Preklady fanfiction Harryho Pottera

Trelawneyová vyskočí a zatočí sa vo vzduchu, čím odhalí, že je o čosi svižnejšia, než predstiera. "Vy!" Jej hlas je ostrejší, stráca časť svojho šepotu. "Je dosť neslušné špehovať druhého, viete!"

"Považujem to za neslušné len vtedy, keď to nie je nevyhnutné." Salazar blúdi po miestnosti, akoby si až teraz všímal jej nezvyčajnú, smiešnu výzdobu. "Viem, že máš nejaký dar videnia, Sybila Trelawneyová. Zaujímalo by ma, prečo sa tak veľmi snažíš zadusiť život v ňom aj v každom talente, ktorý by si mohla nájsť medzi svojimi študentmi."

Trelawneyová sa povýšenecky vzpriami. "V tomto semestri som si už vypočula jednu krutú ženu, ktorá znevažovala moje nadanie, Slizolin! Od vás to už nebudem počúvať."

Salazar sa na ňu pozrie. "Či si práve nepočula moje uznanie, že máš dar? Si celkom dobrá v tom, že počuješ a vidíš len to, čo chceš vidieť, však?"

Trelawneyová naňho hľadí spoza obruby svojich hrubých okuliarov. "Ako by ste mohli vedieť o mojom nadaní?"

"Som majstrom veštenia, Sybila Trelawneyová. Bolo to moje prvé magické nadanie, ktoré sa prejavilo po tom, čo som prehovoril v parselčine a dokázal, že stále nasleduje moju pravú krvnú líniu. Videl som obrazy na vode už od svojich najrannejších spomienok. Bol som učiteľom veštenia v tejto škole pri jej založení, kým do Rokfortu nenastúpil iný a nemohol na seba prevziať časť tohto učiteľského bremena, keďže som učil aj astronómiu, elixíry - čo vtedy zahŕňalo aj bylinkárstvo -, zemskú reč pre tých, ktorí mali prostriedky na to, aby počuli zem pod nohami, jazyky, vedy a čítanie počasia. Môj rozvrh bol dosť nabitý; jedinou záchranou v tých začiatkoch bolo, že našich študentov bolo ešte málo, nie stovky ako dnes. Tie počty prišli až po skončení prvého desaťročia Rokfortu."

"Porozumenie rastlinám, zemského živlu a čítanie hviezd," zamrmle Trelawneyová. "Učili ste teda len nazeranie?"

"Učil som všetky nástroje, Sybila Trelawneyová, čo je všetko, čo môže každý učiteľ robiť, kým si študent nenájde prostriedok veštenia, ktorý mu vyhovuje. Aspoň túto časť učíš správne, ale potom kritizuješ tých, ktorí nedokážu používať všetky nástroje, ktoré im poskytneš. Ako to povzbudí študenta, aby si našiel vlastné prostriedky?" spýta sa Salazar, sadne si na jeden z okrúhlych stolov a zahľadí sa na ňu.

Trelawneyová sa zamračí, viditeľne nespokojná. "Neveria, že mám niektoré z nadaní, ktoré mám. Tí z nás, čo majú Pravé Videnie, sú vždy prenasledovaní, vždy osočovaní a považovaní za bláznov..."

"Hlúposť," preruší ju Salazar. "Úplný a totálny nezmysel. Nie je to tvoj talent, ktorý považujú za falošný, ale všetky prívlastky, ktorými sa obklopuješ. Nič z toho nie je potrebné na to, aby bol tvoj dar užitočný."

Trelawneyová sa tvári urazene. "Ako sa opovažujete! Moje vnútorné oko funguje len vtedy, ak som mu poskytla vhodnú atmosféru!"

"Dusnú, tmavú a zadúšajúcu výparmi?" Salazar pokrúti hlavou. "Takú som nikdy nepotreboval. Žiadny skutočný majster veštenia nepotrebuje tieto nezmysly." Venuje jej ďalší skúmavý pohľad. "Nikdy si nebola riadne vyškolená, aby si ovládala svoj dar, však?"

"Prešla som siedmimi rokmi školy na Rokforte, z ktorých posledné štyri boli celé venované vešteniu!" odvetí Trelawneyová ostrým hlasom. "Profesor Thorn..."

"Bol skutočný šarlatán a podvodník. Je zázrak, že si sa vôbec niečo naučila. Našťastie máš skutočnú iskru, inak by si márnila čas," preruší ju Salazar a zjemní hlas. "Od roku 1980 si predniesla najmenej tri pravdivé proroctvá, Sybila Trelawneyová, a vzhľadom na povahu tvojho primárneho daru si ich vôbec nepamätáš."

Trelawneyová si náhle sadne oproti nemu. "Ja?" spýta sa. Teraz ju počuje poriadne, skôr hladko hláskovaný prízvuk z juhozápadného Anglicka než šepotavé nezmysly alebo uštipačnú ostrosť.

"Ty. Tie proroctvá majú takú nebezpečnú povahu, že sa nikto neodváži povedať, čo si povedala, ani prezradiť, že si to bola ty, kto ich vyslovil, aby ti nešlo o život," povie jej Salazar. "Dokonca máš pravdu aj v prípade Harryho Pottera, hoci si hlúpo predpokladala jeho smrť. Povedala si, že sa ti stratil z dohľadu, a to je celkom pravda - existuje mágia, ktorá by ti zabránila, aby si z neho vôbec niečo videla."

Trelawneyová si zloží okuliare a prižmúri oči, keď si ich čistí okrajom šálu. Kovové vlákna tej látky pravdepodobne nerobia šošovkám dobrú službu. Potom si ich nasadí späť na tvár. "Myslím, že okrem Albusa ste prvý človek, ktorý sa o mojom dare vyjadril láskavo."

"Chcel som sa s tebou porozprávať skôr, ale na tej porade zamestnancov, ktorú minulý mesiac zvolal Lucius Malfoy, si nápadne chýbala."

Vypustí z úst dámske odfrknutie. "Nikdy si nevšimne, či som prítomná, alebo nie. Prečo by som sa mala bezdôvodne obťažovať?"

"V prípade Luciusa Malfoya je to celkom správny postoj." Salazar sa nakloní na stoličke, aby lepšie videl viac jej tváre ako tie príšerné okuliare. "Mám právomoc vyhnať ťa z tohto hradu, Sybila Trelawneyová, pretože si neplnila svoju úlohu učiteľky detí. Radšej by som to nerobil, pretože vidím, že máš potenciál byť veľkou inštruktorkou veštenia, a nie obvinenou podvodníčkou v šarlatánskych šatách."

Trelawney nahrbí ramená. "Rokfort je mojím domovom," zašepká, ale nie sú to éterické znejúce nezmysly. V jej hlase je strach.

"Nesúhlasím s tým, robiť z druhých bezdomovcov. Ak by si mala odísť zo svojho postu, budeš zaopatrená," odpovie Salazar, jeho hlas je pokojný a vyrovnaný. "Prečo nemáš okrem tohto hradu žiadny iný domov, kam by si mohla ísť?"

Odfrkne si a vytiahne vreckovku s kryštálmi našitými po okrajoch. "Rozvod. Strašný. Odmietla som sa vzdať moci mena svojej rodiny a Hieronymus Higglebottom nemohol zniesť predstavu, že by sa žena úplne nepodriadila jeho mužskej autorite. Hneď som vedela, že som urobila strašnú chybu, ale náš rozvod prebehol cez muklovské súdy a..." Utrela si oči. "Sudca vyhlásil, že on je v práve a ja som sa mýlila, keď som nebola ochotná plniť to, čo on vyhlásil za moje manželské povinnosti. Prišla som o všetko."

Salazar naprázdno premýšľa o tom, že zabije toho Higglebottoma a možno aj dotyčného nemagického sudcu. "Je mi to veľmi ľúto. Ako som však povedal, verím, že máš potenciál. Filky?" zavolá a o chvíľu sa objaví škriatka. "Veľmi sa ospravedlňujem, že som ťa obťažoval, drahá, ale mám jednu prosbu."

"Vôbec neobťažovať, profesor Salazar," povie Filky s úsmevom. Nevzdala sa myšlienky na škriatkovskú utierku, ale namiesto štandardnej rokfortskej bielej je to jemná nebeská modrá, ktorá veľmi dobre dopĺňa jej vzhľad. "Čo potrebuje profesor Salazar?"

"Keby si bola taká láskavá, vymenuj moje magické schopnosti, prosím."

Filky prikývne. "Profesor Salazar Slizolin je zo starobylého Hadieho rodu v Gipuzkoa, volajú ho Smaragdový plameň západu. Je to predný majster elixírov uznávaný Španielskom a Veľkou Britániou, ktorý ovláda magické majstrovstvá veštenia, astrologickej mágie, mágie mysle, zemehovorstva a bylinkárstva. Je zakladateľom Rokefóþu a je strážcom západnej mágie na Rokforte." Potom sa zamračí. "Profesor Salazar by mal mať majstrovstvo aj v transfigurácii a čarovaní, ale nemá."

Salazar zdvihne obočie. transfigurácia a čarovanie ho neprekvapujú, ale ešte nikdy nepočul škriatka vyhlásiť, že by ich mal ovládať. V očiach škriatkov je typické, že ich má, alebo nemá. "Ďakujem. Prosím ťa, povedz mi o magických majstrovstvách Sybily Trelawneyovej, Filky."

Filky vyzerá nervózne. "Profesorka Trelawneyová byť mať magické majstrovstvo v aritmancii a niťovej mágii, ale to je všetko."

"To nie je možné!" vykríkne Trelawneyová. Filky sa zľakne a okamžite si dá ruky nad hlavu, aby odvrátila prípadné údery.

"Filky, môžeš ísť. Nie je to tvoja chyba," povie Salazar a pozrie na Trelawneyovú. "Ticho. Nikdy si nebola riadne vycvičená vo veštení. Neprekvapuje ma, že v ňom neovládaš vôbec nič. Aritmetika a niťová mágia sú tiež užitočné. Nepodceňuj ich hodnotu pri veštení."

Trelawneyová začne poťahovať a zloží si okuliare, aby si mohla utrieť tvár šatkou s koráľmi. "Čo by ste mi teda navrhovali? Nemôžem ďalej učiť, keď na to nemám oprávnené prostriedky!"

Salazar prevráti oči, kým jej tvár zakrýva látka. "Nauč sa to. Máš pred sebou toho, kto to môže naučiť, Sybila Trelawneyová. Môžeš sa naučiť byť lepšia, a ak to dokážeš, získaš rešpekt, po ktorom tak zúfalo túžiš."

Trelawneyová si nasadí okuliare. "Naučíte ma to?" Zamračí sa. "Domáci škriatok je jedna vec. Ako mám vôbec vedieť, že máte pravé videnie?"

Salazar pokrúti hlavou a vytiahne prútik. Nerád pracuje so sklom, ale nie je to nemožné. Trikrát udrie prútikom po krištáľovej guli na stole a cíti, ako mu ubúda energia, keď vyvoláva skôr minulosť než budúcnosť. "Pozri sa, Sybila Trelawneyová. A prosím, zváž, či si zaobstaráš gule z pravého kremeňa. So sklom sa pracuje veľmi, veľmi ťažko pri akejkoľvek úrovni zručnosti."

Trelawneyová sa naňho podozrievavo pozrie a potom skloní hlavu, aby si glóbus prezrela. "Ale - to je..." Položí si ruku na ústa.

"Minulosť, áno. Do tej je oveľa ťažšie nazerať. Čo vidíš?" Salazar sa zvedavo spýta. "Ja som len požiadal guľu, aby ti ukázala niečo, čo si potrebuješ pripomenúť."

"Je to môj... môj pohovor na miesto učiteľa veštenia po odchode profesora Thorna do dôchodku. S Albusom. Až na to, že som..." Sibyla sa nakloní od gule. "Vyslovila pravdivé proroctvo. Nepočujem, čo sa hovorí, ale moja tvár, ten výraz - raz som mohla byť svedkom toho, ako portrét mojej prastarej mamy Cassandry demonštroval, aké sú to chvíle. Hovoríte mi pravdu."

"Určite som nemal dôvod klamať." Salazar ťukne do gule, aby tú časť veštenia zrušil skôr, než ho ešte viac vyšťaví. "Moja ponuka stále platí, ale len dnes, Sybila Trelawneyová."

Trelawneyová si zahryzne do pery. "Bolo by to tajné? Nechcem, aby sa niekto dozvedel, že som bola taká... taká nepripravená."

Salazar si v tej chvíli uvedomí, že Trelawneyová je mladšia, ako si myslel, nemá ešte ani štyridsať. "Nikomu to nepoviem, ale ako sa budeš zlepšovať, ostatní si to všimnú," povie. "V tej chvíli je na tebe, čo im chceš v súvislosti s tým zlepšením povedať. Ale preboha, umožni týmto študentom prístup do tejto veže spôsobom, ktorý nezahŕňa šplhanie po lane! Vedela si, že jeden z tvojich študentov to robí so prekliatou protetickou nohou?"

Trelawneyová niekoľkokrát zažmurká ako sova so širokými očami. "Ehm... nie. Je to... lano bolo vždy také. Jediný ďalší vstup do tejto veže je cez moju kanceláriu."

Salazar odolá nutkaniu zaboriť si tvár do dlaní. "Samozrejme, že je. Dovolíš mi, aby som to opravil, Sybila Trelawneyová? Môžem to urobiť bez toho, aby som porušil nedotknuteľnosť tvojej kancelárie pridaním schodiska pod túto vežu."

"To by bolo - počula som veľa sťažností na povrazový rebrík," pripustí. "To by bolo prijateľné. Vy ste - nie ste taký človek, akým som si myslela, že budete, Salazar Slizolin. Ani váš brat nie je taký, hoci je cítiť osudom."

Salazar na chvíľu zovrie čeľusť. Všimol si to u Nizara od ich prvého stretnutia a je to druh zovretia, ktorý ho vždy nechával v tichom strachu, že by mohol brata kedykoľvek stratiť v prospech tej číhajúcej budúcnosti. "Obaja často počúvame, že nie sme takí, akých nás ostatní očakávali. Povedz mi, kedy budeš k dispozícii vo svojej kancelárii, Sybila Trelawneyová. Asi by sme mali čo najskôr začať s nápravou priepasti v tvojom vzdelaní."

Schodisko sa dá ľahko opraviť, keď Salazar rýchlo zistí, že žiada hrad o obnovu originálu. Vidí jeho víziu, ktorú mu poskytol hrad, ako sa kedysi dávno stráca v stene.

Čo? Kedy? Pýta sa Salazar, ale počuje len ľútosť. Nie je dostatočne konkrétny; čas nie je pojem, ktorému starobylý magický hrad rozumie. Kto niečo také urobil?

Hrad mu ukáže ruku na stene, pričom ani prsteň nepomôže identifikovať, čia ruka vytvára tú dávnu zmenu. Vie len toľko, že to urobil niekto, kto bol ešte riadne zviazaný s mágiou ako jedna z hláv fakulty - nepochybne niekto hlúpy.

"Neponúkol si Sybile Trelawneyovej svoju prerobenú Sanu Visio, ako si to urobil všetkým ostatným na tomto hrade?" spýta sa Salazar svojho brata v čase, keď Nizar čaká na chodbe, kým príde ďalšia várka študentov.

"Ach, to som urobil. Viacerí to odmietli, ale bolo ťažké nevysmiať sa Sibyle do tváre, keď povedala, že takýto elixír nemôže užívať, lebo by jej to narušilo 'vnútorný zrak'," odpovie Nizar. "Blbka. Aha, Dumbledore tiež odmietol. Možno sa bál, že sa ho pokúšam otráviť."

"Alebo že to bol elixír určený na ovládanie iných," povie Salazar zamysleným hlasom. "Človek, ktorý používa slová na manipuláciu, by sa mohol báť, že bude manipulovaný na oplátku."

Nizar sa usmeje. "Na to nepotrebujem žiaden zasraný elixír. Aj keď ma to núti premýšľať..."

"Čo?" Salazar sa spýta, keď Nizar prestane hovoriť a pozerá na ohavnú tapisériu na stene. Keby to boli severskí trollovia, bol by pohľad na ten výjav oveľa príjemnejší.

"S magickým majstrovstvom hovoreného slova sa dá robiť veľa vecí," povie napokon Nizar. "Estefania vždy využívala svoje majstrovstvo pre najväčší prospech rodiny a Kastílie, ale etika sa v tejto škole už celé stáročia oficiálne nevyučuje, hermano. Zaujímalo by ma, či má takéto majstrovstvo aj Dumbledore."

Salazar sa zamračí a popod nos si zanadáva. "Bohovia, ale dúfam, že nie. Už aj tak je dosť otravný." Len tí, čo sú výnimočne tvrdohlaví alebo riadne vycvičení v mágii mysle dokážu odolať slovám niekoho s takýmto majstrovstvom, ak sa ho rozhodne použiť. Aj vtedy si to často vyžaduje uvedomenie si, že takéto ovládanie magického slova je možné.

"Škriatkovia môžu na túto otázku odpovedať len v Dumbledorovej prítomnosti, a ak je to pravda, nerád by som mu dával tipy," zamrmle Nizar a všimne si, že sa k nemu blížia prví študenti - mladí vo farbách Chrabromilu a Slizolinu. "Zabav sa pri zvyšku svojho špehovania, Sal."

"Bav sa pri prehrabávaní tej kopy odpadkov," odpovie Salazar a prechádza okolo chichotajúcich sa študentov. Aspoň to je správny plný počet pre triedu mladých.

Okrem skúmania elixírov a dejepisu je vlastne so špehovaním pre tento deň hotový. To, čo videl, sú jediné študijné predmety, ktoré teraz Rokfort ponúka, a takéto obmedzenia sú úplne smiešne. Žiadne iné jazyky. Nič z prírodných vied, ktoré sú dôležité bez ohľadu na to, či človek dokáže používať mágiu. Žiadne ďalšie hodiny dejepisu, čo je strašný lapsus, ktorý pekne zapadá do prekliatych predstáv ministerstva o utajovaní. Žiadne ponúkané učňovské odbory, nedostatok, o ktorom už vedel. Žiadne prispôsobenie sa deťom nastupujúcim do školy, ktoré nevychovali mágovia, žiadne hodiny používania brka a atramentu, keď všetci vyrastali na ceruzkách a guľôčkových perách. Žiadnemu šmuklovi - technicky stále magickému, len neschopnému túto mágiu používať - nedovolili vzdelávať sa v týchto múroch, niečo, čo im pred tisíc rokmi neodopreli. To ho obzvlášť hnevá; jeho matka by bola označená za šmukla a bola to bystrá, inteligentná žena, ktorá svoje vzdelanie využívala v maximálnej možnej miere.

Úľavy pre ľudí s telesným postihnutím, ktoré sa nedá napraviť magickými ani nemagickými prostriedkami, sú dosť zriedkavé na to, aby to bolo iritujúce. Predstavuje si, že vidí tak málo pohybových problémov preto, lebo rodičia týchto študentov nemajú inú možnosť, ako svoje deti učiť mágii doma. Pridanie schodov do učebne veštenia, ako aj skutočných schodov a dverí pre vchod do Bifľomoru ide len po povrchu toho, čo treba urobiť.

Tí z čarodejníckych domácností sa o nemagickom svete nedozvedia nič okrem tých hlúpostí, ktoré poskytuje trieda Život a zvyky muklov. Nič o zdraví alebo liečiteľstve, pričom to druhé má byť teraz pre dospelých učňovské alebo univerzitné vzdelanie. Žiadna praktická matematika, tie hodiny potrebné na skutočné pochopenie financií bez ohľadu na to, v akom svete sa títo študenti rozhodnú žiť. Dokonca ani prekliata geometria, ktorá má v mágii svoje miesto! Nič o kultúre, geografii, literatúre alebo informácie o fungovaní ministerstva, nehovoriac o iných vládach sveta. Dokonca sa neponúkajú ani žiadne tvorivé výstupy okrem Sašinho umenia a Barnabyho hudby, čo znamená mágia s niťami a magické tkanie, tvorivé písanie - ďalšia forma mágie, že. V škole chýbajú dokonca aj predstavenia.

Salazar sa vráti na štvrté poschodie, stále škrípe zubami nad nedostatkom toho, čo sa učí. Aj keby sa to dalo vrátiť späť, tieto deti by vzhľadom na svoj súčasný rozvrh nikdy nemali čas venovať sa ani polovici z toho. Ešte ani nepomyslel na všetky magické triedy, ktoré chýbajú!

Zastaví sa vo svojich komnatách a potom si to rozmyslí. Dvere mnohých pôvodných skleníkov boli na štvrtom a piatom poschodí. Nájde prvý z nich, ktorý je nielen bez života, ale aj bez pôdy a vody. Zvláštne, ale dá sa opraviť. V druhom ešte stále tečie voda, potrubím privádzaná zo starého prameňa pod hradom, ale v zemi nie sú žiadne rastliny. Môže povedať, že bola pripravená na pestovanie, ale nikdy tu neboli zasadené žiadne semená.

Tretí skleník, ktorého dvere sú skryté za spiacim portrétom zlatovlasej Alicie, je plný vlhkosti a rastúcich rastlín. Nájde tu aj Severusa, ktorý vyzerá prekvapene, keď ho vidí.

"Ospravedlňujem sa," povie Salazar. "Predtým som ťa hľadal, ale tentoraz som hľadal len skleníky. Vidím, že tento si našiel ako prvý."

"Ospravedlnenie nie je potrebné," odpovie Severus po dlhej chvíli, v ktorej akoby sa snažil nájsť vhodné slová. "Presnejšie by bolo povedať, že som mal potrebu a Rokfort mi poskytol dvere práve do tohto skleníka. Našiel si aj ostatné?"

"Na štvrtom poschodí sú tri. Okrem tohto je jeden pripravený na použitie, druhý je katastrofa, ktorú treba opraviť. Dva sú na piatom poschodí a ďalšie dva na najvyšších poschodiach, ale ešte som si nespomenul, kde. Môžem odísť," ponúkne sa. "Je úplne jasné, že tento priestor patrí tebe."

"Nevadí mi to." Severus pokračuje v zbieraní listov z porastu zimozelene, 4) ktoré podporujú rast niekoľkých vysokých odrôd mäty. "Nie je to súkromný priestor, ale nie som zvyknutý, aby o tejto miestnosti vedel niekto iný okrem mňa a Nizara. Musel som mu ukázať, kde sa nachádza, ale netuším, ako sa do nej dá dostať zo štvrtého poschodia."

"Dvere sú za portrétom Alice, Roweninej staršej dcéry. Môžem ti ukázať..." Salazar prekvapene prestane rozprávať a zadíva sa na rastlinu v osamelom boxe. Jej špicaté zelené listy so žltým a zlatým žilkovaním vyrástli natoľko, že sa na ich koncoch objavili tŕne. "Kde pri celom panteóne všetkých bohov si našiel toto?"

"Tvoj brat našiel vo svojich komnatách jediné semienko ošetrené ochranným kúzlom a daroval mi ho."

Salazar niekoľkokrát žmurkol, keď sa snažil pochopiť toto tvrdenie. "To ťa zároveň, do prdele, požiadal o ruku?"

Severus prevráti oči. "Nie. Okrem iného to nazval aj darom pri dvorení."

"Môj mladší brat ti dal posledné zvyšné semienko Dračieho dychu života, vyhynutej magickej rastliny, ktorá je zhodou okolností jednou z najmocnejších bylín na celom skurvenom svete, a nazval to darom pri dvorení." Salazar prejde rukami po tvári. "Bohovia vedia, že ho milujem, ale takéto dary majú mať vzostupnú dôležitosť. Ako to niekedy prekoná, je nad moje chápanie."

"Ak by k takejto udalosti došlo - a všimnite si, prosím, že zdôrazňujem ak -, potom má Nizar, samozrejme, prostriedky na to, aby takýto dar 'prekonal'," povie Severus.

Salazar spustí ruky a pozrie na Severusa. Ten má na tvári výraz hraničiaci s nesúhlasom, ale zároveň smerujúci k skutočným obavám. "Čo teda?"

"Zabiť Voldemorta bez toho, aby pri tom zomrel."

Už veľmi dávno nikto iný nepovedal niečo, pri čom by sa Salazar cítil, akoby ho niekto príliš silno udrel do hrude. "Áno, to by sa určite kvalifikovalo," zamrmle. "Múdry muž."

"Pesimista," kontruje Severus.

"Pesimizmus má svoju vlastnú múdrosť, ktorú môže ponúknuť. Len nie je určený na to, aby vládol všetkým." Salazar nakloní hlavu k dverám. "Skončil si tu? Rád by som ti niečo ukázal."

Na chodbe Severus hľadí na obraz spiacej Alice, keď Salazar zatvorí dvere. "Aha, kľučka je súčasťou obrazu."

"To je." Salazar sa zamračí a premýšľa, či existuje niečo, čo by mohlo Alicu presvedčiť, aby sa zobudila. Na Rokforte je množstvo portrétov, ktoré akoby to vôbec nemali v úmysle, ale on necíti žiadne kúzla spôsobujúce ich spánok.

Škriatka Filky sa premiestni na chodbu skôr, ako sa dostane späť k Fortunatinmu obrazu. "Filky byť nájsť rám v Komnate, kde je všetko skryté," oznámi a potom stíši hlas. "Profesor Slizolin hovorí, že zatiaľ našli osemnásť ukrytých portrétov, profesor Salazar."

"Sakra... osemnásť? Ledva začali hľadať!" odpovie rozhorčene Salazar.

Filky mu podá prázdny rám portrétu. "Je to veľmi, veľmi veľká miestnosť, profesor Salazar."

"To je. Ďakujem, Filky." Skloní k nemu hlavou a zmizne, zatiaľ čo Salazar si rám rýchlo prezrie. Je veľmi starý, ale ako všetko ostatné v tej hromade smetí, dokonale zachovalý.

Severus čaká, kým Fortunatin portrét za sebou nezatvorí dvere do Salazarových komnát. "Osemnásť chýbajúcich portrétov?"

"A stavil by som sa, že ich je oveľa viac." Salazar vytiahne z vrecka rúcha zložené plátno, rozloží ho a položí na stôl lícom nadol, potom naň položí rám. Sedí dokonale, ale škriatkovia majú dobré oko na miery, keď ide o remeselné predmety. "V tejto škole bolo v tých prvých dvoch desaťročiach okrem nás zakladateľov a Nizara aj veľa iných učiteľov, Severus. Viem, kde sa nachádzajú dva z týchto portrétov, a oba visia na tejto stene."

"Čo znamená, že ostatné boli umiestnené nesprávne, aby nemohli opraviť názory falošných portrétov na čistotu krvi alebo históriu," predpokladá Severus. "Orellana a Marion?"

"Dobrý postreh, hoci Marion začala učiť, až keď boli naše prvé dve deti staršie. Potom sa nám nečakane narodilo tretie dieťa a trochu sa to zamotalo." Salazar si vezme prútik, uistí sa, že si spomína na správne opravné a osadzovacie kúzla, a potom ich použije na rám a portrét, ktorý sa chystá osadiť na jeho okraje. "Čo sa týka úmyselného nesprávneho umiestnenia? Verím, že áno. V poslednom čase sa objavilo príliš veľa takýchto prípadov, aby som to považoval za náhodné bláznovstvo."

Zdvihne rám a s radosťou zistí, že kúzlo ich opäť správne spojilo. "Výborne." Stena oproti jeho oknám je dosť preplnená, ale je tam pekné prázdne miesto, ktorého okraje sa dotýkajú okna, ktoré je priamo oproti krbu. Umiestni tam rám a potom ho dočasne prilepí; nemôže ho tam nechať, nie ak má levica opäť navštíviť jeho obývačku.

Portrét sa rozhliadne. "Aha, takže som opäť na stene. Uplynulo veľa času. Nie som si už istý, či som si na to zvykol."

"Zvykneš si," odpovie Salazar. "Mám pre teba niekoho, s kým by si sa mal zoznámiť - no, asi znovuzoznámiť."

"To nie je skurvené slovo," zasyčí Nizar naspäť a potom jeho oči zažiaria na Severusa. "Ahoj - ahoj! Konečne zase angličtina!"

Salazar zdvihne obočie. "Nemyslel som si, že sa mágia opraví sama bez toho, aby Nizar aktualizoval tvoj portrét."

"To je Rokfort. Je to súčasť jeho práce," odvrkne Nizar a potom vráti pozornosť Severusovi, ktorý sa ani nepohol. "Vyzeráš oveľa menej pochmúrne, ako si spomínam."

Severus si prekríži ruky. "Zato tvoje vlasy konečne vyzerajú, akoby ťa niekto zoznámil s pojmom hrebeň."

Nizárov portrét sa rozosmeje. "Aha, tu je ten hnev. To mi vlastne chýbal. Nie je to žiadna zábava, keď nikto nevráti rýpnutie."

"Salazar?" Severus sa spýta.

"Leto 992," vysvetlí Salazar na pobavenie portrétu. "Sedemnásť rokov a tri dokončené majstrovstvá - lebo je šialený."

"Áno, ale som si istý, že všetci v tejto miestnosti to už vedeli," povie Nizar. "Veľmi by ma zaujímalo, prečo na mňa tak hľadí."

Severus sa zamračí. "Čiastočne na teba hľadím preto, lebo sa stále veľmi podobáš na dieťa, ktoré opustilo Rokfort v júni minulého roka na záver Trojčarodejníckeho turnaja."

"Ach, tá prekliata katastrofa."

"A tiež preto, že ty si to pamätáš, zatiaľ čo Nizar nie," dodá Severus.

"Pretože nejaký hlupák pohol obrazom. O tom som počul. Ani moje ja sa dnes ráno nepýtalo na svoje spomienky," hovorí Nizar Salazarovi.

"Ach, viem si predstaviť, že ti to prešlo hlavou, a hneď si to so všetkou námahou strčil do kúta," odpovie Salazar. "Neberieš to dobre."

"Lepšie alebo horšie, ako keď ťa hodia tisíc rokov do minulosti?"

"Oveľa lepšie ako to," povie Salazar. "Depresia namiesto disociatívnej paniky." 5)

Nizarov portrét sa naňho zamračí. "V čom má byť depresia lepšia? Veď to je už aj tak moje predvolené nastavenie!" Nizar nakloní hlavu. "Stále na mňa hľadí, Sal. Čo mi to nehovoríš?"

"Spomínaš si, kde zostalo dielo z roku 1017, áno?" Salazar sa sucho spýta.

"No, áno." Nizarovo pobavenie vyschne ako dažďová kvapka, ktorá dopadne na púšť. "Moje ja si na teba nepamätalo. Salazar hovoril, že ste boli priatelia. To by bolo... áno, určite chápem, prečo by to bolo... nepríjemné odhalenie." Nizar sa pozrie na Salazara. "Braček, ty si ma vrátil do rámu na stene na Rokforte."

Salazar sa zamračí. "A?"              

"A." Nizar mu zamáva a zmizne z rámu.

"Ach ty absolútny hajzlík. Tak som si zvykol na obmedzenia bezrámového plátna, že som zabudol, že sa to stane," zamrmle Salazar.

"To bolo nepríjemne podobné, ako keby som sa znova zaoberal dopadom toho prekliateho listu," povie Severus.

Salazar sa pozrie na Severusa a vidí na jeho tvári zamyslený úškrn. "Napriek jeho mladistvému vzhľadu ten portrét naposledy aktualizoval Nizar v roku 1017. Nemáš do činenia s dieťaťom, ale s mužom, ktorý sa s tým vyrovná... aj keď si ten portrét ešte pamätá, keď si ho nenávidel."

Severus prikývne a odvráti pohľad. "Som si toho vedomý. Prečo si chcel, aby som to videl?"

"Pretože jedného dňa si Nizar spomenie. Nebude reagovať dramaticky, ale bude to niečo, čomu sa bude musieť opäť prispôsobiť. Lepšie je vidieť ten najhorší druh reakcie a byť pripravený na niečo oveľa menej hrozné, najmä keď sa náš život často skladá z úplného opaku."

"A ten druhý dôvod?" Severus sa spýta.

Salazar sa usmeje, potešený, že si Severus dokázal uvedomiť aj takýto dôvod. "Možno som chcel, aby si ho videl ako dospelého, pred všetkými ťažkosťami, ktoré prišli potom. Poď."

Vedie Severusa späť do svojej pracovne, aby mu ukázal obraz z roku 995. "Patrí k časti sady, ktorú má Nizar doma, ale Nizar odmieta mať vo svojich komnatách svoj portrét. Nevyčítam mu to, ja tiež nemám v týchto miestnostiach žiadny svoj obraz."

Severus skúma spiaceho obyvateľa portrétu. V roku 995 Nizarova pokožka získavala farbu; jeho tmavohnedé vlasy stratili akýkoľvek náznak pôvodnej divokej povahy, ale na okrajoch začali byť svetlejšie. "Obaja máte pravdu. Aj predtým, ako mu pokožka stmavla od slnka, sa s Nizarom veľmi podobáte - najmä ak porovnáme tento portrét s tvojím, ktorý bol vyhotovený v tom istom roku."

"Študoval som novú vedu o genetike, odkedy bol tento koncept prvýkrát oznámený," povie Salazar. "Niekedy je naozaj fascinujúce sledovať, ako sa chromozómy a genetický materiál s odstupom tisíc rokov stále dokážu prejaviť."

"Akú výhovorku má teda Voldemort?"

Salazar vydá pobavený zvuk. "Každý má tendenciu myslieť si, že vyzerá ako jeho muklovský otec, ale to je povrchné. Keby si niekedy poznal čarodejníka od Gauntovcov z čias, keď bol tento rod ešte mocný, tak práve v tom spočíva skutočná podoba."

"Nizarov portrét putuje medzi rokfortskými portrétmi - je to múdre?" Severus sa spýta.

Salazar sa usmeje. "Pozná kúzlo neviditeľnosti, rovnako ako ho používa Orellana, keď chce ísť na prieskum bez toho, aby ju niekto spozoroval. Okrem toho si je vedomý, prečo je dôležité, aby ho nebolo vidieť, Severus." Pred otázkou zaváha, nie je si istý, či je to na mieste. "Stále ti to nevadí?"

"Oveľa viac ma znepokojuje myšlienka, že som bol vo svojej úlohe špióna taký presvedčivý, že tisícročný portrét si je stále istý, že by som ho nenávidel," povie Severus bez okolkov. "Nepáči sa mi, čo to o mne vypovedá."

Salazar pokrúti hlavou. "Nepochybuj o tejto schopnosti, nie teraz. Udržala teba a môjho brata nažive a v bezpečí dlhé roky, Severus. Okrem toho," dodá s úsmevom. "Možno som zabudol povedať portrétu z roku 992, že vy dvaja spolu chodíte."

Severus naňho v šoku nechápavo hľadí. Potom povie: "Ty úplný zasraný hajzlík."

Salazar sa zasmeje. "Tak, vidíš? Nemôžeš niekoho skutočne považovať za rodinu, kým nie si pripravený ho uškrtiť!"

"Prosím ťa. Ja ľudí neškrtím. Používam prútik alebo ich otrávim," odvetil Severus a prevrátil oči.

"Ach, moja chyba." Salazar sa nad tým zamyslí, kým sa rozhodne, že áno, takýto šok si zaslúži odmenu. "Dračí dych života, Severus."

"Čo s ním?"

"Na to, aby si jeho semeno vyklíčilo, je potrebná veľká zručnosť," povie mu Salazar. "Ak ho presvedčíš, aby rozkvitlo, nebudeš potrebovať škriatka, aby ti povedal, že si získal majstrovstvo v bylinkárstve."

__________________________________

Minerva v ten večer sotva vstúpi do svojich komnát, keď sa ozve zaklopanie na dvere. Prevráti oči a premýšľala, s akou hrôzou sa teraz Ron Weasley stretol, že si ako prefekt nevie rady. Úprimne dúfala, že táto úloha poslúži ako rozptýlenie od Harryho zmiznutia, ale niektoré dni si zúfala, či sa stane dosť odvážnym na to, aby riešil problémy medzi inými, staršími študentmi bez toho, aby si privolal slečnu Grangerovú alebo požiadal Minervu o pomoc. Nizar tvrdí, že v triede takéto problémy nemá; možno je pán Weasley jednoducho jeden z tých typov, ktorí na vedenie potrebujú skôr spoločnosť, než aby boli nútení robiť to sami.

Na jej prekvapenie a potešenie ju pred dverami čaká Salazar, a nie napoly splašený prefekt. "Salazar," pozdraví ho a otvorí dvere širšie, aby mohol vstúpiť. "Nepôjdeš dnu?"

Usmeje sa, čím sa mu okolo očí zvýraznia vrásky láskavosti. "Dúfal som, že dostanem takéto pozvanie, áno."

Minerva sa pozrie na chodbu, vidí, že áno, bol dosť rozumný na to, aby počkal, kým sa študenti rozídu, a zatvorí dvere. Práve začína počuť prvé klebety, ale to je jej vec a zostane to tak, kým to bude možné. Odloží si klobúk a potom si s radosťou uvoľní vlasy z ich obmedzení. "Tak aký bol tvoj deň, Salazar?"

"Bol menej aj viac frustrujúci, ako som očakával." Salazar sa rozhliadne po jej komnatách, ako to robí vždy, akoby si ich zakaždým nanovo vrýval do pamäti. Možno to robí; možno je to zvyk z vojny, ktorý si ona sama nikdy celkom nevypestovala. Minerva bojovala v prvej vojne, ale nikdy sa neocitla v podmienkach, keď by musela byť taká opatrná voči svojmu okoliu. Buď bola v bezpečí, alebo nie; neexistovalo nič medzi tým.

"Chápem to tak, že si sa po obede stretol so Sibylou?" opýta sa Minerva a zavesí si habit vedľa klobúka. Potom si vyzuje topánky a strčí nohy do hrubých papúč, aby zahnala zimný chlad na hrade.

"Ach, áno. Myslel som si, že sa u mňa môže vyvinúť spontánna alergia na kadidlo." Salazar si upraví vankúš a potom sa posadí na Minervinu pohovku pred krb a jeho veselý oheň. "Je mi jej celkom ľúto. Na túto prácu ju nepripravila ani škola, ani zamestnávateľ. Myslím, že to bol zdroj neustáleho stresu."

Minerva sa zastaví uprostred rozopínania vysokého goliera. To by dosť vysvetľovalo Sibylino správanie a hanbí sa, že o tom nikdy celkom neuvažovala. "Nikdy som nepochopila, prečo ju Albus najal, keď boli k dispozícii aj iné možnosti."

"Aby ochránil niekoho so vzácnym talentom. Nanešťastie sa potom neurobilo nič, čo by ho nejakým spôsobom zdokonaľovalo alebo podporovalo." Salazar sa na ňu pozrie a usmeje sa. "Profesorka Burbageová a tá zasraná hodina Život a zvyky muklov je stále mojou najväčšou výčitkou voči existujúcim školským osnovám."

"A nie moja vlastná?" Minerva sa spýta a usadí sa na pohovke vedľa neho, keď si rozopne rad gombíkov až po jemnú priehlbinu medzi kľúčnymi kosťami.

"Ó, to rozhodne nie, levica. Ty dokonale ovládaš svoj predmet a svoje hodiny. Sedemai by mala radosť zo svojej najnovšej nástupkyne."

"Godrikova manželka bola prvou učiteľkou transfigurácie na tejto škole?" Minerva sa prekvapene spýta.

Salazar prikývne. "Bola. V tých prvých rokoch to nebolo všetko, čo Sedemai učila, ale bolo to jedno z jej majstrovstiev. Ale... to nie je to, o čom som sem prišiel hovoriť."

"Aha?" Minerva sa usmeje. "Uvedomil si si, že si príliš pekný exemplár pre niekoho, ako som ja?"

Salazar sa natiahne, vezme jej ruku a otočí ju hore dlaňou, aby mohol sledovať línie označujúce prsty a dlaň. Je to taký jemný dotyk, až sa jej zatají dych. "Každé jedno znamenie na ruke je získaná skúsenosť," zašepká. "Detská ruka je celá prázdna, ale ako starneme, pridávame do tejto mapy, až je skúseností toľko, že je ťažké rozlíšiť jednu udalosť od druhej. Dokonca aj jazvy sa nám môžu stratiť z dohľadu, hoci ich môžeme nájsť, ak sa budeme pozerať dostatočne pozorne."

Pozrie sa na ňu, jeho zelené oči sú v slabom svetle pochmúrne a akosi aj plné zbožňovania. "Skúsenosť je krása, levica. Každý jeden strieborný prameň, ktorý prechádza tvojimi nádhernými čiernymi vlasmi, každá stopa a čiara, to všetko sú znaky, ktoré ostatným hovoria, kde sme boli a aká bola naša cesta. Možno mám oproti tebe dlhé roky skúseností, ale toto telo videlo sedemdesiattri rokov predtým, ako som uzavrel svoju hlúpo formulovanú dohodu. Nie som si istý, čo by o mne povedali stopy skúseností, keby sa ešte dokázali vytvoriť. Viem len toľko, levica, že mi je úprimne ľúto, že sa nedožijem toho, aby som videl, ako ťa zvyšok tvojich životných skúseností urobí ešte krajšou."

Minerva niekoľkokrát zažmurká, na pokraji plaču. Ešte nikto sa jej nikdy neprihovoril s takou hĺbkou citu, s takou poéziou v slovách. "Nie," podarí sa jej povedať. "Neopováž sa ľutovať. V skutočnosti o tom nechcem ani počuť."

Salazarova druhá ruka zovrie jej, takže jej ruku jemne objímu jeho mozoľnaté dlane. "Prečo?"

"Pretože nie je čo ľutovať. Som stará, Salazar. Naučila som sa brať, čo sa dá, užívať si chvíle, ktoré mi boli dané, a vážiť si ich pre to, čím sú." Minerva si vzdychla. "Nebudem klamať a hovoriť, že nechcem, aby si zostal kvôli mne... ale nechcem sa zaoberať tým, čo sa ešte nestalo. Vôbec nie."

"Potom o tom nebudem hovoriť a máš moje slovo." Jeho oči sa náhle rozžiaria zlomyseľnosťou. "Som však zákerný podvodník a objavil som istú pravdu, ktorú si zrejme nikto iný neuvedomuje."

Minerva nakrúti obočie. "Aha? A čo to, prosím ťa, je?"

"Tvoje narodeniny nie sú na jar. Sú dnes. Vitaj v sedemdesiatom roku svojho života na tomto svete, milá levica."

Keď Salazar odtiahne ruky, v dlani jej spočinie strieborný náramok, možno palec široký. "Salazar, ty úplne strašný človek!" vyhlási s úsmevom, keď ho zdvihne. S najväčšou pravdepodobnosťou je to striebro vyrazené škriatkami, so sponou, ktorá jej umožní zapnúť si ho okolo ruky. Priamo do vonkajšieho ciferníka na jednej strane sú vyryté hodinky. Očarene ich pozoruje, pretože ich pozadie tvorí dokonale realistické zobrazenie nočnej oblohy. Dokonca aj mesiac v jeho aktuálnej fáze je viditeľný, presne na svojom správnom mieste na oblohe, keby sa v tejto chvíli pozrela von. Číslice žiaria ako rubíny, drobné zlaté bodky označujú sekundy. Každá malá značka sa nakrátko rozsvieti, keď hodinky tikajú čas bez použitia ručičiek, a čísla deväť a tri sú tiež jasnejšie ako ostatné, aby označovali čas.

"Je to..." Minerva prehltne. "Je to úplne nádherné."

"Všimol som si, že nenosíš hodinky, a hoci verím, že máš výborný zmysel pre čas, niekedy je lepšie mať po ruke niečo presné." Salazar sa natiahne, aby si ho vzal, a rozopne sponu. Minerva, ktorá sa zvláštne hanbí, natiahne ruku, aby jej ho mohol nasadiť na ľavé zápästie. Ako sa na správny magický šperk patrí, okamžite zmení veľkosť, aby sa prispôsobil jej zápästiu a nebol príliš tesný. "Ale niekedy sú užitočné aj iné funkcie." Dotkne sa jediného gombíka vystupujúceho z jeho boku; mesiac, rubín a zlato zmiznú. Namiesto neho zostane len centrálna zlatá škvrna zasadená pred nočnú oblohu.

"Čo to robí?"

Salazar položí palec na pulzný bod na jej zápästí, oči stále upiera na ciferník hodiniek. "Toto je kúsok mágie, ktorý si budeš musieť pridať sama. Ak podržíš tlačidlo a vyslovíš meno, hodinky pridajú ručičku s týmto menom. Toto meno potom ukáže na jednu z troch objavujúcich sa možností: V bezpečí a v poriadku, Nedostupný alebo V ohrození. Môžeš pridať ľubovoľný počet tých, ktorých chceš sledovať."

Minerva stisne pery. "Salazar."

"Nebudem sa ospravedlňovať za túto slovnú hračku. Táto príležitosť sa naskytla v ideálnom čase."

"Salazar!"

Zasmeje sa a opäť jej pustí ruku. "Tak mi teda odpusť tú druhú."

"Samozrejme." Minerva sa opäť zahľadí na hodinky, kým ich pomocou tlačidla prepne späť na funkciu merania času. "Salazar - je to len pár dní, čo sme sa rozhodli správať mlado a ľahkovážne. To je dosť veľký darček za taký krátky čas."

"Sú to narodeniny a tie prichádzajú len raz do roka. Okrem toho." Salazar sa natiahne, aby jej prstami prešiel po líci, a položí teplú ruku na bok jej krku. "Zabúdaš, že som bol neznámou prítomnosťou v tvojom živote už veľmi dlho. Často som ťa pozoroval a miloval z diaľky, lebo som vedel, že z toho nebude žiadna šanca. Compitalia mi ukázala, že by to mohlo byť možné. Hneď na druhý deň som si to nechal zadať."

"Vieš, mohla existovať šanca, že sa to vôbec nestane," povie Minerva.

"Vždy je šanca, že veci nedopadnú tak, ako dúfame," odpovie Salazar. "Keby sa to nestalo, mám závet, levica. Jednoducho by si musela znášať potupu, že dostaneš žiarivý dôkaz mojej náklonnosti zo záhrobia."

"To nie je ani zďaleka také nedôstojné ako tie slovné hračky, ktorým sa oddávaš dnes večer," odvetí Minerva a nakloní sa dopredu, takže sa čelami opreli o seba. "Strávil si už priveľa času s Weasleyovskými dvojčatami?"

"Ale nie. Je to výlučne vina môjho brata, levica."

Minerva sa usmeje. "Pripomeň mi, aby som ho neskôr udrela," povie a pobozká toho hlúpeho starodávneho Slizolina.

"Oveľa neskôr," súhlasí Salazar a potom ju ukradomky objíme ruku okolo pása, než ju úplne stiahne z pohovky.

_________________________________

4) Len česká verzia: https://cs.wikipedia.org/wiki/Barv%C3%ADnek

5) Disociatívna porucha - niečo ako vytesnenie, potlačenie traumatických spomienok. https://sk.wikipedia.org/wiki/Disociat%C3%ADvna_porucha