Preklady fanfiction Harryho Pottera

What if – Čo keby?

Prehlásenie autorky: Nie je to moje.

Draco vkĺzol na sedadlo oproti nej a hrubo plesknutím zavrel jej knihu. „Grangerová, čo keby som ti povedal, že čítaš príliš veľa?“ Vzal tú knihu a vyložil ju na obrovskú vežu kníh, ktoré nebezpečne balansovali na kraji stola.

Hermiona zavrela oči v snahe zadržať stratu aspoň tej málo trpezlivosti, ktorá jej ostala. „Malfoy, čo keby som ti povedala, že viac preferujem knihy pred tvojou spoločnosťou? Sú plné vedomostí, vzrušenia, romantiky a nikdy nie sú nudné.“ Sladko sa na neho usmiala, schmatla svoju knihu z kopy a znova ju otvorila na strane, kde skončila.

„Grangerová, čo keby som ti povedal, že ľudia, ktorí čítajú príliš veľa, majú sklon žiť vo svete fantázie, nikdy nenájdu pravú lásku a zomrú sami v dome plnom mačiek, ako tá Figgovie pani?“ Oprel sa o stôl, jeho brada odpočívala na jeho rukách a zízal na knihu, ktorú ona držala pred svojou tvárou.

Hermiona čítala ten istý riadok desiaty krát. Spôsoboval, že mala problém sústrediť sa. Zvyčajne si počas čítania prestala všímať okolie a nič ju nevyrušovalo. Ľudia rozprávali, ale ona ich jednoducho nepočula. On bol výnimkou a on to vedel. „Čo keby som ti povedala, Malfoy, že si myslím, že nenávidíš, keď čítam, pretože žiarliš?“

Draco prekrútil oči a ľahko sa zasmial. „Čo keby som ti povedal, že to je tá najabsurdnejšia vec, ktorú som kedy počul vyjsť z tvojich úst?“ Zdvihol hlavu a zase jej vytrhol knihu. „Je to nevychované, nepozerať sa na mňa, keď s tebou hovorím.“ Tentokrát držal knihu tak, že ju nemohla získať späť, držal ju blízko svojej hrude ako cenný artefakt.

Hermiona zdvihla inú knihu z kopy a otvorila ju, uškrnula sa naňho a prevrátila oči. „Čo keby som ti povedala, že tá žltá kravata, ktorú máš na sebe, hrozne nesedí s tým sakom?“ Dala knihu pred svoju tvár, dobre vedela, že teraz sa nahnevá. Možno bude naštvaný dosť, aby sa postavil, odkráčal preč a nechal ju na pokoji.

Povedať mu, že nebol chytrý či vzrušujúci bola jedna vec, s tým sa mohol vysporiadať, ale naznačovať mu, že sa nevedel vhodne obliecť, nebolo jednoducho správne – ani to nebola pravda!  „Grangerová, to bolo úbohé. Čo keby som ti povedal, že si práve zranila moje city?“

Hermiona spustila knihu a pozrela naň ho s jedným obočím zdvihnutým. „Ty máš city?“ Falošne sa zasmiala a potom sa vrátila k predstieranému čítaniu. „Čo keby som ti povedala, že si nemyslím, že ty si schopný akýchkoľvek citov?“

Draco sa zaklonil dozadu na stoličke a vyložil nohy na stôl. Klopal svojou topánkou po obale jej knihy, pričom vedel, že jej sakra liezol na nervy. „Čo keby som ti  povedal, Grangerová, že si úplne vedľa?  Ja cítim množstvo veci.“

Hermiona sa vzdala a zabuchla svoju knihu. Udrela s ňou jeho vysoko leštenú čiernu topánku a potom ju položila nabok. „Čo keby som ti povedala, že k tomu, aby som ti mohla veriť, potrebujem nejaký dôkaz?“ Bubnovala nechtami o lakovaný vrch stola a čakala na jeho odpoveď. „Dobre? Povedz mi, čo je to, čo ty cítiš?“

Draco sa na ňu uškrnul, miloval túto malú hru. „Čo keby som ti to ukázal, nie povedal?“ Videl ju červenať sa a myslel si, že to bolo proste trošička rozkošné – len trošku.

„Čo keby som ti jednu strelila a nazvala ťa chorým zvrhlíkom?“

„Čo keby som ti povedal, že som ťa videl červenať sa? Že si myslím, že sa ti páči predstava toho, ako ti presne ukazujem, čo cítim?“

Hermiona sa nepohodlne posunula na svojom mieste. „Čo keby som ti povedala, že by som radšej lízala mačacie hovno, než ťa nechala ukazovať mi čokoľvek?“

Draco sa zachechtal. „Čo keby som ti povedal, že by som miloval vidieť to a dokonca by som šiel do toho odporného odpadkového koša a sám získal ten kus mačacieho svinstva.“ 

Hermiona vedela, že Draco Malfoy by nikdy nešiel kdekoľvek blízko špinavého odpadkového koša. Len myšlienka naňho, ako si zapcháva nos a zdvíha sa mu žalúdok pri vyberaní mačacieho hovna s rukami v rukaviciach – pretože samozrejme, že on by bol mal rukavice – bola najzábavnejšia vec Vôbec. Nemyslela si, že by to Krivolab považoval za zábavné samozrejme! „Čo keby som povedala, že to nie je potrebné, že som práve žartovala?“

Draco sa viditeľne uvoľnil. Očakával, že ho vyzve a on by potom nemal inú možnosť ako sa prehrabávať v krabici s hovnami. Samotný smrad by ho pravdepodobne zabil. „Čo keby som si myslel, že ti vážne chýba zmysel pre humor? Že ty nie si ani trochu zábavná?“

„Čo keby som ti povedala, že jediná zábavná vec na TEBE je tá ohyzdná kravata? Predklonila sa cez stôl a potiahla jasný žltý hodvábny materiál okolo jeho krku. Bola naozaj škaredá a z pohľadu na ňu ju boleli oči.

Draco bol šokovaný, že ona sa ho skutočne dotkla – dobre nie JEHO, ale bolo to dosť blízko. „Čo keby som ti povedal, že ak nenecháš na pokoji moju PERFEKTNE VYROVNANÚ KRAVATU, budeš to ľutovať?“

 „Čo keby som chcela vedieť, ako by si ma to donútil ľutovať?“ Stále držala jeho kravatu a teraz ju potiahla a ťahala ho ďalej krížom cez stôl. „Umieram túžbou vedieť to.“ Postavila sa a poriadne sa naklonila nad stôl. Ťahala ho dokonca ešte bližšie a zvodne sa pritom usmievala.

Jeho tvár bola len kúsok od jej, mohol vidieť jednotlivé mihalnice, mohol cítiť jej šampón - mohol vidieť, aké hebké sú jej pery. „Čo keby som ťa pobozkal, Grangerová?

Hermiona predstierala, že o tom premýšľa. „Hmmmm... To znie lákavo. Čo keby som povedala áno?“

„Potom by som urobil toto,“ povedal, uzavrel krátku vzdialenosť a zachytil tie jej mäkké pery v krásnom nežnom bozku. Odtiahol sa a pozerali si navzájom do očí, srdcia tĺkli, telá brneli. „Čo keby som povedal, že chcem ďalší bozk?“

„Čo keby som povedala, že chcem viac ako jeden bozk?“ Trela špičku svojho nosa o jeho. Zavrela oči, milovala byť tak blízko neho. To ako voňal, to ako šalela z jeho malých hier každú noc potom, čo prišiel domov z práce.

„Čo keby som sa opýtal mojej žhavej sexy manželky, či to chce opäť robiť v knižnici?

Hermiona sa rozohnala rukou a jednou ranou zrazila vežu z kníh na zem. „Čo keby som povedala, že dokážem vymyslieť lepšie využitie pre túto smiešnu kravatu?“ Pomaly vyliezla na stôl a začala ho zbavovať jeho saka.

„Čo keby som ti povedal, že som ten najšťastnejší muž na zemskom povrchu?“

„Čo keby som ti ukázalA ako šťastný si?“ Povedala a stiahla ho k sebe.

Ráno domáci škriatkovia prišli zapáliť oheň a poupratovať. Poobzerali sa po roztrúsenom šatstve a potom na svoju pani a pána, ktorí spali nahí na stole.

„Čo keby to robili v svojej spálni ako normálni ľudia?“ povedal jeden domáci škriatok, keď zapaľoval oheň.

„A čo je dôležitejšie, čo keby nosil lepšie vyzerajúce kravaty?“ povedal druhý, keď zdvihol dohora zauzlený kus žltého hodvábu a obaja sa zasmiali.