Preklady fanfiction Harryho Pottera

Nasledujúce týždne sa vliekli v relatívnom pokoji a tichu. Vďaka ich spolužiakom z došlo medzi hodinami a počas jedál na obvyklé urážky a uštipačné poznámky, ale Draco a Hermiona sa väčšinou dokázali udržať mimo týchto šarvátok. Čím viac času však prešlo, tým ťažšie sa im darilo udržať odstup. Začali si zvykať, že sa v dave vyhľadávali, a zakaždým zistili, že sa im ten druhý pozerá rovno do očí. Od toho dňa na chodbe spolu sotva prehovorili, ale ich činy hovorili za všetko. Nech sa snažili akokoľvek, nemohli zabudnúť na to, čo sa stalo. Už to jednoducho nebolo ako predtým.

A profesor Snape im to vôbec neuľahčoval.

Zdalo sa, že Snape mal v sebe viac sadizmu, než si Draco predtým uvedomoval. Predpokladal, že Snape neustále priraďoval Hermionu ako Dracovu partnerku na elixíry, aby Longbottoma a ďalších neschopných chrabromilčanov ešte viac potrápil. Týmto spôsobom ju oddelil od jej spolužiakov, takže im nemohla šepkať správne odpovede, ani im zabrániť urobiť niečo nerozvážne. Alebo sa Snape možno snažil vynahradiť si tie dva mesiace, keď nemohol sledovať Hermionino trápenie pod svojím dozorom. Nikto netušil, že Draco už nebol tak vysoko na Hermioninom zozname „Tí, čo nenávidím najviac“. Snape si pravdepodobne myslel, že priraďovať ju každý týždeň k Malfoyovi bude pre ňu to najnepríjemnejšie, čo aj bolo. Ale nie len pre Hermionu.

Stráviť celé popoludnie bok po boku s Hermionou bolo pre Draca čistým utrpením. Jednou z jej najatraktívnejších vlastností bol jej brilantný intelekt, a tak ho jej spôsob učenia, to, ako sa jej tvár rozžiarila, keď pochopila nejaký zložitý koncept, len viac priťahovalo. A potom tu bolo neúmyselné dotýkanie sa. Ako si podávali rôzne prísady, prechádzali okolo seba pri stole, alebo sa spolu skláňali nad knihami, keď varili elixíry, prichádzali všelijaké jemné dotyky a tiché nádychy, ktoré Draca rozptyľovali a sťažovali mu sústredenie. Snapov zasadací poriadok mohol byť pre chrabromilčanov otravný, ale pre Draca to bolo stokrát horšie. Nikto z nich nesedel vedľa dievčaťa, ktoré nemohol mať.

Začiatkom decembra však nastal nečakaný zvrat. Na konci hodiny aritmancie sa profesorka Vektorová obrátila na Draca: „Pán Malfoy, mohli by ste mi venovať pár minút? Rada by som sa s vami porozprávala.“

Hermiona zdvihla ruku. „Pani profesorka, mám niekoľko otázok ohľadom testu, ktorý je o dva týždne. Mohli by ste si na mňa nájsť chvíľu?“

„Áno, slečna Grangerová, ale najprv potrebujem hovoriť s pánom Malfoyom,“ vysvetlila. „Ale môžete počkať v triede, kým sa porozprávame.“

Draco povedal ostatným slizolinčanom, aby šli na obed bez neho, že sa k nim o chvíľu pripojí. Prešiel okolo Hermiony, ktorá ešte stále sedela na svojom mieste, a pristúpil k učiteľkinmu stolu. „Áno, pani profesorka. Čo ste so mnou chceli prebrať?“

Naznačila mu, aby prešiel do jej malej kancelárie vedľa veľkej učebne, a zatvorila za nimi dvere, aby im poskytla súkromie. Ponúkla mu stoličku, aby si sadol, a potom si sama sadla do veľkého kresla za svojím stolom. Pozrela sa na neho ponad okraj svojich okuliarov a predtým, ako začala, si hlboko vzdychla. „Pán Malfoy, mám v tomto semestri obavy o kvalitu vašej práce.“

Profesorka Vektorová nebola prísna žena, ale bola strohá a išla priamo k veci. Niektorých tým odrádzala, no Dracovi to nikdy neprekážalo. Ku všetkým sa správala rovnako a nikdy neprejavovala žiadne protežovanie. Keď bol mladší, hnevalo ho to, pretože si myslel, že slizolinčania by mali mať vo všetkom prednosť, ale keď si uvedomil, že sa správa rovnako ku všetkým, bez ohľadu na fakultu, uznal, že to bolo spravodlivé. Znamenalo to, že chrabromilčanov brala rovnako ako slizolinčanov, čo ho síce trochu rozčuľovalo, ale bolo to lepšie než prístup väčšiny ostatných profesorov.

Nech Draco očakával čokoľvek, že povie, nebolo to toto, a jediné, čo dokázal prekvapene zamrmlať, bolo: „Och.“ Nepokojne sa pomrvil na stoličke. Aritmancia nikdy nebola jeho najsilnejší predmet, ale vždy si dokázal udržať aspoň slušné známky. Jediný čas, kedy sa v nej cítil pohodlne, bolo vtedy, keď s ním Hermiona študovala v Beauxbatons. Vedela mu veci vysvetliť oveľa zrozumiteľnejšie ako jeho učitelia. Vďaka nej dokázal všetky vzorce pochopiť.

Profesorka Vektorová sa naklonila dopredu a prekrížila si ruky na stole. „Keď mi profesorka aritmancie z Beauxbatons poslala sovu s informáciami o tom, aké učivo preberala a aký má názor na vaše pochopenie predmetu, musím priznať, že som bola prekvapená. Mala pre vašu prácu len tie najvyššie pochvaly a udelila vám výborné známky. Dokonca mi poslala niektoré z vašich opravených úloh a testov, aby som bola oboznámená s vaším pokrokom. Preto musíte pochopiť moje zmätenie ohľadom úrovne práce, ktorú odovzdávate v mojej triede.“

Draco sa na stoličke vyrovnal a vysvetľoval: „Moje známky nie sú až také zlé. Prechádzam, nie?“

Profesorka prikývla, ale podotkla: „Áno, ale nestačí len ledva prechádzať, nie pre študenta s vaším potenciálom. Ste jedným z našich najbystrejších študentov. Ak by ste neboli, neboli by ste vybraný do výmenného programu. Myslím, že neprezradím žiadne dôverné informácie, keď poviem, že vaše meno je na veľmi krátkom zozname kandidátov na hlavného prefekta pre budúci rok. Konkurencia o túto česť je veľmi silná, a hoci sú známky len časťou výberového procesu, sú jeho dôležitou súčasťou. Nevyzerá to dobre, keď máte vysoké známky vo všetkých predmetoch, ale slabú známku v jednom. Výberová komisia hľadá konzistentnosť a snahu o neustále zlepšovanie. Sústredené úsilie na zlepšenie vašej slabej známky ukazuje, že máte charakter a odhodlanie.“

Draco sa na ňu cez stôl pozrel, cítiac vzrušenie aj úzkosť zároveň. Na jednej strane mu povedala, že má dobrú šancu stať sa hlavným prefektom, na druhej strane mu tiež dala najavo, že by si to mohol pokaziť, ak si nezlepší svoju známku. Vysvetlil: „Neviem, čo viac urobiť. Už teraz sa na tento predmet učím viac ako na ktorýkoľvek iný. Myslím, že rozumiem látke, ale keď príde na testy, nie vždy viem vyriešiť úlohy.“

Profesorka Vektorová opatrne pokračovala: „Vo svojom liste vaša profesorka tiež spomenula, ako dobre ste vy a slečna Grangerová spolupracovali. Zdalo sa jej, že ste boli výborní študijní partneri.“ Zastavila sa, zatiaľ čo Dracova myseľ sa hemžila množstvom myšlienok, ktoré nedokázal udržať pod kontrolou. „Som prekvapená, že ste v tomto usporiadaní nepokračovali aj po návrate sem, keďže to pre vás očividne bolo prospešné.“

„No ... er...“ Draco zakoktal.

„Je to preto, že ste slizolinčan a ona chrabromilčanka?“

„Čiastočne,“ odpovedal úprimne. Povzdychol si. „Je to zložité.“

Profesorka Vektorová prikývla, že rozumie. „Draco, toto je dôležité. Pamätajte na to, čo sme preberali. Nájdite spôsob, ako tieto komplikácie obísť. Hermiona vám môže pomôcť.“

Draco sedel ticho niekoľko okamihov, premýšľajúc nad jej radou. „Ďakujem, že ste sa o tom so mnou porozprávali, profesorka Vektorová. Ak vám to nevadí, teraz by som už rád šiel na obed.“

„Dobre, pán Malfoy,“ povedala, keď vstala zo stoličky a sprevádzala ho k dverám. „Prosím, premyslite si to.“ Otvorila dvere, kde už na svoju príležitosť trpezlivo čakala Hermiona. Obrátila sa na ňu: „Slečna Grangerová, nevadilo by vám počkať ešte pár minút? Potrebujem poslať jeden rýchly list, kým na to nezabudnem.“

Hermiona sa usmiala. „Samozrejme, pani profesorka. Počkám tu, kým skončíte.“

Profesorka Vektorová sa ešte raz pozrela na svojich dvoch študentov, než potichu zatvorila dvere. Nemala žiadny list, ktorý by musela napísať; len dúfala, že dá Dracovi príležitosť zvážiť jej radu.

Draco vyšiel z jej kancelárie vyzerajúc dosť roztržito, a tak sa Hermiona spýtala: „Si v poriadku? Povedala ti profesorka Vektorová niečo, čo ťa rozrušilo?“ Na jej tvári sa mihol výraz hrôzy: „Je to kvôli skúške o dva týždne? Zrušila ju? Už týždne sa na ňu pripravujem!“

Draco sa zasmial. Iba Hermiona Grangerová by bola rozrušená z toho, že by zrušili test. „Neboj sa. Test sa bude konať.“ Hermiona vyzerala uľavene, keď to počula. Draco sa jej s úsmevom na tvári doberal: „Netvár sa tak sklamane.“

Hermiona bola potešená, že sa mu na tvári objavil jemný úsmev, ale stále cítila, že ho niečo trápi. „Ak to nie je kvôli testu, tak kvôli čomu?“ spýtala sa.

Draco jej to nechcel povedať, ale keď sa na neho pozrela spod dlhých tmavých rias, s očami plnými starostlivosti, slová z neho vyleteli skôr, ako ich stihol zadržať: „Práve som sa dozvedel, že moja mizerná známka z aritmancie by mohla zabrániť tomu, aby ma vybrali za hlavného prefekta.“

Hermiona bola očividne šokovaná. „Robíš si srandu. Profesorka Vektorová ti to naozaj povedala?“

Draco si položil veci na najbližší stôl a unavene sa zvalil na stoličku. „V podstate áno. Zjavne je na budúci rok dosť veľká konkurencia, ale to som si mohol domyslieť. S veľkým a mocným Harrym Potterom a jeho vernou podržtaškou v mojom ročníku, som prekvapený, že mu rovno nepripli odznak prefekta, keď si skúšal Múdry klobúk.“

Hermiona si sadla vedľa neho a logicky odvetila: „Nebuď taký melodramatický. Máš rovnakú šancu ako ktokoľvek iný, a keby si ju nemal, ani by to neotvárala.“

To bola celá Hermiona, ktorá vedela dať veci do poriadku, zatiaľ čo on sa pripravoval na dlhé, dobré trucovanie o nespravodlivosti. „Keď hovoríš také rozumné, pragmatické veci, je pre mňa ťažšie ostať v mojej nálade, keď si chcem zachovať svoj zamyslený a nepochopený imidž, na ktorom som tak tvrdo pracoval.“

„Aspoň máš stále na čom stavať svoj imidž 'som namyslený, arogantný bastard' ,“ poznamenala so štipkou humoru.

„Áno, ten mi ešte ostal,“ zasmial sa, no v jeho očiach sa opäť mihol tieň obáv. „Ty vždy dokážeš nájsť niečo pozitívne.“

„Vážne, čo ti vlastne povedala?“ spýtala sa Hermiona zvedavo, cítiac sa dobre, že sa jej Draco zveruje. Vedela, že to pre neho nie je ľahké.

Draco jej zopakoval svoju konverzáciu s profesorkou Vektorovou a to, ako si musí zlepšiť známky, inak sa môže rozlúčiť s odznakom prefekta. Zámerne však vynechal časť, kde mu profesorka navrhla, aby požiadal Hermionu o pomoc. Nevedel, či by to dokázal. Ako sa ukázalo, nemusel.

„Môžem ti pomôcť,“ navrhla Hermiona, no potom sa na chvíľu zastavila, uvedomujúc si, že možno prekročila hranice. „Teda... ak by si chcel,“ dodala rýchlo. Takmer zabudla, že ho vlastne do ich študijného paktu na Beauxbatons tak trochu vydierala. Ak by to všetko chcel naozaj nechať za sebou, posledné, čo by asi chcel, by bolo tráviť s ňou niekoľko večerov týždenne.

Draca prekvapila jej rýchla ponuka pomoci, no vedel, že by nemalo. Naučil sa ju nikdy nepodceňovať, a to ešte predtým, než sa ich vzťahy zlepšili. Hermiona Grangerová možno nebola taká vzrušujúca ako iné čarodejnice, ale určite nebola predvídateľná. Zdvihol obočie a spýtal sa: „Si si istá, že to chceš urobiť? Mohla by si sa zapliesť s nepriateľom.“

Hermiona odpovedala vecne: „Neponúkam nič, čo by som neurobila pre niekoho iného, kto by potreboval pomôcť. Keby niekto z mojich iných priateľov potreboval moju pomoc, urobila by som to isté.“ Dracove oči sa rozšírili, keď ho nazvala „priateľom,“ a aj ona bola prekvapená svojimi vlastnými slovami. Ani jeden z nich to však nekomentoval. Hermiona sa zhlboka nadýchla a pokračovala: „A ja ťa už nepovažujem za nepriateľa… už nie.“

„Nebude to také ľahké ako na Beauxbatons, myslím logisticky. Tvoji chrabromilskí priatelia ma asi nebudú vítať s otvorenou náručou, ak by som sa zrazu objavil vo vašej klubovni, že ťa hľadám,“ poznamenal Draco. Pri pomyslení na list od svojho otca mal aj ďalšie dôvody, prečo chcel, aby boli opatrní.

„A platí to aj opačne,“ dodala Hermiona. „Mohli by sme sa vždy učiť v knižnici.“

Draco pretočil očami v predstieranej zábave. „Samozrejme, pretože nikto by ťa nikdy nehľadal v knižnici.“

Hermiona sa na neho uškrnula. „Veľmi vtipné. Len tak mimochodom, madam Pinceová mi dala kľúč od jednej z menej používaných skladovacích miestností v knižnici, aby som sa mohla učiť bez toho, aby ma ostatní študenti rušili.“

„Aha… ty máš konexie.“

Hermiona s úškrnom odpovedala: „Áno. Oplatí sa byť zadobre s knihovníčkou. Má to viac výhod, než by si si myslel.“

To ho rozosmialo. Prekvapilo ho, že madam Pinceová by mohla mať slabosť pre niekoho, nieto ešte niekomu dať kľúč od svojho „posvätného“ miesta. „Ak si si istá, čo keby sme začali už dnes večer?“

Na okamih si Hermiona uvedomila, čo tým vlastne odsúhlasí – ocitnúť sa v uzavretej miestnosti s Dracom Malfoyom, chlapcom, ktorému sa vyhýbala byť osamote viac ako mesiac. Ale veď už teraz boli sami, nie? A zvládali to dobre, však? Vedela, že pre neho nebolo ľahké priznať, že potrebuje jej pomoc, a nemohla mu ju odmietnuť. Zvládne to; stretnú sa, aby sa učili, nie aby robili niečo iné. To bude hračka. Dúfala.

****