Preklady fanfiction Harryho Pottera

Dočerta, všimli si nás. Draco kráčal po chodníku k prednému vchodu do hradu, keď zbadal Weasleyho ryšavé vlasy, ktoré ostro kontrastovali s oslepujúco bielym čerstvo napadaným snehom, a kde bol Weasley, tam sa nevyhnutne nachádzal aj Potter. Obaja sa na neho a Hermionu uprene pozerali, keď kráčali cez sneh. Draco rozhodne nechcel pokaziť príjemný čas, ktorý s Hermionou mali od chvíle, keď opustili Tri metly. Navyše by radšej vypil buberózovú miazgu, než by si mal vymieňať bezvýznamné rozhovory s Hermioninými chabými náhražkami najlepších priateľov, takže sa snažil odviesť jej pozornosť od metlobalového ihriska. Ešte sa nebavili o jeho intenzívnej nevraživosti voči jej priateľom a o tom, ako túto situáciu budú riešiť, a podľa Draca bola prokrastinácia skvelou cestou.

Hermiona si však príliš všímala detaily a zbadala svojich spolužiakov kútikom oka. Draco cítil, ako jej ruka ešte pevnejšie zovrela jeho, aj cez teplé rukavice. Jej oči boli upreté na dvojicu na druhej strane poľa, zatiaľ čo Draco na nich pochybovačne hľadel. Potom sa pozrel na jej tvár; svetlo, ktoré v nej žiarilo celý deň, sa po pohľade na ďalších chrabromilčanov vytratilo. Namiesto veselia a šťastia vyzerala opatrne a neisto. Niekoľko okamihov sa nikto z nich nepohol, len sa navzájom sledovali. Potom Hermiona váhavo zdvihla voľnú ruku na pozdrav. Potter jej odzdravil a Draco počul, ako si Hermiona s úľavou vydýchla. Na to vykročil cez ihrisko, smerujúc k nim. Weasley chvíľu váhal, akoby zvažoval, či má nasledovať, ale keď si prehodil metlu cez plece a vykročil po Potterových stopách, Draco vedel, že jeho šťastie toho dňa už dlho nevydrží.

Bude musieť byť zdvorilý k Potterovi a Weasleymu. Bez použitia kliatob.

„Draco,“ začala Hermiona neisto, „viem, čo cítiš voči Harrymu a Ronovi, ale prosím, snaž sa...“ Zastavila, nevediac, čo od neho vlastne má žiadať, keď vedela, že priateľstvo medzi chlapcami je ešte v nedohľadne. „No, jednoducho sa snaž ich neprovokovať. Vždy sa ti nejako podarí stlačiť ten správny gombík, aby ich to naštartovalo.“

Uškrnul sa uznanlivo. „Naozaj som v tom dosť dobrý, že?“ Jej prosebné oči mu dojali srdce.

„Áno, ale prosím, dnes im nehovor nič, čo by ich mohlo vyprovokovať. Kvôli mne?“

Draco si povzdychol a prikývol. Naklonil sa a pobozkal ju na líce, vedomý si toho, že obaja čarodejníci ich pri príchode pozorne sledujú. Ale Hermiona Draca iba požiadala, aby nič nehovoril… nepovedala nič o tom, že by nemal urobiť niečo, čo by ich nahnevalo.

Držiac Draca za ruku, Hermiona vyšla v ústrety svojim priateľom. Vedela, že to bude nepríjemné, najmä preto, že od plesu s Harrym ani Ronom nehovorila. Skutočnosť, že je s Dracom, určite vyvolá isté napätie, ale všetci si na seba budú musieť zvyknúť; nechcela stratiť Harryho a Rona ako priateľov, no Draca vo svojom živote chcela tiež. Nečakala, že sa z nich stanú priatelia, ale dúfala, že aspoň dokážu pochopiť, prečo na každom z nich tak lipne, aj keď to bude chvíľu trvať. Musia niekde začať.

Hoci kráčali pomaly a bolo jasné, že ich stretnutie chcú rovnako oddialiť ako Draco, čoskoro už Draco rozoznal čierne obruby okuliarov jedného z protivníkov a červeň zlosti na lícach druhého. Automaticky si preplietol prsty s Hermioninými, akoby dúfal, že z nej načerpá nejakú odvahu.

Hermiona prehovorila ako prvá, jej hlas bol až prehnane veselý. „Ahoj, Harry. Ahoj, Ron. Trochu ste si pred večerou zalietali?“

Harry nervózne prešľapoval z jednej nohy na druhú. „Sme tu už nejakú chvíľu,“ odpovedal vážnym hlasom. Oči odvtedy, čo sa objavili, nespustil z Draca. Ani jeden z chlapcov neuhol pohľadom. „Kde ste boli celú tú dobu? Mali ste problém dostať ostatných študentov na stanicu v Rokville?“

Draco prižmúril oči na chlapca s okuliarmi, ale rozumne odpovedala Hermiona ako prvá. „Nič zvláštne, len niekoľko drobností na poslednú chvíľu. My sme… no… trochu si pozreli výklady v dedine a zastavili sa v Troch metlách na obed.“ Zo svojho miesta za Harrym Ron posmešne odfrkol: „Aké milé. Vaše prvé rande.“

Draco ochranársky zdvihol ruku a položil ju Hermione na rameno. „Neboj sa, Weasley. Som si istý, že nejaká zúfalka jedného dňa zmení názor a pôjde s tebou von,“ zašomral posmešne. Cítil, ako sa jej ramená pri jeho slovách napli.

Vyslobodila sa mu z náručia a cez zuby zavrčala: „Takto mi teda nepomáhaš, Draco.“

Viditeľne jej v očiach ubúdala nádej a objavilo sa sklamanie. Draco jej odhrnul vlasy za ucho a mierne sa usmial. „Máš pravdu.“ Naklonil sa a dal jej nežný, ospravedlňujúci bozk pod ucho. „Prepáč,“ zašepkal dostatočne potichu, aby to počula len ona. Videl, ako sa jej ramená uvoľnili.

Zašepkala späť: „Prosím, aspoň na chvíľu sa snaž s nimi vychádzať.“

„Toto nezvládnem!“ vykríkol Ron, znechutený Hermioninou blízkosťou k Malfoyovi. Začal sa vzďaľovať od skupiny. „Celé toto…“ Zamával rukou medzi Hermionou a Dracom. „…ty a on… je to odporné.“ Rýchlo sa otočil a rázne sa pobral späť k hradu, sneh pod jeho ťažkými krokmi škrípal.

Hermiona sa za ním vybrala. „Ron, počkaj.“

Harry jej jemne chytil ruku. „Nechaj ho ísť, Hermiona.“

„Ani so mnou neprehovorí, Harry. Jeden z mojich najlepších priateľov, už päť rokov, mi ani nedá šancu.“

Harry ju nepustil. Pozorne jej pozrel do očí a jasne prehovoril: „Hermiona, nechaj ho. Potrebuje len trochu času.“ Pozrel sa medzi oboch. „Toto je pre neho zvláštne… pre nás všetkých.“ Prehltol a pozrel sa na svoje nohy.

„No, tvrdohlavosť mu v tejto situácii veľmi nepomáha, Harry.“

Smutne sa zasmial. „Ale vieš, aký je Ron. Nikto nie je taký tvrdohlavý ako on.“

Draco začal: „Myslím, že …“

Hermiona sa k nemu rýchlo otočila a zastavila ho. „Ani slovo.“

Zasmial sa nevinne. „Čo? Chcel som len povedať, že by sme mohli ísť dnu a dať si tú horúcu čokoládu, ktorú som ti sľúbil.“ Hermiona sa naňho pochybovačne pozrela, ale jej hnev vyprchal, keď uvidela jeho rozžiarené oči. Potiahol ju za ruku. „Poď.“

Jej nohy však zostali na mieste. Nádejne sa pozrela na Harryho. „Nechcel by si si dať s nami?“

Výraz čírej hrôzy na tvári oboch chlapcov odpovedal za všetko, ale Harry odmietol aj zdvorilo. „Eh, nemyslím, Hermiona. Musím priniesť Blesk späť do chrabromilskej veže a sľúbil som Hagridovi, že mu pomôžem s výzdobou na zajtrajšiu hostinu.“

„Dobre, teda. Užívaj si s Hagridom. A Harry…“ Zahryzla si do spodnej pery, pretože vedela, že Harry sa za Ronovom čoskoro vydá. „Povedz Ronovi, že budem pred večerou v spoločenskej miestnosti, ak by sa so mnou chcel porozprávať.“

Usmial sa, jemne jej položil ruku na rameno a usmial sa. „Poviem.“

****

Draco podržal dvere Hermionu, keď vchádzali do Veľkej siene. Vzdychol si, „Celkovo vzato to prebehlo celkom dobre, nemyslíš?“ 

Zasmiala sa. „Asi som prehliadla tú časť, čo bola 'celkom dobrá', niekde medzi všetkými tými vražednými pohľadmi a napätím medzi tebou, Harrym a Ronom.“ 

„Hermiona, ak sa konverzácia medzi mnou, tým Chlapcom, ktorý žije, aby ma otravoval, a jeho vernou podržtaškou, Kňučiacim Weasleym, nedopadne tak, že niekto z nás skončí na ošetrovni, tak to považujem za úspech.“ 

Oprela sa o stenu a s porazeným tónom skonštatovala, „Vy traja sa nikdy nebudete znášať, však?“ 

Draco k nej pristúpil a začal jej trieť ramená hore a dole. „Pravdepodobne nie.“ Pozrela sa na neho, oči plné sĺz, takže rýchlo dodal: „Ale nikdy by som si nebol pomyslel, že budem chcieť stráviť celý deň s tebou, takže to nie je až také beznádejné… zatiaľ.“ 

„Nepotrebujem, aby ste sa stali priateľmi; len sa skúste navzájom tolerovať. Platí?“ 

S povzdychom zaklonil hlavu, nechcel strácať dobre strávené popoludnie s Hermionou rozoberaním jeho „vzťahu“ s Potterom a Weasleym. Keď vzhliadol hore, všimol si pár zelených lístočkov s malými červenými bobuľkami – imelom. Napadla mu dobrá myšlienka. „Poď sem,“ povedal jemne a uchopil predok Hermioninho habitu, pritiahol si ju, aby bola pevne pritlačená k nemu. „Chcem ti dať časť tvojho vianočného darčeka.“ Pozrel sa hore a usmial sa na imelovú vetvičku visiacu nad ich hlavami. 

Hermionine oči sledovali jeho pohľad a potom sa otočila späť k nemu a usmiala sa. „Ale Vianoce sú až zajtra,“ upozornila ho. 

„Nemôžem na to čakať do zajtra,“ zašepkal, pritiahnuť si jej tvár k svojej a hlboko ju pobozkal. Ona mu vyšla v ústrety, nadšene otvárajúc ústa a rovnako intenzívne sa zapojila do bozku. Stále nemohol uveriť, že sa takého úžasného pocitu vzdával celé mesiace zo strachu a obáv z toho, čo si povedia ostatní. 

„Ehmmm,“ zapriadol za nimi hlas, čo ich prinútilo prerušiť bozk pod imelom. Otočili sa a zbadali Lissanne, ktorá sa opierala o dvere vedúce z chodby do žalárov. „Draco, dostanú všetci na tvojom vianočnom zozname takýto darček?“ Spokojne si oblizla pery. „Asi by bolo dosť zaujímavé vidieť reakciu profesora Snapea po takom darčeku,“ zaškerila sa Lissanne na dvojicu, ktorú prerušila. 

Hermiona si rýchlo uhladila habit, líca jej očerveneli z toho, že ich pristihli pri bozkávaní sa pod imelom, zatiaľ čo Draco si len nenútene utrel kútiky úst prstami. Pozrel na Lissanne spod svojej dlhej blonďavej ofiny, ale keď prehovoril, bolo to bez zlomyseľnosti. „Nie je slušné vyrušovať ľudí, Liss. Neučili ťa rodičia žiadnym spôsobom slušného správania?“ zavtipkoval. 

Drobné dievča zo Slizolinu sa zvodne presunulo k mladému páru. „Ja mám dokonalé spôsoby, Draco. Ale vieš, ako veľmi rada ťa prekvapujem,“ zasmiala sa. 

Draco sa otočil k Hermione. „Nedovoľ, aby ťa Lissanne vyľakala, Hermiona, ona sa len rada s každým hrá; jej štekanie je horšie ako jej hryznutie.“ 

Lissanne si prehodila vlasy cez rameno a široko sa usmiala. „No, to je diskutabilné.“ 

Hermiona sa na Draca vďačne usmiala, pretože pravda bola, že Lissanne Sheldonová jej pripadala trochu zastrašujúca. Všimla si jej príchod a už niekoľkokrát tú „náhodnú“ blízkosť pri Dracovi, aj keď sa k nemu Hermiona snažila držať odstup. Slizolinské dievča však malo výhody, ktoré Hermiona nikdy nebude mať. Lissanne poznala Draca celý život; boli v rovnakej fakulte, zdieľali rovnaké „správne“ názory a hodnoty vysokej čistokrvnej spoločnosti; a obklopovala ju aura zvodného tajomna, ktoré podľa Hermiony zaujalo už viac ako jedného čarodejníka na Rokforte. Hermiona sledovala, ako sa Lissanne správa k Dracovi; aj keď jej povedal, že je preňho ako mladšia sestra, nespomínala si, že by niektoré dievča hľadelo na svojho staršieho brata spôsobom, akým naňho hľadela Lissanne. 

„Čo máte vy dvaja za lubom?“ 

Hermiona sa neiste pozrela na Draca. „Eh, len sme si chceli dať horúcu čokoládu. Boli sme vonku stavať snehuliakov a bola tam dosť zima.“ Pochybovačne sa zahľadela na druhé dievča. „Chcela by si sa k nám pridať?“ 

„Oh, snehuliaci a horúca čokoláda. To znie úžasne, nemyslíš?“ povedala Lissanne s predstieraným nadšením. 

Hermiona si musela zahryznúť do jazyka, aby neodpovedala tak, ako by chcela. Za tie roky na Rokforte sa však pár vecí o slizolinčanoch naučila a zistila, že zvyčajne reagujú vyhrotene v situáciách, ktoré ich zaskočia. Ak sa ona a Draco mali posunúť dopredu, Hermiona vedela, že jeden z nich musí spraviť prvý krok k tomu, aby sa zžili s priateľmi toho druhého. Keďže scéna vonku skončila menej úspešne, Hermiona cítila, že je teraz na nej, aby sa pokúsila o zmierenie. Usmiala sa, snažiac sa, aby to vyzeralo čo najprirodzenejšie. 

Vycítiac Hermioninu rastúcu podráždenosť z Lissanniných netaktných komentárov, Draco sa postavil medzi obe dievčatá a pozrel sa uprene na svoju spolužiačku. „Áno, bola to zábava. Bola to najväčšia zábava, akú som mal za celé roky. Možno by si to mala niekedy skúsiť; možno by ťa to prekvapilo.“ 

Zhlboka sa nadýchla. „No tak dobre. Čo tak teraz?“ 

Draco na ňu skepticky pozrel, premýšľajúc, čo má za lubom. „Chceš ísť s nami na horúcu čokoládu?“ opýtal sa nedôverčivo. 

„Jasné. Prečo nie? Mám ju rada rovnako ako každé iné dievča.“ Zavesila sa do Hermioninej ruky, čo chrabromilčanku zaskočilo. „Je tam šanca, že by v nej mohol byť nejaký rum alebo šnaps?“ 

Draco pokrútil hlavou a zasmial sa. „Tentoraz nie, Liss. Ale som si istý, že nájdeš silu to zvládnuť aj tak.“ 

„Asi áno.“ Šibalsky sa usmiala na Hermionu. „A aspoň ti budem môcť povedať všetko o tom, aký bol Draco, keď bol ešte maličký chlapček.“

Hermiona sa pri tej myšlienke usmiala; vždy na ňu pôsobil tak uhladene a distingvovane, dokonca aj ako jedenásťročný čarodejník. Bolo by zaujímavé počuť niekoľko vtipných príhod o ňom od niekoho, kto ho poznal tak dlho. Nemohla potlačiť úškrn, ktorý jej unikol na tvár. Možno rozhovor s Lissanne nebude až taký hrozný.

Draco povýšenecky poznamenal: „Aké príhody? Ja som v živote neurobil nič trápneho.“

Lissanne na neho prekvapene zdvihla obočie. „Naozaj? A čo ten raz, keď si ukradol matke prútik z nočného stolíka a pokúsil sa sám seba zafarbiť na zeleno, aby si sa pri hre na schovávačku mohol zamaskovať v tráve?“ Vyzerala úplne spokojne, keď Draco zbledol pri tej spomienke.

Hermiona vykríkla: „Och môj, to nie! Koľko mal vtedy rokov?“

Draco si rýchlo prehrabol rukami vlasy, premýšľajúc, koľko ďalších detských „nehôd“ si Lissanne môže pamätať. Naliehavo sa opýtal: „Liss, nemala by si sa ísť pripraviť na večeru alebo niečo? Som si istý, že Hermiona nechce počúvať nudné príbehy.“

„Príliš neskoro. Teraz ma to zaujíma,“ odpovedala Hermiona s úprimným úsmevom na druhé dievča. „Tak o tej hre na schovávačku… aký zelený vlastne bol?“

****

Dvere za Hermionou ticho zapadli. Zatvorila oči a šťastne si vzdychla, opierajúc sa o dvere. Práve strávila viac než hodinu s Dracom a Lissanne… a nebolo to až také hrozné. Spočiatku bola Lissanne pre Hermionin vkus trochu príkra, čo Hermiona pripisovala žiarlivosti z toho, že musí zdieľať svojho priateľa z detstva s iným dievčaťom. No nakoniec Lissanne poľavila a trojica sa lepšie spoznala. Dopadlo to oveľa lepšie, než očakávala. A Draco ju ešte aj odprevadil k vstupu do chrabromilskej veže a ona mu vtisla pusu, po ktorej zostal celkom bez slov. Obe sa s Lissanne chceli pripraviť na večeru, a Hermiona dúfala, že by sa mohla ešte porozprávať s Harrym alebo Ronom, skôr než budú musieť sedieť za tým istým stolom ako Draco.

Hermiona sa cítila zvláštne. Mala by byť nervózna a úzkostlivá z reakcií svojich priateľov na jej vzťah s Dracom, ale nemohla prestať usmievať sa. Jediné, čo cítila, bola blaženosť.

Harry ju sledoval z pohodlného parapetu veľkého chrabromilského okna. Vyzerala tak šťastne, keď sa sama usmievala so zavretými očami, ponorená v spomienkach. Nemal však chuť vedieť, na čo myslela. Nepamätal si, že by ju niekedy videl tak žiarivú. V bruchu mu zovrelo, keď si uvedomil, že jej to spôsobil Malfoy.

Prečo si musel všimnúť, aká krásna sa stala práve teraz… keď je s Malfoyom?

Hermiona sa odlepila od dverí, stále sa usmievala, keď sa chystala ísť hore, aby sa pripravila, keď zbadala Harryho na parapete, ktorý ju zvedavo sledoval. Pristúpila k nemu váhavo. „Ahoj, Harry. Čo sa deje?“

„Len si oddychujem, kým pôjdem do sprchy pred večerou.“ Rukou si pošúchal zátylok. „Hagrid mi ‘dovolil’ držať Fangovo vodítko, keď sme sa prechádzali po pozemkoch. Fang uvidel nejaké knézle a skoro mi vytrhol ruku z pántov, keď sa za nimi rozbehol.“

Hermiona sa zachichotala a položila si ruku na ústa. „Au, to asi nebolo príjemné.“

„Nie, nebolo,“ slabo sa zasmial a rukou si pošúchal rameno.

Prešla cez miestnosť a posadila sa vedľa neho na priestranný parapet. „A bol si už za madam Pomfreyovou?“

„Nemohol som. Odišla tráviť sviatky so svojím bratom do Štuttgarte, pamätáš?“ Pozoroval, ako sa jej na čele objavil vráska starostí. „Budem v poriadku, len čo na to zaberie horúca voda.“

Zdvihla ruku, aby mu pomasírovala boľavé rameno. „Prečo si sa teda nešiel osprchovať, keď si sa vrátil?“

Harrymu sa takmer zatočila hlava, keď jej ruky masírovali jeho chrbát. „Ehm… dúfal som, že sa mi podarí porozprávať sa s tebou o Ronovi,“ vydýchol. Na chvíľu sa odmlčal, rušili ho jej ruky. „O večeri dnes večer. Dúfal som, že sa s tebou porozprávam skôr, ale… bola si preč dosť dlho.“

Hermiona sa naklonila, aby mu videla do tváre, s úsmevom. „Stretla som sa s Dracom a jeho priateľkou Lissanne. Pamätáš si ju, však? To dievča z Durmstrangu.“ Harry prikývol, ale Hermiona z neho cítila nepokoj. Usmiala sa, keď si niečo uvedomila. „Harry, čakal si na mňa?“

Pokrčil plecia. „Možno. Len som chcel mať istotu, že si v poriadku.“

„Prečo? Celý čas som bola na hrade a Lissanne nie je taká barakuda, aká som si myslela.“

„Nešlo o ňu…“

„Ja viem,“ prerušila ho, pričom sa jej na tvári objavil úsmev. „Viem, že sa bojíš o to, že som s Dracom, ale skús si spomenúť, že on nie je Lucius. Draco ma má rád, Harry. Naozaj. Ver mi, a to neznamená, že začnem každý deň tráviť v slizolinských žalároch alebo zdieľať milé slová s profesorom Snapom.“

Jeho tvár sčervenela pri jej jemnom doberaní. „Nie je to tak, že by som si to myslel, Hermiona.“ Pokrčil plecia. „Len sa o teba bojím.“

„Vždy môj ochranca,“ rozžiarila sa. „Ale mám podozrenie, že dnes pri večeri budem musieť chrániť ja teba.“

Pozrel sa na ňu otázne; jej oči sa jemne trblietali pri svetle ohňa. „Chrániť ma pred čím? Nemyslím si, že Dumbledore pozval Voldemorta na večeru.“

Hermiona sa tajomne usmiala. „Práve som strávila dve hodiny s niekým zo Slizolinu, kto mal obrovský záujem dozvedieť sa o tebe všetko.“

„Malfoy?“

„Nie, ty somár. Lissanne Sheldonová,“ zasmiala sa. „Keď sa dostala z prvotného šoku, že sedí za jedným stolom s muklorodenou čarodejnicou, bola celkom príjemná… a veľmi sa o teba zaujímala.“

Harry sa rozžiaril jasnou červenou farbou, ktorú Hermiona videla aj napriek jemnému svetlu sviečok. „Nezaujíma sa o mňa; zaujíma ju Chlapec, ktorý prežil. To zaujíma väčšinu dievčat.“

„Nie všetky dievčatá,“ povedala zvláštnym hlasom.

Harry sa na ňu zvedavo pozrel. „Ako to myslíš?“ 

„Nie každé dievča má o teba záujem len kvôli tvojej jazve, Harry Potter. Si celkom fešák aj bez nej.“ Rada ho takto uvádzala do rozpakov; vďaka tomu bol ešte roztomilejší než zvyčajne. „Ach! Nemôžem uveriť, že to priznám, ale …“ zarazila sa. „Minulý rok som bola do teba strašne zaľúbená, a nebolo to kvôli tvojej sláve; bolo to preto, že si bystrý, milý, zábavný a jednoducho skvelý človek.“ 

Harry zoskočil z okna a s otvorenými ústami a prekvapeným pohľadom sa otočil k nej. „Nehovor,“ zalapal po dychu. 

Hermiona prikývla a s úsmevom sa postavila k nemu. „Ale áno, mala som naozaj veľký záujem.“ Cítila jeho zmätok, a tak sa rozhodla upokojiť ho. „Neboj sa, Harry, nič sa nedeje. Nemusíš vyzerať tak šokovane. Nie som prvé dievča, čo sa zamilovalo do najlepšieho kamaráta. A navyše, teraz som sa z toho už dostala. Viem, že sme lepší ako priatelia a že moje city neboli skutočne romantické.“ Harry sa od nej odvrátil a ona si všimla, že ho jej priznanie trochu vyľakalo. Chytila ho a otočila ho k sebe. „Nechcela som ťa uviesť do rozpakov, hlupáčik. Chcela som len, aby si vedel, že nie každý na tebe vidí len jazvu.“ 

Vyzeralo, že ho to upokojilo. Sčervenanie zmizlo a znovu sa na ňu mohol pozrieť. „Viem. Len som trochu… ohromený. Vôbec som to netušil.“ 

Zamávala rukou. „Chlapci si také veci nikdy nevšimnú. Metlobal a pekné dievčatá, len na to stále myslíte.“ 

Zamrmlal, „Aj ty si pekná.“ 

Ona naklonila hlavu na stranu a široko sa usmiala. „Och, to je od teba milé. Ale neplytvaj komplimentmi na mňa. Na to mám teraz Draca, aby ma zahŕňal chválou a hovoril mi, aká som krásna.“ 

Chytila ho za ruky a ťahala ho k schodom vedúcim do ich internátov. „Poď, musíme sa pripraviť na tú veľkú večeru.“ Harry sa už chystal hore, no ona pevne držala jeho ruku. 

Obrátil sa k nej a všimol si jej vážnejší pohľad. „Harry, chcem ti poďakovať.“ 

„Za čo?“ 

„Za to, že si nevyšiloval kvôli Dracovi a mne. Viem, že o mňa máš obavy, ale netušíš, ako veľmi to pre mňa znamená. A aj napriek tomu, čo k nemu cítiš, si bol odvtedy, čo sme sa v knižnici stretli, taký podporujúci a dobrý priateľ.“ Postavila sa na špičky a venovala mu jemný bozk na líce. „Ďakujem ti.“ 

Harry pocítil, ako sa opäť začervenal. „Samozrejme. Na to sú predsa najlepší priatelia.“ 

„Keby si to len Ron uvedomil.“ 

„Vieš, aký je tvrdohlavý. Ale upokojí sa. Vždy sa upokojí.“ 

Rýchlo mu stisla ruku a s úsmevom sa rozbehla do svojej izby, aby sa pripravila na večeru. Harry ju chvíľu pozoroval, šokovaný z toho, čo sa za posledných päť minút dozvedel. Celý rok sa jej páčil a on to ani netušil. Čo by bolo, keby to vedel? Bol by to práve on, kto by ju zasypával komplimentmi namiesto Malfoya? Len tá predstava mu spôsobila závrat. Vybehol hore schodmi a treskol dverami, keď vošiel. 

Ron stál v uteráku, mokrý po sprche, a zhromažďoval svoje veci a habity z komody. „Čo sa ti stalo?“ 

Ale Harry naňho hneď nereagoval, nervózne chodil po izbe. Nakoniec si kľakol pred kufor, aby si vybral veci do sprchy. Nemohol dostať zámok do správnej polohy, keď sa jeho prsty frustrovane šmýkali. Náhle vyskočil a kopol do kufra s rozčúleným, „Do pekla!“ Veko odletelo a niektoré veci sa rozkotúľali po podlahe. 

„Čo ti je, kamoš?“ spýtal sa znovu Ron. 

Harry zozbieral svoje veci zo zeme a zlostne ich nahádzal späť do kufra. „Nič. Len som mal prekvapivý moment jasnosti, v ktorom som si uvedomil, že som naozaj najväčší somár na svete.“ 

**** 

„Vyzerám dobre?“ 

„Prestaň sa už pýtať, Liss. Vyzeráš skvele.“ Draco sa otočil k svojej priateľke vedľa seba, ktorá sa snažila držať krok s jeho dlhými krokmi. „Je to len večera; nie je to predsa večierok roka.“ 

„Nie je to len taká obyčajná večera, Draco. Prvýkrát sa stretnem s Harrym Potterom – a poriadne. Je to pre mňa dosť veľká vec.“ Znova uhladila svoj habit a zastavila sa na chodbe, aby si skontrolovala svoj odraz v zrkadle. „Hermiona mi povedala, že ma s ním zoznámi. Možno nie je také zlé, že s ňou randíš… aspoň pre môj spoločenský život.“ Široko sa naňho usmiala. „Prosím, snaž sa správať slušne, drahý Draco. Nerada by som, aby moja prvá večera s Chlapcom, ktorý prežil, skončila kvôli niečomu, čo spravíš ty, nešťastne.“ 

Draco spomalil. „Chystáš sa celú noc slintať nad tým preceňovaným idiotom? Pretože ak áno, nesadaj si nikde blízko mňa,“ zavrčal. Bol rozhodne podráždený z vyhliadky, že bude jesť pri rovnakom stole s chrabromilským Triom a s niektorými ich profesormi. Celý čas, čo chodil do Rokfortu, sa Draco dokázal vyhnúť zdvorilej konverzácii pri večeri s Potterom a Weasleym, takže tento večer v ňom vzbudzoval úzkosť na viacerých úrovniach. Ak by Lissanne začala flirtovať s Potterom, Draco bol si takmer istý, že večer naozaj skončí nepríjemne.

„Niekto je mrzutý,“ podpichla ho Lissanne.

„Toto bude už aj tak dosť ťažké, aj bez toho, aby si pridávala stres do situácie. Veci dnes popoludní nešli príliš dobre, keď sme s Hermionou narazili vonku na Pottyho a Lasičiaka, takže by som bol rád, keby večera prebehla trochu hladšie.“

„Chceš radu? Pre začiatok by si ich asi nemal volať Potty a Lasičiak.“

„Keď už to musíš vedieť, pokúsim sa ich neoslovovať nijako. Premýšľal som o tom a myslím, že jediný spôsob, ako zvládnuť spoločnú večeru s nimi, je jednoducho predstierať, že tam nie sú. Takto sa udrží mier a Hermiona si bude myslieť, že sa snažím s nimi vychádzať.“

Lissanne radostne zatlieskala rukami, čím Draca podráždila. „Ach, toto bude taká zábava!“ zvolala. „Táto večera bude určite nezabudnuteľným večerom. Nikdy som nebola taká šťastná, že mama a otec odišli na Vianoce preč a nechali ma v škole.“

Boli poslední, kto vošiel do siene, pretože Lissanne strávila neprimerane veľa času úpravou vlasov na túto príležitosť. Všetci okolo veľkého okrúhleho stola sa na nich otočili, keď vošli. Jediný, kto sa úprimne potešil ich príchodu, bol riaditeľ. Hermiona vyzerala nervózne, Potter a Weasley vyzerali zamračenejšie než zvyčajne, profesor Snape vyzeral… no… ako Snape, profesori Vektorová, Flitwick a Sproutová nevedeli, čo si majú myslieť, a profesorka McGonagallová vyzerala pripravená zasiahnuť, keby niekto spôsobil rozruch.

Draco zaváhal, keď ich profesor Dumbledore veselo pozdravil: „Rád vás vidím, pán Malfoy, slečna Sheldonová. Prajem vám obom pekný večer. Prosím, poďte si sadnúť; mám dojem, že škriatkovia dnes večer pripravili skutočnú štedrovečernú hostinu.“

Lissanne prešla popri Dracovi, buď nevnímajúc napätie v miestnosti, alebo jej to bolo úplne jedno. „Ďakujem, pán riaditeľ. Vonia to úžasne,“ súhlasila s očarujúcim úsmevom na všetkých naokolo.

Keď sa blížili k stolu, Draco si všimol, že Hermionina tvár sa uvoľnila do úsmevu. Rezervovala mu miesto a mávla naňho, aby ho prišiel zaujať. Jeho krok zaváhal, keď si všimol Pottera sediaceho po jej pravici a Weasleyho po Potterovej pravici, obaja výrazne nespokojní, že musia sedieť tak blízko pri ňom. Zazerali naňho spoza Hermioninho pleca. Ach, ako by im rád pohľad opätoval, ale Hermionin nádejný výraz v tvári potlačil jeho túžbu vrhnúť na nich niečo v pravom malfoyovskom štýle.

Napriek všetkému napätiu v miestnosti Draco nezabudol na dobré spôsoby. „Dobrý večer všetkým. Rád vás vidím.“ S povzdychom sa posadil vedľa Hermiony.

Tá pod stolom siahla po jeho ruke a preplietla si prsty s jeho. Naklonila sa k nemu a zašepkala: „Báli sme sa, že neprídeš; už začínalo byť neskoro.“

„A nechať si to všetko ujsť? Ani vo sne,“ odpovedal s rýchlym žmurknutím a úsmevom.

Hermiona sa prichytila, že sa stráca v jeho strieborných očiach, odrážajúcich tancujúce vianočné svetielka ako zrkadlá, ale Lissanne hlasno odkašľala a vytrhla ju z tranzu. Pozrela na Lissanne, ktorá s významným pohľadom zízala napravo od Hermiony. „Ach, prepáč.“ Otočila sa na svojich dvoch priateľov. „Harry, Ron, myslím, že ste sa ešte nestretli s Lissanne Sheldonovou.“

Obaja chlapci zamumlali svoje pozdravy, ale Lissanne sa ich nedostatkom nadšenia nenechala odradiť. „Ron, rada ťa spoznávam, teda, oficiálne. Tvoja sestra Ginny je so mnou na niektorých hodinách a veľmi ťa chváli.“

Hermiona počula, ako Ron prehovoril prvýkrát po takmer dvoch dňoch.

Odkašľal si. „Áno, aj ona o tebe hovorila dobre.“ No z jeho výrazu Hermiona vedela, že tomu veľmi neverí; Ron jednoducho nedôveroval žiadnym slizolinčanom. Bodka.

Potom Lissanne nasadila ešte žiarivejší úsmev, keď sa otočila na Harryho. „Rada ťa spoznávam, Harry.“ Usmiala sa s väčšou zvodnosťou, než by pätnásťročné dievča malo mať. „Ešte nikdy som nevečerala s pravým hrdinom,“ pochválila ho, pričom jej pohľad zablúdil k jeho čelu.

Namiesto toho, aby bol Harry zaujatý, sa zdal byť rozptýlený, no aj tak sa na ňu zdvorilo usmial. „Rád ťa spoznávam, Lissanne.“

„Ak sme už skončili s touto edíciou 'Zoznámte sa so slávnou osobnosťou,' mohli by sme začať večerať?“ zavrčal profesor Snape.

„Ale, ale, Severus,“ jemne ho pokarhal Dumbledore, „myslím, že je osviežujúce, že študenti dvoch súperiacich fakúlt prekračujú hranice a podávajú si ruky na znak priateľstva.“ Upokojujúco sa usmial na Lissanne. „Myslím, že by sme sa všetci mohli od našej milej novej študentky niečo naučiť o diplomacii.“

Ako zvyčajne, Dumbledorove slová mali na všetkých v miestnosti upokojujúci účinok. Keď dohovoril, na tanieroch pred nimi sa kúzlom objavila štedrovečerná hostina – pečená morka, pečená hus, brusnicová omáčka, pečená zelenina a ako dezert vianočný puding a koláče s mletým mäsom.

Keď všetci začali jesť, profesor Dumbledore si odkašľal a začal: „Tieto ozdoby mi pripomínajú Vianoce, ktoré som ako chlapec strávil na farme mojej tety Grety a strýka Uliho v Bavorsku. Nemohol som mať viac ako sedem alebo osem rokov a môj brat Aberforth chcel…“

Draco hlas riaditeľa ignoroval; jeho pohľad sa sústredil na trojicu vedľa neho. Už absolvoval stovky jedál v tej istej miestnosti ako Hermiona, Potter a Weasley, ale sedával naproti, a tak nikdy nemal príležitosť pozorovať ich jedálenské rituály. Teraz mu to pripadalo ako dobre nacvičený balet, ktorý v ňom vyvolával zvláštne pocity žiarlivosti.

Traja chrabromilčania, počúvajúc Dumbledora, si zjavne neuvedomovali svoj nemý rituál. Hermiona a Harry si presunuli brusnicovú omáčku na malé taniere; Harry ich obidva podal Ronovi. Hermiona si posypala pečenú hus soľou, a potom soľničku podala Harrymu, ktorý si na svoj tanier nasypal takmer polovicu zvyšného obsahu. Harry vzal svoj pohár aj Hermionin a podal ich Ronovi, ktorý nalial Harrymu tekvicový džús a Hermione jablkový mušt. Bola to jasná pripomienka pre Draca, aká blízka bola Hermiona so svojimi dvoma najlepšími priateľmi. Aj keď medzi nimi boli trenice, ich puto zostávalo rovnako pevné. Zrazu si Draco pripadal ako outsider, ktorý sa na to všetko iba díva.

A vôbec sa mu to nepáčilo.

Uvedomil si, že teraz rozpráva profesorka Vektorová o tom, keď bola mladá, ale Dracovi to bolo jedno. Posúval jedlo po tanieri a sledoval ich. Vedel, že by ho to nemalo rozrušiť, ale keď sa naňho Weasley zamračene pozrel ponad vidličku s moriakom a zemiakmi, Draco neodvrátil pohľad. Vedel, že by ho to nemalo ani rozčúliť; nešlo o súťaž. No Weasleyho oči a celé jeho správanie ho vyzývali, a to bola výzva, od ktorej sa Draco nemohol odvrátiť – nie keď musel sedieť tak blízko k vyžarujúcemu priateľstvu medzi dievčaťom, ktoré mu ukradlo srdce, a jeho dvoma najhoršími nepriateľmi.

Hermiona sa k nemu naklonila, ale on neodtrhol oči od ryšavca naproti. Jej hlas mal ostrý tón. „Draco, si v poriadku? Neješ, len si posúvaš jedlo po tanieri.“

Náhle pocítil potrebu, aby bolo všetkým jasné, že aj keď Hermiona môže byť priateľkou tých dvoch babrákov, Draco Malfoy bude ten jediný, kto ju bude bozkávať pod imelom… alebo kdekoľvek inde, kde si zmyslí. Omotal ruku okolo jej ramena, pritiahol ju k sebe a jemne ju pobozkal na spánok, pričom si dal záležať, aby Weasley dobre videl. „Som v poriadku, Hermiona. Len ma zaujali príbehy našich profesorov.“

Ron so znechuteným pohľadom sledoval tú odpudzujúcu scénu. Malfoy sa vešal na Hermionu, akoby mu patrila. Bolo to nechutné. A ten pohľad, ktorým sa naňho Malfoy díval, akoby to robil len preto, aby ho vyprovokoval. Ron sľúbil Harrymu, že sa bude snažiť správať slušne, keď bude Malfoy na blízku, ale ten slizký had to preháňal. Bol na pokraji zúfalstva.

Draco to uvidel v očiach toho druhého chlapca, ale nemal čas reagovať. Jeho ruka, ktorou by použil prútik, bola okolo Hermiony.

Bez varovania Ron vyskočil zo stoličky, ktorá sa zvalila dozadu, a vytiahol prútik. Skôr než ktokoľvek stihol zareagovať, zelený blesk vyletel z konca Ronovho prútika a trafil Draca priamo do hrude, takže sa prevrátil zo stoličky na zem.

****

Pokračovanie nabudúce...

65782