Preklady fanfiction Harryho Pottera

Vždy budeme mať Paríž

Kapitola 10

Ako na teba môžem zabudnúť, dievča? 

Keď je tu vždy niečo, čo mi ťa pripomína? 

– „Always Something There to Remind Me“ od Naked Eyes 

Draco počkal, kým neprestane počuť ich hlasy, a až potom začal baliť svoje knihy a pergameny do tašky. Nechcel urobiť žiadny zvuk a riskovať, že ho Potter začuje, ako sa pohybuje v študovni, ale bol si takmer istý, že ten ohlušujúci tlkot jeho srdca ho tak či tak prezradí. Ešte chvíľu predtým bol v nebi, no teraz sa ocitol späť v pekle. Cítiť, ako sa Hermiona pod ním hýbe na gauči, to lahodné trenie, ktoré jej telo vytváralo, hladkú, teplú pokožku jej pŕs pod prstami… a potom to musel Potter pokaziť. Ako vždy. Prekliaty Potter!

Zúrivý Slizolinčan schmatol tašku z boku gauča a rýchlo si cez hlavu natiahol školský habit, potom vybehol do hlavnej knižnice a odtiaľ do prázdnej chodby. Ponáhľal sa chodbami smerom k slizolinským žalárom, vďačný, že nikoho po ceste nestretol. Vedel, že musí vyzerať hrozne. Sťažka dýchal, akoby práve odlietal tristo kôl na metlobalovom ihrisku; jeho tvár bola červená a vlasy rozstrapatené. Všetky tie klamstvá, ktoré si hovoril, že Hermiona Grangerová naňho nemá žiadny vplyv, boli absurdné… ich „študijná“ chvíľka to dokázala nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť. Do pár sekúnd od ich bozku bol citeľne vzrušený a všetky jej jemné dotyky a tiché vzdychy tie pocity len prehlbovali. A to, ako mu jemne hrýzla krk tesne pod uchom… nič podobné nikdy nezažil. Potterov príchod len málo oslabil Dracov stav. Existovalo na to len jediné riešenie.

Konečne uvidel vchod do žalárov a zamrmlal heslo. Vlhká kamenná stena sa odsunula a on prebehol dnu, dúfajúc, že sa dostane do svojej izby nepozorovaný. Ale, bohužiaľ, ešte stále bola hore jedna osoba, ktorá si robila domácu úlohu z Transfigurácie.

Lissanne zdvihla zrak od knihy a zbadala šmuhu čierneho habitu a striebristých blond vlasov, ako sa prehnali miestnosťou, rozvírili jej papiere a zmizli v chlapčenských spálňach. Zavolala, „Draco, kde si bol…“ ale zmizol skôr, než stihla dokončiť vetu. O chvíľu sa vynoril zo svojej izby, v jednej ruke uterák a v druhej toaletné potreby. Čudne sa na ňu pozrel, ale nič nepovedal. Znova naňho zavolala, keď sa pohol smerom k chlapčenským kúpeľniam: „Draco, kam teraz ideš?“

Odpovedal, ale skôr to vyzeralo, akoby hovoril sám pre seba než jej, „Do sprchy. Do studenej sprchy.“

Neveriacky pokrútila hlavou a zamrmlala si pre seba: „Úplný blázon. Dúfam, že sa takto nebude správať pred každou veľkou skúškou.“ Pár sekúnd hľadela na zatvorené dvere, potom sa znova vrátila k svojej domácej úlohe. 

****

Vo svojom zhone, aby si v malej študovni knižnice zbalila veci, Hermiona ledabolo nahádzala svoje veci do už dosť opotrebovanej tašky. Ako sa snažila udržať krok s neobvykle rýchlo kráčajúcim a zjavne podráždeným Harrym, taška sa roztrhla a všetko sa rozsypalo po podlahe. S frustrovaným povzdychom zamrmlala: „Doprčíc“ a zastavila sa, aby pozbierala svoje veci. Harry kráčal ďalej.

Otvorila ústa, aby naňho zavolala, ale ešte skôr, než stihla čokoľvek povedať, sa prudko otočil, oči plné hnevu. „Čo to, sakra...“ Harry sa zastavil, zjavne sa snažil ovládnuť svoj hnev. „Čo si myslíš, že robíš?“

Kľačiac na zemi, našla svoj prútik, namierila ho na už veľakrát opravovanú tašku a zamrmlala: „Reparo.“ Šev sa okamžite zacelil a ona začala hádzať svoje veci späť do tašky. S očividnou podráždenosťou odpovedala: „Zbieram svoje knihy a brká, ktoré sú teraz rozhádzané po celej chodbe pred učebňou kúziel, bez akejkoľvek tvojej pomoci, ak by som mala dodať. Mohol by si mi aspoň pomôcť, namiesto toho, aby si tu stál a nadával mi bez dôvodu.“

Prikročil k nej a zastal pred jej sklonenou postavou, ale stále jej nepomáhal. „O tomto nehovorím, myslel som predtým – v knižnici,“ jeho hlas stúpal s hnevom.

Pozrela naňho, neschopná zakryť svoje prekvapenie. Videl niečo? Nemohol. Bol vonku. Vie to? Zízal na ňu, jeho smaragdové oči prenikali jej maskou zmätku. Musela odvrátiť pohľad. Jeho oči vždy pátrali po pravde; nedokázala mu klamať, keď sa na ňu pozeral takto. Veritasérum nech je prekliate – pri pohľade na jeho úprimnú tvár by hocikto spieval ako kanárik. Zamestnala sa zbieraním pergamenov na zemi, vyhýbajúc sa jeho pohľadu. Bola to jej jediná šanca ako mlčať. „O čom to hovoríš? Študovala som na skúšku z aritmancie. Vieš to.“

Počula, ako sa jeho nohy pohli blízko k nej, a zrazu sa jeho tvár ocitla priamo pred jej. Harry si pred ňu čupol, jeho prenikavé oči skúmali jej uzavretú tvár. „Je zaujímavé, ale nepamätám si, že by si mi ty, alebo hocikto iný, vravel, že aritmancia je fyzicky náročný predmet. Keď si tam dole otvorila dvere, dýchala si tak ťažko a tvoje oblečenie bolo také pokrčené, že som si myslel, že si zápasila s trollom.“ Zastavil sa a sledoval tisíce emócií, ktoré sa mihali po jej tvári. „A tiež som počul zvuky. Vlastne to znelo skôr ako stonanie.“

Hermionina tvár sčervenala ako Harryho metlobalový dres. Postavila sa, aby zobrala brko, ktoré spadlo na druhú stranu chodby. Čokoľvek, len aby unikla jeho prieskumným očiam. „Stonanie? To je absurdné.“ Zasmiala sa, ale jej smiech sa zachvieval od nervozity. Jej ruka sa chvela, keď siahala po brku.

Ale Harry bol rýchlejší. Nebol najmladším stíhačom za posledných sto rokov len tak pre nič za nič. Skočil cez chodbu, zodvihol brko zo zeme a rázne sa postavil pred svoju najlepšiu kamarátku. Dievča, o ktorom si myslel, že ho pozná lepšie než hocikto iný. Dievča, ktoré mu nikdy neklamalo. „Videl som jeho tašku, Hermiona. Viem, že Malfoy tam bol s tebou.“

Niekedy naozaj nenávidela, aký priamy Harry bol. Nehral hry, nechodil okolo horúcej kaše; Harry povedal, čo si myslel, čo zvyčajne bolo jeho najsilnejšou zbraňou. Väčšina ľudí nečakala, že sa stretnú s pravdou tak priamo, takže keď to Harry urobil, nemali čas reagovať, nemali čas sa z toho vyvliecť. Našťastie, Hermiona nikdy predtým nebola na prijímajúcej strane jeho priameho výsluchu... až doteraz. Nedokázala nájsť slová.

Snažila sa od neho otočiť, ale chytil ju za ruku a viedol ju do prázdnej učebne kúziel, aby mali súkromie. Trochu ostrejšie než bolo potrebné, mávol prútikom a vyslovil „Lumos.“ „Videl som tašku so slizolinským erbom opretú o pohovku a cez ňu prehodený školský habit s prefektským. Jediným prefektom v Slizoline je Malfoy, takže mi povieš, čo tam robil? Alebo by som mal ísť rovno za ním a spýtať sa ho sám?“

Otvorila ústa, aby sa pokúsila dať mu rozumné vysvetlenie, ale bohužiaľ nedokázala na žiadne prísť. Jej hlava sa točila od všetkého, čo sa stalo v poslednej štvrťhodine. Nemohla prísť na žiadnu výhovorku a, čo bolo dôležitejšie, ani nechcela. Nemohla svojmu najlepšiemu priateľovi už ďalej klamať – nebolo to správne a ona potrebovala niekomu povedať pravdu. Všetko v jej hlave aj v srdci bolo také zmätené a spôsobovalo jej to úzkosť. V istom zvláštnom zmysle bola rada, že Harry Dracovu tašku uvidel.

Zvalila na stoličku a položila si hlavu na stôl pred sebou. Vzdychla si: „Harry, ja sama si to neviem vysvetliť. Ako to môžem vysvetliť tebe?“

Harryho jej zjavné trápenie neobmäkčilo. Prekrížil si ruky na hrudi a povedal: „Neviem, ale mala by si začať hovoriť. Pretože práve teraz mi hlavou prebieha milión vecí a každá možnosť, prečo si bola s Malfoyom, keď si nám povedala, že sa učíš, je horšia ako tá predchádzajúca.“

S hlavou stále na stole povedala: „Ale my sme sa učili. Alebo aspoň tak to začalo.“

Strašná predstava prebehla Harryho mysľou a všetok hnev sa vytratil, keď rýchlo podišiel k miestu, kde sedela Hermiona. „Och, Bože, Hermiona, ublížil ti Malfoy? Urobil ti niečo... ?“

Okamžite zdvihla hlavu, s výrazom zmätenia v očiach. „Čo? Nie. Nebolo to nič také.“

Harry sa donútil upokojiť. „Tak mi povedz, čo sa deje. Viem, že sa niečo stalo, kým si bola v Beauxbatons… odkedy si sa vrátila, nie si rovnaká. Najprv som si myslel, že sa len snažíš prispôsobiť späť životu na Rokforte, ale už si tu vyše šesť týždňov a stále pôsobíš odmerane. Všetok svoj čas tráviš štúdiom, a keď si s nami, máš ten vzdialený pohľad v očiach. Všetci sme si mysleli, že si len nervózna z tej skúšky z aritmancie a šialene sa na ňu pripravuješ, a potom vidím Malfoyove veci v tvojej súkromnej študovni. Čo si mám o tom myslieť?“

Hermiona vstala a začala nervózne kráčať po miestnosti. Jeho emócie sa rýchlo striedali medzi obavami a hnevom kvôli jej zvláštnemu a zdržanlivému správaniu. Skúšala jeho trpezlivosť. „Začni hovoriť, Hermiona, inak pôjdem nájsť Malfoya v žalároch, ale najskôr zavolám Rona, aby sme obaja počuli, čo má na srdci.“

Zdvihla ruky v frustrácii. „Dobre, dobre, poviem ti to. Ale musíš mi sľúbiť, že ma vypočuješ do konca a nebudeš nič hovoriť, kým neskončím.“

Harrymu sa zrazu na tvári objavil znepokojený výraz. „Prečo mám z toho zlý pocit?“

Slabo sa usmiala a potom mu všetko povedala – od cesty vlakom až po scénu v knižnici. Od jej prvého činu vydierania až po Dracovu poslednú žiadosť o pomoc. Od Filipovho prvého okúzľujúceho úsmevu až po jeho dva monokle, ktoré mu uštedril Draco. Ušetrila ho však od podrobných opisov ich ... súkromných ... chvíľ s jeho blonďavým nepriateľom. Vedela, že to bolo pre Harryho ťažké počúvať rovnako, ako pre ňu ťažké rozprávať mu o nej a Dracovi.

Trvalo jej nejaký čas, kým Harrymu všetko povedala, a keď skončila, Hermiona pocítila krátku úľavu. Harry bol väčšinu času ticho, prerušil ju len kvôli objasneniu udalostí z noci Bon Voyage plesu a toho, ako sa Draco dozvedel o Filipových plánoch. Cítila sa dobre, že o tom všetkom konečne mohla s niekým hovoriť a nemusela to ďalej skrývať. Jej hlas bol chrapľavý z toľkého rozprávania, keď skončila a oprela sa dozadu, pričom si hlboko vydýchla. Vedela, že ľahšia časť je za ňou. Čakanie na jeho reakciu a premýšľanie, čo povie, ju napĺňalo obavami a úzkosťou. Dúfala, že sa Harry pokúsi zostať pokojný a rozumný a nevybuchne ako delobuchy doktora Filibustera, no v hĺbke duše sa obávala, že to pre neho bude priveľa a vybuchne ako Ron.

Dlho na ňu ticho hľadel, jeho myseľ si prehrávala príbeh, ktorý mu práve povedala. Keď nakoniec prehovoril, jeho tón bol vážny. „Je mi ľúto, Hermiona, ale nemôžem uveriť, že by sa Malfoy mohol za osem týždňov tak veľmi zmeniť. Nedáva to zmysel. Pozri sa, kto je jeho otec, pozri sa, s akými ľuďmi sa stýka. Všetci sú vo Voldemortovom vnútornom kruhu.“ Videla, že otvára ústa, aby mu skočila do reči, tak rýchlo dodal: „A viem, že si príliš chytrá na to, aby si verila všetkým tým nezmyslom, ktoré Lucius v poslednom roku predkladal ministerstvu o tom, ako sa zmenil. Videla som ho tam s Voldemortom v noci, keď zomrel Cedric. Lucius Malfoy je stále smrťožrút, nech už on, alebo jeho syn, hovoria čokoľvek.“

Harry sa pri spomienke na tú strašnú noc mierne zachvel. Hermiona vedela, že ho to stále prenasleduje. Ron jej povedal, že sa Harry niekedy zobudí uprostred noci a volá v agónii Cedricovo meno. „Súhlasím s tebou, pokiaľ ide o Dracovho otca. Len hovorím, že Draco nemusí skončiť ako on.“ Harry na ňu prekvapene zdvihol obočie, takže vysvetlila: „Pozri, obaja moji rodičia sú zubári, a aj keby som nezistila, že som čarodejnica, nikdy by som nebola zubárkou. Tie vŕtačky a injekcie s novokainom ma desia.“ Zatriasla sa pri tej predstave a Harry sa trochu usmial. Pokračovala opatrnejšie: „A pozri sa na seba. Tvoja teta a strýko sú jedni z najviac úzkoprsých, neodpúšťajúcich, predpojatých a chladných ľudí na svete, a ty nie si ničím ako oni. Si jeden z najmilších a najvďačnejších ľudí, akých poznám. Kde je napísané, že Draco musí ísť v Luciusových stopách?“

Harry nebol stále presvedčený. „Nevidíš? Správa sa presne ako jeho otec.“ Hermiona sa naňho spýtavo pozrela. „Týždne si klamala svojich priateľov, pretože ťa o to Malfoy požiadal. Manipuloval s tebou a spriadal plány, ako ťa donútiť pomôcť mu, čím ťa v podstate odstrihol od priateľov.“

Hermiona pokrútila hlavou v nesúhlase. „Nebolo to tak. Naozaj potreboval moju pomoc s aritmanciou, a až do dnešného večera sme naozaj všetok čas trávili štúdiom. A ja som mu tú pomoc ponúkla; nepožiadal ma o ňu. Urobila by som to pre kohokoľvek, kto by ju potreboval. A mimochodom, technicky som ti neklamala. Každú noc, keď som povedala, že idem študovať aritmanciu, to bola pravda.“

Harry pretočil očami nad jej racionalizáciou. „Klamala si vynechaním. Každú noc, keď si povedala, že ideš študovať, si akosi 'zabudla' dodať, že to bude s Malfoyom. To je dosť veľký detail, ktorý si vynechala.“

Zhlboka si vzdychla. „Zdalo sa to takto jednoduchšie. Vyhýbali sme sa tomu celé týždne. Myslím, že bolo nevyhnutné, aby sa niečo pokazilo. Medzi všetkým tým stresom zo skúšky, utajovaním a všetkým, čo sa stalo vo Francúzsku, nemyslíš, že je logické, že to muselo prasknúť?“ Potrebovala počuť, že niekto povie, že je to v poriadku, že sa nezbláznila. Že existuje rozumné vysvetlenie pre to, ako sa cíti.

Oprel sa na stoličke dozadu. „Asi áno. Vedel som, že ťa niečo trápi, a viem, že keď niečo dusíš v sebe, môžu z toho vzniknúť zlé veci. Takže ďalšia otázka je… plánuješ to povedať Ronovi?“ Prešiel si rukami cez už aj tak rozstrapatené vlasy a prekrížil si ich za hlavou.

Hermiona zbledla pri predstave, že to povie svojmu divokému, ryšavému priateľovi. Zatiaľ čo Harry dokázal počúvať rozumné argumenty, keď to bolo potrebné, Ron bol známy svojím prístupom „najprv konať, potom myslieť“. Nebola si istá, či by zvládla následky, ak by mu to povedala. Chvíľu o tom premýšľala a namietala: „Prečo by som mala Ronovi niečo hovoriť? Aspoň zatiaľ nie.“ Uškrnula sa na Harryho. „Ty mi snáď budeš tvrdiť, že vy chalani ste mi povedali o každej babe, ktorú ste pobozkali?“ Vedela, že ho tým dostala, pretože vedela, že Ron v Rumunsku pobozkal dievča, s ktorým sa stretol, keď navštívil Charlieho, a jediný dôvod, prečo to vedela, bol ten, že jej to povedala Ginny. Ron jej o tom nepovedal ani slovo. „Stále čakám, kým sa Ron prizná k tomu svojmu romániku s tou rumunskou čarodejnicou.“

Harryho oči sa neveriacky rozšírili a začal sa dusiť: „Nemyslím si, že by sa to dalo nazvať románikom. Skôr držanie za ruky a trošku bozkávania.“ Zasmial sa na účet svojho kamaráta. „Fred a George ho neúprosne trápili a doberali si ho.“

Hermiona sa tiež trochu zasmiala. „Viem. Ginny mi to povedala. Ale chápeš, čo tým myslím? Všetko som sa dozvedela od Ginny. Ani ty, ani Ron ste nepovažovali za potrebné mi o tom povedať, tak nevidím dôvod, prečo by Ron mal vedieť o mne a Dracovi.“

Harry sa zachvel pri neustálom počúvaní Malfoyovho krstného mena z jej úst. Bolo mu cudzie počuť, ako hovorí o niekom, kto im bol vždy tŕňom v oku, s takou familiárnosťou. Zdvihol obočie v úžase. „Chceš tým povedať, že existuje niečo ako ‚ty a Draco‘?“

„Nie,“ odpovedala rýchlo. Keď videla Harryho zvedavý výraz, vysvetlila: „Myslím tým, že nemá zmysel to Ronovi hovoriť, keď nie je čo povedať. Vieš, ako Ron reaguje. A keby sa niekedy dozvedel, že som pobozkala Malfoya...“

Harry prikývol na súhlas. „Chápem. Ron sotva znáša byť v tej istej škole ako Malfoy, a keby sa dozvedel, že ty a Malfoy ste… No, myslím, že jeho reakcia by Chrabromil dostala do červených čísiel za stratu bodov.“ Obaja sa trochu zasmiali. Ale Harry pokračoval, tentokrát vážnejšie: „Hermiona, neplánuješ predsa niečo s Malfoyom, však?“

Zhlboka sa nadýchla. „Naozaj som nad tým veľmi nepremýšľala.“ No z jej pohľadu Harry jasne videl, že to nebola celkom pravda. Mal pocit, že nepremýšľala o ničom inom, aj keď si to možno nechcela priznať.

„Tak ti poviem toto, a prosím, vypočuj ma.“ Jemne položil ruku na jej rameno a povzbudivo ho stisol. „Nie som si istý, či môžem uveriť v tohto nového a vylepšeného Malfoya, ktorého sa zdá, že poznáš. Je to pre mňa príliš ďaleko za hranicou možností. Ale viem, že tomu veríš ty, a si najchytrejšia osoba, ktorú poznám, hneď po Dumbledorovi, takže ti verím, že nie si zaslepená Malfoyovými schopnosťami presviedčať.“ Hermiona sa začervenala pri Harryho pochvale a dôvere, ktorú do nej vkladal.

„Musíš uznať, že bol k chrabromilčanom tento rok oveľa zdvorilejší,“ ponúkla ako dôkaz. „Akékoľvek boje alebo hádky medzi jeho priateľmi a mojimi boli väčšinou vyprovokované mojimi dvoma prehnane ochranárskymi ‚telesnými strážcami‘ alebo jeho prerastenými kumpánmi,“ usmiala sa. „Oveľa viac držal jazyk za zubami ako v minulosti. To predsa niečo znamená, nie?“

„Možno,“ priznal neochotne, ale dodal pevnejším hlasom: „Ale to neznamená, že mu dôverujem. Ani náhodou. A myslím si, že ak budeš v tomto pokračovať, len sa zraníš. Aj keby sa zmenil, jeho rodina je stále rovnaká. A ublížili by ti, Hermiona. Lucius Malfoy by ti ublížil pri prvej príležitosti. O tom nepochybuj.“ Hovoril s takou vážnosťou a obavou, že Hermiona bola dojatá silou jeho presvedčenia. Zabudla, aké pekné bolo rozprávať sa s Harrym takto otvorene a úprimne. Vedel, kým je, a rozumel jej spôsobom, akým to dokáže len najlepší priateľ. „Je ľahké sľubovať niečo, keď si v inej krajine alebo v bezpečí Rokfortu, ale bude Draco schopný dodržať tieto sľuby, keď bude stáť tvárou v tvár svojim spolužiakom alebo rodičom? Vzťahy medzi slizolinčanmi a chrabromilčanmi sú povestné tým, že končia zle, a vy dvaja nie ste len takí hocijakí študenti.“

Hermiona prekvapene otvorila oči dokorán a zachichotala sa. „Preboha, Harry, znie to, akoby sme si vyznávali večnú lásku alebo niečo podobné. Draco mi nič nesľúbil… a ani ja jemu.“ Keď videla, ako sa Harrymu uľavilo, dodala: „Bolo to len pár bozkov, a každý jeden ma prekvapil, takže sme o ničom z tohto ani nehovorili.“

„Takže s ním nechodíš?“
„Ak tým myslíš randenie, držanie sa za ruky a dlhé romantické prechádzky, tak nie.“

Harry sa zhlboka nadýchol. „Chceš s ním chodiť?“
Pozrela sa na neho nervózne, cítila, ako jeho smaragdový pohľad z nej ťahá pravdu. „Ak sa vráti k svojej fretkovskej, namyslenej, sebeckej povahe, tak určite nie.“ Položila svoju teplú ruku na jeho, ktorá jej spočívala na ramene. „Viem, že to znie zvláštne, ale myslím, že som skutočného Draca Malfoya stretla až vtedy, keď sme šli do Beauxbatons. Myslím, že ten chalan, s ktorým sme sa päť rokov hádali, nebol ten skutočný čarodejník.“

„Zaslúžiš si niekoho lepšieho, než je niekto, kto nemôže byť na verejnosti taký, aký je v súkromí.“ Hovoril s presvedčením, jeho oči ju prosili, aby nejednala impulzívne. 

„Viem, preto sa medzi nami nesnažím o nič vážne. Poznáš ma, Harry. Som tak logická, ako len môžem byť. A zapliesť sa s Malfoyom je asi tá najnelogickejšia vec, akú môže urobiť muklorodená čarodejnica.“ 

Usmial sa, šťastný, že počuje jej uistenia. „Takže nie si do neho zamilovaná?“

Široko sa usmiala. „Do neho zamilovaná? Harry, na rozdiel od toho, čo si myslia moje spolubývajúce Parvati a Lavender, priemerné dievča sa nezamiluje do iného chalana každých pár týždňov.“ 

Líca mu očerveneli od rozpakov. Podľa toho, čo dievčatá v spoločenskej miestnosti hovorili, to vyzeralo, akoby stále rozprávali o tom, že sú do niekoho zamilované. „No, tak dobre. Aspoň toto je jasné.“ Hermiona vstala zo stoličky, presvedčená, že ich malý „rozhovor“ sa konečne chýli ku koncu. Nálada v miestnosti bola podstatne ľahšia, ako keď jej Harry predtým chytil ruku a vtiahol ju do učebne. No potom, ako šli k dverám, ho niečo napadlo. Zastavil sa, otočil a s naklonenou hlavou si ju prezeral. „Hermiona, myslíš si, že sa zamilovávaš do Malfoya?“ 

Ak dúfal v pevné odmietnutie, bol veľmi sklamaný. Zahryzla si do spodnej pery a odpovedala: „Neviem. Naozaj neviem.“ 

Harry to zhodnotil: „Potom by si sa asi mala vyhnúť akémukoľvek kontaktu s ním osamote, než sa to posunie ďalej a ty sa do toho príliš zapletieš.“ 

„Nemôžem sa mu otočiť chrbtom, Harry. Nie teraz. Osem týždňov bol v podstate odrezaný od všetkých negatívnych vplyvov slizolinskej fakulty a ich propagandy nenávisti voči muklorodeným. Zatiaľ čo moji priatelia a rodina mi posielali kopu listov a balíčkov, Draco dostal len zopár. A tie dva či tri listy, ktoré mu otec dokázal poslať, podľa mňa tiež neboli veľmi priateľské. Myslím, že odlúčenie od toho všetkého nám obom dalo príležitosť vidieť, ako žije tá druhá strana. Jeho život nie je taký ľahký a očarujúci, ako sa snažil tváriť, a myslím, že si uvedomil, že veci nie sú také čierno-biele, ako ho učili. Nezahodím to len preto, že sa bojíš, čo by sa mohlo stať, ak s ním budem sama.“

Harry ustúpil. „Dobre. Len hovorím, že je stále príliš nepredvídateľný a môže sa rozhodnúť využiť svoje…“ zastavil sa a hľadal slovo, ktoré by v ňom nevyvolávalo nutkanie zvracať, nakoniec sa zmohol na, „...blízke vzťahy s tebou na intrigy a manipulácie a zas sa správať ako veľký kráľ Slizolinu.“ Opäť sa trochu nepohodlne odmlčal. „A čo ak niečo zase skúsi? Naozaj chceš byť to dievča, ktoré bude viac než ochotný bozkávať za zatvorenými dverami, ale sotva sa s ním dokážeš normálne rozprávať pred ostatnými?“ 

Hermiona nad tým uvažovala, pretože Harry mal vlastne pravdu. „Čo teda navrhuješ? Ak odo mňa stále chce pomoc s aritmanciou, nechcem mu povedať ‘nie,’ pretože by ho to mohlo ešte viac pripútať k otcovým názorom o muklorodených.“ 

Harry sa nepohodlne zavrtel. „Vždy si môžeš zavolať niekoho, kto by vás postrážil.“ Hermiona vytreštila oči od šoku. „Niekoho, kto už vie o vašej situácii… niekto, kto by sa uistil, že Malfoy udrží myseľ na aritmancii a ruky mimo teba. Niekoho ako ja.“ 

Harry si nevedel predstaviť, že by si niekedy zvykol na predstavu, že Draco Malfoy – tŕň v jeho oku, ten najegocentrickejší človek na svete, najväčší namyslenec zo všetkých namyslencov na svete – bol ten, kto z Hermiony vyvolal také vzdychy rozkoše. Bolo to nepochopiteľné a absolútne surreálne. Ale zároveň vedel, že Hermiona je veľmi tvrdohlavá a nezávislá, a ak by ju neustále od Malfoya odháňal tým, že by ho kritizoval, mohol by ju len priamo postrčiť do Malfoyovho náručia. A podľa Harryho názoru neexistovalo nebezpečnejšie miesto pre muklorodenú čarodejnicu než v náručí nejakého Malfoya. 

V tej chvíli si Harry prisahal, že bude dávať na Draca Malfoya ešte väčší pozor než kedykoľvek predtým.

****