Preklady fanfiction Harryho Pottera

2. časť bola doplnená, pre istotu to uvádzam aj tu. 

Dočerta s ňou! Draco si predtým myslel, že sa mu chvályhodne darí vytesniť Hermionu Grangerovú zo svojich myšlienok. Videl ju až v pondelok ráno po ich návrate a až do raňajok v ten deň mal pocit, že sa mu darí zamestnávať myseľ niečím iným. Vtesniť  slizolinských žalároch doháňal novinky, šikovne sa vyhýbal Pansyinej nechcenej pozornosti a znovu sa skamarátil so svojou priateľkou z detstva Lissanne. Zabudol, aká vie byť dobrá, keď si niečo zaumieni. Už keď bola malá, bolo jasné, že má prefíkanosť a dôvtip nad svoje roky. Bola dokonalou kombináciou knižnej múdrosti a bystrosti ulice. Bude skvelým prírastkom do slizolinskej fakulty. V dôsledku toho bol jeho návrat na Rokfort vskutku zaujímavý. Na deň a pol si dokonca namýšľal, že môže zabudnúť na to, že k Hermione cítil niečo skutočné... že veci boli naozaj iné, pretože boli ďaleko od domova.

Ale keď sa na neho v pondelok počas raňajok cez sálu pozrela, nemohol dýchať, tak veľmi bol pohltený túžbou cítiť, ako sa zachveje, keď ju pobozká na krk tesne pod uchom. Zistil, že je to veľmi citlivé miesto, a zakaždým, keď sa jej tam dotkol perami, vydýchla jemnými vzdychmi, ktoré cez jeho telo vysielali tie najúžasnejšie pocity. Bolo nutných niekoľko príliš hlasných výbuchov smiechu od Lissanne a pevný stisk jeho ramena, aby ho odtrhli od jemnej škoricovej vrelosti Hermioniných očí toho dňa. Vždy, keď po tom Hermionu videl, pocity sa len stupňovali namiesto toho, aby slabli.

Keď bol s ňou v triede, bolo to čisté peklo. Vždy bola so svojimi starými kamarátmi, Potterčiakom a Lasičiakom. Stále nedokázal pochopiť, ako s nimi mohla tráviť čas, ale zjavne to robila. Kedykoľvek ju videl s nimi, či už na hodinách alebo na chodbách, vždy sa smiali alebo sa správali presne tak ako predtým. Trio z Chrabromilu bolo opäť spolu. Ach, aká radosť. Tá myšlienka vôbec nepomohla jeho čoraz horšej nálade.

Po ich prvom bozku v Paríži sa obaja snažili poprieť, že sa niečo stalo, čo sa ukázalo ako príšerný nápad. Nevypovedané city viedli k zmätku a potláčanej túžbe, čo zase viedlo k nevyhnutnému výbuchu. Udalosti po rozlúčkovej párty Bon Voyage dokázali, že popieranie ich rastúcej príťažlivosti bolo zlým rozhodnutím. Myslel si, že ak podľahne svojej túžbe po nej, ak ju pobozká tak intenzívne, že jej srdce bude biť v súlade s jeho vlastným, dokáže ju takpovediac dostať z hlavy. Nedávalo mu zmysel, že jeho myseľ bola stále plná myšlienok na ňu. Nebol vychovávaný k tomu, aby sa zaujímal o dievčatá ako ona. Prečo teda jeho myšlienky vždy zablúdili k nej práve vtedy, keď mal zaspať? Prečo mu tie najmenšie veci na hrade pripomínali niečo, čo povedala? Prečo sa v hodinách herbológie vždy stratil v spomienkach na noc, keď spolu študovali tak blízko na gauči? Myslel si, že všetko sa vráti do normálu, keď sa vrátia do Rokfortu. Nikdy sa nepovažoval za naivného, ale teraz nad tým začínal uvažovať.

Keď ju videl, ako sa zjavne spokojne vrátila do náruče svojich dobráckych priateľov, o to viac ho to zmiatlo. Nebola už k nemu tvrdá, ani mu nevravela jedovaté slová, čo bol aspoň nejaký posun. Draco zistil, že ani jeho srdce už nemá záujem o tento konkrétny druh zábavy. Počas prvých dní po návrate mal niekoľko krátkych zábleskov úzkosti pri pomyslení, že by Hermione mohla Potterovi a Weasleymu povedať o tom, ako Filipa zmlátil na kašu. To by ešte potreboval... aby sa Potter začal správať ako ušľachtilý hrdina, ktorý cíti potrebu poďakovať Dracovi za obranu Hermioninej cti. To by jeho imidžu slizolinčana určite neprospelo! No dni prešli bez incidentov. Potter na neho hodil niekoľko vyzývajúcich pohľadov, akoby čakal, že Draco vyvolá nejaký problém. Ale Draco sa ovládol. Bol teraz prefekt a učiteľom by sa nepáčilo, keby sa bil s inými študentmi, nech už mal s chrabromilčanmi akokoľvek pestrú a dobre zdokumentovanú minulosť. Ešte dôležitejšie však bolo, že vedel, že akýkoľvek konflikt medzi ním a niekým z jej fakulty by okamžite zapojil Hermionu, čo bolo presne to, čomu sa snažil vyhnúť – dostať sa do niečoho s Hermionou.

****

Prvý týždeň vyučovania prežili bez zjavných náznakov toho, aké iné to medzi nimi bolo v Beauxbatons, alebo aké zvláštne bolo znovu sa oslovovať len priezviskami. Hermione sa úplne ponorila do svojich školských povinností, aby si zamestnala myseľ, zatiaľ čo Draco sa snažil odbúrať časť napätia tréningami metlobalu. Keď mali hodiny spolu, vždy boli okolo spolužiaci z ich fakúlt, ktorí im odvádzali pozornosť od toho, aby sa na seba plne sústredili. Nikdy neboli sami. Teda, až do ich prvej prefektskej schôdze.

Tá sa konala v sobotu popoludní po ich návrate, v malej zasadačke vedľa hlavnej siene. Na konci schôdze ich prefektka z Bystrohlavu požiadala, aby zostali, aby im vysvetlila niektoré postupy, s ktorými sa potrebovali oboznámiť. Kým skončila, všetci ostatní prefekti už odišli a prefektka sa ponáhľala preč, skôr než si Hermione a Draco stihli pozbierať veci. Zrazu boli sami. A nezdalo sa, že by sa niektorí z nich veľmi ponáhľal odísť.

Nastávajúce ticho začínalo byť nepríjemné, a tak prehovorila Hermiona. „Takže... dobehol si už všetky predmety? Ja som ešte trochu pozadu v starovekých runách, ale už mi zostávajú len dve kapitoly a budem na tom dobre." Bola nervózna a rozprávanie o školských povinnostiach pre ňu vždy predstavovalo bezpečnú tému.

Draca potešilo, že prehovorila ako prvá. Napoly očakával, že vybehne z miestnosti čo najrýchlejšie, ale keď si všimol, že sa pohybuje pomalšie ako zvyčajne, aj on sa zdržal, lebo s ňou chcel hovoriť. Chýbali mu ich rozhovory, odkedy sa vrátili; slizolinčania predsa len neboli tí najlepší spoločníci na debaty. Prikývol, pozrel sa na ňu spod pramienkov svojich striebristo blond vlasov, zatiaľ čo si prehodil tašku cez plece. „Áno, v podstate mám už všetko dobehnuté. Len pár drobností,“ priznal sa jej a jeho pery sa mierne skrútili do úsmevu. „Elixíry však boli náročnejšie, než som čakal. Myslím, že nám profesor Snape dal ten rýchly test ako taký malý uvítací darček.“

Hermiona sa zasmiala: „Niekto by mu mal povedať, že lepším darčekom sú kvety.“ Usmiala sa ešte širšie, keď sa k nej Draco pridal a smial sa nad žartom o svojom vedúcom fakulty. Chýbal jej zvuk jeho smiechu, pravdepodobne preto, že sa nesmial často. A keď sa smial, stálo to za to. Predtým sa obávala, že keď budú zase sami, bude sa cítiť trápne alebo nepríjemne, ale teraz, keď sa to skutočne stalo, zdalo sa jej, že jej úzkosť bola zbytočná. Cítila sa s ním úplne uvoľnene.

„Postarám sa, aby som mu tento tip na etiketu odovzdal, určite to ocení,“ odvetil Draco, pričom obaja vedeli, že len zdržiava. 

Keď si Hermiona pozbierala všetky svoje veci, pomaly sa presunula k dverám a Draco ich pre ňu otvoril, aby mohla prejsť ako prvá. Zavrel za nimi dvere, ale ani jeden z nich sa nepohol smerom k internátom. Hermiona sa otočila a pozrela na neho. Položila si veci na zem a jedným ramenom sa oprela o stenu. Draco ju napodobnil, oprel sa o tú istú stenu na dosah ruky od nej. Obaja si povzdychli. „Vsadím sa, že je príjemné znova spať vo vlastnej posteli,“ poznamenala Hermiona. Draco zdvihol obočie nad jej poznámkou a opäť sa usmial. Keď si uvedomila, ako to vyznelo, začervenala sa a rýchlo sa opravila: „Myslela som vo svojej vlastnej posteli. Tie postele v Beauxbatons boli oveľa menšie ako tie naše tu.“ Nevedela zniesť, ako ju jeho samotná prítomnosť dokázala vyviesť z rovnováhy, a jej líca sa nijako neponáhľali vrátiť sa do svojej normálnej farby.

Draco si prešiel prstami jemne cez vlasy a ubezpečil ju: „Pochopil som, ako si to myslela. A áno, je príjemné byť zase vo svojej posteli. Domáci škriatkovia v Beauxbatons mi každú noc dávali pod vankúš vrecúška s kvetinami, nech som im akokoľvek často vravel, aby to nerobili. Moje obliečky vždy ráno voňali po orgovánoch. Nemohol som sa dočkať, kedy sa dostanem do sprchy.“ 

Hermiona chcela odviesť rozhovor od akýchkoľvek predstáv o tom, ako Draco vyzerá v pyžame alebo v sprche, a tak zmenila tému. „Vieš, čo som si všimla? Myslím, že Flitwick sa za tých osem týždňov ešte viac zmenšil.“ Draco vybuchol smiechom. „Myslím to vážne,“ trvala na svojom. „Teraz musí stáť na piatich knihách, aby videl cez stôl, namiesto štyroch.“ Smiala sa spolu s ním.

Súhlasne prikývol. „Máš pravdu. Najprv som si myslel, že by som si mal nechať skontrolovať oči, ale fakt sa mi zdá, že sa zmenšil.“ Keď sa ich záchvaty smiechu upokojili, vážnejšie dodal: „Stavím sa, že si rada, že si zase so svojimi priateľmi. Bolo vidieť, že ti chýbali – a ty si chýbala im. Tých listov, čo ste si naposielali… Vaše sovy mali fakt čo robiť.“

Hermiona sa usmiala. „Hedviga a Kvík si zaslúžia poriadnu dovolenku po všetkých tých kilometroch, čo za dva mesiace nalietali.“ Ich pohľady sa stretli. „A áno, je fajn byť späť. Aj pre teba, predpokladám,“ jemne sa dotkla témy, ktorá ju zaujímala najviac. „Počula som, že tá nová slizolinčanka je z Durmstrangu. Vyzerá, že si s ňou dobre rozumieš.“ Nenávidela samu seba za to, že to vytiahla, ale musela to vedieť. Zvedavosť ju premohla.

Draco sa na ňu usmial tým svojím najlepším úsmevom; čakal, či spomenie jeho kamarátku, a bol spokojný, že to urobila. Znamenalo to, že ani pre Hermionu to nebolo také jednoduché zabudnúť, ako to dávala najavo. „S Lissanne sme starí priatelia. Vlastne sme spolu vyrastali. Je pre mňa ako mladšia sestra,“ všimol si, že sa Hermione uľavilo, keď to počula. „Myslím, že by si si ju obľúbila, keby si ju spoznala. Je úžasná a je bystrá… ako ty.“

Hermiona sa začervenala pri jeho komplimente a nedokázala sa na neho priamo pozrieť, obávajúc sa, že jedným prenikavým pohľadom by odhalil, že celý čas myslí len na neho. Odtiahla sa od steny a pripravovala sa na odchod. Pre Merlina, flirtovala s ním... a on jej flirt opätoval. To rozhodne nesedelo s ich sľubom, že to v Beauxbatons ukončia. „Asi by som mala ísť do spoločenskej miestnosti,“ oznámila.

Draco cez krátku vzdialenosť, ktorá ich delila, jemne chytil jej ruku. Hermiona sa na neho pozrela s očakávaním. „Počkaj, Hermiona. Kiežby...“  

Ale Draco sa nikdy nedostal k tomu, aby jej povedal, čo si želá, pretože predné dvere sa otvorili a metlobalový tím z Chrabromilu vošiel dnu, majúc práve po tréningu. Draco rýchlo pustil jej ruku a obaja ustúpili od seba, s previnilými výrazmi na tvárach. Užívali si spoločný rozhovor. A to bol závažný hriech medzi slizolinčanmi a chrabromilčanmi.

Harry s Ronom okamžite zbadali Hermionu, postrehli jej vystrašený výraz, uvideli chlapca stojaceho oproti nej s podobným výrazom a predpokladali to najhoršie. Ron rýchlo vykročil dopredu. „Nechaj ju na pokoji, Malfoy. Nebolo dosť zlé, že musela byť s tebou dva mesiace v inej krajine? Zaslúži si poriadny oddych od niekoho, ako si ty.“ On a Harry sa rýchlo postavili medzi Hermionu a druhého chlapca. „Najmä po tom, čo sa stalo s Hasleym.“

Draco okamžite zbledol, zatiaľ čo Hermionina tvár sčervenela od zlosti. Nemohol tomu uveriť – povedala o nich svojim dvom priateľom. Točila sa mu hlava z toho, ako tomu nemohol uveriť. Pozrel sa okolo oboch chlapcov priamo do jej planúcich očí. „Povedala si im to?“ spýtal sa, jeho hlas bol preplnený pocitom zrady.

Skôr než mohla Hermiona upokojiť Dracove obavy, Ron hrubo pritlačil Malfoya na stenu a povedal: „Nemusela nám nič hovoriť, Malfoy. To je presne ten druh triku, ktorý by si ty urobil. Určite si Hasleyho na to naviedol, však? Čokoľvek, aby si Hermionu vykreslil v zlom svetle a seba v lepšom.“

„Pristihol si ma, Weasley,“ odsekol s trpkosťou. „Pretože organizovanie plánu na poníženie spolužiačky z Rokfortu by sa na mne určite pozitívne odrazilo. Zvlášť keď sme sa vystupovali ako ambasádori spolupráce.“ Rozhnevaný Draco odtlačil Ronove ruky zo svojho habitu a upravil si ho, pričom sa uistil, že mu odznak prefekta svieti priamo pred očami. „Nemyslel som si, že je to možné, ale naozaj si hlúpejší, než vyzeráš,“ posmešne dodal a zaťal päste pri tele.

Ron sa chystal znovu na Draca skočiť, ale Harry mu zachytil ruku, aby ho zadržal. „Ron, nenechaj sa vyprovokovať. Vieš, že by si to len užil, keby mohol zobrať body z Chrabromilu za niečo, čo sám začal.“

„Ja? Len som stál na chodbe, keď ste vy dvaja vtrhli dnu a obvinili ma z niečoho, čo som nikdy neurobil.“ 

Harry sa na neho pozrel neveriacky. „Počkaj, Malfoy, očakávaš, že uveríme, že si bol úplne nevinný v pláne, ktorý je typický slizolinský?“

Hermiona sa konečne naježená pohla dopredu, očividne nahnevaná. „Nikto vás nežiadal, aby ste verili čomukoľvek, čo Draco povie. Ale myslela som si, že by ste aspoň mohli dôverovať mne, že vám poviem, čo sa naozaj stalo. Povedala som vám, že nemal nič spoločné s Filipom, a neklamala som. Pre Merlina, Draco s ním nedokázal vydržať byť v tej istej miestnosti, nieto ešte s ním spriadať spiknutia.“ Pozrela sa medzi troma chlapcami, jej oči sa na chvíľu zastavili na každom z nich, nakoniec sa uprela na Draca. „Pravdupovediac, Draco bol tú noc dokonalým gentlemanom. Veľmi mi pomohol.“ Dracove oči sa zjemnili, keď hovorila. Otočila sa k svojim priateľom. „Mali by ste mu poďakovať, nie sa mu vyhrážať.“

Harry mal zreteľný pocit, že tu ide o niečo omnoho väčšie, než by si ktokoľvek priznal. A mal pocit, že čokoľvek to bolo, určite by to Rona vytočilo do nepríčetnosti. Myslel si, že by bolo najlepšie, ak by sa všetci rozišli a vrátili sa do svojich domov, aby si udržali od seba odstup. Ale Ron mal iné plány.

S najobviňujúcejším tónom sa spýtal: „Ak si neobťažoval Hermionu, keď sme vošli dnu, čo ste tu dvaja robili? Hermiona vyzerala vystrašene.“

„Hovorí sa tomu rozhovor, Weasley. Možno by si to mohol skúsiť niekedy, keď nebudeš príliš zaneprázdnený kričaním na ľudí,“ povedal Draco sarkasticky. Hermiona nenávidela ten tón v jeho hlase, keď to robil. Iritovalo ju to a bolo to tak nezlučiteľné s tým súcitným chlapcom, o ktorom vedela, že sa skrýva za jeho arogantnou fasádou. 

Teraz bola naozaj nahnevaná. „Nie je to tvoja zasraná vec, čo sme tu robili! Nezodpovedám sa ti a určite nemusím vysvetľovať, čo robím alebo s kým to robím.“ Jej hlas sa postupne zvyšoval, keď ho hrešila, ale potom sa zjemnil, keď videla, že vyzerá poriadne pokarhaný. „Si môj priateľ, Ron, a viem, že ti na mne záleží. Ale viem sa postarať sama o seba. Nepotrebujem, aby ste sa vy dvaja vrhali dnu a zachraňovali ma každú sekundu každého dňa.“

Draco sa zasmial, keď si spomenul na rozbitý nos toho svalnatého Američana, ktorý podcenil Hermionu. „To je pravda.“

Harry a Ron sa na jeho komentár pozerali s nechápavým výrazom. Hermiona im nikdy neprezradila, čo sa stalo s Kevinom – tým neohľaduplným Američanom – ani čo sa stalo potom. Bolo to príliš súkromné a ani ona sama nerozumela tomu, ako sa cítila. Ako by im to mohla vysvetliť? Chcela sa vyhnúť otázkam o Paríži, a tak povedala: „No, keď už je to všetko vyriešené, musím ísť do knižnice dohnať čítanie. Harry a Ron, pôjdete so mnou?“

Keď sa sklonila, aby si zdvihla tašku a položila si ju na rameno, Draco urobil to isté so svojou. Harry sa potichu priblížil k Dracovi a zašepkal tak ticho, že len oni dvaja to počuli. „Neviem, čo tu s Hermionou hráš, ale ak si urobil alebo plánuješ urobiť niečo, čo by jej ublížilo, budeš prosiť o smrť, kým s tebou skončím.“ Draco sa zahľadel priamo do Harryho planúcich, neochvejných smaragdových očí a vedel, že Harry to myslí smrteľne vážne.

Draco len mlčal a stále sa pozeral Harrymu do očí. Keď sa Hermiona otočila, privítal ju pohľad na nich dvoch, ktorí sa navzájom zabíjali pohľadmi. Dotkla sa Harryho na ramene. „Si pripravený, Harry?“ Potom ho chytila za ruku a viedla ho k schodom, pričom na Draca hodila jemný úsmev, než vyšli hore.

Neusmial sa naspäť; len sledoval, ako odchádza so svojimi dvoma rytiermi v lesklej zbroji, premýšľajúc po tisíci raz, ako sa do tejto situácie dostal. Keď kráčal smerom k žalárom, prial si, aby sa na výmenný program nikdy neprihlásil. Keby zostal na Rokforte, nikdy by nezistil, že Hermiona Grangerová je viac než len špinavá humusáčka, s nosom neustále zaboreným do kníh. Nikdy by nevedel, ako si hryzie spodnú peru, keď sa snaží vyriešiť obzvlášť ťažký aritmantický problém, ako si pohmkáva, keď píše listy svojim priateľom, ako sa snaží vidieť niečo pozitívne vo všetkom a vo všetkých. Keby zostal tu, nič z toho by nepoznal. A nikdy by nezistil, čo mu chýba. 

****

Pokračovanie nabudúce