zorientovať.
Bože, odkiaľ sa to všetko vzalo? Už predtým len tesne minul dorážačky, ale nikdy to nebolo takéto dramatické. Samozrejme, bolo to predtým, ako dostal zásah, na ktorý si už ani nespomínal. Očividne si nejaká jeho skrytá časť všetko pamätala.
Ale prečo ten hnev? Snaha zasiahnuť hráčov súperovho tímu dorážačkou bola štandardná taktika, najmä pre slizolinčanov, takže Harry si nemyslel, že sa na Griffina a Hamisha skutočne hnevá. Nie, bol to niekto iný. Kto teda?
Mal pocit, že odpoveď tancuje tesne mimo dosahu, tak dráždivo blízko, že by sa mohol načiahnuť a uchopiť ju, keby len vedel, kam siahnuť. Nie... mal pocit, že odpoveď na všetko je skutočne tak blízko, že stačí urobiť len jeden krok správnym smerom a celý jeho život sa spojí do úhľadného celku ako skladačka, keď sa konečne podarí umiestniť posledný, posledný dielik...
Harry zatvoril oči a naklonil sa nad metlu, položil si trup pozdĺž nej, sústredil sa zo všetkých síl, v mysli mu horel oheň, aby pohltil poslednú pálčivú bolesť hlavy, keď sa mu zdalo, že sa ponára hlboko do vlastnej mágie, do svojich najhlbších temných síl, ktoré v ňom syčali ako veľký had rozvíjajúci sa do plameňa ohňa z vody. Hra pod ním sa mu vytratila z mysle, všetky myšlienky na zlatonku zabudnuté, pretože vedel, že na ničom z toho ani trochu nezáleží, nie v porovnaní s týmto... so všetkým, čo bolo len na krôčik od neho.
Tajomstvo života, tak to bolo cítiť. Alebo možno... možno len jeho života.
Harry naslepo vystrel ruku, ešte väčšmi uvoľnil telo, prsty sa mu jemne vlnili, keď sa k tomu načahoval a siahal po tom.
Vtom do jeho metly čosi náhle narazilo a tentoraz ho prinútilo padnúť naozaj, prevrátiť sa zadkom k ihrisku.
Harry otvoril oči, ruky a nohy inštinktívne zovrel okolo metly, aby sa na nej udržal, len aby videl, ako sa okolo neho v rýchlom tempe krúti zem a obloha, jedna za druhou, ako sa prevracia a točí na ceste k zemi.
A pred ním sa na metle držal aj vyľakaný a vyplašený Dobby. Pri páde niečo bľabotal, ale vietor ženúci sa okolo Harryho uší slová pohltil a vypľul ich ako hmlu. „Drž sa, Dobby, len sa drž!“ kričal, inštinkt ho ovládol, hoci jeho vlastné slová pravdepodobne pohltilo rovnako ako škriatkove.
Harry sa mohutne nadýchol, znovu zdvojnásobil úchop svojho Ohnivého blesku a snažil sa ich dostať pod kontrolu skôr, ako narazia do zeme. Pri rýchlosti, akou leteli, sa to zdalo nemožné, ale po chvíli, ktorá sa mu zdala ako večnosť, si uvedomil, že na to ide úplne zle. Namiesto toho, aby sa snažil zastaviť ich rútiace sa krútenie, napadlo mu zrazu, že to, čo musí urobiť, je pracovať v rámci krútenia a upraviť ho tak, aby ho dostal pod kontrolu.
Prestal sa snažiť vymaniť ich zo strmhlavého letu a začal robiť menšie korekcie, nakláňal sa do rútiaceho sa pocitu a cítil, ako sa postupne vyhladzuje do klasického vertikálneho sudovitého rolovania, hoci stále išli príliš rýchlo. Harry prižmúril oči a sústredene pokračoval v práci na klesaní, pričom ich zakaždým naklonil bližšie k horizontále, až napokon boli v rovine s ihriskom a leteli bezpečne.
Päť metrov od trávy.
Harry zalapal po dychu, keď si uvedomil, o koľko horšie to mohlo dopadnúť. „Dobby!“ zakričal, keď mu praskli nervy. „Viem, že som povedal, že ťa opäť zoberiem lietať, ale nikdy som nemyslel, že počas prekliateho zápasu! Na čo si myslel, keď si sa premiestnil rovno na moju metlu, keď som nečakal tú váhu navyše! Mohol som ťa zabiť a...“
Potom sa mu zrak vyjasnil natoľko, že sa na Dobbyho naozaj pozrel.
„Harry Potter musí Dobbymu pomôcť, aby našiel Draca Snapea!“ škriatok vykríkol. „Dobby nevedel, ako inak sa dostať k Harrymu Potterovi bez zdržiavania! Severus Snape posiela Dobbyho, aby našiel Draca Snapea, čo najrýchlejšie, čo najrýchlejšie, čo najrýchlejšie, hovoril!“
Ale Draco, ako sa zdalo, prichádzal k nim, zeleno-strieborná škvrna sa k nim hnala z opačného konca ihriska, rútila sa vpred a mierila priamo na Dobbyho.
Drobná striebristá škvrna sa zrazu dokotúľala na pol metra pred Harryho metlu a zhmotnila sa ako zlatá guľa s elegantne roztiahnutými striebornými krídlami.
Harry bol taký šokovaný všetkým, čo sa práve stalo, že na to len tak hľadel, pričom si akási jeho časť ani neuvedomovala, čo to je.
Dobby natiahol ruku a jeho malé ústa sa otvorili, keď sa jeho dlhé zelené prsty zovreli okolo zlatonky.
Len o okamih neskôr sa pred nimi vyrútil Draco a jeho metla sa zastavila tak prudko, že ho takmer zhodila.
„Čo to, do čerta má byť, Potter!“ vykríkol a tvár sa mu skrivila od zúrivosti. „Čo to, do čerta, je! Škriatok na zápase? A ty si videl, že som sa chystal chytiť zlatonku, myslíš, že sa počíta, keď ju za teba chytí tvoj škriatok?“
Dobby zdvihol k Harrymu obrovské oči plné údivu. „Dobby vyhráva zápas?“
„Nie, to, kurva, nevyhrávaš,“ vyšplechol Draco. „To je podvádzanie, tak to je! Klasické, hnusné, nefalšované podvádzanie, nie je v tíme a je mi jedno, že je na tvojej metle, pre chrabromilčanov sa to nepočíta!“
Lunin zvonivý hlas sa rozliehal po ihrisku. „Zdá sa... zdá sa, že domáci škriatok Dobby vyhral zápas...“
„Dobby, slobodný škriatok!“ zakričal Harry.
Luna ho, samozrejme, z takej diaľky nemohla počuť. „Madam Hoochová sa chce urýchlene poradiť s kapitánmi oboch tímov. . .“
„Čo najrýchlejšie!“ vykríkol Dobby, zoskočil z Harryho metly a zastal takmer pod Dracovou. „Dobbyho posiela na ihrisko Severus Snape! Draco Snape musí okamžite prísť do nemocničného krídla! Pani Narcissa bude...“
Draco, ako Harry videl, úplne zbledol. „Ona bude rodiť? Ach, Merlin, Merlin, ona rodí!“ Dracove strieborné oči sa stretli s Harryho, vtedy boli všetky myšlienky na metlobal na míle vzdialené. Namiesto toho sa tváril úplne panicky. „Harry! Moja matka bude mať dieťa!“
„Ja viem,“ povedal Harry veľmi jemne. „Čo keby ste s Dobbym hneď teraz zamierili do nemocničného krídla a ja dám vedieť madam Hoochovej a Ronovi, že sa s nimi momentálne nemôžete stretnúť, dobre?“
„Dobre, áno, dobré uvažovanie, veľmi dobré,“ bľabotal Draco a divoko sa obzeral okolo seba. „Kde je? Kde je Dobby? Do čerta, Harry, kam sa podel?“
„Pozri sa dolu.“
Dobby poskakoval hore-dole a divoko mával rukami. Draco narýchlo spustil metlu na trávu a pomohol malému škriatkovi na ňu vystúpiť. „Môžeš . ... môžeš sa pevne držať? Nechcem strácať čas...“
Dobby vrhol na Harryho krivý pohľad, akoby chcel povedať, že čarodejníci sú naozaj veľmi, veľmi hlúpi. „Draco Snape by mal byť radšej ten, kto sa pevne drží,“ povedal a položil jednu ruku Dracovi na predlaktie, kým druhú zdvihol vysoko do vzduchu.
Jedno rýchle lusknutie prstov a obaja sa úplne rozplynuli.
Dracov ohnivý blesk XL sa niekoľko sekúnd neisto vznášal vo vzduchu, potom sa jemne zniesol dolu a pristál v tráve.
Harry zletel dostatočne nízko, aby ho zdvihol, a potom sa pozrel na miesto, kde sa podľa všetkého Ron a madam Hoochová zúrivo hádali. Aj on sa potreboval vrátiť na hrad, ale posledná vec, ktorú Draco a Snape potrebovali, bola uprostred všetkého ostatného hádka kvôli metlobalu. Takže asi bude najlepšie, keď im pôjde vysvetliť, že ich nemôžu vyrušovať pre...
Huh. Ako dlho vlastne trvá, kým sa narodí dieťa? Harry si nebol istý, ale zdalo sa mu, že počul, že to zvyčajne môže trvať hodiny a hodiny.
A podľa toho, ako sa tváril, keď ho Dobby odmiestňoval preč, Draco mohol byť zúrivý po každú minútu tohto času. Snape to s najväčšou pravdepodobnosťou zvládne lepšie, ale aj tak by v takejto chvíli mohol oceniť morálnu podporu. Pokyvujúc hlavou letel Harry plnou rýchlosťou cez ihrisko, odhodlaný dostať sa do nemocničného krídla čo najskôr.
Do rodiny pribudlo nové dieťa... ...malý mrnčiaci život... ako by mohlo v porovnaní s tým záležať na metlobale?
Koniec kapitoly