Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Averzia voči zmene

15. kapitola

Averzia voči zmene
Vložené: Jimmi - 12.01. 2025 Téma: Averzia voči zmene
Jimmi nám napísal:

Názov: Averzia voči zmene

Originálny názov: An Aversion to Change

Autorka: Misdemeanor1331  (Mel88)


Niekto sa chce pomstiť, niekto/niečo zasiahne a niekto si to odnesie. 

Boj a útek

Hermiona sa zobudila na zvuk svojho budíka, hoci bola sobota. Rada vstávala skoro – poskytovalo jej to dostatok času na dokončenie domácich úloh a začatie úloh na ďalší týždeň. Nikdy nedokázala pochopiť, ako môžu byť Ron a Harry spokojní so spaním až do poludnia, čím úspešne premrhajú polovicu dňa.

Dala si načas pri obliekaní a pevne uchopila kľučku dverí. Namiesto toho, aby chladnú mosadznú rukoväť otočila, však zastala a pozerala na dvere. Celú minútu.

'Toto je smiešne,' pomyslela si, stále uprene hľadiac na nepreniknuteľnú drevenú bariéru. 'Mám plán. A môj plán nezahŕňa pozeranie na dvere celý deň.' Napriek svojmu vlastnému pokarhaniu ostali Hermionine nohy tvrdohlavo zakorenené na mieste.

Ubehla ďalšia minúta. 'Nakoniec budem musieť z tejto izby odísť. Aká je šanca, že on bude hore tak skoro? Mala by som ísť teraz, kým ešte spí, a pokúsiť sa mu čo najviac vyhýbať. Zaujímalo by ma, či by mi Ron požičal Záškodnícku mapu…' Sama nad sebou sa zasmiala. 'Správam sa smiešne. Odchádzam z tejto izby. Hneď… teraz.'

Zhlboka sa nadýchla, otočila kľučku a prudko otvorila dvere. Mykla sa a pripravila na útok, pričom pred sebou mala nachystaný prútik. Jediné, čo pocítila, bol jemný závan vzduchu.

Hermiona opatrne nakukla na medziposchodie a nevidela nikoho. Keď vystrčila hlavu ešte viac, bolo to isté: bola hore jediná. Uvoľnila plecia. Cítila sa sebavedomejšie a vydala sa smerom k schodisku.

Potom však za sebou začula jemné zašuchotanie látky. Panika jej prebehla telom, rýchlo sa otočila, ale už bolo neskoro. Prútik jej vyletel z ruky priamo do ruky Draca Malfoya. Hermionine hnedé oči sa rozšírili od strachu: Draco vyzeral absolútne vražedne.

„Malfoy, prosím. Počkaj. O včerajšku…“ Natiahla obe ruky pred seba, akoby to mohlo spomaliť jeho pevný a neúprosný krok smerom k nej.

"Áno, o včerajšku," povedal nebezpečne hlbokým hlasom. "Nemyslela si si, že na to zabudnem tak rýchlo, však, Grangerová?" Postupoval k nej, pričom mal prútik namierený na jej hruď. Hermiona cúvala, ako najviac mohla, až kým chrbtom nenarazila na zábradlie. Nemala kam utiecť.

"Ten tvoj malý kúsok ťa vyjde draho, humusáčka. Stupe-!"

Draco sa nedostal ďalej vo svojej kliatbe. Z ničoho nič sa naňho vrhol Krivolab, ako oranžová šmuha besnej odvahy. Draco prekvapene vykríkol a ohnal sa rukou, aby si chránil tvár pred útočiacim kocúrom. Ruka sa mu zrazila s kožuchom a Krivolab vydal hlasné, prenikavé zamraučanie, keď letel vzduchom a dopadol na labky. O sekundu nato už bol späť pri Malfoyovi, ktorý sa zúfalo snažil ochrániť si hlavu pred ostrými pazúrmi syčiaceho tvora.

Hermiona s hrôzou sledovala, ako Draco opakovane odráža jej kocúra. "Malfoy, nie!" vykríkla a vrhla sa medzi nich. Snažila sa chytiť Krivolaba, ktorý hrýzol všetko, čo sa k nemu priblížilo. Ustúpila pred bolesťou z jeho malých, ostrých zubov, ale iba na chvíľu. V zúfalej snahe zachrániť svojho kocúra sa vtlačila medzi Draca a Krivolaba. Podarilo sa jej uchrániť Krivolaba, no získala niečo, čo vôbec nečakala: úder do spánku.

Hermiona nič nevidela, nepočula ani necítila. Jej svet sa stal necitlivým a čiernym. S tupým buchotom sa zrútila na podlahu.

****

Draco pocítil, ako jeho päsť narazila na niečo, čo určite nebolo mačka. Otvoril oči a po prvýkrát videl škodu, ktorú napáchal. Hermiona ležala nehybne na podlahe. Jej tvár pôsobila pokojne, takmer akoby spala. No spôsob, akým bolo jej telo pozohýbané – nepohodlná poloha s rozpaženými rukami a prekríženými nohami – naznačoval, že jej ležanie na podlahe nebolo ani zďaleka spánkom.

Oceľovosivé oči sa rozšírili šokom, Draco spanikáril. Bežal dolu schodmi a rýchlo vybehol von, ignorujúc otázku portrétu, čože to bolo za hluk, ktorý počul zvnútra, a kde je Hermiona. Kráčal rozhodným krokom smerom k Veľkej sieni a na raňajky si vzal jablko. Neodvážil sa však sadnúť si k stolu Slizolinu: pohľady, ktoré naňho upierali aj tí najmladší študenti, boli desivé a zlovestné. Teraz už vedel, že slizolinčania mu nie sú priateľmi. Naopak, stali sa jeho nepriateľmi.

'Tento deň je čoraz lepší a lepší,' pomyslel si Draco a zahryzol do jablka, zatiaľ čo mieril do knižnice. Hodiny sa ponáral do kníh, skúmal svoje vybrané zvieracie alter ego pre animága a dokončil celú esej z elixírov. Myšlienky na Hermionu, ležiacu v bezvedomí na podlahe v tej nepríjemnej polohe, mu však stále prebiehali hlavou. Bolo to dosť rozptyľujúce.

'Čo ak sa ešte neprebrala?' Pozrel na hodiny. 'Nie, už bude hore. Neudrel som ju predsa tak silno... že nie?' Znovu pozrel na hodiny. 'A prečo by ma to malo vôbec zaujímať? Ak zomrie, tým lepšie pre mňa.' Potom si však nechtiac zlomil špičku brka. 'Počkať, čo ak naozaj zomrela? To mi ešte chýbalo...' Čoskoro už nedokázal myslieť na nič iné. Hodil zlomené brko na stôl v podráždení, pričom po stole rozprskal čierny atrament. 'Do pekla. Dobre, idem sa na ňu pozrieť.'

Draco sa chystal odísť, keď začul známy hlas niesť sa cez knižnicu.

„Hermiona?“ zakričal Ron. „Hermiona!“

„V knižnici sa nekričí!“ zasyčala madam Pinceová. „Poobzeraj sa, ak niečo hľadáš!“

'Dočerta,' pomyslel si Draco a prikrčil sa za regál s knihami. 'Ak ma tu nájde Weasley, určite sa ma bude pýtať na Grangerovú. Aj keby som mu nič nepovedal, je to môj koniec... ten hlupák by neváhal a hneď by ma preklial.'

„Dean?“ zaznel Ronov hlas nie viac ako dve police od neho. „Nevidel si Hermionu?“

„Nie, celý deň nie. Možno ešte spí alebo je vo svojej izbe. Veď je víkend.“

„Nie,“ povedal Ron. „Hermiona nezvykne vyspávať, a aspoň na raňajky by už prišla dole.“

„Skúšal si jej izbu?“

„Áno, pred desiatimi minútami.“ Draco pocítil, ako mu žalúdok nepríjemne stiahlo. „Nikto neodpovedal.“

Oba hlasy stíchli na chvíľu, kým Dean prehovoril.

„Čo tak Malfoy? Je hlavným prefektom. Možno vie, kde je.“

'Dočerta,' pomyslel si Draco. Ich rozhovor nabral nečakaný a nepríjemný smer. 'Musím sa odtiaľto dostať.'

„Nevidel si ho?“ spýtal sa Ron.

„Vlastne hej. Pred chvíľou bol o pár stolov ďalej. Mal by tam ešte byť.“

„Skvelé,“ povedal Ron. „Vďaka.“

„Hej, ako sa vlastne stal hlavným prefektom? Bol to McGonagallovej vtip?“

„Dean, dobre vieš, že McGonagallová si žarty nerobí.“

Dean sa na tej poznámke zasmial a povedal ešte niečo, čo však Draco už nepočul. V tej chvíli sa mu totiž podarilo prešmyknúť okolo oboch a vyjsť z knižnice. Nebol ešte ani v polovici chodby, keď začul svoje meno, hlasno a nahnevane.

„Malfoy!“

Draco vedel, že to je Ron. Napriek tomu sa otočil. Ron stál pri východe z knižnice, vzpriamený a hrdý, s ohňom v očiach, ktorý ladil s farbou jeho vlasov.

'Krucinál!'

Takmer naraz sa obaja rozbehli. Dracoho taška ho trochu spomaľovala; len tak-tak sa mu darilo držať sa pred Ronom, ktorý za ním kričal neprerušovaný prúd vyhrážok a kliatob.

„Malfoy, ty slizký hajzel! Čo si jej urobil? Kde je? Prisahám, ak si sa jej čo i len dotkol, zabijem ťa!“

'Zle je, zle je, zle je,' pomyslel si Draco, zatiaľ čo uháňal cez Veľkú sieň. Študenti sa prekvapene obzerali. Tí bystrejší začali povzbudzovať Rona a hurónsky sa smiali na absurdnej scéne.

Draco mal výhodu v tom, že poznal okolie, ale Ron nemal žiadnu tašku, ktorá by ho spomaľovala. Draco strácal náskok, a to rýchlo.

'Nemôžem sa pustiť do ďalšej bitky. Celé si to tu zničím,' pomyslel si a cez plece zazrel rozzúreného Rona. Pohľadom zavadil o stenu a dostal nápad. 'Dokonalé!'

Prudko zabočil doprava a zmizol v jednom zo skrytých priechodov. Počul, ako Ron prekvapene vykríkol a zastavil sa. Po chvíli Draco videl, ako sa cez stenu opatrne prestrčila pehavá ruka. Jeho krátka chvíľa odpočinku sa skončila, a tak Draco znova vyštartoval, kľučkujúc v priechodoch. Mal šťastie, že Rona úplne stratil na polceste k svojmu internátu, no nechcel nič riskovať. Bežal ďalej a nakoniec sa prudko vrhol von z priechodu.

Draco lapal po dychu, keď vzhliadol na portrét, na ktorom bol práve Godric Chrabromil. Ten naňho zazeral hrozivým pohľadom a odhaľoval zuby v zúrivom zavrčaní pripomínajúcom leva.

„Počúvaj ma dobre, chlapče. Dnes ťa pustím bez hesla, pretože sa obávam o život slečny Grangerovej. Ale vedz toto: ak sa za touto stenou ešte raz stane niečo také, ako sa obávam, že sa stalo, pocítiš nielen hnev riaditeľky McGonagallovej, ale aj môj.“

Draco v napätí prehltol a vrhol sa do otvoreného portrétového otvoru. Práve ho zatváral, keď na konci chodby uvidel Rona. Unavený chlapec nahnevane zreval a rozbehol sa k vchodu. Náhly nedostatok kyslíka pre Draca prestal byť problémom, keď sa víťazoslávne zaškeril a zavrel dvere práve v momente, keď k nim Ron dorazil. Začul, ako Ron zúrivo búcha na portrét, a Godrica, ako naňho kričí, aby prestal. Ron zrazu vykríkol, čo Draco považoval za prejav bolesti, a potom začal cez portrét kričať.

„Hermiona! Hermiona! Počuješ ma? Hermiona!“
Draco pustil svoju tašku a pozrel hore na balkón, kde ju nechal v bezvedomí. Nič tam nevidel. Vlnu úľavy pocítil na celom tele. „Dobre, žije.“

Potom začul jej slabý hlas prichádzať spoza pohovky.
„Ron?“

Na chvíľu zavládlo za portrétovým otvorom ticho. Potom sa ozvalo neisté: „Hermiona?“

Hermionina odpoveď prišla teraz hlasnejšia a zúfalejšia. „Ron!“

Draco preskočil cez pohovku. Hermiona sa práve začínala dvíhať z vankúšov. Dopadol na podlahu, kľakol si vedľa pohovky a priložil jej ruku na ústa. Sila jeho pohybu ju zatlačila späť na vankúš. „Ticho, Grangerová. Zavri ústa,“ zasyčal.

Draco sa pozrel Hermione do očí, ktoré boli divoké od strachu. Zmietala sa proti jeho ruke, ale bol silnejší. Rýchlo si to uvedomila, a slzy jej vystúpili do hnedých, panikou naplnených očí. Jej malé ruky prestali zúfalo bojovať s jeho a namiesto toho sa kŕčovito otvárali a zatvárali. Draco pocítil zvláštne zovretie na hrudi pri pohľade na Hermionin čistý strach.

„Toto je medzi tebou a mnou, Grangerová,“ zašepkal Draco. „Povedz mu, že si chorá a chceš len spať. Povedz mu, aby odišiel.“

Hermionine slzami zaliate oči naňho pozreli s váhavým strachom.

„Urob to,“ požadoval Draco nebezpečným šepotom a zdôraznil svoje slová zovretím jej jemnej čeľuste.

Prikývla, stiahol ruku z jej pier a sledoval, ako sa nadýchla. Dracove oči boli tvrdé ako oceľ. Jeho odhodlanie a šialený záblesk boli zrejme tým, čo Hermionu prinútilo súhlasiť s klamstvom.

„Som v poriadku, Ron,“ povedala trasľavým hlasom a stále udržiavala očný kontakt s Dracom. „Nie je mi dobre. Porozprávame sa neskôr.“

„Ale Hermiona! Malfoy! Je tam a bežal a…“

Jej oči vyzerali neisto. Draco jej venoval prenikavý pohľad a krátko prikývol hlavou.

„Je vo svojej izbe, Ron. Ani som ho nepočula vojsť.“

Draco začul, ako Ron vonku za dverami zamrmlal niečo ako: „Hlúposti.“

„Hermiona,“ prosil. „Len ma pusti dnu, nech vidím, ako sa máš.“

„Som v poriadku, Ron. Prosím, choď. Potrebujem spať.“

„Ale…“

„Choď,“ povedala pevne.

Draco počul, ako Ron znova zaklial. „Dobre, ale píšem o tom Harrymu!“

Skôr než Hermiona stihla niečo dodať, Draco počul, ako Ronove kroky odchádzajú chodbou. Povzdychol si s úľavou a prvýkrát sa na Hermionu poriadne pozrel.

Jej kučeravé hnedé vlasy boli rozstrapatené a zlepené; očividne ležala v jednej polohe veľmi dlho. Dracovi srdce znovu zvláštne zaťahalo. Jej oči boli začervenané a zaliate sklenými slzami, niektoré z nich jej stekali po lícach. Pokožka bola bledšia, než by mala byť, a na ľavej spánkovej kosti sa jej tvorila veľká modrina – miesto, kde ju Draco omylom zasiahol.

Nevedel, čo povedať. Tak nepovedal nič. Neospravedlňoval svoje činy, nerobil pokusy ospravedlniť sa alebo uistiť, že je v poriadku. Len sa na ňu pozeral – do nej; do jej slzami zaplnených, vystrašených očí, do jej trasúcej sa, čiastočne zlomenej chrabromilskej duše. Bola taká zraniteľná… taká slabá… bolo to takmer omamné…

Skôr než urobil niečo, čo by neskôr ľutoval, Draco si odkašľal. „Ďakujem za to,“ povedal konverzačným tónom.

„Nezaslúžil si si to,“ prišla jej zlostná odpoveď.

„Je mnoho vecí, ktoré si nezaslúžim, Grangerová. Milosť je jedna z mála, ktoré áno.“ Vstal a začal odchádzať.

„Milosť?!“ zavolala naňho Hermiona z pohovky. „To nebola milosť. To bolo… to bolo sebazáchova! Mal si navrch… čo si čakal, že urobím? Povedať Ronovi pravdu a byť tu uväznená s tvojimi rukami? Po tom, čo sa stalo ráno, je to posledná vec, ktorú chcem.“

Draco zastal na spodku schodov. S počuteľným povzdychom povedal: „To ráno…“ začal, „to ráno bolo…“

„Opustil si ma,“ povedala Hermiona jemným a nástojčivým hlasom. „Mohla som sa vážne zraniť a ty si ma opustil.“

Dracovo svedomie ho nútilo ospravedlniť sa, postarať sa o jej zranenia, postarať sa o ňu napriek tomu, kým a čím bola. Ale mal mnoho skúseností s ignorovaním vecí srdca. Stále obrátený k schodom a s úškľabkom na tvári povedal: „Teraz si v poriadku. Moja prítomnosť by nič nezmenila.“

Počul, ako zúfalo vykríkla a vstala z pohovky. Otočil sa a uvidel, ako k nemu kráča rozhodnými krokmi. „Áno, teraz som v poriadku,“ kričala, stojac len krok od neho. „Myslíš si, že som bola tak v poriadku predtým? Zobudila som sa a nemohla som si spomenúť, kde som! Nemohla som sa hýbať aspoň pol hodinu a keď som konečne mohla, spadla som zo schodov! Preboha, Malfoy!“ Hermionin hlas sa stále zvyšoval a jej tvár červenela. „Ale ty! Ty si… ty si neurobil… ty si… ty si neurobil…“

Draco sledoval, ako sa Hermionine hnedé oči obrátili dozadu, až zostali viditeľné len biele plochy. Skôr než dopadla na zem v bezvedomí, natiahol sa a zachytil jej telo. Pritiahol si jej bezvládnu postavu bližšie k sebe, podoprel ju o svoje štíhle telo.

Chvíľu tam stál, zmätený, čo má robiť ďalej. Opieral sa o zábradlie schodov, aby udržal rovnováhu. Hermiona bola celou váhou opretá o jeho telo, a jednu ruku mal ovinutú okolo nej, aby sa uistil, že nespadne. Pre cudzieho pozorovateľa by to mohlo vyzerať ako veľmi neprirodzené objatie. Pre Draca to bola jednoducho veľmi nepríjemná situácia.

'Aký krásny deň som mal,' pomyslel si sarkasticky. S povzdychom zdvihol Hermionino ochabnuté, no ľahké telo, ako najlepšie vedel, a uložil ju späť na pohovku. Sklonil hlavu a posadil sa na blízke kreslo.

'Som tu teraz, ty hlúpa humusáčka,' pomyslel si, upierajúc zlostný pohľad na jej ležiacu postavu. 'Spokojná?'

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 12.01. 2025
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Edit - 12.01. 2025
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

15. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 12.01. 2025
|
Kurna, takze se uz masakrujou... Zlatej Krivonozka-⁠) Ron neni hloupej, bude vetrit dal, dnesek ho rozhodne neuklidnil, fakt ne...
Jimmi, dekuju za preklad

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Folwarczna - 12.01. 2025
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: AAZUZA - 12.01. 2025
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: marodaro - 12.01. 2025
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Sofia99 - 12.01. 2025
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 12.01. 2025
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Monie2 - 12.01. 2025
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: maria - 13.01. 2025
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Prehľad článkov k tejto téme:

Misdemeanor1331: ( Jimmi )08.02. 202521. Obnovovanie
Misdemeanor1331: ( Jimmi )03.02. 202520. Jemné zmeny
Misdemeanor1331: ( Jimmi )02.02. 202519. Prepad zo zálohy
Misdemeanor1331: ( Jimmi )26.01. 202518. Náprava škôd
Misdemeanor1331: ( Jimmi )19.01. 202517. kapitola - Návštevy v nemocnici
Misdemeanor1331: ( Jimmi )14.01. 202516. Delírium
Misdemeanor1331: ( Jimmi )12.01. 202515. kapitola
Misdemeanor1331: ( Jimmi )11.01. 202514. kapitola
melisande88: ( Jimmi )05.01. 202513. Líška
Misdemeanor1331: ( Jimmi )22.09. 202412. Vlk
Misdemeanor1331: ( Jimmi )18.09. 202411. Usporiadanie
Misdemeanor1331: ( Jimmi )01.09. 202410. Príchod
Misdemeanor1331: ( Jimmi )01.09. 20249. A tak to začína
Misdemeanor1331: ( Jimmi )31.08. 20248. Reakčný čas
Misdemeanor1331: ( Jimmi )30.08. 20247. Hermionina misia
Misdemeanor1331: ( Jimmi )10.11. 20236. Sladká pomsta
Misdemeanor1331: ( Jimmi )20.10. 20235. Letné podozrenia
Misdemeanor1331: ( Jimmi )20.10. 20234. Machiavellistický začiatok
Misdemeanor1331: ( Jimmi )13.10. 20233. Váhavé prijatie
Misdemeanor1331: ( Jimmi )13.10. 20232. Príchod domov
Misdemeanor1331: ( Jimmi )13.10. 20231. Odchod
m_mcgonagall_65: ( Jimmi )06.10. 2023Úvod k poviedke