Preklady fanfiction Harryho Pottera

I. Hodina Elixírov

Ja som ten jedinečný Draco Malfoy. Áno správne, slizolinský princ, súčasný hlavný prefekt Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, držiteľ titulu Najžiadanejší muž. A vy práve čítate moju príručku, ktorá vám vysvetlí desať najlepších spôsobov ako urobiť dojem na humusáčku.

A nielen tak nejakú humusáčku. Humusáčka, o ktorej práve hovoríme, je jedinečná Hermiona Grangerová. Áno, hovoríme o chrabromilskej princeznej, súčasne hlavnej prefektke Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, a držiteľke titulu Najnádhernejšia vševedka. A ona je tou osobou, na ktorej som otestoval týchto desať  prostých najlepších spôsobov.

Asi sa pýtate sami seba, prečo som si vybral - zo všetkých dievčat na Rokforte -  práve Grangerovú. Takže, Grangerová je dievča mojich snov. Áno, dobre ste ma počuli. Som do tej humusáčky zamilovaný a som odhodlaný postarať sa o to, aby moju lásku opätovala. A teraz na mňa prestaňte šokovane zízať.

Aby ste urobili dojem na  humusáčku a zvlášť humusáčku výbušnej vzdorovitej povahy, musíte predviesť všetok váš šarm, váš dôvtip, váš humor a a to ako bohovsky dobre vyzeráte. Ak sa voláte Draco Malfoy, mala by to byť brnkačka, ale keďže sa nevoláte (práve totiž zaujato a pozorne počúvate jediného jestvujúceho Draca Malfoya), vytvoril som tohto užitočného poradcu. Ak raz urobíte dojem na humusáčku, budete na veľmi dobrej ceste získať jej srdce.

Spomínaná humusáčka nie je človekom, ktorého je ľahké pobaviť. Ona je naozaj inteligentná, na rozdiel od väčšiny tých obmedzených dievčat na Rokforte, ona sa nezasmeje, nezachichoce a nezajačí nad každou maličkosťou, ktorú urobíte. Hej, to z toho robí riadnu výzvu, čo? Pre mňa, Draca Malfoya, nie je žiaden problém získať srdce ktoréhokoľvek dievčaťa.

A teraz, bez ďalších okolkov, začnem s prvým krokom ako urobiť dojem na humusáčku, ktorým je: pomôcť jej v klasicky náročnej úlohe z Elixírov. Tým, že to urobíte, jej dáte najavo, že nie ste koniec - koncov ten arogantný, namyslený blbec, ktorý sa stará len o seba, ale láskavý, užitočný priateľ.

Najdôležitejšia vec, na ktorú stále myslite, je, že musíte trvať na tom, že pomôžete bez ohľadu na to, či zhodou okolností nie je tou najbystrejšou čarodejnicou svojej doby, respektíve ten elixír dokáže uvariť so zatvorenými očami a rukou za chrbtom. Alebo či je o toľko múdrejšia než vy. Na tom vôbec nezáleží. Verte mi.

.....

Do mučiarne Elixírov – eh, učebne – v žalároch vtrhol profesor Snape rozčúlený ako obvykle. Jeho čierny habit za ním vial ako krídla netopiera. Rovné neumyté vlasy mu viseli popri tvári a zazeral na nás svojím zvyčajným úškŕňacím štýlom.

(Mali ste dojem, že ja, Draco Malfoy, mám rád hlavu slizolinskej fakulty? Hm, tak ste sa mýlili. Toho chlapa neznášam...  najviac kvôli jeho trápnym mastným vlasom.)

Pre mňa dosť výhodne Majster elixírov vyprskol: „Okamžite sa presaďte! Nie tak, vy hlupáci! Musíte sedieť s niekým z inej fakulty. Prestaňte na mňa takto vrčať, vy blbci, toto je riaditeľova predstava zjednocovania fakúlt!“ Mal takú náladu, že všetci vyskočili ako vystrašené zajace a pobehovali dokola pri hľadaní si nového miesta.

Využil som túto skvelú príležitosť, ktorú mi venovalo samé nebo, okamžite som si zbalil svoje veci a nenútene som ich hodil na prázdne miesto vedľa Grangerovej, ktorá sa otočila v zlomku sekundy. Civela na mňa. Uškrnul som sa na ňu. V duchu som si poznamenal, aká je nádherná,  keď sa hnevá, špeciálne keď je jej hnev nasmerovaný na mňa. Ach jaj.

 „Neviete vy tupohlavci čítať?“ Vyštekol na nás Snape, akonáhle sa trieda usadila a s očakávaním na neho pozrela.

Pansy Parkinsonová, to najotravnejšie dievča, aké som kedy stretol (a jedna z tých vyššie uvedených obmedzených mozgov), sa prihlásila a zapišťala: „Profesor, ale na tabuli nie je nič napísané.“ Idiot. To jediné snáď stačí povedať.

Našťastie pre Pansy, že profesor Snape neziape na slizolinčanov, pretože to nemá v povahe, tak namiesto toho zúrivo mávol svojim prútikom na tabuľu. Okamžite sa zjavil text.

 „Dnes budeme pripravovať jednoduchý (je to jednoduché, ak nie ste tupohlavec) odvar z Otupujúceho nápoja. Tak na čo čakáte? Začnite!“ Vyštekol Snape ako mrzutý poručík. Trieda ihneď začala búchať s kotlíkmi, narýchlo zapaľovať oheň a chvatom krájať ingrediencie. Snape sa okamžite oboril na Harryho Pottera a urážal ho zvyčajným spôsobom. Normálne by som sa len zaklonil na stoličke a užíval si šou, ale dnes som bol na misii. Keď už o nej hovoríme....

Hermiona zapálila purpurový oheň pod svojím kotlíkom a potom prelistovala svoju knihu z elixírov a mumlala si popod nos . Zachytil som zopár slov vrátane „arogantný blbec,“ „slizolinský debil“ a „hlúpa fretka.“

Všetko to len hrá. Veď viete, že ma miluje..

Sledoval som ju kútikom oka, kým som predstieral, že vyberám svoje váhy a značkové rukavice z dračej kože. Stále sa šťúrala v učebnici ohromujúcou rýchlosťou. Oči jej skákali sem a tam, prezerala si nadpisy. Pri Merlinovi, tá baba ale rýchlo číta. Avšak po niekoľkých minútach listovania knihou sklamane povedala, „nemôžem nájsť návod na prípravu Otupujúceho nápoja!“ a dramaticky  pritom rozhodila rukami.  

Ticho a diskrétne som si odkašľal, vedel som, že si ma všimne.

„Čo je?“ Vyštekla a otočila sa smerom ku mne, ako som čakal.

 „Hermiona, drahá, pokyny sú jasne napísané na tabuli.“ Povedal som to tak sladko, ako sa dalo.

Švihla hlavou, aby bola tvárou k tabuli, kde naozaj bol profesorovým chaotickým škrabopisom napísaný návod na prípravu Otupujúceho nápoja. Zízala na mňa a ja som vôbec nevedel prečo. 

„Čo je?“ spýtal som sa nevinne.

 „Nikdy v živote ma znova nenazvi Hermiona drahá,“ povedala hrozivo. Oh. Takže toto bol ten problém. Nie, pridať olej do ohňa nič dobré nespôsobí, ale...

„Iste... zlatúšik.“ Uškrnul som sa nad tým nedôverčivým pohľadom na jej tvári.

„Čo to do teba vošlo?“ povedala. Som si úplne istý, že bola zarazená a zúrivá zároveň. Jedine také úžasné dievča ako Hermiona Grangerová môže pociťovať také veľké množstvo emócií naraz.

 „Len žartujem, Grangerová.“ Povedal som a stále som sa uškŕňal. Bolo načase rozhýbať akciu. „Takže... ohľadom tohto Otupujúceho nápoja. Nechcela by si, aby som ti pri jeho príprave asistoval?“

Obozretne si ma prehliadla. „Na čo sa to hráš, Malfoy?“

„Tým si myslela čo?“ Spýtal som sa a predstieral som neznalosť.

 „Prečo si do pekla taký milý?“ vybafla na mňa podráždene, čím šla rovno k veci. Toto je jedna z tých vecí, ktoré na nej milujem. Nemrhá časom na zbytočných žartíkoch a je veľmi priama v tom, čo hovorí. To, samozrejme, niekedy robí jej poznámky jedovatými a uštipačnými.

„Pretože sa mi chce.“ Povedal som. Veľmi pochybovačne na mňa pozrela.

Povedala: „Moja odpoveď je nie, nepotrebujem tvoju pomoc pri príprave elixíru. Teraz, môžeš, prosím ťa, zavrieť hubu a nechať ma v pokoji pracovať?“ Otočila sa späť k svojmu kotlíku a začala sa babrať s ingredienciami.

Pamätáte si, čo som pred tým povedal?  Musíte trvať na tom, že jej chcete pomáhať, inak na ňu vôbec dojem neurobíte. Takže nič iné neostáva.

 „Pššt.“ Protivne som zašepkal jej smerom. Švihla hlavou dookola, aby na mňa zazrela, jej rozkošné kučeravé hnedé vlasy sa rozleteli a udreli ma do tváre. Mmm... vonia ako Velvet tuberose (PP: značka kozmetiky). Auuu, jedna z tých kučier ma trafila rovno do oka...  a to mi začalo slziť.

„Čo chceš?“ Vyštekla.

 „Potrebuješ pomôcť nakrájať tvoj koreň hnusnostruka? Môj išiel nakrájať dosť ťažko a napadlo ma, že by sa ti možno zišla pomoc.“ Žmurkol som na ňu a na tvár som nasadil niečo, čo bol celkom určite víťazný úsmev.

„Nie, diky,“ povedala Hermiona, totálne otrávená. „Ak by sa niekedy stalo, že budem potrebovať tvoju pomoc, budem ťa o tom informovať, okay? Tak už ma prestaň vyrušovať.“ Otočila sa späť k svojmu elixíru.

Chňapol som od nej koreň hnusnostruka a začal som ho svojím strieborným nožom krájať na dokonalé štvorčeky. „Grangerová, trvám na tom. Je mojím potešením pomáhať spolužiakovi ako si ty.“

„Vráť mi to späť, Malfoy!“ Povedala a naťahovala sa po koreň aj napriek tomu, že som zjavne mal veľmi blízko ostrý nôž. Jej to očividne bolo srdečne jedno. „Ja si to dokážem dokonale urobiť aj sama!“

„Odstúp, ženská! Mám v ruke nôž, mohol by som—“

Zhíkla prekvapením, keď môj nôž (nešťastnou náhodou!) porezal jej dlaň. Tá začala hojne krvácať. V šoku som pustil nôž.

„Grangerová! Tak veľmi ma to mrzí! Na — nechaj ma napraviť to,“ povedal som v rýchlosti a naťahoval som sa po svoj prútik. Klepol som po jej ruke a povedal: „Reparo!“

„Ty idiot!“ Vyprskla na mňa, viditeľne v bolestiach. „Nemôžeš použiť Reparo na ľudskú kožu!“ Naozaj, zdalo sa, že sa tá rana ešte zhoršila a krv kvapkala na môj značkový habit.

Nehneval som sa, samozrejme. Veď ju ľúbim. Vydržte... tento habit je z čistého hodvábu! Stál riadne prachy! Rýchlo som odsal krv, zatiaľ čo Hermiona zvierala svoju ruku, pomaly bledla z toľkej straty krvi.

Ako na zavolanie sa na nás vrhol profesor Snape. „Čo sa deje?“ Uškrnul sa, pričom vedome ignoroval Hermionino zranenie.

„Nešťastnou náhodou som jej so svojím nožom porezal ruku, pane,“ dodal som narýchlo, pričom som si uhládzal svoj dokonalý hodvábny habit a otočil som svoju pozornosť na Hermionu, ktorá bola v zúfalom stave. „Mohli by ste sa o to prosím postarať?“

 „Hlúpe dievčisko,“ povedal Snape a mávnutím prútika vyliečil jej ranu. „Desať bodov z---“

„Prosím, pane, bola to kompletne moja vina. Stiahnite body Slizolinu, keď musíte.“ Toto, moji priatelia, chcelo riadne pevné nervy. Zvyčajne žijem preto, aby sa stiahli body Chrabromilu. Toto bola prakticky spoločenská samovražda.

Môj dobrý priateľ Blaise Zabini ma počul (tak ako polovica triedy, pretože sme doteraz narobili celkom slušný rozruch) a povedal: „Čo do pekla to do teba vošlo, Malfoy? Zošalel si?“

Pansy, keďže je tou idiotskou mrchou akou je, zakričala: „To tá humusáčka! Otrávila Draca elixírom lásky!“

Hermione v šoku padla sánka, ale pred tým ako mohla niečo zúrivo odseknúť, vystúpil som na jej obranu ako správny galantný muž, ktorým som.

„Nie, to neurobila! Ona je nevinná! Pozrite sa na ňu, obeť je tu ona! Veď takmer na smrť vykrvácala! Počúvajte ma, profesor!“ Prosil som. Nie, počkajte. Malfoyovci sa neplazia. Nežobral som, len som argumentoval a diskutoval ako dospelý.

 „Ticho!“ Zakričal Snape. „Skončite okamžite tento nezmysel a vráťte sa k práci! Slečna Grangerová, zdržte sa vyvolávania pomoci od pána Malfoy. Iba ho vyrušujete a on ešte ani nezačal so svojim vlastným elixírom.“ S posledným prenikavým pohľadom odkráčal zase raz buzerovať Pottera.

Hermiona bola taká naštvaná, až som si myslel, že exploduje. Po niekoľkých minútach, alebo tak nejako, sa však upokojila a kútikom úst povedala: „Dokrájaj ten koreň za mňa, Malfoy.“

 „Takže teraz si už ochotná prijať moju pomoc?“ Nesmelo som odvetil. Môj plán fungoval!

„Nie,“ povedala nevrlo. „To je len kvôli tomu, že ma teraz strašne bolí ruka, za čo mimochodom vďačím tebe, a nemôžem poriadne udržať nôž.“

Držal som hubu a pokračoval som v krájaní zvyšku jej prísad pred tým, ako mohla protestovať.  Na konci hodiny, mal Hermionin elixír práve taký odtieň ružovej, aký popisovala kniha.

A čo ja? Fajn, môj kotlík bol stále prázdny. Ale stálo to za to, pretože teraz som dobre zapísaný u Hermiony Grangerovej.

Predtým ako zazvonilo, profesor Snape vyštekol, „zajtra očakávam tri stopy dlhú esej o účinkoch Otupujúceho nápoja.“ Trieda by hundrala a protestovala, to viem, keby nám Snape nevenoval diabolský pohľad.

Otočil som sa k Hermione. „Potrebuješ pomoc pri písaní svojej eseje, Grangerová?“

Zdvihla na mňa obočie. „Úprimne, Malfoy. Ďakujem ti, že si mi dnes pomohol, hoci až potom, čo si ma porezal, ale sľubujem, že už ťa nikdy znova o pomoc nepožiadam. Prosím ťa drž hubu a nechaj ma na pokoji.“

Ach, vy jednoducho nemôžete počuť tú lásku v jej hlase... Uškrnul som sa na ňu a odišiel som z triedy, ale len preto, aby som ju počkal pri dverách.

A to nás privádza k druhému kroku ako urobiť dojem na humusáčku.