Preklady fanfiction Harryho Pottera

Nasledujúce ráno Draco netrpezlivo čakal, kedy Hermiona vstúpi do Veľkej siene na raňajky. Nejakým spôsobom si myslel, že by mohol z jej výrazu vyčítať, čo sa stalo po tom, čo ona a Potter opustili minulú noc knižnicu, ale Hermiona sa neukázala. Povedal si, že sa pravdepodobne len chcela ráno ešte trochu učiť pred aritmanciou, ale mal zvláštny pocit, že to nebol skutočný dôvod jej neprítomnosti. Zakaždým, keď sa pozrel na stôl Chrabromilu, ho privítali prenikavé zelené dýky zazerajúce na neho spiatky. Harry Potter sledoval Draca intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým.

Po raňajkách sa Draco ponáhľal do triedy profesorky Vektorovej, dúfajúc, že si s Hermionou vymení aspoň pár slov pred skúškou, no ani tam nebola. Z nejakého dôvodu, ktorý mu unikal, ju potreboval pred skúškou vidieť. Jej prítomnosť ho dokázala upokojiť. Nakoniec dorazila tesne predtým, ako zazvonil zvonec, ktorý signalizoval začiatok hodiny. Rýchlo zamierila k svojmu stolu a posadila sa vedľa Deana Thomasa, ďalšieho chrabromilčana, bez toho, aby čo i len pozrela na stranu učebne, kde sedeli slizolinčania. Profesorka Vektorová rozdala testy a Draco začal listovať v testových otázkach. Všetko vyzeralo povedome. Bol na to pripravený. Vycítil na sebe Hermionin pohľad, a tak sa odvážil vzhliadnuť na ňu naprieč miestnosťou. Usmiala sa naňho a potichu zašepkala: „Veľa šťastia.“ A s posledným hlbokým nádychom sa pustil do práce.

Keď Draco odovzdal svoju skúšku, zbalil si knihy, aby mohol odísť. Cítil sa celkom sebavedome, že to zvládol – lepšie, ako by to zvládol bez Hermioninej pomoci. Skutočne pochopil otázky a dokázal sa prepracovať jednotlivými problémami. Vedel však, že po teste z aritmancie nemá zmysel snažiť sa s Hermionou hovoriť; všetci ju okamžite obklopili, akoby bola živým, dýchajúcim kľúčom k odpovediam. Podľa jej spolužiakov boli Hermionine odpovede tie správne, takže sa vždy konalo veľa porovnávania. „Hermiona, čo si mala pri otázke 15? A čo pri 20B?“ Bolo to rovnaké po každom teste.

Nasledujúci deň, zakaždým, keď Draco videl Hermionu, bola s niektorým zo svojich chrabromilských priateľov. Potter, najmä, sa zdal zvláštne prilepený k jej boku. Vyzerala uvoľnenejšie a pokojnejšie ako posledné týždne. Smiala sa a usmievala, čo Dracovi pripomínalo niektoré ich bezstarostné dni vo Francúzsku – ich neskoré študijné sedenia, výlet do Paríža. Keď videl, ako sa jej oči opäť lesknú, zovrelo mu to žalúdok, no zároveň mu bolo nevoľno pri vedomí, že ten úsmev nebol pre neho. Draco vedel, že medzi ňou a Potterom sa niečo zmenilo, niečo po tom, čo Potter prišiel po Hermionu do knižnice, a zvedavosť ho privádzala do šialenstva.

Neznámy, nevyžiadaný záchvev žiarlivosti preletel jeho mysľou, keď pozoroval Hermionu pri raňajkách v piatok ráno s Weasleym a Potterom. Všetci sa usmievali a veselo rozprávali, keď Hermionu strašili nejakými desivo vyzerajúcimi kúskami slaniny a karafou pomarančového džúsu. Rozhliadol sa po svojom vlastnom stole, ktorý bol oveľa tlmenejší a oveľa menej veselý ako stôl Chrabromilu. Prečo by sa naňho mala pozerať, keď má svojich priateľov, ktorí ju zabávajú? Myslel si, že tej noci v študovni knižnice prekonali akúsi prekážku. To muselo byť všetko, čo potrebovala, aby to nechala ísť, premýšľal mlčky. Pár ďalších bozkov, aby ho dostala zo svojho systému. Tak prečo to nefungovalo na neho? Prečo na ňu neustále musel myslieť?

Nakoniec sa niečo stalo, čo odhalilo niekoľko prasklín v jej brnení. Poštové sovy. Ako každé ráno pri raňajkách, sovy sa vrútili do Veľkej siene, aby doručili svoje listy a balíky. Dve sovy zvlášť upútali Dracovu pozornosť, pretože mali na sebe znak Beauxbatons a niesli veľké balíky. Jedna pristála pri Hermione a doručila jej balíček práve vtedy, keď rovnaký balíček dopadol pred Draca. Okamžite rozpoznal Izabelino úhľadné, ženské písmo.

Lissanne sedela vedľa neho. So záujmom sa pozrela na balík. „Mmmm. Od tajnej obdivovateľky, Draco? Milostné listy od hlúpych čarodejníc, ktoré ťa chcú získať za frajera?“

Uškrnul sa na ňu, keď balík otváral. Izabela zjavne použila celé balenie lepiacej pásky, aby sa krabica počas letu neotvorila. „Veľmi vtipné, Liss. Je to od Izabely Duprisovej. Pamätáš sa, to dievča v Beauxbatons, o ktorom som ti hovoril. Je dcérou francúzskeho ministra mágie.“ Nakoniec sa mu podarilo otvoriť jednu stranu a vytiahnuť obsah. Navrchu bol lístok.

Najdrahší Draco...

„Aha! Tak je to milostný list,“ zvolala Lissanne a nakláňala sa cez Dracovo plece, aby si prečítala jeho poznámku.

Draco sa otočil, aby nevidela. „Dovolíš? Je to súkromné.“ S Izabelou si za posledné týždne vymenili niekoľko listov, a vždy spomenula Hermionu. Hoci sa v odpovediach o peknej chrabromilčanke nikdy nezmienil, Izabela sa stále pýtala: „Ako sa má Hermiona?“ Nemyslel si, že by bolo rozumné, aby Lissanne alebo ktokoľvek zo slizolinčanov videl v jeho korešpondencii niečo o Hermione. Keď sa cítil relatívne bezpečne pred jej zvedavými očami, znovu začal čítať list.

Najdrahší Draco,

Dúfam, že sa ti na Rokforte darí dobre. Bez teba je to tu strašne nudné, keďže tu nie si, aby si to trocha rozhýbal. Filip je stále pozoruhodne poslušný odvtedy, čo si mu dal ten výprask, takže už ani jeho výstrelky ma nebavia.

Posielam ti niekoľko fotografií, ktoré boli urobené počas tvojho pobytu u nás. Niektoré z nich budú v našej ročenke na konci školského roka, ale nemohla som čakať tak dlho, aby si ich videl. Ber to ako predčasný vianočný darček. Myslím, že sa ti budú páčiť.

S pozdravom, 

Izabela 

P. S. Poslala som kópie aj Hermione. Dokonca aj vašu fotku, kde tak krásne tancujete.

Draco si znovu prečítal post scriptum. Nervózne sa pozrel na stôl Chrabromilu a uvidel Hermioninu znepokojenú tvár, ktorá sa naňho dívala, kým si aj ona rozbaľovala svoj balíček, a potom opäť sklopila zrak na jeho obsah. Vo vnútri jemného, penového obalu Draco vytiahol svoj darček. Bol to fotoalbum so znakom Beauxbatons a jeho menom vyrytým na prednej strane. Obsahoval fotografie z niektorých výletov a rôzne snímky z hodín. Bol tam aj nádherný rám na fotky, ozdobený zlatým a strieborným lemom. Draco zalapal po dychu, keď zistil, čo rám obsahuje – bola to fotografia z plesu Bon Voyage, ktorú odfotografoval nejaký beauxbatonský študent fotograf, kým Draco a Hermiona tancovali. Spadla mu sánka, keď videl, ako sa na fotografii Draco a Hermiona držia blízko pri sebe a oddane sa pozerajú jeden druhému do očí. Izabela mala pravdu – naozaj spolu vyzerali nádherne. V tej chvíli sa v myšlienkach vrátil späť do tej noci, spomenul si, ako Hermiona pôsobila v jeho náručí, ako jej vlasy voňali, ako jej rúcho zvýrazňovalo jej iskriace oči… a ako sa bozkávali na terase.

Ostré vydýchnutie po jeho pravici vrátilo Draca späť z jeho spomienok. Lissanne sa podarilo nakuknúť na fotku a jej zvyčajne teplé, čokoládovo hnedé oči sa naňho neveriacky pozerali. Rýchlo mu vytrhla rám z rúk a opatrne ho vložila späť do krabice, aby na seba neprilákali viac pozornosti, než bolo nutné. Postavila sa zo stoličky, vzala si knihy a spýtala sa: „Draco, zabudla som si knihu na kúzla dole v žalároch. Pôjdeš ju so mnou vyzdvihnúť?“

Zatiahla ho za rukáv jeho habitu, takže si Draco zbalil svoj balíček a knihy a mlčky ju nasledoval.

****

Hermiona sledovala, ako Draco odchádza s Lissanne. Cítila jeho pohľad na sebe odvtedy, čo sa predchádzajúce ráno zobudila – sledoval ju, čakal na príležitosť hovoriť s ňou osamote – ale Hermiona si dávala pozor, aby mu takú príležitosť neposkytla. Po rozhovore s Harrym strávila väčšinu noci premýšľaním nad jeho radami a dávali jej zmysel. Ak sa skutočne zaľúbila do Draca (a ten malý hlások v jej hlave jej šepkal, že je to isté), musela ustúpiť. Pochybovala, že by Draco verejne priznal akýkoľvek druh romantického vzťahu medzi nimi. Za zatvorenými dverami by možno bol ochotný zahodiť ich minulosť, aby mohli pokračovať v tom, čo spolu robili. Ale riskoval by poškodenie mena Malfoy tým, že by sa dal dokopy s humusáčkou? Mal by odvahu postaviť sa svojmu otcovi a slizolinčanom? Nebola si istá.

Hermiona bola zvyknutá postaviť sa za to, čomu verila, a bojovať za to, čo chcela. Aj keď jej všetci tvrdili, že SPOŽÚS bola zbytočná vec, pevne sa držala svojho presvedčenia, že domáci škriatkovia si zaslúžia viac práv, než im bolo priznaných. Jej rodičia ju vychovali, aby hovorila, čo si myslí, a bojovala za správne veci. No vedela, že Draco vyrastal v úplne inom prostredí. Na Malfoy Manore sa podávalo konformistické myslenie každý deň, s prílohou starých čarodejníckych hodnôt. V malfoyovskom svete sa čistokrvní nemiešali s humusákmi – iba ak si koledovali o problémy. A Hermiona vedela, že Draco nechcel priniesť svojej rodine ešte ďalšie ťažkosti; preto počas výmenného programu tak tvrdo pracoval – aby prinavrátil rodine Malfoyovcov hrdosť v čarodejníckej spoločnosti.

Takže Izabelin dar, hoci bol štedrý a premyslený, nemohol prísť v horšom čase. Hermiona nepotrebovala žiadne pripomienky toho, ako neodolateľne Draco vyzeral vo svojom slávnostnom habite, ani toho, ako sa jej chveli kolená, keď ju počas tanca obopínal rukami. Dokonca aj na fotke Hermiona vyzerala, akoby sa mala pod jeho hlbokým strieborným pohľadom zrútiť.

Trvalo jej pár okamihov, kým si uvedomila, čo drží v rukách. Cítila, ako jej do tváre vystúpila krv, keď sa jej v mysli znovu premietli spomienky na ples Bon Voyage. Rýchlo pritlačila fotku k hrudi a nenápadne sa rozhliadla po stole, či si toho niekto nevšimol. Našťastie, väčšina jej priateľov boli muži, ktorí boli viac zaujatí fotografiami Izabely vo fotoalbume než tým, čo bolo v ráme. Hermiona si z Rokfortu priniesla len niekoľko fotografií a z nich bolo len málo s Izabelou, keďže počas prvej polovice výmeny si neboli veľmi blízke. Väčšina fotiek v albume bola z ich posledného večera na plese.

„Chalani,“ zamrmlala Ginny z Hermioninej pravej strany a pretočila oči v znechutení. „Človek by povedal, že nikdy predtým nevideli dievča.“

„Hmm,“ odpovedala Hermiona roztržito a pozrela sa, ako Ginny kývla hlavou smerom k slintajúcim chlapcom.. „Och, áno. Chalani.“

Ginny ukázala na rám, ktorý Hermiona stále držala pri hrudi, a poznamenala: „To sú tie slávnostné šaty, ktoré si si kúpila v Paríži? Vyzerajú na tebe naozaj pekne.“ Hermiona sa začervenala, no Ginny pokračovala nenútene: „Podľa tej fotky by som povedala, že aj Malfoyovi sa páčili.“

Hermiona sa na ňu pozrela a otvorila ústa, akoby chcela niečo povedať, no rýchlo si to rozmyslela a mlčky ich zavrela. Opatrne vložila rám späť do krabice, obrátený nadol, aby nikto nevidel tancujúcu dvojicu, a nakoniec odpovedala: „Áno, to sú moje šaty od Valeriho. Izabela mi ten obchod odporučila. Vieš, ako to so mnou je, Gin – nerozoznám jedného návrhára od druhého, ale ona mi povedala...“

Ginny zastavila Hermionine zbrklé vysvetľovanie jemným dotykom na jej trasúcom sa ramene. Hovorí sa, že obrázok vydá za tisíc slov, a v tomto prípade to rozhodne platilo. Niet divu, že je Hermiona taká roztržitá, a vôbec sa jej nečudujem, pomyslela si Ginny. Ak by sa na ňu nejaký chlapec pozrel tak, ako sa Malfoy díval na Hermionu, tiež by ju to rozhodilo. A skutočnosť, že to bol práve Draco Malfoy, robila situáciu ešte zložitejšou. Hermiona však nebola prvou čarodejnicou z Chrabromilu, ktorá bola očarená Slizolinčanom. Ginny poznala niekoľko dievčat vo svojom ročníku, ktoré mali celkom zjavné sympatie k slizolinskému prefektovi, aj keď bol náladový, no nepopierateľne príťažlivý. Bol dokonalým „zlým chlapcom“ – peniaze, moc, postoj a skvelé vlasy.

A Ginny vedela z vlastnej skúsenosti, aké zvodné a lákavé môže byť kúzlo „temnej strany“. Jej zážitok s denníkom Toma Riddla v nej zanechal stopu. Aj keď cítila, že niečo nie je v poriadku, stále sa k nemu vracala. A Hermiona ju za to nikdy nesúdila, nikdy jej nedala pocítiť hanbu za jej skutky. Teraz sa Ginny chystala jej to oplatiť. Ak bola Hermiona zapletená s Malfoyom, Ginny bude pri nej stáť.

Ginny stisla Hermioninu ruku a ponúkla: „Hermiona, ak by si sa niekedy potrebovala o čomkoľvek porozprávať...“

Hermiona sa na ňu slabo usmiala. „Som v poriadku. Naozaj. Nemám o čom hovoriť,“ vysvetlila. „Ale chcela by som odniesť tento balíček do internátu pred hodinou elixírov, takže sa pôjdem hore pripraviť.“

„Chceš, aby som šla s tebou?“ ponúkla sa Ginny.

„Nie,“ odpovedala Hermiona rýchlo. Nemala na ďalší dôverný rozhovor náladu, hoci vedela, že Ginny sa naozaj len snaží pomôcť. Ale teraz potrebovala byť chvíľu sama... predtým, než bude musieť čeliť Dracovi na elixíroch.

To ráno mali spolu dvojité elixíry a tam sa mu nemohla vyhnúť. Profesor Snape ich dával do dvojíc takmer na každej hodine, odkedy sa vrátili na Rokfort. Dokonca aj na Snapea bolo toto trápenie príliš. Ron tvrdil, že Snape len trestá Chrabromil, pretože ich nemá rád, a najlepší spôsob, ako to urobiť, je zabrániť Hermione, aby pomáhala svojim priateľom počas hodiny. Dokonca aj slizolinčania sa začali sťažovať, pretože Draco bol najlepší študent elixírov v ich fakulte, a keď bol v páre s Hermionou, nemohli od neho tak ľahko dostať pomoc. Dúfala len, že Snape bude mať aspoň kúsok súcitu a dá jej aspoň na chvíľu pauzu od Draca. Dnes mali začínať nový elixír, a Snape často menil dvojice, keď začínali s niečím novým.

Keď konečne zachránila fotoalbum od zástupu obdivujúcich chlapcov, vybrala sa hore do chrabromilskej veže. Musela si švihnúť, aby stihla zísť späť do žalárov skôr, než zazvoní zvonec, no to jej nevadilo. Aj tak potrebovala rýchlu prechádzku. Keď kráčala smerom ku schodom, počula vzrušené hlasy vychádzajúce z jednej z miestností pri hlavnej chodbe. Zvedavosť ju premohla a spomalila, aby sa započúvala, či rozpozná hlasy, no potom Snape vyšiel z hlavnej siene a prudko zabuchol dvere za sebou, čím ju vyľakal a prerušil jej zvedavosť.

„Nemáte dnes ráno žiadny zmysel pre orientáciu, slečna Grangerová?“ zasyčal na ňu Snape. „Pokiaľ vy a vaši kamaráti so žartíkmi nenašli nejaký spôsob, ako presunúť žaláre, mali by ste na svoju prvú hodinu smerovať dole, nie hore.“

Jeho chladný, vypočítavý pohľad ju priklincoval na mieste na schodisku. „Áno, pán profesor,“ zakoktala. „Len potrebujem pred hodinou dať niečo do svojej izby.“ Zdvihla veľký balík, aby ho mohol vidieť, pričom sa jej ruky triasli pod jeho ľadovým pohľadom.

„Tak prečo tam len tak stojíte, dievča? Pohnite si. Čoskoro zazvoní a ja nebudem tolerovať žiadne meškanie. Prefektka alebo nie, stále môžete svoju fakultu pripraviť o body.“ Bez čakania na odpoveď sa otočil a nehlučne zmizol dole chodbou, pričom len jeho vlajúci habit prezrádzal, že sa hýbe.

Hermiona sa rýchlo rozbehla hore schodmi, nesúc nemotorne svoj balík, úplne zabúdajúc na vzrušený rozhovor v malej miestnosti.

****

Šli len krátko, keď Lissanne zabočila do vedľajšej chodby a vtiahla Draca do malej miestnosti. Pustila svoje veci na zem a začala sa nervózne prechádzať sem a tam. Draco ju zvedavo sledoval.

Bez úvodu sa k nemu prudko otočila a vybuchla: „Si normálny? Hermiona Grangerová? Chceš mi povedať, že si sa zaplietol s Hermionou Grangerovou?“

Draco položil svoje veci na blízky stolík. „Počkať, počkať. O čom to hovoríš? Si úplne mimo…“ pokúsil sa klamať, no tušil, že to bola stratená vec. Lissanne nebola hlúpa. Jeden pohľad na tú fotku a hocikto by si pomyslel, že dvojica, ktorá na nej tancuje, je beznádejne zaľúbená.

Začala sa prechádzať po miestnosti, no ani na chvíľu z neho nespustila oči. „A pritom som si celú tú dobu myslela, že spávaš s Harrym Potterom.“

„Čože?“ vykríkol Draco zhrozene, pričom jeho tvár ešte viac zbledla. „Prečo by si si myslela, že ja…“ hľadal vhodné slová, „že by som… robil niečo s tým svätuškárskym, povýšeneckým, zjazveným idiotom? A už vôbec nie to! Úplne si sa zbláznila, Liss. Mal by si zájsť na ošetrovňu. Si úplne mimo.“

„Bolo to jediné logické vysvetlenie, prečo si tak intenzívne sledoval deň čo deň chrabromilský stôl. A viem, že ryšavky nie sú tvoj typ. Myslela som, že máš tajný románik s Harrym alebo aspoň, že po ňom túžiš. A ani by som ti to nemala za zlé. Má ten štýl 'som-sexy-bez-snahy' a tie vlasy priam kričia, aby nimi niekto prešiel rukou, a tie prenikavé zelené oči...“ Jej oči sa šibalsky rozžiarili. „Vsadím sa, že vie úžasne zaobchádzať s metlou,“ poznamenala a oblizla si pery.

„Chceš, aby som ťa tu nechal samu? Mám lepšie veci na práci, než sledovať, ako sa rodí ďalší člen fan klubu Harryho Pottera,“ odvetil sarkasticky. „Mal by šťastie, keby sa naňho niekto ako ja pozrel druhýkrát.“ So znechutením dodal: „A prečo vôbec rozmýšľaš nad takými vecami? Máš len pätnásť. Nemala by si ani myslieť na to, že ja by som robil niečo také s iným chlapcom… alebo s kýmkoľvek.“

Prevrátila oči a mávla rukou. „Dospej, Draco. Asi mám viac skúseností než ty.“ Jeho tvár nad týmto návrhom vyzerala zhrozene. „Durmstrang je v severnom Bulharsku, kde je chladno a vlhko tri štvrtiny roka. Ako si myslíš, že sme sa zohrievali?“ Na jej tvári sa objavil naznačujúci úsmev. „A nebolo tam nič iné, čo by sme robili. Náš hrad bol oveľa menší ako Rokfort a mali sme oveľa menej územia na potulky, žiadny Zakázaný les, ktorý by nás zaujal. Sex bol našou najobľúbenejšou mimoškolskou činnosťou. Naučila som sa všímať si reč tela. A podľa toho, ako sa správaš, viem, že ťa niečo priťahuje na chrabromilčanoch.“ Pokrútila hlavou v nevere. „Ale nikdy by ma nenapadlo, že budeš míňať svoj čas zízajúc na tú humusáčku.“

Draco automaticky zareagoval na jej urážku: „Dávaj si pozor na jazyk, Lissanne.“

Lissanne zastala, skrížila si ruky pred sebou a uprela pohľad na Draca. Mohla mať len 163 centimetrov, ale Lissanne Sheldonová mala takú autoritu, že keď chcela, vedela si získať pozornosť. „Teraz už brániš aj jej česť? To je sklamanie. A monumentálna hlúposť.“ Ostro na neho zazrela. „Ako dlho si do nej zamilovaný? Začalo to v Beauxbatons, alebo to trvá už dlhšie?“

Draco zdvihol ruky, aby ju upokojil. „Počkaj chvíľu. Nie som do nikoho zamilovaný. Ani do Hermiony Grangerovej, ani do žiadnych chrabromilských ryšaviek, a určite nie do Harryho Pottera. Tak sa nadýchni, uvoľni sa a povedz mi, o čom to vlastne hovoríš.“

Usadila sa do mäkkého kresla pri krbe. „Odkedy si sa vrátil z Francúzska, si iný, než ako som si ťa pamätala — menej výbušný, viac zamyslený. Sledovala som ťa v klubovni, no nikdy s nikým poriadne nehovoríš, ani neprejavuješ o nikoho záujem. Tvoje oči sú akoby zahmlené, a tvoja myseľ je kdesi ďaleko. Pýtala som sa na to a vraj si vždy taký bol medzi svojimi spolužiakmi. Dokonca aj keď si chodil s Pansy Parkinsonovou — čo bola mimochodom obrovská chyba v tvojom úsudku — bol si vždy chladný a povýšenecký. Ale aj tak som vedela, že niečo nie je v poriadku. Keďže som o rok mladšia, nemám to šťastie ťa pozorovať na hodinách, takže moja jediná šanca ťa sledovať je počas jedál. A vtedy som si to všimla. Tvoja tvár ožila vždy, keď si sa pozrel na chrabromilčanov. Nemyslím tým šťastím alebo radosťou, nič také sladké, ale aspoň si prejavil nejaký náznak emócie.

Možno som tu len krátko, ale netrvalo mi dlho, kým som sa dozvedela o tvojom dlhoročnom konflikte s Chlapcom, ktorý prežil. Takže som si myslela, že ho sleduješ kvôli nejakej kombinácii lásky a nenávisti. Veď vieš, čo sa hovorí, nenávisť je len iná forma lásky. Keď som uvidela tú fotku, na ktorej tancuješ s tou čarodejnicou, nemohla som tomu uveriť. Ten pohľad, ktorým si sa na ňu pozeral, Draco. Modli sa, aby som bola jediná, kto to videl, a aby sa neobjavila žiadna ďalšia kópia tej fotky. Dokážem pochopiť, že by si sa mohol zapliesť s Harrym, ale … s Hermionou Grangerovou?“ Lissanne sa postavila a opäť začala nervózne prechádzať po miestnosti. „To je absolútna spoločenská samovražda.“

Draco sa usadil oproti nej na kraj kresla, neveriacky krútiac hlavou. „Počkať. Takže mi chceš povedať, že ti nevadí predstava, že by som mal románik s Chlapcom, ktorý mi lezie na nervy od našej prvej cesty Rokfortským expresom?“ Lissanne prikývla, a tak pokračoval, „Ale predstava, že by som bol s najchytrejšou čarodejnicou, akú Rokfort videl od čias Minervy McGonagallovej, je horšia než Dementorov bozk?“

Znovu prikývla, prekrížiac si nohy a ruky na hrudi. „Presne tak to je.“

Draco sa rozvalil na pohovke, natiahol sa a lenivo sa usmial. „Chceš mi to nejako vysvetliť?“

„Je to jednoduché, Draco. Byť s Potterom by ti aspoň poskytlo strategickú výhodu. Dostal by si sa k nemu blízko a osobne, k nepriateľovi teba a tvojej rodiny. Áno, ste obaja čarodejníci, ale to práve robí tú situáciu dokonalou.“

Draco znechutene prevrátil očami. „Bože. Ty si jedna z tých dievčat, čo sú vzrušené pri predstave dvoch chlapcov spolu, že? Čo vás to učili na tej škole?“

Lissanne sa zasmiala. „Nie, nič také. Ale keby si mal vzťah s Harrym, získal by si nad ním určitú moc. A trocha emocionálneho vydierania môže mať veľkú cenu.“

„Ale mohol by mi to ľahko vrátiť,“ zhodnotil Draco. „Môj otec by určite nebol nadšený, keby zistil, že som spal s iným chlapcom.“

„Keby si využil ten vzťah na to, aby si sa dostal k Harrymu, tvojmu otcovi by bolo jedno, koľkokrát by si ho...“ odmlčala sa a pozrela na Draca vážne. „Tvoj otec je majstrom v zneužívaní príležitostí, Draco. Uvidel by výhody v tom, že by si bol s Harrym Potterom. Jasné, najprv by zúril, ale potom by uvidel to, čo ja – ten chlapec má v čarodejníckom svete veľkú moc, a má len šestnásť. Predstav si, aký vplyv bude mať, keď bude plnohodnotným čarodejníkom. Svet bude jeho. A mať takýto tajný tromf by mohlo byť pre vašu rodinu veľmi výhodné.“

Draco prevrátil očami. „Dostaneš sa niekedy k pointe, alebo je to len ďalšia príležitosť, ako ospevovať Potterove nekonečné cnosti? A dúfam, že sa ma nesnažíš presvedčiť, aby som sa dal dokopy s Potterom, lebo to sa nikdy nestane. To je loď, na ktorú nenastúpim.“

Lissanne sa zasmiala. „Dostanem sa k pointe, ak ma prestaneš prerušovať.“ Zazubila sa na neho, provokačne. „Bol si vždy takáto veľká otrava?“

Draco si s arogantným úsmevom odvetil: „Čo ti mám na to povedať, zlatko? Narodil som sa zlý.“

Jeho úškľabok ju prinútil usmiať sa. Bolo dobré vidieť kúsok starého Draca, ukrytého za dlhými riasami a trápeniami dospievania. Všetky tie kradmé pohľady  a potlačené frustrácie robili z Draca melodramatického nudného človeka.

Jeho pohľad však znova zvážnel. „Hovorila si....“

Lissanne si odhrnula vlasy z tváre a zastrčila si ich za ucho. „Hermiona je humusáčka. Akékoľvek spojenia s ňou, ktoré nie sú v rámci povinných školských aktivít, sú pre teba a tvoj rodinný status neprimerané.“ Zdvihla ruku, aby ho zastavila, keď chcel protestovať. „Možno je najlepšia v škole, ale vieš, že pre staré čarodejnícke rodiny, aspoň tie, s ktorými sa naša rodina stýka, je neprehliadnuteľné, že má dvoch muklovských rodičov.“ Jej tvár bola pevná a prísna. „Má špinavú krv, Draco. Žiadne akademické vyznamenania ani školské ocenenia nikdy nezmenia to, čím je. Nemôžem uveriť, že práve ty by si mohol zabudnúť na niečo také zásadné.“

Draco sa arogantne zasmial. „To mi hovoríš práve ty? Nebola si to náhodou ty, kto mi minulý týždeň rozprával o tom, ako si s kamarátkami z Durmstrangu chodila do muklovských krčiem baliť rôznych chlapov?“

„To bolo niečo iné,“ vysvetlila Lissanne. „Nikto z nás k tým chlapom nič necítil. Bolo to len experimentovanie, aby sme zistili, čo všetko nám prejde. Vedeli sme, že nám ide len o zábavu.“ Naklonila sa a položila mu ruku na koleno. „Je tu však hranica medzi nami, muklami a humusákmi – a ty si ju prekročil.“

Odstrčil jej ruku zo svojho stehna. „Môžeš s tým prestať?“ vykríkol. „Nespravil som nič z toho, čo naznačuješ.“ Ale malý hlások v jeho hlave mu hovoril, že to nie je úplná pravda. Aj keby prekročil nejakú „hranicu,“ nebola to Lissannina vec. Nastal čas otočiť karty, čas získať kontrolu nad touto konverzáciou. „A kedy sa z teba stal taký elitársky snob? Bola si celá nadšená, keď sa ti Hermiona predstavila, keď sme sa s ňou prvýkrát vrátili. Správala si sa, akoby prišli Vianoce skôr.“

Lissanne sa uškrnula. „Samozrejme, že ma Hermiona Grangerová zaujímala – bola tou, čo by Viktorovi Krumovi najviac chýbala počas druhej úlohy Trojčarodejníckeho turnaja. Je na Durmstrangu legendou. Aj keby nebola najlepšia v triede alebo najlepšia kamarátka s Chlapcom, ktorý prežil, jej vzťah s Krumom by ju stále robil hodnou pozornosti každého dievčaťa, s ktorým som chodila do školy. Bola tou prvou, ktorá Kruma zaujala viac ako jeho Blesk, a to už samo osebe bolo zázrakom. Mala som prísne pokyny podať všetkým mojim kamarátkam podrobný opis toho, ako vyzerá naživo.“ Oprášila si prach z habitu a usadila sa dôstojne naspäť na svoje miesto. „A čo sa týka tvojho komentára o 'elitárskom snobovi,' to je trochu ako akoby zlodej kričal: chyťte zlodeja, nemyslíš? Predtým, než si našla do tvojho srdca cestu slečna Dokonalá, bol si ten najarogantnejší, najnafúkanejší blbec, akého som kedy stretla… a som si istá, že nie som jediná, ktorá si o tebe myslí to isté.“

„Viem, je to dar,“ vydýchol pompézne. Potom priznal: „Niektoré zo slizolinských dievčat hovoria to isté o tebe. O tom, ako si myslíš, že si lepšia ako ony, a rozprávaš sa so študentmi z iných fakúlt, pričom sa vyhýbaš slizolinčanom kvôli iným študentom.“

Vzdychla si: „Stále nechápem všetku tú medzifakultnú súťaživosť, čo tu prebieha. Na Durmstrangu boli prijímaní iba čistokrvní, takže nebolo tohto miešania polovičných a humusákov s nami ostatnými. Skupinky sa určovali podľa toho, kto bol najlepší, najkrajší, najbohatší, a podobne. Samotná fakulta neurčovala žiadny automatický status.“ Vzpriamila sa v kresle a hrdo dodala: „Komunikujem s ľuďmi, ktorí mi môžu najviac pomôcť v budúcnosti. A nezmením sa len preto, že nejakí ufňukaní, rozmaznaní kreténi ako Pansy a Blaise si myslia, že by som mala hrať podľa ich pravidiel, pretože to mi mimo Rokfortu nič neprinesie.“

„Wow,“ povedal Draco v úžase. „Stala si sa riadnou intrigánkou, však?“

„Len som sa naučila, ako sa tá hra hrá, a myslela som si, že aj ty. Jediné, čo hovorím, je, že nie som tá, ktorá sa zmenila. To ty,“ vysvetľovala Lissanne.

Unavený z ich rozhovoru, Draco sa ladne postavil zo svojho miesta a presunul sa, aby si vzal tašku zo stola pri dverách. „Zvonček čoskoro zazvoní. Mali by sme ísť na hodinu.“

Lissanne našpúlila pery: „Neskončila som s tým, čo ti chcem povedať.“

Otvoril dvere a bez toho, aby sa obzrel, odvetil: „Ale ja som skončil s počúvaním.“

***

Hermiona prakticky z chrabromilskej veže dolu do žalárov bežala, a urobila dobre. Len čo si sadla na miesto, ktoré jej Harry rezervoval pri stole s Ronom, zazvonil zvonček. Kým hrabala v hlbokých útrobách svojej tašky po knihe z elixírov, brku a pergamene, profesor Snape vyšiel zo svojej bočnej kancelárie. Podvedome jej oči skĺzli dopredu k miestu, kde sedel Draco medzi Crabbom a Goylom. Opieral sa o stoličku s nohami ležérne natiahnutými pred sebou. Odtiaľ, kde sedela, mala dokonalý výhľad na jeho výrazný profil, a bol to nádherný pohľad. Jeho hlava bola zaklonená dozadu, opierala sa o vrch lavice, takže sa pozeral na strop, ale oči mal zatvorené, hlboko zamyslený. Sledovala, ako mu jemne trhajú dlhé mihalnice, keď sa mu oči pohybovali pod viečkami, ako mu pracujú svaly na čeľusti, keď zatínal a uvoľňoval ústa, a spomenula si na hebkú, saténovú pokožku na jeho líci – na to, aká jemná bola pod jej prstami. Zavrela oči a premýšľala, či by bola schopná medzi všetkými tými pachmi elixírov a chlapcov zachytiť vôňu jeho kolínskej. Zhlboka sa nadýchla...

Profesor Snape hlučne zabuchol dvere svojej kancelárie, čím okamžite upútal pozornosť všetkých. Hermionine oči sa prudko otvorili práve vo chvíli, keď sa Draco náhle narovnal, nenútene si prehrabol prstami vlasy, aj keď to vôbec nepotrebovali. Jeho vlasy vyzerali, akoby boli kúzlom vždy upravené na svojom mieste.

So zopätými rukami za chrbtom Snape ráznym krokom prešiel dozadu, aby zatvoril dvere učebne, a potom sa opäť vybral dopredu. S teatrálnym gestom sa otočil k svojim študentom, ktorí naňho so zaujatými očami uprene hľadeli a čakali na jeho pokyny. Napokon jeho pohľad spočinul na Hermioninej tvári, čo ju prinútilo nepohodlne sa zavrtieť na stoličke. Vyzeral, akoby o niečom premýšľal, ale bol to človek, ktorého bolo nemožné čítať.

Nakoniec prehovoril svojím hodvábnym hlasom: „Ako viete, dnes ráno začneme lekcie o základných elixíroch prvej pomoci. Prvým na našom zozname je elixír Modrinobijca. Budete tieto elixíry variť individuálne, nie vo dvojiciach, takže ak chcete, môžete zostať pri svojich súčasných stoloch.“

„Konečne,“ zamrmlal Ron potichu. „Už bolo na čase, aby ten mastný idiot dovolil Hermione zostať chvíľu pri nás.“ Harry prikývol na súhlas.

Snape sa pomaly prechádzal po strednej uličke a pri každom kroku mu klikali podpätky. „Tí z vás, ktorí boli dostatočne usilovní, aby sa pripravili na dnešnú hodinu, čo pravdepodobne znamená nikto, si spomenú, že kľúčovou ingredienciou tohto elixíru je…“ Odmlčal sa, čakal, či sa niekto odváži zdvihnúť ruku.

Keďže sa nikto iný nehlásil, Hermiona zdvihla ruku. Prikývol jej. „Čerstvo natrhnutý koreň rebríčka.“

„Správne, slečna Grangerová,“ odpovedal stručne. „Päť bodov pre Chrabromil. Môže mi niekto povedať, prečo je dôležité použiť čerstvé korene rebríčka namiesto sušených?“

Pri zvuku jej hlasu sa Draco otočil jej smerom a na pár krátkych okamihov sa ich pohľady stretli, kým ju Ron neštuchol do ramena za to, že získala niekoľko bodov pre ich fakultu.

„Pán Malfoy?“ zavolal Snape, čím odtrhol Dracovu pozornosť od toho, ako Hermionine vlasy ležali na jej ramenách, len kúsok nad jej pevným, pružným...

„Dnes by bolo fajn, pán Malfoy.“

Goyle vrazil Dracovi silno lakťom do rebier. Skôr než Draco znovu obrátil pozornosť dopredu, stretol sa s ľadovým pohľadom, ktorý mu venoval Harry Potter. Keby pohľady mohli zabíjať, Draco by bol teraz len hromádkou rebríčkového prachu. „Ach, koreň rebríčka. Musí byť čerstvý, pretože ak zmiešate sušený rebríček so slezinami salamandra, elixír premení modriny na vredy, keď sa aplikuje na pokožku.“

„Výborne,“ pochválil ho Snape. „Veľmi dobre vysvetlené. Desať bodov pre Slizolin. A keďže potrebujeme čerstvý koreň rebríčka, profesorka Sproutová láskavo súhlasila darovať nám niečo zo svojho skleníka na naše hodiny.“ Pozorne sa rozhliadol po triede, jeho oči žiarili zlovestným uspokojením, a Hermiona pocítila nevysvetliteľné zovretie v žalúdku. „Pán Malfoy… slečna Grangerová, buďte takí láskaví a choďte do skleníka po koreň rebríčka od profesorky Sproutovej.“

Pocit zovretia sa teraz zmenil na úplný premet. Harry s Ronom sa pozreli na Hermionu, Harry nervóznejšie. Vyskočil zo svojho miesta, čím vyľakal všetkých okrem Snapea, ktorý len zlostne zazrel na mladého čiernovlasého čarodejníka. „Eh, profesor, ja zbehnem do skleníka. Malfoy a Hermiona môžu zostať tu.“ 

„Sadnite si, Potter,“ zavrčal na neho Snape. „Nemyslím si, že táto úloha si vyžaduje služby Veľkého a mocného Pottera. Som si celkom istý, že pán Malfoy a slečna Grangerová nájdu cestu do skleníka bez toho, aby sa stali nejaké katastrofické udalosti. Okrem toho sú to jediné dva študenti v tejto triede, ktorí majú aspoň nejakú predstavu o tom, čo sa deje.“ Kým sa posmieval Harrymu, Snape sa priblížil tak, aby Harry mohol vidieť jeho žlté zuby, keď sa zlovestne usmieval. „Súdiac podľa vašich známok tento semester, bolo by múdre držať ústa zatvorené a dávať pozor, namiesto toho, aby ste trávil svoj drahocenný čas na hodine posmeškami so svojimi priateľmi,“ vyšplechol na chrabromilčana.

Harry sa s pocitom hnevu posadil. Otočil sa k Hermione a nervózne na ňu pozrel. Bol jediný, kto vedel o jej situácii s Malfoyom. „Si si istá, že to zvládneš?“

„Jasnačka, Potter. Nie je to tak, že by som ju preklial, keď vyjdeme von,“ povedal Draco sarkasticky. Vstal zo svojho miesta a prechádzal okolo ich stola smerom k východu z učebne elixírov, keď začul Harryho tichú otázku na Hermionu. Zhnusene mu zdvihlo žalúdok, keď videl, ako Harry automaticky prechádza do „módu prehnanej ochrany“. Prekliatie Hermiony nebol problém, keď boli sami; problém boli bozky a dotyky, ktoré sa do toho vždy nejako dostali.

Ron skočil do debaty. „Samozrejme, že by si to neurobil, Malfoy,“ zasyčal. „Pretože vieš, že sme hneď tu, aby sme ťa prekliali päťkrát horšie. Alebo si zabudol na ten malý incident vo vlaku do Rokfortu po štvrtom ročníku?“ Spomienka na Malfoya a jeho poskokov, bezvedomých na chodbe vlaku, Rona potešila, ale Draca rozžeravila hnevom. „Ty si taký slizký, počkal by si, kým budete sami, keď si budeš myslieť, že ju zaskočíš, ale Hermiona je príliš inteligentná na to, aby ti dovolila ju takto oklamať.“

Draco sa uškrnul pri pomyslení, že Weasley by pravdepodobne dostal infarkt, keby vedel, čo má Draco naozaj v pláne, keď je s Hermionou sám. 

„Na svoje miesto, Weasley,“ prikázal Snape. „Ak slečna Grangerová nepotrebuje Potterove eskortnú službu, som si istý, že tá vaša tiež nie je potrebná. A päť bodov z Chrabromilu.“ 

„Za čo?“ 

„Za to, že ste otravný a narušujete moju hodinu svojimi prázdnymi hrozbami.“ 

Ron sa začal protestovať, ale Hermiona sa k nemu otočila. „Ron,“ upokojovala ho, „práve si stratil body, ktoré som pre nás získala. Nezhoršuj to. Ideme len do skleníka, kde sa stretneme s učiteľkou.“ Divne sa pozrela na Draca. „Čo by sa mohlo stať na ceste odtiaľto až tam?“ 

Draco ustúpil, aby nechal Hermionu prejsť pred ním, a Harry si všimol, že jej otvoril dvere, akoby to bolo najprirodzenejšie na svete. Malfoy, ktorý dobrovoľne drží dvere pre čarodejnicu z muklovskej rodiny; Harry nevedel, čo si o tom myslieť. Potom si všimol zvláštny pohľad, ktorý prebehol medzi dvoma študentmi, než sa dvere za nimi zavreli. Nemohol sa však príliš dlho zamýšľať nad ich dôsledkami, pretože Snapeov nepríjemný hlas prerušil narastajúci šum v triede. „Pán Potter, ak ste skončili so zízaním na dvere, možno by ste nás mohli obohatiť o podobnosti medzi elixírmi Modrinobijca a Kostro-rast?“