Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Fudge a Lucius v jednom krásnom zábavnom balení. 

Severus v nedeľu zmeškal vyvesenie zmluvy s domácimi škriatkami, ale všimol si ju v pondelok večer pri návšteve slizolinskej spoločenskej miestnosti. Zvitok vyvesený na študentskej nástenke s oznamami ho informuje o tom, čo slečna Grangerová robila, hoci Severus netuší, ako sa jej podarilo dostať kópiu zmluvy do iných spoločných miestností okrem chrabromilskej.

Na rozdiel od jej smiešnej kampane SOPLOŠ spred dvoch rokov je toto historická realita. Slobodní škriatkovia, obchod za obchod a platenie. Filky bola roztržitá odvtedy, čo zmluvu zverejnili.

V utorok popoludní, keď má Nizar voľno od vyučovania, ide do triedy na poschodí a nájde ho vo svojej kancelárii. "Kde si našiel tú zmluvu s domácimi škriatkami?"

Nizar odloží havranie pero a masíruje si pravú ruku, pričom sa mračí. "V miestnosti, kde je všetko schované. Neprišla, keď sme sa ju so Salazarom pokúšali privolať. Po tom, čo som sa naozaj prebudil do nového dňa, som si uvedomil, že tento aspekt mojej izby je geniálnym miestom na ukrytie niečoho, čo malo byť nezničiteľné."

"Ako to teda berú škriatkovia?"

"Je to rôzne. Chcú sa držať toho, na čo sú zvyknutí, ale majú aj pôvodný dokument napísaný zakladateľmi tejto školy. Chcú robiť to, čo napísali zakladatelia, ale je to v rozpore so stáročiami nezmyslov." Nizar si povzdychol. "Hovoril som ti, že moje nedeľné ráno bolo o politike. Tak ako vlastne aj moje dnešné popoludnie."

Severus vstúpi do kancelárie a zavrie dvere. "Ako to?"

"Listy. Jeden som poslal madam Bonesovej a žiadal som o zhovievavosť pre niekoho, kto je ešte stále študentom - o zhovievavosť, nie o voľnú cestu," odpovie Nizar na Severusov pohľad. "Azkaban. Väzenie pre slečnu Bluebellovú. Nie smrť vysávajúca dušu."

Severus prikývne a akceptuje Nizarov dôvod, prečo nechce smrť slečny Bluebellovej. "Čo ešte?"

"Jeden list poslaný Alžbete Alexandre Mary Windsorovej, inak známej ako Alžbeta II." Nizar si položí bradu na ruky. "To bude veľmi nepríjemné, ak ministerstvo držalo kráľovskú rodinu mimo magických záležitostí."

"Už sa teším, aký absolútny záchvat dostane Cornelius Fudge, ak zistí, že jeho obávaný slizolinský rival sa stretol s kráľovnou bez povolenia ministerstva," povie Severus.

"Na to sa môžeš tešiť, áno." Nizar nachýli hlavu, akoby počúval, a potom sa pozrie na Severusa. "Prišla za mnou Narcissa. Dovolila mi zmeniť temné znamenie, aby ju ním Voldemort nemohol zabiť... aby mohla špehovať v mojom mene."

Severus nájde jedinú stoličku v Nizarovej kancelárii a prudko si na ňu sadne. "Špehovanie. Narcissa."

"Má na to svoje dôvody, ale nemá v pláne pokračovať v tomto úsilí vo chvíli, keď sa stane neudržateľným. A... má ťa rada." Nizar sa usmeje. "Nie spôsobom, ktorý by bol cítiť ako konkurencia, všimni si. Myslím, že presnejšie by bolo povedať, že rešpektuje tvoju inteligenciu a tvoje nadanie, čo je asi tak blízko k sympatiám, akých je Narcissa podľa mňa schopná. Nie je ani zďaleka taká zlomená ako Bellatrix, ale z ľudí okrem vlastného syna nemá veľký úžitok."

Severus sa pozrie na hromadu zapečatených listov na Nizarovom stole, pripevnených dočasným lepiacim kúzlom. "Urobil si viac než to."

"Narcissa vymenovala tých, ktorí sa chcú odlúčiť od Voldemortovej spoločnosti. Sú to veľmi starostlivo formulované listy, ktoré sa pýtajú, či to myslia vážne, alebo sa pokúšajú dvoriť smrti tým, že sa ma snažia oklamať. Dúfam, že to nie je to druhé. Zbavovať sa tiel je otravné," povie Nizar.

"Ak ťa napadnú na tomto hrade, kontaktuješ Oddelenie presadzovania čarodejníckeho práva, ty idiot," pripomenie mu Severus. "Nech si oni poradia s odstraňovaním nechcených tiel. Koľko?"

"Osem." Nizar poklepe na hromadu listov. "Nie je ich toľko, koľko som dúfal, ale osem je lepšie ako žiaden. Päť z nich nie je označených, ale súčasťou nezmyselnej politiky je uistiť sa, že všetci vedia, že môžu od tej chodiacej mŕtvoly bez nosa odísť. Druhou časťou je uistiť sa, že chápu, že od nich nežiadam, aby prisahali vernosť mne. To je tá posledná zasraná vec, ktorú vo svojom živote potrebujem." Nizar zdvihne list, na ktorom pracoval, keď Severus vstúpil do kancelárie. "A nakoniec jedna žiadosť, ktorú treba poslať raráškom na nákup rafinovaného striebra."

"Načo potrebuješ striebro? Alebo máš v pláne zaplatiť škriatkom z vlastného vrecka?" Severus sa spýtal.

"Keby som sa to pokúsil urobiť skôr, ako budú pripravení, vzbúrili by sa. Rád by som sa vyhol vzbure domácich škriatkov," odpovie Nizar. "Nie, potrebujem vyrobiť niečo, čo nahradí to, čo sa... nie, nestratilo." Nizarovo čelo sa zvraští. "Dalo. Dal som to Galiene. Všetko, čo malo hodnotu okrem určitých predmetov, som dal Galiene a jej rodine. Nechal som si to, čo bolo praktické, veci, ktoré by som po odchode z toho hlúpeho portrétu skutočne potreboval."

"Takže si si nechal veľmi, veľmi málo," povie Severus.

"Ale oni mohli." Nizar sa na Severusa zamračí. "Musím ísť ku Gringottovcom."

Severus sa oprie. "Hneď teraz?"

Nizar si vzdychne a znova si potrasie ruku. "Nie, teraz nie. Mám tu príliš veľa práce. Možno neskôr, keď budem mať pocit, že môžem podať žiadosť o deSlizarské trezory bez toho, aby som sa emocionálne zrútil uprostred zasranej banky."

"To dokážeš?" Severus sa prekvapene spýta. "Nárokovať si trezor od časti rodiny, ak tam nie je nikto iný?"

"Áno. Najprv som si musel spomenúť, že je to možné, keďže raráškovia takéto veci práve nereklamujú," povie Nizar. "Prečo?"

"Som jediná osoba z Princovského rodu, ktorá zostala, ak niekto nemal nemanželské dieťa, o ktorom sa nikdy nehovorilo," odpovie Severus. "Ak som naozaj posledný, potom si môžem nárokovať na trezor svojich starých rodičov bez ohľadu na to, čo o tom hovoria ich papiere na ministerstve."

"Čo očakávaš, že nájdeš?"

"Určite nie bohatstvo," povie Severus sucho. "Neboli sme bohatá rodina ani náhodou. Rodinné relikvie však... tie by bolo pekné získať späť. Ani my sme neboli vždy zúboženou rodinou."

Nizar pokrúti hlavou. "Nie si zúbožený, Severus. Mám za to, že toto vyznamenanie majú len tvoji starí rodičia z matkinej strany a tvoji rodičia."

Severus prevráti oči. "Kto to dal najavo?"

"Ty, ty idiot." Nizar sa usmeje. "Pôjdeme teda spolu. Možno vo februári. Rád by som so sebou stiahol Salazara - mám podozrenie, že možno zabudol, že existuje jeho gringottský trezor."

Okrem drámy poskytnutej slečnou Bluebellovou a samoľúbosti jeho Slizolinčanov, že Severus chodí doslova so Slizolinom, semester pokračuje normálne. Severus nevidí potrebu príliš meniť svoje vyučovacie metódy, hoci svoje favorizovanie zmierni na primeranú úroveň, a nie na smrťožrútmi očakávané šialenstvo. To zmätie všetkých jeho študentov do takej miery, že prvý týždeň nového semestra je pokojný, kým sa inteligentní aj hlupáci snažia pochopiť tento nový stav vecí.

V stredu Severus vyberie pokusy s elixírom protilátky na veritasérum z minulého semestra a vracia ich weasleyovským dvojčatám, Parangyovej a Shawovej, Greenwoodovej a Applebeeovej, Eastchurchovej s Ichijohovou. "Štyri možnosti, žiadna z nich nie je smrteľná," oznámi triede sedemnástich študentov. "Aj keby z nich niekto ochorel, mám na to lieky. Úspešní študenti nebudú testovať vlastné výtvory, pretože to je čiastočne ich odmena za to, že sa dostali práve do tohto štádia. Ich laboratórnymi myšami ste vy ostatní. Pre každý elixír jeden testovací subjekt a oni si môžu vybrať. Aké sú pravidlá?" Severus sa spýta slečny Greenwoodovej.

"Nemôžeš klásť osobné otázky osobe, ktorá je pod vplyvom veritaséra, ani ju žiadať, aby prezradila osobné informácie o niekom inom. Nemôžeš sa pýtať na politiku, náboženstvo ani na rodinné pletichy." Slečna Greenwoodová sa zamračí. "A... nesmú sa pýtať na nič, čo sa týka peňazí. Všetko, pane?"

Severus sa pozrie na zvyšok triedy. "Definuj osobnú otázku."

"Rozdiel medzi tým, keď sa pýtaš svojej myšky, či by uvažovala o tom, že by s niekým chodila, alebo či s tým istým niekým chodila," povie Munslow. "To druhé je nevhodné, pane."

"Veľmi dobre. Slečna Eastchurchová, slečna Ichijohová - vy ste prvé."

Slečna Eastchurchová ukáže na Towlera z Chrabromilu, ktorý zbledne. "Nikto iný mi nebude klásť otázky, však?" vypískne, keď Severus vytiahne fľaštičku s veritasérom.

Severus pozrie na Towlera. "Nikto z nás nie je taký zvedavý, pán Towler. Jedna kvapka verzus tri kvapky - prečo taký rozdiel?"

Towler sa len nešťastne zatvári, príliš zaujatý skúsenosťami s veritasérom, než aby odpovedal. "Ide o čas, pane," povie Gupta. "Jedna kvapka za, povedzme, minútu pravdy a tri kvapky za približne polhodinu, čo sa líši v závislosti od osoby. Tridsať minút je len priemer."

"Veľmi dobre. Vyplazte ten svoj mizerný jazyk, imbecil," prikáže Severus Towlerovi, ktorý prehltne a potom to urobí. Jedna kvapka veritaséra, po ktorej slečna Eastchurchová rýchlo nadávkuje Towlerovi ich vytvorenú potenciálnu protilátku.

"Prečo si nikdy neskúsil hrať metlobal, Towler?" spýta slečna sa Ichijohová a prekríži si ruky.

"Myslím si, že metlobal je hlúposť," odpovie Towler hneď.

"Ach, to mu žiadne body nezíska," povie slečna Johnsonová a usmeje sa.

"To by nebola úspešná protilátka, hoci možno na niečo narážate," povie Severus obom dievčatám. "Nemal omámenie, ktoré sa spája s užitím veritaséra."

Parangyová a Shahová dostanú z Gregoryho Munslowa jednu lož a jednu pravdu, čo je viac, ako Severus očakával. Greenwoodová a Applebeeová neuspejú, pokiaľ ide o protilátku proti veritaséru, ale slečna Fairbournová vypúšťa obláčiky dymu pri každom slove, ktoré vysloví. Je to zaujímavý vedľajší účinok.

Snaha dvojičiek Weasleyovcov je tiež neúspešná v prípade veritaséra. Asi. Severus si nie je istý, pretože ich elixír presvedčil aj slečnu Randlovú, aby doslova hovorila po grécky. Nikto v triede nedokáže interpretovať, čo hovorí. "Ako?" Severus sa dožaduje od dvojčiat.

Fred a George sa na seba pozrú. "Aby sme boli úprimní, pane?"

"Nemám potuchy." George sa tvári zamyslene. "Ale aj tak je to užitočný vzorec."

"Ani neviete, ako nerád priznávam, že ma to zaujalo. Chcem vidieť vaše poznámky k tomuto vzorcu na začiatku našej ďalšej hodiny."

Severusov druhý utorok obnoveného januárového semestra je prvú hodinu otravný a potom na druhú hodinu poskytne nevítaný šok, keď študent zakričí: "Hovno!"

Nadýchne sa - nechystá sa zavraždiť Longbottoma -, kým sa otočí. Namiesto roztápajúceho sa kotla a strašne sa šíriaceho neporiadku, ktorý očakáva, je tam len pretekajúci kotol, zamračený Longbottom a škvrny od kyseliny na kamennom strope nad Longbottomovým kotlom.

"Prepáčte, pane." Longbottom používa svoj prútik, aby zabránil šíreniu neporiadku. Dokonca sa mu to aj celkom slušne darí.

"Päť bodov z Chrabromilu za reči, ktoré rozhodne nepatria do mojej triedy," povie Severus odstrašujúcim tónom a založí si ruky. "Poupratujte to, Longbottom, a potom zostanete po hodine. Vy ostatní máte ešte desať minút a odporúčam vám, aby ste ich využili."

Severus počká, kým ostatní študenti odídu, niektorí ochotnejšie ako iní. "Nie je to ani učivo, ani roztopený kotol."

"Niepane," povie Longbottom v rýchlosti. "Ale dnešný elixír v sebe nemal rastliny."

"Tak som to pochopil. O čo ste sa pokúšali?"

"Chelidonium Miniscula, pane," odpovie mu Longbottom a pozrie na strop, keď mu do poloplného kotlíka spadne kvapka tekutiny.

Nie je to jednoduché analgetikum, ale v rámci schopností študenta piateho ročníka. "Čo ste zmenili?"

"Zredukoval som lastovičník väčší 1) o polovicu." Longbottom si povzdychol. "Nie je to roztopený kotlík, ale stále je to výbuch, pane."

"Dajte mi svoju miešaciu paličku." Severus čaká, kým mu Longbottom podá sklenenú tyč, na ktorej boku sa črtá začiatok zlomeniny. Raz zamieša elixír, zdvihne paličku a nechá chorobne žltý elixír skĺznuť po skle.

"Vráťte sa dnes večer o pol ôsmej po škole, pán Longbottom, a pripravte sa, že tento elixír budete variť znova. Navrhujem, aby ste ho opäť vyskúšali pri šestnástine pôvodnej miery lastovičníka."

Longbottom sa zamračí. "Nebude to znamenať, že ten elixír nie je v skutočnosti... elixír, pane?"

"Moje inštrukcie majú zmysel, Longbottom," povie mu Severus. "Premýšľajte o tom. Aj tak ste dnešnú hodinu zlyhal, keď ste neuvarili to, čo bolo zadané."

"Čo ak... čo ak som to už urobil, pane?" Longbottom sa spýta.

Severus vloží miešaciu paličku späť do kotlíku. "Do večera potrebujete novú miešaciu paličku." Nie je múdre veriť pri magickom elixíre opravenej sklenenej paličke. "A urobili ste?"

"Áno, pane." Longbottom prehltol. "Cez zimné prázdniny, pane."

"Vybuchol?" Severus sa sucho spýta.

"No nie, pane. Žiadne rastliny, pane." Longbottom vytiahne z tašky na knihy zazátkovanú fľašu. "Vidíte?"

Severus zdvihne fľašu do vzduchu, takže jej obsah presvieti svetlo pochodne. "Farba nie je v poriadku, ale... toto je pokus na úrovni prijateľné. Gratulujem, dnešnú hodinu ste predsa len nesklamali."

"Pane?" Longbottom znie zmätene.

Severus dá fľašu dolu. "Všetko, čo som od každého z vás, dutohlavcov, chcel, je, aby ste sa aspoň pokúsili zlepšiť. Sedem tridsať, pán Longbottom. Neprídite neskoro, inak vás čaká veľmi, veľmi dlhá noc v tejto triede."

"Bude to fungovať?" Longbottom sa ho spýta na elixír, ktorý v ten večer navaril. "Naozaj - neviem, ako to posúdiť, pane, okrem vyskúšania, a keďže neviem povedať, či je to toxické, neponáhľam sa dať si to na kožu."

"Čo je múdrosť, ktorú si väčšina hlupákov v mojich triedach zrejme nikdy nevyvinie." Severus zdvihne Longbottomovu náhradnú sklenenú paličku z kotlíka, aby mohol lektvar pozorovať. "Fungoval by tak, ako má, ale s oveľa menšou účinnosťou. Ale nevybuchol ani sa nezapálil. Gratulujem, robíte pokroky."

"Ja-ja vám ďakujem, pane," zašepká Longbottom, ohromený. "Ako... ako to mám urobiť, aby to bolo také účinné, ako to má byť?"

"To je tá otázka, však?" Severus znova zamieša elixír a premýšľa. "Vy poznáte rastliny, pán Longbottom. Čo iné má schopnosť vytvárať vlastnosti analgetika?"

Longbottom niekoľkokrát zažmurká. "Vlastne dosť veľa, profesor."

"Potom sa vaša úloha stala dvojnásobnou." Severus odloží paličku. "Po prvé, musíte rozoznať, či existujú nejaké rastliny, ktoré môžete bezpečne zmiešať s lastovičníkom v týchto značne znížených množstvách a ktoré vytvoria elixír rovnako účinný ako pôvodný Lastovičníkový drobňáčik. 2) Robte si. Podrobné. Poznámky," dodá plochým hlasom a pozrie sa na Longbottoma, kým ten neprehltne a neprikývne.

"Aká je... aká je druhá úloha, pane?"

Severus nechá zmiznúť obsah Longbottomovho kotlíka. "Bol to profesor Slizolin, kto naznačil, že vy a vaše rastlinami poháňané pochybenia ste produktom niečoho veľmi správneho, čo spôsobilo takú rozsiahlu a dôslednú deštrukciu. Ak by ste dokázali tie výbuchy vytvoriť zámerne, vytvorili by ste nový spôsob ničenia, ktorý by mohol mať nejaké využitie."

"Ak chcú ľudia výbuchy, zvyčajne sa obracajú na Seamusa, pane," povie Longbottom pochybovačne.

"Výbuchy pána Finnigana sú najčastejšie výsledkom náhodnej mágie, emocionálnych reakcií, ktoré sa nedajú ovládať, kým z nich nevyrastie, a ten deň príde čoskoro. Tie vaše sú výsledkom magického talentu, ktorý nie je správne zvládnutý, preto je v tom zreteľný rozdiel." Severus sa zadíva na Longbottoma. "Cez týždeň som každý večer od siedmej hodiny do večierky vo svojej kancelárii, ak sa nestane niečo nepríjemné. Je to bezpečný priestor na varenie, bez nedôstojného trestu po škole, a navrhujem, aby ste takúto veľkorysosť využili."

Longbottom sa tvári, akoby mu niekto povedal, že bude svedkom popravy, ale prikývne. "Uhm-ánopane. Môže to trvať deň alebo dva, pane. Výskum analgetických rastlín a tak, myslím, pane."

"Múdre rozhodnutie."

"Asi áno. Ja len... prečo to robíte, pane?" Longbottom sa spýta.

"Videli ste noviny z minulého pondelka ráno, pán Longbottom?"

Longbottom nadvihne obočie. "Nepoznám nikoho, kto by to nevidel, pane."

"Robím to, pán Longbottom, pretože sa snažím vyriešiť problém." Ak je Longbottom ďalšou metódou na rozoznanie, či ho učenie baví, alebo ho toleruje len preto, aby splnil dlh, je to jeho vec. "A teraz vypadnite z mojej triedy."

Vďaka tomu, že už nebol Voldemortovi zaviazaný, sa Severus cíti o niekoľko rokov mladší. Prejavuje sa to v tom, že mu z tváre miznú niektoré vrásky od stresu, že sa nemusí obávať trasu rúk po súboji s kliatbou cruciatus, a v tom, že nikto z jeho študentov zrejme nevie, čo si počať s majstrom elixírov, ktorý sa stále tvári tak prekliato samoľúbo.

Samozrejme, že sa vyskytne niečo, čo by mu mohlo pokaziť náladu.

Lucius Malfoy sa vracia do školy v treťom januárovom týždni, čo okamžite urobí výbornú prácu v snahe pokaziť všetkým zimu. Lucius zvolá na sobotu pred obedom povinnú poradu všetkých zamestnancov. Schôdza sa koná vo Veľkej sieni, čo je od Luciusa hlúpe rozhodnutie - Albus sa postará o to, aby sa Lucius musel postaviť pred stôl zamestnancov ako žiadateľ.

"Správna rada sa dozvedela, že sa nedodržiavajú učebné osnovy stanovené pre Obranu proti čiernej mágii," oznámi Lucius.

"Práve teraz? Myslel som si, že to už viete, keď ste si prečítali korešpondenciu vašej manželky." Nizarov úsmev je žiarivý a zlomyseľný. "Páčilo sa vám v Azkabane, pán Malfoy?"

"Moje krátkodobé uväznenie nie je niečo, o čom by sme sa tu zišli diskutovať..." Lucius sa snaží, ale zjavne nikto z nich nemá náladu.

"Zistila som, že mi je nepríjemná predstava, že si zachováte zastúpenie v správnej rade, vzhľadom na to, že váš súdny proces je stále naplánovaný." Minerva si jemne odfrkne. "Po skončení procesu sa môže ukázať, že ste v skutočnosti zločinec, a taký by nemal mať na starosti výchovu našich mladých čarodejníc a čarodejníkov."

"O to sotva ide..."

"Vzhľadom na to, že je to úloha správnej rady školy, myslím, že o to vlastne ide," pridá sa Aurora a usmeje sa. "Máte to dokonca v názve svojej pracovnej náplne, pán Malfoy."

Lucius vyzerá, že si škrípe zubami. "Lord Malfoy, madam Sinistrová."

"Malfoyovci nie sú šľachtici, odkedy britské ministerstvo mágie prijalo Medzinárodný štatút utajenia." Nizarovmu úsmevu sa skutočne podarilo pôsobiť zlomyseľnejšie ako predtým. "Preto bol titul profesorky Sinistrovej pre vás správny. Ste iba bohatý. S tým sa budete musieť uspokojiť."

Lucius na Nizara zúži oči. "A čo vy sám, Slizolin? To znamená, že ani vy nie ste šľachtic."

"Bol som občanom kráľovstva Moray, ktoré už bohužiaľ zaniklo, ale som aj občanom Leónu a Kastílie." Nizar zdvihne obe obočia. "Španielske kráľovstvo poslalo štatút do hája, takže áno, stále som titulovaný šľachtic. Nie je to tá najzábavnejšia vec?"

"Celkom," odvrkne Lucius.

"Potrebuješ rezidenciu, Lucius?" Severus sa spýta a rozhodne sa, že naozaj nemôže nechať túto príležitosť premárnenú. "Draco sa nezmienil o tvojom návrate do sídla. Môj dom v Cokeworthe je, samozrejme, k dispozícii."

Lucius sa naňho zahľadí spôsobom, ktorý naznačuje, že si želá Severusovu náhlu, bolestivú smrť. "Na synove slová by som sa príliš nespoliehal. Ďakujem ti za láskavú ponuku, ale ja takúto dobročinnosť nepotrebujem."

"Si si istý, drahý chlapče?" Filius na Luciusa zažmurkal v očividnom znepokojení. "Severus nás informoval, že jeho dom nie je palác, ale aspoň sa z jeho priestorov nikdy nevrátil páchnuci plesňou."

"Je to tiež veľmi špecifický druh plesne," povie Nizar, "najčastejšie sa vyskytuje na mŕtvolách."

Luciusovi pod okom zašklbe sval. "Budete sa opäť riadiť pôvodnými učebnými osnovami obrany, profesor Slizolin?"

"Keďže odmietam nechať deti bez vzdelania? V žiadnom prípade," odpovie Nizar. "Azkaban tvojej pleti vôbec neprospel, Lucius."

"Nebudeme sa baviť o mojom pobyte na tom ostrove!" Lucius kričí a líca mu červenajú od hnevu. Potom sa skontroluje, narovná sa a rukami v rukaviciach si odhrnie vlasy na miesto. "Ak nebudete vykonávať prácu podľa požiadaviek správnej rady, potom je mojou smutnou povinnosťou oznámiť vám, že vaše služby už táto škola nepotrebuje. Zvyšok víkendu budete mať, samozrejme, na opustenie priestorov, kým správna rada pomôže riaditeľovi nájsť nového inštruktora."

Nizar sa oprie na stoličke. "Obaja si myslíte, že pomsta bude naozaj taká jednoduchá, však?" spýta sa jemným hlasom. "Nemôžete ma zbaviť tejto funkcie, Lucius Abraxas Malfoy. Samotný Rokfort to nedovolí."

Lucius sa mu vysmieva. "Uvidíme. Potom je tu ešte záležitosť nášho majstra elixírov. Sťažnosti na jeho štýl vyučovania správna rada v minulosti ignorovala, ale vzhľadom na súčasné udalosti máme pocit..."

"My? Nosíte zvyšok rady v zadnom vrecku, pán Malfoy?" Saša sa spýta s milým úsmevom.

Lucius ju ignoruje. "-máme pocit, že konečne nastal čas brať takéto sťažnosti vážne a odvolať Severusa Snapea z jeho postu."

"Rovnaká ťažkosť, Lucius." Severus si vychutnáva, ako Luciusovi opäť zašklbe pod okom. "Rada nemá právomoc ani na to, aby odvolala mňa."

"Ak obaja narážate na právomoc riaditeľa nad touto školou, jednomyseľný súhlas rady môže zrušiť jeho rozhodnutia, keď ide o bezpečnosť a blaho britských čarodejníckych detí," povie Lucius.

"Nie tak celkom. Ibaže by minister Fudge nejako vymyslel spôsob, ako ma obviniť?" Albus venuje Luciusovi zdvorilý pohľad. "S nemalým očakávaním som čakal, či sa niečo také uskutoční."

"Nie," zavrčí Lucius. "Rozsudok správnej rady však zostane v platnosti."

"Máte nejakú... knihu, zoznam, účtovnú knihu, niečo, kde je uvedený súčasný personál Rokfortu?" spýta sa Nizar. "Ak máte, mali by ste preskúmať jej obsah."

Lucius sa zamračí. "Tak dobre. Ak tak veľmi trváte na tom, aby vaše meno bolo vymazané z knihy tejto školy..." Siahne do vrecka plášťa a vytiahne knihu zviazanú červenou farbou, pričom si pod nosom zamrmle nejaké slovo, kým ju otvorí palcom. "Ach! Tu to je..." Luciusovi sa komicky rozšíria oči. "To nie je možné."

"Nie je niečo v poriadku?" Minerva sa spýta. Severus sa na ňu pozrie, lebo vie, že si je dobre vedomá dôvodu, prečo nemôžu byť vyhodení.

Lucius knihu zabuchne. "Tak dobre. To, že sa niektorí z vás ukázali ako ťažko odstrániteľní, neznamená, že ostatní majú rovnakú imunitu."

Nizar pokrúti hlavou. "Ach, Lucius. V tejto hre si taký veľmi, veľmi zlý."

Luciusa trhne o niekoľko krokov dopredu, keď mu z ruky magicky vytrhne účtovnú knihu. "Čo..."

Nizar chytí účtovnú knihu pri jej príchode a chvíľu v nej listuje bez toho, aby musel nad jej obálkou mrmlať nejaké magické heslo. "Tak veľmi zlé vydieranie a vymáhanie. Čestne, človek by mal podozrenie, že si bol zaradený do nesprávnej fakulty."

Zatvorí knihu a zdvihne zrak. "Lucius Malfoy, trikrát si dokázal, že si nebezpečný pre túto školu. Odíď."

Lucius sa vzpriami. "Prosím?"

Nizar sa neobťažuje vstať. "Som titulovaný ochranca tejto školy, Lucius. Odíď hneď, inak sa ti následky nebudú páčiť."

"Nemôžeš..." Lucius začne hovoriť tesne predtým, ako zmizne.

"Ach, bože," zašepká Septima. "Čo sa práve stalo?"

"Nechcel odísť dobrovoľne. Urobil som to zaňho," vysvetľuje Nizar.

"Chcem sa znepokojovať tým, ako si to urobil, ale väčšinou som príliš spokojný, že som toho bol svedkom," povie Filius a usmeje sa.

Albus sa pozrie na Nizara. "Kde je teraz pán Malfoy?"

"Vedel si, že niekto v Rokville chová ošípané?" Nizar sa usmeje. "Ich ohrada je zakliata, aby sa zvieratám nedalo ublížiť kúzlami, je úplne uzavretá... a brána sa nedá otvoriť zvnútra."

Minerva sa začne uškŕňať. "Nizar, to si nemal robiť! Veď ani nemám narodeniny!"

"Ach, ja viem, ale zmeškal som niečie narodeniny a chcel som si to vynahradiť," povie Nizar, práve keď si Severus uvedomí, že niekto tlieska.

Otočí sa na stoličke a pozoruje Salazara Slizolina, ako sa opiera o zárubňu zadného schodiska a tlieska. "To bol teda darček. Budem si ho vážiť, braček. Škoda, že som zmeškal jeho príchod do ohrady pre prasatá."

"Aha. vidím, že si sa vrátil v zaujímavom čase," povie Albus, keď Salazar opustí dvere a pristúpi k stolu.

"Nizar mi dal vedieť, že v hrade je nejaký úradnícky blbec a že výsledok bude zábavný." Salazar ukáže na Nizara. "Vidíš, to je dôvod, prečo ma sem zavolať."

"Zase vy." Minerva má prekrížené ruky a predstiera nespokojnosť, ale Severus už od prvého roku učenia v Bradaviciach vie, kedy niečo také predstiera.

"Opäť ja, levica," odpovie Salazar a dvorne sa jej ukloní, čo však ani trochu nevyzerá prefíkane. "Verím, že sa vám darí?"

"Možno áno," pripustí Minerva a potom sa prekvapene odtrhne od Nizara, keď Nizar hodí na Salazara červenú účtovnú knihu.

"Čo môže tá hlúpa správna rada urobiť s Rokfortom?" Nizar sa spýta Albusa a ignoruje mrmlanie, ktoré sa ozýva od zvyšku personálu.

"Správna rada má len dohliadať na školu, čo sa jej pod oddaným vedením Luciusa Malfoya už dlhé roky nedarí," povie Albus. "Môžu však ísť na ministerstvo a poradiť ministrovi Fudgeovi, čo by sa malo urobiť, a práve ministerstvo prispieva na prostriedky, ktoré zásobujú Rokfort, vrátane platov zamestnancov. Do konca tohto semestra sme plne financovaní, ale na ďalšie už nie."

"O to sa nemusíte obávať." Salazar nezdvihne zrak od listovania v účtovnej knihe. "Považuj otázku financovania tejto školy za vyriešenú."

Albus vyzerá prekvapene. "To je veľmi veľa..."

"Peňazí?" Salazar zatvorí účtovnú knihu a pozrie sa Albusovi do tváre. "Samozrejme, že je. Mám tisíc dvadsaťšesť rokov. Myslíš si, že by som celý ten čas strávil na tejto zemi a neplánoval najhoršie druhy zlyhaní? Len úroky z tohto účtu každý rok viac než pokryjú rozpočtové požiadavky školy. Keď už o tom hovoríme, všetci tu už dávno mali dostať sakramentsky zvýšené platy."

Salazar podrží účtovnú knihu a nevzrušene sleduje, ako z nej vyšľahne žiarivo zelený plameň, ktorý ju rýchlo pohltí. Salazar si z čiernych džínsov opráši šmuhu popola.

"Smaragdový plameň Západu," zamrmle Severus.

Salazar prikývne. "Zaslúžil som si svoje meno, Severus, a urobil som to tak, že Godrik ho počul skôr, ako sme sa vôbec stretli."

"Potom... si naozaj on," vypískne Filius.

"No, Godrik určite nie som. Bol vyšší, ryšavý a pred smrťou sa dožil zrelého veku sto sedemdesiatpäť rokov," povie im Salazar, čo Minervu prinúti potlačiť smiech Severus sa na ňu pozrie a zdvihne obočie; ona sa naňho zamračí.

"A prežil všetky svoje deti," povie Nizar. "Teda tie, o ktorých sme vedeli."

"To my všetci." Salazar sa bolestne usmeje. "Ty, ja, Rowena, Godrik - každý z nás prežil všetky svoje deti. Často som si myslel, že tých, čo založili túto školu preklial niekto s mimoriadne dobrou muškou."

"Vskutku." Nizar sa postaví. "Odpusť, som nezdvorilý. Všetci, ktorí sú momentálne bezdôvodne vydesení, toto je môj brat Salazar Fernan, z domu de Deslizarse z Kastílie a Gipuzkoa, španielskou monarchiou stále uznávaný markíz z Leónu. Keďže domový škriatok si dal záležať, Salazar Slizolin je známy aj ako Smaragdový plameň Západu, popredný majster elixírov Španielska a Veľkej Británie, ktorý ovláda mágiu mysle, zemskú reč, bylinkárstvo, veštenie a astrologickú mágiu. Je zakladateľom Rokefóþu a Strážcom západnej mágie Rokfortu." Nizar sa usmeje na Salazara. "Vymenoval som ich všetky?"

Salazar prevráti oči. "Čím to je, že tvoja pamäť je vždy bezchybná, keď ide o veci, ktoré sú mi na obtiaž?"

"Pretože je to tak zábavnejšie," povie Nizar. "Samozrejme."

Quintinus vstane a jedným trasúcim sa prstom ukáže na Salazara. "To tvoja partia zanechala v tejto škole vražedného baziliška!"

"Vražedného?" Salazar sa zdvorilo pozrie na Quintinov prst. "Za tisíc rokov bol v Bradaviciach zabitý pohľadom baziliška len jeden študent, čo sa stalo až po príchode Toma Marvola Riddla do tejto školy. Zvláštne načasovanie."

"Sme si vedomí, že bazilišok bol len nástroj, nie príčina." Albus sa na Quintina prísne pozrie, kým si Quintinus opäť nesadne. Potom obráti pozornosť späť na Salazara. "Nestáva sa často, aby som počul zoznam titulov dlhší ako môj vlastný. Považujem to za úľavu." Usmeje sa na Salazara. "Takže: tento mesiac sa stretávame už tretíkrát. Predpokladám, že máte nejaké plány, keďže ste zišli z cesty, aby ste sa predstavili môjmu personálu."

"Vždy mám plány. V tomto prípade je však niekoľko konkrétnych." Salazar vyčaruje stoličku, sadne si na ňu a zdvihne nohy, aby si ich mohol položiť na okraj schodíka. "Myslel som si, že by bolo dobré, aby si tvoj personál zvykol na moju ďalšiu existenciu, vzhľadom na to, že sa koncom tohto mesiaca plánujem presťahovať späť do vlastného domu."

"Obaja sú tu. Bože, to je hrozné," zamrmle si Pomona pod nosom.

Salazar sa na ňu pozrie. "Ach, s tebou bude trochu srandy, však?" Povzdychne si a pozrie späť na Albusa. "A to by bol najlepší príklad toho, prečo to robím skôr. Vieš, nie som zvyknutý znášať hlavnú ťarchu našej povesti tak, ako môj brat. V tejto dobe ma pozná len veľmi málo ľudí, ktorí ma aj poznajú pod mojím pravým menom. Možno sa pokúšam zvyknúť si aj na chuť neslávy."

"A okrem neslávy? Čo potom?" Charity sa spýta.

"Táto škola má chartu, zakladajúci dokument," odpovedá Salazar. "Tento dokument má väčšiu váhu ako ministerstvo, pretože je oveľa starší ako oni a týka sa autonómie samotného hradu. V tej listine nie je žiadna možnosť, že by na školu dohliadala správna rada - to je ministerstvom nariadený nezmysel, ktorý nepriniesol nič iné, len oslabil vzdelanie, ktoré majú deti v týchto sálach dostať. Vaši študenti siedmeho ročníka sú magicky vzdelaným ekvivalentom trinásťročných z čias založenia tejto školy."

"Nizar o tom hovoril, áno," povie Minerva.

"Rečnil o tom, to teda hej," dodá Rolanda a usmeje sa na Nizara. "Často. Dlho."

"To preto, že je to pravda," odvetil Nizar. "Takisto je to fakt skurvene otravné!"

"Takže chceš...?" Albus ho vyzve.

"Dostať moju školu spod palcov tej prekliatej vlády, ktorá nad ňou vôbec nemala mať takú kontrolu," odpovie Salazar. "Preto tie vyčlenené prostriedky, spálenie tej smiešnej účtovnej knihy - ktorá mimochodom naozaj obsahovala plány na vyhodenie súčasného riaditeľa. V našich časoch nemohlo žiadne kráľovstvo Rokfortu diktovať a aj tí najhorší škótski vládcovia mali viac rozumu, než aby sa o to pokúšali. Jediný, kto by mal mať možnosť diktovať študentom, ako sa majú učiť, sú tí, ktorí učia, a ja by som bol radšej, keby ste to boli vy všetci. Ak nemáte iné plány?" Salazar sa ich spýta.

"Nie uprostred semestra, to nemáme!" Minerva vyhlási a potom sa zahľadí na ostatných, akoby sa odvážila jej odporovať. Ani Argus nič nepovie, hoci po týždňoch študentskej pomsty v mene Nizara začína byť nervózny.

"A čo vy sám?" Albus sa spýta.

"Som tu kvôli bratovi," povie Salazar. Severus si nemyslí, že by sa mu zdalo, že sa mu do čŕt vrátila únava. "Nebudem strkať nos do žiadnych tvojich záležitostí, neboj sa. Teda - ak nie si vo svojom povolaní hrozný. To by mohlo stačiť na to, aby si získal moju pozornosť."

"Och, myslím, že to vôbec nebude problém," povie Albus, ale Severus si všimne niekoľko pohľadov vrhnutých jeho smerom. Viac z nich je bláznov; Severus za trinásť rokov vychoval viac študentov s Vynikajúci a Nad očakávania z VČÚ a MLOKov, ako sa podarilo Slughornovi za celú jeho kariéru.

"Možno by sme si mohli túto listinu spoločne prezrieť. V mojej kancelárii?" Albus navrhol.

Salazar prikývne. "To je prijateľné, hoci to bude až po obede. Ja si ho preberiem inde, ďakujem."

"Počul som, že v prvý deň semestra došlo k menšej potýčke," povie Salazar, len čo sa ocitnú v Nizarovej izbe. Severus nemal náladu zostať vo Veľkej sieni, nie po tom, čo mal do činenia s Luciusom Malfoyom a jeho prekliatym oblečením nakazeným plesňou. Keď ho Nizar požiadal, aby sa k nim pripojil na poschodí, Severus sa doslova chytil príležitosti a odmietol pustiť Nizarovu ruku až do premiestnenia sa na poschodie.

"Potýčka. Vybuchujúci prútik a dieťa v Azkabane." Nizar pokrútil hlavou. "Potýčka," zopakuje s posmechom.

"Zlý výber slov." Salazar zaváha. "Nikdy to nie je tvoja vina, Nizar. Ona sa rozhodla sama."

"A možno nikdy nedostane príležitosť rozhodnúť sa inak!" Nizar sa na brata zamračí, je rozzúrený. "Prečo, do prdele, Albus Dumbledore najal na výučbu obrany len neschopných ľudí? Za pätnásť rokov sa vyskytla jediná výnimka!"

"Barty Crouch mladší už nepatrí do kategórie kompetentných?" spýta sa zvedavo Severus.

"Nie." Nizar sa pozrie na svoj čaj. "Ukázalo sa, že v tých základných a hlúpych učebných osnovách správnej rady je dosť veľa hodín, ktoré smrťožrút ignoroval. Nedostatok schopnosti podať štandardný výkon."

"Keď už hovoríme o veciach, ktoré nie sú na úrovni, nedávno som dostal sovou veľmi zaujímavý list." Salazar čaká, kým Nizar vzhliadne. "Prekliata kráľovná, hermanito?"

"Napísal som, že je to dobrovoľné," odpovie Nizar. "Predpokladám, že tvoja účasť na tom stretnutí bude závisieť od toho, ako veľmi by si chcel ministerstvo v mene Rokfortu potrápiť."

Salazar sa nakloní dozadu a pozrie na Nizara. Potom si založí ruky na prsiach. "Vždy presne vieš, čo povedať, aby si ma prinútil robiť odporné veci tým, čo si to zaslúžia."

Nizar sa usmeje. "Prosím, na to, aby som ťa povzbudil, netreba až toľko schopností."

"Keď už hovoríme o... povzbudení." Severus sa pozrie na dvojicu. "Bol by som rád, keby tejto škole už neprekážal diktát ministerstva, ale to, že Albus tak rýchlo skočil po tom nápade - to ma znepokojuje."

"To by ťa malo znepokojovať. Dumbledore to robí len vtedy, keď si myslí, že to môže využiť vo svoj prospech. Samozrejme, v mene dobra všetkých," dodal Salazar a prevrátil očami. "Keď si uvedomí, čo Charta obsahuje, bude proti nej bojovať. Jemne, ale bude proti nej bojovať."

Nizar sa nechápavo pozrie na Salazara. "Okrem toho, čo je zrejmé: prečo?"

"Pre niektorých z nás to nie je zrejmé," vloží sa do toho Severus podráždene.

"Ako si Nizar spomína, aj keď si to nepamätá v plnom rozsahu, tí, čo majú v rukách hradnú mágiu - hlavy fakúlt -, majú mať nad Rokfortom najväčšiu moc," odpovie im obom Salazar. "Sú hlavnými učiteľmi každej, a tak majú byť plne zodpovední za vzdelávanie, ktoré každý študent v ich fakulte dostáva."

To počuť nie je príjemné. "Ale my nie sme," povie Severus. "My za to vôbec nie sme plne zodpovední."

"V priebehu storočí sa táto moc dostávala čoraz viac do rúk samotného riaditeľa Rokfortu. Dohľad správnej rady školy je síce iritujúci, ale riaditeľ školy je najmocnejšia postava sa Rokforte," povie Salazar. "Riaditeľ však nemá mať takú moc."

"Keď to bolo potrebné, Godrik a Rowena vytvorili myšlienku neutrálneho vodcu školy." Nizar má sústredený výraz, ktorý sa mu objaví, keď bojuje o vybavenie si spomienky, ktorá sa mu aktívne snaží uniknúť. "Godrik odstúpil z funkcie vedúceho chrabromilskej fakulty, aby sa ujal tej neutrálnej funkcie... ale nepamätám si, kedy sa to stalo."

"Predtým, ako som odišiel. Bolo to v roku 1035," povie Salazar Nizarovi. "Helga odstúpila ako prvá, v roku 1031, keď jej tá zasraná rakovina stále narúšala schopnosť učiť, nieto ešte čarovať. Jej náhradou bol... ach!" Salazar luskne prstami, keď mu napadne meno. "Theodora Crabhomilová, Godrikova najstaršia dcéra. Áno, bola to Bifľomorčanka, a to z veľmi dobrých dôvodov," povie Severusovi. "Godrikovým nástupcom bol Tholy mac Duncan z Alby. Všetci sme si mysleli, že je trochu starý na to, aby sa ujal funkcie vo veku päťdesiattri rokov, ale dožil sa stodvadsať, tak čo sme, sakra, vedeli?"

"Kto teda prevzal Bystrohlav a Slizolin? Ani to si nepamätám," povie Nizar.

"Adelaide Bystrohlavová, Rowenina vnučka - hoci až po Roweninom nečakanom odchode. Rowena si svoju fakultu udržala až do konca." Salazar si dlho povzdychne. "A čo sa týka môjho? Vanora, Nizar."

Nizarovi sa na tvári rozžiari úsmev. "Moja vnučka držala našu fakultu? Dúfam, že si na to jedného dňa spomeniem. Rád by som si spomenul na jej účinkovanie v tejto úlohe."

"Vlastne nerád smerujem tento rozhovor späť k pôvodnej téme, pretože je fascinujúca... ale skutočná úloha riaditeľa v tomto hrade?" vyzve ho Severus.

"Áno, dobrá poznámka." Salazar sa oprie o pohovku. "Povinnosťou riaditeľa Bradavíc má byť len riadenie a politika. Hlava tejto školy síce môže učiť, ale to je samostatná úloha. Vedúci fakulty by nikdy nemal byť aj riaditeľom školy - to je očividný konflikt záujmov. Napríklad konečné rozhodnutie o tom, či má byť študent vylúčený, je povinnosťou, ktorá prináleží vedúcim fakúlt a tí musia dospieť k jednomyseľnému rozhodnutiu predtým, ako sa vykoná akýkoľvek trest. Riaditeľ ako neutrálna osoba môže do tohto rozhodnutia zasiahnuť len vtedy, ak je priestupok taký hrozný, že nezostáva nič iné, ako zapojiť Radu - to, čo teraz nazývate svojím Wizengamotom a OPČP."

"Ako v prípade slečny Bluebellovej," zamrmle Severus.

"Presne tak. Albus Dumbledore tiež nemá vystupovať v úlohe pastiera - teda poskytovať poradenstvo. To je úloha hlavy jednej z fakúlt, a to z veľmi dobrých dôvodov," zdôrazní Salazar. "Hlava Rokfortu sa nezaoberá politikou každej fakulty, bez ohľadu na to, či je pôvodne z fakulty študenta, ktorý potrebuje takýto druh citového vedenia. Skutočná Hlava Rokfortu by bola spojkou s vládou, ktorá má konať v najlepšom záujme školy, nie ministerstva. Dohliadal by na prijímanie finančných prostriedkov tejto školy a ich rozdeľovanie, staral by sa o to, aby boli všetci zaplatení a riadne zásobovaní na daný semester, aby sa vykonávali potrebné úkony údržby a tak ďalej. Politika a riadenie. To je všetko."

"Dumbledore mal prsty v pomerne veľkom množstve koláčov," povie Nizar. "Fudge sa postaral o to, aby mu nezostal takmer žiadny, a toto by počet koláčov ešte znížilo."

"To hej," súhlasí Salazar. "A to bude konečná skúška - zostane Albus Dumbledore na tejto škole, lebo verí, že je to správne, alebo zostane pre svoj vlastný prospech?"

Severus z toho zostane rozladený, pretože netuší, do ktorej kategórie by mohol Albus patriť. Chápe skôr Aberforthove motivácie a to Severus toho človeka takmer vôbec nepozná.

Keď Salazar odíde ukázať riaditeľovi školy Zakladajúcu listinu, Severus zíde dolu s úmyslom známkovať tohto týždňové učivo až do večierky. Je na štvrtom poschodí, keď z bočnej chodby vyskočí Minerva, chytí ho za ruku a vtiahne ho späť do úkrytu ako pavúk do pasce.

"Chcela som ťa len varovať," zasyčí, keď sa na ňu zahľadí. "Všetci sa sakramentsky snažia získať informácie o Salazarovi Slizolinovi a nikto nie je v bezpečí!"

"Myslíš študentov alebo zamestnancov?" Severus sa opýta a opráši si rukáv.

"Našich prekliatych kolegov! Študenti by sa v skutočnosti správali slušne," odpovie Minerva. "Nechcú sa pýtať priamo, tak sa radšej pýtajú mňa a Albusa. Keďže vedia o tvojom pomerne priamom spojení s Nizarom, pôjdu aj po tebe."

"Do riti," zamrmle Severus. Je známkou toho, aká je Minerva rozčúlená, že si jeho reči nevšíma. "Nie som povýšený nad to, aby som si prerazil cestu kliatbou, len aby som mal pokoj."

"Som si toho vedomá. Musela som sa Pomone a Charity vyhrážať, že ich premením na žaby, čo zahŕňalo aj to, že som skutočne vytiahla prútik, aby som ten proces začala!"

"Jednoduchšie by bolo ich jednoducho zabiť," povie Severus. Minerva si povzdychne. "Merlin, ale nepokúšaj ma."

Keď Severus vyjde na tretie poschodie, hneď mu cestu skrížia Barnaby a Poppy, ktorí zvyčajne neznesú ani len vzájomnú prítomnosť. Ak niekedy existoval horší nápad ako ich svadba, bol to ich rozvod. Severus a jeho spolužiaci si vôbec nerobili žarty, keď hovorili, že títo dvaja na jednej chodbe bolo ako byť svedkom tretej svetovej vojny v akcii, a nikomu sa v tom roku nechcelo ísť do nemocničného krídla.

"Je pravda, že má viac ako tisíc rokov?" Barnaby sa spýta hlasným šepotom, ktorý sa nesie chodbou.

Severus sa naňho zadíva. "Ak máš na mysli Salazara Slizolina? Áno, rovnako ako profesor Slizolin. Čarodejník s dlhou dĺžkou života nie je žiadna novinka, Barnaby."

"Áno, ale jeden bol na portréte," povie Poppy. "S definovateľnými kúzlami, v rámci Rokfortu. Je to niečo celkom iné, keď je to Zakladateľ, ktorý sa k nám vrátil!"

Ach, pre... "Poppy. Nizar bol v tomto prekliatom hrade v roku 990. Je Zakladateľom vo všetkom okrem titulu! To stále nie je žiadna novinka."

Poppy sa zamračí, stisne pery a potom prikývne. "Áno, chápem, o čo ti ide."

"Aspoň jeden z vás má rozum," zamrmle Severus a odíde za Barnabyho prskania.

Učiteľka rún ho nájde na druhom poschodí. "Preboha."

Bathsheda si jeho nespokojnosť nevšíma. "Severus. Čo je... aký je?"

Nie je to taká nepríjemná otázka, ako by mohla vysloviť. "Zábavný," odpovie Severus. "Prepáč."

Eustas je ďalší na rade, čo sa zdá byť hodenou rukavicou, cez ktorú treba prejsť. "Mali by sme mu veriť?" spýta sa a jeho scvrknutá tvár sa pokrúti v strašnom úškrne.

Severus sa naňho zahľadí. "Ja neverím ani tebe," povie a pretlačí sa okolo.

Saša sa chce len rozplývať nad tým, ako zúfalo si želá diskutovať o umení a architektúre hradu - najmä o jeho architektúre - s mužom, ktorý tu bol, aby videl, ako ho postavili. Dobre; to znie dosť rozumne. Možno práve preto ju Nizar toleruje.

Aurora, Cassandra a Quintinus chcú vedieť, ako Salazar prežil stáročia v takej vynikajúcej fyzickej kondícii. "Choď sa na to sakra spýtať jeho! Nebudem sa zúčastňovať na vašich chlípnych klebetách!"

Aurora zdvihne obočie na Severusa. "Toto nie sú pikantné klebety, Severus. Toto je zisťovacia misia."

Severus sa na ňu zadíva. "Bola si zaradená do nesprávnej fakulty."

Nakloní hlavu. "Je to možné. Klobúk naozaj strávil tri minúty tým, že sa snažil rozhodnúť."

Severus prevráti oči. "Merlin sa dožil viac ako šesť storočí. Ak to dokáže on, prečo nie Salazar, Merlinov posledný študent?"

Cassandra zvraští obočie. "Myslela som, že je to naopak."

"Merlin sa narodil v štvrtom storočí. Salazar sa narodil v desiatom. Dúfam, že dokážeš vykonávať jednoduché matematické úkony." Severus odíde, zatiaľ čo oni stále rozmýšľajú nad touto konkrétnou zaujímavosťou.

Je to Sybill, z ktorej úplne mrazí, stretnutie, ktoré by si želal, aby sa vôbec neuskutočnilo. "Severus. Som taká rada, že si to ty."

"Aha, a čo teraz?" Severus sa spýta a snaží sa ju nezačarovať, aby ju dostal z cesty. "Zlovestné proroctvá o Slizolinoch?"

Sybill sa naňho pozrie a otvorí ústa. To, čo z nej vyjde, nie je skomolené a prenikavé, rozhárané a nedbalé, ale nízko položené a drsné. Ten hlas už počul a stojí ho všetku silu vôle, aby sa nepokúsil o útek cez najbližšiu stenu.

"Vyvolený sa vráti, aby mu čelil, zjaví sa, keď jarný mesiac zomrie. Označili sa navzájom za rovnocenných, ale rovnocenní nie sú. Krv volá krv a duchovia povstanú a samotná zem sa zatrasie skôr, ako obaja zomrú."

Sybill niekoľkokrát zažmurká a potom sa pozrie na Severusa bez náznaku podivnosti v pohľade. "Ach! Severus. Tu si. Chcela som sa ťa na niečo opýtať."

Severus tak silno stisne čeľusť, že je ťažké odpovedať. "Áno?"

Usmeje sa. "Aký druh nápoja podľa teba Salazar Slizolin uprednostňuje?"

"Asi nie sherry," odpovie Severus a hneď na to sa na chodbe premiestni, tajomstvá nech idú do čerta. "Nizar!"

"Aha, raz priamo do mojich komnát. To sa hodí," povie Nizar a pozrie sa na knihu, ktorú číta na pohovke. Potom sa zamračí. "Dobre, viem, že ich máme plný celý zasraný hrad, ale ty naozaj vyzeráš, akoby si práve videl ducha."

"Veľmi si želám, aby to bol obyčajný duch." Trvá mu niekoľko pokusov a plnú dávku Smrti vo fľaši, kým dokáže zopakovať nečakané a úprimne nechcené proroctvo Sybill Trelawneyovej.

Nizar si položí bradu na ruky. "Som naozaj rozrušený, že to znie, akoby niekto informoval Voldemorta, že musí napadnúť zasraný trón."

"Trelawneyová vysloví proroctvo, ktoré hovorí o tvojej smrti, a teba znepokojuje, že Voldemort vedie vojnu proti trónu?" Severus sa nahnevane neveriacky spýta.

Nizar sa tvári prekvapene. "Nie som bez obáv, ale 'prišiel' som v októbri, čo určite nie je jar, Severus."

Severus si stisne hrot nosa a rozhodne sa, že tento rozhovor nebude viesť triezvy. "Snažíš sa na to pozerať z perspektívy," povie po vypití druhého panáka.

"Vzhľadom na to, že odmietam zomrieť pre Voldemortovo potešenie? Áno." Nizar natiahne ruku, chytí Severusa za ruku, odstráni ho z kresla a presvedčí ho, aby si sadol na pohovku. "Pozri. K dvom z týchto vecí už prišlo - Volanie krvi a označenie. Už sme vedeli, že došlo k nerovnováhe moci, pretože to, čo si ten hlúpy zmrd urobil s horcruxmi, posunulo jeho vlastnú mágiu."

"Zomieranie znie veľmi konkrétne," povie Severus plochým hlasom.

"Áno, ale nebola," oponuje Nizar. "Tá posledná časť hovorí len oni. Nikdy výslovne neuvádza, že som to ja alebo Voldemort. Títo dvaja, ktorí majú zomrieť? To môže byť doslova ktokoľvek."

"Chrlíš nezmysly v snahe, aby som sa cítil lepšie?" spýta sa Severus.

Nizar sa usmeje. "Proroctvá sú ošemetné. Prečo, funguje to?"

"S dvoma proroctvami od tej ženskej, pričom obe tvrdia, že ty a Voldemort zomriete? Nie."

"Jeden z nich musí zomrieť rukou toho druhého," cituje Nizar z prvého proroctva. "Nie, asi by to nebolo veľmi upokojujúce." Vstane a ťahá Severusa za ruku, kým sa Severus nepodvolí a nepostaví sa na nohy. "No tak. Ideme dole."

"Nizar, teraz som naozaj opitý. Kam to, kurva, ideme?"

Nizar sa na chvíľu vráti ku Kanze, ktorá sa vzpriami a zasyčí, nepochybne žiadosť, aby išla s nimi. "Do knižnice. Nie je to tá časť o umieraní, ktorá by mala byť najväčšou starosťou."

Severus sa zamračí a nasleduje ho. "Pretože Voldemorta v roku 1981 považovali za mŕtveho."

"To je jeho časť. V proroctve sa aj obrazná smrť považuje za smrť. Viem si predstaviť, že veľká časť čarodejníckej Británie verí, že aj to dieťa je mŕtve."

"Minerva bola v noci tridsiateho prvého júla niekoľko minút presvedčená, že to dieťa je mŕtve," zamrmle Severus pri spomienke. "Muffliato. Áno, skutočne nás to bude sledovať," vysvetlí Nizarovi kúzlo.

"To je geniálne." Nizar počká, kým budú pred jeho triedou, aby pokračovali v rozhovore. "Ani jeden z nich nemôže žiť, kým je ten druhý nažive. To je tá časť, ktorá je problematická."

"Preto mám obavy, Nizar," pripomenie mu Severus. "Ibaže ty chceš povedať, že prvé proroctvo už neplatí kvôli tomu, že sa do toho zamiešal tvoj brat."

"Páči sa mi, keď niekto iný nazve Salazarove vylomeniny zasahovaním. Zvyčajne som to len ja." Nizar vedie Severusa k skrytému schodisku, ktoré vedie na tretie poschodie. "Problém s proroctvom je, že má tendenciu brať do úvahy minulosť, prítomnosť aj budúcnosť naraz. Nepáči sa mi predstava, že budem tretíkrát čeliť tomuto imbecilovi s nezodpovedanými otázkami, ktoré sú často nástrahami, ktoré čakajú na to, aby sa stali. Takisto sa mi veľmi nepáči vidieť ťa rozrušeného. Preto tá etymológia."

Severus zatvorí dvere na schodisko, ktoré okamžite nadobudnú podobu okolitého kameňa a skryjú sa pred všetkými okrem najodolnejších hľadačov. "Etymológia akých slov?"

"Žiť, prežiť a zomrieť."

Irma Pinceová je nadšená, keď ju Nizar požiada o etymologické príručky anglických slov. "Vy dvaja nikomu nič nehovorte, ale kúpila som si Oxfordský slovník angličtiny, ktorý zostavili muklovia. Mám ho práve na takéto veci. Informácie o tlači skrývam kúzlom, aby si to nevšimol žiadny študent, ktorý ho potrebuje."

"Nikomu to nepoviem," sľúbi Nizar.

Severus tiež prikývne. Je dosť ťažké prinútiť väčšinu hlupákov, aby správne používali odkaz. Nehodlá ho kompromitovať tým, že prezradí jeho pôvod nejakému čistokrvnému idiotovi. "Nikdy, Irma."

"Tie sú obrovské," povie Nizar, keď ich odnesie do miestnosti, kde sa nachádza slovník. Oxfordský slovník angličtiny nie je jedna kniha, ale celý rad, ktorý vypĺňa police na jednej stene.

"To sú," povie Irma hrdo. "Obálky sú z päťdesiatych rokov minulého storočia, ale zaklínadlo ich udržiava aktuálne, keď ich Oxford každý rok upravuje. Nechám vás tu obidvoch." Keď vyjde von, zatvorí dvere. Severus za ňou zamkne, nemá náladu zaoberať sa prípadným vyrušovaním.

"Žiť, zväzok Ž." Nizar zdvihne knihu, ktorá vyzerá, akoby mohla vážiť dvadsať kíl. "Som rád, že sú na boku označené miesta, ktoré vynechávajú."

"Tak teda P." Severus sa zamračí, keď si uvedomí, že písmenu P je venovaných viacero zväzkov.

Nizar položí zväzok L na stôl a potom chytí príslušný zväzok Z. "To by mala byť zábava."

"Zábava?" Severus sa naňho zahľadel. "Ja len chcem, aby tá zasraná kniha mala význam pre zomrieť, ktorý neznamená mŕtvy!"

"Čokoľvek?" Nizar sa spýta po tom, čo to Severus vzdal a použil zväčšovacie kúzlo, len aby si prečítal drobný sakramentský text.

"Pre prežiť?" Severus prikývne. "Polovica pätnásteho storočia, pôvodne sa používalo v kombinovanej staroanglickej a francúzskej terminológii týkajúcej sa zákonného dedičstva. V originálnej starofrancúzštine souvivre."

"Teda latinský základ v supervivere," povie Nizar. "Má rovnaký význam ako moderný anglický termín."

Severus zatvorí smiešne veľkú knihu a švihne rukou do oblaku prachu, ktorý sa zdvihne z jej stránok. "Našiel si niečo povzbudivejšie?"

"Zomrieť nebolo povzbudivé," odpovie Nizar. "Takmer všetky rané varianty sa zaoberajú konkrétne smrťou, a tie, ktoré nie sa točia okolo utrpenia, konca alebo straty zmyslu."

"To... nie je nápomocné. Vôbec."

"To som povedal." Nizar zatvorí zväzok Z, odloží ho nabok a nahradí ho zväzkom Ž. "Žiť však bolo oveľa užitočnejšie. Tvar prídavného mena zo šestnásteho storočia sa vzťahuje na horiace alebo žiariace, ako v podmienkach ohňa, alebo plné aktívnej sily. Preskoč na koniec 18. storočia a stane sa z neho obsahujúce nespotrebovanú energiu alebo silu."

Severus si pretrie čelo. "Potom je možné, že pôvodné proroctvo znamená, že ani jeden z nich nemôže byť skutočne mocný, kým ten druhý prežije."

"Je to možné," zamyslí sa Nizar. "Voldemortova moc by bola v prenesenom význame. Tým, že zvíťazil nad nepriateľom, ktorý ho porazil v roku 1981, šíri strach a strach mu dodáva viac stúpencov, ktorí povedú vojnu, ktorá mu zabezpečí vládu nad Britániou. Keď bola nádoba s dušou ešte aspektom v hre, Voldemortova skutočná smrť by znamenala slobodu, čo je iný typ moci."

"Potom by opak živého mohol znamenať stratu sily." Severus sa snaží neškľabiť. "To tiež znie ako nepríjemná možnosť."

Nizar zaváha, kým prehovorí. "Nie, ak by som sa mal vzdať titulu vojnového mága."

Severus sa nevie rozhodnúť, či ho bolí hlava zo Smrti vo fľaši, alebo z toho, že sa snaží interpretovať drobný prekliaty text. "To môžeš?"

"Už som to spomínal." Nizar zatvorí druhú knihu. "Som vojnovým mágom dlhšie než doslova ktokoľvek iný v doterajšej histórii, Severus. S radosťou by som zničil Voldemorta a potom nechal tú moc vrátiť sa zemi."

"A prečo ten titul neodovzdať?"

Nizar sa naňho zvláštne pozrie. "Nie som kráľovská rodina, Severus. Nemôžem vymenovať niekoho iného za vojnového mága."

"Merlin nebol skurvená šľachta," podotkne Severus.

"Nie, ale Myrddin bol aj ten kretén, čo bežne chodil cez Čierne jazero, lebo sa rozhodol, že chodiť okolo neho trvá príliš dlho, kurva."

"Správna poznámka," pripustí Severus. Zdvihne ťažkú knihu a položí ju späť na policu. Od prvého týždňa v tejto škole bol dosť múdry na to, aby nepokúšal Irmin hnev. "Dobre. Vzhľadom na toto rozšírenie možných výsledkov pripustím, že som menej rozrušený."

"Dobre." Keď sa Severus otočí, Nizar ho pobozká.

"Nie že by som sa sťažoval, ale čo to robíš?" Severus sa rozpačito spýta.

Nizar sa naňho usmeje a potom prejde prstami po Severusovej spodnej pere. "Žijem."

Severus potlačí smiech. "Prosím, nerob z toho eufemizmus, a prosím, ak máš nekalé plány? Nie v tejto knižnici. Irma má na tento druh zlomyseľnosti neskutočný zmysel, a to nie je rozhovor, ktorý by som chcel niekedy viesť s knihovníčkou."

Nizar sa usmeje, chytí ho za ruku a premiestni ich hore. Strčí Severusa na pohovku, rozopne mu nohavice a dá Severusovi prekliato najlepšie fajčenie, aké kedy v živote zažil.

"Teraz si rozptýlený?" Nizar sa spýta a zahľadí sa na Severusa s rukami prekríženými cez Severusove nohy.

Severus si povzdychne a vytiahne Nizara nahor, kým sa s tým idiotom môže bozkávať. "Áno. Výnimočne."

__________________________________________ 

Nizar nájde Salazara v ten večer sedieť v jeho vlastných komnatách. Salazar hľadí na obrazy, ktoré lemujú stenu oproti oknám, a študuje portréty, zatiaľ čo oni na oplátku pozorujú jeho. "Sal."

Salazar niekoľkokrát zažmurká a potom sa naňho usmeje. "Žiadne klopanie. Aké nezdvorilé, braček."

"Nebudem klopať na Fortunátin portrét. Potrebuješ prekliaty zvonček na dvere, ak ti tak záleží na mojom spôsobe vstupu." Nizar si sadne na pohovku oproti Salazarovi. "Keď si mučil Dumbledora s Chartou, došlo k incidentu."

"Bol trochu nesvoj, áno." Salazarov pokus o ľahkovážnosť zanikne, keď sa Nizar neusmeje. "Dobre. Povedz mi."

Nizar tak urobí, vrátane výskumu, ktorý nasledoval po náhlom kúsku proroctva. Nemá v pláne povedať to Dumbledorovi. Bohovia vedia, čo by ten človek z tohto kúska prorockého nezmyslu urobil.

"Druhé proroctvo o vás dvoch. Nemôžem povedať, že ma to teší, pretože ma to naozaj neteší," povie Salazar. "Ako to prijal Severus?"

"Vydesilo ho to na smrť," povie Nizar bez okolkov. "Trvalo chvíľu presvedčiť ho, že zomrieť nemusí nutne znamenať doslovnú smrť."

"Radšej nie." Salazar pokrúti hlavou. "Aspoň že jar je až pri rovnodennosti za dva mesiace."

"V tom prípade odmietam, aby sa ma to dovtedy príliš týkalo," povie Nizar. "Mám iné veci na práci. Pripomeň mi, prosím, ako sa robí myslemisa, keďže si nepamätám jednotlivé kroky."

Salazar sa usmeje. "Dobre. To môžem urobiť."

Nizar sa pozrie na slabé odrazy portrétov, ktoré zachytáva sklo v oknách. "Aké je to byť doma, Sal?"

"Ešte neviem." Salazarove oči sa vrátia k portrétom. "Uvedomujem si, že som už zabudol, ako všetci vyzerali."

"Zlyhanie konzervačného kúzla. Ja... zabudol som na svoje deti, Sal. Zabudol som, že vôbec existujú, kým som po prvý raz nevkročil do svojich komnát." Nizar niekoľkokrát žmurkol, aby si vyčistil oči. "Nikdy som to nikomu nepovedal - vrátane Galieny, Bricea a Elfrica. Ani vy, čo stojíte za mnou, im nemáte povedať ani slovo."

"Nie, strýko," súhlasí Betisa šokovaným šepotom. Ostatné portréty, ktoré sa zobudili, prisvedčia.

Salazarove oči žiaria tak, že zelená sa zdá byť živšia. "Takže hovoríš, že to mohlo byť oveľa horšie."

"Zvyčajne to môže byť, áno."

"Nikdy to nie je ľahšie. Stratiť ľudí." Salazar prehltne. "Ak niečo, tak je to oveľa ťažšie."

Nizar prikývne. "Čo ťa to stálo, aby si tridsiateho prvého júla vošiel do toho domu v Malých Neradostniciach a poslal ma preč?"

Dve trblietavé kvapky opúšťajú Salazarove oči a v dlhých linkách mu kropia líca. "Každý kúsok sily vôle, ktorý som kedy, do prdele, mal."

__________________________________________ 

1) Lastovičník väčší, liečivá bylina, jej žlto-oranžová šťava sa často používa na bradavice:  https://sk.wikipedia.org/wiki/Lastovi%C4%8Dn%C3%ADk_v%C3%A4%C4%8D%C5%A1%C3%AD

2) Chelidonium Miniscula. Tento elixír vôbec nie je preložený do slovenčiny ani češtiny. Mal by byť na bolesť, podľa popisu, chelidonium je latinský názov lastovičníka a miniscula je z anglického miniscule – drobnučký. Tak som to tak nejako zbúchala. Keby niekoho napadlo niečo iné, sem s tým.