Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Zase polovica, jednak kvôli dĺžke, ale priznávam, že mi zostáva málo kapitol, ktoré som si po sebe prešla a vychytala chyby. Tak trochu naťahujem čas, snáď mi bude odpustené. 

Mimochodom, v druhej časti sa nám vyfarbí nový pár a mňa by zaujímalo, či uhádnete, kto to bude. 

Prebudenie vo vlastnej spálni po takom dlhom čase je stále zvláštne. Salazar tam často len tak leží bez toho, aby otvoril oči, a načúva zvukom, ktoré nie sú správne, kým do jeho vnímania neprenikne starodávna známosť orgovánu a včelieho vosku. Moderný matrac pomáha, rovnako ako pridanie novších úložných prostriedkov a nábytku, ale inak je táto izba presne taká, ako ju opustil.

Je presne taká, ako si ju zariadila Marion, taká, akú ju uprednostňovala až do dňa svojej smrti.

Salazar si na hrad nepriniesol veľa vlastného oblečenia, ale po zistení, že to, čo po ňom zostalo v roku 1039, je neporušené, sa to stalo oveľa menším problémom. Musel sa však vysporiadať sa s domácim škriatkom, ktorý trval na modernizácii polovice jeho šatníka. Nevadí mu to; stojí to za to, aby mal prekliate vrecká. Nemal náladu vrátiť sa k váčkom na opasku.

Oblieka sa do trička a džínsov, pretože to istým učiteľom v škole vadí, ale cez ne nosí jeden zo svojich jemne vyšívaných čiernych habitov. Zlatá výšivka, ktorá mu lemuje rukávy a nadväzuje na golier až po spodný okraj, vyvoláva spomienky, ktoré sú častejšie milé než smutné.

Salazar vždy ráno najprv vojde do svojej pracovne, kde skúma knihy, na ktorých existenciu zabudol, pretože výtlačky, ktoré nosil so sebou, sa v priebehu storočí stratili. Ďakuje bohom, že Rowena vytvorila aktualizačné duplikačné kúzlo, inak by mal na policiach množstvo nečitateľných kníh. Namiesto toho je to hotový poklad. Mnohé zaklínadlá v nich obsiahnuté zabudol, čo sa v jeho veku asi dalo čakať.

"Viete, stále sa mi ťažko znáša predstava, že niekto vstúpi do týchto miestností," povie Salazar portrétu na stene.

Nizarov portrét, ten, ktorý patrí k súprave 995, rozlepí jedno oko. "Nikto neprišiel do tejto haly, hoci si pozval ostatných dovnútra. Vlastne si neviem predstaviť, že by som sa ponáhľal vstúpiť do týchto miestností po tom, čo som z nich bol preč takmer desať storočí."

Salazar prikývne. "Sám si to sotva viem predstaviť, braček. Vieš, ostatné portréty mi hovoria, že ťa na hrade nikdy nevidia."

Nizar sa usmeje. "Pretože som bol dosť rozumný na to, aby som si povedal, že sa nemám túlať. Vzhľadom na to, čo mi bolo povedané, že sa stalo s portrétmi z roku 1017, to bol asi múdry nápad. Niekto by sa mohol pokúsiť o oveľa horšie činy voči mne."

"Ako kópie vo Vstupnej hale." Salazar cítil, ako mu po koži tancuje pichľavý nepokoj. "Viem, že to nesúvisí s Voldemortom - že je to samostatná záležitosť, niekto, kto chcel vytvoriť a potom presadiť puritánske názory na krv a rivalitu. Len mi vadí, že to tak perfektne zapadá do toho, čo chce Voldemort dosiahnuť."

Portrét mlčí, kým Salazar triedi hromadu textov o elixíroch, ktoré po sebe zanechal. Kedysi ich vytvoril oveľa viac, ako si pamätal; dobre, že si vždy robil dôkladné poznámky. Nechce sa o ne deliť so Severusom počas semestra, nie keď je ten chudák už aj tak preťažený pracovnou záťažou tejto školy - číre šialenstvo, že - a vzťahom s Nizarom. Možno na konci semestra. Ten človek je génius a v týchto knihách sú veci, ktoré by sa modernému študentovi Rokfortu mohli hodiť. Severus to rozpozná rýchlejšie ako Salazar, ktorý posledných pár storočí neučil nikoho iného ako dospelých.

"Nie si jediný, kto má Videnie, Salazar Deslizarse," ozve sa napokon Nizarov portrét. "Ak mal tento páchateľ vízie budúcnosti a videl, čo chce Voldemort dosiahnuť, ciele, ktoré sa zhodovali s jeho vlastnými..."

Salazar sa zahľadí na portrét. "Ty a tvoja prekliata logika." Dáva to veľký zmysel, možnosť, ktorou sa naozaj nechcel zaoberať. Ak mohol vidieť Toma Riddla v roku 990, prečo by to isté nemohol urobiť niekto iný po Godrikovej smrti? "Kde je tvoj portrét z roku 1015, hermanito?"

"Býval na tomto hrade a rovnako ako ja nerobil žiadne potulky, ktoré by priťahovali pozornosť, ale ostatné, portréty z roku 995 v mojej fakulte - tvrdili, že už celé stáročia nedokázali nájsť rám portrétu z roku 1015. Možno bol ukrytý, podobne ako tvoj portrét z roku 1015, ktorý sa teraz správne nachádza v slizolinskej spoločenskej miestnosti. Alebo ho nejaký hlupák zničil." Nizar nakloní hlavu. "Viem, že portrét z roku 992 si si vzal so sebou. Prežil?"

"Je neporušený, hoci bez rámu." Salazar sa usmeje. "Z nejakého dôvodu teraz tiež hovorí iba parselsky."

"Lepšie to ako nič. Vzhľadom na reči ostatných o tom, čo som zabudol, by si mu to možno mal ukázať," navrhne portrét.

"To je sakra rozumné. Urobím to."

"Dobre. Aj tak nikdy nie si rozumný, kým si ráno nedáš čaj," pripomenie mu portrét.

"To je stále tvoja chyba!"

Salazar pošle Nizarovi lístok, ktorý sa mu vráti s ospalým, nahnevaným škrabancom: Prečo nemôžeš počkať do školských raňajok, pendejo? 1)

Zamračí sa a skontroluje si hodinky, keď si uvedomí, že Nizara vyrušil o štvrť na päť. Sakra. Už toho veľa nenaspí, ale zabudol, že bratova nespavosť je nevyspytateľné stvorenie. Ospravedlňujem sa, odošle. Pošli po mňa, keď sa zobudíš. Chcel som ti niečo ukázať.

Na to je už, kurva, neskoro. Daj mi len päť minút, aby som si našiel šaty a utopil sa v umývadle, odpovie Nizar.

Salazar zo zdvorilosti dá bratovi desať minút a potom sa premiestni zo svojej obývačky a jej spiacich portrétov priamo k Nizarovi, kde sa už Brice a Elfric zobudili a vedú živý rozhovor v parselčine. "Dobré ráno, braček."

Nizar zdvihne hlavu od stola a potom ho odbije klasickým gestom dvoch zdvihnutých prstov. "Čááááj," zakráka a vďaka škriatkom sa objaví podnos s čajom. Veľká časť z nich je zvyknutá na požiadavku nebyť videný a po stáročiach zotročenia sú to naozaj plaché tvory. "Ďakujem."

Salazar počká, kým obaja vypijú dve šálky čaju. "Tvoj portrét, namaľovaný v roku 995, visí v mojej pracovni."

Nizar sa zatvári. "Aha. Predpokladám, že je dobre, že tam nejaký je. Ako dlho ti trvalo, kým si aktualizoval jeden zo svojich portrétov, Sal?"

"Tri prekliate hodiny na každý z nich," odpovie Salazar. "Nikto nevie, kde je tvoj portrét z roku 1015."

Nizar sa naňho nechápavo pozrie. "Ja som v tej sade? Na to som si vôbec nespomínal. Viem, že nie som v sade 1005, lebo som ti povedal, aby si sa na to vykašľal, už si..." Odmlčí sa. "Už si mal dva. Práve som si uvedomil, že som nikdy nevidel ani náznak sady 1005. Aký bol ten druhý, ktorý máš odo mňa?"

Salazar sa zamračí; zabudol, že sada 1005 existuje. "Tento som si vzal so sebou, keď som odchádzal z hradu." Siahne do vrecka a vytiahne starostlivo zložené plátno, ktoré je po toľkých rokoch v jeho rukách mäkké. Nizar sa zamračí a odsunie podnos s čajom nabok, aby Salazar mohol portrét rozložiť na stôl. "Rok 992, Nizar. Namaľovaný na oslavu dosiahnutia tvojich prvých troch majstrovstiev."

"Ahoj, stará tvár," zasyčí portrét na Nizara a pery sa mu zvlnia v úsmeve. "Vyzeráš o dosť staršie, ako si pamätám."

"Už je to nejaký čas, ale mám podozrenie, že takto som vyzeral, keď sme spolu hovorili naposledy." Nizar sa zadíva na portrét a prehltne. Na obraze z roku 992 má svetlú pleť, ktorá práve začína naberať hnedý odtieň od slnka. Jeho vlasy sú rovnako tmavohnedé ako Salazarove, visia mu po plecia v čudných, špicatých kučerách, ako Nizarove vlasy bojovali proti učeniu sa metamorfnej mágie. Jeho oči sú plné zelenej, zlatej, bronzovej a hnedej, nie intenzívnejšej drahokamovej smaragdovej zelene.

"To... vtedy som sa ešte dosť podobal na to dieťa, hoci naše črty sú rovnaké," povie nakoniec Nizar zlyhávajúcim hlasom. "Salazar, neviem, či som už bol pripravený na to, aby som to videl."

"Možno si to aj tak potreboval," odpovie Salazar. "Tie spomienky sa ti jedného dňa vrátia, hermanito. Nemal by si si zvyknúť na myšlienku, že by si mal prijať celé svoje ja?"

"Ja neviem." Nizar zaváha, kým opatrne preloží plátno a vráti ho Salazarovi. "Viem, že ho nemožno zavesiť vo verejných priestoroch tohto hradu. Bolo by to ako vyvesiť prekliaty transparent oznamujúci moju identitu."

"Nie, nemožno," súhlasí Salazar, pričom si pomyslí Aspoň zatiaľ nie. Jedného dňa sa to ľudia dozvedia. To už videl, aj keď mu jeho nazeranie nedokázalo povedať prečo. Keď ten čas príde, myslí si, že to pomôže niektorým študentom vyrovnať sa s tým, čo sa stalo mladému Harrymu Potterovi. Tí, ktorí boli skutočne Nizarovými vernými priateľmi, budú radi, že je šťastný. "Budeš musieť vykonať aktualizačné kúzlo na tomto, až keď nájdem rám na zavesenie v mojej komnate. Myslím, že by to mohlo napraviť jeho ťažkosti s tým, že hovorí iba parselčinou."

"Dobre. Len mi daj vedieť, kedy." Nizar zívne a naleje si ďalšiu šálku čaju. Potom Salazarovi porozpráva o dlhom rozhovore, ktorý mal včera večer so Siriusom Blackom.

"Aspoň to je pokrok," povie Salazar. "Black má potenciál, ktorý by som rád videl naplnený, a ty si zaslúžiš... zaslúžiš si rodinu, braček."

Nizar natiahne ruku a švihne ho po hlave. "Ja jednu mám. Sedí vedľa mňa a je hlúpy. Ako reagoval Severus na to, že si ho informoval o portrétoch vo Vstupnej hale?"

"Veľmi stíchol. Verím, že premýšľal nad dôsledkami, z ktorých ani jeden nie je dobrý. Severusa aj Minervu rozveselila predstava, že portréty opravujú ich nepokazené mladšie verie. Hneď ako sa tak stane, natrvalo začarujem tie rámy, aby sa zabránilo manipulácii. Ak sa nájdu, rád by som celú sadu 1005 presunul dolu, aby bola tiež umiestnená oproti sade 1035," povie mu Salazar. "Myslím, že každému, kto navštívi tento hrad, by sa mala pripomenúť skutočnosť, že sme sa nenarodili starí a scvrknutí."

Nizar naňho prekvapene pozrie. "Celá sada 1005 nie sú len Zakladatelia. Je to každý učiteľ v škole, ktorý sem prišiel a zostal."

"Je to tak? Možno som zabudol na taký podstatný detail," povie Salazar sucho. Je to uznanie, ktoré už dávno treba. "Možno by sme mali byť konkrétnejší, pokiaľ ide o našu mládež počas zakladania, a portréty z roku 995 by mali byť umiestnené dole. Započítali sme len päť, hermanito. Je ich viac."

"Joder de mierda," 2) zamrmle Nizar zdesene a položí hlavu späť na stôl.

Salazar raňajkuje so zvyškom personálu, čo poteší Minervu, Nizara, Severusa, Filiusa, Auroru a prípadne aj tú umelkyňu, Sašu. Albus Dumbledore skrýva svoj skutočný názor na vec úsmevmi a žmurkaním, ktoré Salazara nesmierne dráždia. Nemá rád falošnú láskavosť a príliš si pamätá, aký bol Nizar v roku 990, aby sa cítil príliš šľachetný. Je zdvorilý, ale zdvorilosť je všetko, čím to prekliate žmurkanie dokáže oceniť.

Rozpráva sa s tými, ktorí chcú, ale väčšinu času trávi pozorovaním študentov. Niektorí z nich sa jeho prítomnosti prispôsobili celkom dobre a najrýchlejšie sa na jeho pobavenie prispôsobili tí, ktorí sa narodili v nemagických rodinách. Táto partia má v sebe zabudovanú flexibilitu, ktorú deti z magických domácností často nemajú, pretože sú ponorené do televíznych príbehov, piesní v rádiu a majú široký prístup k rôznym druhom písaného slova. Slizolinčania sú nadšení - aspoň tí, ktorí sa nechcú pridať k Voldemortovi. Tí, čo majú temné znamenie, alebo tí z rodín, ktoré sú pevne zviazané s krvnými predsudkami... nad tými si Salazar takmer zúfa.

"Aký plášť?" Nizar sa spýta Salazara, keď nasleduje svojho brata na siedme poschodie. Nizar už súhlasil so Salazarovou prítomnosťou na jeho prvej hodine v ten deň, ak Salazar použije kúzlo neviditeľnosti, aby ich všetkých nerozptyľoval. "Lupin povedal, že mám plášť. O čom to hovorí, Sal?"

"Prišiel si k nám vo vlastníctve s plášťom neviditeľnosti," povie Salazar. "Precízne vyrobený, taký, aký sme ešte nevideli. Keď si súhlasil s obrazom, dal si mi ten plášť do úschovy, a ak by bolo treba, aby som bol v bezpečí. Podzemie ho momentálne využíva."

"Potom som rád, že stále chráni ostatných. Nie je to tak, že by som potreboval neviditeľný plášť," povie Nizar. "Kúzlo, Sal."

Salazar na seba začaruje kúzlo neviditeľnosti pred odbočkou do chodby, ktorá vedie do učebne. Nizar pozdraví partiu študentov zo zmiešaných fakúlt čakajúcich pri gobelíne, takých, ktorí sú blízko dospelosti, ale nemá pocit, že by prekročili tento prah - teda šiesty ročník. Je to znepokojivo malá skupina desiatich. Salazar sa zamračí; to znamená, že toľko ľudí z tejto vekovej skupiny vôbec nedostáva užitočné lekcie obrany.

"Dnes niečo iné, pane?" spýta sa jediná študentka vo farbách Helgy.

"Trochu. Celý tento týždeň bude z nutnosti iný." Nizar trikrát prejde pred stenou, kým sa neobjavia tie začiernené dvere. Zatlačí ich a gestom vyzve všetkých, aby vstúpili dovnútra.

"Do čerta," zašepká jediné dievča v slizolinských farbách.

"Je to múzeum alebo hromada odpadkov?" spýta sa chlapec v chrabromilských farbách, zdvihne z podlahy opustený habit a zvedavo si ho prezerá.

"Možno je to oboje," odpovie Nizar. "Počúvajte. Keď som prvýkrát zistil, že niekto vytvoril tento priestor, hneď som si spomenul na tréning súbojov."

Mladík v Roweniných farbách sa obzrie okolo seba. "Schovávačka. To by určite bola správna výzva."

"Áno, ale..." Nizar zaváha. "Domáci škriatkovia. Ich pôvodná zmluva so školou sa našla ukrytá v tejto miestnosti. Toto miesto sa volá Miestnosť, kde je všetko ukryté. Som si istý, že dokážete rozoznať dôsledky tohto faktu."

Slečna Changová z Bystrohlavu, ktorá sa nebála priblížiť k Salazarovi a porozprávať sa s ním, sa zatvári nešťastne. "Ak bol na tomto mieste ukrytý jeden dôležitý dokument, potom by tu mohlo byť ukrytých veľa dôležitých vecí. Ak sa pustíme najprv do súboja, riskujeme, že zničíme niečo nenahraditeľné."

"Presne tak." Nizar prekríži ruky a rozhliadne sa po miestnosti. "Okrem toho je toto miesto obrovské. Každá trieda mi po zvyšok týždňa bude pomáhať prehľadávať túto katastrofu. Piataci a starší majú schopnosť kontrolovať zatvorené nádoby, či v nich nečíhajú pasce, ktoré môžu ublížiť, takže vy budete tí šťastlivci, ktorí budú mieriť svojimi prútikmi na zatvorené skrine, škatule, kufre alebo čokoľvek iné, čo nájdete. Ak objavíte pascu, o ktorej si myslíte, že je nad vaše sily, nepokúšajte sa ju otvoriť; pošlite mi patróna a ja vám prídem pomôcť. Na Rokforte chýba veľa vecí, ktoré by nemali, a toto je jedno z miest, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou nájdu - ak neboli zničené. Skôr než začnete fňukať, že ste upratovači, majte na pamäti, že ja budem robiť presne to isté, čo vy."

"Nechcela som fňukať, profesor," povie ich osamelé slizolinské dievča a zamračí sa. "Chcela som navrhnúť, aby sa do toho zapojil aj profesorka Willowoodová. Ten habit, ktorý zdvihol Jack - ten je starý. Veľa z toho by možno bolo treba zvážiť pre múzeum."

Nizar vyzerá zaujato. "Máme v čarodejníckej Británii múzeum, slečna Bhatiaová?"

"Nie," povie slečna Bhatiaová, "ale mali by sme mať."

Bratovo zaujatie sa zmenilo na úplné sklamanie. "Rokfort je v čarodejníckej Británii najbližšie k múzeu, áno?"

"Ehm, áno, pane," odpovie ďalší vo farbách Roweny.

Salazar si zahryzne do pery, aby sa nezasmial na parselčine, ktorú si Nizar dopraje. "Tak dobre. Na obede sa porozprávam s profesorkou Willowoodovou, pretože ste nastolili správnu otázku, a ak budem musieť to prekliate múzeum otvoriť sám, tak to urobím. Bohovia, ani sa nedivím, že všetci majú z dejepisu takú bezútešnú známku!"

Bezútešnú? Salazar sa snaží nemračiť. Ešte sa nestretol s tým, kto tu študentov učí dejepis. To bude musieť napraviť, ale dá im týždeň, aby si na to zvykli. Nikdy nie sú pri jedle; ten inštruktor by sa ho mohol sakramentsky báť.

Salazar odíde, keď sa študenti dostatočne rozptýlia. Nizarov nápad je dobrý; neskôr sa v tej hromade odpadkov prehrabú sami. Práve teraz by bol radšej, keby Nizarovi študenti mali možnosť sami rozhodnúť o tom, čo nájdu.

Celé dopoludnie strávi tým, že vchádza do tried a vychádza z nich pomocou kúzla neviditeľnosti a Rokfort mu zdvorilo dovolí prekĺznuť cez malé otvory, ktoré vytvorí v stenách. Nerád špehuje tých, ktorí sú zdanlivo jeho spojencami, ale ľudia, ktorí si uvedomujú, že sú pozorovaní, menia svoje správanie. Chce vidieť, akí sú učitelia Rokfortu, keď sa cítia bez zábran na svojom vlastnom území.

No. Mimo výzvy, ktorú poskytujú študenti, v každom prípade.

Minerva je v transfigurácii sláva na pohľadanie. Nikdy si neuvedomil, že je animagus, a jej mačacia podoba sa mu zdá celkom vhodná pre levicu. Filius je veselá kopa a výborný učiteľ čarovania. Barnaby Harper je na hodinu hudby príliš kyslý; Salazar má podozrenie, že tento muž s učením už takmer skončil. Ponúkaný repertoár je tiež naozaj prekliato nudný a nespomína nič o nemagických melódiách.

Vyučovacie metódy Rubeusa Hagrida sú zábavné, študenti dávajú pozor a ten človek sa vyzná vo svojich stvoreniach. Výborné. Nizar hovorí, že Hagrid dokonca napreduje na hodinách levitácie, čo je ťažké kúzlo na učenie, keď už máte detstvo za sebou. Ak tá rasistická zlátanina Peter a Wendy 3) mala v niečom pravdu, bola to detská ohybnosť a viera.

Pomona Sproutová je dobrá učiteľka, ale jej učebné osnovy nepokrývajú takmer nič, čo Salazara nesmierne frustruje. Je ideálne vedieť, ako prežiť vystavenie sa smrteľným rastlinám alebo ako sa starať o iné, rovnako smrteľné, ktoré však majú skutočné využitie v mágii, ale v bylinkárstve je toho oveľa viac.

Eustas Viridian má malú alchymistickú skupinu. Viridian je síce starý čarodejník, ale vo svojom predmete sa vyzná. Quintinus Stirling pre štúdium ghúlov má svojich oddaných nasledovníkov, rovnako ako Cassandra Shafiqová pre svoje zaujímavé lekcie z teórie mágie. Učiteľ dejepisu nemá v ten deň žiadne hodiny, takže Salazar prejde na staroveké runy. Trvá mu asi päť minút, kým sa rozhodne, že priezvisko Bathsheda Babblingová musí byť nejaká kliatba. Tá žena je dosť informatívna, ale Salazar ešte nikdy nevidel, že by niekto používal kruhové dýchanie len preto, aby nikdy nemusel prestať hovoriť.

Sasha Willowoodová je trochu prísna, ale úžasná medzi tými študentmi, ktorí vyrástli z detských výstrelkov a teraz dávajú pozor. Vyučuje umenie a jeho históriu bez toho, aby sa zaujímala o magické či nemagické postavenie umelca, čo je v Británii vzácne.

Salazar chce Charity Burbageovú uškrtiť. Prečo žena, ktorá ani raz nežila v nemagickom svete, vyučuje predmet s názvom Život a zvyky muklov? Nemá absolútne žiadnu prekliatu predstavu o tom, čo preberá. Odíde z tej miestnosti skôr, než podľahne nutkaniu rozbiť si hlavu o stenu.

Salazar ide na obed v zlej nálade. To je úplne sabotovaná hodina, a zdá sa, že na nej okrem toho nechodí veľa študentov. Niet sa čomu čudovať, vzhľadom na to, aké nezmyselné sú hodiny. Netuší, ako ten strašný nedostatok riešiť s Albusom Dumbledorom bez toho, aby stratil nervy.

Nizar počká do konca jedla, kým ho osloví v parseltčine. "Špehuješ zvyšok personálu, brat?"

"Áno. Zatiaľ som spokojný so všetkým okrem muklovských štúdií. Charity Burbageová vyzerá ako milý typ, ale nemá ani poňatia, o čom hovorí."

Nizar prikývol. "To som počul od viacerých študentov. Kto zostal?"

"Aritmatika a Septima Vectorová, Aurora Sinistrová a astronómia, Rolanda Hoochová a jej hodiny lietania, učiteľ dejepisu, Cuthbert Binns, veštenie a Trelawneyová a tvoj Severus."

Za to si vyslúži zazretie. "Ten človek mi nepatrí, Sal."

Salazar sa usmieva. "Vždy som si myslel, že je to tak trochu vzájomné."

"Keď už hovoríme o problémoch so skutočným, našťastie bývalým vlastníctvom... škriatkov. Slečna Grangerová nadhodila zaujímavú myšlienku," povie Nizar a upúta Salazarovu pozornosť skôr, ako sa stihne rozhodnúť, či odíde od stola prvý, alebo zdvorilo počká, kým sa väčšina ostatných odporúča.

"A čo navrhuje najbrilantnejší z Chrabromilčanov?" Salazar sa spýta.

Nizar otvorí ústa, odmlčí sa a pozrie sa naňho. "Ty ju poznáš."

"Viem o nej," spresní Salazar. "Ale to, čo si pamätám, je otupené tisíckami rokov, braček. Tú mladú ženu poznám skôr vďaka tomu, čo priniesli posledné dni."

"To je fér." Nizar sa stále zdá byť znepokojený tou dávnou známosťou. "Škriatkovia prestali preverovať hostí našej školy. Navrhla, že podľa podmienok zmluvy by bolo rozumné, aby to opäť robili."

Salazar odolá nutkaniu zanadávať si v akomkoľvek jazyku, pretože by to nepochybne bolo hlasné. "Neuvedomil som si, že prestali. Popoludní navštívim škriatkov osobne. Presne viem, aké druhy by som najradšej držal mimo týchto múrov."

Nizar sa usmeje. "Myslel som si, že v súčasnosti by si mohol byť tým najlepším človekom, ktorého sa opýtať, áno."

Po obede sa pozrie na Rolandinu a Septimu triedu. Rolanda Hoochová je náročná a spravodlivá. Salazar sa čuduje, prečo učí len mechaniku letu a starostlivosť o metly, ale nič o samotnom dreve alebo o tom, prečo sú niektoré stromy lepšie na let ako iné. Ďalšia medzera v učebných osnovách; iritujúce.

Salazar takmer zakľaje Vectorovú za to, ako sa na jej hodinách správa k slizolinským študentom, čo podľa Nizarových slov je možno zlepšenie oproti minulosti. Nie je povýšený nad to, aby tejto žene nahnal strach pred bohmi, ak nezačne všetkým svojim študentom ponúkať rovnakú úroveň spravodlivosti a trpezlivosti, akú poskytuje ostatným trom fakultám.

Pozrie sa na škriatkov, z ktorých všetci sú nadovšetko ochotní obnoviť bezpečnosť, ktorú škole poskytovali predtým. To je pravdepodobne najmenej stresujúca vec, ktorú v ten deň robí.

U Severusa usúdil zle; zdá sa, že ten človek v utorok popoludní vôbec nemá vyučovanie. Salazar si nájde čas, aby sa poprechádzal po triede, ktorú Severus používa a ktorá má dobré osvetlenie vytvorené kúzlami na falošných oknách, ktoré odrážajú denné svetlo zvonku. Poškodené pracovné stoly boli opravené alebo vymenené, hoci na policiach vidí prázdne miesta, na ktorých museli byť prísady do elixírov, kým sa druháci nerozhodli, že si uprostred hodiny usporiadajú súbojovú vojnu kvôli domnelej urážke. Do stredajšej polnoci nemôže navštíviť hodinu astronómie Aurory Sinistrovej a obáva sa, aké učivo tam nájde.

Salazarovi sa hneď nepáči veštiareň, pretože na to, aby sa do nej študenti dostali, musia liezť po prekliatom povrazovom rebríku. Pod rúškom neviditeľnosti sleduje, ako po rebríku vystupuje štvrtý ročník Chrabromilčanov, jeden mrzutý študent za druhým. Potom sa zamračí a použije trochu kúzla, aby ten prekliaty rebrík visel rovno, keď si všimne, že slečna Kondorová má problémy vyliezť po povrazovom rebríku s nemagickou protézou nohy, ktorá vyzerá byť zle vyrobená. Rozmýšľa, či sa môže mladej Chrabromilčanky opýtať na jej osud bez toho, aby ju urazil alebo vydesil.

Položí ruku na hradnú stenu a požiada Rokfort, aby mu ukázal vnútro tej hornej veže, aby sa tam mohol premiestniť bez toho, aby na niekom alebo na niečom pristál. Potom sa premiestni úplne dozadu miestnosti a hneď sa snaží, aby sa nezadusil oblakom strašného kadidla.

Salazar sa rozhliadne a zamračí sa. V miestnosti je šero, vzduchom sa doslova tiahnu oblaky dymu z kadidla. Vzdá to a zakryje si nos a ústa dýchacím kúzlom, aby odfiltroval kadidlo vo vzduchu skôr, ako sa jeho pľúca vzbúria proti tej nechutnosti. V miestnosti je príliš horúco, čo podnecuje okamžitý pocit ospalosti, ktorý kadidlo pravdepodobne ešte zhorší. Rozmýšľa, ako často atmosféra v tomto uzavretom priestore spôsobuje ostatným nevoľnosť.

Namiesto stolov sa v miestnosti nachádzajú lacné repliky nemagických vešteckých pomôcok: okrúhle stoly pokryté obrusmi s východným vzorom, v strede každého z nich sú zasadené krištáľové gule. Nad každým stolom visia perforované lampy marockého štýlu, ktoré sotva osvetľujú pracovný priestor študenta. Žiadne dieťa nevyzerá, že by sa tešilo, že je v tejto miestnosti... okrem Ginny Weasleyovej, ktorá má na tvári úsmev, ktorý sotva maskuje hnev pod ním. Zaujímavé.

Chrabromilčania čakajú s mrmlaním a pocitom rezignácie, kým do miestnosti spoza závesu vzadu konečne vstúpi Sybill Trelawneyová. Keby Salazarovi nebolo vopred známe, že naozaj má vešteckú iskru, hneď by túto hodinu považoval za ešte väčší žart ako prekliate Život a zvyky muklov.

Trelawneyová má také veľké a hrubé okuliare, že jej takmer zakrývajú tvár. Vlasy jej zahaľuje šatka, na sebe má najmenej tri šály a množstvo šperkov na jej osobe vyzerá, že ju doslova zaťažuje. Oblieka sa ako niekto, kto videl Cigána len v televízii, namiesto toho, aby vyhľadával pravých Rómov, tých, ktorí by opovrhli tým hanlivým výrazom aj Sybilinou smiešnosťou v kopírovaní tohto stereotypného vzhľadu.

"Dnes, moji milí, budeme pokračovať v našom štúdiu nazerania na pravdy, ktoré sa skrývajú v krištáľovej guli." Trelawney má mäkké hlasové prejavy človeka, ktorý bol omámený. "Na hrade máme, samozrejme, hosťa. Dovolím si tvrdiť, že jeho prítomnosť zmení to, čo by ste za normálnych okolností mohli vidieť. Smrť je na obzore a jeden z vás zomrie ešte pred príchodom leta."

Slečna Weasleyová hneď zdvihne ruku. Trelawneyová sa zatvári uštipačne, kým na ňu ukáže, aby prehovorila.

"Jeden z nás teda? Hovoríte, že Harry je mŕtvy od začiatku semestra, profesorka," povie slečna Weasleyová s rozšírenými očami a tónom dokonalej nevinnosti. "Vrátil sa k nám zo záhrobia?"

Trelawneyová sa nafúkne a hodí si cez plece koniec jedného zo svojich trblietavých šálov. "Nikdy som nešpecifikovala, že je mŕtvy, slečna Weasleyová. Povedala som, že prešiel mimo môjho dohľadu, čo často znamená závoj."

"Zvláštne, myslela som si, že už aspoň pätnásťkrát povedala, že je mŕtvy," zamrmle si slečna Holmesová popod nos.

Trelawneyová zúži oči. "Človek s videním si vždy musí dávať pozor, aby sa nepozeral príliš hlboko do osudu, moji milí. Predchádzajúce dva roky našej známosti som varovala pána Pottera, že ho v budúcnosti čakajú strašné veci, a on na moje varovania nedbal. Modlím sa, aby ste vy všetci konali inak."

Salazar sa zamračil. To v ňom vyvoláva spomienky spred dávnych vekov.

"Tak veštenie je nezmysel, však? Koľko druhov veštenia existuje?" opýtal sa raz svojho brata.

"Hm - pravdepodobne viac ako štyri, o ktorých viem?"

"Mám podozrenie, že si mal hrozného učiteľa."

Nizar v rozčúlenom hneve: "Je dramatická, hrozná a na každej hodine mi predpovedala smrť."

"A to by bolo ako často?"

"Trikrát do týždňa."

Na rozdiel od ostatných hodín Salazar zostáva celý čas. Je svedkom úplne zbytočnej hodiny civenia do kryštálu, ktorý nie je dobrým nástrojom, ak človek skutočne nemá talent na prekliate nazeranie! Trelawneyová je nespokojná s tými študentmi, ktorí úprimne tvrdia, že nič nevidia, a plná chvály pre tých, ktorí si očividne vymýšľajú čo najdramatickejšie nezmysly, o ktorých dokážu hovoriť. Obzvlášť hrôzostrašný je ten jedného mladíka, ktorý predpovedá vlastnú smrť, ktorej je svedkom cez objektív kamery.

Druhý mládenec pri jeho stole sa nakloní, keď Trelawneyovú vyruší slečna Weasleyová, ktorá veselo plní vzduch metlobalovými štatistikami na budúce zápasy, ktoré sú tak dobre podané, že sa ich musela naučiť naspamäť z predchádzajúcich zápasov. "Nezopakoval si práve to, čo sa ti stalo, keď si bol skamenený v našom prvom ročníku?"

Blonďavý chlapec pokrčí plecami. "Niežeby som si to prekliato dobre pamätal, však?"

Salazar počká, kým sa posledný študent prebije dolu po povrazovom rebríku a zatvorí za sebou padacie dvere, a potom zruší kúzlo. "Sybila Trelawneyová. Myslím, že je načase, aby sme si pohovorili."

__________________________________

1) pendejo (špan.) - hlúpy, hlupák.

2) Joder de mierda. (špan.) - Do riti.

3) Peter Pan. https://en.wikipedia.org/wiki/Peter_and_Wendy