Preklady fanfiction Harryho Pottera

Návštevy v nemocnici

Dracovi sa v skorých ranných hodinách podarilo nejako zaspať, zatiaľ čo cez nemocničné okná prenikalo jemné svetlo úsvitu. Skôr, ako by si želal, sa objavila madam Pomfreyová s jednoduchými raňajkami – ovsenou kašou a nádobou s nejakou odpornou substanciou, ktorej zápach cítil až na druhý koniec miestnosti. Draco zrazu stratil chuť do jedla, hoci predtým bol celkom hladný.

„Toto vypite,“ povedala nekompromisne, pritlačila mu pohár k perám a naklonila ho. Ledva stihol otvoriť ústa, keď sa súčasne horká a kyslá tekutina začala liať z pohára a dopadla mu na jazyk. Nemohol to vypľuť (držala mu ústa pevne zatvorené), takže bol nútený vypiť páliaci odvar na jeden dúšok. Rozkašľal sa a zachrapčal, keď mu pustila ústa.

„Predpokladám, že vaša noc bola náročná?“ spýtala sa konverzačne, zatiaľ čo odstraňovala opotrebované popruhy z jeho rúk. Draco otočil hlavu smerom k nej, odhodlaný pozrieť jej priamo do očí.

„Náročná?“ opýtal sa neveriaco. „Kde do čerta ste boli včera v noci? Ja som bol…“ Draco sa chystal povedať „bol zaživa požieraný hmyzom“, ale radšej sa zdržal, aby neznelo, že stratil rozum. „…v neuveriteľných bolestiach,“ dokončil nepresvedčivo.

Pozrela naňho skepticky a rozviazala mu popruhy aj na nohách. „Čo to bolo? Netopiere? Hady? Pavúky?“

„Hmyz,“ povedal tichým hlasom, pričom si v mysli opäť prechádzal hrôzu minulej noci.

„Aha, to je pomerne časté,“ povedala. Musela si všimnúť prekvapený výraz na Dracovej tvári, pretože dodala: „Nemyslite si, že ste jediný, kto sem prišiel s vážnymi popáleninami. Halucinácie sú nepríjemným vedľajším účinkom tohto konkrétneho liečivého elixíru. Preto ste boli pripútaný. Keby ste neboli, mohli by ste si vlastnú kožu roztrhať.“ Posledné slová povedala úplne vážne. Draco jej veril.

Nakoniec bol úplne rozviazaný. Posadil sa na posteli a takmer vykríkol od bolesti.

„Nie tak rýchlo!“ karhala ho Pomfreyová. „Vaša koža je možno zahojená, ale bude trvať aspoň jednu ďalšiu noc, kým sa opravia poškodenia tkanív.“

Musela si všimnúť záblesk strachu, ktorý preletel Dracovou tvárou, pretože povedala nezvyčajne upokojujúcim hlasom: „Už nebudete musieť piť žiadny z Elixíru na spáleniny, ktorý ste dostali včera v noci.“

Draco sa mohol usmiať, ale nechcel privolať nešťastie. Namiesto toho si vypýtal ovsenú kašu a nešikovne jedol v tichosti, s červenými, surovými a stuhnutými zápästiami z predchádzajúcej noci.

Zvyšok dňa bol Draco nútený zostať v posteli. Telo ho takmer neustále bolelo a cítil sa strašne slabý. Jeho jedinou zábavou bolo sledovať ostatných pacientov, ako prichádzajú a odchádzajú z nemocničného krídla s rôznymi zraneniami. Jeden chlapec vyzeral, akoby bol obeťou nepodarenej Transfigurácie. Inému rástli chĺpky z nosa až po zem. Niekoľko študentov prišlo s reznými ranami po celých rukách. „Bez pochýb kvôli tej prekliatej hodine s hipogrifmi,“ pomyslel si Draco zlostne.

Okolo popoludnia vošla do nemocničného krídla osoba, ktorú Draco nečakal.

„Grangerová. Prišla si ma navštíviť, však?“ povedal s úsmevom, keď sa blížila k jeho posteli.

Bez toho, aby reagovala na jeho poznámku alebo sa mu pozrela do očí, poslušne položila náruč plnú kníh na nočný stolík vedľa jeho postele. „Tu sú tvoje knihy. Zadania máš napísané na kúsku pergamenu vo vnútri učebnice elixírov.“

Draco sa pozrel na kôpku kníh a potom späť na Hermionu. „Prišla si sem až hore, aby si mi doniesla úlohy?“ opýtal sa.

Pokrčila plecami. „Príkaz profesorky McGonagallovej.“

Draco bol mierne zaskočený jej priamočiarou odpoveďou. Aj tak je to smiešna predstava, uvažoval. Prečo by ma niekto chcel navštíviť len tak pre radosť? Ale chcel, aby zostala. Napokon, pomyslel si, toto je najviac, čo som za týždeň povedal. A mám otázky… „Videla si, čo sa včera stalo, Grangerová?“

Zachytil len nepatrnú zmenu v jej správaní. Oči sa jej rozjasnili a posadila sa vzpriamenejšie, akoby ju zasiahla elektrina. „Áno,“ povedala potichu.

„Kto ma uhasil?“

Videl, ako stuhla. „Ja... ja som to nevidela,“ zakoktala.

Draco si ju hodnotiaco premeral. Po chvíli povedal: „Neverím ti.“

„Ver si čomu chceš,“ odsekla. „Neviem, kto uhasil plamene.“

Prevrátil dramaticky očami. „A kto ma sem doniesol?“ trval na svojom.

„Ako to mám vedieť?“ odpovedala rýchlo.

Draco už bol frustrovaný. „Veď si tam bola, nie?“ spýtal sa podráždene. „Ako to, že nevieš? Nevzniesli ma odtiaľ von? Slughorn, on…“

„V tej miestnosti bol včera úplný chaos, Malfoy,“ prerušila ho ostro. „Ktokoľvek ťa mohol uhasiť a doniesť sem! Stĺp ohňa siahal až po strop, profesor Slughorn si musel sadnúť a pár dievčat odpadlo. Ľudia kričali a utekali z triedy… Bola to čistá panika.“

Toto Draca zarazilo. „Bolo to až také zlé?“ spýtal sa potichu.

Pozrela naňho smutnými očami. „Bol si úplne pohltený plameňmi. A keď ich uhasili…“ Draco videl, ako sa pri tej spomienke zachvela. „Bolo to strašné.“

Dracovi sa na srdce usadila ťažoba. Včera som bol nebezpečne blízko smrti, pomyslel si, ohromený vlastným šťastím a rýchlym zásahom svojho záchrancu. Keby nebolo toho dievčaťa, čo ma uhasilo, bol by som mŕtvy.

„Dlhujem jej svoj život,“ povedal Draco nahlas.

„Čo?“ ozvala sa Hermiona, ktorá zamyslene hľadela z okna.

„Tomu dievčaťu, ktoré ma uhasilo… Dlhujem jej svoj život.“

Hermiona sa nepokojne pomrvila na stoličke a odkašľala si. „Som si istá, že by si pre ňu urobil to isté.“

Draco sa takmer uchechtol nad touto poznámkou, keď mu zrazu napadla ďalšia otázka. Prekvapilo ho, že sa na to neopýtal už skôr. „Prečo sa to stalo?“

Videl, že Hermionu to zaujalo. „Neviem. Aké kúzlo si použil?“

„To, ktoré vždy používame na zapálenie ohňa pod kotlíkom. Pozerala si sa okolo kotlíka?“

„Nie,“ povedala, očividne teraz tiež zmätená. „Nemala som čas na vyšetrovanie. Ale prečo? Myslíš, že do ohňa niečo pridali, aby vybuchol?“

„Normálnym kúzlom by takýto požiar nevznikol, takže je viac než pravdepodobné, že…“ Zrazu si uvedomil pravdu, akoby ho zasiahla tehla. „Zabini,“ zašepkal. „Ten parchant.“

„Čože?“ opýtala sa Hermiona s otáznikom v očiach.

„Nič,“ zahovoril Draco, nechcel, aby vedela o jeho podozreniach. Pokračoval vo svojich otázkach. „Predpokladám, že Slughorn nechal tú oblasť dôkladne vyčistiť?“

„Áno,“ odpovedala. „Blaise sa ponúkol.“ Zamračila sa, keď jej myšlienka pomaly prechádzala hlavou. „Na to, že je to jeden z tvojich priateľov, sa nezdalo, že by ho to nejako zvlášť vzalo, keď sa to stalo…“

Draco si neuvedomil, že sa uškŕňa, až kým sa na to Hermiona nespýtala. Otázku však odbil. Po chvíli si Hermiona povzdychla. „Ešte mám čo robiť, takže idem.“

Draco prikývol bez toho, aby sa na ňu pozrel. Bol príliš pohltený vlastnými myšlienkami na to, aby ho zaujímalo, kam ide.

„Mimochodom,“ povedala, keď bola na polceste k dverám, „urobili ťa kapitánom metlobalového tímu. Gratulujem.“

„Počkaj, čože?“ spýtal sa Draco. Počul iba slovo „metlobal“; zvyšok bola preňho len nezrozumiteľná mumlanina.

„Povedala som, že ťa urobili kapitánom metlobalového tímu.“

Táto správa Draca nesmierne potešila. Najradšej by sa rozbehol po miestnosti od radosti, ale kvôli boľavým svalom sa musel uspokojiť len s úsmevom.

„Ďakujem, Grangerová,“ povedal úprimne.

Hermiona sa naňho letmo usmiala. Draco ju sledoval, ako odchádza z miestnosti, škeriac sa ako blázon z tej úžasnej novinky.

Bol v dobrej nálade po celý zvyšok dňa a veľkú časť noci. Stále sa cítil slabý, no vyhliadka na metlobal mu pozdvihla náladu aj energiu. Neskôr mu Madame Pomfreyová oznámila, že keď sa ráno zobudí, bude môcť bez problémov odísť. Keď zhasla svetlá (podľa Dracoho odhadu okolo polnoci), len začínal pociťovať únavu.

Oprel sa o mäkké vankúše a preložil si ruky za hlavu. Myslel na svoju metlu: teplé a opotrebované drevo pod jeho prstami, vietor vo vlasoch, vzrušenie z vývrtky, eufóriu pri chytení Strely… Len samotná predstava žalúdok-dvíhajúcich kúskov, ktoré by mohol predviesť vo vzduchu, mu dodávala dávku adrenalínu.

„Jedine metlobal mi stačí,“ povedal spokojne. „Nasrať na slizolinčanov.“

V tej chvíli sa na jeho ústa pritlačila mäsitá a spotená ruka. Skôr než sa Draco stihol pohnúť, jeho ruky boli pripútané k matracu. Zmietal sa proti útočníkom, no sily mu ubúdali rýchlejšie, než by si želal.

„Si si istý, že sa nás chceš vzdať tak skoro, Malfoy?“ ozval sa hlboký a zlovestný hlas z temnoty. „Lumos.“

Svetlo prútika osvetlilo scénu pri posteli, kde bol Draco ľahko zajatý Crabbeom a Goylom. Vedľa postele stál Blaise so zákerným úsmevom na perách. Tiene, ktoré sa premietali na jeho tvár, ho robili podobným démonovi z najhlbších pekelných priepastí, vyslanému na misiu znepríjemniť život každému, koho stretne. Draco nepochyboval, že Blaise by si tú úlohu vychutnal.

Vytrhol hlavu spod veľkej ruky. „Zabini,“ zasyčal. „To ty si spôsobil, že ten oheň tak vybuchol.“

Blaise naklonil hlavu v predstieranom úklone. „Kto iný?“

„A teraz ma napádaš, zatiaľ čo som na ošetrovni.“ Draco sa uškrnul. „Si prekliaty zbabelec, Zabini. Vždy si bol.“ Bol teraz ticho, zmierený so svojím osudom, aj keď chcel na Blaisa skočiť a dokončiť to, čo začal vo Veľkej sieni.

„Kroť sa, kroť sa, Draco. Nechcel by si predsa prísť o post prefekta, však?“

„Ak by to znamenalo zbaviť sa teba, vzdal by som sa čohokoľvek.“

Blaise sa zasmial. „To je teda hrozba od niekoho v takomto stave. Nezaslúžime si predsa takúto neúctu, však?“

Crabbe a Goyle sa hlúpo zasmiali, no pochopili náznak. Bez ďalších pokynov začali päsťami udierať Draca do brucha, rúk, nôh, tváre, hlavy… kamkoľvek dokázali zasiahnuť. Príliš slabý na to, aby sa bránil, nemal Draco inú možnosť, než prijať bitku a snažiť sa nekričať. Po tom, čo sa zdalo ako hodiny fyzického týrania, zaznel Blaiseov panovačný hlas ponad Dracove ťažké vzdychy.

Tí dvaja okamžite prestali. Ustúpili od Draca ako dvaja dychčiaci psi, ktorých stiahli z útoku. Blaise potom pristúpil bližšie, obdivujúc výsledok ich práce.

„Vieme, že si kapitánom metlobalového tímu, a vtedy ťa budeme rešpektovať, ale len vtedy. Keď budeš stáť na zemi, patríš nám. Ber to ako lekciu, Malfoy,“ povedal Blaise, naklonil sa blízko k Dracovej zakrvavenej tvári. „Nezahrávaj sa s nami.“

Potom zamrmlal rovnaké kúzlo, aké Draco použil na Hermionine modriny. Draco cítil, ako mu z tváre zmizla krv, opuchy aj škrabance. Na jeho tvári neostal žiaden dôkaz ich brutality; ak by o tomto nočnom „návšteve“ niekomu povedal, bol si istý, že by mu nikto neveril. Tí traja chlapci potichu opustili ošetrovňu, nechávajúc Draca v jeho trápení.

****

„Vstávať, vstávať!“ povedala Madame Pomfreyová. Jej kostnaté prsty pichli do Dracoho boľavého ramena. Bolesť vystrelila cez jeho svaly. Zaksichtil sa a ostro zasyčal. Už ani trochu ospalý, otvoril oči a stretol sa s udiveným výrazom čaromedičky.

„Môžete ísť,“ povedala, jej pohľad bol kritický a skúmavý.

„Vďaka,“ zachrčal Draco, keď donútil svoje kričiace telo posadiť sa. Prvý krok z postele takmer skončil jeho pádom na zem. Oprel sa o nočný stolík, spomenul si, že si musí vziať so sebou aj svoje knihy. Učebnice v jeho náručí sa zdali byť ťažké ako olovené tehly a jeho ruky sa po minúte držania začali triasť vyčerpaním.

„Cítite sa v poriadku?“ spýtala sa Madame Pomfreyová, keď odchádzal.

„Áno,“ povedal, snažiac sa zakryť chvenie vo svojom hlase. „Som v poriadku.“

Vyšiel z ošetrovne tak rýchlo, ako dokázal. Urobil len päť krokov od dverí, keď sa oprel o stenu, aby si oddýchol. Jeho hrudník sa prudko dvíhal a na chrbte a čele sa mu začali objavovať kvapky potu.

Ako to vôbec zvládnem?

Na túto otázku Draco nedokázal odpovedať, pretože si nepamätal cestu z ošetrovne k portrétu prefektov. Bola to pomalá, vyčerpávajúca cesta, pri ktorej si len kládol jednu nohu pred druhú a často odpočíval na studenom kameni.

Nevnímal slová portrétu, no ten sa otvoril aj bez hesla. Draco s námahou zdvihol nohy cez prah. Portrét sa s klapnutím zatvoril a on zatvoril oči.

„Malfoy?“

Znovu ich otvoril, aby videl Hermionu, ako sa rýchlo dvíha z gauča a uprene naňho hľadí. Čierna hmla sa zovrela okolo nej a každou sekundou bola stále nejasnejšia. Skôr než si uvedomil, čo sa deje, kolená sa mu podlomili a knihy mu vypadli z rúk.

PP. Neskôr som Dracovi niektoré jeho činy zazlievala, ale teraz keď si pripomínam, čím si prešiel...  dlho sa čakalo na druhý diel, medzitým som na to zabudla. Začínam zvažovať, či ho predsa len nepreložím. Máme tu vôbec poviedku pod plnou nadvládou Voldemorta? Jedna krátka od Mayi, kde bol Draco otrokár...  Uvidíme, ako prvé ma bude zaujímať vaša reakcia na scénu cez Vianoce... a či je naozaj taká, aká sa mi vpálila do mozgu...