Predložky sú neohybné slová, ktoré v spojení s pádmi podstatných mien, zámen a čísloviek vyjadrujú príslovkové, predmetové a prívlastkové vzťahy, napríklad: Zníženie daní z príjmu nadobudne v Nemecku účinnosť 1. januára budúceho roka. V tejto vete je spojenie (predložková väzba) z príjmu prívlastok, spojenie v Nemecku je príslovkové určenie miesta. Jednotlivé predložky sa viažu s konkrétnym pádom. Táto ich väzba je pevná a ustálená. Preto s používaním predložiek nie sú v bežnej jazykovej praxi vážnejšie problémy. Tak napríklad vo vetách -Idem do mesta. – Chlapec z dediny. – Kráčať po ulici. – Čakať na priateľa. -- každý z nás použije vhodnú predložku a správny pád podstatného mena. Správne predložkové väzby tvoríme vlastne prirodzene, spontánne. Vzťah medzi predložkou a pádom máme ukotvený v našom vedomí, je súčasťou našej jazykovej kompetencie. Preto môže predložka nenápadne plniť svoju gramatickú funkciu, vo vete a v prejave na seba neupozorňuje. Ako neplnovýznamové slovo má totiž význam iba v spojení s pádom v rámci predložkovej väzby.

A jednako sa v bežnej komunikačnej praxi stretávame s nesprávnym používaním niektorých predložiek. Týka sa to najmä predložiek pre, na, za, o, v, ktoré sa veľmi často nevhodne zamieňajú, a to nielen v ústnych, ale aj v písomných jazykových prejavoch, predovšetkým v administratívnych textoch, v rôznych hláseniach, nariadeniach a podobne. Jazykový problém je v tom, že tu spravidla dochádza k ich nenáležitej zámene, keď sa istá predložka uplatní v predložkovej väzbe, ktorá si žiada použiť inú predložku. Krikľavé je to predovšetkým vtedy, ak k takejto nefunkčnej a gramaticky nevhodnej zámene dochádza vo verejnom oficiálnom prostredí. Takýchto nesprávnych predložkových väzieb nie je síce veľa, predsa však je tento problém kritický, pretože sa tieto prípady opakovane vyskytujú, a teda patria k tzv. notorickým jazykovým chybám.

Všimnime si teraz konkrétne najčastejšie nesprávne predložkové väzby.

Veľmi často sa namiesto iných predložiek používa predložka PRE. Táto predložka je základným slovom na vyjadrenie príčiny, napríklad: Možno by bolo zbytočné pre pletkuzalarmovať celú dedinu. V tomto gramatickom uplatnení sa vo väčšine prípadov táto predložka využíva správne. V bežnej praxi, a to aj v písaných prejavoch, sa však namiesto nej často používa druhotná predložka KVOLI, napríklad: Na poradu som nemohol prísť kvôli chorobe. Správne: Na poradu som nemohol prísť pre chorobu. Možno predpokladať, že hovoriaci používa druhotnú predložku v domnienke, že sa takto vyjadrí vyššie, intelektuálnejšie.

Ešte krikľavejšie sú prípady, keď sa v účelovom význame použije predložka PRE namiesto náležitej predložky NA. Táto nesprávna predložková väzba má v praxi vysokú frekvenciu. Bežne počujeme alebo čítame: Vydali sme pokyny pre ošetrovanie stromov. Správne: Vydali sme pokyny na ošetrovanie stromov. Možno predpokladať, že táto jazyková chyba súvisí s nesprávnou nalógiou s vetouVydali sme pokyny pre záhradkárov. Na poradách, ale aj v rečníckych prejavoch často počujeme predložkovú väzbu To je pre začiatokvšetko. – Pre ilustráciu podstaty problému uvediem príklad. Správne: To je na začiatok všetko. – Na ilustráciu podstaty problému uvediem príklad. Pravda, v týchto prípadoch môžeme použiť aj jednoduché súvetie: Aby som ilustroval podstatu problému, uvediem príklad.

Rovnako nevhodné je používať predložku PRE namiesto predložky ZA. Napríklad riaditeľ televízie Markíza oznámil v súvislosti s prípravou nového programu: Musíme zvážiť všetky PRE a proti. Správne: ...ZA a proti.

V menej starostlivých prejavoch sa predložka PRE často používa namiesto predložky ZA, a to predovšetkým pri slovesách rozhodnúť sa, hlasovať. A opäť je to bežné hlavne na rokovaniach a poradách. Tak napríklad na zasadnutí nejakého orgánu alebo spoločenstva vedúci diskusie osloví zúčastnených Kto hlasuje (kto je) pre predložený návrh. Správne: Kto hlasuje (kto je) za preložený návrh.

Takisto často dochádza k nenáležitému nahrádzaniu predložky NA predložkami K a PRE. Napríklad: Vlak je pripravený k odchodu.Správne: Vlak je pripravený na odchod. – Prístroj pre zisťovanie poruchy. Správne: Prístroj na zisťovanie poruchy.

Na vyjadrenie časového bodu po niečom sa v slovenčine má používať predložka O: Vrátim sa o chvíľu. – O päť minútbude dvanásť. Aj tu sa však často používa nesprávna predložka ZA: ...Za chvíľu – Za päť minút...

Citlivé je aj využívanie predložky NA v miestnom význame. Základnou predložkou v tomto význame je totiž predložka V, napríklad:v meste, v doline, v Lučenci. V niektorých spojeniach jej však konkuruje predložka NA, napríklad: na oblohe, na salaši, na kopaniciach. V istých prípadoch predložky NA a V jemne odtieňujú význam, napríklad: NA zemi – V zemi, NA stole – V stole.

Dnes sú ustálené predložkové väzby študovať NA gymnáziu, NA vysokej škole, pretože tu k miestnemu významu pristupuje aj účelový význam. Pod vplyvom týchto väzieb však dochádza k nespisovnému používaniu predložky NA namiesto predložky V, napríklad: NA izbe, NA internáte, Na spálni. Spisovne: Niečo je V izbe. – Bývam V internáte. – Oddychujem V spálni.

Na záver uvedieme notoricky časté nesprávne spojenie Vzhľadom k tomu, že... namiesto správnej predložkovej väzby Vzhľadom na to, že...

Ján FINDRA

Chodíme pre chlieb alebo po chlieb?

V jazykovej praxi sa často stretávame s váhaním pri používaní predložiek pre a po. Z hľadiska jazykovej kultúry sa predložka pre nesprávne používa najmä v prípadoch ako: ísť pre chlieb, poslať pre noviny, ísť pre lekára, zohnúť sa pre vedro s vodou, ísť pre odporúčací lístok, ísť pre prsteň.

Pri slovesách pohybu je však základnou predložkou, ktorou v spisovnej slovenčine vyjadrujeme účel, resp. cieľ činnosti, predložka po. Nie je správne ju nahrádzať predložkou pre, ktorá je základnou predložkou na vyjadrenie príčiny. Predložka pre vyjadruje účel len v ustálených spojeniach (napr. chovať pre krásu, pre kožušinu, poistiť pre prípad poistenia), medzi ktoré uvedené príklady nepatria.

Správne sú teda vyjadrenia: ísť po chlieb, poslať po noviny, ísť po lekára, zohnúť sa po vedro s vodou, ísť po odporúčací lístok, ísť po prsteň.